Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. november 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/56/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116225795
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5116225795.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: ARBOREKO,
s.r.o.,sosídlomNaVápenicu425/45,01311LietavskáLúčka,IČO:43889042,zastúpenéhozástupcom
Karkó s.r.o., so sídlom Obchodná 8985/5A, 010 08 Žilina, IČO: 50 158 121, proti žalovanému: Roľnícke
družstvo Terchová, so sídlom Nová Farma, 013 03 Krasňany, IČO: 00 210 994, zastúpenému právnym
zástupcom Mgr. Anton Kušnír, PaedDr., so sídlom J. I. XX, XXX XX O., v konaní o zaplatenie 5.685 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/169/2016-1183
zo dňa 22. októbra 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/169/2016-1183 zo dňa 22. októbra 2020 p o t v
r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 5.685 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5.685 Eur od 23.04.2016
do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, a to
všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že

žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške
náhrady trov konania okresný súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, jej odôvodnenie,
vyjadrenie žalovaného v podaní zo dňa 07.12.2016 s tým, že na nariadenom pojednávaní, na ktorom
vykonal dokazovanie dňa 17.05.2018, vo veci rozhodol rozsudkom tak, že žalobu zamietol. Krajský súd
v Žiline ako odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil na ďalšie konanie s vysloveným právnym

názorom.

3. Následne na to okresný súd konal v zmysle intencií odvolacieho súdu, vykonal dokazovanie, zistil
skutkový stav, ktorý právne posúdil za aplikácie § 415, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 3
Občianskeho zákonníka a dospel k záveru o opodstatnenosti podanej žaloby.

4. Okresný súd skonštatoval, že medzi stranami konania bolo nesporné, že žalobca mal uzavreté

nájomné zmluvy na špecifikované parcely, ktoré sú súčasťou KNC parc. č. 816/1, k.ú. Q., že už v r. 2013
vysial na danú nehnuteľnosť osivo, a to nasiaty ďatelinovo-trávny porast, pričom na špecifikovaných
pozemkoch zo strany žalovaného dňa 11.04.2016 došlo k podiskovaniu.5. Z uznesenia OR PZ v Žiline zo dňa 24.06.2013, ČVS: ORP-1217/TE-ZA-2013 bolo okresným súdom
zistené, že vec z podozrenia z prečinu neoprávnené užívanie cudzej veci bola odmietnutá, pričom z
odôvodnenia vyplývalo, že na parc. KNC č. 816/1 bola dňa 16.04.2013 vykonaná sejba semena trávy

p. P. A., konateľom žalobcu, ktorý už následne nevykonával žiadnu činnosť, ktorou by bránil alebo
znemožňoval žalovanému v neskoršom siatí osiva kukurice a samotným siatím osiva trávy nedošlo k
odňatiu veci z dispozície oprávneného držiteľa. P. A. uviedol, že tým, že zasial trávu, nekonal v úmysle
odňať danú parcelu, resp. úžitok z nej z dispozície žalovaného, ale v domnienke, že platí ústna dohoda
so žalovaným, na základe ktorej aj v jeseni 2012 pooral celú parcelu KNC č. 816/1 a parcely č. 840/1,

816/1 a touto dohodou malo dôjsť medzi nimi k vzájomnému rozdeleniu užívania, a teda v jeho konaní
absentuje úmysel.

6. Hoci žalobca poukazoval na údajnú dohodu medzi žalobcom a žalovaným, tak žalovaný takú dohodu
od samého začiatku popieral, aj keď prebiehali rokovania o budúcom spôsobe užívania sporných
parciel, avšak bezvýsledne. Mal za to, že žalobca nepreukázal základné podmienky uplatnenia škody,

a to protiprávne konanie žalovaného a kauzálny nexus, teda príčinnú súvislosť medzi protiprávnym
konaním žalovaného a vznikom škody. Keďže žalovaný má uzavreté zmluvy s nadpolovičnou väčšinou
spoluvlastníkov, považoval za dôvodné tvrdiť, že má právo rozhodovať o spôsobe nakladania s celou
prenajatou vecou v súlade s nájomnými zmluvami až do doby právoplatného ukončenia užívacieho
práva.

7. Okresný súd poukázal na to, že otázka oprávnenosti disponovania s parcelou C-KN 816/1, resp.
jednotlivými E KN parcelami v KÚ Q. bola v tomto konaní spornou, keďže obe sporové strany tvrdili, že k
parcele, na ktorej mala vzniknúť žalobcovi škoda, majú užívacie právo, táto však nebola pre posúdenie
nároku na náhradu škody tou najpodstatnejšou, pretože náhrada škody podľa § 415 a nasl. Občianskeho

zákonníka vyžaduje špecifický rozsah dokazovania.

8. Žalobca skutkovo vymedzil porušenie povinnosti žalovaného konaním v rozpore s § 415
Občianskeho zákonníka, t.j. porušením prevenčnej povinnosti. Aj odvolací súd skonštatoval vo svojom
rozhodnutí, že žalobca v žalobe na č.l. 1 - 10 spisu tvrdil užívanie nehnuteľnosti - pozemku v rozsahu

7,15 ha so zasiatím osiva v roku 2013, pričom dňa 11.04.2016 došlo k zničeniu tohto porastu, bez
predchádzajúceho upozornenia zo strany žalovaného, že dotknutú časť užíva žalobca neoprávnene.

