Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. október 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/185/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116225795
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5116225795.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a
členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: ARBOREKO, s.
r. o., so sídlom Na Vápenicu 425/45, 013 11 Lietavská Lúčka, IČO: 43 889 042, zastúpeného zástupcom
Karkó s.r.o., so sídlom Sad na Studničkách 1029/32, 010 01 Žilina, IČO: 50 158 121, proti žalovanému:
Roľnícke družstvo Terchová, so sídlom Nová Farma, 013 03 Krasňany, IČO: 00 210 994, zastúpenému

právnym zástupcom Mgr. Antonom Kušnírom, PaedDr., advokátom, so sídlom J. I. XX, XXX XX O., v
konaní o zaplatenie 5.685 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č.k. 18Cb/169/2016-904 zo dňa 17. mája 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/169/2016-904 zo dňa 17. mája 2018 z r u š u j
e a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd v poradí prvým výrokom žalobu v celom rozsahu zamietol
a v poradí druhým výrokom žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v
rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa
domáhal zaplatenia sumy 5.685 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 23.04.2016,
paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur a trov konania na tom

skutkovom tvrdení, že na základe nájomných zmlúv mal v nájme poľnohospodárske pozemky, ktoré sa
nachádzajú v k.ú. Q., a to na základe zmlúv o nájme špecifikovaných v žalobe a v odseku 1. odôvodnenia
napadnutéhorozsudku.Žalobcazasialďatelinovo-trávnumiešankunauvedenýchpozemkochvrozsahu
7,5 hektára a za tým účelom použil osivo kúpené od spoločnosti Rožnovská trávní semená, s.r.o.,
za ktoré zaplatil 2.042,70 Eur, na základe čoho mu boli vystavené faktúry v celkovej sume 52.762,50
Kč. Dňa 11.04.2016 došlo zo strany žalovaného k podiskovaniu, t.j. pooraniu vyššie špecifikovaných

pozemkov v k.ú. Q., na ktorých mal žalobca zasiatu ďatelinovo-trávnu miešanku, a tým aj k zničeniu
ďatelinovo-trávneho porastu bez súhlasu žalobcu a bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia,
pričom žalovaný si bol nepochybne vedomý, že dotknutú časť pozemkov obhospodaruje žalobca. V
prípade ďatelinovo-trávnej miešanky sa jedná o trvácny porast, ktorý je možné kosiť a využívať ako
krmivo pre hospodárske zvieratá minimálne 6 rokov. Žalobca mal za to, že konaním žalovaného mu
vznikla škoda, a tým aj nárok na jej náhradu, ktorú si uplatnil voči žalovanému, ktorá pozostáva z hodnoty

zničeného ďatelinovo-trávneho porastu, ktorá predstavuje hodnotu krmiva, a to usušeného sena, ktoré
by z nasiatej ďatelinovo-trávnej miešanky dosiahol žalobca v r. 2016-2018, keďže výnosnosť tohto
porastu predstavuje ročne na jeden hektár pôdy minimálne 3.000 kg usušeného sena, pričom trhová
hodnota jedného 300-kilogramového balíka takého krmiva predstavuje v priemere 23 Eur. Vzhľadom
na rozsah výsadby a predpokladaný úžitok v r. 2016-2018 tak predstavuje hodnota zničeného porastu
sumu 5.175 Eur, čo je 7,5 hektára krát 10, krát 23 Eur, krát 3 roky. Zároveň škodu predstavujú náklady na

nové obrobenie pôdy a sejbu ďatelinovo-trávnej miešanky, ktorú musel žalobca po zničení pôvodného
porastu predčasne vykonať, pričom obvyklé náklady na obrobenie pôdy kombinátorom predstavuje 40Eur na jeden hektár a obvyklé náklady na sejbu predstavujú 28 Eur na jeden hektár, t.j. tieto náklady pri
rozlohe 7,5 hektára predstavujú spolu sumu 510 Eur. Pri stanovení obvyklých nákladov na obrobenie
pôdy a sejbu vychádzal žalobca z hodnôt stanovených v spoločnosti CENEKON, spol. s r.o..

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe považoval za nesporné tvrdenie v zhode so žalobcom, že parcely
uvedenéžalobcomsúsúčasťouparc.KNCč.816/1,k.ú.Q.,pričomnazákladeobhliadkydňa16.04.2013
zistil, že žalobca na daných parcelách, ktoré dlhodobo užíval žalovaný na základe nájomných zmlúv,
vykonal sejbu semena trávy za účelom ďalšieho užívania predmetných pozemkov napriek tomu, že na

všetky pozemky mal žalovaný platné nájomné zmluvy, aj keď na niektoré plynula výpovedná lehota,
ktorá mala končiť najskôr dňa 31.10.2013 v zmysle zákona č. 501/2004 Z.z.. Na uvedených parcelách
mal žalovaný vykonanú orbu a plánoval tam vykonať sejbu kukurice, na ktorú mal pripravené osivo,
ktoré následne nemal možnosť použiť na iné parcely, pretože by bol porušený schválený osevný plán.
Z celkovej neoprávnene zabranej plochy pôdy vo výmere 209.893 m2 do 16.04.2013 mal právoplatne
zazmluvnených žalobca 74.193,95 m2, ktoré boli vypovedané v r. 2011. Ročná výpovedná lehota

uplynula do 31.10.2012 a vo zvyšku vo výmere 135.699,05 m2 mal platné nájomné zmluvy žalovaný.
Žalovanýtvrdil,žeboloprávnenýrozhodovaťospôsobenakladaniascelouprenajatouvecou,keďžemal
prenajatú nadpolovičnú väčšinu. Mal za nesporné, že žalobca uzavrel nájomnú zmluvu s prenajímateľmi
sIng.J.Y.,J.B.,O.R.,R.Q.,R.I.,L.Z.,T.B.,ktorímalivtomčaseplatnúnájomnúzmluvusožalovaným,
a ktorým má uplynúť výpovedná doba až 31.10.2013. Ďalej s N. D., s L. T., H. Q., L. Q., ktorí mali v tom

čase platnú nájomnú zmluvu so žalovaným, a ktorým mala uplynúť výpovedná doba 31.10.2013 a ďalej
s R. A., L. B., H. A., X. Y., J. P., ktorí mali v tom čase platnú nájomnú zmluvu so žalovaným, a ktorým
mala uplynúť výpovedná doba až 31.10.2015. Z uvedeného vyplýva, že žalobca už 16.04.2013 vysieval
trávnaté osivo na tieto parcely bez toho, aby akceptoval práva oprávneného držiteľa, t.j. žalovaného a na
základe takého protiprávneho konania si založil právo na náhradu škody, čím porušil zákonnú prevenčnú

povinnosť podľa Občianskeho zákonníka.

3. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, podľa ktorého medzi stranami
konania bolo nesporné, že žalobca mal uzavreté nájomné zmluvy na vyššie špecifikované parcely, ktoré
sú súčasťou KNC parc. č. 816/1, k.ú. Q. a medzi stranami bolo nepochybné, že žalobca už v r. 2013

vysial na danú nehnuteľnosť osivo, a to nasiaty ďatelinovo-trávny porast, pričom na špecifikovaných
pozemkoch zo strany žalovaného dňa 11.04.2016 došlo k podiskovaniu.

4. Z uznesenia OR PZ v Žiline zo dňa 24.06.2013, ČVS: ORP-1217/TE-ZA-2013 okresný súd zistil, že
vec z podozrenia z prečinu neoprávnené užívanie cudzej veci bola odmietnutá, pričom z odôvodnenia

vyplývalo, že na parc. KNC č. 816/1 bola dňa 16.04.2013 vykonaná sejba semena trávy p. P. A.,
konateľom žalobcu, ktorý už následne nevykonával žiadnu činnosť, ktorou by bránil alebo znemožňoval
žalovanému v neskoršom siatí osiva kukurice a samotným siatím osiva trávy nedošlo k odňatiu veci z
dispozície oprávneného držiteľa. P. A. uviedol, že tým, že zasial trávu, nekonal v úmysle odňať danú
parcelu,resp.úžitokznejzdispozíciežalovaného,alevdomnienke,žeplatíústnadohodasožalovaným,

na základe ktorej aj v jeseni 2012 pooral celú parcelu KNC č. 816/1 a parcely č. 840/1 a 816/1 a touto
dohodou malo dôjsť medzi nimi k vzájomnému rozdeleniu užívania, a teda v jeho konaní absentuje
úmysel.

5. Hoci žalobca poukazoval na údajnú dohodu medzi žalobcom a žalovaným, a teda, že konal v omyle,

tak žalovaný takú dohodu od samého začiatku popieral, aj keď prebiehali rokovania o budúcom spôsobe
užívania sporných parciel, avšak bezvýsledne. Taktiež žalovaný poukázal, že z trestného konania je
preukázané, že konateľ žalobcu nemal v úmysle ďalšie užívanie sporných parciel tak, aby sa vyhol
trestnému stíhaniu, čo spočiatku v r. 2013 aj dodržal, no napriek tomu následne si uzurpuje aj také
užívacie práva k sporným parcelám, ktoré nikdy nenadobudol a v žalobe si dokonca uplatňuje náhradu

škody, ktorú si spôsobil sám neoprávneným vysiatím trávneho semena na parcelu, ku ktorej mu ani
dodnes neprináleží užívacie právo, a preto mu žiadna škoda nevznikla. Podľa žalovaného žalobca
nepreukázal v žalobe základné podmienky uplatnenia škody, a to protiprávne konanie žalovaného a
kauzálny nexus, teda príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody.
Žalovaný na základe nájomných zmlúv a výpovedí častí nájomných zmlúv platných v čase vzniku

sporu tvrdil, že z celkovej žalobcom zabratej plochy ornej pôdy vo výmere 209.893 m2 mal žalobca
zazmluvnené iba 74.193,95 m2, ktoré boli vypovedané v r. 2011 s ročnou výpovednou lehotou, ktorá
uplynula do 31.10.2012 a vo zvyšku o výmere 135.699,05 m2 žalovaný má platné nájomné zmluvy,
ktoré neboli zatiaľ vypovedané zákonným spôsobom a ak má uzavreté zmluvy s nadpolovičnou väčšinouspoluvlastníkov, tak má právo rozhodovať o spôsobe nakladania s celou prenajatou vecou v súlade s
nájomnými zmluvami až do doby právoplatného ukončenia užívacieho práva.

6. Žalobca zotrval na tom, že žalovaný v r. 2016 zničil žalobcom nasiaty ďatelinovo-trávny porast po
tom, čo ho žalobca od r. 2013 nerušene užíval, a to bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia
a bez oprávnenia a súhlasu žalobcu. Zároveň poukázal, že žalovaný nie je vlastníkom dotknutej časti
poľnohospodárskej pôdy a ani nedisponuje takým právom, ktoré by mu umožňovalo tento porast zničiť,
či rozhodovať o hospodárení so spoločnou vecou.

7.Podľaokresnéhosúduprávnyzástupcažalovanéhosprávnepoukázalnato,žežalovanýakodružstvo
vznikol dňom jeho zápisu, t.j. 11.02.1971 a bolo nesporné, že k 24.06.1991, t.j. dňom účinnosti zákona č.
229/1991 Zb. vznikol v súlade s ust. § 22 ods. 2 citovaného zákona žalovanému zákonný nájomný vzťah,
a to aj bez prípadnej písomnej formy k pôde, k pozemkom vlastníkov, a to aj podielových spoluvlastníkov,
ktoré družstvo užívalo podľa podnikovej evidencie do 24.06.1991, a preto aj v uvedenom rozsahu

družstvu patrí k pozemkom nájomné právo k parcelám spoluvlastníkov, aj keď nastali zmeny spojené s
právnymi skutočnosťami, ako je dedičstvo, predaj, iný prevod a podobne, zapísanými na predmetných
listoch vlastníctva. Aj právnym nástupcom spoluvlastníkov sporných parciel tak vznikol zo zákona so
žalovaným nájomný vzťah založený dňom 24.06.1991, teda dňom účinnosti citovaného zákona. Aj v
prípade, že niektorý zo spoluvlastníkov previedol svoj spoluvlastnícky podiel k predmetným pozemkom

na inú osobu a takto nadobudol vlastnícke právo k predmetným pozemkom iný subjekt, tak podľa §
680 ods. 2 Občianskeho zákonníka nový nadobúdateľ vstúpil do právneho postavenia prenajímateľa, a
to aj v prípade, že s ním nebola uzatvorená nová nájomná zmluva. Nová nájomná zmluva vznikla za
podmienok, ktoré boli definované voči pôvodnému spoluvlastníkovi. Bolo teda zrejmé, že takýto zákonný
nájomný vzťah nezanikol, ale trvá aj v súčasnosti až do doby, kedy spoluvlastník nepožiada platne o

vydanie predmetných parciel. Pri vydaní pozemku je rozhodujúce, či predmetný vlastník vlastní celý
podiel alebo len jeho časť, pretože v druhom prípade je potrebný súhlas všetkých spoluvlastníkov na
prípadné odčlenenie vydávaného spoluvlastníckeho podielu. Keďže v danej veci sa jedná o evidenciu
parciel EKN stavu, v ktorej zodpovedá nemožnosť presného identifikovania, je potrebné v prvom rade
určiť, kde sa predmetná parcela v teréne nachádza tak, aby to bolo zrejmé, čo sa vydáva a kde sa

vydáva a čo bez zákonného postupu, t.j. vypracovania geometrického plánu v súčasnom stave evidencie
sporných pozemkov nie je možné. Takýto postup zo strany žiadneho zo spoluvlastníkov zvolený nebol.

