Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. marec 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/12/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713216936
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6713216936.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore
žalobcov 1/ M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX S., 2/ W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XX XXX U., M.. XX, C. O. U., X/ N.. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/X, XXX XX H., 4/ H. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XXA, XXX XX S., všetci štyria žalobcovia zastúpení advokátom JUDr.
Radkom Petruňom, so sídlom Advokátskej kancelárie ABELOVSKÝ - PETRUŇO na Tehelnej 189, 960
01 Zvolen, proti žalovanému mesto Zvolen, so sídlom Námestie slobody 22, 960 01 Zvolen, IČO: 00 320
439, v konaní o zaplatenie 5 936,52 € s príslušenstvom o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného

súdu Zvolen č. k. 8C/194/2013-216 z 29. novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že:
- žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 170,03 € spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania
z tejto sumy od 14.08.2012 do zaplatenia, sumu 102,02 € spolu s 8,25 % ročným úrokom z omeškania
z tejto sumy od 13.04.2014 do zaplatenia, sumu 135,47 € spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania
z tejto sumy od 13.08.2014 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
- žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2/ sumu 170,03 € spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania

z tejto sumy od 14.08.2012 do zaplatenia, sumu 102,02 € spolu s 8,25 % ročným úrokom z omeškania
z tejto sumy od 13.04.2014 do zaplatenia, sumu 135,47 € spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania
z tejto sumy od 13.08.2014 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
- žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 3/ sumu 170,03 € spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania
z tejto sumy od 14.08.2012 do zaplatenia, sumu 102,02 € spolu s 8,25 % ročným úrokom z omeškania
z tejto sumy od 13.04.2014 do zaplatenia, sumu 135,47 € spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania
z tejto sumy od 13.08.2014 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
- žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 4/ sumu 170,03 € spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania

z tejto sumy od 14.08.2012 do zaplatenia, sumu 102,02 € spolu s 8,25 % ročným úrokom z omeškania
z tejto sumy od 13.04.2014 do zaplatenia, sumu 135,47 € spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania
z tejto sumy od 13.08.2014 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku
a v prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

II. Žalobcovia 1/, 2/, 3/ a 4/ sú povinní zaplatiť žalovanému náhradu trov konania, každý zvlášť v rozsahu
15,525 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov

konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom opätovne zamietol žalobu štyroch žalobcov o
zaplatenie 5 936,52 € s príslušenstvom uplatňovanú žalobcami ako náhradu za užívanie pozemkov v
ich vlastníctve žalovaným podľa zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnomusporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 66/2009 Z. z.“). Súd prvej inštancie v
konaní zistil, že žalobcovia sú na LV č. XXXX pre obec a katastrálne územie Zvolen zapísaní ako

podieloví spoluvlastníci parciel registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape parcelného čísla XXXX/
XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, XXXX/XXX ostatné plochy o výmere XXX m2,
XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria
o výmere XX m2, XXXX/XXX zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a XXXX/XXX zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2 (ďalej aj „parcely č. J. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/

XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX“), každý z nich v podiele 1 na základe rozsudku Okresného súdu Zvolen
č. k. 17C/43/11-119 z 21. 10. 2011 v spojení s opravným uznesením z 27. 10. 2011. Žalovaný užíva
pozemky žalobcov parcelného čísla XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/XXX
spôsobom, že sú na nich zriadené spevnené plochy a trávnaté porasty slúžiace obyvateľom mesta
Zvolen. Spôsob takéhoto využitia pozemku podľa názoru súdu prvej inštancie zhodného s tvrdením
žalovaného spadá pod režim zákona č. 66/2009 Z. z., pretože stavby zriadené na pozemkoch žalobcov

(parkoviská, miestne komunikácie, spevnené plochy, trávne plochy) prešli do vlastníctva obce podľa
zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí (ďalej aj „zákon č. 138/1991 Zb.“ alebo „zákon o majetku obcí“)
podľa Protokolu č. 1/1991 a Protokolu č. 75/91. Žalovaný ponúkol žalobcom zmluvou o nájme pozemku
nepodpísanou žiadnou zo strán sporu nájomné podľa § 663 a nasledujúce zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej aj „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“) za všetky pozemky zapísané na LV

č. XXXX kat. úz. H. vo výške 0,16 € za 1 m2 za rok za obdobie od 01. 07. 2012 na dobu neurčitú.
Žalobcovia tento návrh neprijali z dôvodu, že nimi oslovený znalec Y.. H. R. v Znaleckom posudku
č. 7/2012 vyčíslil všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov na 2,324 € za m2 na rok. Súd prvej inštancie
poukázal na to, že žalovanému vzniklo podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. k parceliam zapísaným
naLVč.XXXXkat.úz.H.okremparcelyč.J.XXXX/XXXprávozodpovedajúcevecnémubremenukudňu

účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z., t. j. už 01. 07. 2009 a keďže ide o vecné bremeno vo verejnom záujme
sú žalobcovia povinní strpieť výkon tohto práva žalovaným. Za vznik vecného bremena zo zákona by
žalobcom prináležala finančná náhrada, avšak nie vo forme opakujúceho sa plnenia, ale jednorazová
finančná náhrada. Zo zákona č. 66/2009 Z. z. nie je možné vyvodiť, že by medzi stranami sporu vznikol
vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam nájomný vzťah a pri neplatení žiadnej náhrady za užívanie

vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Vlastníci pozemkov, ku ktorým bolo podľa zákona
č. 66/2009 Z. z. zriadené vecné bremeno zo zákona, si mohli uplatniť náhradu za takto vzniknuté vecné
bremeno v trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka plynúcej od účinnosti zákona
č. 66/2009 Z. z.. Žalobcovia sa v tomto konaní nedomáhali zaplatenia odplaty za zriadenie vecného
bremena, ale vydania bezdôvodného obohatenia vo forme opakujúceho sa plnenia za určité obdobie.

Takejto žalobe podľa názoru súdu prvej inštancie nebolo možné vyhovieť jednak z dôvodu, že podľa
zákona č. 66/2009 Z. z. vznikol žalobcom nárok len na jednorazovú finančnú náhradu za vznik vecného
bremena ako aj z dôvodu, že žalovaný vzniesol námietku premlčania.
1.1 Na parcele č. J. XXXX/XXX sa nenachádzajú stavby, ktoré by do vlastníctva žalovaného prešli podľa
zákonač.138/1991Zb.omajetkuobcí.Žalovanýtútoparcelukosíakoverejnúzeleň.Podľaschváleného

územného plánu a štúdie revitalizácie sídliska H. H. má na tomto pozemku byť postavená stavba
parkovacieho domu. Udržiavaním pozemku sa žalovaný na úkor žalobcov bezdôvodne neobohacuje,
keďže táto parcela nie je nevyhnutná pre obyvateľov mesta Zvolen. Žalobcovia nepreukázali, že by mali
záujem využívať sami tento pozemok na nejaký účel a že by mesto Zvolen užívanie vlastného pozemku
neumožnilo. Ak žalovaný nebráni žalobcom vo využití ich vlastného pozemku a pozemok neslúži na

poskytovanie služieb obyvateľom žalovaného, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za parcelu
J. XXXX/XXX žalobcom voči žalovanému nevznikol.
1.2 Nerešpektovanie rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/1007/2014, ktorým
odvolací súd zrušil skorší rozsudok súdu prvej inštancie pod č. k. 8C/194/2013-88 z 5. apríla 2014
odôvodnil súd prvej inštancie kolíziou ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok

(ďalej aj „O. s. p.“) a zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“) o
viazanostisúduprvejinštancieprávnymnázoromodvolaciehosúduvyslovenéhovzrušujúcomuznesení
s článkom 2 ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku, podľa ktorého každý môže
legitímneočakávať,žejehosporbuderozhodnutývsúladesustálenourozhodovacoupraxounajvyšších
súdnych autorít (právna istota). Odvolací súd v uznesení sp. zn. 17Co/1007/2014 z 26. 11. 2015 s

poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4MCdo/2/2014 z 23. 04. 2015
a 4Cdo/52/2009 z 31. 01. 2011 vyslovil záver, že náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva
podľa zákona č. 66/2009 Z. z. je možné priznať aj opakovane za určitý časový úsek až do usporiadania
vlastníckych vzťahov predpokladaných v § 2 a 3 zákona č. 66/2009 Z. z., že takýto nárok sa premlčujevo všeobecnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka a že premlčacia doba nemôže
začať plynúť skôr, než nárok vznikol, ale v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky č. 8/2016 je uverejnený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14.

04. 2016 sp. zn. 3Cdo/49/2014, ktorý rieši finančnú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva podľa
§ 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. a zo záverov tohto rozhodnutia vyplýva, že nárok na finančnú
náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva má iba pôvodný vlastník pozemku, ktorý si tento finančný
nárok môže uplatniť v súdnom konaní úspešne iba v zákonom stanovenej premlčacej dobe, ktorá
začína plynúť od účinnosti zákona č. 182/1993 Z. z.. Podľa názoru súdu prvej inštancie je potrebné v

prejednávanej veci sa riadiť názorom najvyššieho súdu vysloveným v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/49/2014,
pretože aj podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. vzniká rovnako ako podľa zákona č. 182/1993 Zb.
zo zákona vecné bremeno v prospech vlastníka stavby k pozemku vo vlastníctve iného subjektu a aj k
finančnej náhrade podľa zákona č. 66/2009 Z. z. je potrebné pristupovať ako k náhrade jednorazovej.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/49/2014 je z neskoršieho dátumu
než rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto veci. Odvolací súd konajúc pod sp. zn. 17Co/1007/2014 sa z

tohto dôvodu nemohol podľa názoru súdu prvej inštancie prikloniť k takému výkladu zákona č. 66/2009
Z. z., ako to vyplýva z rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/49/2014. Názor najvyššieho súdu o jednorazovej
finančnej náhrade za vznik vecného bremena podľa zákona č. 182/1993 Z. z. je v súlade s rozhodnutím
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 227/2012 vzťahujúceho sa k otázke, či náhrada
za nútené obmedzenie vlastníckeho práva má mať alebo má charakter opakujúceho plnenia alebo ide

o jednorazovú náhradu a kde bol vyslovený jednoznačný názor, že ide o jednorazovú náhradu. Ak
súd prvej inštancie zamietol žalobu, nebolo potrebné podľa pokynu odvolacieho súdu skúmať bližšie v
konaní, z akého dôvodu sa domáhajú žalobcovia úrokov z omeškania spôsobom uvedeným v žalobe
ani vykonávať dokazovanie na výšku bezdôvodného obohatenia, pretože tieto úkony by boli vzhľadom
na výsledok konania nadbytočné.

1.3 O nároku žalovaného na náhradu trov konania (bez uvedenia voči komu tento nárok žalovanému
vznikol) rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C. s. p.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli odvolaním opätovne žalobcovia. Označili ho za nesprávny
a nezákonný s odvolaním sa na odvolacieho dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p. (súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a podľa § 365
ods. 1 písm. h) C. s. p. (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci). Nerešpektovanie rozhodnutia odvolacieho súdu o zrušení skoršieho rozsudku súdu prvej inštancie
označili žalobcovia za prejav svojvôle a prvoinštančnému súdu vytýkali aj nedostatočné odôvodnenie
svojho rozhodnutia.