9. Podľa žalovaného, ak má byť preukázaná škoda na poľnohospodárskych plodinách, bolo potrebné
uvedenú škodu zdokumentovať a odborne posúdiť bezprostredne po jej vzniku, čo žalobca ani netvrdil,

že by vykonal, pričom takéto vyčíslenie by bolo iba hypotetickým a nie reálnym vyčíslením škody. V
tejto súvislosti okresný súd poukázal na to, že v praxi je možné len s veľkými ťažkosťami vyčísliť škodu
bezprostredne po jej vzniku vzhľadom na všetky okolnosti, a preto je správny postup, ak poškodený
vyčísli škodu prostredníctvom znalca. Je síce väčší predpoklad na správne vyčíslenie, ak k vyčísleniu
dôjde čo najskôr po jej vzniku, avšak nemôže byť na ujmu poškodeného, ak škoda je vyčíslená s

časovým odstupom a dokonca znalcom z príslušného odboru. Aj v takom prípade je nutné konštatovať,
že ide o riadne a reálne vyčíslenie škody.

10. Okresný súd v ďalšej časti svojho odôvodnenia, a to v odsekoch 25. až 32. odôvodnenia uviedol
závery, ktoré boli vyjadrené v uznesení Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/185/2018 (odseky 61.

- 69. odôvodnenia) s tým, že v zmysle záveru vyjadreného v odseku 70. odvolacieho súdu, žalobca
predložilZnaleckýposudokč.26/2019vovecistanoveniavýškyškodyponeoprávnenejlikvidáciiporastu
viacročnýchkrmovínnaornejpôdepodiskovanímvroku2016,výškynákladovnaobnovuporastu.Podľa
záverov znalca, hodnota straty produkcie biomasy predstavuje hodnotu: množstevná strata biomasy
251,72 ton, finančná strata 4.825,47 Eur, náklady na opätovné založenie porastu 1.398,88 Eur, teda

celková škoda predstavuje hodnotu 6.224,35 Eur (č.l. 989 spisu). Vzhľadom k tomu, že predložený
znalecký posudok obsahoval doložku v zmysle § 209 CSP, okresný súd ho považoval za posudok súdom
ustanoveného znalca.

11. Okresný súd poukázal na to, že žalovaný namietal znalecký posudok pre viaceré rozpory uvedené

v posudku, k čomu poznamenal, že žalovaný nepredložil žiadne odborné vyjadrenie a ani znalecký
posudok. Po námietkach žalovaného voči znaleckému posudku, žalobca predložil Doplnenie č. 01/2020
znaleckéhoposudkuč.26/2019(č.l.1119),vktoromdoplneníznalecodstránilnamietanérozpory,pričom
vyslovil, že celková škoda predstavuje hodnotu 6.410,49 Eur. Aj dané doplnenie žalovaný namietal,naďalej spochybňoval hodnovernosť posudku z dôvodu nehodnoverných podkladov predložených
žalobcom. Podľa okresného súdu, hoci skutočne došlo k nesúladu údajov, bolo nepochybné, že
následne tieto rozpory boli odstránené a znalcom zohľadnené, pričom žalobca predložil aj osvedčenú

knihu honov, ktorá je zhodná s podkladmi v znaleckom posudku, z ktorých znalec vychádzal.

12. S námietkou žalovaného, že žalobca vyčíslil nie skutočnú škodu, ale len hypotetickú, sa okresný
súd nestotožnil, nakoľko žalobca vyčíslil škodu prostredníctvom znaleckého posudku. Znalec mal k
dispozíciipodklady,nazákladečohomoholavedelvyčísliťškodu.Okresnýsúdpoukázalnato,žeznalec

je povinný postupovať v zmysle platných právnych predpisov, musí postupovať odborne a nemôže
teda svojvoľne určiť výšku škody. Okresný súd nezistil dôvod spochybniť tento výpočet, vyčíslenie
škody znalcom. Znalcom vyčíslená škoda bola považovaná za vyčíslenie skutočnej škody, a to bez
ohľadu na to, že je väčší predpoklad na presné vyčíslenie, ak k vyčísleniu dôjde čo najskôr po jej
vzniku. Okresný súd musel vychádzať z objektívne zisteného stavu. Pokiaľ žalovaný namietal tvrdenia
v posudku, okresný súd zdôraznil, že posudok bol vyhotovený znalcom v odbore poľnohospodárstvo,

pričom žalovaný poukazoval iba na svoje vedomosti a znalosti, avšak znalec je ten, ktorý je erudovaným
odborníkom v danom odbore. Žalovaný nepreukázal, že by bol tiež erudovaným odborníkom a svoje
námietky ničím relevantným nepreukázal. K tvrdeniu žalovaného, že všetky dôkazy sú rovnocenné,
okresný súd poukázal na Čl. 15 ods. 2 CSP, podľa ktorého žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu,
avšak žalovaný svoje tvrdenia ničím nepreukázal. Jeho tvrdenia boli obranou voči nároku žalobcu avšak

bez relevantného podkladu. Tvrdenia žalovaného tak nebolo možné považovať za dôkaz, ako ani za
skutočnosť, ktorá by relevantne spochybňovala závery znalca. Okresný súd nezistil žiadnu skutočnosť,
pre ktorú by mal spochybniť žalobcom predložený znalecký posudok.

13. Okresný súd v intenciách právneho záveru odvolacieho súdu skonštatoval, že aj napriek spornosti

oprávnenosti užívania nehnuteľnosti zasiatím osiva v roku 2013, bolo nepochybné, že došlo k zničeniu
tohto porastu bez predchádzajúceho upozornenia zo strany žalovaného. Pokiaľ žalobca a žalovaný
akceptovali svojím správaním stav, ktorý tu bol nastolený v roku 2013 a bez predchádzajúceho
upozornenia žalovaný tento stav v roku 2016 zvrátil, bolo jeho konanie a správanie potrebné
vyhodnocovať práve cez aplikáciu § 415 Občianskeho zákonníka. Teda žalovaný, hoci bol oprávnený

užívateľ nehnuteľnosti, bez ďalšieho zničil porast žalobcu, porušil prevenčnú povinnosť podľa ust. §
415 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho v príčinnej súvislosti vznikla škoda žalobcovi. Škoda bola
riadne vyčíslená znalcom. Hoci znalcom bola vyčíslená vyššia škoda, než si žalobca uplatnil, okresný
súd bol viazaný rozsahom žaloby, a preto priznal náhradu škody iba vo výške uplatnenej žalobcom.

