Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 10. október 2021

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 4T/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419010029
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tamaškovič

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2021:4419010029.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Tamaškovičom v trestnej veci

obžalovaného F. C., narodeného XX.XX.XXXX, pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194
odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona a iný prečin, na základe obžaloby prokurátora Okresnej
prokuratúry Nové Zámky sp. zn. 2Pv/268/18/4404 zo dňa 16.01.2019 na hlavnom pojednávaní konanom
v Nových Zámkoch dňa 11.10.2021 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný F. C.Á., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom D. O. D. S., A. číslo XXXX/X,

je v i n n ý , ž e

dňa 06.06.2018 v čase o 20:30 hod. v meste Š., na farme P., v rodinnom dome č. XXX-T., pod
vplyvom alkoholu bez povolenia, neoprávnene vstúpil cez pootvorené dvere do izby poškodeného Z.
H., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom W. U., ktorú poškodený užíva spolu s poškodenou M. H.,
narodenou XX.XX.XXXX, trvale bytom S. P., X. P. č. X a následne poškodeného Z. H. napadol tak, že
ho sediaceho na posteli trikrát udrel päsťou do oblasti tváre, pričom sa vyhrážal, že ho zabije, ako aj
jeho manželku - poškodenú, na čo poškodená so sebou vzala mobilný telefón a z miestnosti utiekla,

na čo odišiel aj obžalovaný, ktorý sa vzápätí vrátil a opätovne poškodeného trikrát udrel do tváre s
tým, že kričal, že ho zabije, na čo sa aj poškodenému podarilo z miestnosti utiecť, pričom uvedené
vyhrážky vzbudili u oboch poškodených, teda tak u Z. H. ako aj u M. H., obavy o svoj život a zdravie,
ktorým konaním v dôsledku fyzického útoku poškodenému Z. H. spôsobil zranenia a to kožnú odreninu s
opuchom v čelovej oblasti vľavo, menší krvný výron v lícnej oblasti vpravo, krvný výron s pomliaždením
na pravej ušnici a pomliaždenie ľavej ruky v oblasti metakarpov, s dobou liečenia do 7 dní,

t e d a

- neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval,
- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu,

č í m s p á c h a l
prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu
s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona za použitia ustanovenia § 38 odsek 2 Trestného zákona,
pri zistení okolností poľahčujúcich podľa § 36 písmeno k) Trestného zákona a pri zistení priťažujúcej
okolnosti podľa § 37 písmena h) Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona k úhrnnému trestu
odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky pod sp. zn. 2Pv/268/18/4404 podal dňa 16.01.2019 na
Okresný súd Nové Zámky obžalobu na obvineného F. C., narodeného XX.XX.XXXX v H. pre prečin
porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písmeno d) Trestného zákona v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360
odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
dňa06.06.2018vmesteŠ.,nafarmeP.,vrodinnomdomeč.XXX-T.,podvplyvomalkoholu neoprávnene

potom,čopostlačeníkľučkyotvorildverevedúcedoizbypoškodenéhoZ.H.,narodenéhoXX.XX.XXXX,
trvale bytom W. U., ktorú poškodený užíva spolu s poškodenou M. H., narodenou XX.XX.XXXX, trvale
bytom S. P., X. P. č. X, do tejto bez povolenia vstúpil a následne poškodeného Z. H. napadol tak, že ho
sediaceho na posteli opakovane udieral päsťou do oblasti tváre, pričom sa vyhrážal, že ho zabije, ako
aj jeho manželku - poškodenú, na čo poškodená so sebou vzala mobilný telefón a z miestnosti utiekla,

vzápätí obvinený opätovne poškodeného trikrát udrel do tváre s tým, že kričal, že ho zabije, na čo sa
aj poškodenému podarilo z miestnosti utiecť, pričom uvedené vyhrážky vzbudili u oboch poškodených,
teda tak u Z. H. ako aj u M. H., obavy o svoj život a zdravie, ktorým konaním v dôsledku fyzického útoku
poškodenému Z. H. spôsobil zranenia a to kožnú odreninu s opuchom v čelovej oblasti vľavo, menší
krvný výron v lícnej oblasti vpravo, krvný výron s pomliaždením na pravej ušnici a pomliaždenie ľavej

ruky, s dobou liečenia nepresahujúcou 5 dní.

