Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. september 2021

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4Csp/250/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117234191
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2021:5117234191.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, zastúpeného
splnomocneným zástupcom: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53255739, so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02
Bratislava - mestská časť Petržalka, proti žalovanému: Š. F., A.. XX.XX.XXXX, W.: H. XX, XXX XX H.,
o zaplatenie 96,53 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 96,53 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 67,38 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.12.2017 domáhal súdneho výroku, ktorým by súd uložil

žalovanému zaplatiť sumu 475,94 eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa
21.06.2017 so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako postupcom, postúpil postupca na žalobcu ako
postupníka pohľadávku voči žalovanému, vyplývajúcu zo zmluvy č. 9004986497, uzatvorenej medzi
postupcom a žalovaným dňa 22.10.2015.
3. Predmetom zmluvy č. 9004986497 bolo poskytovanie telekomunikačných služieb za podmienok
stanovených v zmluve. Postupca žalovanému vyúčtoval cenu za poskytnuté telekomunikačné služby

a vystavil mu faktúry: faktúra č. 7509802288 splatná dňa 25.11.2015 na sumu 45,37 eur, faktúra č.
7510676019 splatnádňa28.12.2015 nasumu32,31eur,faktúrač.7600036307splatnádňa25.01.2016
na sumu 23,71 eur, faktúra č. 7601020985 splatná dňa 25.02.2016 na sumu 25,69 eur, faktúra
č. 7602035228 splatná dňa 29.03.2016 na sumu 19,30 eur; faktúra č. 7602986758 splatná dňa
25.04.2016 na sumu 148,76 eur; faktúra č. 7607808755 splatná dňa 26.09.2016 na sumu 180,80 eur.

4. Žalovaný, ktorému bola žaloba doručená do vlastných rúk, sa k žalobe nevyjadril

5.Podanímzodňa31.10.2018(č.l.117)vzalžalobca žalobuspäťvčastiuplatnenéhonárokunazmluvnú
pokutu vo výške 84,27 eur a v časti sumy 4,99 eur za upomienku oneskorenej platby vyúčtovanej
faktúrou č. 7601020985.

6. Súd vec prejednal v súlade s ustanovením § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania a dňa
13.03.2019 vyhlásil verejne rozsudok, ktorým rozhodol tak, že

- konanie v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 89,26 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 4,90 € od 25.02.2016 do zaplatenia, zastavil;
- žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 295,14 €,spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne:
- zo sumy 45,37 € od 26.11.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 32,31 € od 29.12.2015 do zaplatenia,

- zo sumy 23,71 € od 26.01.2016 do zaplatenia,
- zo sumy 25,69 € od 26.02.2016 do zaplatenia,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 19,30 € od 30.03.2016 do zaplatenia a zo
sumy 148,76 € od 26.04.2016 do zaplatenia;
- vo zvyšnej časti (uplatneného nároku na zmluvnú pokutu) žalobu zamietol;

- žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30,40 %.

7. Na odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 13.03.2019 sp. zn.
4Csp/250/2017-193 rozhodol Krajský súd Žilina svojím uznesením sp. zn. 11Co/160/2019-230 zo dňa
26.09.2019 tak, že zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd vo zvyšnej časti žalobu

zamietol a vo výroku o nároku na náhradu trov konania a vec vrátil súdu prvej inštancie v tomto
rozsahu na nové konanie a rozhodnutie. Vo zvyšku ostal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.
Na odôvodnenie svojho rozhodnutia odvolací súd o.i. uviedol, že pokiaľ žalobca namietal, že súd
prvej inštancie vopred neoznámil, že niektorú časť zmluvy bude posudzovať ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku, znemožnil mu tak uskutočňovať jemu patriace procesné práva a napriek tomu, že sa jedná

o tzv. „bagateľný spor" podľa ustanovenia § 297 písm. b) CSP, odvolací súd sa s touto námietkou
stotožňuje. Podľa odvolacieho súdu postupom súdu prvej inštancie podľa citovaného ustanovenia, keď
vo veci nenariadil pojednávanie, došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
8. Ust. § 297 písm. b) CSP umožňuje nenariaďovať pojednávanie, ak ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva

neprevyšuje 1.000,- eur.
9. Je nepochybné, že súdená vec, vzhľadom na predmet konania, ktorý nepresahuje sumu 1.000,- eur,
je považovaná za tzv. „bagateľný spor". Nie vždy ale rozhodnutie veci bez nariadenia pojednávania
prichádza do úvahy, výklad a aplikácia citovaného ustanovenia musí byť v súlade s ostatnými súvisiacimi
ustanoveniami CSP tak, aby bola zabezpečená ochrana ohrozených, alebo porušených práv a právom

chránených záujmov, spravodlivým a účinným spôsobom tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty (čl.
2 ods. 1 CSP). Citované ustanovenie bolo zaradené do CSP v súvislosti so snahou zrýchliť a zefektívniť
konanie, keď bola súdu daná možnosť, nie povinnosť rozhodovať aj bez nariadenia pojednávania
za splnenia zákonom stanovených podmienok. Aj keď to priamo z textu zákona nevyplýva, účelom
prijatia citovaného ustanovenia bolo zjednodušiť procesný postup súdu iba v jednoduchých veciach, v

ktorých sa súd stotožní so žalobným návrhom a vyhovie mu. Bolo by v rozpore s účelom tejto normy
zamietať tento návrh čo i len čiastočne bez nariadenia pojednávania. Preto ak súd dôjde k záveru, že po
splnení formálnych predpokladov na rozhodnutie bez nariadenia pojednávania by bolo potrebné žalobný
návrh alebo jeho časť, alebo niektorý z uplatnených nárokov zamietnuť, vo veci je potrebné nariadiť
pojednávanie.

10. Základom pre rozhodnutie súdu v prípade nenariadenia pojednávania sú nespochybnené listinné
dôkazy predložené stranami sporu. V prípade akýchkoľvek pochybností nie je možné rozsudok vydať
bez pojednávania. Vo veci možno rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených stranami
sporubeztoho,abysanimivykonávalodokazovanie.Súdsaoboznámilenslistinamiaakznichvyplynie
tvrdený skutkový stav a právne posúdenie, môže ich vziať za základ svojho rozhodnutia vo veci samej.

Ak súd vo veci rozhoduje bez ústneho pojednávania, nemožno hovoriť o vykonávaní dokazovania. V
tomtoprípadesatotižsúdibamimopojednávania,bezprítomnostistránkonaniaoboznamujesobsahom
predložených dôkazov.
11. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou odvolateľa v tom, že pokiaľ súd prvej inštancie
vyhodnotil časť zmluvy ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, porušil právo na spravodlivé konanie tým,

že úmyslom zákonodarcu bolo vždy umožniť strane sporu, v ktorom má byť posudzovaná zmluvná
podmienka (i keď jej znenie nie je uvedené vo výroku rozhodnutia) z hľadiska jej prijateľnosti, resp.
platnosti umožniť, aby sa k jej posudzovaniu súdom pred samotným rozhodnutím vyjadrila, k čomu v
danom prípade nedošlo. Navyše aj z ustanovenia § 297 písm. b) CSP je zrejmé z prvých dvoch znakov,
a to jednoduchého právneho posúdenia veci a nespornosti skutkových tvrdení strán, aby pojednávanie

nebolo potrebné nariaďovať v zásade v takých sporoch, kde nie je potrebné dokazovanie a nie je
nevyhnutné ústne pred súdom prejednať argumenty strán týkajúce sa právneho posúdenia veci.
12. Postup súdu prvej inštancie bol podľa názoru odvolaciemu súdu nepredvídateľný, prekvapivý,
čo je v rozpore aj s právom strany na spravodlivý súdny proces. Z dôvodu potreby predvídateľnostipostupu súdu boli do CSP včlenené viaceré ustanovenia. Medzi nimi aj ustanovenie § 181 ods. 2
CSP, keď sa upravil postup súdu vo vzťahu k nesporným skutočnostiam a sporným skutočnostiam, ako
aj predbežného právneho posúdenia veci. Uvedené ustanovenie vnieslo do kontradiktórneho procesu

