Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. október 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoE/33/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110208992
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2110208992.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň:
JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Eva Behranová, v exekučnej veci v prospech oprávneného: Slovenská
konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom, Cintorínska 21, Bratislava, proti povinnému: T. T.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom W. - O. XXX, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Pavel Šajánek, so sídlom
Exekútorského úradu Sadová 621, Senica, pod sp. zn. EX 573/2010, pre vymoženie 56,10 eur s

príslušenstvom a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava,
č.k. 31Er/210/2010-23 zo dňa 10.10.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. potvrdzuje.

II. Odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie odmieta.

III. Povinnému a súdnemu exekútorovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil, výrokom II. oprávnenému
uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 46,55 eur do troch dní odo dňa
doručenia tohto uznesenia a výrokom III. žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov exekučného
konania.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 9a ods. 1 a 2, § 57 ods. 1 písm. h),
§ 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 1 a 5, § 203 ods. 2 veta prvá, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“ alebo „EP“), § 256 ods. 1, § 262 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 22 ods.

1, 2, § 23 ods. 1, 2 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
(ďalej len „Vyhláška“).

3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že súd prvej inštancie vydal dňa 10.05.2010 poverenie,
ktorým poveril súdneho exekútora JUDr. Pavla Šajánka vykonaním exekúcie v prospech oprávneného
na základe exekučného titulu - Platobného výmeru Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,

č. k. PV 201/06589/2009 zo dňa 16.11.2009, právoplatného dňa 09.12.2009 a vykonateľného dňa
28.12.2009. Na odôvodnenie uviedol, že v priebehu exekúcie poverený súdny exekútor dňa 22.05.2015
súdu doručil návrh na zastavenie exekúcie spolu s návrhom oprávneného na zastavenie exekúcie z
dôvodu, nemajetnosti povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň uviedol, že si uplatňuje trovy exekúcie vo výške
46,55 eur. Súdny exekútor lustroval povinného na dopravnom inšpektoráte, elektronickou súčinnosťou

na dostupné banky, na katastrálnom portáli, v Sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni, v registri
obyvateľov, Obecnom úrade W. ako aj osobnou návštevou povinného v mieste jeho trvalého bydliska.Vyššie uvedenými lustráciami nebol zistený žiadny majetok povinného, žiadny bankový účet ani žiadna
registrácia v Sociálnej poisťovni. Navyše sa nepodarilo povinného na jeho adrese pobytu zastihnúť a
jeho pobyt bol neznámy, čo potvrdili aj lustrácie a dopyty vykonané súdom prvej inštancie. Vzhľadom

na to, že súdny exekútor dostatočne preukázal nemajetnosť povinného, súd prvej inštancie podľa § 57
ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil. Rozhodnutie o náhrade trov exekúcie odôvodnil
odkazom na ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a o náhrade trov exekučného konania odkazom
na ust. § 255 ods. 1 CSP.

4. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Dôvodil tým, že dňa 01.01.2020 nadobudol
účinnosť zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 233/2019 Z. z.“), ktorý sa týka exekučných konaní začatých
pred 01.04.2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31.03.2017. Podotkol, že napadnutým
uznesením došlo k zastaveniu exekučného konania, v ktorom bolo poverenie na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi doručené v roku 2010, a teda uplynula rozhodná doba a v exekučnom konaní

nebol dosiahnutý žiadny výťažok. Napadnuté uznesenie bolo vydané dňa 19.05.2019 a oprávnenému
bolo doručené dňa 06.02.2020, t. j. po nadobudnutí účinnosti zákona č. 233/2019 Z. z., ktorým
malo byť predmetné exekučné konanie zastavené ex lege k 01.01.2020. Oprávnený má za to, že
vydanie napadnutého uznesenia pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 233/2019 Z. z. nebráni použitiu
príslušných ustanovení predmetného zákona, pretože po nadobudnutí účinnosti daného zákona je nutné

v každom exekučnom prípade skúmať, či nedošlo k zastaveniu starej exekúcie ex lege na základe
ustanovení zákona č. 233/2019 Z.z., pretože tento zákon je vo vzťahu k Exekučnému poriadku zákonom
lex specialis. Vzhľadom na uvedené skutočnosti oprávnený navrhol, aby súd prvej inštancie uznesenie
zmysle § 376 CSP zrušil.

5. Povinný, ani súdny exekútor, sa k odvolaniu nevyjadrili.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací podľa § 34 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP a § 37 ods. 1 EP), po skonštatovaní, že odvolanie
obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach

daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že je potrebné odvolanie oprávneného proti výroku II.
uznesenia súdu prvej inštancie odmietnuť a výrok I. uznesenia súdu prvej inštancie potvrdiť.

7. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje

inak, exekučné konania začaté pred 01.04.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017.

8.Podľa§9aods.1Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.03.2017,aktopovahavecinevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Zo spisu odvolací súd zistil, že dňa 22.04.2010 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh pôvodného
oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor podal na súd prvej inštancie žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe čoho ho súd prvej inštancie poveril dňa
10.05.2010 vykonaním exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je Platobný výmer Úradu
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, č. k. PV 201/06589/2009 zo dňa 16.11.2009, právoplatný
dňa 09.12.2009 a vykonateľný dňa 28.12.2009. Uvedeným Platobným výmerom bola povinnému
uložená povinnosť zaplatiť zdravotnej poisťovni Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Mamateyova

17, Bratislava, IČO 35 937 874 poistné na zdravotné poistenie za obdobie 01.09.2004 - 06.09.2004,
17.09.2004 - 31.12.2004 v sume 51,10 eur v zmysle ust. § 16 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z. z. o
zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní a nahradiť
zdravotnej poisťovni trovy konania v zmysle ust. § 31 ods. 2 Správneho poriadku v sume 5,00 eur.

11. Dňa 22.05.2015 bol súdu prvej inštancie doručený podnet súdneho exekútora zo dňa 20.05.2015 na
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Na výzvu súdu prvej inštancie
zo dňa 08.12.2015 bolo súdu prvej inštancie dňa 17.12.2015 doručené podanie oprávneného zo dňa11.12.2015, v ktorom uviedol, že súhlasí so zastavením predmetného exekučného konania podľa §
57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Z predloženého spisu súdneho exekútora mal odvolací
súd za preukázané, že súdny exekútor lustroval povinného na dopravnom inšpektoráte, elektronickou

súčinnosťou na dostupné banky, na katastrálnom portáli, v Sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni,
v registri obyvateľov, Obecnom úrade W. ako aj osobnou návštevou povinného v mieste jeho trvalého
bydliska, pričom vyššie uvedenými lustráciami nebol zistený žiadny majetok povinného, žiadny bankový
účet ani žiadna registrácia v Sociálnej poisťovni.

12.Podľa§57ods.1písm.h)Exekučnéhoporiadkuexekúciusúdzastaví,akmajetokpovinnéhonestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

13. Pri zastavení exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku musí byť splnená
podmienka neexistencie majetku, ktorá je zároveň preukázaná šetrením súdneho exekútora. Súd prvej
inštancie vec správne posúdil, pričom je zároveň potrebné uviesť, že v konaní nie je možné prihliadať

na neisté budúce okolnosti, pretože teoretická možnosť zmeny majetkových pomerov je síce daná vždy,
avšak súdy nerozhodujú na základe teoretických eventualít, ale na základe preukázaných skutočností,
pričom pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Odvolací súd, tak ako súd prvej
inštancie, mal za preukázané, že povinný nevlastní žiaden majetok.

14. Oprávnený v odvolaní namietal, že exekučné konanie malo byť zastavené ex lege v zmysle ust. § 2
ods. 1 písm. a) v spojení s § 3 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z.. Dôvod na zastavenie exekúcie namietaný
oprávneným je však v tomto prípade relatívny. Zákon totiž určuje v § 4 ods. 2 predmetného zákona
výnimky, kedy sa rozhodné obdobie predlžuje o 12 mesiacov, pričom jedným z dôvodov je prípad, že
súd rozhoduje o zastavení starej exekúcie.

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. v zmysle ust.
§ 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

16. Novela Exekučného poriadku účinná od 01.11.2013 (zákon č. 299/2013 Z.z.) zrušila prípustnosť

odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku. V dôsledku
zmeny vykonanej v § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinnej od 01.11.2013 tak žiadne ustanovenie
Exekučného poriadku, ani iného predpisu nepripúšťa, podať odvolanie proti výroku o trovách exekúcie.

17. V prerokúvanej veci bolo napadnuté uznesenie vydané dňa 10.10.2019. Oprávnený bol pritom v

napadnutomuzneseníajsprávnepoučený,žeprotivýrokuotrováchexekúcieniejeodvolanieprípustné.
Ak ho napriek tomu podal, nie je takéto odvolanie podľa už citovaných ustanovení prípustné (§ 355 ods.
2 CSP a contrario).

18. Vzhľadom na to odvolací súd neprípustné odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvej

inštancie vo výroku II. v zmysle ust. § 386 písm. c) CSP odmietol.

19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1, § 256 ods. 1 CSP. Oprávnený nemal v odvolacom konaní úspech a povinnému ani súdnemu
exekútorovi v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto im odvolací súd nárok na náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal.

20. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).