Súd na základe podanej obžaloby trestným rozkazom zo dňa 18.01.2019 uznal obvineného vinným
z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom
súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona, za čo mu uložil

nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní desať mesiacov, na ktorého výkon bol zaradený do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne mu bola uložená povinnosť nahradiť
poškodenej S. R. A. škodu vo výške 36,77 €. Proti vyššie citovanému trestnému rozkazu podala tak
Okresná prokuratúra Nové Zámky ako aj obvinený odpor.

Na základe podaného odporu súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom
obžalovaného, poškodených Z. H., M. H., svedkov M. H., M. F., H. C.Ú., oboznámil zápisnicu o
výpovedi splnomocnenkyne za poškodenú S. R. A.. Súd vykonal tiež znalecké dokazovanie spočívajúce
v oboznámení znaleckého posudku vypracovaného znalcom MUDr. Jánom Bernátom, z odboru
psychiatrie, výsluchom znalca MUDr. Rastislava Rozborila z odboru zdravotníctva a farmácie ako aj

oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spisovom materiáli.

Obžalovaný ku skutku mu kladenému za vinu sa vyjadril tak, že tak ako je skutok popísaný v obžalobe
sanestal. Jevšakpravdou,žedňa06.06.2018bolvrodinnomdomenafarmeP.v mesteŠ.podvplyvom
alkoholu a tiež aj napadol poškodeného, ale iba takým spôsobom, že ho trikrát udrel po tvári, dal mu 3

facky a to iba z toho dôvodu, že poškodený na neho stále vyskakoval. Tiež nie je pravdou, že by sa bol
tento incident odohral v izbe, ale odohral sa v kuchyni. Tomuto incidentu predchádzala tá skutočnosť,
že poškodený neustále naňho žaloval zamestnávateľovi. Zamestnávateľ sa stále poškodenému hrozil
výpoveďou. Obžalovaný tiež uviedol, že išiel na pivo, keď sa vrátil, tak poškodenému dal jeho mobilný
telefón, ktorý si poškodený zabudol v pohostinstve. Poškodený potom do neho skočil obžalovaný sa

neudržal a dal mu tri facky. Potom odišiel zobral si psa, ktorého okúpal, do svojej vlastnej izby a
tam potom asi za jednu hodinu prišli policajti a zobrali ho. Poškodený potom volal zamestnávateľovi a
hovoril mu, že ho konečne dostal do basy. O tom, že poškodený vyvolával jeho zamestnávateľovi vedel
od F. a H.. Poškodený má problém s alkoholom a keby ho dostal z farmy preč, tak by to tam H. celé
nezvládol a poškodený by mohol ďalej pracovať. S poškodeným bol dňa 05.06.2018 v pohostinstve,

pričom poškodený sa vrátil do práce až na druhý deň v čase o 06.50 hod, kedy mu dal hneď F. fúkať
a keďže nafúkal, tak ho hneď vyhodil. Incident medzi ním a poškodeným sa odohral vo večerných
hodinách. Nikdy sa nevyhrážal ani poškodenému a ani jeho manželke. Poškodeného poznal pred týmto
incidentom asi 4 mesiace. Nemali medzi sebou žiadny konflikt. Keď sa poškodený opil tak, že museli
ostatnírobiťzanehojehorobotu,takichF.platilosobitne,pričomtakétosastávaloasitaktrikrátzajeden

mesiac. Keď bol poškodený pod vplyvom alkoholu, tak býval agresívny. Poškodená H. bola vždy iba vizbe. Keď v ten deň prišiel z pohostinstva, tak už poškodený sedel v kuchyni a hodil mu tam ten telefón,
ktorý si H. zabudol v pohostinstve, na čo na neho H. začal útočil, neovládol sa a udrel ho. Nekričali po
sebe. Keď mu dal tie tri facky, tak H. niečo zamrmlal a išiel do izby. Pred týmto incidentom vypil 5 - 6

pív, pričom aj poškodený bol pod vplyvom alkoholu. Facky mu dal tak na jednu ako aj na druhú stranu
tváre. Žiadne zranenia na ňom nevidel.