2.1 Za nesprávny označili žalobcovia záver súdu prvej inštancie, že prechod nehnuteľného majetku
z vlastníctva Slovenskej republiky do vlastníctva žalovaného nachádzajúci sa na pozemkoch žalobcov
je preukázaný Protokolom č. 1/1991. Obsah tohto protokolu žalobcom nie je známy. Súd prvej
inštancie poukazuje v tomto protokole na zápis k parcele J. XXXX, avšak žalobcovia nie sú vlastníkom
parcely J. XXXX, nikdy vlastníkom tejto parcely ani neboli, preto zápis v riadku č. XXX v Protokole

č. 1/1991 s prejednávanou vecou súvis nemá. Rovnako to platí aj vo vzťahu k Protokolu č. 75/91
spísaného medzi žalovaným ako preberajúcim orgánom a Okresným národným výborom Zvolen ako
odovzdávajúcou organizáciou, keď z označenia prevádzaného majetku nie je možné jednoznačne
odvodiť, že prevádzaná „verejná zeleň“ a „vozidlové komunikácie“ súhrnne označené ako „I. stavba
H. - H.“ sú práve a výlučne tou verejnou zeleňou a vozidlovou komunikáciou, ktorá sa nachádza

na pozemkoch žalobcov. Ak by si žalobcovia nevšímali nedôslednosť pri koncipovaní predmetných
protokolov a upustili od lipnutia na jednoznačnosti obsahu Protokolu č. 75/91 s prižmúrením očí by bolo
možné dedukovať, že stavba označená ako I. stavba H. - H. bola realizovaná aj na tých pozemkoch,
ktorých podielovými spoluvlastníkmi sú žalobcovia, dôsledkom čoho sa žalovaný stal vlastníkom tých
komunikácií, spevnených plôch a verejnej zelene, o ktoré v tomto konaní ide a to podľa zákona o

majetku obcí. Pri takejto dedukcii by bol dôvod aplikovať v prejednávanej veci zákon č. 66/2009 Z.
z. Či už by súd aplikoval na posúdenie nárokov žalobcov zákon č. 66/2009 Z. z. alebo ustanovenia
Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení v oboch prípadoch to znamená len toľko, že
žalovaný je povinný platiť žalobcom za užívanie ich pozemkov náhradu. Súčasne to znamená, že
výška tejto náhrady sa v oboch prípadoch určuje rovnakým spôsobom a zodpovedá výške obvyklého

nájomného v danom mieste a čase. Jednoznačne však bolo v konaní preukázané, že pozemky žalobcov
sú zastavané miestnou komunikáciou, parkoviskami, chodníkmi a verejnou zeleňou. Tieto „stavby“
a súčasne pozemky pod nimi predstavujú verejné priestranstvo prístupné neobmedzenému okruhu
užívateľov, najmä obyvateľom žalovaného a žalovaný si prostredníctvom obslužných komunikácií atrávnych plôch nachádzajúcich sa na pozemkoch žalobcov plní vo vzťahu k vlastným obyvateľom svoje
verejné funkcie. Ak súd vyhodnotí výsledky dokazovania tak, že stavby nachádzajúce sa na žalobou
dotknutých pozemkov prešli podľa zákona o majetku obcí do vlastníctva žalovaného a preto v prospech

žalovaného vzniklo v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z. právo zodpovedajúce vecnému bremenu, na
podporu názoru žalobcov, že za obmedzenie ich vlastníckeho práva patrí opakovaná náhrada, poukázali
na rozhodovaciu prax všeobecných súdov (Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/687/2013,
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20C/96/2015 a sp. zn. 20C/63/2015, Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 10Co/134/2012). Za predpokladu, že súd výsledky dokazovania vyhodnotí tak, že

stavby nachádzajúce sa na žalobou dotknutých pozemkov do vlastníctva žalovaného v zmysle zákona
o majetku obcí neprešli a je dôvod na aplikáciu ustanovení § 451 a nasledujúce Občianskeho zákonníka
o bezdôvodnom obohatení je možné vychádzať z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4Cdo/52/2009 alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Odo/396/2004.
2.2 S názorom súdu, že sa v danej veci aplikuje výklad ponúknutý Najvyšším súdom Slovenskej
republiky k zriadeniu vecného bremena podľa zákona č. 182/1993 Z. z. žalobcovia nesúhlasili. Okresný

súd prehliadol, že rozhodnutie vo veci sp. zn. 3Cdo/49/2014 zo 14. 04. 2016 bolo vydané v pomeroch
odlišných od pomerov prejednávanej veci. Zákon č. 182/1993 Z. z. chápe zriadenie vecného bremena
na príslušných pozemkoch ako definitívne (konečné) riešenie nevysporiadaných vlastníckych vzťahov,
naproti tomu zákon č. 66/2009 Z. z. predpokladá dočasnosť vecného bremena a to do času, kedy
vlastník stavby (obec) vyrieši vzniknutý stav buď uzavretím zámennej zmluvy alebo pozemkovými

úpravami. Názor prvoinštačného súdu o jednorázovej náhrade podľa zákona č. 66/2009 Z. z. za
obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom nie je racionálne obhájiteľný. Jednorázová náhrada
by žalovaného oprávneného z vecného bremena nemotivovala riešiť vzniknutú situáciu, keď zákon č.
66/2009 Z. z. žalovanému žiadnu lehotu na ponúknutie náhradného pozemku alebo začatie konanie
o pozemkových úpravách neustanovuje. Hoci zákon č. 66/2009 Z. z. nadobudol účinnosť 01. 07.

2009, do podania odvolania žalovaný neponúkol žalobcom náhradný pozemok ani nezačal konanie
o pozemkových úpravách. Žalobcovia ako vlastníci pozemkov sú pre nečinnosť žalovaného nútení
po vopred neurčenú dobu trpieť užívanie svojich pozemkov žalovaným bez nároku na akúkoľvek
náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva. Názor žalobcov o potrebe priznať im opakovanú náhradu
za obmedzenie vlastníckeho práva potvrdil v prejednávanej veci aj odvolací súd v uznesení sp. zn.

17Co/1007/2014. Vo vzťahu k otázke premlčania uplatneného nároku to znamená, že sa nemôže nárok
žalobcov premlčať jednorázovo, premlčať sa môžu len jednotlivé čiastkové náhrady za konkrétne dni,
počas ktorých boli vlastnícke práva žalobcov v prospech žalovaného obmedzené.
2.3 Výška náhrady podľa názoru žalobcov musí byť určená spôsobom ako sa určuje bezdôvodné
obohatenie. S týmto záverom súhlasil aj odvolací súd v zrušujúcom uznesení. Žalobcami požadovaná

výška náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva sa opiera o Znalecký posudok č. 7/2012 znalca Y..
R. a je adekvátna.
2.4 Nesprávna je úvaha súdu prvej inštancie, že účinnosťou zákona č. 66/2009 Z. z. ku dňu 01.
07. 2009 sa ex lege zriadilo v prospech žalovaného vecné bremeno k pozemkom žalobcov, ak sa
vlastníkmi dotknutých pozemkov stali žalobcovia až na základe rozsudku Okresného súdu Zvolen z 29.

09. 2011 sp. zn. 17C/43/2011. Dovtedy podľa údajov katastra nehnuteľností svedčilo vlastnícke právo
k predmetným pozemkom samotnému žalovanému. Vlastnícke právo k veci pojmovo vylučuje, aby mal
vlastník veci, ktorá je predmetom jeho vlastníctva súčasne aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu,
ktoré je vecným právom k cudzej veci.
2.5 Neobstojí ani argument súdu prvej inštancie, že nemohol vyhovieť žalobe z dôvodu, že si žalobcovia

neuplatňovali v konaní jednorázovú odplatu za zriadenie vecného bremena, ale nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia či náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva zriadením vecného bremena
podľa zákona č. 66/2009 Z. z. Súd prvej inštancie postupoval alibisticky, odvolávajúc sa na viazanosť
súdu podanou žalobou. Viazanosť súdu podanou žalobou však znamená len toľko, že súd je viazaný
petitom žaloby v zmysle, že nemôže návrh prekročiť a prisúdiť viac než čoho sa žalobca domáha,

okrem zákonom ustanovených prípadov a skutkovým vymedzením žaloby. Žalobcovia v konaní tvrdili, že
žalovanýužívapozemky,vktorýchsúžalobcoviapodielovýmispoluvlastníkmiatobezprávnehodôvodu,
čím sa na úkor žalobcov bezdôvodne obohacuje. Bolo úlohou súdu prvej inštancie posúdiť, či žalobcami
požadovaná suma vo výške 5 936,52 € je dôvodná z hľadiska žalobcami tvrdených skutočností. Právna
kvalifikácia nároku je ako konštatoval najvyšší súd v uznesení sp. zn. 4MCdo/15/2010 vecou súdu.

2.6 Záver súdu prvej inštancie, že vo vzťahu k parcele J. XXXX/XXX sa neaplikuje režim zákona
č. 66/2009 Z. z. odporuje vykonanému dokazovaniu a rozhodovacej praxi súdov. V konaní bolo
jednoznačne preukázané, že na pozemku J. parcela č. XXXX/XXX sa nachádza verejná zeleň a pretotento pozemok predstavuje verejné priestranstvo. Ak sa na pozemku nachádza verejná zeleň slúžiaca
potrebám obyvateľov žalovaného, ide o užívanie pozemku žalovaným.
2.7 Žalobcovia navrhujú zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcom 5 936,52 € spolu s úrokom z omeškania v zmysle žaloby. Žiadali, aby súd zaviazal žalovaného
k náhrade trov prvoinštančného aj odvolacieho konania.