relevantnú ochranu strán sporu tým, že sudca musí usmerniť strany sporu o rozsahu dokazovania,
ktoré mieni vykonať s uvedením predbežného právneho posúdenia veci okrem prípadu, keď už tak
postupoval pri novom zavedenom inštitúte predbežného prejednania sporu. Uvedená úprava smeruje
jednoznačne k požiadavke na zabránenie vydávania prekvapivých, resp. nepredvídateľných rozhodnutí,
nakoľko jej výsledkom by malo byť z hľadiska procesných práv účastníka vyjasnenie predmetu sporu,

otázok dôkazného práva aj právneho posúdenia veci s patričným poučením procesných strán. Strana
nemôže byť zbavená týchto práv ani postupom v zmysle ustanovenia § 297 písm. b) CSP.
13. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti
zrušil bez preskúmania vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia. Vo zvyšnej časti sa rozsudku, ktorý
nebol napadnutý odvolaním, odvolací súd nedotkol.
14. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude vec opätovne prejednať v zrušenom rozsahu s tým, že vo

veci nariadi pojednávanie, následne vyhodnotí všetky dôkazy a zdôvodní, ktoré skutočnosti považoval
za preukázané, z akých záverov vychádzal a ako ich skutkovo a právne vyhodnotil. Závery, ktoré prijal,
primerane vysvetlí tak, aby z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplývala jednostrannosť, a ani
taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím
ich účelu, podstaty a zmyslu.

15. Zároveň odvolací súd zrušil aj výrok o náhrade trov konania súdu prvej inštancie v zmysle
ustanovenia § 396 ods. 3 CSP, podľa ktorého ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

16. Súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom nariadil pojednávanie, pričom zároveň
s predvolaním na pojednávanie doručoval právnemu zástupcovi žalobcu a žalovanému výzvu na
vyjadrenie sa vo veci samej, v štádiu konania po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa
13.03.2019 uznesením odvolacieho súdu zo dňa 26.09.2019, pokiaľ sporové strany považujú za
potrebné sa vo veci samej vyjadriť.

17. Na výzvu súdu reagoval len právny zástupca žalobcu, ktorý podaním doručeným súdu dňa
10.08.2021 (č.l. 268) oznámil, že trvá na podanom odvolaní.

18.Žalobcasakdôvodnostiuplatnenéhonárokunavyúčtovanúzmluvnúpokutuvovýške96,53€vyjadril

v odvolaní zo dňa 26.04.2019 proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 13.03.2019, v ktorom podaní
uviedol, že právny predchodca žalobcu a žalovaný si dohodli zabezpečovací inštitút zmluvnej pokuty pre
prípad porušenia záväzku viazanosti, ktorý je definovaný v bode 3. Dodatku a ktorý okrem iného podľa
písm. c) tohto odseku je: nezaplatenie ceny za poskytnuté služby účastníkom do 45 dní po splatnosti,
na základe ktorého vznikne podniku právo na odstúpenie od Zmluvy. Záväzok účastníka riadne a včas

platiť cenu za poskytovanie služieb je definovaný aj v ods. 1 písm. b) Dodatku. Žalovaný sa dostal do
omeškania s platením faktúr za služby poskytované právnym predchodcom žalobcu, čo je zrejmé aj
z uplatneného nároku, ktorého prevažnú časť predstavujú neuhradené faktúry za poskytnuté služby.
Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný porušil svoje povinnosti poskytnúť žalobcovi zmluvné dohodnuté
protiplnenie, t.j. neuhrádzal faktúry vystavené za poskytnuté služby riadne a včas. Zároveň žalovaný

uvedenú skutočnosť nijakým spôsobom nerozporoval a ani nepreukázal.
19. Zmluvná pokuta v prvom rade plní prevenčnú (zabezpečovaciu) funkciu, čo znamená že čelí
porušeniu povinnosti. Ďalej plní reparačnú (uhradzovaciu) funkciu a taktiež predstavuje sankciu pre
toho, kto porušil povinnosť. Zabezpečovaciu funkciu plní zmluvná pokuta len tým, že hrozba majetkovej
sankcie motivuje dlžníka, aby včas a riadne splnil zmluvnú povinnosť. Dohoda o zmluvnej pokute má