8. Okresný súd poukázal na to, že z kópie evidenčného listu č. 121 zo dňa 17.01.2003, vydaného
vtedajšímkatastrálnymúradom,SprávoukatastraŽilina,prek.ú.Q.vyplývalo,žežalovanýbolevidovaný

ako oprávnený užívateľ parc. KNC č. 816/1 o výmere 209.893 m2. Uvedenú evidenciu katastrálne úrady
viedli do r. 2005 a ukončili ju z dôvodu zmeny zákona. Z uvedeného podľa žalovaného bolo dôvodné
tvrdiť, že právo na užívanie celej parc. KNC č. 816/1, k.ú. Q., v čase rokov 2012-2015, kedy žalobca
vykonal orbu, vysiatie, zber úrody na uvedenej parcele, patrila žalovanému a žalobca do jeho užívacích
práv zasiahol neoprávnene.

9. Podľa okresného súdu právny zástupca žalovaného správne poukázal na to, že pokiaľ žalobca
uvádzal, že uzavrel nájomné zmluvy, tak tieto nemohol platne uzavrieť, pretože je dôvodné tvrdiť,
že spoluvlastníci nedoručili družstvu platnú výpoveď, nepožiadali o vydanie prenajatých pozemkov,
nepreukázali žalovanému zhodný prejav vôle spoluvlastníkov, a preto nemohli na rovnaký predmet

nájmu uzavrieť novú nájomnú zmluvu so žalobcom. Žalovaný mal za to, že nájomné vzťahy medzi
spoluvlastníkmi parciel uvedených žalobcom, ukončené neboli pre ich postup v rozpore s ust. § 6,
§ 8 ods. 1, § 12 ods. 1, 2, 4, § 12a ods. 1 a ods. 6, ods. 13 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme
poľnohospodárskych pozemkov. Uvedení spoluvlastníci vydanie prenajatej veci nežiadali, preto v súlade
s uvedenými ustanoveniami sa hľadí na takýto vadný prejav vôle smerujúci k ukončeniu nájomného

vzťahu ako kedy neexistoval, a preto nájomný vzťah sa obnovil za tých istých podmienok, ako bolo
dohodnuté v pôvodnej zmluve v súlade so zákonom č. 504/2003 Zb. v spojení s § 676 ods. 2
Občianskeho zákonníka.

10. S tvrdením žalovaného, že užíval časť nehnuteľností, ktoré tvoria nadpolovičnú väčšinu podielov, a

preto mal právo rozhodovať ako väčšinový podielový spoluvlastník, sa okresný súd nestotožnil, pretože
žalovaný nevystupoval ako podielový spoluvlastník, ale ako nájomca, pričom nebolo možné nájomný
vzťah subsumovať pod spoluvlastníctvo a aplikovať ustanovenia upravujúce spôsob rozhodovania o
hospodárení podielových spoluvlastníkov aj pre nájomcov.11. Z vykonaného dokazovania okresný súd nemal preukázané, že žalobca mal uzatvorené platné
nájomné zmluvy so spoluvlastníkmi, ktorí disponujú spoluvlastníckym podielom. Mal za to, že nájomné

zmluvy špecifikované žalobcom boli uzatvorené s podielovými spoluvlastníkmi, resp. výlučnými
vlastníkmi a nikdy neboli prenajaté pozemky vydané, pretože neboli právoplatne vypovedané, a preto
nemohlo dôjsť k ďalšiemu platnému uzatvoreniu nájomných zmlúv.

12. Pokiaľ žalobca v písomných vyjadreniach navrhoval výsluch svedkov za účelom osvedčenia, že

porast, ktorý zničil žalovaný, bol skutočne nasiaty v území zachytenom na predkladaných snímkach a
títo svedkovia jednak boli svedkami podiskovania zo strany žalovaného, ako aj pri opätovnom vysiatí po
zničení zo strany žalovaného, tak okresný súd výsluch daných svedkov nevykonal, pretože nepovažoval
vykonanie navrhovaných dôkazov za efektívne, hospodárne a relevantné, pretože medzi stranami
konania bolo nesporné, že došlo k podiskovaniu pozemku, na ktorom bol vysiaty ďatelinovo-trávny
porast. Zároveň navrhovaní svedkovia mali byť zamestnanci žalovaného, resp. žalobcu a okresný

súd neposúdil za hodnoverné prípadné ich vyjadrenie, kde sa nachádza práve tá časť, kde došlo
k podiskovaniu, pretože jednak medzi stranami nebolo sporné, že došlo k podiskovaniu a zároveň
predsa bežní zamestnanci a podobne nemajú bez ďalšieho ako vedieť, na ktorej konkrétnej parcele z
prenajatých pozemkov došlo k tomu podiskovaniu a z ničoho nevyplynulo, že by mali mať takéto znalosti.

13. Okresný súd poukázal na to, že žalovaný predložil súpis parciel KNC č. 816/1 v k.ú. Q., ktoré sú
v jeho užívaní na základe nájomných zmlúv, na základe zákona a na základe zmluvy so Slovenským
pozemkovým fondom, z ktorého vyplývalo, že žalovaný má v užívaní EKN parcely spolu vo výmere
199.927 m2, ktoré sú vedené v registri C ako parc. č. 816/1, orná pôda o výmere 209.893 m2, k.ú.
Q.. Prílohou súpisu parciel CKN č. 816/1, k.ú. Q., boli platné nájomné zmluvy, neplatné ukončenia

nájomných zmlúv, ktoré žalovaný eviduje ako právoplatné nájomné vzťahy, a ktoré vytvorili prekážku
na platné uzatvorenie nájomných zmlúv s iným nájomcom, ako bol žalobca a nájomná zmluva
so Slovenským pozemkovým fondom uzavretá do 31.10.2020. Pokiaľ žalobca uvádzal, že uzavrel
nájomné zmluvy špecifikované v žalobe, tak z uvedeného vyplývalo, že nemohol platne uzatvoriť dané
zmluvy, pretože bolo dôvodné tvrdiť, že títo spoluvlastníci nedoručili družstvu, teda žalovanému platnú

výpoveď, nepožiadali o vydanie prenajatých pozemkov, nepreukázali žalovanému zhodný prejav vôle
spoluvlastníkov,a preto nemohli na rovnaký predmet nájmuuzavrieť novú nájomnú zmluvu so žalobcom.
Nájomné vzťahy medzi spoluvlastníkmi parciel uvedených žalobcom v žalobe ukončené neboli, pre ich
postup v rozpore s § 6, § 8 ods. 1, § 12 ods. 1, 2 a 4 a § 12a ods. 1, ods. 6 a ods. 13 zákona č. 504/2003
Z.z.

14. Okresný súd poukázal na to, že pokiaľ žalobca predložil snímku ortofotomapy, touto potvrdil, že
EKN parcely uvedené na predmetnej snímke tvoria pozemky, ktoré v prevažnej miere užíva na základe
platných zmluvných vzťahov žalovaný, čo potvrdil žalovaným predložený súpis parciel CKN 816/1 v k.ú.
Q., ktoré sú v užívaní žalovaného. Podľa okresného súdu žalobca nepreukázal, na základe čoho odčlenil

práve popisovanú časť a zasial tam miešanku. Z uvedeného vyplývalo, že žalobca už 16.04.2013
vysieval trávnaté osivo na sporné parcely bez toho, aby akceptoval práva oprávneného držiteľa, t.j.
žalovaného. Žalovaný tvrdil, že vznik škody tak, ako si žalobca uplatňuje, tak takúto škodu si privodil sám
tým, že na parcely, ku ktorým nemal žiadne užívacie právo, zasial trávny porast, z poškodenia ktorého
si uplatňuje náhradu škody, čo sa však nemôže akceptovať.

15. Okresný súd zdôraznil, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca mal v nájme 74.193,95
m2 z celkovej výmery 209.893 m2, a teda žalovaný mal v nájme 135.699,05 m2. Žalovaný predložil
nájomné zmluvy, ktorými preukázal, že mal vyššie uvedenú výmeru v nájme. Okresnému súdu boli
predložené aj tzv. ukončenia nájmu zo strán podielových spoluvlastníkov, s ktorými sa podieloví

spoluvlastníci domáhali, resp. žiadali odovzdanie prenajatých pozemkov v k.ú. Q., špecifikované v
jednotlivých ich podaniach označených ako ukončenie nájmu (čl. 268-537).

16. Pokiaľ právny zástupca žalobcu namietal platnosť nájomných zmlúv predložených žalovaným z
dôvodu, že nie sú podpísané osobou oprávnenou za žalovaného a absentuje aj predmet nájmu, že

je uvedený len v prílohe, tak okresný súd poukázal na to, že v zmluvách predložených žalovaným je
vyhlásenie, že nájomca prehlasuje, že je oboznámený so súčasným stavom prenajímanej nehnuteľnosti,
resp. podielov k nim, ktoré bude užívať počas celého obdobia nájmu a ku každej nájomnej zmluve je
príloha k nájomnej zmluve označenej číslom zhodným s nájomnou zmluvou, kde sú uvedené jednotlivéčísla parciel, výmera, druh parcely, spoluvlastnícky podiel, výmera na podiel a cena za nájom. Tieto
zmluvy sú podpísané ako prenajímateľom, tak aj nájomcom, a to predsedom družstva a členom
predstavenstva, resp. podpredsedom a predsedom družstva za nájomcu, resp. oprávnenou osobou.

Okresný súd posúdil, že zmluvy uzatvárané medzi žalovaným a podielovými spoluvlastníkmi majú
špecifikovaný predmet, pričom bolo zrejmé, že ide o formalizované zmluvy, do ktorých sa vpisovali
údaje príslušné pre konkrétnych spoluvlastníkov, z ktorého dôvodu je predmet špecifikovaný v danej
prílohe, ktorá nebola spoluvlastníkmi spochybňovaná a namietaná ani výška ako odplata vyčíslená
v zmluve na základe prílohy k zmluve. Zároveň poukázal na to, že písomné ukončenia nájmu zo

strany spoluvlastníkov sú evidentne účelové, keďže sú totožne štylizované, štruktúrované a zároveň je
uvádzaný aj ten istý dôvod (evidentne je 1 autor) a z toho istého dátumu dokonca, resp. z obdobia,
a to predovšetkým 20.02.2012. Aj keď niektorí podieloví spoluvlastníci takýmto spôsobom oznámili
ukončenie zmluvy a žiadali o odovzdanie svojich podielov, tak dané dôvody neznamenali výpoveď,
ale skôr oznámenie, že ten podielový spoluvlastník považuje zmluvu za neplatnú pre absenciu nejakej
náležitosti, s čím sa okresný súd nestotožnil a zároveň žiadali odovzdať ten podiel. Z ničoho nevyplývalo,

že by ten podiel bol odovzdaný, že by bol nejakým spôsobom bližšie vymedzený v teréne, a že podieloví
spoluvlastníci sa aj následne domáhali realizácie odovzdania týchto podielov.

