Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. november 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817207848
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8817207848.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr. Moniky Juskovej a Mgr. Miloša Koleka, v spore žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, IČO:
47 232 480, Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, zastúpená: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o.,
Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471 proti žalovanému: J. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q. XX, XXX XX Q. X., zastúpený: JUDr. Alexander Parajos, advokát so sídlom Skladná 236/64,
040 01 Košice, IČO: 50 940 899, o zaplatenie 179,40 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 10C 22/2017-32 zo dňa 28.2.2018 takto

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie žalobcu voči výroku o čiastočnom zastavení konania a voči výroku o priznaní sumy

26,28 eura.

Potvrdzuje zamietavý výrok prvoinštančného rozsudku vo vzťahu k úhrade za november 2016.

Vo zvyšku zamietavý výrok rozsudku a výrok o trovách konania zrušuje a vracia vec na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd konanie v časti o zaplatenie sumy 102,08 eur zastavil.
Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 26,28 eur do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti

tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.
Žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. O výške týchto trov rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal náhrady sumy 179,40 eur a trov
konania z dôvodu, že žalovaný v čase od 1.1.2011 do 30.11.2016 nemal riadne zaplatenú úhradu podľa

§ 3 písm. a/ zákona č. 340/2012 Z.z. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu výzvou zo dňa 21.11.2016,
avšak dlh uhradený nebol. Preto si žalobca uplatnil aj nárok na poštovné 1,45 eura a tým, že v 30-dňovej
lehote od doručenia výzvy úhrada uhradená nebola, aj na pokutu vo výške 17 eur. Spolu dlh žalovaného
predstavuje 179,40 eur za 35 neuhradených mesačných predpisov.
Prvoinštančný súd zistil, že žalobca medzičasom zobral žalobu späť čo do sumy 102,08 eur ako úhrady
za 22 mesiacov za obdobie od 1.1.2011 do 31.8.2014.
Prvoinštančný súd vo zvyšku sa stotožnil so skutkovým stavom uvedeným v žalobe. Vec právne posúdil

jednak podľa ust. § 1, § 3 písm. a/, § 4 ods. 1, § 6 ods. 1, § 7 ods. 1, § 9 ods. 1, § 10 zákona č. 340/2012
Z.z., ďalej podľa ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP a vychádzal
z ust. § 583 a § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka.Žalobca zobral žalobu späť v časti 102,08 eur (prvoinštančný súd v dôvodoch nesprávne uviedol 120,08
eur), a tak, keďže k späťvzatiu žaloby došlo po vznesenej námietke premlčania, pred nariadením
pojednávania, podľa § 146 ods. 1 CSP prvoinštančný súd konanie zastavil. Z procesného hľadiska trovy

konania podľa § 256 ods. 1 CSP v tejto časti zavinil žalobca.
Zvyšok uplatneného nároku po čiastočnom späťvzatí žaloby predstavoval podľa prvoinštančného súdu
77,32 eur. Skonštatoval, že úhrada za služby verejnosti poskytovaná Rozhlasom a televíziou Slovenska
v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania sa platí mesačne podľa § 7 ods. 2 zákona č. 340/2012
Z.z. s tým, že úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného

dňa príslušného kalendárneho mesiaca. V prejednávanej veci periodicitu platenia úhrady žalobca ani
žalovaný nepopierajú. Bolo zistené, že vyberateľ úhrady zistil nedoplatok, v takom prípade je povinný
vyzvaťžalovaného,abydo60dnítútoúhraduaúhradupoštovýchsadziebvprospechžalobcurealizoval.
Zistenie vyberateľa úhrady, že platiteľ je v omeškaní neznamená, že vyberateľ úhrady kedykoľvek
a akékoľvek omeškanie môže iniciovať do úhrady týchto nedoplatkov. Ak by to tak bolo, nastal by
výrazný nepomer v oprávnení žalobcu na úkor povinnosti platiteľa úhrady. Vyberateľ úhrad je povinný