Z výpovede poškodeného Z. H. vyplýva, že bol napadnutý a aj sa mu vyhrážal zabitím. Obžalovaný
prišiel z pohostinstva pod vplyvom alkoholu a keď ho zbadal, tak kázal svojej žene, aby zatvorila dvere

na izbe, pričom obžalovaný vošiel bez dovolenia do izby, kde ho tri krát sediaceho na posteli napadol
tak, že ho udrel päsťou na ľavú časť tváre, následne odišiel, potom sa vrátil a znova ho tri krát udrel
päsťou, pričom keď ho prvý krát napadol, tak aj jeho manželku sotil na posteľ a ona potom išla von volať
políciu. Ako ho napádal, tak sa mu vyhrážal zabitím a tiež sa vyhrážal zabitím jeho ženy. Pred týmto
incidentom nemali s obžalovaným žiadne konflikty. On v ten deň vypil asi dve pivá a jednu hruškovicu.
Obžalovaný sa dostal do jeho izby cez pootvorené dvere, nakoľko tieto nakoniec nezatvorili, ale ich

len privreli, vošiel dnu, zahnal sa na neho, poškodená H. mu hovorila, aby prestal, túto potom sotil na
posteľ, ona zobrala telefón a išla von. Ešte predtým ako jeho manželka odišla ho obžalovaný udieral a
vyhrážal sa, že ho zabije a zabije aj jeho manželku. Obžalovanému povedal, aby z izby vypadol, avšak
nevedel presne uviesť, v ktorom momente to bolo. Keď odišla jeho manželka von, tak potom odišiel aj
obžalovaný, ktorý sa vrátil a znova ho tri krát udrel do oblasti hlavy, a následne sa mu podarilo ujsť a

išiel von za manželkou, kde čakali na políciu. Na obžalovaného sa opakovane sťažoval, lebo keď prišiel
z pohostinstva tak, vždy v kuchyni varil, búchal a nedalo sa spať. Matke obžalovaného volal H.. Políciu
volala jeho manželka. Svedok jednoznačne uvádzal, že sa incident stal v jeho izbe, ktorú oprávnene
užíva, svedkom toho, že ho obžalovaný napadol prvý krát bola jeho manželka, ktorá tiež počula, že sa
obžalovaný vyhráža zabitím, a v čase, keď obžalovaný udieral poškodeného zobrala mobilný telefón

a išla von volať políciu. Obžalovanému nedovolil, aby vošiel do jeho izby. V minulosti sa stávalo, že
obžalovaný na neho len zakričal, aby išiel, či je tam, ale nikdy do izby nevstúpil. Podľa neho teraz preto
vošiel do izby, lebo mal vypité. Dvere zatváral preto, lebo mal obavu z obžalovaného.

Z výpovede poškodenej M. H. okrem iného vyplýva, že obžalovaný sa vracal večer z krčmy, vošiel do

izby,ktorúobývajejmanžel,ktorého začalpäsťamiudieraťdotváre.Postavilasamedzinich,obžalovaný
ju odsotil a potom ušla zavolať políciu. Obžalovaný sa im vyhrážal ešte aj zabitím. Obžalovaný bol pod
vplyvomalkoholuamalaznehostrach.Keďvolalanapolíciu,takimpovedala,žejedenbijejejmanželaa
vyhráža sa im zabitím, tiež im povedala aj adresu. Keď obžalovaný vošiel do ich izby, tak obaja sedeli na
posteli. Obžalovaný útočil na jej manžela vtedy, keď on sedel na posteli, ona sa postavila, aby ho už nebil

avtedyjusotilnaposteľ.Zostranyobžalovanéhopočulapredtýmakozaútočilnajejmanželaslová,že„ty
budeš na mňa vyprávať?“ Pracovný pomer jej manžela bol ukončený z toho dôvodu, že bol pod vplyvom
alkoholu. V minulosti mal jej manžel konflikt s obžalovaným v kuchyni, kedy ho obžalovaný zhodil. Kým
bola ona v izbe, tak obžalovaného nevyzvali, aby odišiel. Keď obžalovaný útočil na jej manžela, tak stál a
jej manžel sedel na posteli. Keď volala policajtov, tak po chvíľke prišiel aj jej manžel. Obžalovaný vyššie

potom von a pýtal sa jej, či na neho volá policajtov, a keďže sa ho bála mu nepovedala nič.