17. Podľa okresného súdu právny zástupca žalovaného správne poukázal na to, že vlastníci daných
nehnuteľností nepožiadali o vydanie, a preto žalobca sa chybne domáhal uzavretia nájomnej zmluvy,

pretože ak žalobca uzatvoril zmluvy, tak uzatvoril neplatné zmluvy, pretože nedošlo k vydaniu
nehnuteľností zo strany žalovaného. Zo zákona je stanovené, že zmluvy sú uzatvorené minimálne na
5 rokov a nemôžu sa vypovedať a zo strany mnohých spoluvlastníkov tieto výpovede ani neboli dané.
Podľa žalovaného, žalobca nepreukázal, aké mal oprávnenie užívania k tým častiam parc. CKN č. 816/1,
ktoré sú tvorené jednotlivými parcelami, ktoré boli predmetom nájomných vzťahov, ktoré mal nesporne v

nájme žalovaný. To znamená, že žalobca si odčlenil z tejto parcely nejakú časť a tú obsial, ale súčasťou
tejto parcely boli aj nesporne parcely, ktoré boli uzatvorené ako nájomné vzťahy zo strany žalovaného
a vlastníkov. Žalovaný mal za to, že žalobca vstúpil s vlastným rizikom na cudzí pozemok, obsial ho
a následne žiada náhradu škody napriek tomu, že nemal právo užívania k určitým častiam, ktoré nie
sú sporné.

18. Okresný súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že k
tomu, že obsial konkrétne časti parciel na základe nejakého užívacieho práva, napriek tomu, že žalobca
tvrdil, že mal uzatvorené platne nájomné zmluvy a výpovede zmlúv považoval za platné. Okresný súd
zdôraznil, že ak žalobca tvrdil, že zasial nejaké osivo a následne mu žalovaný tam vstúpil a zničil, tak

ničím nepreukázal, že práve na tú časť, kde mal osivo zasiate žalobca, že mal k tej časti užívacie právo.
V tejto súvislosti poukázal na ust. § 22 zákona č. 229/1991 Zb., podľa ktorého, že ak medzi doterajším
užívateľom a vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného pozemku nedošlo k inej dohode, vznikne dňom
účinnosti tohto zákona alebo dňom, keď bol pozemok podľa druhej časti tohto zákona vydaný medzi
nimi, nájomný vzťah, ktorý možno vypovedať k 01.10. bežného roka. Žalovaný je subjektom, ktorý

vznikol pred r. 1991 a toto ustanovenie sa vo vzťahu k užívaniu poľnohospodárskej pôdy a oprávneniu
ju užívať na základe nájomnej zmluvy vzniknutej zo zákona vzťahuje. Aj keby bolo tvrdenie žalobcu
pravdivé,žezmluvyžalovanéhosúneplatné,ažežalovanýnemaltakúzmluvuuzavretú,takžalovanému
vznikla takáto nájomná zmluva priamo zo zákona, a preto nebolo možné tvrdiť, že bola neplatná. Pokiaľ
mala byť vypovedaná, musela byť vypovedaná za určitých podmienok stanovených zákonom, avšak

žalobca nepreukázal, že spoluvlastníci alebo vlastníci požiadali o vydanie v rozhodnom čase, pričom
žalovaný predložil ortofotomapu, z ktorej bolo definované, ktoré časti žalobca obsial a na ktoré vôbec
nemal uzavreté nájomné zmluvy. Teda žalobca nepreukázal vôbec oprávnenie užívať obsiate časti.
Podľa okresného súdu nebolo možné, ak by mal žalobca napríklad každý druhý alebo tretí pozemok
zazmluvnený z KNC parcely, aby „obsadil“ celú alebo polovicu tejto parcely a zároveň aby tvrdil, že mu

tam vznikla škoda. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz, že je oprávnený tú časť, ktorú obsial, užívať v
celosti.

19. Okresný súd uviedol, že zástupca žalovaného poukázal, že výpoveď musí byť platne doručená
a vlastníci musia požiadať o vydanie nehnuteľností a pokiaľ taká požiadavka nebola, tak sa zmluva

predlžuje na ďalšie obdobie. Vykonaným dokazovaním bolo zistené účelové špekulatívne konanie zo
strany žalobcu, keďže predložil napr. výpoveď nájomnej zmluvy Y. P., ktorý vypovedal zmluvu ako
prenajímateľ, hoci na liste vlastníctva nie je evidovaný ako vlastník. Vlastník je tam evidovaný P. H., teda
otec Y. P., ktorý vlastnil podiel 1 a P. Y. vôbec nie je evidovaný na liste vlastníctva, hoci vo výpovediuvádza, že vypovedá nájom v spoluvlastníckom podiele 1. Teda už samotnou výpoveďou nájomnej
zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov, ktorú žalovanému doručil Y. P., bolo preukázané, že v
časti vlastníctva jeho otca nemohol tento konať pri výpovedi, a teda jeho výpoveď je neplatná, a preto

aj v časti, ktorú aj žalobca užíval na základe takejto vypovedanej nájomnej zmluvy, tak žalobca nemal
oprávnenie užívať danú parcelu č. 814 a 813 v zmysle výmerov a podielov, ktoré sú uvedené podľa
listu vlastníctva z r. 2011. Teda ak žalobca tvrdil, že užíval na základe nájomných zmlúv predmetné
nehnuteľnosti, tak aj týmto bolo preukázané, že nemal platnú nájomnú zmluvu minimálne v tomto
rozsahu, a teda nemohol mať ani vzniknutú škodu na danom predmete v takom rozsahu, na ktorý nemal

oprávnenie.

20. Pokiaľ žalobca v priebehu konania trval na tom, že nájomné zmluvy mal platne uzatvorené a
žalovaný už nemohol užívať dané nehnuteľnosti, pretože boli dané výpovede z nájomných zmlúv,
tak právny zástupca žalovaného zotrval na tom, že k platnej výpovedi nedošlo, pretože nedošlo k
požiadavke o vydanie veci, a preto s poukazom na zákonnú úpravu sa obnovil naďalej nájomný vzťah,

a teda pokračoval, a preto žalobca nemohol platne uzatvoriť nájomné zmluvy s tým, že by mal žalobca
preukázať, že došlo k platnému vydaniu veci, teda predmetu nájmu späť vlastníkom veci, aby mohlo
následne dôjsť k platnému uzatvoreniu nájomných zmlúv medzi žalobcom a vlastníkmi tak, ako to tvrdí
žalobca. Žalobca však na opakované dotazy a otázky okresného súdu uvedené nepreukázal, iba zotrval
na tvrdení, že podľa jeho názoru sú tieto výpovede platné. Dokonca zástupkyňa žalobcu na pojednávaní

vyznačila na nákrese daných parciel tie parcely, na ktoré mali uzatvorené zmluvy a tie, na ktorých nemali
uzatvorené nájomné zmluvy a napriek tomu mali tam osivo. Pričom potvrdila, že na celej časti bola
spôsobená škoda žalovaným, pretože to pooral, teda aj na časti, kde neboli uzatvorené nájomné zmluvy,
čo výslovne potvrdila aj na pojednávaní dňa 25.01.2018. Žalovaný potvrdil, že od r. 1958, keď vzniklo
družstvo, tak predmetné nehnuteľnosti sa užívali zo strany žalovaného nepretržite. Čo sa týka daného

nákresu, ide o informatívnu kópiu mapy. Avšak z daných máp, ktoré boli predložené žalobcom na danom
pojednávaní, nebolo možné presne určiť, v ktorých častiach by sa mal predmet sporu týkať.

21. Podľa okresného súdu právny zástupca žalovaného správne poukázal aj na tú skutočnosť, že
niektorí spoluvlastníci aj napriek tomu, že mali uzatvorenú zmluvu so žalovaným, pričom bola daná

povinnosť uzavrieť nájomnú zmluvu na dobu 5 rokov, tak počas plynutia tejto doby napriek tomu niektorí
spoluvlastníci uzatvorili zmluvu so žalovaným, a teda v tej časti na dané parcely nemôže byť nájomná
zmluva so žalobcom platná. Danú skutočnosť preukázala napr. zmluva uzatvorená medzi žalobcom a
D. Q. na parc. KNE č. 810 a 812/1, 812/2, 812/3, 812/4, 813 (čl. 263 až 266).

22. Čo sa týka predložených ukončení nájomnej zmluvy, tak žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu
správne poukázal na to, že spoluvlastníci oznamovali iba ukončenie, resp. tvrdili ukončenie zmluvy,
ale nemožno to považovať za výpoveď, keďže spoluvlastníci ani nemôžu v zmysle platných právnych
predpisov takýmto spôsobom ukončiť nájomnú zmluvu. Žalobca však poukázal na to, že žalovaný
reagoval na tieto tvrdené ukončenia a dokonca vo svojich odpovediach im oznamuje, že eviduje žiadosť

a pozemky budú vrátené ku konkrétnemu dátumu. Na to však právny zástupca žalovaného reagoval,
že predsa pokiaľ im bolo oznámené, že im budú vydané pozemky, tak musia prísť na družstvo s
geometrickým plánom, aby presne uviedli, ktorý pozemok sa má vydať, a či je vôbec prístupný. V
opačnom prípade je potrebné pristúpiť k inej dohode potrebnej na vyriešenie. Ale žiadne takéto dohody,
či iné riešenia, neboli realizované. Žalovaný zotrval na tom, že pokiaľ aj bolo oznámené, že budú vrátené

tieto pozemky, tak neboli tieto pozemky vydané, pretože nepožiadali o ich vydanie spôsobom, akým
mali požiadať.

23. Okresný súd uviedol, že žalobca nepredložil listiny, z ktorých vyplýval vlastnícky, resp.
spoluvlastnícky vzťah niektorých spoluvlastníkov, ako napr. B. T. k parc.č. 797 a 798, ku ktorej žalobca

tvrdil, že B. T. bol spoluvlastníkom v 1/10, avšak zo žiadnej relevantnej listiny toto nevyplýva, keďže z
listín vyplýva uzatvorenie zmluvy na danú parcelu iným subjektom. Teda žalobca nepreukázal platnosť
všetkých nájomných zmlúv, na ktoré poukazoval a ktoré tvrdil.

24. Okresný súd mal preukázané, že žalovaný odpovedal písomne jednotlivým spoluvlastníkom listami,

na ktorých uviedol, že ide o odpoveď na výpoveď z nájmu, v ktorých potvrdil, že konkrétny deň obdržal
výpoveď nájmu na konkrétne pozemky, danú žiadosť evidujú, a že pozemky budú vrátené k 31.10.2012.25. Okresný súd poukázal na to, že uznesením zo dňa 25.01.2018 zaviazal žalobcu na bezodkladné
predloženie mapy, na ktorú žalobca poukazoval na pojednávaní v ten deň s podrobným vysvetlením a
znázornením ohľadom predmetu sporu. Napriek tomu právny zástupca žalobcu doručil až 19.02.2018

podanie s prílohami, a to grafické znázornenie jednotlivých parciel z aplikácie mapový klient ZBGIS,
z ktorých je zrejmé označenie jednotlivých parciel a súpis vlastníkov, avšak z grafického znázornenia
nie je zrejmé, kde sa číselne označená parcela nachádza. Žalobca mapu s podrobným vysvetlením
a znázornením nepredložil a opakovane nepreukázal svoje tvrdenie o užívaní konkrétnych parciel,
o ktorých tvrdí, že ich má právo žalobca užívať na základe nájomných zmlúv. Žalovaný predložil vo

formáte A3 geodetickú mapu s označením čísel jednotlivých parciel v poradí tak, ako sú zaznamenané
v KN s farebným vyznačením tých parciel, ktoré užíva žalovaný. Z uvedeného je zrejmé, že podstatnú
časť pôvodnej parcely CKN č. 816/12 užíva žalovaný, a to na základe ním tvrdených právnych
dôvodov, pričom v podaní zo dňa 12.03.2018 presne špecifikoval evidovanie jednotlivých parciel
užívania spoluvlastníckych podielov v relevantnom období. Z danej špecifikácie jednoznačne vyplývalo,
že výpovede, ktoré uvádzal žalobca, je dôvodné považovať za neplatné, a to z dôvodu, že podľa § 12a

ods. 12 zákona č. 504/2003 Z.z., ak postup podľa ods. 1 alebo ods. 5 žiadajú podieloví spoluvlastníci,
musia v súlade s § 139 ods. 2 OZ predložiť k výzve na vrátenie pozemku ich vzájomnú písomnú
dohodu o spoločnom obhospodarovaní. Žalobca však nepreukázal, že by došlo k uzavretiu dohody
medzispoluvlastníkmi,apretoniejemožnépovažovaťvýpoveďspoluvlastníkovzažalovanýmzaplatnú.
Taktiež žalobca si uplatňuje náhradu škody aj z parc. EKN č. 796, či 795, či 794 a podobne, avšak

žalobca pri daných parcelách netvrdí uzavretie nájomnej zmluvy a oprávnenie užívať tento pozemok.
Žalovaný uvedené pozemky užíva na základe platných nájomných zmlúv vzniknutých na základe § 22
ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb..