povahu dohody o paušalizovanej náhrade škody (veriteľ nemusí preukazovať, či mu škoda vznikla, ani
to, že vznikla v určitej výške).
20. Spôsob, akým došlo medzi stranami k dohode o zmluvnej pokute, je individuálne dojednanie
zmluvnej pokuty, a to práve s ohľadom na to, že žalovaný mal možnosť vybrať si mobilný telefón a k
tomu poskytovanú službu zo širokej škály ponúkaných tovarov a služieb, k čomu je logicky napočítaná

suma zmluvnej pokuty. Obsah dodatku bol dodávateľom (žalobcom) síce vopred pripravený, čo však
nie je v zmluvných vzťahoch ničím výnimočným, pretože návrh zmluvy, resp. zmluvu v písomnej podobe
vždy musí niektorá zo zmluvných strán pripraviť, aj keď žalovaný na obsahu dohody alebo zmluvy
nijakým spôsobom neparticipoval. Samotná dohoda o zmluvnej pokute neobsahuje prekvapivé alebozavádzajúce ustanovenia alebo formulácie. Výkladom individuálneho dojednania zmluvných podmienok
v zmysle prvostupňového súdu by potom nebolo možné individuálne dojednať akúkoľvek zmluvu so
spotrebiteľom.

21. Zároveň je v danom prípade výška zmluvnej pokuty paušalizovanou náhradou škody, ktorá
pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej
doby viazanosti v zmluvnom vzťahu. Škoda pozostáva z ceny telefónu a sumy, ktorá pôvodnému
veriteľovi vznikla v dôsledku poskytnutia iných služieb za akciové ceny práve s ohľadom na dobu
viazanosti. Zmluvnou pokutou si žalobca zabezpečuje zároveň návratnosť poskytnutej zľavy zo

stanovenej ceny poskytovanej služby alebo navrátených zariadení, ktoré boli žalovanému poskytnuté
v rámci zvýhodnenej ceny. Základ výšky zmluvnej pokuty uvedený v zmluve, resp. v Dodatku, ktorý
v závislosti od počtu dní omeškania klesá, teda zohľadňuje zľavnenú cenu a v prípade predčasného
ukončenia zmluvného vzťahu v dôsledku porušenia povinností zabezpečiť návratnosť prostriedkov
investovaných právnym predchodcom žalobcu do poskytnutej zľavy. Je teda zrejmé, že právny
predchodca žalobcu určil základ výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k cene poskytnutého zariadenia a

zľavnenej cene za poskytované služby a v prípade neplnenia si svojich povinností je žalovaný povinný
v podobe zmluvnej pokuty vrátiť cenové zvýhodnenie, ktoré požíval počas trvania záväzkového vzťahu.
V konečnom dôsledku je predsa logické, že čo môže byť pre dodávateľa telekomunikačných služieb
podstatnejšie ako riadne platiaci zákazník. Žalovaný mal možnosť vybrať si mobilný telefón a k tomu
poskytovanú službu zo širokej škály ponúkaných tovarov a služieb, k čomu je opodstatnene napočítaná

suma zmluvnej pokuty.
22. Zároveň treba zdôrazniť, že žalovanému bola vyúčtovaná zmluvná pokuta v zníženej výške 96,53 €,
so zohľadnením počtu dní, ktoré uplynuli z doby viazanosti, a to vrátane dní, počas ktorých bol žalovaný
ešte pripojený (resp. poskytovanie služieb vo vzťahu k SIM karte ešte nebolo prerušené), avšak svoje
zmluvné povinnosti riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby si neplnil [spôsob výpočtu: 97,51

= 120 - (137/731) * 120, pôvodný veriteľ zmluvnú pokutu nesprávne vyčíslil, pričom vo faktúre si ju
uplatnil v nižšej výške 96,53 eur]. Zmluvná pokuta bola v Dodatku vyjadrená degresívnym spôsobom,
čo znamená, že základ zmluvnej pokuty (vyjadrený v Dodatku) sa znižuje o čiastku zodpovedajúcu
počtu dní uplynutých z doby viazanosti, tzn. do doby do prerušenia poskytovania služieb (resp. o čiastku
zodpovedajúcu obdobiu, počas ktorého si zákazník plní svoje zmluvné povinnosti, ale tiež o čiastku