Z výpovede svedka M. H. vyplýva, že bol nadriadený tak obžalovanému ako aj poškodenému. Keď ráno
prišiel a otvoril dvere, tak mu vtedy poškodený H. povedal, že už sa zbavil F., že ho vyprovokoval k
bitke. H. vadilo, že F. chodil do kuchyne. H. mu ešte hovoril, že keď mu obžalovaný dal facku, tak

jeho žena vyšla von telefonovať. H. hrozilo vyhodenie z roboty lebo pán F. mu dal fúkať dva krát, vždy
nafúkal až tak, že H. F. nevnímal a preto si myslí, že H. vyprovokoval obžalovaného k bitke s tým, že
potom bude obžalovaný vyhodený z roboty. Keď tam sem tam prespal, tak keď obžalovaný prišiel do
kuchyne, najedol sa, nezvykol si po sebe hneď upratať a toto vadilo H.. On s obžalovaným nemal nikdy
problém. Medzi obžalovaným a poškodeným boli aj v minulosti konflikty, a to vtedy, keď poškodený

vyprovokoval obžalovaného, ale nikdy nedošlo k tomu, že by bol obžalovaný napadol poškodeného.
Za izbou, v ktorej býval H. bola sprcha, do ktorej mali prístup všetci. Izby sa nezamykali. Obžalovaný
bol kľudný, nebol výbušný. Poškodený každý deň požíval alkoholické nápoje, nemá kde bývať a preto
hľadá roboty, kde by mohol bývať aj s manželkou. Keď bol pod vplyvom alkoholu, tak bol výbušný a
stále skákal do obžalovaného. Jeden na druhého sa sťažovali. Poškodený mu povedal, že sa incident

odohral v kuchyni, že jeho žena hneď utiekla von, takže tam nebol nikto iný, a od obžalovaného dostal
jednu facku. Na poškodenom videl jednu oškreninu. Ráno videl aj manželku H., ktorá mu povedala, že
F. udrel Z. a ona vybehla von volať políciu. Nič iné mu nehovorila. Ak by bol obžalovaný prepustený, takby si poškodený udržal svoju prácu a tohto si musel byť poškodený vedomý. Obžalovaný by mohol byť
nahnevaný na poškodeného, že musel za neho robiť jeho robotu.

Z výpovede svedka M. F. vyplýva, že o skutku, ktorý sa mal udiať dňa 06.06.2018 vie len z počutia,
nebol tam prítomný. V predmetný večer boli obaja pod vplyvom alkoholu a s oboma rozviazal pracovný
pomer. Poškodený mu mal povedať, že na farme P. v kuchyni mal prísť obžalovaný k poškodenému
a mal mu jednu natiahnuť. V jednej izbe býval obžalovaný a v druhej izbe poškodený s manželkou.
Každá izba mala samostatný vchod. WC, kuchyňa a chodba boli spoločné. Obaja holdovali alkoholu,

pričom pred týmto incidentom im dal posledné varovanie, následne bolo dva, tri dni pokoj a potom sa
stal tento incident a to už pretiekol pohár. S poškodeným ukončil pracovný pomer dohodou, nakoľko
po tomto incidente jeden alebo dva dni prišiel z krčmy tak opitý, že ani nevedel robiť a s obžalovaným
skončil pracovný pomer potom ako ho prepustili z polície. Akonáhle boli obaja pod vplyvom alkoholu,
tak mali medzi sebou problémy. Poškodený mu zvykol volávať, kde zasa leží obžalovaný opitý, stále na
neho útočil, nakoľko sa domnieval, že obžalovaného vyhodí a on bude mať naďalej robotu. Obaja boli

potrební. Jeden sa staral o hovädzí dobytok a druhý o ovce.