26. Okresný súd uzavrel, že čo sa týka parc. EKN č. 800, tak medzi stranami bolo nesporné, že žalovaný

má v oprávnenom užívaní na parc. EKN 800 zmluvné vzťahy v podiele 2/4, 1/56, 2/28, teda vo väčšej
časti. Čo sa týka parc. EKN č. 799, tak výpoveď spoluvlastníka, na ktorú poukazuje žalobca, tak je
dôvodné považovať za neplatnú s poukazom na § 12a ods. 12 zákona č. 504/2003 Z.z., taktiež aj u
parc. EKN č. 793. Čo sa týka parc. 798, parc. EKN č. 797, taktiež výpovede je dôvodné považovať
za neplatné z uvedeného dôvodu. Žalobca nepreukázal v žiadnom z týchto prípadov, že by došlo k

uzavretiu dohody medzi spoluvlastníkmi, a preto nie je možné považovať výpoveď spoluvlastníkom so
žalovaným za platnú. Čo sa týka parc. EKN č. 796, žalovaný uvedený pozemok užíva na základe platnej
nájomnej zmluvy na základe § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb., a to sa týka aj parc. EKN č. 795 a
794 a žalobca pri nich netvrdí uzavretie nájomnej zmluvy a oprávnenie užívať tento pozemok. Čo sa
týka parc. EKN č. 793, taktiež z rovnakých dôvodov nie je výpoveď možno považovať za neplatnú s

poukazom na § 12a citovaného zákona, ako aj pri parc. EKN č. 792, pričom žalovaný uvedené pozemky
užíva na základe platných nájomných zmlúv vzniknutých na základe § 22 ods. 2 zákona č. 229/91 Zb..
Výpoveď spoluvlastníka, resp. spoluvlastníkov, nemožno považovať za platné ani pri parc. EKN č. 791
z vyššie uvedených dôvodov. Pri parc. EKN č. 790/2 žalobca nájomný vzťah k predmetným parcelám
vo vyjadrení nerozporuje a vlastníci nedali výpoveď žalovanému, ako ani k parc. EKN č. 790/1, ani č.

789, ani k parcele EKN č. 785, č. 783, č. 782, č. 781, 779, 778. Čo sa týka parc. EKN č. 786, vlastníčka
po skončení nepodala návrh na vydanie pozemku žalovanému, preto výpovede, ktoré uvádza žalobca,
sa považujú za neplatné. Čo sa týka parc. EKN č. 788, 787 a 784, tak dané parcely žalovaný neužíva a
podľa písomného vyjadrenia žalobcu ani z jeho strany nedošlo k uzavretiu nájomnej zmluvy. Žalovaný
do tejto parcely dlhodobo nezasahuje.

27. Okresný súd zdôraznil, že žalobca si uplatnil náhradu škody pre celú časť, kde mal nasiate osivo,
teda aj pre časť, ktorá bola užívaná na základe nájomných zmlúv a časť, na ktorú nebola uzavretá
nájomná zmluva. Právny zástupca žalobcu výslovne uviedol, že na celej časti, ktorú vyznačil v celkovej
výmere 7,5 hektára, si uplatňujú náhradu škody (čl. 664).

28. Pokiaľ žalobca tvrdil, že pre posúdenie zodpovednosti za škodu nie je rozhodujúce, ktoré pozemky
mal žalobca v nájme, tak s týmto sa okresný súd sa nestotožnil, pretože pokiaľ žalobca nasial osivo na
pozemkoch, ktoré nemal v užívaní, a tieto pozemky podiskoval žalovaný na základe svojho užívacieho
práva, tak nebolo možné považovať konanie žalovaného za protiprávne konanie alebo za konanie, ktoré

spôsobuje v príčinnej súvislosti škodu žalobcovi. Žalobca si sám zavinil, že zasial osivo aj na časti, ku
ktorej nemal užívacie právo.29. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu uvedeným v jeho vyjadrení, že žalovaný nemal k pozemkom
podľa § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. nájomný vzťah, pretože nebol ich doterajším užívateľom
tak, ako to predpokladá predmetné ustanovenie, tak okresný súd poukázal na to, že žalovaný ako

družstvo vznikol dňom jeho zápisu, t.j. 11.02.1971, a je preto nesporné, že ku dňu 24.06.1991, t.j. dňom
účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. vznikol v súlade s § 22 ods. 2 citovaného zákona žalovanému zákonný
nájomný vzťah, teda aj bez prípadnej písomnej formy k pôde k pozemkom vlastníkov, a to aj podielových
spoluvlastníkov,ktorédružstvoužívalopodľapodnikovejevidenciedo24.06.1991,apretoajvuvedenom
rozsahu družstvu patrí k pozemkom nájomné právo k parcelám spoluvlastníkov, aj keď nastali zmeny

spojené s právnymi skutočnosťami, ako je dedičstvo, predaj, iný prevod, zapísanými na predmetných
listoch vlastníctva. Aj právnym nástupcom spoluvlastníkov sporných parciel vznikol tak zo zákona so
žalovaným nájomný vzťah založený dňom 24.06.1991 a v prípade, že niektorý spoluvlastník previedol
svoj spoluvlastnícky podiel k predmetným pozemkom na inú osobu a takto nadobudol vlastnícke
právo k predmetným pozemkom na iný subjekt, tak podľa § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka
nový nadobúdateľ vstúpil do právneho postavenia prenajímateľa, a to aj v prípade, že s ním nebola

uzatvorená nová nájomná zmluva. Nová nájomná zmluva vznikla za podmienok, ktoré boli definované
voči pôvodnému spoluvlastníkovi, je teda zrejmé, že takýto zákonný nájomný vzťah nezanikol, ale
trvá aj v súčasnosti až do doby, kedy spoluvlastník nepožiada platne o vydanie predmetných parciel,
resp. po vyžiadaní nepredložil k výzve na vrátenie pozemku vzájomnú písomnú dohodu o spoločnom
obhospodarovaní podľa § 12a ods. 12 zákona č. 501/2003 Z.z.. Pokiaľ žalobca uvádzal, že platne

uzavrel nájomné zmluvy, tak tieto zmluvy nemohol platne uzavrieť, pretože títo spoluvlastníci nedoručili
žalovanému platnú výpoveď, alebo nepožiadali o vydanie prenajatých pozemkov, alebo nepreukázali
žalovanému zhodný prejav vôle spoluvlastníkov formou uzavretej písomnej dohody, a preto žalobca
nemohol na rovnaký predmet nájmu uzavrieť novú nájomnú zmluvu. Žalobca si podľa okresného súdu
odporuje v skutočnostiach, ktoré uvádzal vo vyjadrení, a to, že na jednej strane má žalovaný neplatné

zmluvy, na druhej strane tieto zmluvy spoluvlastníci mali vypovedať a na základe toho žiadať ich vydanie.
A odporuje si z toho dôvodu, pretože nie je možné vypovedať absolútne neplatný právny úkon.

30. Keďže v danej veci išlo prevažne o evidenciu parciel EKN stavu, ktorej zodpovedá nemožnosť
presného identifikovania, bolo potrebné v prvom rade určiť, kde sa predmetná parcela v teréne nachádza

tak, aby bolo zrejmé, čo a kde presne sa neoprávnene užívalo, čo sa užívalo oprávnene a čo
neoprávnene, a z ktorého neoprávneného užívania mohla vzniknúť eventuálne škoda. Žalobca v konaní
však nepredložil žiaden dôkaz relevantný, ktorý by tieto skutočnosti jednoznačne preukazovali.

31. Pokiaľ žalobca tvrdil, že pre posúdenie zodpovednosti za škodu nie je rozhodujúce, ktoré pozemky

mal žalobca v nájme, ale že žalovaný v rozpore s prevenčnou povinnosťou v zmysle § 415 Občianskeho
zákonníka zničením porastu spôsobil žalobcovi škodu, tak okresný súd mal za to, že takéto tvrdenie
žalobcu je nepostačujúce, pretože v konaní poškodený, ktorým sa označuje žalobca, nepreukázal, že by
škodca pri svojej činnosti nevyvinul objektívne dostatočnú starostlivosť vyžadovanú § 415 Občianskeho
zákonníka. Žalovaný obhospodaroval oprávnene zazmluvnené pozemky dlhodobo, a preto neporušil

žiadnu konkrétnu právnu normu, a teda nemôže ani zodpovedať za žalobcom tvrdený neurčitý rozsah
spôsobenej škody, pretože žalobca v konaní nijakú škodu nepreukázal. Žalobca žiadnym relevantným
spôsobom nepreukázal protiprávne konanie žalovaného a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym
konaním žalovaného a škodlivým následkom, na základe ktorého by mala vzniknúť škoda a zároveň
v konaní samotnom škodu nijako nepreukázal. Dokonca nepreukázal ani to, že mal uzatvorené platné

nájomné zmluvy so spoluvlastníkmi. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na to, že žalobca výslovne
pred súdom uviedol, že si uplatňuje škodu aj v tej časti, na ktorú nemal užívacie právo. Právny zástupca
žalovaného správne poukázal na to, že nie je na žalovanom, aby preukázal, ktoré pozemky užíval, ale
na žalobcovi, ktorý tvrdí, že na parcelách, ktoré on užíval, mu mala vzniknúť neoprávneným užívaním
zo strany žalovaného škoda. Je potrebné si uvedomiť, že žalobca vstúpil do užívania pravdepodobne v

r. 2013-2014. Dovtedy tie pozemky užíval žalovaný, čo je všeobecne známe, pretože žalovaný je jediné
družstvo, ktoré tam v tej lokalite pôsobí a žalovaný bol založený v r. 1971 a od r. 1991 sú zapísaní
v obchodnom registri. Zároveň okresný súd poznamenal, že ak žalobca predkladal opakovane mapy,
nepredložil k ním špecifikáciu pozemkov, ktoré mal žalobca užívať, a to ani v zmysle pokynu súdu, teda
žalobca nepreukázal tvrdené skutočnosti.

32. Okresný súd po vykonanom dokazovaní skonštatoval, že žalobca nepreukázal podstatnú
skutočnosť, že by podiskovaním mala vzniknúť škoda. Žalovaný správne poukázal, že túto skutočnosť
mal dokázať práve odborným vyjadrením, ktorým nie je možné zaťažovať súd, ale je to povinnosť,ktorú má tá strana, ktorá skutočnosti tvrdí, pričom podiskovaním predmetného porastu mohol byť porast
aj zušľachtený dokonca. Okresný súd mal za to, že žalobca nebol oprávneným užívateľom sporných
parciel, na ktorých mala vzniknúť škoda, resp. nie v celom rozsahu. Pokiaľ boli vznesené námietky o

existencii práva užívať tieto sporné parcely zo strany žalobcu, tak žalobca si sám odporuje v tom, keďže
predložil žalovanému návrh dohody, kde konštatuje, že sporné pozemky užíva aj žalobca, aj žalovaný
ako potenciálny účastník dohody, avšak takáto dohoda nebola podpísaná zo strany predsedu družstva.
Zároveň nebolo preukázané zo strany žalobcu protiprávne konanie žalovaného a príčinná súvislosť
medzi protiprávnym konaním žalovaného škodlivým následkom, na základe ktorého by mala vzniknúť

tvrdená škoda. A zároveň ani nijakým relevantným spôsobom nepredložil relevantné dôkazy o výške
škody. Žalovaný predložil okresnému súdu rozsiahlu analýzu zmluvných vzťahov medzi spoluvlastníkmi
a žalovaným, kde definuje po jednotlivých parcelách jednotlivých spoluvlastníkov a ich podiely a
zároveň definuje, v akom vzťahu a na základe akých právnych skutočností boli s nimi uzatvárané
nájomné zmluvy. A aj keď pri niektorých nájomných zmluvách boli tieto zmluvy vypovedané, tak
pri niektorých boli povinní uzatvoriť dohodu z titulu umiestnenia konkrétneho pozemku, pretože pri

niektorých nebolo možné vydať pozemok, pokiaľ sa nachádzal v strede napr. nejakého celku a práve
preto je taká právna úprava, že musí byť taká dohoda. Čiže aj keby boli vypovedané niektoré zmluvy, tak
nebola uzatvorená dohoda o náhradnom užívaní, a zákon zaťažuje touto povinnosťou spoluvlastníka,
ktorý zmluvu vypovedá. Právny zástupca žalovaného správne poukázal na to, že pokiaľ aj žalovaný
akceptoval výpoveď, tak automaticky neznamená, že ide o platné skončenie nájomnej zmluvy. Pokiaľ

spoluvlastník nenavrhne uzavrieť dohodu o užívaní, je nutné uzatvoriť podnájomnú zmluvu na nejakú inú
časť, inú parcelu, okrajovú, ktorá je prístupná a vhodná na užívanie, a to v prípade, že spoluvlastnícky
podiel je ku konkrétnej parcele, ktorá je umiestnená v rámci celku na takom mieste, ktorý nie je možné
ináč rozčleniť z hľadiska prístupového práva.

