Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. október 2021

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 21C/25/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620201761
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2021:5620201761.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobkyne O. W., nar. XX. X.

XXXX, bytom D. W.. V. Z. XXXX,/. U. O., zastúpenej JUDr. Jiřím Martausom, advokátom, so sídlom Ul. 1.
mája 113/9, Liptovský Mikuláš proti žalovanej Slovenskej kancelárii poisťovateľov, so sídlom Bajkalská
19B, Bratislava, IČO : 36062235, zastúpenej spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO :
00151700, so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, o zaplatenie 34.853 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 27.360 eur v lehote troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti konanie z a s t a v u j e .

III. Žalobkyňa m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 57 %, pričom o výške tejto
náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou z 10. 6. 2020, doručenou na tunajší súd 10. 6. 2020 sa žalobkyňa domáhala rozhodnutia,
ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť jej sumu 34.853 eur. Tento žalobný návrh odôvodnila tým, že
rozsudkomOkresnéhosúduLiptovskýMikuláš,sp.zn.:1T/13/1997zo17.2.1997vspojenísrozsudkom
Krajského súdu v Žiline sp. zn. : 1To/176/1997 z 22. 4. 1997 bol F. C., nar. XX. X. XXXX uznaný za

vinného zo spáchania trestných činov ublíženia na zdraví a ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, ktoré
spáchal tým, že dňa 20. 6. 1995, po požití alkoholických nápojov, viedol motocykel zn. : JAWA 350, ŠPZ :
LM 1-83-24, so spolujazdcom A. T., po štátnej ceste II/584 smerom od Liptovského Trnovca na Liptovský
Mikuláš, kde v km 36.700 asi o 22:15 hod. neskoro zareagoval na stojacich chodcov na krajnici na pravej
strany vozovky na Liptovský Mikuláš, do ktorých narazil a pri dopravnej nehode mimo iných narazil
aj do chodkyne (žalobkyne), ktorá utrpela zlomeninu takmer všetkých kostí hlavy, s porušením očnice
a očného nervu vpravo, pričom jej bol priznaný plný invalidný dôchodok. V dôsledku tejto dopravnej

nehody došlo k poškodeniu zdravia žalobkyne a jej zdravotný stav sa následne výrazne zhoršil o
ďalšie poškodenia a diagnózy, ktoré neboli zohľadnené v pôvodných lekárskych posudkoch o sťažení
spoločenského uplatnenia predložených predtým v konaniach vedených na tunajšom súde pod sp. zn. :
11C/62/1999 a sp. zn. : 8C/89/2005, pretože neexistovali. V dôsledku organickej poruchy osobnosti
(postkontúzneho syndrómu) sa totiž u žalobkyne prejavili aj ďalšie postkontúzne zmeny, keď došlo k
rozvojupsychickýchporúch,kpovahovýmzmenám,zníženiupsychickejifyzickejvýkonnosti,halucinóze
aorganickejporuchesbludmi.ZpotvrdeniapsychiatrovO..N.Z.aO..F.O.z27.11.2019,uvedenéhona

lekárskom posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo 17. 7. 2018, priotm vyplýva, že ohodnotenie
aktuálneho sťaženia spoločenského uplatnenia (v tomto lekárskom posudku) nebolo možné vykonať
skôr. V čase dopravnej nehody (20. 6. 1995) bol prevádzkovateľom a vlastníkom dopravného prostriedku
(motocyklu JAWA 350, ŠPZ LM 1-83-24) A. T., D.. X. X. XXXX, N. X.. X. O. XXX/XXX, U. O., P., ktorýzodpovedá za škodu na zdraví žalobkyne podľa § 427 Občianskeho zákonníka ako prevádzkovateľa
motorového vozidla. Motocykel bol v tom čase zákonne poistený v Slovenskej poisťovni, a.s., proti ktorej
by si žalobkyňa mohla podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2002 Z.z. (priamo) uplatniť nárok na náhradu