nezaplatenie úhrad zistiť hneď v prvý deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, kedy bola
úhrada za daný kalendárny mesiac splatná. Následne žalobca bol povinný vyzvať žalovaného do 60 dní
od zistenia omeškania na úhradu nedoplatku a poštových sadzieb, čo je podmienkou na to, aby neskôr
si svoj nárok mohol žalobca uplatniť súdnou cestou. V prejednávanej veci výzva zo dňa 21.11.2016
bola žalovanému doručená. Podľa prvoinštančného súdu výzva zo dňa 21.11.2016 v sebe obsahovala

aj výzvu na úhradu dlhu za november 2016, kedy pohľadávka ešte nebola splatná, preto v tejto časti
žalobca na jej úhradu nemá nárok.
Prvoinštančný súd priznal žalobcovi nárok na úhradu nedoplatkov za september a október 2016.
Tým, že do 30 dní od doručenia výzvy nebol dlh žalovaným uhradený, podľa § 10 ods. 3 zákona č.
340/2012 vznikol žalobcovi nárok na pokutu vo výške 17 eur, ktorá suma mu bola priznaná.

Prvoinštančný súd vo veci neaplikoval ust. § 583 Občianskeho zákonníka, pretože v danom prípade
Občiansky zákonník ako lex specialis nie je možné aplikovať. Zákon č. 340/2012 Z.z. upravuje
sektor verejného práva, verejných financií, nejde o občianskoprávny vzťah, a preto ust. § 583 OZ je
neaplikovateľné.
Prvoinštančný súd podľa § 255 ods. 1 priznal žalovanému plnú náhradu trov konania aj v časti, v ktorej

bolo konanie čiastočne zastavené po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom. Žalobca procesne zavinil
toto čiastočné zastavenie konania, žalobu zobral späť až po vznesení námietky premlčania zo strany
žalovaného. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením prvoinštančným súdom.

3.Protitomutorozsudkuvzákonomstanovenejlehotepodalodvolaniežalobca.Žalobcapodalodvolanie

proti všetkým výrokom prvoinštančného rozhodnutia s tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na základe vykonaných dôkazov dospel súd k nesprávnym
skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.
Žalobca namietal, že nemá právny nárok na úhradu za časť nepremlčaného obdobia z dôvodu, že
žalovaný nebol vyzvaný v lehote 60 dní odo dňa, kedy sa žalobca dozvedel o omeškaní s úhradou.

Žalobca uviedol, že nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ, teda žalovaný v omeškaní, ďalej
pokutu a poštové sadzby je vyberateľ úhrady povinný uplatniť na súde. Žalovaný bol vyzvaný zo strany
žalobcu na zaplatenie nedoplatku výzvou, ktorá bola prílohou žalobného návrhu. Žalovaný nezaplatil
úhradu a poštovné sadzby do 30 dní, žalobcovi vznikol nárok aj na pokutu. Ide o zákonný nárok žalobcu.
Neuplatnenie tohto nároku v lehote 60 dní nárok nezaniká, nakoľko sa nejedná o tzv. prekluzívnu lehotu.

Žalobca poukázal na skutočnosť, že zákon v § 10 ods. 2 stanovuje lehotu na zaslanie výzvy v lehote,
od kedy sa o tejto skutočnosti žalobca dozvedel, nie od momentu, kedy došlo k porušeniu povinnosti
plniť zo strany žalovaného, k omeškaniu.
Žalobca ďalej namietal, že prvoinštančný súd porušil právo žalobcu na spravodlivý súdny proces, keď
o svojich pochybnostiach prvoinštančný súd bol povinný procesnú stranu poučiť s tým, že žalobca by