33. Okresný súd uviedol, že vykonal dokazovanie a hodnotil dôkazy všetky navzájom, ako aj každý
jednotlivo a bolo nepochybne preukázané, že žalovaný skutočne podiskoval nehnuteľnosti. Avšak
žalobca nepreukázal výšku škody, ako ani jej vznik a rozsah, pričom žalobca nepreukázal ani
oprávnenosť užívať celý rozsah nehnuteľností, na ktorých vysial osivo. A preto aj keby mu vznikla
škoda konaním žalovaného tak, ako žalobca tvrdí, tak nevyčíslil škodu na tom konkrétnom rozsahu

a zo strany súdu to nie je možné určiť vzhľadom na ustanovenia CSP, v zmysle ktorého žalobca je
povinný uvedené preukázať, vyčísliť,.... Teda žalobca nepreukázal a neurčil riadne rozsah a výšku škody
na nehnuteľnostiach, ktoré bol oprávnený užívať. Predložený výpočet súd nepovažuje za dostatočný,
nakoľko vychádza nie z objektívnych skutočností, ale z hodnôt za určité obdobie, pričom nie je možné
toto akceptovať, nakoľko nemožno hodnotiť výnosnosť rovnako každoročne. Nemožno akceptovať

aj tzv. obvyklé náklady určené žalobcom zvolenou spoločnosťou bez relevantného a objektívneho
základu, bez preukázania skutočnej obvyklej ceny nákladov. Nie je možné prihliadať iba na jedno
určenie/stanovenie nákladov bez preukázania akejkoľvek odbornosti, či prieskumu trhu a pod.. Bolo
nepochybne preukázané, že žalobca si uplatnil náhradu škody aj podiskovaním nehnuteľností, ktoré
nemal v užívacom vzťahu, nemal nájomnú zmluvu uzatvorenú na všetky nehnuteľnosti, z ktorých si

uplatnil náhradu škody a na ktorých teda vysial osivo. Neuviedol ani konkrétnu výšku na tej časti, ktorú
žalobca bol oprávnený užívať. Žaloba bola podaná 11.10.2016, teda za účinnosti Civilného sporového
poriadku a je povinnosťou výlučne strany konania, ktorá niečo tvrdí, aby to aj preukázala. Súd nie
je „veštiareň“, ale rozhoduje na základe zákonov (P.) a pri zachovaní rovnosti strán s poukazom na
ustanovenia CSP žalobca bol povinný preukázať rozsah škody, ako aj samotný vznik škody. Žalobca

nepreukázal nielen výšku škody na tej časti, ktorú bol oprávnený užívať, ale nepreukázal ani užívací
vzťah k všetkým predmetným nehnuteľnostiam. Pokiaľ navrhoval návrhy na dokazovanie, tie súd posúdil
za nehospodárne s tým, že predsa s poukazom aj na § 153 CSP žalobca mohol sám zabezpečiť
dané dôkazy, a to bez ohľadu na to, či by išlo o súkromný znalecký posudok alebo o odborné
vyjadrenie. Žaloba bola podaná už po účinnosti CSP a z ničoho nevyplýva prekážka pre žalobcu

na predloženie listinného dôkazu, ktorý navrhoval, či resp. súkromného znaleckého posudku alebo
odborného vyjadrenia. Okresný súd mal preukázané, že bol predložený návrh dohody na užívanie medzi
žalobcomažalovaným,ktorápreukazovala,žežalobcaajžalovanýskutočneužívajúdanénehnuteľnosti
v určitom rozsahu, ale takáto dohoda medzi nimi nebola uzatvorená a nebolo preukázané protiprávne
konanie žalovaného. S poukazom na uvedené všetky skutočnosti okresný súd žalobu zamietol, nakoľko

žalobca nepreukázal svoje tvrdenia. Žalovaný svoje tvrdenia riadne preukázal a spolu s predloženými
listinami s poukazom na citované zákonné ustanovenia (§ 22 zák.č. 229/1991 Zb.) vyvrátil tvrdenia
žalobcu.34. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 v spojení s ust. § 262
CSP. Vzhľadom k tomu, že v konaní bol úspešný žalovaný, a to v celom rozsahu, súd mu priznal nárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd

rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 262 CSP.

35. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom zástupcu z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f), h) CSP. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca poukázal na to, že okresný súd odôvodnil
napadnutý rozsudok tým, že žalobcovi nevznikla konaním žalovaného škoda, pretože nie je oprávneným
držiteľom dotknutej časti poľnohospodárskej pôdy, nakoľko k týmto pozemkom mal užívacie právo
žalovaný, titulom zákonného nájomného vzťahu v zmysle § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. a že
žalobca v konaní nepreukázal výšku škody.

36. Žalobca zdôraznil, že podstatou tohto sporu nebolo primárne preukazovanie užívacích práv k
predmetným pozemkom. Je tomu tak preto, že škoda vznikla konaním žalovaného, ktorý podiskoval,
resp. pooral žalobcom nasiaty ďatelinovo-trávny porast. Takéto konanie žalovaného bolo v priamom
rozpore s prevenčnou povinnosťou v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka. Podiskovanie, resp.

pooranie nasiateho porastu nakoniec nebolo medzi účastníkmi konania sporné. Vo vzťahu k vzniku
škodyžalobcarovnakoakovpriebehukonaniapredsúdomprvejinštanciepoukázalnato,ževroku2013
nasial na dotknutej poľnohospodárskej pôde ďatelinovo-trávny porast. Túto časť poľnohospodárskej
pôdy žalobca osial po dohode so žalovaným, čo potvrdila predsedníčka žalovaného pani R. vo svojej
výpovedi pred OO PZ Terchová dňa 29.04.2016, zápisnica, ktorá sa nachádza v súdnom spise na č.l.

196 spisu, na ktorú poukazoval právny zástupca žalobcu, pričom okresný súd sa s týmto dôkazom
žiadnym spôsobom nevysporiadal. Žalobca nasiaty porast od roku 2013 až do jarných mesiacov roku
2016 nerušene a dobromyseľne užíval a bral z neho úžitky. Žalovaný, napriek vedomosti o uvedených
skutočnostiach, nasiaty porast úmyselne zničil, a to bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia,
či súhlasu žalobcu, čím spôsobil žalobcovi škodu. Žalobca bol po zničení tohto porastu nútený vykonať

jeho opätovnú sejbu a dotknutú časť pôdy od vykonania neoprávneného zásahu žalovaného až doposiaľ
naďalej nerušene užíva. Tvrdenie okresného súdu, že žalobcovi nevznikla škoda z dôvodu, že pri sejbe
neoprávnene zasiahol do práv žalovaného, podľa žalobcu nemá oporu v zákone, ani vo vykonanom
dokazovaní, nakoľko v konaní nebolo sporné, že žalovaný zničil nasiaty porast. Dôkazné bremeno
ohľadom oprávnenosti a zákonnosti jeho postupu v celom rozsahu spočívalo na žalovanom, ktoré

neuniesol.

37. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil existenciu zákonného nájomného vzťahu
žalovaného k dotknutým pozemkom podľa § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb., ktoré odôvodnil tým, že
žalovaný ako družstvo vznikol dňom 11.02.1971, a preto je nesporné a všeobecne známe, že ku dňu

účinnosti tohto zákona žalovaný dotknuté pozemky užíval, pretože bol jediným družstvom, ktoré v danej
lokalite pôsobí. Skutkové tvrdenia žalovaného o existencii zákonného nájomného vzťahu opakovane v
súlade s § 151 CSP žalobca poprel, napriek čomu súd prvej inštancie vychádzal z premisy o existencii
zákonného nájomného vzťahu, a to bez akéhokoľvek dôkazu o tom, že žalovaný bol „doterajším
užívateľom“ tak, ako predpokladá dikcia § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb.. Podľa žalobcu skutočnosť,

že žalovaný vznikol 11.02.1971 predsa ešte neznamená, že ku dňu účinnosti zákona, obhospodaroval
všetku poľnohospodársku pôdu v katastrálnom území Q.. V tejto súvislosti bola žalovaným predložená
len jediná listina - výpis z evidenčného listu č. 121 Správy katastra Žilina, ktorá je z roku 2003, a teda
z nej nevyplýva, že žalovaný nejaké pozemky užíval aj ku dňu účinnosti zákona č. 229/1991 Zb., t.j. ku
24.06.1991. Predmetný evidenčný list pritom odkazuje len na parc. č. 816/1 C KN, pre ktorú nie je v

KN založený list vlastníctva a je len v KN graficky vyobrazená, bez uvedenia akéhokoľvek užívacieho
titulu. Z právneho hľadiska pritom nie je možné tvrdiť, že je niekto užívateľom parcely parc. č. 816/1 C
KN, kat. úz. Q..

38. Žalobca nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že výpovede z nájmu, ktoré adresovali vlastníci,

resp. spoluvlastníci dotknutých pozemkov žalovanému, sú neplatné. Spolu so svojím vyjadrením zo
dňa 29.01.2018 zaslal opakovane presnú špecifikáciu dotknutých EKN parciel, vrátane ich grafického
vyobrazenia v území, zoznamu spoluvlastníkov, výpovedí z nájmu a ich akceptáciu a nájomných
zmlúv uzatvorených so žalobcom. Z predložených dôkazov je zrejmé, že sám žalovaný akceptovalvýpovede z nájmu s tým, že k určenému dátumu vlastníkom, resp. spoluvlastníkom predmet nájmu
vydá. Tvrdenie okresného súdu o neplatnosti výpovedí jednoducho nemôže obstáť a žalobca nerozumie
argumentácii okresného súdu o účelovosti týchto výpovedí. Nájomné zmluvy predložené žalobcom

sú preto nepochybne platnými právnymi úkonmi. Žalobca dodal, že žalovanému nemohol vzniknúť k
dotknutým pozemkom nájomný vzťah ani na základe množstva nájomných zmlúv, ktoré do konania
predložil a je tomu tak preto, že vo svojich posledných vyjadreniach žalovaný tvrdil už len zákonný
nájomný vzťah, teda sám poprel platnosť predložených zmlúv, pretože tieto zmluvy sú absolútne
neplatné. Ako vyplýva z obchodného registra od 08.04.1993 konajú za žalovaného pri právnych úkonoch

predseda, resp. podpredseda, spoločne s ďalším členom predstavenstva, t.j. všetky nájomné zmluvy
podpísané od 08.04.1993, pri ktorých konal v mene žalovaného len jeden člen predstavenstva, sú
absolútne neplatné. Nájomný vzťah v zmysle niektorých nájomných zmlúv, a to podpísaných najmä
v rokoch 1993 - 1995, mal začať ešte pred podpisom samotnej zmluvy, t.j. pred jej účinnosťou, a
teda zmluvy sú z dôvodu ich neurčitosti (§ 37 Občianskeho zákonníka) rovnako absolútne neplatné.
V texte zmlúv absentuje predmet nájmu, a tento je uvedený len v prílohe, ktorá nie je zmluvnými

stranami ani podpísaná, pričom dokonca v niektorých prípadoch zmluvy v súvislosti s predmetom
nájmu na prílohu, resp. existenciu prílohy ani neodkazujú, t.j. v tomto prípade sú zmluvy neplatné z
dôvodu absencie zákonnej obligatórnej náležitosti - predmetu nájmu. Ak by aj bolo možné špecifikovať
predmet nájmu v prílohách, ktoré predložil žalovaný, predmet nájmu je v niektorých prípadoch neurčitý,
pretože pri pozemkoch absentuje označenie katastrálneho územia, v ktorom sa nachádzajú a dokonca

aj spoluvlastnícky podiel, t.j. v takomto prípade sú nájomné zmluvy neplatné z dôvodu ich neurčitosti. V
prípade nájomnej zmluvy uzatvorenej s SPF je táto absolútne neplatná z dôvodu, že predmetom zmluvy
mal byť pozemok parc. č. 816/1 C KN, pre ktorý nie je založený list vlastníctva, a teda tento pozemok,
resp. jeho časť ani nemôže byť predmetom nájmu.