Z výpovede H. C., matky obžalovaného vyplýva, že o incidente sa dozvedela od H., ktorý jej povedal
len toľko, že F. zobrala polícia. Jej syn sa jej ozval listom z vyšetrovacej väzby, a prosil ju o peniaze
a to, aby zobrala veci z farmy. Tiež uviedla, že na začiatku, keď spoznala H., tak vychvaľoval jej syna

aký je pracant a ako mu to ide. Neskôr sa jej začal na neho sťažovať, že pije, že nestíha robotu. Ona
kontaktovala pána F., a ten jej povedal, že aj jemu sa H. sťažuje na C., ale nie je to pravda, čo hovorí
H.. H. mal byť prepustený deň pred týmto incidentom, ale ešte jednu noc mohol prespať na farme a
vtedy došlo k incidentu. H., keď jej volal, tak jej ešte povedal, že keď mu volal H., tak mu povedal, že
sa konečne zbavil C.. O skutku jej povedal aj jej syn toľko, že sa incident odohral v kuchyni, potom

ako sa vrátil z krčmy, do ktorej išiel preto, lebo vedel, že je H. prepustený a chcel sa vyhnúť prípadným
nedorozumeniam. H. mal po jej synovi stále vykrikovať, že ho dostane do basy.

Z výpovede znalca MUDr. Rastislava Rozborila, z odboru zdravotníctvo a farmácia v spojitosti so
znaleckým posudkom vyplýva, že poškodený utrpel dňa 06.06.2018 zranenia a to kožnú odreninu s

opuchom v čelovej oblasti vľavo, menší krvný výron v lícnej oblasti vpravo, krvný výron s pomliaždením
na pravej ušnici a pomliaždenie ľavej ruky v oblasti metakarpov. Úrazové zmeny, ktoré utrpel poškodený
H. si priemerne vyžadujú dĺžku liečby menej ako 7 dní. Zranenia, ktoré utrpel poškodený sú v príčinnej
súvislosti s fyzickým napadnutím zo dňa 06.06.2018 v čase okolo 20.50 hod, v meste Š. na farme P.Ň.
v rodinnom dome číslo XXX-T.. Zdravotné potiaže, ktoré spomína poškodený na hlavnom pojednávaní

nie sú v príčinnej súvislosti s fyzickým napadnutím zo dňa 06.06.2018. Závery znaleckého posudku
korešpondujú s tým, ako vznik zranení popísal poškodený. Prvé tri zranenia mohli vzniknúť od druhej
osoby a pomliaždenie ľavej ruky v oblasti metakarpov mohlo vzniknúť aj pri obrannom mechanizme
voči prípadnému útočníkovi. Zranenia vznikli opakovanými údermi. Údery smerovali na ľavú a aj
na pravú stranu poškodeného. Znalec nevylúčil, že mohli poranenia vzniknúť iným spôsobom, ale

najpravdepodobnejší vznik týchto poranení je po útoku druhej osoby. Ak by sa pripustilo, že by si
mal tieto zranenia spôsobiť poškodený sám, musel by sa najskôr udrieť na pravú stranu, potom na
ľavú a ešte k tomu si poraniť aj ruku. Na stranu poškodeného sa priklonil z toho dôvodu, že aj sám
poškodený uvádzal, že bol opakovane napadnutý viacerými údermi a sedelo to s tým, čo bolo zistené pri
vyšetrení v nemocnici. Vychádzal zo zdravotnej dokumentácie. Poškodený bol obmedzený len lokálnou

bolestivosťou do 7 dní. Zranenia mohli vzniknúť tak, že obaja oproti seba stáli, ale aj tak, že útočiaci
stál a poškodený sedel.

Súd oboznámil aj zápisnicu o výpovedi splnomocnenkyne za poškodenú S. R. A., z ktorej výpovede
vyplýva, že v dôsledku poškodenia zdravia poškodeného Z. H. mu bola poskytnutá zdravotná

starostlivosť, ktoré náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poisťovňa uhradila vo výške 36,77 €,
a žiadajú uložiť obžalovanému povinnosť nahradiť vynaložené náklady.

Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením listinných dôkazov, z ktorých poukazuje najmä na lekárske
správy ohľadom zranení poškodeného ako aj vyčíslenie vynaložených nákladov za poskytnutú

zdravotnú starostlivosť, zápis o dychovej skúške, zápisnicu o ohliadke miesta činu.