uviedol ďalšie skutkové tvrdenia.
Prvoinštančný súd žalobcu neinformoval, že považuje uplatnenie nároku na náhradu za koncesionárske
poplatky po lehote 60 dní za sporné, tým žalobcovi odňal právo uplatňovať jeho procesné práva
a možnosti preukázať skutočnosti, ktoré prvoinštančný súd považoval za sporné. Prvoinštančné
rozhodnutiejeprekvapivé.Došlokporušeniuprávažalobcunaspravodlivýsúdnyproces.Súdprevzalna

seba nielen úlohu rozhodovacieho orgánu, ale aj orgánu, ktorý aktívne produkuje argumenty v prospech
druhej strany. Preto žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie zrušil a vrátil vec na nové prejednanie súdu
prvej inštancie alebo aby rozhodnutie zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel.4. K odvolaniu zaujal písomné stanovisko žalovaný. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že prvoinštančný
súd dostatočne jasne, vecne sa vysporiadal so všetkými pre vec relevantnými skutočnosťami. Sudca
aplikoval aj gramaticky, systematicky a historicky výklad pre vec rozhodujúceho právneho predpisu zák.

č. 340/2012 Z.z., čo nie je úplne bežné (štandardné). Rozhodnutie je presvedčivé.

5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnuté výroky
rozsudku prvoinštančného súdu, skúmal, či je prípustné odvolanie proti všetkým napadnutým výrokom
a zistil, že žalobca podal odvolanie proti výroku, ktorým súd konanie v časti o zaplatenie sumy 102,08

eur zastavil a proti výroku, ktorým žalobca čiastočne bol úspešný čo do sumy 26,28 eur ako dve úhrady
po 4,64 eura za september a október 2016 + pokutu vo výške 17 eur.
Z obsahu týchto výrokov vyplýva, že výrokom o zastavení konania bolo rozhodnuté o procesnom
úkone žalobcu, ktorým žalobca žiadal čiastočne konanie zastaviť. Výrokom, kde žalobca čiastočne bol
úspešný v sume 26,28 eur, bolo vyhovené žalobcovi. Ani jedným z týchto výrokov nebolo rozhodnuté
v neprospech žalobcu. Z procesného hľadiska žalobcovi nevznikla žiadna ujma, preto odvolací súd v

týchto dvoch výrokoch považuje odvolanie žalobcu ako podané neoprávnenou osobou, preto v tejto časti
odvolanie odmietol podľa § 386 písm. b/ CSP.

6. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal aj napadnutý výrok
prvoinštančného rozsudku, ktorým v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol v zmysle zásad uvedených

v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že
prvoinštančný súd správne čiastočne žalobu zamietol a čiastočne rozhodnutie prvoinštančného súdu
nie je správne.

7. Tak, ako konštatoval prvoinštančný súd v svojom rozhodnutí v bode 33, bolo zistené, že žalobca si

uplatňuje aj náhradu za zmeškanú úhradu za mesiac november 2016.
Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7 je v omeškaní so
zaplatením úhrady.
Podľa § 10 ods. 2 tohto zákona následne ak to vyberateľ úhrady zistí, je povinný ho písomne vyzvať do
60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb a následne

podľa § 10 ods. 5 tohto zákona je povinný vyberateľ úhrady uplatniť nárok na súde.
Podľazákona,atokonkrétne§7ods.1zákonač.340/2012Z.z.povinnosťplatiťúhraduvznikáodprvého
dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom,
a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom. Zároveň podľa
§ 7 ods. 2 tohto zákona úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ

povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
Z výzvy podľa § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z., ktorá je datovaná dňa 21.11.2016 a bola doručená
žalovanému 28.11.2016 vyplýva, že si žalobca uplatnil okrem iného, aj úhradu za kontrolované obdobie
za mesiac november 2016. Podľa zákona č. 340/2012 Z.z. úhrada za november 2016 je splatná do
30.11.2016, k omeškaniu žalovaného dochádza až dňom 1.12.2016, kedy nastupuje režim vyplývajúci

z § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z.
Z obsahu žaloby a výzvy, ktorú predložil žalobca, prvoinštančný súd správne uzavrel, že uplatnenie
náhrady za november 2016 je uplatnením predčasným, kedy v čase výzvy podľa § 10 ods. 2 zák. č.
340/2012 Z.z. ešte posledná úhrada za november 2016 nebola splatná, a teda žalovaný nebol s touto
úhradou v omeškaní.