14. Okresný súd uviedol, že vykonal dokazovanie a hodnotil dôkazy všetky navzájom, ako aj každý
jednotlivo, pričom bolo nepochybne preukázané, že žalovaný skutočne podiskoval nehnuteľnosti.
Žalobca preukázal výšku škody, ako aj jej vznik a rozsah, a to bez ohľadu na to, že až po
zrušení prvotného rozhodnutia odvolacím súdom. Námietky zo strany žalovaného boli iba tvrdenia
bez relevantného základu, bez objektívneho preukázania. Žalobca preukázal svoj nárok objektívnym

dôkazom, a to posudkom vypracovaným znalcom, ktorý zohľadnil aj vzniknuté rozpory v technológii
a pod.. Žalobca riadne vysvetlil dôvod vzniku rozporov - chybou v písaní, čo preukázal následne
predložením originálov listín, či osvedčených listín, ktoré boli podkladom aj pre znalca. Žalovaný
spochybňoval posudok iba svojimi nepodloženými tvrdeniami s odkazom na nejaké jeho praktické
znalosti,čovšakjenepostačujúceprespochybneniezáverovznalca.Znalecvyhotovilznaleckýposudok,

a pokiaľ ho žalovaný namietal a nebol predložený iný, žalovaný nevyvrátil tvrdenia žalobcu. Pokiaľ
spochybňoval stroje, či osivo, znalec v posudku výslovne uviedol, že ide o alternatívy. Teda, ak žalovaný
niečo namietal, ničím hodnoverným svoje tvrdenia nepreukázal, ani ničím ich nepodložil. Okresný súd
poukázal i na to, že strany konania zhodne uviedli, že nenavrhujú žiadne dokazovanie, teda nebol dôvod
na pokračovanie v dokazovaní a súd prvej inštancie mal za to, že vykonané dokazovanie je postačujúce

pre rozhodnutie vo veci.

15. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania, a to vo výške 9% ročne od 23.04.2016 a paušálnu náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Pri posúdení týchto nárokov okresný súd aplikoval
ustanovenia Obchodného zákonníka. Hoci nárok okresný súd posúdil podľa § 415 Občianskeho

zákonníka, s prihliadnutím na všetky okolnosti išlo o vzťah týkajúci sa podnikateľskej činnosti strán
a s poukazom na § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka bola rozhodujúca povaha účastníkov pri
vzniku záväzkového vzťahu. Vzhľadom k tomu, že okresný posúdil nárok žalobcu ako opodstatnený a
žalovaný bol listom zo dňa 12.04.2016 vyzvaný na náhradu škody do 22.04.2016, žalovaný sa dostaldo omeškania nasledujúcim dňom, teda od 23.04.2016. Z toho dôvodu okresný súd priznal žalobcovi
úroky z omeškania tak, ako si uplatnil, pričom výšku úrokov z omeškania posúdil ako primeranú, a
to bez osobitného dokazovania vzhľadom na ustanovenia CSP. Taktiež žalobcovi priznal aj náklady

spojené s uplatnením pohľadávky, a to vo výške stanovenej zákonnými predpismi, a to v súlade s §
369c Obchodného zákonníka.

16. Vzhľadom k tomu, že v konaní bol úspešný žalobca, a to v celom rozsahu, okresný súd mu priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania

rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 262 CSP.

17. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho
zástupcu z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f), písm. h) CSP. Poukázal na to, že vo veci ide o druhý
rozsudok okresného súdu, nakoľko po prvom rozhodnutí sp. zn. 18Cb/169/2016-904 zo dňa 17. mája
2018, krajský súd uznesením sp. zn. 13Cob/185/2018 zo dňa 23.10.2019 vec vrátil prvoinštančnému

súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd poukázal na to, že v predmetnej veci je potrebné preukázať
nahradenie skutočnej škody, ktorá by žalobcovi primárne vznikla tým, že predmetnú trávnatú plochu
nemohol využiť pre seba, a to bez ohľadu na to, akým spôsobom ju mienil využiť. Rovnako poukázal
na skutočnosť, že to bol práve žalobca, ktorý bol nositeľom dôkaznej povinnosti k takto definovanej
uplatnenej výške a bol povinný túto i preukázať. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu upriamil

pozornosť na to, že má zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda, za ktorú je náhrada
požadovaná, túto je potrebné izolovať od všetkých súvislostí, pričom nie je rozhodujúce časové hľadisko,
ale vecná súvislosť príčiny a následku, keď časová súvislosť napomáha pri posudzovaní vecnej
súvislosti.

18. Prvostupňový súd po vrátení veci pripustil zo strany žalobcu predložený súkromný Znalecký posudok
č. 26/2019 a jeho Doplnenie č. 01/2020. Žalovaný tento ZP a rovnako jeho doplnenie namietal a trval
na tvrdených skutočnostiach, že bol vyhotovený na základe nehodnoverných podkladov predložených
žalobcom s tým, že išlo o protikladné podklady prezentované v posudku a v doplnení posudku, neboli
v ňom zohľadnené technologické postupy, pričom boli rozpory aj v otázke zapravenia hnojiva a ďalších.