zodpovedajúcu obdobiu, počas ktorého si zákazník síce neplní povinnosť riadne a včas uhrádzať faktúry
za poskytované služby, ale poskytovanie služieb mu ešte nie je prerušené). Uvedené je vyjadrené
vo vzorci výpočtu zmluvnej pokuty v ods. 3 Dodatku, ktorý je absolútne jasný a určitý (rovnako v
texte žaloby). Základ zmluvnej pokuty je uvedený v tabuľke č. 1 Dodatku ako počiatočná suma, ktorá
bude klesať. Výška základu zmluvnej pokuty závisí od zákazníkom zvoleného typu programu služieb,

poskytnutých benefitov, a tiež od typu mobilného telefónu (v prípade, že sa dojednalo jeho dodanie spolu
s aktiváciou programu služieb). Všetky tieto okolnosti majú vplyv na výšku zmluvnej pokuty čo do jej
základu.

23. Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti zmluvných strán, právny zástupca žalobcu sa z neúčasti
na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 23.09.2021, doručeným súdu dňa 28.09.2021 s poukazom
na hospodárnosť konania. Žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručené do vlastných rúk
(v zmysle informácie o výsledku doručenia listinného rovnopisu - č.l. 265), z neúčasti na pojednávaní
sa neospravedlnil.

24. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných zákonných ustanovení:

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a), d) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného ku
dňu podpísania zmluvy: Podnik má právo
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,
d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu

1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení
zamedzujúcich jej zneužívanie,
2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných
služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne
prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí

primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo
3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť
poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení,

Podľa § 43 ods. 2 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z.: Podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní
verejnýchslužiebskaždýmzáujemcomoposkytovanieverejnejslužby,akniejedôvodnajejodmietnutie
podľa odseku 1 písm. c),

Podľa § 43 ods. 12 písm. a), b) zákona č. 351/2011 Z. z.:

Účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z.:
Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k
verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník,
ktorésúsúčasťouzmluvy.Zmluvaoposkytovaníverejnýchslužiebjepísomná;toneplatíprepredplatené

služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných
prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako
písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa
Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z.:
Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,

b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o

1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi, 39)3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné
ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového

spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,

c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a

informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,

d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,

e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,

f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania

výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,

g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej

úrovne kvality služieb,

h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,

i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo

v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Podľa § 44 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z. z.:
Údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných

služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne
uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o
poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná:
a) lehotu prvého pripojenia k sieti,
b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení

účastníkovi,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,
d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene,

e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb,
f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.

Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 351/2011 Z. z.:

Podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník
a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej
osobe, hoci aj z nedbanlivosti,
b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,
c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, 20) alebo používa

také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,
d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,
e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.Podľa § 44 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z.:
Odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom

prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení
uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez
súhlasu druhej strany.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č.87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, účinného od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

25. V intenciách právneho záveru odvolacieho súdu vysloveného v jeho uznesení sp. zn.

11Co/160/2019-230 zo dňa 26.09.2019 (oboznámeného v odsekoch 7 - 15 tohto rozsudku) a na základe
v konaní zisteného skutkového a právneho stavu súd žalobe vyhovel aj v časti nároku na zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 96,53 eur, ktorá ostala predmetom konania po vrátení veci odvolacím súdom
súdu prvej inštancie.

26. Súd v konaní postupoval v zmysle ust. § 191 CSP, podľa ktorého súd dôkazy hodnotí podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 215 CSP na
základe zisteného skutkového stavu procesným postupom stanoveným CSP.

27. Pôvodne žalovaná suma predstavovala 475,94 eur, spolu s úrokom z omeškania špecifikovaným v
žalobe (uplatneným zo súm vyúčtovaných jednotlivými faktúrami za poskytnuté služby).

28. Súd prvej inštancie rozhodol svojím prvým rozsudkom zo dňa 13.03.2019 tak, že žalobcovi priznal
voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 195,14 eur spolu s úrokom z omeškania špecifikovaným vo

výroku rozsudku. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku titulom zmluvnej pokuty v celkovej výške 180,80
eur súd
- na základe späťvzatia žaloby v časti sumy 84,27 eur konanie zastavil,
- vo zvyšnej časti zmluvnej pokuty vo výške 96,53 eur žalobu zamietol.

29. V štádiu konania po vrátení veci odvolacím súdom tak ostal predmetom konania nárok žalobcu na
zaplatenie sumy 96,53 eur uplatnený titulom zmluvnej pokuty.