Preto správne postupoval prvoinštančný súd, keď v časti uplatneného nároku za november 2016 v
rozsahu 4,64 eura žalobu žalobcu zamietol.
V tejto časti odvolací súd napadnutý zamietavý výrok prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

8. Vo vzťahu k zvyšku zamietavého výroku odvolací súd považoval rozhodnutie prvoinštančného súdu
za nepreskúmateľné, keď prvoinštančný súd svoje rozhodnutie žiadnym spôsobom neodôvodnil.
Rozhodnutie prvoinštančného súdu je nepreskúmateľné, pretože neobsahuje žiadne vysvetlenie
dôvodov podstatných pre rozhodnutie prvoinštančného súdu o zamietnutí v prevyšujúcej časti žaloby.
Zákon v ust. § 220 CSP a následne aj v § 365 ods. 1 písm. b/ CSP stanovuje určité podmienky na kvalitu

súdneho rozhodnutia. Toto právo je súčasťou práva strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho
rozhodnutia a je jedným z atribútov práva na spravodlivý súdny proces. Prvoinštančné rozhodnutie musí
byť dostatočným podkladom pre prieskum v odvolacom konaní. Keď prvoinštančný súd nemá odpoveď
na svoje rozhodnutie v odôvodnení, takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné.Právonariadneodôvodneniesúdnehorozhodnutiapatrímedzizákladnéatribútyspravodlivéhosúdneho
procesu, čo vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Je dôležité, aby na každý
podstatný argument strany sporu obsahovalo rozhodnutie súdu vždy špecifickú odpoveď. Podľa

ÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysúčasťouobsahuzákladnéhoprávanaspravodlivésúdnekonanie
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.

9. Prvoinštančný súd vo vzťahu k zamietavému výroku rozsudku (nad rámec potvrdzujúceho
zamietavého výroku čo do úhrady za november 2016 a čo do výroku, ktorým prvoinštančný súd priznal
žalobcovi nárok na zaplatenie 26,28 eur) svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil. Z obsahu rozhodnutia
prvoinštančného súdu nie je zistený skutkový stav, ktorý je nakoniec záväzný aj pre odvolací súd.
Z obsahu skutkových okolností nie je dostatočne jasné, za ktoré mesiace rokov 2014 až 2016 si žalobca
uplatňuje nárok na náhradu. Zo žaloby vyplýva, že kontrolovaným obdobím bolo obdobie od 1.1.2011

do 30.11.2016, kde si žalobca uplatňoval náhradu za každý mesiac po 4,64 eura, teda 162,40 eur +
poštovné 1,45 eur + pokutu vo výške 17 eur. V kontrolovanom období žalovaný nezaplatil náhradu za
služby poskytované RTVS.
V priebehu konania žalobca zobral čiastočne žalobu späť, a to za obdobie od 1.1.2011 do 31.8.2014,
teda za 22 neuhradených mesiacov sumu 102,08 eur.

Predmetom ďalšieho konania teda malo byť obdobie od 1.9.2014 do 30.11.2016. Zo späťvzatia žaloby
(čl. 26 súdneho spisu) však vyplýva, že nepremlčaná časť nároku podľa žalobcu zodpovedá obdobiu
od septembra 2014 do septembra 2017. Žalobca skutkovo žalobu nezmenil ani ju nerozšíril. Vzhľadom
na uvedené je potrebné vychádzať z rozsahu uplatneného nároku v žalobe, teda nárok uplatňovaný do
novembra 2016 vrátane. Ako to vyplýva zo sumáru predpisov a platieb, ktorá tabuľka bola súčasťou