3. Žalovaný navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie je v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a rešpektuje princíp

právnej istoty.
3.1 Stavba s názvom I. Stavba H. - H. XXX b.j. bola povolená Mestským národným výborom vo Zvolene
dňa 11. 09. 1980, súčasťou tejto stavby je aj miestna komunikácia D., chodníky, parkoviská, trvalý trávny
porast. Išlo o komplexnú bytovú výstavbu, ktorej investorom bol Okresný investorský útvar ONV H.. Po
skolaudovaní stavby jednotlivé stavebné objekty ako pozemné komunikácie, odstavné státia, chodníky
pre peších, terénne úpravy, zeleň, sadové úpravy boli O. IIO H. odovzdané do správy technickým

službám vo Zvolene a následne v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí prešli do vlastníctva
mesta Zvolen. Samotné protokoly o prechode vlastníckeho práva majú len informačný charakter.
Nezakladajú vlastnícke právo k veciam v nich špecifikovaných, preto prípadné vady týchto protokolov
nemôžu mať vplyv na prechod vlastníckeho práva na mesto Zvolen. Išlo o prechod vlastníckeho práva
zo zákona, nie o jeho prevod. Ide o skutočnosť, ktorá sa v zmysle § 186 Civilného sporového poriadku

nedokazuje. Všeobecne známou skutočnosťou je, že sídlisko H. - H. bolo postavené na pozemkoch vo
vlastníctve fyzických osôb. Ak žalobca tvrdí, že mesto Zvolen nadobudlo predmetné stavby na základe
iného titulu, je na ňom, aby túto skutočnosť preukázal. Jeho zaťažuje bremeno tvrdenia a dôkazné
bremeno. Žalovaný považuje skutkový stav zistený súdom prvej inštancie za správny.
3.2 Žalovaný nesúhlasí s názorom žalobcov, že je bezvýznamné, či nárok na náhradu za užívanie

pozemkov žalovaným bude posudzovať súd podľa zákona č. 66/2009 Z. z. alebo Občianskeho
zákonníka. Pre rozhodnutie o nároku žalobcu je významná skutočnosť, o aký právny vzťah sa
jedná. Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení
všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov sa ustanovujú rozdielne postupy pre výpočet
všeobecnej hodnoty vecných bremien a všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov. Žalovaný opakovane

poukazuje aj na premlčanie práva na odplatu za zriadenie zákonného vecného bremena, ktoré sa aj
v zmysle súdom prvej inštancie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Cdo/49/2014 nepodriaďujú pod nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 2
Občianskeho zákonníka, ale ide o nároky podľa osobitného predpisu zákona č. 66/2009 Z. z.. Vlastník
pozemku je povinný rešpektovať zákonom zriadené vecné bremeno a má právo žiadať za obmedzenie

svojho vlastníckeho práva náhradu. Zákonné vecné bremená sú odlišné od zmluvných vecných
bremien, pretože sa riadia špeciálnou úpravou právnych predpisov. Podľa stanoviska Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky publikovaného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov pod č.
8/2016 (správne pod č. 73/2016 - poznámka odvolacieho súdu) právo na náhradu za obmedzenie
vlastníckeho práva podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov vzniklo ex lege jednorázovo tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti
zákona. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je jednorázová a nemá charakter opakovaného
plnenia. Ak zákon č. 66/2009 Z. z. nadobudol účinnosť dňa 01. 07. 2009, žalobcovia mohli svoje právo
uplatniť najneskôr do 01. 07. 2012 vo všeobecnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka.
Žalobcovia podali žalobu až 02. 10. 2013. Neobstojí ani argument žalobcov, že sa vlastníkmi pozemkov

stali až 21. 10. 2011 na základe rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 17C/43/2011, pretože tento
rozsudokmallendeklaratórneúčinkyanemalzanásledokvznik,zmenualebozánikpráva.Ničnebránilo
žalobcom, aby sa k 01. 07. 2009 domáhali zaplatenia odplaty za zriadenie vecného bremena. V rámci
tohto konania by sa súd, ako otázkou predbežnou, zaoberal aj otázkou vlastníckeho práva. Skutočnosť,
že žalobcom, resp. ich právnym predchodcom nič nebránilo v uplatnení nároku na jednorázovú náhradu

v súlade so zákonom č. 66/2009 Z. z. ku dňu jeho účinnosti preukazuje aj rozsudok Okresného súdu
Zvolen č. k. 13C/193/1994-57 zo dňa 2. mája 1996, predmetom ktorého bolo určenie vlastníckeho práva
k predmetným nehnuteľnostiam. Žalovaný jednoznačne popiera, že sa na úkor žalobcov bezdôvodne
obohatil.
3.3 Len ako podporný argument vzhľadom na výsledok konania žalovaný uvádza, že aj verejná zeleň

je v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z. stavebným objektom, ku ktorému prešlo vlastnícke právo na obce
v zmysle zákona č. 138/1991 Zb..4. Krajský súd v Banskej Bystri rozsudkom z 25. apríla 2018, sp. zn. 17Co/117/2017 na odvolanie
žalobcov rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
1/ sumu 618,39 € spolu s 8,75% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 14. augusta 2012 do

zaplatenia, sumu 371,03 € spolu s 8,25% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 13. apríla 2014
do zaplatenia, sumu 492,68 € spolu s 5,25% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 13. apríla 2014
do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi 2/ sumu 618,39 € spolu s 8,75% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 14. augusta
2012 do zaplatenia, sumu 371,03 € spolu s 8,25% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 13.

apríla 2014 do zaplatenia, sumu 492,68 € spolu s 5,25% úrokom z omeškania z tejto sumy od 13. apríla
2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.). Žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobkyni 3/ sumu 618,39 € spolu s 8,75% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 14.
augusta 2012 do zaplatenia, sumu 371,03 € spolu s 8,25% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od
13. apríla 2014 do zaplatenia, sumu 492,68 € spolu s 5,25% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy
od 13. apríla 2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok III.). Žalovanému

uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 4/ sumu 618,39 € spolu s 8,75% ročným úrokom z omeškania z tejto
sumy od 14. augusta 2012 do zaplatenia, sumu 371,03 € spolu s 8,25% ročným úrokom z omeškania od
13. apríla 2014 do zaplatenia, sumu 492,68 € spolu s 5,25% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy
od 13. apríla 2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok IV.). V prevyšujúcej
časti žalobu zamietol (výrok V.). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom náhradu trov konania,

každému zvlášť v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške
náhrady trov konania (výrok VI.).
4.1 Pri rozhodovaní vychádzal odvolací súd zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie,
podľa ktorého boli žalobcovia zapísaní ako podieloví spoluvlastníci parciel J. XXXX/XXX ostatné plochy
o výmere XXX m2, XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, XXXX/XXX zastavané

plochy a nádvoria o výmere XX m2, XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX
a XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, každý z nich v podiele 1 v katastri
nehnuteľností na základe rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 17C/43/11-119 z 21. 10. 2011 v spojení
s opravným uznesením z 27. 10. 2011. Parcela J. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX m2 nebola predmetom tohto konania. Ako ďalší titul nadobudnutia vlastníckeho práva na LV č.

XXXX kat. úz. H. sa uvádzajú dedičské rozhodnutia a Rozhodnutie OÚ PPLH č. XXXX/XXXXX (U.). Pre
potreby konania o určenie vlastníckeho práva žalobcov v konaní na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn.
17C/43/2011 bol Y.. S. O. vyhotovený geometrický plán za účelom oddelenia časti parciel už v tom čase
zapísaných na LV číslo X kat. úz. H. vo vlastníctve žalovaného. Ak sa parcely J. XXXX/XXX, XXXX/
XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/XXX vytvorili z pozemkov (s parcelnými číslami v kmeni „XXXX“)

vo vlastníctve žalovaného, ktoré získal v minulosti na základe (následne zrušeného) vyvlastňovacieho
rozhodnutia pre účely výstavby sídliska H.-H., je možné považovať za preukázané, že stavby na týchto
pozemkoch postavené prešli do vlastníctva mesta Zvolen podľa zákona o majetku obcí, aj keď protokoly
o prechode majetku z vlastníctva štátu do majetku obce neboli vyhotovené dôsledne, pretože išlo o
zákonný prechod, nie o prevod na základe uvedených protokolov.

4.2 Žalovaný vedomý si užívania pozemkov v rozsahu celého zápisu na LV č. XXXX, nielen tých,
na ktorých sú stavby nadobudnuté do vlastníctva žalovaného podľa zákona č. 138/1991 Zb., ponúkol
žalobcom po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 17C/43/2011 nájomné za obdobie
od 01.07.2012 na dobu neurčitú. Zmluva o nájme nebola uzavretá pre nedohodu o cene nájmu.
4.3 Žalobcovia požiadali znalca Y.. H. R. o vyčíslenie všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov zapísaných

na LV č. XXXX kat. úz H.. Všeobecnú hodnotu nájmu metódou polohovej diferenciácie podľa vyhl. č.
492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty v znení neskorších predpisov určil znalec na 2,324 €/
m2/rok.
4.4 Ohliadkou na mieste samom súd prvej inštancie zistil, že na parcele J. XXXX/XXX je verejná zeleň,
čiastočne oplotená ako priestor na cvičenie psov. Na parcele J. XXXX/XXX pokračuje verejná zeleň a

cvičisko psov. Na parceliach XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/XXX sú miestna komunikácia,
parkoviská, chodníky a verejná zeleň.
4.5 Za žalované obdobie od 02.11.2011 do 01.10.2013 žalovaný neposkytol žalobcom žiadnu náhradu
za užívanie ich pozemkov.

5. Dôvodom zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie rozsudkom odvolacieho súdu sp. zn.
17Co/117/2017 bol odlišný názor Krajského súdu v Banskej Bystrici na charakter náhrady za
obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku vecným bremenom vzniknutým účinnosťou zákona č.
66/2009 Z. z., ktoré v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/89/2008z 21. decembra 2009 má ako iné vecné bremená zriadené na základe zákona špecifický režim upravený
verejnoprávnym predpisom, na základe ktorého bolo zriadené. Odvolací súd nesúhlasil s názorom súdu
prvej inštancie, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/49/2014 zo 14.

apríla 2016, v ktorom dovolací súd vyslovil názor, že náhrada za vznik vecného bremena podľa zákona
č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je stanovená ako jednorazová, na ktorú
má nárok len ten vlastník pozemku, ktorý pozemok ku dňu účinnosti tohto zákona vlastnil a ďalšiemu
vlastníkovi pozemku za pretrvávajúce obmedzenie vlastníckych práv už táto náhrada nepatrí, dopadá
na prejednávanú vec a mal by súd aplikovať rovnaký výklad aj vo vzťahu k náhrade za obmedzenie

vlastníckeho práva zákonným vecným bremenom vzniknutým podľa zákona č. 66/2009 Z. z. Rozdiel
medzi právnou úpravou vecného bremena, výkon práva ktorého je vlastník povinný strpieť podľa zákona
č. 66/2009 Z. z. a podľa zákona č. 182/1993 Z. z. videl odvolací súd v tom, že vlastník pozemku pod
stavbou podľa § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z. je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu len do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území, pričom
pozemkové úpravy podľa zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového

vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení
neskorších predpisov majú byť konečným spôsobom majetkovoprávneho usporiadania pozemkov pod
stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky podľa osobitných predpisov, z
čoho vyplýva dočasnosť zákonom vzniknutého vecného bremena podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.
z. a na rozdiel od tejto právnej úpravy zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov

v § 23 ods. 4 ukladá vlastníkovi domu, ktorý nie je vlastníkom pozemku, na ktorom je dom postavený,
usporiadať vlastníctvo k pozemku pred prvým prevodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v
dome. V zákone o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nie je trvanie vecného bremena žiadnym
spôsobom obmedzené tak, ako v § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z. - do vykonania pozemkových
úprav, preto je vecné bremeno vzniknuté zo zákona č. 182/1993 Z. z. trvalým a konečným riešením

usporiadania majetkovoprávnych vzťahov vlastníkov bytov a nebytových priestorov k pozemku pod
touto stavbou a vecné bremeno vzniknuté podľa zákona č. 66/2009 Z. z. iba dočasným riešením do
vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. Odvolací súd vyslovil názor, že ak
zákon č. 66/2009 Z. z. vlastníkovi stavby neurčuje žiadnu lehotu na usporiadanie majetkovoprávnych
vzťahov k pozemku a nenúti vlastníka stavby podať v konkrétnej lehote návrh na začatie konania o