škody na zdraví, ale podľa § 28 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. práva a povinnosti Slovenskej poisťovne,
a.s. vzniknuté zo zákonného poistenia prešli 1. 1. 2002 na žalovanú spoločnosť. Podľa lekárskeho
posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo 17. 7. 2018, vypracovaného psychiatrami O.. N. Z. a
O.. F. O. aktuálne sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne vzniknuté v dôsledku tejto dopravnej
nehody je 1.000 bodov. Žalobkyňa tiež požiadala súd, aby jej okrem určeného základného odškodnenia

sťaženia spoločenského uplatnenia, toto aj primerane zvýšil podľa ust. § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965
Zb. v znení platnom v čase dopravnej nehody, pretože v jej prípade ide o prípad hodný osobitného
zreteľa. V tejto súvislosti tiež poukázala na novelu vyhl. č. 32/1965 Zb. - vyhlášku č. 47/1995 Z.z., podľa
ktorej z pôvodného znenia § 7 ods. 3 bolo vypustené, že odškodnenie môže súd zvýšiť len „v celkom
výnimočných prípadoch“, a preto postačuje len „prípad hodný osobitného zreteľa“, t.j. nemusí sa jednať
o výnimočný prípad. Úraz žalobkyne a 25 rokov sa znásobujúce trvalé následky sú podľa žalobkyne

nepochybne prípadom, ktorý nemožno označiť len za bežné zdravotné následky, ktoré si nevyžadujú
osobitnú pozornosť. Vzhľadom na vek by žalobkyňa mala byť v najproduktívnejšom, a nie v zhoršujúcom
sa stave. Zhoršujúci sa zdravotný stav a psychické poruchy žalobkyne znemožňujú aspoň relatívne
primeranú akú takú účasť na spoločenskom, rodinnom, kultúrnom a pracovnom živote, teda vo všetkých
životných oblastiach, vrátane primeraného citového prežívania a vnímania okolitého sveta. Následky

sú trvalé, nemôže dôjsť k ich zmierneniu, ale naopak sa zhoršujú. Vzhľadom na charakter a intenzitu
pribúdajúceho sťaženia spoločenského uplatnenia, ako aj z dôvodu, že ide o ženu, žalobkyňa považuje
za primerané zvýšiť základné bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia na 35-násobok.
Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa lekárskeho posudku bolo určené na 1.000
bodov, čo pri zvýšení na 35-násobok, predstavuje 35.000 bodov čo vo finančnom vyjadrení predstavuje

sumu 1.050.000 Sk (35.000 bodov x 30 Sk), teda po prepočítaní na eurá sa žalobkyňa domáha náhrady
škody na zdraví vo výške 34.853 eur.

2. Vo vyjadrení k žalobe z 2. 7. 2020, doručenom na tunajší súd 9. 7. 2020 žalovaná uviedla, že je
pravdou, že k poškodeniu zdravia žalobkyne došlo pri dopravnej nehode z 20. 6. 1995 a odškodnenie

bolo predmetom súdnych konaní vedených na tunajšom súde pod sp. zn. : 11C/62/1999 a sp. zn. :
8C/89/2005. Žalovaná však nesúhlasí s tým, že zdravotný stav žalobkyne sa výrazne zhoršil o ďalšie
poškodenia a diagnózy, ktoré neboli zohľadnené v predchádzajúcich v lekárskych posudkoch o sťažení
spoločenského uplatnenia predložených v rámci konania sp. zn. : 8C/89/2005, pretože neexistovali. Už
v konaní sp. zn. : 8C/89/2005 bolo namietané, že k zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne nedošlo

a položky buď boli hodnotené buď duplicitne alebo dokonca došlo k zlepšeniu. V konaní bol vypočutý
aj O.. O. G., ktorý tieto posudky vystavoval a ten k psychickým poruchám uviedol, že posudok, ktorý
vypracoval 26. 3. 2003 (na žiadosť žalobkyne), vypracoval bez toho, aby porovnával jej zdravotný
stav s rokom 1996 a ohodnotil psychické poruchy rovnako ako v roku 1996, pretože k zmene nedošlo
(položka 251 bola ohodnotená s bodovým ohodnotením 1.200 bodov a teraz je položka 253 ohodnotená

na 1.000 bodov.) Žalovaná ďalej poukázala na to, že náhradu za bolestné a sťaženie spoločenského
uplatnenia bola žalobkyni vyplatená v maximálnej možnej výške podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb., t.j. vo
výške 240.000 eur. V rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. : 8C/89/2005 sa uvádza, že súd sa stotožnil
s obranou žalovaných, spočívajúcou v tom, že lekárske posudky z 27. 6. 1996 a z 26. 3. 2003 sú (s
výnimkou položky č. 259) totožné v tom zmysle, že nejde o lekárske obodovanie nastavšieho zhoršenia

pôvodného odškodnenia na zdraví, ktoré sa nepredpokladalo pri pôvodnom hodnotení. Žalovaná tiež
poukázala na to, že zástupca žalobkyne už 14. 5. 2019 doručil žalovanej ako jej zástupkyni žiadosť
o poistné plnenie na sumu 40.449,60 eur na základe posudkov vypracovaných O.. I. Z. a O.. F. O., a
následne, aby žalovaná mohla objektívne posúdiť nárok žalobkyne bol zástupca žalobkyne vyzvaný na
predloženie potrebných dokladov, no tieto do dnešného dňa nepredložil a ani inak nijako nereagoval.