Podľa žalovaného znalec zamieňal zásadné skutočnosti, nevychádzal z objektívnych skutočností, a
takéto závery znalca sú neprijateľné, nakoľko podkladom boli nepravdivé údaje založené na čestných
vyhláseniach o výnosoch doložených žalobcom. Na podporu rozporov a tvrdení k ZP žalovaný predložil
súbor viacerých listín a poukázal v nich na nezrovnalosti údajov a rozpory medzi údajmi uvedenými v ZP
a knihe honov, s tým, že s knihou honov sa manipulovalo a dátumy sa nezhodujú. Rovnako namietal, že

stanovená škoda nie je reálna škoda, ale predpokladaná, nakoľko podľa odborníkov, ak má byť škoda
vyčíslená po viac ako troch rokoch od spôsobenia, taká škoda sa nemôže vypočítať, môže byť iba
predpokladaná a zároveň, že škoda zo strany žalobcu bola určená na základe zamieňaných podkladov
pre znalca. Žalovaný práve z uvedených dôvodov nemohol predložiť súdu adekvátny znalecký posudok,
ktorý na základe hypotézy podľa oslovených odborníkov nemohol tvoriť objektívny záver pre rozhodnutie

súdu. Na základe predmetného posudku okresný súd tak dospel k nesprávnym právnym zisteniam a
výrok založený na vyčíslení škody, ktorá nie je škodou konkrétnou, reálnou a preukázateľnou „stratou“
na majetku, ale je iba v rovine hypotetickej, zakladá odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f)
CSP. Žalovaný uviedol, že nespochybňoval znalca, ale tvrdil, že jeho podklady a závery okresný súd
neobjektívne vyhodnotil v rámci hodnotenia dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. Trval na

tom, že žalobca nepreukázal reálnu výšku škody v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka a žalobca nie
je schopný preukázať kauzálny nexus.

19. Za ďalší odvolací dôvod žalovaný považoval nesprávne právne posúdenie súdu, ktorý sa
nedostatočne vysporiadal s tvrdením žalovaného, že žalobca nemal oprávnenie užívať predmetné

sporné pozemky, pretože nepreukázal, žeby mal možnosť užívať nadpolovičnú väčšinu. Podľa
žalovaného prevenčná povinnosť by nemala zotrvávať len na strane družstva. Bolo dôvodné posúdiť,
že či vôbec niekto mal alebo nemal oprávnenie vstúpiť na sporné pozemky a rozhodnúť o ich
oprávnenom užívaní. Už v predchádzajúcom štádiu konania sa prvoinštančný súd touto otázkou
podrobne nezaoberal, pričom bolo zrejmé, že žalobca na základe ústnych vyhlásení vstúpil do užívania

a potom si uzurpoval právo užívať predmetné sporné pozemky, čo je ale v rozpore s ustanovením,
ktoré hovorí, že pokiaľ sa upravujú práva a povinnosti k nehnuteľnosti, musí byť takýto úkon písomný,
inak je neplatný. Nie je možné tvrdiť, že žalobca mal oprávnenie užívať a obsiať predmetné sporné
pozemky, nakoľko na preukázanie vlastníckeho práva žalobcu absentuje písomná forma úpravy práva povinností a následne aj z toho vyplývajúce právo vstúpiť do úžitku a následne požadovať náhradu
prípadnej škody. Na základe uvedených skutočností tak žalobca nemohol doteraz ani preukázať vznik
reálnej škody. Žalobca tvrdil tak domnelú škodu na základe nejakých predpokladaných výnosov, ktoré

teda alternoval podľa toho, aké námietky žalovaný voči nemu vzniesol, a až následne až potom pripravil
nejaký znalecký posudok po 3 rokoch od spornej udalosti. Žalovaný po konzultácii s odborne znalou
osobou si ozrejmil skutočnosť, že takúto škodu už vôbec nie je možné ako reálnu škodu vyčísliť, je
možné hovoriť iba o predpokladanej škode. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal, či mal v čase,
kedy mu mal žalovaný spôsobiť škodu, užívacie právo k parcelám, na ktorých mu mala vzniknúť škoda,

a zároveň reálne nepreukázal ako a aká škoda mu vznikla. Ak žalobca opakovane predkladal súdu
nájomné zmluvy a výpovede spoluvlastníkov dotknutých pozemkov, ktoré žalovaný rozporoval ako
neplatné, a keďže sa jedná prevažne o evidenciu parciel E-KN stavu, bolo potrebné v prvom rade určiť,
kde sa parcela, na ktorej škoda mala vzniknúť, v teréne nachádza tak, aby bolo zrejmé, čo a kde presne
sa účastníkmi sporu užívalo, čo sa užívalo oprávnene a čo neoprávnene a z ktorého neoprávneného
užívania mohla vzniknúť eventuálna škoda. Žalobca v konaní nepredložil žiaden takýto dôkaz. Tvrdenia,

že pre posúdenie zodpovednosti za škodu nie je rozhodujúce, ktoré pozemky mal žalobca v nájme,
že žalovaný v rozpore s prevenčnou povinnosťou v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka zničením
porastu spôsobil žalobcovi škodu, nestačí, pretože v konaní „poškodený“ nepreukázal, že by škodca
pri svojej činnosti nevyvinul (objektívne) dostatočnú starostlivosť vyžadovanú ust. § 415 Občianskeho
zákonníka. Žalovaný obhospodaroval oprávnene zazmluvnené pozemky dlhodobo, a preto neporušil

žiadnu konkrétnu právnu povinnosť, a teda nemôže ani zodpovedať za žalobcom tvrdený neurčitý
rozsah spôsobenej škody. Žalovaný preukazoval, že z kópie evidenčného listu č. 121 zo dňa 17.01.2003
vydaného vtedajším Katastrálnym úradom, Správou katastra Žilina pre okres Žilina, Obec Krasňany,
k.ú. Q. vyplýva, že žalovaný je evidovaný ako oprávnený užívateľ parcely C KN č. 816/1 o výmere
209.893 m2, teda právo na užívanie celej parcely C KN 816/1, KÚ Q. v čase (r. 2012, 2013, 2014,