pozemkových úpravách a povinnosť vlastníka strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
vlastníkom stavby trvá podľa § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z. až do vykonania pozemkových
úprav, patrí vlastníkovi pozemku náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva vo forme opakujúceho sa
plnenia za konkrétny časový úsek od obmedzenia vlastníckeho práva až do usporiadania vlastníckych
vzťahov spôsobom predpokladaným v § 2 a § 3 zákona č. 66/2009 Z. z.. Bolo by nespravodlivé od

vlastníka pozemku požadovať, aby po vopred neurčenú dobu trpel obmedzenie svojho vlastníckeho
práva a to bez náhrady alebo za neadekvátnu náhradu. Žalovaný zneužíva, že zákon č. 66/2009 Z.
z. neurčuje obci žiadnu lehotu na usporiadanie majetkovoprávnych vzťahov pod stavbami k cudzím
pozemkom. Žalobcovia sa opakovane museli domáhať určenia vlastníckeho práva k nezákonne
vyvlastneným pozemkom. V liste zo dňa 10.2.2011 žalovaný sľuboval žalobcom majetkovoprávne

vysporiadanie pozemkov, ktoré boli predmetom konania sp. zn. 17C/43/2011 po zápise rozsudku do
katastra nehnuteľností, ale do rozhodnutia odvolacieho súdu rozsudkom z 25. apríla 2018 sa tak nestalo.
Vzhľadom na obsah vecného bremena vymedzeného v § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z., ktorého
obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmeny
stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu

na obec alebo vyšší územný celok, ktorým je vlastník pozemku absolútne vylúčený z užívania svojho
vlastníctva spôsobom podľa vlastných predstáv a potrieb (zostalo mu len tzv. holé vlastníctvo pozemku
bez práva predmet vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním) za primeranú
náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka pozemku (vzhľadom aj na lukratívnosť pozemkov
na sídlisku H. - H.) považoval odvolací súd sumu zodpovedajúcu obvyklému nájomnému za prenájom

porovnateľných pozemkov, ktorú na žiadosť žalobcov v súkromnom znaleckom posudku č. 7/2012
vyčíslil Y.. H. R.. Suma priznaná rozhodnutím odvolacieho súdu tvorila bezdôvodné obohatenie vo výške
všeobecnej hodnoty nájmu určeného znaleckým posudkom za 731 dní (2 roky pred podaním žaloby)
po 8,11 € denne určenej ako denná náhrada za užívanie všetkých pozemkov zapísaných v prospech
žalobcov na LV č. XXXX katastrálne územie H. o výmere 1 273 m2. Za obdobie „dvoch rokov spätne

do podania žaloby“ považoval odvolací súd časové obdobie od 02.10.2011 do 01.10.2013, čo je 731
dní, keďže žaloba na Okresný súd Zvolen bola podaná 02.10.2013 (rok má 365 dní, rok 2012 bol
priestupným rokom s počtom 366 dní). Úroky z omeškania priznal odvolací súd žalobcom od dátumu,
kedy sa žalovaný dostal do omeškania s plnením tej ktorej časti dlhu.5.1 Zamietajúci výrok č. V. sa vzťahoval k časti istiny 8,11 € bezdôvodného obohatenia vo výške
obvyklého nájomného za deň 02.10.2013 a úrokov z omeškania za určité obdobie a vyššou sadzbou
než vyplýva z výroku rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/117/2017.

6. Odvolací súd osobitne upozornil, že nie všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX katastrálne
územie H. podliehajú režimu zákona č. 66/2009 Z. z. z dôvodu, že parcela J. č. XXXX/XXX zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2 nebola predmetom vyvlastňovacieho konania pre I. stavbu H. -
západ, predmetom vyvlastnenia v roku 1985 pre účely výstavby sídliska H. - H. boli len parcely J. č.

XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/XXX, preto len tieto podliehajú režimu zákona
č. 66/2009 Z. z., keďže sa na nich nachádzajú odstavné plochy pre osobné motorové vozidlá, chodníky
pre peších a verejná zeleň. Parcela J. č. XXXX/XXX nebola predmetom konania o určenie vlastníckeho
práva vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 17C/43/2011. Rozsudkom Okresného súdu
Zvolen z 29.09.2011 v spojení s opravným uznesením z 27.10.2011 určil Okresný súd Zvolen, že
navrhovateľ 1/ M. B., nar. XX.XX.XXXX, navrhovateľ 2/ W. B., nar. XX.XX.XXXX, navrhovateľka 3/ H. I.,

nar. XX.XX.XXXX a navrhovateľka 4/ H. B., nar. XX.XX.XXXX sú každý v podiele X/X k celku podielovými
spoluvlastníkmi tej časti nehnuteľnosti vedenej v pozemkovej knihe katastrálne územie H. v zápisnici č.
XXX, parcely č. XXXX roľa A. O. (zapísanej na LV č. X katastrálne územie H. ako parcely registra „C“ č.
XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX v prospech žalovaného B. H.), ktorá zodpovedá geometrickým plánom
Y.. S. O. z 09.09.2010 k vytvoreným parcelám registra „C“ č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, č. XXXX/

XXX o výmere XXX m2, č. XXXX/XXX o výmere XX m2, č. XXXX/XXX o výmere XXX m2 a č. XXXX/
XXX o výmere XXX m2. Podľa dôvodov rozhodnutia Okresného súdu Zvolen sp. zn. 17C/43/2011 sa
na Okresnom súde Zvolen viedlo v minulosti konanie sp. zn. 13C/193/1994, v ktorom rozsudkom z 2.
mája 1996 určil súd vlastnícke právo k pozemnoknižnej parcele č. XXXX U. A. O. zapísanej v zápisnici
č. XXX pozemkovej knihy pre katastrálne územie H. v prospech H. B. v X/X a M. B. a W. B. v X/X,

avšaksprávakatastravlastníckeprávožalobcovzkonaniasp.zn.13C/193/1994nazákladerozhodnutia
súdu do katastra nehnuteľností nezapísala z dôvodu, že výrok rozsudku Okresného súdu Zvolen sp.
zn. 13C/193/1994 nebol súladný s doloženým geometrickým plánom a listina nevychádzala z údajov
katastra nehnuteľností. Na pozemnoknižnej parcele č. XXXX U. A. O. bola realizovaná stavba sídliska
H. - H. a nehnuteľnosti boli zapísané do vlastníctva mesta H.. Žalobcovia v konaní sp. zn. 17C/43/2011

si odvodzovali vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom určenia vlastníckeho práva
v tomto konaní od rozhodnutia Štátneho notárstva vo Zvolene sp. zn. D 719/91 po nebohej X. B., od
osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 1601/99 po W. B., od osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 766/97 po
nebohej H. B. a od osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 398/2000 po nebohom W. B., ktorý nadobudol
vlastnícke právo k časti pozemku už na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 766/97. Skutočnosti

predchádzajúce zápisu vlastníckeho práva žalobcov v tomto konaní k nehnuteľnostiam, za užívanie
ktorých požadovali od žalovaného náhradu, považoval odvolací súd za dôležité pre právne posúdenie
veci, či žalobcom vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasledujúce
Občianskeho zákonníka alebo nárok na náhradu za vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z. z.,
ako aj z dôvodu námietky premlčania vznesenej žalovaným, ktorý plynutie premlčacej doby odvíjal od

účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z. od 01.07.2009.

7. Okresný súd uskutočnil vo veci ohliadku nehnuteľností na mieste samom, pri ktorej zistil, že na parcele
č. J. XXXX/XXX sa nachádza verejná zeleň a časť parcely je oplotená ako cvičisko pre psov. Za dôkaz
o užívaní parcely J. č. XXXX/XXX žalovaným odvolací súd považoval návrh zmluvy o nájme pozemku z

roku 2002 doručený žalobcom, v ktorom navrhovalo mesto Zvolen žalobcom uzavretie nájomnej zmluvy
ku všetkým parcelám zapísaným na LV č. XXXX za obdobie od 01.07.2012 na dobu neurčitú a faktúru č.
XXXXXXXX zo 07.09.2012 o tom, že mestu Zvolen vyfakturoval dodávateľ cenu za vybudovanie ohrady
výbehu cvičiska psov na D. ulici vo H..

8. Po zistení, že pozemky žalobcov sa nachádzajú v obytnej zástavbe a svojím charakterom, tvarom a
umiestnením sú určené na užívanie neobmedzenému okruhu užívateľov (všetky parcely zapísané na
LV č. XXXX, teda tie, ktoré podliehajú režimu zákona č. 66/2009 Z. z., aj parcela č. J. XXXX/XXX, na
ktorej nie je stavba, ktorá by prešla do majetku obce podľa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, ale
je na nej zriadená verejná zeleň a sčasti cvičisko pre psov, ktoré tiež slúži k neobmedzenému počtu

potencionálnych užívateľov) odvolací súd uzavrel, že ak sa podľa zákona č. 66/2009 Z. z. usporadúvajú
vlastnícke vzťahy k pozemkom nielen pod stavbami, ktoré prešli do vlastníctva obce podľa zákona o
majetku obcí, ale aj k pozemkom, na ktorých je zriadená verejná zeleň, ak táto verejná zeleň prešla do
vlastníctva obce podľa osobitného predpisu, je potrebné žalobcom prisúdiť rovnakú výšku náhrady zaobmedzenie ich vlastníckeho práva za všetky pozemky v súlade s § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
a to aj keď verejná zeleň zriadená na parcele č. J. XXXX/XXX neprešla do majetku obce podľa zákona
č. 138/1991 Zb. z dôvodu, že sa tieto parcely nachádzajú na rovnakom mieste a slúžia totožnému účelu.