39. Žalobca poukázal na to, že vo vzťahu k výške uplatňovanej škody precízne vymedzil aké pozemky,
v akom rozsahu obsial a akým spôsobom určil výšku škody, ktoré skutkové tvrdenia sú nepochybne
prostriedkami procesného útoku v zmysle § 150 CSP. Nakoľko žalovaný zničil nasiaty porast svojím
konaním a neuviedol vlastné tvrdenia o vyššie uvedených skutkových okolnostiach, výmera zničeného
porastu, ani identifikácia pozemkov, na ktorých bol tento porast nasiaty, v konaní sporná nebola (§

151 ods. 1 a 2 CSP). Za účelom identifikácie dotknutých pozemkov žalobca navrhol vykonať výsluch
svedkov - Ing. Y. R., PhD., S. L. a L. L., ktorých okresný súd nevypočul s odôvodnením, že sa jedná o
zamestnancov žalobcu. Žalobca predložil aj evidenciu dotknutých parciel s uvedením vlastníkov, resp.
spoluvlastníkov a ich grafickým znázornením v území z portálu Geodézie, kartografie a katastra SR.
Žalovaný výslovne nespochybnil ani výšku škody, ktorú si žalobca uplatňuje, s poukazom na tvrdenú

hodnotu usušeného sena resp. ním uvádzaným nákladom na nové obrobenie pôdy a sejbu, ktorú
musel po zničení pôvodného porastu predčasne vykonať. Odhliadnuc od uvedeného žalobca za účelom
preukázania výšky škody predložil internetovú inzerciu, z ktorej vyplýva hodnota usušeného sena a
faktúru subjektu podnikajúceho v poľnohospodárstve, spoločnosť OMS-Metalax, s.r.o. z ktorej vyplýva,
že kúpna cena za 50ks 300 kg balíkov sena predstavuje sumu vo výške 1.284 Eur, čo predstavuje

25,68 Eur za jeden 300 kg balík, pričom žalobca uplatňuje 23 Eur za 300 kg sena, čím sa okresný
súd nezaoberal. Ohľadom preukázania výšky nákladov na nové obrobenie pôdy a sejbu žalobca
predložil spolu so žalobou cenník spoločnosti CENEKON, spol. s r.o., ktorej podnikateľská činnosť
je zameraná na tvorbu a modifikovanie stavebno-ekonomických nástrojov, klasifikácie, oceňovanie,
ekonomicko-cenové analýzy, expertízy, posudky, znaleckú činnosť, školiace a konzultačné činnosti.

V podaní zo dňa 31.01.2017 žalobca navrhol súdu prvej inštancie, aby postupom podľa § 206 CSP
vyžiadal odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby, za účelom preukázania výšky spôsobnej
škody. Napriek uvedenému však okresný súd tento dôkaz nevykonal s odôvodnením, že vykonaním
odborného vyjadrenia nie je možné zaťažovať súd, ale jeho vyhotovenie si má zabezpečiť strana sporu,
s ktorým postupom sa žalobca nestotožnil.

40. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné a arbitrárne, nakoľko jeho
odôvodnenie si v zásadných skutočnostiach odporuje. Súd prvej inštancie tvrdil, že nedošlo k platnému
uzatvoreniu nájomných zmlúv predložených žalobcom, avšak zároveň uvádza, že v priebehu konania
bolo preukázané, že žalobca mal v nájme 74.193,95 m2 poľnohospodárskej pôdy. Taktiež okresný

súd uviedol, že žalobca ničím nepreukázal, že mal užívacie právo k tej časti pôdy, na ktorej bolo
nasiate osivo, no v závere napádaného rozhodnutia súd uviedol, že žalobca bol oprávnený užívať
časť dotknutých pozemkov, ktoré žalovaný podiskoval a ktoré boli osiate. Pokiaľ podľa názoru
okresného súdu nedošlo k platnému uzatvoreniu nájomných zmlúv žalobcu, ako mohol mať v nájme74.193,95 m2 poľnohospodárskej pôdy, resp. ako mohol mať v nájme časť pozemkov, ktoré boli
žalovaným podiskované. V napádanom rozhodnutí absentuje logické odôvodnenie pre vec zásadných
skutočností, keď nie je možné tvrdiť, že žalobca mal, ale zároveň nemal užívacie právo k rovnakej časti

poľnohospodárskych pozemkov. Žalobca poukázal na to, že súd prvej inštancie uviedol, že písomné
nájomné zmluvy predložené žalovaným sú platné, a to v odseku 32. rozsudku, avšak v tomto istom
bode, ako aj rovnako v ďalších častiach odôvodnenia odkazoval na zákonný nájomný vzťah žalovaného
k dotknutým parcelám. Podľa žalobcu okresný súd nemal ustálené, akým titulom mal mať žalovaný
užívacie právo k dotknutej poľnohospodárskej pôde, pretože existencia zákonného nájomného vzťahu

sama osebe vylučuje existenciu zmluvného nájomného vzťahu a naopak. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vyhovel s priznaním náhrady trov konania, alternatívne zrušil a vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

41. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný. Mal za to, že žalobca nepreukázal,
či mal v čase, kedy mu mal žalovaný spôsobiť škodu, užívacie právo k parcelám, na ktorých mu

mala vzniknúť škoda, a zároveň reálne nepreukázal ako a aká škoda mu vznikla. Z vyhodnotenia
žalobcom predložených dôkazov vyplýva, že neuniesol dôkazné bremeno. Pokiaľ žalobca opakovane
predkladal okresnému súdu nájomné zmluvy a výpovede spoluvlastníkov dotknutých pozemkov, ktoré v
konaní žalovaný rozporoval ako neplatné, spolu s grafickým znázornením a bez presného vymedzenia
predmetu sporu, tak žalovaný mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal ani len

rozsah škody. Keďže v prejednávanej veci sa jedná prevažne o evidenciu parciel E-KN stavu, ktorej
zodpovedá nemožnosť presného identifikovania, bolo potrebné v prvom rade určiť, kde sa predmetná
parcela, na ktorej škoda mala vzniknúť v teréne nachádza, tak aby bolo zrejmé čo a kde presne sa
účastníkmi sporu užívalo, čo sa užívalo oprávnene a čo neoprávnene a z ktorého neoprávneného
užívania mohla vzniknúť eventuálna škoda. Tvrdenia žalobcu o rozsahu uzavretých nájomných zmlúv

k pozemkom, ktoré podľa žalovaného vznikli nezákonne obchádzaním zák. ust. § 12a ods. 12 zákona
č. 504/2003 Z.z., považoval za irelevantné. Predložením samotných nájomných zmlúv žalobca ešte
nepreukázal, že by došlo k uzavretiu dohody medzi jednotlivými spoluvlastníkmi, a preto nie je možné
považovať výpovede spoluvlastníkov so žalovaným za platné.

42. K tvrdeniu žalobcu, že pre posúdenie zodpovednosti za škodu nie je rozhodujúce, ktoré
pozemky mal žalobca v nájme, ale že žalovaný v rozpore s prevenčnou povinnosťou v zmysle
§ 415 Občianskeho zákonníka zničením porastu spôsobil žalobcovi škodu žalovaný uviedol, že
samotné tvrdenie žalobcu nestačí, pretože v konaní „poškodený“ nepreukázal, že by škodca pri
svojej činnosti nevyvinul dostatočnú starostlivosť vyžadovanú § 415 Občianskeho zákonníka. Žalovaný

obhospodarovaloprávnenézazmluvnenépozemkydlhodobo,apretoneporušilžiadnukonkrétnuprávnu
povinnosť, a teda nemôže ani zodpovedať za žalobcom tvrdený neurčitý rozsah spôsobenej škody,
keďže žalobca doteraz v konaní nijakú škodu nepreukázal. Súd nemôže priznať náhradu škody vo
výške, ktorá nebola preukázaná. K tvrdeniam žalobcu, že žalovaný nemal užívacie práva podľa § 22
ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb., žalovaný poukázal na to, že ako družstvo vznikol dňom jeho zápisu, t.j.

11.02.1971, a preto je nesporné, že ku dňu 24.06.1991, t.j. dňom účinnosti zákona č. 229/1991 Zb.,
vznikol žalovanému zákonný nájomný vzťah k pôde - pozemkom vlastníkov, ktoré družstvo užívalo podľa
podnikovejevidenciedo24.06.1991,apretoajvuvedenomrozsahudružstvupatríkpozemkomnájomné
právo k parcelám spoluvlastníkov, aj keď nastali zmeny spojené s právnymi skutočnosťami zapísanými
na predmetných LV. Aj právnym nástupcom spoluvlastníkov sporných parciel vznikol tak zo zákona

so žalovaným nájomný vzťah založený dňom 24.06.1991. I v prípade, že niektorý zo spoluvlastníkov
previedol svoj spoluvlastnícky podiel k predmetným pozemkom na inú osobu, a takto nadobudol
vlastníctvo k predmetným pozemkom iný subjekt podľa ust. § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
nový nadobúdateľ vstúpil do právneho postavenia prenajímateľa, aj keď s ním nebola uzatvorená nová
nájomná zmluva, pretože táto vznikla za podmienok definovaných voči pôvodnému spoluvlastníkovi. Je

zrejmé, že takýto zákonný nájomný vzťah nezanikol, trvá aj v súčasnosti až do doby, kedy spoluvlastník
nepožiada platne o vydanie predmetných parciel. K tvrdeniu žalobcu, že uzavrel platné nájomné zmluvy
žalovaný zotrval na tom, že tieto zmluvy nemohol platne uzavrieť, pretože spoluvlastníci nedoručili
žalovanému platnú výpoveď, alebo nepožiadali o vydanie prenajatých pozemkov, alebo nepreukázali
žalovanému zhodný prejav vôle spoluvlastníkov formou uzavretej písomnej dohody, a preto žalobca

nemohol na rovnaký predmet nájmu uzavrieť novú nájomnú zmluvu. Podľa žalovaného žalobca si
odporuje v skutočnostiach, a to, že na jednej strane má žalovaný neplatné zmluvy a na druhej strane
tieto zmluvy spoluvlastníci mali vypovedať a na základe toho žiadať ich vydanie.43. Pokiaľ žalobca v konaní tvrdil, že parcela C-KN 816/1 KÚ Q. ani neexistuje, nepreukázal, že by na
spornejparcelemalvoprávnenomužívaníviacako50%výmerypredmetnejparcelyaaniskutočnosť,že
by jednotlivé E-KN parcely, vytvárajúce parcelu C-KN 816/1 mal v oprávnenom užívaní v takom rozsahu,

že by spoluvlastníci, s ktorými má uzavreté zmluvy, mohli rozhodovať o spôsobe užívania spoločnej veci.
Z kópie evidenčného listu č. 121 zo dňa 17.01.2003 vyplýva, že žalovaný je evidovaný ako oprávnený
užívateľ parcely C-KN č. 816/1 o výmere 209.893 m2, a teda je dôvodné tvrdiť, že právo na užívanie
celej parcely C-KN 816/1, KÚ Q. v čase rokov 2012, 2013, 2014, 2015, kedy žalobca vykonal orbu,
vysiatie, zber úrody na uvedenej parcele, patrilo žalovanému a žalobca do jeho užívacích práv zasiahol

neoprávnene, čo je v rozpore s tvrdením, že si žalovaný nesplnil prevenčnú povinnosť podľa § 415
Občianskeho zákonníka. Naopak, žalobca bol povinný pred vykonaním sejby na uvedených parcelách
zistiť právny stav nájomných zmlúv a podľa nich vyhodnotiť oprávnenie vykonať sejbu, následne k
nej pristúpiť, čo neurobil. Z podanej žaloby, vyjadrení žalobcu nie je preukázané tvrdenie, že žalobca
mal uzatvorené platné nájomné zmluvy so spoluvlastníkmi, na základe ktorých mu malo patriť právo
rozhodovať o nakladaní s vecou podľa § 137, ods. 1, 2, § 139 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka.