2015), kedy žalobca vykonal orbu, vysiatie, zber úrody na uvedenej parcele, patrilo žalovanému a
žalobca do jeho užívacích práv zasiahol neoprávnene, čo je v rozpore s tvrdením žalobcu, že žalovaný
si nesplnil prevenčnú povinnosť podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka, ale naopak. V prejednávanej
veci tak nebolo preukázané nahradenie skutočnej škody, ktorá by žalobcovi primárne mohla vzniknúť
tým, že predmetnú trávnatú plochu nemohol využiť pre seba, pričom nebolo ani len preukázané, že

žalobca bol vôbec v spornom čase oprávneným užívateľom. Bol to žalobca, ktorý bol nositeľom dôkaznej
povinnosti k takto definovanej uplatnenej výške a bol povinný túto i preukázať, avšak ním predložený ZP
nemôže tvoriť podklad pre spravodlivé rozhodnutie súdu. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že
okresný súd nezistil protiprávne konanie, resp. úkon, existenciu a reálnu výšku škody, ale ani kauzálny
nexus ako základné predpoklady úspešnosti uplatnenia škody žalobcom. Vychádzajúc zo skutkových

tvrdení žalobcu a ním produkovaným dôkazov v priebehu celého konania, žalovaný zastáva právny
názor o nepreukázaní jeho nároku uplatneného žalobou. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu
zamietnuť s priznaním náhrady trov konania.

20. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom zástupcu v

podaní zo dňa 04.01.2021 (č.l. 1225 - 1226 spisu). Poukázal na to, že žalovaný svoje odvolanie
odôvodnil tým, že žalobca v konaní nepreukázal výšku škody, nemal užívacie právo k dotknutým
pozemkom, a preto mu ani žiadna škoda vzniknúť nemala. Žalobca uviedol, že v konaní preukázal výšku
škody, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného, ktoré spočívalo v
neoprávnenom podiskovaní ďatelinovo-trávneho porastu na dotknutých parcelách, a to prostredníctvom

Znaleckého posudku č. 26/2019 a jeho Doplnenia č. 01/2020, ktoré vyhotovil S.. J. Q., znalec z odboru
poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy a rastlinná produkcia (ďalej aj
„Znalecký posudok“). Znalec vo svojom Znaleckom posudku jednoznačným spôsobom uviedol, že
produkcia biomasy ďatelinovo-trávnej miešanky z jedného hektára zodpovedá priemerným úrodám pre
posudzovanú oblasť (str. 5 znaleckého posudku a str. 8 Doplnenia). Nie je teda pravdou, že znalec mal

vychádzať pri vypracovaní znaleckého posudku z neobjektívnych skutočností tak, ako to tvrdil žalovaný.
Znalec rovnako v znaleckom posudku ustálil, že agrotechnika, ktorú žalovaný nazýva kopou železného
šrotu, zodpovedá zaužívanej technológii zakladania viacročných porastov viacročných krmovín (str.
6 doplnenia). Dodal, že uvedenú agrotechniku bude využívať aj v roku 2021. Znalecký posudok
jednoznačne konštatoval, že podiskovaním ďatelinovo-trávneho porastu dôjde k jeho zničeniu (str. 5

doplnenia). K námietkam žalovaného vo vzťahu k záverom Znaleckého posudku považoval za potrebné
uviesť, že žalovaný mal dostatočný časový priestor, aby si dal vypracovať vlastný znalecký posudok,
čo nakoniec v priebehu konania na pojednávaní aj deklaroval, avšak žiadny do konania nakoniec
nepredložil. Žalovaný do konania nakoniec nepredložil ani stanovisko žiadneho znalca o nemožnostivypracovania znaleckého posudku z predložených podkladov tak, ako to tvrdí vo svojom odvolaní.
Vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobca zdôraznil, že ak by žalovaný dotknutý porast protiprávne
nepoddiskoval a nezničil, ku žiadnej škode by nedošlo. Poukázal na to, že žalovaný vedel, že žalobca v

roku 2013 obsial dotknutú poľnohospodársku pôdu viacročnou rastlinnou zmesou (z ktorej je možné brať
úžitkyminimálne6rokov,čovyplývaajzoZP),atedaakosubjektpodnikajúcivpoľnohospodárstvemusel
vedieť, že žalobcovi spôsobí svojím konaním škodu. V tejto súvislosti poukázal žalobca aj na závery
Krajského súdu v Žiline uvedené v zrušujúcom uznesení zo dňa 23.10.2019, sp. zn. 13Cob/185/2018.

21. Odhliadnuc od skutočnosti, že preukazovanie užívacích práv k pozemkom nebolo podstatou tohto
sporu, čo nakoniec konštatoval aj Krajský súd v Žiline v zrušujúcom uznesení sp. zn. 13Cob/185/2018,
žalobca poukázal aj na nepravdivosť tvrdení žalovaného o údajnom protiprávnom užívaní dotknutej časti
pôdy a v tejto súvislosti na množstvo nájomných zmlúv, ktoré uzatvoril s vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi
pozemkov ako aj na výpovede z nájomných zmlúv adresovaných žalovanému, ktoré žalovaný písomne
akceptoval (všetky dokumenty sa nachádzajú v spise). Z listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že

žalobca mal a naďalej má užívacie právo k dotknutej časti pôdy.