Parcelu č. J. XXXX/XXX užíval v rozhodnom období žalovaný bez právneho dôvodu, ostatné parcely
J. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/XXX na základe zákona. Odvolací súd
vyslovilnázor,žeužívanímtýchtoparcielvovlastníctvežalobcovzískalžalovanýnaichúkorbezdôvodné
obohatenia plnením bez právneho dôvodu podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka so zdôraznením,
že u parcely J. č. XXXX/XXX to platí bezvýhradne a u parciel užívaných na základe zákona č. 66/2009

Z. z. nie je dôvod na bezplatné užívanie pozemkov.

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 30. novembra 2020 sp. zn. 8Cdo/17/2019 rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. apríla 2018 sp. zn. 17Co/117/2017 zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Podľa dôvodov rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 8Cdo/17/2019 dovolateľ - žalovaný
konkretizoval právnu otázku, pri riešení ktorej sa podľa jeho názoru odvolací súd odklonil od ustálenej

rozhodovacej praxe dovolacieho súdu tak, „či vlastník pozemku, na ktorom viazne zákonné vecné
bremeno v zmysle zákona č. 66/2019 Z. z. (správne zákon č. 66/2009 - poznámka odvolacieho súdu)
má nárok na primeranú náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva aj opakovane za určitý
časový úsek až do usporiadania vlastníckych vzťahov spôsobom týmto zákonom predpokladaným“, keď
vyslovil názor, že náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné priznať aj opakovane za

určitý časový úsek až do usporiadania vlastníckych vzťahov, z ktorého potom vyvodil záver o nedôvodne
vznesenej námietke premlčania. Dovolateľ tvrdil, že finančná náhrada je jednorazová, nemá charakter
opakujúceho sa plnenia. Žalovaný namietal, že sa odvolací súd riešením uvedenej právnej otázky
odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, za ktorú označil rozsudok NS SR sp. zn.
3Cdo/49/2014 zo 14. apríla 2016 a rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 227/2012. K tej časti

rozhodnutia odvolacieho súdu, v ktorom konštatoval, že mu nie je známe rozhodnutie najvyššieho súdu,
ktoré by meritórne riešilo náhradu za vecné bremeno vzniknuté podľa zákona č. 66/2009 Z. z. dovolací
súdpoukázalnauznesenieNajvyššiehosúduSRz26.augusta2019sp.zn.2Cdo/194/2019[správnesp.
zn.2Cdo/194/2018(vydanéporozhodnutíKrajskéhosúduvBanskejBystricisp.zn.17Co/117/2017z25.
apríla 2018) - poznámka odvolacieho súdu], v ktorom sa najvyšší súd zaoberá aj správnosťou vyriešenia

právnej otázky, „či vlastník pozemku, na ktorom viazne zákonné vecné bremeno v zmysle zákona č.
66/2019 Z. z. (správne má byť zákon č. 66/2009 - poznámka odvolacieho súdu), má nárok na primeranú
náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva vo forme pravidelných platieb primeranej náhrady
počas trvania núteného obmedzenia vo výške ročného úžitku, ktorý sa viaže k tej časti nehnuteľnosti,
v ktorej sa vlastníctvo obmedzuje a či existuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu,

ktoré by bránilo považovať náhradu za obmedzenie vlastníckych práv zákonným vecným bremenom
podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. vo forme opakujúceho sa plnenia“ a následne uviedol, že
obdobnú dovolaciu otázku už najvyšší súd riešil v rozsudku z 24. marca 2015 sp. zn. 7Cdo/26/2014, ako
aj v rozsudku zo 14. apríla 2016 sp. zn. 3Cdo/49/2014, ktoré sa týkali priznávania primeranej náhrady za
zriadenievecnéhobremenapodľazákonač.182/1993Z.z.aževyslovenýprávnynázorjeplneprijateľný

a použiteľný aj na priznávanie primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena podľa zákona č.
66/2009 Z. z. z dôvodu, že aj obmedzenie vlastníckeho práva podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z.
patrí k tzv. legálnym (zákonným) bremenám, čiže k verejnoprávnym obmedzeniam vlastníckeho práva,
čo sa významne približuje k obmedzeniu vlastníckeho práva zakotveného v zákone č. 182/1993 Z. z. I
v prípade zriadenia vecného bremena podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. je primeraná náhrada

namieste určená podľa všeobecných zásad upravujúcich inštitút vecného bremena determinovaná
proporcionalitou a vyvažovaním hodnoty vlastníckeho práva a hodnoty verejného záujmu. Ak judikatúra
najvyššieho súdu akceptovaná ústavným súdom dospela k záveru, že právo na náhradu za obmedzenie
vlastníckeho práva podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. vzniklo ex lege jednorázovo tomu, kto bol
vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti tohto zákona, nemôže byť tomu inak ani pri zriadení

vecného bremena podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. Už v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/49/2014
najvyšší súd konštatoval, že finančná náhrada za zriadenie vecného bremena podľa § 23 ods. 5 zákona
č. 182/1993 Z. z. je majetkovým právom osoby, ktorá je povinným subjektom z vecného bremena.
Predmetné vecné bremeno vzniká „in rem“, vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku
bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je jednorázová,

nemácharakteropakovanéhoplnenia.Podstatupredmetnéhonázorupovažovalza„ústavneudržateľný“
aj ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 227/2012.10. Dovolací súd v uznesení sp. zn. 8Cdo/17/2019 konštatoval, že sa odvolací Krajský súd v Banskej
Bystrici pri riešení otázky charakteru finančnej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vecným
bremenom vzniknutým podľa zákona č. 66/2009 Z. z. odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu vyjadrenej vo vyššie uvedených rozhodnutiach, preto je dovolanie žalovaného
nielen prípustné, ale aj dôvodné. Dovolací súd upozornil, že proti rozhodnutiu najvyššieho súdu sp.
zn. 2Cdo/194/2019 (opäť nesprávne uvedená sp. zn., správne sp. zn. 2Cdo/194/2018 - poznámka
odvolacieho súdu) bola podaná ústavná sťažnosť, ktorú Ústavný súd SR uznesením z 28.10.2020 sp.
zn. IV. ÚS 539/2020-21 odmietol a vo vzťahu k dovolacom konaní riešenej otázke uviedol: „Keďže

z ústavného hľadiska niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého uznesenia
najvyššieho súdu z pohľadu námietky sťažovateľa o nesprávnej a arbitrárnej aplikácii použitej právnej
úpravy zasahujúcej do jeho majetkových práv, ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti namietaného
porušenia základných práv upravených čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy napadnutým uznesením
najvyššieho súdu odmietol v súlade s § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne
neopodstatnenú“.

11. Žalobcovia napadli uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 2020 sp.
zn. 8Cdo/17/2019 ústavnou sťažnosťou, ktorú Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením z 30.
septembra 2021 sp. zn. III. ÚS 537/2021-20 odmietol v časti namietajúcej porušenie práv žalobcov
rozhodnutím dovolacieho súdu v rozpore s ustanovením § 422 ods. 1 písm. a) a ods. 2 C. s.

p. a s ustanovením § 447 písm. c) Civilného sporového poriadku ako zjavne neopodstatnenú a
v časti namietajúcej porušenie práv sťažovateľov zrušujúcim (kasačným) rozhodnutím dovolacieho
súdu ako neprípustnú s odôvodnením, že sťažovatelia spochybňujú vecné (meritórne) posúdenie
veci a nesúhlasia s právnym názorom najvyššieho súdu, že odvolací súd sa pri vydaní svojho
rozhodnutia odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Napadnuté rozhodnutie

najvyššieho súdu podľa názoru ústavného súdu nie je rozhodnutím spôsobilým výrazne a už nezvratným
(nereparovateľným) spôsobom zasiahnuť do ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou
garantovaných základných práv alebo slobôd sťažovateľov, z tohto dôvodu ústavnému súdu chýba v
konaní o ústavnej sťažnosti napádajúcej kasačné rozhodnutie dovolacieho súdu právomoc poskytnúť
sťažovateľomochranunimioznačenýmprávam.Kprávnejotázke,čivlastníkpozemku,naktoromviazne

zákonné vecné bremeno v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z. má nárok na primeranú náhradu za nútené
obmedzenie vlastníckeho práva aj opakovane sa Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn.
III. ÚS 537/2021 nevyjadril.

12. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 30. novembra 2020 sp. zn. 8Cdo/17/2019 zrušil

rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 449 ods. 1 C. s. p.
12.1 Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd
prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 C. s. p.).

13. Po rozhodnutí dovolacieho súdu uznesením sp. zn. 8Cdo/17/2019 a rozhodnutí Ústavného súdu

Slovenskej republiky uznesením sp. zn. III. ÚS 537/2021 doručili žalobcovia odvolaciemu súdu dňa
11.11.2021 písomné vyjadrenie, v ktorom s názorom najvyššieho súdu vyslovenom v uznesením sp.
zn. 8Cdo/17/2019 vyjadrili nesúhlas, poukázali na dlhodobú rozhodovaciu prax súdov v danej právnej
otázke, kde súdy priznávali vlastníkom pozemkov opakovanú náhradu za obmedzenie vlastníckeho
práva podľa zákona č. 66/2009 Z. z. a dožadovali sa toho, aby odvolací súd napriek vyslovenú právnemu

názoru najvyššieho súdu v zrušujúcom uznesení žalobe v plnom rozsahu vyhovel a žalobcom priznal
plnú náhradu za obmedzenie ich vlastníckych práv.

14. Konanie na súde prvej inštancie začalo 02.10.2013 za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a
v poradí druhým rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie už za účinnosti Civilného sporového poriadku.

Odvolací súd v súlade s § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku pri prejednaní veci postupoval
podľa ustanovení Civilného sporového poriadku z dôvodu, že sa tento nový procesnoprávny predpis
v zmysle jeho prechodných ustanovení aplikuje aj na konania začaté pred jeho účinnosťou. Funkčne
príslušným súdom na prejedanie odvolania podľa § 34 C. s. p. je odvolací súd. Odvolací súd je podľa §
379 viazaný rozsahom odvolania okrem prípadov vymedzených v tomto zákonnom ustanovení. Viazaný

je aj odvolacími dôvodmi (§ 380 C. s. p.) a skutkovým stavom podľa § 383 C. s. p. okrem prípadov,
ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Odvolací súd podľa § 384 ods. 1 C. s. p. dopĺňa alebo opakuje
dokazovanie v prípade ak má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie relevantné pre rozhodnutievo veci považuje odvolací súd za správne. Z tohto dôvodu odvolací súd nenariadil vo veci odvolacie
pojednávanie za účelom zopakovania alebo doplnenia dokazovania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a keďže
prejedanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem, rozhodol o odvolaní

žalobcov bez nariadenia odvolacieho pojednávania a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C. s.
p. čiastočne zmenil a viazaný právnym názorom dovolacieho súdu čiastočne podľa § 387 ods. 1 C.
s. p. ako vecne správny potvrdil. Iba pre zjednodušenie výroku rozhodnutia znie celý výrok rozsudku
odvolacieho súdu ako zmeňujúci.

15. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. 17Co/117/2017 z 25. apríla 2018 vyhovel žalobe
iba čiastočne. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 8Cdo/17/2019 nevymedzil rozsah
dovolacieho prieskumu na časť vyhovujúcu a zamietajúcu žalobný nárok, rozsudok krajského súdu
zrušil v celom rozsahu. Znamená to, že predmetom konania po rozhodnutí dovolacieho súdu zostali
všetky nároky uplatnené žalobcami v pôvodnej žalobe a to nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
za obdobie od 02.11.2011 do 01.10.2013 vrátane, teda za 731 dní po 8,11 € za deň, ako to vyplýva

zo skutkového vymedzenia nároku v texte žaloby (vydanie bezdôvodného obohatenia za dva roky
spätne ku dňu podania žaloby na súd, spolu vo výške 5 936,52 €. Z tejto sumy požadovali aj úroky
z omeškania odo dňa splatnosti jednotlivých čiastkových nárokov podľa § 517 ods. 2 OZ vo výške
určenej nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka.Aktívnuvecnúlegitimáciupreukazovaližalobcovialistomvlastníctvač.XXXX prekatastrálne

územie H. vyhotoveným 27.07.2012, ktorý je súčasťou znaleckého posudku Y.. H. R. č. 7/2012 (č. l. 30
spisu), kde sú žalobcovia k J. parceliam č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX
a XXXX/XXX zapísaní ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností každý po X/X, uznesením Mestského
zastupiteľstva vo Zvolene č. XX/XXXX z XX. marca XXXX, ktorým Mestské zastupiteľstvo vo Zvolene
schválilo prenájom pozemkov od spoluvlastníkov M. B., H. I., W. B. a H. B., ktorí sú podielovými

spoluvlastníkmi pozemkov vo H. - H. a to J. parciel č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/
XXX, XXXX/XXX (správne malo ísť o parcely č. XXXX/XXX, XXXX/XXX - poznámka odvolacieho súdu)
spolu vo výmere XXX m2, vo výške nájmu X,XX € za 1 m2 na rok na dobu neurčitú pre nájomcu
Mesto Zvolen ako užívateľa predmetných pozemkov zastavaných miestnou komunikáciou, chodníkmi
a verejnou zeleňou s vyplatením finančných prostriedkov vo výške 295,04 € za užívanie pozemkov

za dva roky spätne (č. l. 17 spisu) a návrhom nájomnej zmluvy č. XXX/XXXX/XX/T, podľa ktorej mali
prenajímatelia M. B., H. I., W. B. a H. B. prenajať nájomcovi mestu Zvolen nehnuteľnosti - pozemky v
katastrálnom území H. J. parcely č. F./XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/
XXX (opäť nesprávne uvedené dve posledné parcelné čísla - poznámka odvolacieho súdu), ktoré sú
zapísané na LV č. XXXX v katastrálnom území H. spolu vo výmere XXX m2 (súčet výmery týchto parciel

je XXXX m2, súčet výmery XXX m2 dávajú CKN parcely XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/
XXX, XXXX/XXX - poznámka odvolacieho súdu). Účel nájmu bol vymedzený: na pozemku je postavená
miestna komunikácia, chodníky a verejná zeleň, ktoré sú vo vlastníctve nájomcu. Zmluva mala byť
uzavretá od 01.07.2012 na dobu neurčitú.

16. Už pred rozhodnutím odvolacieho súdu rozsudkom sp. zn. 17Co/117/2017 doručil žalovaný
krajskému súdu kópiu oznámenia Okresného úradu Zvolen, katastrálny odbor z 23.03.2018 o tom,
že dňa 23.03.2018 bol vykonaný zápis údajov o právach k nehnuteľnostiam do operátu katastra
nehnuteľností na základe záznamovej listiny - Z 177/2018 z 18. januára 2018 s textom: „Žiadosť o
zápis vecného bremena v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z. spočívajúceho v práve držby a užívania

pozemkov, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby na miestnej komunikácii, verejnom
osvetlení, odstavných plochách pre osobné automobily, chodníky, pre peších a verejnú zeleň D. ulica vo
H. na pozemkoch registra J. parcelné číslo XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a chodníky pre peších,
verejnázeleňaverejnéosvetlenievovnútroblokumedziobytnýmibudovaminauliciD.aY.postavenéna
pozemku registra J. parcelné číslo XXXX/XXX“, aj výpis z LV č. XXXX katastrálne územie H. vyhotovený

XX.XX.XXXX, na ktorom ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností už figurujú žalobca 2/ W. B. v X/X,
žalobkyňa 3/ H. I. v X/X, žalobkyňa 4/ H. B. v X/X a namiesto žalobcu 1/ M. B. pod B5 je ako podielový
spoluvlastník v X/X zapísaný B. B., nar. XX.XX.XXXX podľa darovacej zmluvy V XXXX/XX z 15.07.2016
a v časti C: Ťarchy už bolo zapísané vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z. z. vo vzťahu k parceliam
č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/XXX, na ktoré odvolací súd pre neprípustnosť novôt v

odvolacom konaní neprihliadol.
16.1 Výpisom z katastra nehnuteľností odvolací súd podľa § 185 ods. 2 C. s. p. zistil, že ku dňu
15.03.2022 sú na LV č. XXXX ako podieloví spoluvlastníci J. parciel č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/
XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX zapísaní žalobca 2/ W. B. v X/X, žalobkyňa 3/ H. I. v X/X, podB5 B. B., nar. XX.XX.XXXX v X/X titulom darovacej zmluvy V XXXX/XX z 15.07.2016, pod B6 D. B.,
nar. XX.XX.XXXX v X/X titulom darovacej zmluvy V XXXX/XXXX zo 17.05.2018 a pod B7 U. B., nar.
XX.XX.XXXX v X/X podľa darovacej zmluvy V XXXX/XXXX zo 17.05.2018.

16.2 Zmeny vo vlastníckom práve k nehnuteľnostiam uskutočnené v priebehu tohto súdneho konania
nemajú podľa názoru odvolacieho súdu vplyv na aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov z dôvodu, že títo si
uplatňujú nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 02.10.2011 do 01.10.2013, kedy
boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, každý z nich v podiele 1/4 k celku.

17. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 8Cdo/17/2019 v bode 2 cituje z rozsudku
súdu prvej inštancie ním zistený skutkový stav, kde okresný súd uviedol, že „žalobcovia sú podielovými
spoluvlastníkmi - každý v 1/4 - nehnuteľností uvedených na LV č. XXXX katastrálne územie H. a to
parcely č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, na ktorých sa
okrem parcely č. XXXX/XXX nachádzajú chodníky, resp. verejné komunikácie, teda na parcele č. XXXX/
XXX sa nenachádza žiadna stavba vo vlastníctve mesta a táto nebola ani predmetom vyvlastňovacieho

konania pre stavbu H. - H.. Podľa územného plánu ide o stavebný pozemok navrhnutý na stavbu
parkovacieho domu“. Odvolací súd v bode 15 rozsudku sp. zn. 17Co/117/2017 osobitne zdôraznil, že
verejná zeleň na parcele J. č. XXXX/XXX v zmysle vykonaných dôkazov v konaní neprešla do majetku
obce podľa zákona č. 138/1991 Zb., napriek tomu parcelu J. č. XXXX/XXX žalovaný v rozhodnom
období užíval bez právneho dôvodu, z tohto dôvodu aj za užívanie parcely J. č. XXXX/XXX prislúcha

žalobcom náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva podľa § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka z
titulu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného na úkor žalobcov. Dovolací súd na tento záver
odvolacieho súdu osobitne nepoukazuje ani sa k nemu v rozhodnutí nevyjadril, i keď bol aj tento názor
odvolacieho súdu odlišný od názoru vysloveného súdom prvej inštancie, ktorý uzavrel, že „čo sa týka
parcely č. XXXX/XXX nebolo preukázané, že by došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor

žalobcov“. Odvolaciemu súdu nevytkol najvyšší súd, že na žalovaným doručené podanie 23. apríla 2018
neprihliadol, pretože na uplatnenie novôt v odvolacom konaní neboli splnené procesné podmienky podľa
§ 366 C. s. p.

18. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 66/2009 Z. z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto

zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku
pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby
právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou,
vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie

záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Vlastník pozemku pod stavbou
je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav
v príslušnom katastrálnom území.

19. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 26.08.2019 sp. zn. 2Cdo/194/2018, na ktoré
poukázal aj najvyšší súd v uznesení sp. zn. 8Cdo/17/2019 uviedol, že právny názor vyslovený v
rozhodnutí zo 14. apríla 2016 sp. zn. 3Cdo/49/2014 uverejnenom v Zbierke stanovísk NS SR a
rozhodnutí súdov SR pod publikačným číslom 73/2016 týkajúci sa priznávania primeranej náhrady za
zriadenie vecného bremena podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. je plne prijateľný a použiteľný

aj na priznávanie primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z.
z., z dôvodu, že aj obmedzenie vlastníckeho práva podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. patrí
k tzv. legálnym (zákonným) vecným bremenám, čiže k verejnoprávnym obmedzeniam vlastníckeho
práva. Jeho verejnoprávny charakter a jeho povaha nasvedčujú tomu, že sa významne približuje k
obmedzeniu vlastníckeho práva zakotveného v zákone č. 182/1993 Z. z., o čom svedčí ich zhodná

zákonná konštrukcia. I keď zákon č. 182/1993 Z. z. ani zákon č. 66/2009 Z. z. expressis verbis
neuvádzajú, že vecné bremeno vzniká za náhradu, v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I.
ÚS 474/2013 je potrebné vychádzať z článku 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a v kontexte s
tým aj z právnej úpravy obsiahnutej v pôvodnom ustanovení § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka. V
rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/89/2008 najvyšší súd už skôr uzavrel, že pri nedostatku právnej úpravy možno

náhradu za vzniknuté vecné bremeno odvodiť zo všeobecne uznávaných princípov, príkazov na ochranu
základných práv a slobôd, teda aj zo základného práva vlastniť a užívať majetok. Najvyšší súd výslovne
v uznesení sp. zn. 2Cdo/194/2018 uviedol, že tak ako náhrada za zriadenie vecného bremena podľa
§ 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. je jednorazová a nemá charakter opakovaného plnenia, pretoževecné bremeno podľa tohto zákona vzniká „in rem“ a vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého
pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva „je tomu tak aj pri zriadení vecného bremena podľa
§ 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z., ktorého rozsah je určiteľný už pri jeho vzniku“.

20. V zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR je pod publikačným číslom 76/2016 uverejnené
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.03.2016 sp. zn. 3Cdo/12/2016, v zmysle ktorého
postup súdu nižšej inštancie spočívajúci v nerešpektovaní záväzného právneho názoru vysloveného v
zrušujúcom uznesení súdu vyššej inštancie a to len na základe vlastného uváženia je neprípustným

postupom, ktorý narúša princíp právnej istoty. Najvyšší súd vysvetlil, že právna teória i súdna prax
rozoznávajú dva základné typy záväznosti rozhodnutí najvyššieho súdu a to na jednej strane záväznosť
precedenčnú alebo judikatúrnu (v inej než prejednávanej, skutkovo a právne obdobnej veci), na druhej
strane záväznosť kasačnú alebo inštančnú (v tej istej priamo prejednávanej veci). Pre precedenčnú
záväznosť je typické aj to, že pri nej existuje možnosť súdu nižšieho stupňa nepodriadiť sa právnemu
názoru vyššieho stupňa vtedy, keď - reflektujúc právne závery vyššieho súdu vyslovené v inej právnej

veci - náležite, v dobrej viere vysvetlí svoj právny odklon, predostrie svoje konkurujúce úvahy a začne s
rozhodnutím vyššieho súdu zmysluplný dialóg, v rámci ktorého polemizuje s právnymi názormi vyššieho
súdu a vysvetlí, prečo svoj právny názor považuje za lepšie zodpovedajúci podstate prejednávanej
veci. Účinky kasačnej záväznosti sú výrazne iné. Požiadavky na reflektovanie právneho názoru
najvyššieho súdu zaujaté v tej istej právnej veci a vyjadrené v jeho zrušujúcom rozhodnutí sú pri

následnom rozhodovaní odvolacieho súdu výrazne prísnejšie než v prípade precedenčnej (judikatúrnej)
záväznosti.Prekonaniepozrušenírozhodnutiadovolacímsúdomplatíbezvýnimočnezásadaviazanosti
a podriadenosti nižšieho súdu (odvolacieho alebo prvostupňového) právnym názorom vysloveným
dovolacím súdom. Kasačná (inštančná) záväznosť môže byť reflektovaná len bezpodmienečným
rešpektovaním rozhodnutia najvyššieho súdu.