Z takto vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že obžalovaný spôsobom popísaným vo
výrokovej časti rozsudku naplnil všetky zákonné znaky prečinu porušovania domovej slobody podľa §194 odsek 1 Trestného zákona a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného
zákona.

K vyššie uvedenému záveru súd dospel na základe vykonaného dokazovania, a to konkrétne vychádzal
z výpovede poškodených Z. H., M. H., znaleckého dokazovania - výpoveďou znalca z odboru
zdravotníctvo a farmácia MUDr. Rozborilom, ako aj z listinných dôkazov. Z vykonaného dokazovania
vyplýva, že obžalovaný bez pozvania vošiel cez pootvorené dvere do izby poškodeného, ktorú obýval
spolu so svojou manželkou, a tam opakovane udieral poškodeného Z. H. do oblasti hlavy, ktorý sa aj

bránil za súčasného vyhrážania sa jemu ako aj jeho manželke zabitím. Obžalovaný tiež počas útoku
hovoril, že či ešte bude na neho poškodený žalovať. Keď poškodená M. H. bránila svojho manžela pred
útokom zo strany obžalovaného, tento ju sotil na posteľ a napádal jej manžela, ona ušla von a išla volať
políciu. Obžalovaný sa tiež vzdialil z izby poškodených, avšak sa vzápätí vrátil a znova poškodeného
H.H. fyzicky tri krát napadol, avšak sa poškodenému podarilo ujsť a išiel za manželkou von. Poškodený
v jednej časti útoku obžalovaného vyzval, aby vypadol z izby. Samotný poškodený sa vyjadroval tak, že

ho obžalovaný napádal do oblasti hlavy, ktorá skutočnosť korešponduje aj s lekárskymi správami a aj
samotným znaleckým dokazovaním. Vo výpovediach poškodených sú určité rozpory, ktoré sa týkajú len
toho, kto zatváral dvere, či to robila manželka poškodeného na jeho pokyn, alebo sama, alebo dvere
išiel zatvoriť poškodený H., avšak vzhľadom na tú skutočnosť, že predmetom dokazovania nebolo to,
kto zatvoril dvere, ale to, ako a či vôbec obžalovaný bol v izbe poškodených, a týchto napadol, či už

fyzicky alebo verbálne vyhrážkami zabitím. Tieto okolnosti boli podľa názoru súdu dostatočne objasnené
výpoveďami poškodených, a v ich kontexte aj znaleckým dokazovaním. Na druhej strane je potrebné
uviesť, že obžalovaný ako aj svedkovia H. a F. uvádzajú, že obžalovaný mal napadnúť poškodeného v
kuchyni a len tak, že mal jednu natiahnuť poškodenému, pričom svedkovia H. a F. mali túto vedomosť
mať priamo od poškodeného, kedy poškodený povedal H., že sa konečne zbavil C.. V tomto smere,

súd poukazuje na tú skutočnosť, že z lekárskych správ ako aj zo znaleckého dokazovania boli zistené
a objektivizované zranenia poškodeného, ktoré vznikli opakovanými údermi na osobu poškodeného, a
teda táto skutočnosť nesedí s vyjadrením svedkov a obžalovaného o jednom údere obžalovaným na
poškodeného, a tiež ani v tom, že hneď po tomto údere mala poškodená H. ujsť von, keď aj podľa
vyjadrenia samotného obžalovaného táto mala byť v izbe a nie v kuchyni. Obžalovaný mal motív

napadnúť poškodeného a to z toho dôvodu, že sa na neho mal poškodený sťažovať tak jeho matke, ako
aj H.Š. a F., pričom z výpovede poškodenej H. vyplýva, že pri tom, ako obžalovaný útočil na jej manžela
muhovoril,žečibudeeštenanehovyprávať.Zvykonanéhodokazovaniatiežvyplýva,žepoškodenýmal
často obžalovaného vyprovokovať, ale nikdy sa nestalo, že by ho obžalovaný napadol. V tomto smere
je súd toho názoru, že obžalovaného mohlo vyprovokovať k napadnutiu poškodeného aj tá skutočnosť,