30. Súd mal preukázané, že na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 22.10.2015
(č.l. 37) a Dodatku k zmluve zo dňa 22.10.2015 (č.l. 30) vznikol medzi právnym predchodcom

žalobcu a žalovaným záväzkovo-právny vzťah v zmysle § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách.

31. Žalovaný sa v zmysle bodu 1 písm. b) Dodatku k zmluve zo dňa 22.10.2015 zaviazal, že bude včas
a riadne uhrádzať cenu za služby podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v

súlade so zmluvou, týmto Dodatkom, Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb,
Cenníkom pre poskytovanie služieb Podniku.
32. Podľa bodu 1 písm. c), d), e) Dodatku sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať
žalovanému- v rámci voľných minút aj volania do EÚ a prichádzajúce roamingové hovory v EÚ a iné benefity na
základe tohto bodu dodatku;
- službu Magio GO a doplnkovú službu Magio GO Archív so 100% zľavou z ceny jej mesačného poplatku

podľa cenníka počas celých 3 zúčtovacích období od jej aktivácie;
- aktivovať program služieb Happy s prevzatím záväzku viazanosti aspoň na 24 mesiacov poskytovať
program služieb Happy XL volania za mesačný poplatok 9,99 eur s DPH počas obdobia odo dňa
účinnosti tohto dodatku až do uplynutia 12 zúčtovacích období.

33. Podľa bodu 2 Dodatku sa žalovaný zaviazal, že po dobu viazanosti špecifikovanú v tabuľke č. 1 - t.j.
24 mesiacov odo dňa uzavretia dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu
a bude využívať jeho služby; bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby.
34. Porušením záväzku viazanosti je nezaplatenie ceny za poskytnuté služby, na základe ktorého
vznikne Podniku právo na odstúpenie od zmluvy.

35. Pre prípad porušenia zmluvných povinností zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb si zmluvné
strany dojednali Dodatkom zo dňa 22.10.2015 v spojitosti s tabuľkou č. 1 zmluvnú pokutu vo výške 120
eur, a to pre prípad porušenia dohodnutej doby viazanosti 24 mesiacov vzhľadom na benefity, ktoré
Podnik poskytol Účastníkovi na základe tohto dodatku.
36. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za služby.

37. Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná podľa v dodatku uvedeného vzorca
vyjadrujúceho denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutie doby viazanosti až do ukončenia
zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti.

38. Ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka kogentne ustanovuje, že pre platnosť záväzku o

zmluvnej pokute sa vyžaduje písomná dohoda zmluvných strán, v ktorej musí byť určená výška zmluvnej
pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Zároveň je nepochybné, že v dohode o zmluvnej pokute musí
byť určená aj povinnosť, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje. Platnosť dohody o zmluvnej pokute je
podmienená aj všeobecnou požiadavkou zákona na určitosť a zrozumiteľnosť akéhokoľvek právneho
úkonu v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

39. Súd dospel prieskumom Zmluvy o poskytovaní verejných služieb k záveru, že zmluvná pokuta bola
dohodnutá v bode 2 dodatku k zmluvám platne, t.j. v súlade s ustanovením § 544 a nasl. Občianskeho
zákonníka, keďže bola splnená náležitosť jej písomnej formy, bola dostatočne určitým spôsobom
špecifikovaná zmluvná povinnosť, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje (porušenie ktorej je

zmluvnou pokutou zabezpečené) a tiež bola dojednaná jej výška, od ktorej sa odvíjal spôsob jej určenia,
v tomto prípade postupného primeraného znižovania, a to v závislosti od dodržania doby viazanosti, t.j.
doby od vzniku záväzku do času potenciálneho porušenia zmluvných povinností.