22. Podľa žalobcu účelovosť a nepravdivosť tvrdení žalovaného nakoniec vyplýva aj z toho, že:
1. žalobca v roku 2013 nasial na dotknutej poľnohospodárskej pôde ďatelinovo-trávny porast. Túto časť
poľnohospodárskej pôdy žalobca osial po dohode so žalovaným, čo potvrdila predsedníčka žalovaného

p. R. vo svojej výpovedi pred OO PZ Terchová dňa 29.04.2016, zápisnica, ktorá sa nachádza v súdnom
spise na č.l. 196 (na túto listinu poukazoval PZ žalobcu vo vyjadrení zo dňa 09.05.2018 ako aj na
pojednávaní konanom dňa 17.05.2018, str. 3 zápisnice),
2. žalobca nasiaty porast od roku 2013 až do jarných mesiacov roku 2016 nerušene a dobromyseľne
užíval a bral z neho úžitky,

3. žalovaný napriek vedomosti o vyššie uvedených skutočnostiach nasiaty porast úmyselne zničil, a to
bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia, či súhlasu žalobcu, čím spôsobil žalobcovi škodu,
4. žalobca bol po zničení tohto porastu nútený vykonať jeho opätovnú sejbu a dotknutú časť pôdy od
vykonania neoprávneného zásahu žalovaného naďalej užíva. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť.

23. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 19.1.2021 bolo vyjadrenie žalobcu k odvolaniu
doručené žalovanému s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť (doručenka na č.l. 1235
rub spisu), ktorú možnosť žalovaný v lehote určenej okresným súdom a ani k momentu rozhodovania
krajského súdu nevyužil.

24. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania prejednal
vec v medziach ustanovenia § 379, § 380 ods. 1 CSP na základe podaného odvolania žalovaného
a napadnutý rozsudok okresného súdu verejným vyhlásením rozsudku potvrdil ako vo výroku vecne
správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP za dodržania postupu podľa § 219 ods. 1, 3 CSP.

Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

25. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/56/2021-1240
zo dňa 04.11.2021 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia

rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej
5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 16.11.2021, na základe
čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline.

26. Primárne krajský súd uvádza, že rozsudok okresného súdu bol posudzovaný v rozsahu a v medziach

odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 22.10.2020, za
aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP, ako aj za aplikácie ust. § 383 CSP, keď krajský súd bol viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, pretože neboli zistené dôvody pre zopakovanie
dokazovania alebo doplnenie dokazovania vykonaného pred okresným súdom.

27. V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalovaného krajský súd upriamuje pozornosť na písomné
odôvodnenierozsudkuokresnéhosúdu,kdesanachádzapodstataakľúčovosťvyjadrenínielenžalobcu,
ale i žalovaného, závery znaleckého posudku v spojení s doplnením a ich vyhodnotenie. Krajský
súd v tejto súvislosti uvádza, že v priebehu postupu konania pred okresným súdom nenastal žiadenzávadný procesný postup, ktorým by bol žalovaný ako strana súdneho sporu vylúčený z realizácie jeho
procesných práv, prípadne by mu realizácia jeho procesných práv bola znemožnená, ktoré práva mu
priznáva Civilný sporový poriadok za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

28. Z podaného odvolania žalovaného prostredníctvom jeho právneho zástupcu bolo zrejmé, že
nesúhlasil so skutkovým a právnym záverom okresného súdu, pokiaľ tento zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 5.685 Eur spolu s príslušenstvom, a to s vyjadreným úrokom z omeškania, paušálnou
náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v spojení aj so závislým výrokom o nároku

na náhradu trov konania, vzniknutých na strane žalobcu. V podstate žalovaný v odvolaní zotrval na
svojej obrane, ktorú uvádzal v konaní pred okresným súdom, a to, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno v preukázaní dôvodnosti svojho nároku na náhradu škody. Vo vzťahu k tomuto odvolaciemu
dôvodu krajský súd uvádza, že nebol relevantný a v celom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými závermi,
ako aj právnym posúdením, ktoré uskutočnil okresný súd v napadnutom rozhodnutí. Práve z titulu
aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, ani žiaduce, aby krajský súd v odôvodnení svojho

rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, s ktorými sa stotožňuje a ktoré vyjadril okresný
súd v napadnutom rozhodnutí, preto je postačujúce v rámci odvolacieho konania na ne len odkázať.
Uvedený postup krajského súdu je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo
dňa 08. októbra 2009, s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 180/2005, uznesením NS SR
sp. zn. 8Cdo 190/2016 zo dňa 20.12.2017, z ktorých vyplýva, že konanie pred súdom prvej inštancie

a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok, preto určujúca je spätosť rozsudku odvolacieho súdu s
potvrdzovaným rozsudkom, čo vytvára ich organickú jednotu. Ak sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožňuje so závermi rozsudku okresného súdu, a odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie,
stačí, ak v odôvodnení iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie
veci. Rozhodnutie odvolacieho súdu v podstate v sebe zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie

rozsudku súdu prvej inštancie.

29. V ďalšom krajský súd uvádza, že v súvislosti s posúdením odvolacích dôvodov žalovaného
bolo nevyhnutné vychádzať zo záverov zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn.
13Cob/185/2018 zo dňa 23.10.2019, ktorým bol pôvodný rozsudok Okresného súdu Žilina č.k.

18Cb/169/2016-904 zo dňa 17. mája 2018 zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie, ako aj, či okresný
súd po zrušení a vrátení veci postupoval v zmysle záverov krajského súdu vyjadrených v predmetnom
zrušujúcom uznesení. Krajský súd v opätovne vyvolanom odvolacom konaní konštatuje, že okresný súd
v rámci nového konania za dôkaznej povinnosti sporových strán vychádzal zo zrušujúceho uznesenia
Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13Cob/185/2018 zo dňa 23.10.2019, keďže nebolo preukázané, že

od vysloveného záväzného právneho názoru do momentu rozhodnutia okresného súdu by nastala
kvalitatívne odlišná skutková a právna situácia, ktorá by už nedávala základ vychádzať zo záväzného
názoru, vysloveného v predmetnom zrušujúcom uznesení. Z uvedeného preto v zmysle tohto postupu
okresného súdu nemožno vytknúť žiaden nedostatok.

30. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom nesprávnych skutkových zistení a právneho posúdenia veci,
podstatným v predmetnej sporovej veci, čo bolo posudzované v rámci konania pred súdom prvej
inštancie, bolo naplnenie jednotlivých právnych predpokladov pre uplatnený nárok žalobcu na náhradu
škody voči žalovanému. Žalovaný namietal, že základné predpoklady úspešnosti uplatnenia škody
žalobcom neboli preukázané.

31. Krajský súd vo všeobecnosti k námietke ohľadom nesprávnych skutkových zistení prvoinštančného
súdu uvádza, že ak žalovaný v podanom odvolaní namietal skutkové závery okresného súdu, jeho
námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu
prvej inštancie. V tejto súvislosti sa poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011,

sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je
činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre
rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a

s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného
hodnotenia dôkazov“. Do obsahu základného práva na spravodlivý proces nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie okresného súduv rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní
prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné

vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov
konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje
prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania
sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového
stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu

podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.“ Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý
by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu
saopieralootvrdeniaarelevantnédôkazyprodukovanéstranamivprvoinštančnomkonaníavychádzalo
zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový
stav veci.

32. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež námietka žalovaného ohľadom nesprávneho
právneho posúdenia veci okresným súdom. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil

správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval,
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií
v predmetnej sporovej právnej veci nenastala.

33. Zo strany krajského súdu je potrebné dodať, že hodnotenie dôkazov v zmysle ust. § 191

CSP v spojení s čl. 15 CSP je na súde, ktorý musí starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania
najavo. Uvádza odvolací súd, že v hodnotení výsledkov dokazovania je súd slobodný, čo znamená,
že žiadne procesné ustanovenie mu neukladá, akú dôkaznú hodnotu, resp. silu má priznať tomu-
ktorému dôkaznému prostriedku. V hodnotiacej činnosti je súd obmedzený iba vnútorným presvedčením
a hodnotiaci záver je povinný stručne a jasne odôvodniť tak, ako to vyplýva z ust. § 220 CSP. Okresný

súd takýmto spôsobom postupoval dôsledne, aplikoval ust. § 191 CSP v spojení s Čl. 15 CSP, vysvetlil
svoje závery, ako aj zhodnotenie vykonaných dôkazov, keď všetky dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a jeho odôvodnenie je presvedčivé.

34. V zmysle vykonaného dokazovania okresným súdom vo vzťahu k naplneniu zákonných

predpokladov žalobcom tvrdeného nároku na náhradu škody, okresný súd vykonal dokazovanie v
rozsahu návrhov strán, oboznámením sa s jednotlivými listinnými dôkazmi, znaleckým posudkom a jeho
doplnením, ktoré dali dostatočný základ pre posúdenie žalobcovho nároku.

35. Na základe vykonaného dokazovania bolo skutkovo ustálené, že žalobca už v r. 2013 vysial na

špecifikované parcely, ktoré sú súčasťou KNC parc. č. 816/1, k.ú. Q. osivo, a to nasiaty ďatelinovo-
trávny porast, pričom na špecifikovaných pozemkoch zo strany žalovaného dňa 11.04.2016 došlo
k poddiskovaniu. Žalobcom požadovaný nárok na náhradu škody spočíval v hodnote zničeného
ďatelinovo-trávneho porastu.

36. Vo vzťahu k zhodnoteniam vykonaným okresným súdom, zvýrazňuje krajský súd, a to v súvislosti
s odvolacími dôvodmi žalovaného, že pre vyhodnotenie okresným i odvolacím súdom dôvodnosti
žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody boli určujúce a podstatné skutkové okolnosti
vymedzené žalobcom. Žalobca požadovaný nárok na náhradu škody spočívajúci v hodnote zničeného
ďatelinovo-trávneho porastu uplatnil voči žalovanému podľa ust. § 415 a § 420 Občianskeho zákonníka,

t.j. porušenie prevenčnej povinnosti.

37. V zhode s názorom vyjadreným v zrušujúcom uznesení sp. zn. 13Cob/185/2018 krajský súd uvádza,
že základným predpokladom vzniku občiansko-právnej zodpovednosti fyzických a právnických osôb v
zmysle ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je porušenie právnej povinnosti (protiprávny

úkon). Právna teória vykladá protiprávny úkon ako prejav ľudskej vôle, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom. Občiansky zákonník nerozlišuje, či ide o porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej z právneho
predpisu alebo o porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy. V súdnom konaní je povinnosťou
žalobcu preukázať, že došlo k určitému skutku, z ktorého je vyvodzovaná zodpovednosť žalovaného zaprotiprávny úkon. Posúdenie, či preukázaný skutok je protiprávnym konaním, je posúdením právnym,
ktoré patrí súdu. Poškodený preukazuje skutkové okolnosti, ktoré po právnej stránke hodnotí súd.
Pretože predmetom konania bol nárok na náhradu škody, bolo povinnosťou žalobcu preukázať základné

predpoklady tejto zodpovednosti, a to protiprávne konanie žalovaného, a vznik škody v príčinnej
spojitosti s protiprávnym úkonom.