44. Otázka oprávnenosti disponovania s parcelou C-KN 816/1, resp. jednotlivými E KN parcelami v
KÚ Q. sa stala v tomto konaní spornou, keďže obe sporové strany tvrdia, že k parcele, na ktorej
mala vzniknúť žalobcovi škoda, majú užívacie právo, ktorá však nebola pre posúdenie nároku na
náhraduškodytounajpodstatnejšou,pretoženáhradaškodypodľa§415anasl.Občianskehozákonníka

vyžaduje špecifický rozsah dokazovania, čo okresný súd vykonal. Žalobca žiadnym relevantným
spôsobom nepreukázal protiprávne konanie žalovaného, príčinnú súvislosť medzi protiprávnym
konaním žalovaného a škodlivým následkom, na základe ktorého by mala vzniknúť škoda a zároveň
nepreukázal samotnú škodu. Podľa žalovaného, ak má byť preukázaná škoda na poľnohospodárskych
plodinách, je potrebné uvedenú škodu zdokumentovať a odborne posúdiť bezprostredne po jej vzniku,

čo žalobca ani netvrdil žeby vykonal, a preto obrana žalobcu, že okresný súd odmietol vykonať dôkaz,
a to návrh na ustanovenie znalca, je irelevantnou, pretože ani súdom ustanovený znalec v tomto štádiu
konania nie je schopný vyčísliť skutočnú škodu, keďže takéto vyčíslenie by bolo iba hypotetickým a nie
reálnym vyčíslením škody.

45. Z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že okresný súd nezistil protiprávne konanie, resp. úkon,
existenciu a výšku škody, ale ani kauzálny nexus ako základné predpoklady úspešnosti uplatnenia škody
žalobcom. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal nesporne ani jeden z kumulatívnych predpokladov
pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú tvrdeným neoprávneným zásahom. Z
uvedeného dôvodu potom akékoľvek ďalšie dokazovanie vo veci navrhované žalobcom, by bolo

nadbytočné a neekonomické. Mal za to, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno o vlastných
tvrdeniach, a preto okresný súd dôvodne žalobu zamietol a zaviazal žalobcu náhradou trov konania.
Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

46. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Uviedol, že vo vzťahu k

vyjadreniu žalovaného v celom rozsahu odkazuje na svoje podrobné zdôvodnenie odvolania a žiada
odvolací súd, aby o ňom rozhodol.

47. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 18.09.2018 bolo vyjadrenie žalobcu doručené
žalovanému s možnosťou vyjadrenia sa v lehote 10 dní, ktorú možnosť žalovaný nevyužil.

48. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ustanovenia § 379,
§ 380 ods. 1 CSP na základe podaného odvolania žalobcu a postupom bez nariadenia pojednávania
napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP a podľa § 391 ods. 1
CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere

hlasov 3:0.

49. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu v celom rozsahu zamietol, a to s
poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom.

50. Žalobca podal odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f), h) CSP, pretože súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancievychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň žalobca napadnuté rozhodnutie považoval
za nepreskúmateľné a arbitrárne, nakoľko jeho odôvodnenie si v zásadných skutočnostiach odporuje
a je nelogické.

51. V súvislosti s námietkou nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti rozhodnutia okresného súdu krajský
súd uvádza, že namietaná vada spočíva v protichodnom a nedostačujúcom odôvodnení rozhodnutia
okresného súdu v ťažiskových otázkach, od ktorých záviselo správne rozhodnutie a právne posúdenie
predmetnej veci. Krajský súd je toho názoru, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie jasným spôsobom

neodôvodnil, svoj právny i skutkový záver zaujal bez zrejmej odpovede na všetky skutkovo a právne
relevantné otázky, viažuce sa k žalobcom vymedzenému predmetu sporu, prostriedkov procesného
útoku a procesnej obrany žalovaného. Tento záver krajského súdu vyplýva i z toho, že okresný súd vo
vzťahu k prvému predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu na základe vykonaného dokazovania v
odseku 29. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca už od 16.04.2013 vysieval trávnaté
osivo na sporné parcely bez toho, aby akceptoval práva oprávneného držiteľa, t.j. žalovaného avšak

zároveň v tomto odseku zdôraznil, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca mal v nájme
74.193,95 m2 z celkovej výmery 209.893 m2 a žalovaný mal v nájme 135.699,05 m2. Následne v
odseku 32. uviedol, že žalobca nepreukázal vôbec oprávnenie užívať obsiate časti a v odseku 45.
odôvodnenia rozsudku konštatoval, že žalobca nebol oprávneným užívateľom sporných parciel, na
ktorých mala vzniknúť škoda, resp. nie v celom rozsahu. Teda, záver okresného súdu bol v tejto

časti rozporný. Pristupuje k tomu i ďalší záver okresného súdu, podľa ktorého na jednej strane
mal preukázané, že bol predložený návrh dohody na užívanie medzi žalobcom a žalovaným, ktorá
preukazovala, že žalobca a žalovaný skutočne užívajú nehnuteľnosti v určitom rozsahu a na strane
druhej, že takáto dohoda medzi nimi nebola uzatvorená. Z uvedeného potom nebolo možné konštatovať,
že odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu spĺňa kritéria § 220 ods. 2 CSP. Krajský súd v tejto

súvislosti dodáva, že ak súdy pri odôvodňovaní svojich rozhodnutí nepostupujú spôsobom podľa § 220
ods. 2 CSP, dochádza okrem iného k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov
alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené.
Vydaním arbitrárneho rozhodnutia sa strane sporu odníma možnosť v konaní riadne brániť svoje
práva a oprávnené záujmy, nakoľko je obtiažne zaujať stanovisko k rozpornému alebo nedostatočne

zdôvodnenému rozhodnutiu. Takýmto nepreskúmateľným odôvodnením je potom znemožnené strane
sporu aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, pretože sa jej odopiera možnosť náležite skutkovo
a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, v rámci možnosti uplatnenia oprávnených prostriedkov,
čím je porušené jej právo na spravodlivý proces.

52. Za tejto situácie bolo rozhodnutie okresného súdu zhodnotené ako nepreskúmateľné, čo bolo i
dôvodom, pre ktorý bolo napadnuté rozhodnutie zrušené, keďže išlo o procesnú vadu.

53. Záver odvolacieho súdu o existencii tejto vady nedostatočnosti rozhodnutia okresného súdu však
automaticky neznamenal, že by bola vylúčená možnosť, aby pristúpil aj k skúmaniu namietaného

nesprávneho právneho posúdenia veci a s tým spojeného riešenia ďalších otázok.

54. Odvolací dôvod žalobcu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu
súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli

počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočností, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu, alebo vyšli v konaní najavo inak, súd vyhodnotil tak, že to vyvoláva logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.

§ 191 ods. 1 a 2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na
základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

55.Kodvolaciemudôvodupodľa§365ods.1písm.h)CSPodvolacísúduvádza,žeprávnymposúdením

je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo
skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu.
Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav(skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý malsprávne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval.

56. V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalobcu, bolo podľa názoru odvolacieho súdu potrebné poukázať
na vymedzený predmet žalobcovho nároku, ktorým bola uplatnená škoda voči žalovanému, pre ktorý
druh nároku je nevyhnutné vymedzenie skutku, z ktorého žalobca odvodzoval vznik škody na jeho
strane, za súčasného preukázania všetkých právnych predpokladov pre takto uplatnenú škodu, a to
porušenie povinnosti žalovaným, vznik škody na strane žalobcu, príčinnú súvislosť medzi porušením

povinnosti žalovaným a vznikom škody na strane žalobcu. Žalobca nárok na náhradu škody v sume
5.685 Eur s príslušenstvom vymedzil ako nárok, ktorý mu vznikol voči žalovanému na tom základe,
že na základe nájomných zmlúv má v nájme poľnohospodárske pozemky v katastrálnom území Q.,
na ktorých v jarných mesiacoch v roku 2013 vysial ďatelinovo-trávnu miešanku, ktorú využíval ako
krmivo pre hospodárske zvieratá, pričom žalovaný bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia a
súhlasu žalobcu neoprávnene „podiskoval“ a zničil žalobcovi nasiaty ďatelinovo-trávny porast, čím konal

v rozpore s § 415 Občianskeho zákonníka a žalobcovi vznikla škoda pozostávajúca z hodnoty zničeného
ďatelinovo-trávneho porastu, nákladov na nové obrobenie pôdy a sejbu ďatelinovo-trávnej miešanky,
pričom medzi vznikom škody a protiprávnym konaním žalovaného existuje príčinná súvislosť.

57. Bolo nepochybné, že žalobca skutkovo vymedzil porušenie povinnosti žalovaného konaním v

rozpore s § 415 Občianskeho zákonníka, t.j. porušením prevenčnej povinnosti.

58. Okresný súd v súvislosti so žalobcom tvrdeným konaním žalovaného v rozpore s prevenčnou
povinnosťou v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka uzavrel, že žalobca nepreukázal, že by škodca,
t.j. žalovaný, pri svojej činnosti nevyvinul objektívne dostatočnú starostlivosť vyžadovanú § 415

Občianskeho zákonníka, keďže žalovaný obhospodaroval oprávnene zazmluvnené pozemky dlhodobo,
a preto neporušil žiadnu právnu normu, a teda nemôže ani zodpovedať za žalobcom tvrdený neurčitý
rozsah spôsobenej škody, keď žalobca nijakú škodu nepreukázal.

59. V súvislosti s takto uplatneným nárokom krajský súd preskúmaním obsahu spisu zistil, že žalobca v

žalobe na č.l. 1 - 10 spisu tvrdil užívanie nehnuteľnosti - pozemku v rozsahu 7,15 ha so zasiatím osiva v
roku 2013, pričom dňa 11.04.2016 došlo k zničeniu tohto porastu, bez predchádzajúceho upozornenia
zo strany žalovaného, že dotknutú časť užíva žalobca neoprávnene.

60. Žalovaný v podanom vyjadrení zo dňa 24.02.2017 uviedol, že otázka oprávneného disponovania s

parcelou C-KN 816/1, k.ú. Q. je v tomto konaní spornou, keďže mal za to, že podľa kópie evidenčného
listu č. 121, ako i v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. je evidovaný ako oprávnený užívateľ tejto parcely
o výmere 209.893 m2, na ktorom tvrdení oprávneného väčšinového užívateľa zotrval s tým, že z jeho
strany nedošlo k protiprávnemu zásahu.

61. V súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že predpokladom
vzniku zodpovednosti fyzických a právnických osôb podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka
aplikovateľného cez § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, je porušenie právnej povinnosti, vznik škody,
príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a zavinenie. Prvé tri predpoklady sú
objektívnej povahy, štvrtý je subjektívny. Právna teória vykladá protiprávny úkon ako prejav ľudskej vôle,

ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Občiansky zákonník nerozlišuje, či ide o porušenie právnej
povinnosti vyplývajúcej z právneho predpisu, alebo o porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej zo
zmluvy.Porušenieprávnejpovinnostisaneprezumuje,alemusíbyťpoškodenýmpreukázané.Vsúdnom
konaní je preto povinnosťou žalobcu preukázať, že došlo k určitému skutku, z ktorého je vyvodzovaná
zodpovednosť žalovaného za protiprávny úkon. Posúdenie, či preukázaný skutok je protiprávnym

konaním, je posúdením právnym, ktoré patrí súdu. Poškodený preukazuje skutkové okolnosti, ktoré po
právnej stránke hodnotí súd.

62. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

63. Vyššie citované zákonné ustanovenie vyjadruje všeobecnú prevenčnú povinnosť, ktorej porušenie
žalovaným žalobca tvrdil v konaní pred súdom prvej inštancie i v podanom odvolaní. Ide o záväzno-
právnu povinnosť každého dodržovať nielen povinnosti uložené právnymi predpismi a povinnostizmluvne prevzaté, ale i počínať si natoľko obozretne, aby konaním či opomenutím nevznikla iným a
ani jemu samému škoda. Nedodržanie prevenčnej povinnosti predstavuje nielen protiprávne konanie,
ale je súčasne vyjadrením všeobecnej zásady ochrany dobrých mravov v občianskoprávnych vzťahoch

spočívajúcich v tom, že účastníci občianskoprávnych vzťahov majú konať vždy tak, aby nespôsobili
škodu na zdraví, majetku, právach iného, prírode, či životnom prostredí.

64. Vedľa preventívnej povahy § 415 Občianskeho zákonníka vystupuje do popredia veľmi významne
aj jeho funkcia ako najvšeobecnejšieho (minimálneho) kritéria protiprávnosti v prípadoch vzniku

škody. Striktné zakotvenie povinnosti každému subjektu občianskoprávnych vzťahov počínať si tak,
aby nedochádzalo ku škodám na živote, zdraví a majetku zároveň znamená, že sa každý touto
povinnosťou musí riadiť a počínať si tak, aby škoda nevznikla. V prípade vzniku škody, aj keby nebola
priamo porušená konkrétna právna povinnosť, je porušená minimálne povinnosť zakotvená v § 415
Občianskeho zákonníka a ide o konanie protiprávne.

65. Porušenie prevenčnej povinnosti znamená teda zároveň porušenie právnej povinnosti v zmysle §
420 Občianskeho zákonníka, ktoré je vyžadované ako nevyhnutný predpoklad vzniku zodpovednosti
za škodu. Konštrukcia založenia protiprávnosti porušením § 415 Občianskeho zákonníka je práve
vyžadovaná v situáciách kedy vznikla škoda, avšak nebola porušená právna povinnosť, ale pravidlo
chovania aj nie právnej povahy. Teda ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka nezakladá objektívnu

zodpovednosť za vzniknutú škodu, ale vzťahuje zodpovednosť na prípady, kedy s ohľadom na
všeobecnú ľudskú skúsenosť je možné rozumne predvídať, s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam,
že k vzniku škody môže dôjsť. Práve preto je každý v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka povinný
zachovávať taký stupeň opatrnosti, ktorý možno po ňom vzhľadom ku konkrétnej danej situácii rozumne
požadovať a ktorý pri objektívnom posúdení je spôsobilý zabrániť vzniku škody (rozsudok NS ČR sp.

zn. 25Cdo 493/2015). Ak si nepočína niekto v súlade s takto stanovenou právnou povinnosťou, chová
sa protiprávne a postihuje ho za to - za splnenia ďalších predpokladov občianskoprávna zodpovednosť
za škodu (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25Cdo 1106/2003).

66. Odvolací súd v súlade s vyššie uvedenými všeobecnými princípmi tzv. generálnej prevencie v

pomeroch tohto konkrétneho prípadu, na základe skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu spisového
materiálu dovodil, že žalovaný bol povinný dbať na to, aby konal tak, že svojim konaním neohrozuje
majetok druhej osoby. Takúto požiadavku bolo možné od neho vyžadovať predovšetkým preto, že
podľa zápisnice o podaní vysvetlenia na č.l. 196 spisu, F. R. za žalovaného poskytla tvrdenie, že
dňa 28.08.2013 došlo k ústnej dohode o užívaní poľnohospodárskej pôdy medzi RD Terchová a

spoločnosťou ARBOREKO, s. r. o., t.j. žalovaným, pričom ako reciprocitu RD Terchová prenechala
pánovi A. parcelu č. 816/1, tzv. O.. Zároveň uviedla, že dňa 31.07.2015 konateľ žalovaného zaslal
písomné oznámenie o tom, že túto ústnu dohodu ruší a začína obhospodarovať parcelu č. 840/1, na
čo žalovaný reagoval obdobným spôsobom a poslal písomné potvrdenie pánovi A. s tým, že si berie
naspäť parcelu č. 816/1. Podľa pripojeného vyšetrovacieho spisu na č.l. 197, L. R. v rámci záznamu o

podaní vysvetlenia uviedol, že parcelu č. 816/1, tzv. O., nedalo RD Terchová do prenájmu pánovi Ing.
P. A., ale túto parcelu užíva len na základe ústnej dohody o užívaní poľnohospodárskej pôdy, ktorú s
ním RD Terchová uzatvorilo dňa 28.08.2013, pričom na základe tejto dohody zase pán A. prenechal RD
Terchová parcelu č. 840/1, tzv. R.. Po oznámení, že pán A. si berie parcelu č. 840/1, RD Terchová sa
rozhodlo reagovať rovnakým spôsobom a parcelu č. 816/1 si zobralo naspäť do užívania na základe

oznámenia, ktoré bolo pánovi A. riadne doručené, lenže pán A. uzatvoril s vlastníkmi a podielovými
spoluvlastníkmi pôdy na parcele č. 816/1 nájomné zmluvy. R. V. v Zázname o podaní vysvetlenia zo
dňa 29.04.2016 uviedol, že dňa 11.04.2016 podiskoval traktorom trávnatú plochu na parcele 816/1, na
základe pokynu agronóma RD Terchová pána L. R.. Bola tak osvedčená vedomosť žalovaného o zasiatí
ďatelinovo-trávneho porastu žalobcom v roku 2013, a teda bolo možné po ňom rozumne požadovať,

aby pri svojej podnikateľskej činnosti postupoval tým spôsobom, aby nezasiahol do práv inej osoby.

67. V tejto súvislosti sa poukazuje i na listinné dôkazy, a to podania žalobcu adresované žalovanému
na č.l. 214, 217 spisu, z ktorých bola odvolacím súdom zistená vzájomná komunikácia strán sporu,
týkajúca sa užívania poľnohospodárskeho pozemku C-KN 816/1 v katastrálnom území Q., ako i na

vyjadrenie zástupcu žalovaného do Zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 17.05.2018,
konkrétne na č.l. 895 spisu, v ktorom okrem iného uviedol... „Ja chcem len ešte uviesť, že 01.10.2012
p. A. prišiel za mnou s dohodou, ktorú som ja odmietla podpísať. A čo sa týka rokov, ospravedlňujem
sa, ide o roky 2013, 2014, 2015, nie o 2012, 2013, 2014. A predkladám súdu k nahliadnutiu dohodu oužívaní poľnohospodárskej pôdy“.... . Na to okresný súd do zápisnice konštatoval, že ...,,bola predložená
k nahliadnutiu dohoda o užívaní poľnohospodárskej pôdy uzatvorená medzi žalovaným ako účastníkom
dohody č. 1 a žalobcom ako účastníkom dohody č. 2. V čl. 1 je uvedené, že účastník dohody č. 1 má

uzatvorené nájomné zmluvy na poľnohospodársku pôdu v k.ú. Q., pričom sú uvedené parcelné čísla
registra C. Zároveň účastník dohody č. 2 má uzatvorené nájomné zmluvy na poľnohospodársku pôdu v
k.ú. Q., tiež s uvedením parcelných čísel registra C a parcely registra E. V čl. 2 účastníci dohody č. 1 a 2
sa vzájomne dohodli na užívaní pozemkov tak, že účastník dohody č. 1 bude užívať poľnohospodársku
pôdu v k.ú. Q., parcelné číslo 840/1 o výmere 103.797 m2, verifikovaná výmera 7,43 hektárov, kód dielu

2303/1 a parcely registra E a účastník dohody 2 bude užívať nehnuteľnosti, poľnohospodársku pôdu
parcela registra C, a to 818, č. 816/1 a č. 760/2. V čl. 3 sú vzájomné práva a povinnosti účastníkov
dohody...“. Bolo ďalej zistené, že dohoda je datovaná z 01.10.2012, podpísaná konateľom žalobcu a
pečiatkou, za žalovaného bola uvedená predsedníčka predstavenstva, ale bez jej podpisu a prílohu
tvoril zoznam vlastníkov. Podľa názoru odvolacieho súdu existencia vyššie popísaného písomného
návrhu dohody potvrdila tvrdenie žalobcu, podporeného dôkazmi nachádzajúcimi sa vo vyšetrovacom

spise, že medzi žalobcom a žalovaným bola dohoda o spôsobe užívania parcely reg. C 816/1, k.ú. Q.
žalobcom, tento stav sa rešpektoval, a to bez ohľadu na uzatvorené nájomné zmluvy medzi žalobcom
a vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi tejto nehnuteľnosti, nájomné zmluvy žalovaného, resp. zákonný
nájom žalovaného.

68.Pokiaľžalobcaažalovanýakceptovalisvojímsprávanímstav,ktorýtubolnastolenývroku2013abez
predchádzajúceho upozornenia žalovaný tento stav v roku 2016 zvrátil, bolo jeho konanie a správanie
potrebné vyhodnocovať práve cez aplikáciu § 415 Občianskeho zákonníka.

69. Pred súdom prvej inštancie dokazovaná skutočnosť oprávnenosti, či neoprávnenosti užívania

daného pozemku (parciel), je bez vplyvu na záver vyjadrený v tomto uznesení krajským súdom, a to
preto, lebo bolo nepochybne preukázané to, že žalovaný, čo nepoprel, podiskoval ďatelinovo-trávny
porast patriaci žalobcovi. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie ani netvrdil, že by vynaložil
úsilie, ktoré je vyžadované v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, zabrániť vzniku škody, a to či už
vedome alebo nevedome. Žalovaný ako družstvo, venujúci sa pestovaniu, predsa vedieť mal a mohol, že

podiskovaním ďatelinovo-trávneho porastu môže spôsobiť prípadnú škodu. Za tohto stavu, ak okresný
súd uzavrel, že poškodený nepreukázal, že by škodca pri svojej činnosti nevyvinul objektívne dostatočnú
starostlivosť vyžadovanú § 415 Občianskeho zákonníka, bolo jeho rozhodnutie predčasné, z ktorého
dôvodu došlo k jeho zrušeniu a vráteniu veci na ďalšie konanie.

70. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní nesúhlasil so záverom okresného súdu v tom, že nepreukázal
výšku škody, tak krajský súd upriamuje pozornosť na skutkové vymedzenie vzniku tvrdenej škody na
strane žalobcu tak, ako je uvedené v žalobe žalobcu a jeho následných vyjadreniach. Odvolací súd
poukazuje na to, že sa nahrádza skutočná škoda, ktorá žalobcovi primárne vznikla tým, že predmetnú
trávnu hmotu nemohol využiť pre seba, a to bez ohľadu na to, akým spôsobom ju mienil využiť.

Zvýrazňuje krajský súd, že to bol žalobca, ktorý bol nositeľom dôkaznej povinnosti k takto definovanej
uplatnenej výške škody a bol povinný túto i preukázať. Krajský súd uvádza, že škoda predstavuje ujmu
v majetkovej sfére, a preto tento následok - ujma musí byť vo vyvolanom súdnom spore žalobcom, ktorý
uplatňuje takúto škodu, preukázaný. Pokiaľ okresný súd odmietol vykonať dôkaz odborným posúdením
podľa § 206 CSP, s ktorým postupom nevykonania dôkazu žalobca v podanom odvolaní nesúhlasil, tak

považuje za potrebné k predpokladom zodpovednosti za škodu, a to k výške škody tvrdenej žalobcom
krajský súd poukázať na to, že otázka výšky škody nie je otázkou právnou, ale otázkou skutkovou.
Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka v čom konkrétne
spočíva škoda za ktorú je náhrada požadovaná, túto izolovať od všeobecných súvislostí, pričom nie je
rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku, keď časová súvislosť napomáha

pri posudzovaní vecnej súvislosti. V zmysle § 206 CSP nie je možné prenášať tieto skutkové tvrdenia
na súd.

71. Okresný súd v novom konaní opätovne vyhodnotí všetky dôkazy, a to vo vzájomnej súvislosti, vo
veci rozhodne za posúdenia, ktorá zo strán sporu v zmysle označených dôkazov uniesla svoje dôkazné

bremenoabremenosvojhotvrdeniaarozhodneocelomuplatnenomnárokužalobcuasvojerozhodnutie
náležite zdôvodní postupom podľa ust. § 220 ods. 2 CSP.72. Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

73. Podľa ust. § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie

a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.