že poškodený vyvolával jeho matke a vykreslil ho ako alkoholika, ktorý si neplní svoju prácu a tiež
to, že sa na neho stále sťažuje aj ich zamestnávateľovi a nadriadenému. Poškodenému jednoznačne
zranenia vznikli a vznik týchto zranení je v príčinnej súvislosti s jeho napadnutím zo dňa 06.06.2018.
Zo zápisnice o ohliadke miesta činu okrem inému vyplýva, že neboli zistené žiadne poškodenia tak v
izbe poškodených ako ani v kuchyni. Z lekárskych správy ohľadom zranení poškodeného vyplýva, že

poškodený pri svojom ošetrení lekárom udával, že mu zranenia vznikli tak, že ho kolega napadol tak,
že ho udieral päsťou do hlavy a vykrútil mu ľavú ruku. Z predmetných lekárskych správ vyplýva, že
poškodený udával opakované údery od kolegu na jeho osobu.

Obrana obžalovaného spočívajúca v tom, že on poškodeného síce napadol, ale mu dal iba jednu facku a

to v kuchyni neobstojí, nakoľko táto jeho obrana bola vyvrátená výpoveďou poškodeného, jeho manželky
ako aj znaleckým dokazovaním.

Nesporným bola tá skutočnosť, že poškodený utrpel zranenia, ktoré boli objektivizované znaleckým
dokazovaním, ale na druhej strane sporným bola tá skutočnosť, za akých okolností vznikli zranenia

poškodenému a kto mu ich spôsobil. Táto sporná skutočnosť, bola podľa názoru súdu dostatočne
objasnená a to výpoveďou poškodeného Z. H., jeho manželky poškodenej M. H., ako aj znaleckým
dokazovaním. Na druhej strane je však potrebné uviesť, že svedkovia H. a F. udávajú, že im samotný
poškodený po skutku hovoril, že dostal od obžalovaného jednu facku, čo však nekorešponduje so
znaleckým posudkom vypracovaným znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, ktorý konštatuje

opakované údery na telo poškodeného, ako mechanizmus vzniku zranení. V tomto smere súd poukazuje
aj na lekárske správy z ošetrenia poškodeného v ten deň vo večerných hodinách, kde lekárom ako
pôvod vzniku zranení udáva opakované údery päsťou od kolegu do oblasti hlavy a mal mu tiež vykrútiť
ľavú ruku. Je nelogické, že by si poškodený spôsobil zranenia sám, nakoľko obžalovaný mal motívpoškodeného napadnúť, a to najmä preto, lebo na neho poškodený žaloval, a hovoril o ňom nepravdu.
Je teda možné, že práve pod vplyvom alkoholu, pod ktorého vplyvom obžalovaný bol, podľa dychovej
skúšky 0,99 mg/l alkoholu v dychu, ho mohol poškodený niečím (zatvorením dverí pred obžalovaným)

vyprovokovať, čo v obžalovanom vyvolalo hnev a zaútočil na poškodeného.

Vyššie spomenuté dôkazy tvoria podľa názoru súdu ucelenú reťaz, na základe ktorej možno vyvodiť
záver, že zranenia spôsobil poškodenému obžalovaný, ktorý sa jemu ako aj jeho manželke vyhrážal
zabitím.

Prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto
neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá.

Prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto sa inému
vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť

dôvodnú obavu.

Objektom prečinu porušovania domovej slobody je domová sloboda zaručená Ústavou SR. V zmysle
§ 122 ods. 5 trestný čin je spáchaný v obydlí, ak je spáchaný v dome alebo byte iného alebo v
iných priestoroch slúžiacich na bývanie vrátane priestorov a pozemkov k nim patriacim, ak sú ako

súčasť obydlia uzavreté. Vniknutím je nežiaduce, bez súhlasu alebo proti vôli oprávneného užívateľa
uskutočnené vojdenie do domu alebo do bytu, ktorým sa v podstate zasahuje do domovej slobody. Na
naplnenie subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné konanie páchateľa. Subjektom, teda páchateľom
môže byť ktorákoľvek trestnej zodpovedná osoba.

Obžalovaný tým, že vošiel do izby, ktorú oprávnene užíva poškodený spolu so svojou manželkou bez
privolenia poškodených a v tejto izbe aj po výzve na jej opustenie zotrval, naplnil tak všetky znaky
skutkovej podstaty prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona.