21. Odvolací súd v plnej miere rešpektuje kasačnú záväznosť rozhodnutia najvyššieho súdu a ním
vyslovený právny názor k právnej otázke, pri riešení ktorej sa podľa názoru dovolacieho súdu odvolací
súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá bola formulovaná tak, či vlastník
pozemku, na ktorom viazne zákonné vecné bremeno v zmysle zákona č. 66/2019 Z. z. (správne

zákon č. 66/2009 Z. z. - poznámka odvolacieho súdu) má nárok na primeranú náhradu za nútené
obmedzenie vlastníckeho práva aj opakovane za určitý časový úsek až do usporiadania vlastníckych
vzťahov spôsobom týmto zákonom predpokladaným alebo len na jednorazovú.

22. Ak k názoru odvolacieho súdu, že náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva prináleží žalobcom

podľa § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj za užívanie parcely CKN č. XXXX/XXX žalovaným, na
ktorúsarežimzákonač.66/2009Z.z.nevzťahujezdôvodu,ževerejnázeleňnatejtoparceleneprešlado
majetku obce podľa zákona č. 138/1991 Zb. [a to v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Cdo/89/2008 z 21. decembra 2009 (na ktoré odkazuje aj uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 26. augusta 2019 sp. zn. 2Cdo/194/2018 v bode 41), uznesením z 31.01.2011

sp. zn. 4Cdo/52/2009] a najvyšší súd v uznesení sp. zn. 8Cdo/17/2019 nevytkol odvolaciemu súdu
nesprávne právne posúdenie nároku žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k J.
parcele č. XXXX/XXX, vníma odvolací súd rozhodnutie sp. zn. 8Cdo/17/2019 tak, že nesprávny bol iba
jeho právny záver k charakteru náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva podľa zákona č. 66/2009
Z. z., ktorú nepovažoval za jednorazovú, na ktorú vzniká vlastníkovi pozemku nárok dňom účinnosti

zákona, ale ako možnú opakujúcu sa a že závery krajského súdu k nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia za žalované obdobie ohľadne parcely J. č. XXXX/XXX sú v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou najvyššieho súdu (rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/89/2008, 4Cdo/52/2009), keď
podľa judikátu R 71/2018 sa za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu môže považovať aj
jednotlivé nepublikované rozhodnutie, pokiaľ neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho

súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z
hľadiska vecného na ne nadviazali. Názor vyslovený v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/89/2008 akceptoval
Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 2Cdo/194/2018, aj v uznesení sp. zn. 8Cdo/17/2019 (keď doslovné
pasáže z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/194/2018 cituje).

23. Odvolací súd v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrenom v
rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/49/2014, uznesením sp. zn. 2Cdo/194/2018 a uznesením sp. zn. 8Cdo/17/2019
uzatvára, že dňom účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z. vzniká nárok na primeranú náhradu za obmedzenie
vlastníckeho práva vecným bremenom zriadeným ex lege jednorazovo tomu, kto bol vlastníkomzaťaženého pozemku ku dňu účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z. Ide o majetkové právo osoby, ktorá je
povinným subjektom z vecného bremena. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je jednorazová,
nemá charakter opakovaného plnenia.

24. Právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom ako právo majetkovej
povahy sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka.

25. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná

a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

26. Zákon č. 66/2009 Z. z. nadobudol účinnosť 1. júla 2009. Nárok na vyplatenie jednorazovej náhrady
za vznik vecného bremena mohli uplatniť vlastníci pozemkov obmedzení zákonom zriadeným vecným
bremenom do uplynutia trojročnej premlčacej doby podľa § 101 OZ do 01.03.2012. Žalovaný vzniesol v
konaní námietku premlčania s poukazom na dátum podania žaloby až dňa 02.10.2013, ku ktorej zaujal

súd prvej inštancie názor, že žalobcovia sa nedomáhali náhrady za zriadenie vecného bremena vo forme
jednorázovej finančnej náhrady a keby aj, tento nárok by nemohol byť priznaný z dôvodu žalovaným
vznesenej námietky premlčania.
26.1 Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uvádza, že žalobcovia si nárok na priznanie
jednorazovej náhrady za vznik vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z. z. v tomto konaní

neuplatnili, hoci im tento nárok vznikol napriek tomu, že v katastri nehnuteľností neboli ku dňu účinnosti
zákona č. 66/2009 Z. z. zapísaní ako podieloví spoluvlastníci J. parciel č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/
XXX, XXXX/XXX a XXXX/XXX. Zo spisu sp. zn. 17C/43/2011 súd prvej inštancie zistil, že vlastnícke
právo k týmto parceliam svedčalo žalobcom na základe právnej postupnosti po svojich predkoch H.
B., M. B. a W. B., v prospech ktorých určil Okresný súd Zvolen vlastnícke právo už v konaní sp.

zn. 13C/193/1994 rozsudkom z 2. mája 1996 a ich vlastnícke právo k totožným nehnuteľnostiam
nemohlo byť zapísané len z dôvodu, že rozhodnutie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 13C/193/1994
nevychádzalo z aktuálnych údajov katastra nehnuteľností o číslach parciel zapísaných v registri „C“. U.
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 17C/43/2011, ktorým bolo opätovne určené vlastnícke právo žalobcov
k nehnuteľnostiam parcelného čísla J. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/XXX

v katastrálnom území H. nemá konštitutívne účinky len deklaruje existujúci stav, že vlastnícke právo k
dotknutým nehnuteľnostiam patrí žalobcom na základe dedičskej postupnosti po pôvodných vlastníkoch
parcely č. XXXX U. A. O. zapísanej v pozemkovej knihe katastrálne územie H. v zápisnici č. XXX. Na
tomto závere nič nemení zápis vlastníckeho práva žalovaného k dotknutým parceliam na LV č. X až
do právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 17C/43/2011 z dôvodu, že zápis v katastri

nehnuteľností má len evidenčný charakter a jeho údaje o právach k nehnuteľnostiam sú hodnoverné,
ak sa nepreukáže opak [§ 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)] v konaní sp. zn. 17C/43/2011 sa
preukázala nesprávnosť zápisu vlastníckeho práva žalovaného k parceliam zapísaným na LV č. XXXX
katastrálne územie H..

26.2 Žalobcami uplatnený nárok na priznanie náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vo vzťahu k
parceliam č. J. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/XXX nie je možné žalobcom
priznať pre dôvodne vznesenú námietku premlčania žalovaným.

27. Žalovaný v priebehu celého konania tvrdí, že stavby na pozemkoch zapísaných na LV č. XXXX

katastrálne územie H., okrem parcely č. XXXX/XXX, prešli do vlastníctva obce podľa zákona č. 138/1991
Zb., z tohto dôvodu sa na ne vzťahuje režim zákona č. 66/2009 Z. z. Súdmi nižšej inštancie ustálený
skutkový stav nerozporuje žalovaný ani v dovolaní. Vzhľadom na to, že Najvyšší súd Slovenskej
republiky zrušil len rozsudok krajského súdu stále platí, že novoty v odvolacom konaní sú prípustné
len za splnenia zákonných podmienok uvedených v § 366 C. s. p. Zmena skutkového stavu ku dňu

rozhodnutia odvolacieho súdu zistená nebola.

28. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu ustáleného v prvoinštančnom konaní v súlade s §
383 C. s. p. uvádza, že podľa zistenia súdu prvej inštancie vykonanými dôkazmi sa na parcele J. č.
XXXX/XXX v rozhodnom období od 02.10.2011 do 01.10.2013 nachádzala verejná zeleň a cvičisko pre

psov, ktoré slúžili obyvateľom mesta Zvolen a ich nerušené užívanie obyvateľmi mesta zabezpečovalo
mesto Zvolen kosením a vybudovaním ohrady pre cvičisko psov, o čom svedčí výpoveď žalovaného a
ním predložená faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 07.09.2012, ktorou mestu Zvolen vyfakturoval dodávateľ
cenu za vybudovanie ohrady na D. ulici vo H..29. Nárok na vyplatenie náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vo vzťahu k parcele J. č. XXXX/
XXX uplatnený za obdobie od 02.10.2011 do 01.10.2013 nie je možné považovať za premlčaný. Na

tento nárok sa nevzťahuje režim zákona č. 66/2009 Z. z., ale právna úprava § 128 ods. 2 OZ v spojení
s § 451 ods. 2 OZ a § 107 OZ. Žalovanému vzniklo na úkor žalobcov bezdôvodné obohatenie ako
majetkovýprospechzískanýplnenímbezprávnehodôvodu,pretožeprávnydôvodnaužívanieparcelyJ.
č. XXXX/XXX žalovaný nepreukázal. Za bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu
sa považuje aj hodnota, o ktorú nedošlo k zníženiu majetkových hodnôt obohateného, ku ktorému by

inak došlo (napríklad v prípade platenia nájmu).

30. Žalobcovia za účelom určenia výšky bezdôvodného obohatenia predložili v súdnom konaní znalecký
posudok č. 7/2012 Y.. H. R., ktorý vyčíslil všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov na X,XXX € za
1 m2 za rok u konkrétnych parciel zapísaných v prospech žalobcov na LV č. XXXX katastrálne
územie H.. Odvolací súd už v rozsudku sp. zn. 17Co/117/2017 ustálil, že primeraná náhrada za

obmedzenie vlastníckeho práva môže zodpovedať výške bezdôvodného obohatenia rovnajúcej sa
obvyklému nájomnému za prenájom porovnateľných pozemkov. Tento názor uplatnil odvolací súd
vo vzťahu k pozemkom, na ktorých viazlo zákonné vecné bremeno aj vo vzťahu k parcele č.
J. XXXX/XXX. Iný podklad pre výpočet výšky primeranej náhrady žalovaný nepredložil, hoci už v
písomnom podaní z 22.04.2014 tvrdil, že mesto Zvolen disponuje znaleckým posudkom č. 55/2012 z

11.12.2012 vypracovaným znalkyňou z odboru stavebníctvo Y.. X. J. vo veci stanovenia všeobecnej
hodnoty vecného bremena zriadeného v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z., kde bola ročná odplata
určená sumou 1,- € za 1 m2. Odvolací súd považuje za správny postup súdu prvej inštancie, ktorý
návrh žalovaného na nariadenie ďalšieho znaleckého dokazovania pre určenie výšky bezdôvodného
obohatenia zamietol; aj podľa názoru odvolacieho súdu pre vyčíslenie výšky bezdôvodného obohatenia

postačuje znalecký posudok Y.. R., ktorý sa podľa § 209 C. s. p. považuje ako súkromný znalecký
posudok za dôkazný prostriedok. Po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku doplnil znalec
Y.. H. R. k znaleckému posudku č. 7/2012 vyhlásenie v zmysle § 209 ods. 2 C. s. p., že si je vedomý
následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku.