40. Súd mal v prejednávanej veci zo strany žalobcu, nesúceho dôkazné bremeno, preukázané, že

žalovaný v zmluvnom vzťahu počas dojednanej doby viazanosti 24 mesiacov nezotrval, keď z vyjadrenia
žalobcu, ktoré žalovaný nepoprel, vyplynulo, že vzhľadom na porušenie žalovaným jeho povinnosti
riadne a včas uhradiť cenu za poskytované služby žalobcovi skončil záväzkovo-právny vzťah po 137
dňoch viazanosti a netrval počas celej dohodnutej doby viazanosti. Žalovaný tak porušil povinnosť
zotrvať v zmluvnom vzťahu bez prerušenia alebo obmedzenia poskytovania služieb žalobcom, na

základe ktorého konania žalovaného vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty od
žalovaného v zmysle bodu 2 v spojitosti s tabuľkou č. 1 dodatku k zmluve o poskytovaní verejných
služieb zo dňa 22.10.2015.

41. Vychádzajúc z dôkazov predložených žalobcom, ktoré žalovaný nespochybnil a ani tvrdenia žalobcu

obsiahnuté v žalobe nepoprel, súd považuje uplatnenú zmluvnú pokutu za platne dojednanú. Povinnosti
žalobcu na poskytovanie služieb žalovanému podľa zmluvy zodpovedalo jeho právo na riadnu a včasnú
úhradu ceny za tieto služby žalovaným. Z obsahu zmluvných dojednaní nepochybne vyplýva, aké
povinnosti žalovaného sú zmluvnou pokutou zabezpečené a že dôvodom dojednania zmluvnej pokuty
bolo porušenie záväzku viazanosti alebo prerušenie poskytovania služieb v dôsledku porušenia záväzku

viazanosti platiť riadne a včas za služby poskytnuté právnym predchodcom žalobcu. Žalobca zmluvnú
pokutu stanovil degresívne, teda zmluvná pokuta má klesajúci charakter. Dodatok k zmluve obsahuje
spôsob výpočtu pokuty, ktorý umožňuje bez pochybností určiť jej výslednú výšku, závislú od času, kedyk porušeniu zmluvy zo strany spotrebiteľa dôjde, t.j. závislú od počtu mesiacov, v ktorom spotrebiteľ za
riadneho plnenia svojich povinností zotrvá v zmluvnom vzťahu s dodávateľom.

42. Vzhľadom na charakter dohodnutých vzájomných práv a povinností súd považuje nárok dodávateľa
na zmluvnú pokutu dojednanú v zmluve za oprávnený, nespôsobujúci nerovnováhu v právach a
povinnostiach.

43. Súd mal preukázané, že žalovaný si svoje povinnosti včas a riadne neplnil, ako na to žalobca

poukázal a špecifikoval vo svojom podaní - v odvolaní zo dňa 26.04.2019 proti rozsudku súdu prvej
inštancie zo dňa 13.03.2019 (oboznámenom v odsekoch 8 - 22 tohto rozsudku) a čo je zrejmé aj z
už právoplatne priznaného nároku žalobcovi na zaplatenie sumy 295,14 eur s prísl. prvým rozsudkom
okresného súdu v tomto konaní, sp. zn. 4Csp/250/2017 - 193 zo dňa 13.03.2019 titulom zo strany
žalobcu poskytnutých a žalovaným neuhradených telekomunikačných služieb. Súd rozsudkom zo dňa
13.03.2019 priznal nárok na zaplatenie sumy 195,14 eur s prísl., keďže v konaní nebolo preukázané,

že by žalovaný dlžnú sumu čo i len čiastočne uhradil a súd mal nárok žalobcu dostatočne preukázaný
z listinných dôkazov predložených žalobcom v konaní, v spojitosti s tvrdeniami žalobcu, ktoré žalovaný
nepoprel.

44. Žalovaný porušil podmienky zmluvy - bod 1 písm. b) Dodatku, v zmysle ktorého sa zaviazal, že

bude včas a riadne uhrádzať cenu za služby podľa zvoleného programu, keď prestal riadne a včas
uhrádzať platby za poskytnuté služby po cca 4 mesiacoch od vzniku záväzkovo-právneho vzťahu medzi
zmluvnými stranami, keďže záväzok viazanosti zanikol po 137 dňoch (ako to vyplýva z výpočtu zmluvnej
pokuty v podaní žalobcu - odvolaní zo dňa 26.04.2019 proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa
13.03.2019, výpočtu oboznámeného v odseku 22 tohto rozsudku). Žalovaný teda porušil svoj záväzok

viazanosti porušením svojej povinnosti platiť za služby poskytované právnym predchodcom žalobcu,
následkom ktorého konania žalovaného trval zmluvný vzťah založený Zmluvou o poskytovaní verejných
služieb namiesto 24 mesiacov len 137 dní, počas ktorej doby ale žalovaný využíval v celom rozsahu
benefity (zľavy zo štandardných poplatkov za služby), ktorých poskytovanie žalovanému bolo medzi
zmluvnými stranami dohodnuté v bode 1 písm. c), d), e) Dodatku. Skutočnosť, že služby boli žalovanému

skutočne poskytnuté, žalovaný nepoprel.