Objektom prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona, je ochrana jednotlivca pred

nežiadúcimi vyhrážkami, a objektívna stránka spočíva vo vyhrážkach páchateľa inej osobe smrťou,
ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, a to takým spôsobom, že to u takejto osoby môže
vzbudiťdôvodnúobavuzichuskutočnenia.Subjektívnastránkaspočívavúmyselnomkonanípáchateľa,
pričom páchateľom môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba.

Obžalovaný tým, že sa pri fyzickom útoku na poškodených týmto aj vyhrážal zabitím, teda použil
vyhrážky voči inej osobe smrťou, naplnil tak všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona. Obžalovaný svoje vyhrážky
zdôrazňoval aj fyzickým napádaním poškodených, pričom tieto vyhrážky sú spôsobilé vyvolať u
poškodenej osoby dôvodnú obavu o svoj život a zdravie.

Súd na rozdiel od obžaloby Okresnej prokuratúry Nové Zámky uznal obžalovaného vinným len zo
spáchania prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona a nie aj podľa
odseku 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno d) Trestného zákona, nakoľko
vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by obžalovaný musel použiť násilie na to, aby sa dostal

do izby poškodeného, nakoľko bolo preukázané, že dvere do izby poškodených boli len privreté a stačilo
mu len ich odsunúť. Tiež nemožno považovať násilie, ktoré použil obžalovaný voči poškodeným za
okolnosť podmieňujúcu použitie kvalifikovanej skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania,
nakoľko samotné násilie je aj keď nie slovne vystihnuté v základnej skutkovej podstate prečinu
nebezpečného vyhrážania.

Z odpisu registra trestov na obžalovaného vyplýva, že tento sa dostal do rozporu s Trestným zákonom
dosiaľ v siedmych prípadoch, avšak vo všetkých sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. V centrálnej
evidencii správnych deliktov a priestupkov nemá žiadny záznam. Zo správy z miesta trvalého pobytu
vyplýva, že jeho správanie nebolo prerokúvané Komisiou pre bezpečnosť a verejný poriadok. Podľa tejto

správy by mal mať dlh za odvoz komunálneho odpadu.

Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, abyviedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov,

uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich
najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci
úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich
sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou
hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu postupoval podľa § 34 Trestného zákona, pričom u
obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno k) Trestného zákona, t. j. že uhradil
vzniknutú škodu, a tiež zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, t. j. že
spáchal viac trestných činov. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade je pomer priťažujúcich okolností k
okolnosťami poľahčujúcim v rovnováhe, nedochádza k úprave základnej trestnej sadzby v zmysle § 38

odsek 3, resp. odsek 4 Trestného zákona. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný spáchal viac trestných činov,
súd ukladal trest úhrnný podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona a to podľa ustanovenia prísnejšieho,
čo v danom prípade je prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona.
Vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý aj keď v minulosti neviedol riadny život, ako aj všetky okolnosti
prípadu, je súd toho názoru, že hrozba výkonom trestu je pre obžalovaného dostatočným trestom, a

preto uložil obžalovanému trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonnej trestnej sadzby a jeho výkon
podmienečneodložilnaskúšobnúdobuvtrvanídvaroky,ktorádĺžkajepodľanázorusúdudostatočnána
to, aby prevychovala obžalovaného a zabránila mu v prípadnom ďalšom páchaní protiprávnej činnosti.

Zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru psychiatria MUDr. Jánom Bernátom, vyplýva,

že obžalovaný nie je pre spoločnosť nebezpečný, netrpí žiadnym psychickým ochorením a nie je
potrebné mu ukladať žiadne ochranné liečenie.

Keďže poškodená S. R. A. považuje škodu za plne uhradenú zo strany obžalovaného, nebol dôvod na
rozhodovanie o uplatnenom nároku na náhradu škody. Poškodený Z. H. ako ani poškodená M. H. si

neuplatnili riadne a včas nárok na náhradu škody, súd nemal dôvod rozhodovať a prípadnej škode.

Súd je toho názoru, že takýto druh trestu a v takejto výmere, splní účel a dokáže napraviť obžalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od

oznámenia rozsudku, oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť, ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.