31. V zmysle záverov znaleckého posudku č. 7/2012 znalca Y.. H. R. je všeobecná hodnota nájmu
pozemku parcelného čísla J. č. XXXX/XXX určená sumou 2,324 € za 1 m2 na rok, čo za rok pri výmere
XXX m2 činí 815,72 €. Prepočtom ročného nájomného 815,72 € spôsobom 815,72 € : 365 dní v roku je
možné dospieť k sume hodnoty všeobecného nájmu tohto pozemku na jeden deň hodnotou 2,23 €.
31.1 Nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia rozčlenili žalobcovia v pôvodnej žalobe aj v úprave

žaloby na tri sumy pre účely uplatnenia si úrokov z omeškania. V konaní preukázali, že žalovaného
vyzvali na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1. augusta 2010 do 1. augusta 2012
výzvou z 26.07.2012, ktorej doručenie žalovaný v konaní nepoprel. Ak bola zásielka žalobcov odoslaná
žalovanému 3. augusta 2012, pri plynutí určitej lehoty na doručenie a výzve na plnenie v rozsahu
žalobcami určených 7 dní je možné akceptovať tvrdenie žalobcov, že ku dňu 14. augusta 2012 bol

žalovaný v omeškaní s časťou uplatneného nároku. Ďalšou časťou peňažného dlhu za obdobie od 2.
augusta 2012 sa nemohol žalovaný dostať do omeškania dňom nasledujúcim po doručení žaloby na
súd, ako to tvrdia žalobcovia. Doručená žaloba nahrádza výzvu na plnenie podľa § 563 Občianskeho
zákonníka(akčassplnenianiejedohodnutý,ustanovenýprávnympredpisomalebourčenývrozhodnutí,
je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal). Žaloba v tejto veci bola

žalovanému doručená až 11. apríla 2014. Dňom nasledujúcim po doručení žaloby 12. apríla 2014 vznikla
žalovanému povinnosť plniť a do omeškania so splnením dlhu vzniknutého za obdobie od 2. augusta
2012 sa žalovaný mohol dostať až dňom 13. apríla 2014.
31.2 Ďalším dôvodom pre požadovanie odlišnej výšky úrokov z omeškania žalobcami bola zmena
úrokov z omeškania určených nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 1. februára 2013.

32. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. (Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1.
februára 2013), ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa
riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Výška

úrokov z omeškania bola do 31.01.2013 v § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. určená na „o 8
percentuálnych bodov vyššia“, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Od 01.02.2013 klesli na „o 5 percentuálnych bodov
vyššie“, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky.33. Bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného za užívanie parcely J. č. XXXX/XXX vznikalo každým
dňom užívania tejto nehnuteľnosti. Záväzok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 2.

augusta 2012 do 31. januára 2013 tak v zmysle § 10c vládneho nariadenia č. 87/1995 Z. z. vznikal denne
a rovnako aj za obdobie od 1. februára 2013 do 1. októbra 2013. Výška úrokov z omeškania za obdobie
od 2. augusta 2012 do 31. januára 2013 sa potom určuje podľa § 3 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.
z. v znení účinnom do 31.01.2013 a za obdobie od 01.02.2013 do 01.10.2013 vo výške určenej týmto
vládnym nariadením v znení účinnom od 01.02.2013.

34. Za obdobie od 02.10.2011 do 01.08.2012 vznikol žalobcom nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia za 305 dní (rok 2011: október 30 dní, november 30 dní, december 31 dní, rok 2012: január
31 dní, február 29 dní, marec 31 dní, apríl 30 dní, máj 31 dní, jún 30 dní, júl 31 dní, august 1 deň) vo
výške 680,15 € (305 dní x denná sadzba všeobecnej hodnoty nájmu za 1 m2 2,23 € = 680,15 €).
34.1 Za obdobie od 02.08.2012 do 31.01.2013 je výška bezdôvodného obohatenia za 183 dní (rok

2012: august 30 dní, september 30 dní, október 31 dní, november 30 dní, december 31 dní, rok 2013:
január 31 dní) sadzbou 2,23 € na deň 408,09 €.
34.2 Za obdobie od 01.02.2013 do 01.10.2013 za 243 dní (február 28 dní, marec 31 dní, apríl 30 dní,
máj 31 dní, jún 30 dní, júl 31 dní, august 31 dní, september 30 dní, október 1 deň) sadzbou 2,23 € na
deň bolo bezdôvodné obohatenie vyčíslené na 541,89 €.

35. Vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného sa domáhajú 4 žalobcovia, ktorí v rozhodnom
období pre vznik bezdôvodného obohatenia boli podielovými spoluvlastníkmi parciel vedených na LV č
XXXX pre kat. úz. H. v rovnakom spoluvlastníckom podiele po X/X.

36. Podľa § 512 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak má dlžník splniť dlh viacerým veriteľom a ak ide o
deliteľné plnenie, môže každý veriteľ požadovať len svoj diel; ak inej dohody niet, je dlžník oprávnený
plniť každému z veriteľov rovnaký diel.
36.1 Žalobcovia netvrdia existenciu dohody o práve žalobcov na iné ako rovnaké plnenie. V žalobe
žiadali priznať 4 žalobcom celú žalovanú pohľadávku. Odvolací súd uložil žalovanému povinnosť vydať

bezdôvodné obohatenie v súlade s § 512 ods. 1 Občianskeho zákonníka , každému z nich po 1/4.

37. Suma bezdôvodného obohatenia za obdobie od 02.10.2011 do 01.08.2012 vo výške 680,15 €
rozdelenána4časti je170,03€prejednéhožalobcu.Zosumybezdôvodnéhoobohateniazaobdobieod
02.08.2012 do 31.01.2013 vo výške 408 € rovnakým výpočtom pripadá na jedného žalobcu 102,02 €. Na

štyroch žalobcov bolo potrebné rozdeliť aj sumu bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.02.2013
do 01.10.2013 určenej výškou 541,89 € . Táto suma vydelená 4 je 135,47 €. Tieto sumy priznal odvolací
súd žalobcom aj s úrokom z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ak ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak
nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku

z omeškania ustanovuje vykonávací predpis) vo výške určenej podľa bodu 32 odôvodnenia na 8,75
% ročne za obdobie od 14.08.2012 do zaplatenia, vo výške 8,25 % ročne za obdobie od 13.04.2014
do zaplatenia a vo výške 5,25 % ročne za obdobie od 13.04.2014 do zaplatenia. Pokiaľ sa žalobcovia
domáhali zaplatenia úrokov z omeškania vo vyššej sadzbe a za dlhšie obdobie, odvolací súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

38. Podľa § 396 ods. 1, 2 C. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie. Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.
38.1 Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§
453 ods. 3 C. s. p.).
38.2 Výrok tohto rozhodnutia o trovách konania sa s poukazom na ustanovenie § 396 ods. 2 a § 453
ods. 3 C. s. p. vzťahuje na trovy celého konania.

39. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
2 C. s. p. podľa pomeru úspechu strán vo veci.
39.1 Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. apríla 2004 sp. zn. 1MCdo/1/2004
uverejneného v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod publikačným číslom 34/2005„procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v
príslušenstve žalovanej pohľadávky (v úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch
(pri rozhodovaní o náhrade trov konania) považovať za „neúspech v pomerne nepatrnej časti“ podľa

ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ale za „čiastočný úspech“ v zmysle
ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku“. Odôvodnenosť takýchto prípadov je podľa
dôvodov tohto rozhodnutia potrebné posudzovať nielen z pohľadu toho, čo je v predmete konania hlavné
a čo sprevádzajúce, ale tiež pomerom priznanej žalovanej pohľadávky a nepriznaného „príslušenstva“
v čase rozhodovania.

39.2 Aplikujúc judikát R 34/2005 pre účely výpočtu pomeru úspechu strán v spore vypočítal odvolací súd
pomerúspechustránvsporespomerovanímpohľadávkynaistineaúrokochzomeškaniapožadovaných
žalobcami v konaní s priznanou istinou a úrokmi z omeškania vypočítanými ku dňu rozhodnutia
odvolacieho súdu dňom 23.03.2022 (keďže vyčísliť úroky „do zaplatenia“ nie je možné, kým pohľadávka
zaplatená nie je).
39.3 Žalobcovia sa v konaní domáhali zaplatenia sumy 5 936,52 € spolu s úrokom z omeškania vo

výške 8,75 % ročne zo sumy 2 473,55 € od 14.08.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške
8,5 % ročne zo sumy 1 484,13 € od 03.10.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,5 %
ročne zo sumy 1 978,84 € od 03.10.2013 do zaplatenia.
39.4 Úroky z omeškania zo sumy 2 473,55 € od 14.08.2012 do 23.03.2022 (rozhodnutie odvolacieho
súdu) sadzbou 8,75 % predstavujú 2 080,74 €. Úroky z omeškania zo sumy 1 484,13 € sadzbou 8,50 %

ročne od 03.10.2013 do 23.03.2022 sú 1 069,34 €. Úroky z omeškania sadzbou 5,50 % ročne zo sumy 1
978,84 € od 03.10.2013 do 23.03.2022 by činili 922,57 €. Súčet istiny 5 936,52 € a úrokov z omeškania
uplatnených žalobcami v konaní do rozhodnutia odvolacieho súdu dňom 23.03.2022 sa rovná sume 10
009,17 €.
39.5 Týmto rozhodnutím priznal odvolací súd žalobcom istinu 1 630,13 € (170,03 € + 102,02 € +135,47

€) a úroky z omeškania sadzbou 8,75 % zo sumy 170,03 € od 14.08.2012 do zaplatenia, ale pre účely
výpočtu pomeru úspechu strán v spore sa úroky z omeškania vyčísľujú len do 23.03.2022 do dňa
rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré činia 143,02 €. Úroky z omeškania sadzbou 8,25 % ročne zo sumy
102,02 € od 13.04.2014 do 23.03.2022 sú 66,91 €. Úroky z omeškania sadzbou 5,25 % ročne zo sumy
135,47 € od 13.04.2014 do 23.03.2022 sa rovnajú sume 56,54 €. Celkove priznaná suma žalobcom je

súčet 1 630,13 € +143,02 € + 66,91 € + 56,54 € = 1 896,60 €. Pomer úspechu a neúspechu strán v spore
predstavuje 63,54 % v prospech žalovaného. K tomuto výsledku dospel odvolací súd matematickým
výpočtom: uplatnený nárok žalobcami 10 009,17 € rovná sa 100 %, do rozhodnutia odvolacieho súdu
vyčíslené úroky z omeškania + výška bezdôvodného obohatenia priznaná všetkým štyrom žalobcom
spolu rovná sa 1 896,60 € zodpovedá 18,95 % zo sumy 10 009,17 € (úspešnosť žalobcov v spore).

Žaloba bola zamietnutá o vydanie bezdôvodného obohatenia spolu s príslušenstvom vo forme úrokov
z omeškania vyčíslených ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu sumou 8 112,57 € (rovná sa úspech
žalovaného v rozsahu 81,05 %. Pomer úspechu a neúspechu strán v spore predstavuje 81,05 % - 18,95
% = 62,10 % v prospech žalovaného. Podľa § 255 ods. 2 C. s. p. uložil odvolací súd žalobcom povinnosť
nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 62,10 % každému zvlášť v pomere 1/4 k celku, t. j. každý

zvlášť po 15,525 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady
trov konania.

40. O výške náhrady trov konania v súlade s § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

41. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C. s. p.); žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 C. s. p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C .s p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).