38. K v odvolaní žalovaným namietanému nesprávnemu posúdeniu neoprávnenosti užívania pozemku
parcely C KN č. 816/1, k.ú. Q. žalobcom, odvolací súd poukazuje na záver, vyjadrený v zrušujúcom

uznesenívychádzajúcizosumárudôkazov,odktoréhosanemaldôvododchýliť,ato,žemedzižalobcom
a žalovaným bola dohoda o spôsobe užívania predmetnej parcely, bez ohľadu na uzatvorené nájomné
zmluvy medzi žalobcom a vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi tejto nehnuteľnosti a nájomné zmluvy
žalovaného, resp. zákonný nájom žalovaného. Pokiaľ žalobca a žalovaný akceptovali svojim správaním
stav, ktorý tu bol nastolený od roku 2013 a žalovaný bez predchádzajúceho upozornenia tento stav
zvrátil,t.j.poddiskovalďatelinovo-trávnyporastžalobcu,včomnebolavyvolanáspornosť(ust.§151ods.

1 CSP), tak týmto konaním došlo k porušeniu prevenčnej povinnosti (§ 415 Občianskeho zákonníka), čo
znamená zároveň porušenie právnej povinnosti, ktoré je vyžadované ako nevyhnutný predpoklad vzniku
zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka.

39. K ďalšiemu zákonnému predpokladu, a to príčinnej súvislosti odvolací súd uvádza, že v právnej

teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého
jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi
protiprávnym úkonom a škodou vzťah príčiny a následku. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“
pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a
vyvoláva ho. Konanie žalovaného bez zachovania primeraného stupňa opatrnosti, spočívajúce v

tom, že bez predchádzajúceho upozornenia poddiskoval ďatelinovo - trávny porast žalobcu, bolo
potrebné vyhodnotiť ako (ne)postup, majúci škodlivý dôsledok v majetku žalobcu, ktoré bolo priamo a
nesprostredkovane spôsobené práve (iba) touto (ne)činnosťou.

40. Žalobca sa v danej veci domáhal náhrady škody predstavujúcej hodnotu zničeného ďatelinovo

- trávneho porastu, výšku ktorého preukazoval Znaleckým posudkom č. 26/2019 v spojení s jeho
Doplnením č. 01/2020 vypracovaným znalcom na základe námietok žalovaného, faktúrou. Plnenie,
ktoréhosažalobcadomáhaltitulomnáhradyškodyvočižalovanému,predstavovalojehomajetkovúujmu
spôsobenú v dôsledku postupu žalovaného. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní zotrval na námietkach
a výhradách voči žalobcom doloženému znaleckému posudku s doplnením, spočívajúcim v námietke,

že vychádzal z nehodnoverných podkladov, že znalec zamieňal zásadné skutočnosti, že podkladom
pre jeho vypracovanie boli nehodnoverné údaje, tak je potrebné súhlasiť s okresným súdom v tom,
že nesúladné a rozporné údaje boli odstránené práve doplnením znaleckého posudku a predloženými
dôkazmi žalobcom. Zhodnotením vykonaných dôkazov okresný súd správne uzavrel, že znalec v
Doplnení č. 01/2020 zdôvodnil a vysvetlil vzniknuté rozpory, čo žalovaný nevyvrátil. Ak v priebehu

súdneho konania, dokazovania, žalobca predložil kompletný znalecký posudok, ktorého obsahovú a
odbornústránkužalovanýnevyvrátil tomuzodpovedajúcimdôkazom,taksatentoznaleckýposudokako
relevantná odborná listina stala v sumáre s ďalšími dôkazmi relevantným základom pre konštatovanie
preukázanej výšky škody. Inými slovami povedané, pri takomto zhodnotení odbornej otázky Znaleckým
posudkom č. 26/2019 v spojení s Doplnením č. 01/2020 predloženým žalobcom, ktorý bol hodnotený

ako znalecký posudok (§ 209 CSP), t.j. listinný dôkaz, bol to následne žalovaný, ktorý mal dôkazmi
preukázať, že tieto odborné závery k stanoveniu výšky škody nie sú správne. Ak takto v dôkaznom stave
žalovaný nepostupoval, tak okresný súd správne z týchto odborných záverov Znaleckého posudku č.
26/2019 v spojení s Doplnením č. 01/2020 ako listinného dôkazu predloženého žalobcom vychádzal.
Krajský súd len dodáva, že v sporovom konaní je práve pre dôkaznú povinnosť, ktorá je na stranách

sporu, procesná zodpovednosť strán sporu za jeho výsledok.

41. Okresný súd vykonané dôkazy posúdil v komplexnosti a nedošlo k nesprávnym skutkovým záverom.
Okresným súdom prijaté skutkové závery mali základ v logickej úvahe konajúceho súdu a jeho
zhodnotenia mali racionálny základ, pretože vychádzali z výsledkov vykonaného dokazovania. Krajský

súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 zo dňa 31. augusta 2004, podľa
ktorého ...„Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po
výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú
svojvoľné,neudržateľnéalebožeboliprijatévzrejmomomylekonajúcichsúdov,ktorýbypoprelzmyselapodstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov.“

42. Krajský súd nezistil relevantnosť žiadneho z odvolacích dôvodov žalovaného, a preto vo vyvolanom
odvolacom konaní bol rozsudok potvrdený, ako vecne správne rozhodnutie v spojení aj so závislým
výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania. Krajský súd poukazuje na to, že je
rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR ustálené, že ak krajský súd pri potvrdení rozhodnutia
okresného súdu ako vecne správneho rozvedie svoju vlastnú argumentáciu na potvrdenie tejto vecnej

správnosti,neporušujetýmtopostupomzákon,aniprávasporovýchstrán(NSSRsp.zn.1Cdo147/2011,
NS SR sp. zn. 8Cdo/190/2016, NS SR sp. zn. 5Cdo/40/2018).

43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému
voči žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady

rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia za aplikácie ust. § 262
ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.