výzvy podľa § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z., v roku 2014 v období od septembra do konca roka
2014 žalovaný nič nedlhoval. Dlh vznikol až v ďalšom období. Ani v roku 2015 a 2016 (okrem mesiacov
9 - 11) nevznikol dlh každý mesiac.
V priebehu konania žalobca presne nešpecifikoval rozsah uplatneného nároku po späťvzatie žaloby
a neuviedol, z čoho uplatnený nárok ako celok pozostáva. Tvrdil, že predmetom ďalšieho konania je

zvyšok uplatňovaného nároku, ktorý však podľa odvolacieho súdu matematicky nesúhlasí s počtom
neuhradených mesiacov v období rokov 2015 a 2016, pričom žalobcovi už z uplatneného nároku vo
zvyšku bolo právoplatne priznané plnenie za september a október roku 2016, vrátane pokuty vo výške
17 eur a právoplatne bolo zamietnuté náhrada za november 2016. Žalobca okrem úhrad podľa žaloby
si uplatňuje aj poštové sadzby v súvislosti s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady v sume 1,45 eura.

Pokiaľ prvoinštančný súd skutkovo nebude mať jednoznačne zistené, ktoré mesačné platby si žalobca
uplatňuje vo zvyšku, nebude môcť sa náležitým spôsobom vysporiadať ani s otázkou premlčania
uplatnenéhonároku,ktorúnámietkuvzniesolžalovaný,pretožekpremlčaniudochádzaprikaždejúhrade
zvlášť.

10. Právne posúdenie veci prvoinštančným súdom vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania
prvoinštančným súdom vo zvyšku uplatneného nároku (po čiastočnom späťvzatí žaloby a okrem októbra
a septembra 2016 a novembra 2016) chýba. Z obsahu rozhodnutia prvoinštančného súdu nie je možné
zistiť, akú premlčaciu dobu, podľa ktorého zákona prvoinštančný súd aplikoval. Úvahy prvoinštančného
súdu o momente omeškania žalovaného a o podmienkach uplatnenia nároku súdnou cestou po tom, čo

žalobca zistí, že žalovaný je v omeškaní, sú však správne. Podmienkou uplatnenia nároku na súde je
zaslanie výzvy podľa § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 a neuposlúchnutie tejto výzvy žalovaným.

11. Keďže však prvoinštančné rozhodnutie nedáva v tejto časti odpoveď na základné otázky a skutkový
stav je nejasný, odvolací súd nemá podmienky na to, aby závery prvoinštančného súdu preskúmal a bol

viazaný skutkovým stavom zisteným prvoinštančným súdom. Preto odvolaciemu súdu neostávalo nič
iné, než napadnutú časť výroku rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým bol nárok vo zvyšku zamietnutý
(netýka sa to septembra, októbra a novembra 2016) zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Bude úlohou prvoinštančného súdu presne ustáliť, ktoré mesiace sú predmetom ďalšieho konania
po čiastočnom späťvzatí, u každého z mesiacov (okrem septembra, októbra a novembra 2016) zistiť,
kedy sa s úhradou týchto platieb žalovaný dostal do omeškania, či vo vzťahu ku každej z uplatnených
platieb je možné konštatovať existenciu výzvy podľa § 10 ods. 2 zákona a následne či tento nárok bolv premlčacej dobe, ktorú musí ustáliť prvoinštančný súd, uplatnený včas na súde. Až potom bude môcť
prvoinštančný súd vo veci rozhodnúť o zvyšku uplatneného nároku, vrátane poštovného.
Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd rozhodne aj o trovách konania podľa § 396 ods. 3 CSP,

pričom pri rozhodovaní o trovách konania bude zohľadňovať najmä procesné rozhodnutie vo vzťahu k
výrokom, kde žaloba bola vzatá späť v súlade s ust. § 256 ods. 1 CSP a vo zvyšku podľa § 255 CSP.
Súd vo výroku určí aj mieru úspechu sporovej strany.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.