45. Súd tak dospel k záveru, že aj nárok žalobcu na zmluvnú pokutu vo výške 96,53 eur bol uplatnený
dôvodne. Súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že žalovaný je povinný v podobe zmluvnej pokuty
vrátiť cenové zvýhodnenie, ktoré požíval počas trvania záväzkového vzťahu, so zohľadnením počtu dní,

ktoré uplynuli z doby viazanosti, vrátane dní, počas ktorých bol žalovaný ešte pripojený, vzhľadom na
degresívny charakter zmluvnej pokuty.

46. Nepriznaním zmluvnej pokuty by sa spotrebiteľ dostal do výhodnejšieho postavenia oproti
dodávateľovi, keď by získal výhodu za situácie, že by si neplnil zmluvné povinnosti, na ktoré sa

zaviazal. Na základe svojho nekalého správania by sa potom dostal do výhodnejšieho postavenia aj
voči spotrebiteľom, ktorí si svoje povinnosti riadne plnia. Nie je dôvod, aby takéto správanie spotrebiteľa
nebolo sankcionované. Úlohou súdu je spotrebiteľa chrániť pred neprimeranými sankciami, pričom
účelom tejto sankcie je, prihliadajúc aj na jej výšku, primäť spotrebiteľa k riadnemu plneniu svojich
povinností, teda nejedná sa o sankciu neprimeranú. Dojednanú zmluvnú pokutu preto súd považuje za

oprávnený nárok žalobcu ako dodávateľa voči žalovanému ako spotrebiteľovi.

47. Pokiaľ aj súdy v minulosti vyhodnotili dohodnutú zmluvnú pokutu ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku, tak žalobca práve na túto rozhodovaciu činnosť súdov reagoval a upravil dojednanie o
zmluvnej pokute v zmluvách tak, že výška zmluvnej pokuty zohľadňuje dobu, po ktorú spotrebiteľ riadne

plnil svoje záväzky, čo má vplyv na zníženie výšky zmluvnej pokuty.

48. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa nasledovných zákonných ustanovení:

Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

49.Spoukazomnazásaduúspechusúdpriznalžalobcoviakosporovejstranesprevažujúcimúspechom
právo na náhradu trov konania v rozsahu 67,38 %,

50. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z rozhodnutia o trovách konania vo svojom
prvom rozsudku zo dňa 13.03.2019 a zohľadnil priznanie žalobcovi istiny 96,53 eur týmto druhým
rozsudkom.

51. Žalobca sa žalobou domáhal celkom priznania sumy 521,74 €, z ktorej sumy predstavuje suma
475,94 € istinu a suma 45,80 € úrok z omeškania do dňa vyhlásenia rozsudku 13.03.2019.

52. Žalobcovi bola rozsudkom zo dňa 13.03.2019 priznaná suma 340,16 €, z ktorej predstavuje 295,14
€ istina a 45,02 € úrok z omeškania. Zastavenie konania v časti rozsudkom zo dňa 13.03.2019 procesne
zavinil žalobca.

53. Týmto druhým rozsudkom bola žalobcovi ešte priznaná suma 96,53 € titulom zmluvnej pokuty, ku
ktorej istine si žalobca úrok z omeškania neuplatnil.

54. Žalobca tak bol v konaní úspešný čo do priznania sumy 436,69 € (340,16 € + 96,53 €). Úspech
žalobcu tak predstavuje 83,69 %, neúspech 16,31 % (436,69/521,74 = 0,8369 x 100 = 83,69 %). Čistý

úspech žalobcu tak predstavuje 67,38 % (úspech 83,69 % - neúspech 16,31 %).

55. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník
samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní na Okresný súd Žilina.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie podané v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.
Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP,
teda ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka

konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,

že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).