Súčasne bol zástupca žalobkyne žalovanou informovaný, že posudky, ktoré predložil sú vypracované
podľa zákona č. 437/2004 Zb., a nie podľa vyhl. č. 32/1965 Zb. platnej v čase vzniku úrazu. Žalovaná
ďalejpoukázalanato,žezdravotnéproblémy,ktoréohodnotilaO..O.podpoložkouč.253vovýške1.000
bodov boli v minulosti hodnotené podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. pod položkou č. 251 vo výške 1.200
bodov. Posudok o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaný O.. O. je nesprávne vyplnený podľa

zákona č. 437/2004 Z.z., pričom je potrebné vykonať hodnotenie podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. Položka
č. 251 v zmysle vyhlášky č. 32/1965 Zb. je totožná s položkou č. 253 (rovnaká diagnóza) v zmysle
zákona č. 437/2004 Z.z. Z uvedeného nevyplýva zhoršenie zdravotného stavu, ale naopak zlepšenie.Na základe toho žalovaná navrhla uplatnený nárok v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko ho považovala
za nepreukázaný.

3. Na pojednávaní 19. 10. 2021 žalobkyňa uviedla, že výška náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia má byť určená podľa predpisu platného v čase, keď vznikol nárok na túto náhradu. Pri
určovaní výšky náhrady nemožno vychádzať z nového predpisu a body dávať podľa starého predpisu.
Pokiaľ ide o výšku, tak je potrebné postupovať podľa zákona č. 437/2004 Zb., v znení platnom v roku
2018. Vyplýva to aj z toho, že vyhláška 32 z roku 65 hovorí o slovenských korunách. Počet bodov by

mal vychádzať z ustanovení zákona č. 437/2004 z dôvodu, že pôvodné bodové ohodnotenie je už úplne
iné. Zároveň u žalobkyne sa dôvody na mimoriadne zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského
uplatnenia prejavili až v roku 2018, čiže ak by sa malo ísť podľa starej vyhlášky, podľa pôvodných bodov,
tak možno, že tieto pôvodné body z roku 95 budú mimoriadne zvýšené až v dnešnej dobe, pretože nárok
premlčanýnieje,nakoľkodôvodynamimoriadnezvýšenieodškodneniasaprejaviliažvroku2018,preto
je u žalobkyne dôvod na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Zároveň

tiež psychiatrička O.. Z. v posudku o sťažení spoločenského uplatnenia z novembra 2019 potvrdila,
že následky, resp. sťaženie spoločenského uplatnenia nebolo možné zistiť a obodovať skôr ako v júli
2018. Pokiaľ ide o rozhodnutie sp. zn. : 4Sžso 23/2008, tak v ňom je výslovne uvedené, že náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia treba poskytnúť podľa predpisu, keď vznikol nárok na túto
náhradu. Pokiaľ ide o rozsudky predložené protistranou na pojednávaní, tak to rozhodnutie sp. zn. :3Cdo

219/2004 hovorí, že nemožno žalovať subjekt, ktorý stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, s čím
žalobkyňa súhlasila a pokiaľ ide o rozhodnutie z roku 2005, tak vyjadrila názor, že toto je už prekonané
súdnou praxou šestnásť rokov po jeho vydaní. Žalobkyňa sa tiež nestotožnila s tvrdením protistrany,
že všetky žaloby, ktorými sa domáhala náhrady škody na zdraví proti škodcovi boli zamietnuté, pretože
zamietnutá bola len prvá žaloba a druhá žaloba bola zamietnutá len čiastočne, čiže aj z rozsudku

Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. : 8C 89/2005 z 13. 11. 2006, v spojení s rozhodnutím
odvolacieho súdu, bolo preukázané, že škodca žalobkyni za škodu zodpovedá, a táto zodpovednosť je
preukázaná aj obsahom trestného spisu. Žalovaný je v konaní pasívne legitimovaný, pričom žalovaným
nie je Slovenská poisťovňa - Allianz, ale Slovenská kancelária poisťovateľov. Žalobkyňa sa pôvodne
od žalovaného, ako aj od Slovenskej poisťovne domáhala náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia,

pričom pri bodovom ohodnotení vychádzala zo zákona č. 437/2004 Zb., avšak zo strany Slovenskej
poisťovne jej bolo povedané, že má ísť podľa starých predpisov, preto potom podala žalobu na základe
názoru Slovenskej poisťovne, kde body ohodnotila podľa vyhlášky 32 z roku 65, t.j. v čase, kedy došlo k
tej dopravnej nehode, pričom vychádzala z vyhlášky č. 32/1965, účinnej v tom čase, keď ohodnocovala
bod na 30 slovenských korún, ale v zmysle rozhodnutia sp. zn. : 4Sžso 23/2008 sa následne na

pojednávaní stotožnila s predbežným právnym posúdením súdu, pretože naozaj náhradu sťaženia
spoločenského uplatnenia je potrebné poskytnúť podľa predpisu, kedy vznikol nárok na túto náhradu,
pričom tento nárok vznikol v lete 2018. Skôr túto náhradu žalobkyňa ani požadovať nemohla, nakoľko aj
psychiatričkavnovembri2019potvrdila,žesatonedaloskôr obodovať.Vzhľadomnapredbežnéprávna
posúdenie súdu žalobkyňa zobrala svoju žalobu v časti o zaplatenie 7.493 eur späť a z titulu náhrady

sťaženia spoločenského uplatnenia sa následne domáhala zaplatenia sumy vo výške 27.360 eur. Bola
tu preukázaná dôvodnosť žalobou uplatneného nároku, a to výsluchom žalobkyne, ako aj lekárskym
posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia, potvrdeného dvomi psychiatrami, kde nie sú uvedené
len poruchy zdravia, ktoré majú spôsobovať sťaženie spoločenského uplatnenia, ale je tam aj potvrdenie
z 27. 11. 2019, že tieto následky nebolo možné obodovať skôr, čiže je tu aj dôkaz dvoch psychiatrov, že

pred rokom 2018 tu nemohlo ísť o sťaženie spoločenského uplatnenia. Pokiaľ aj žalovaná v tomto smere
stanovisko psychiatrov spochybňuje, tak samotné popieranie nestačí, pretože zástupkyňa protistrany
nemá v tomto smere odborné vzdelanie. Aj výsluchom žalobkyne bolo zistené, že ide o také prejavy
sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré sa v minulosti neprejavovali.

4. Žalovaná pojednávaní 19. 10. 2021 uviedla, že neuznáva nárok žalobkyne v celom rozsahu, čo do
základného, aj čo do mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Základné bodové
ohodnotenie za vážne duševné poruchy, aj s mimoriadnym zvýšením bolo žalobkyňou uplatňované
už dvakrát, a to voči zodpovednému subjektu v konaniach vedených na tunajšom súde pod sp. zn. :
8C/89/2005 a 11C/62/1999. V oboch konaniach bol nárok žalobkyne v celom rozsahu zamietnutý z

dôvodu premlčania. Ak bol zamietnutý základný nárok, ako aj nárok na mimoriadne zvýšenie z dôvodu
premlčania, tak žalobkyňa sa ho nemôže domáhať ani v tomto konaní. Pre úplnosť vzniesla žalovaná na
pojednávaní námietku premlčania. Nárok je uplatnený po uplynutí dvojročnej premlčacej doby, pretože
pokiaľ ide o vážne duševné poruchy spôsobené vážnym poranením hlavy, tak táto položka bola prvýkrátohodnotená lekárskym posudkom v roku 1996 a druhýkrát v roku 2003, v oboch prípadoch zhodne 1.200
bodmi. V tomto konaní si žalobkyňa po 25 rokoch od dopravnej nehody uplatňuje rovnaké sťaženie
spoločenského uplatnenia, na základe rovnakej položky, a to na podklade posudku z roku 2018. Pokiaľ

ide o ustálenie zdravotného stavu, tak tento možno najneskôr považovať za ustálený dva roky po
vystavení neskoršieho posudku, v roku 2005 a čo sa týka samotnej vedomosti o škodcovi, tak o tom
sa žalobkyňa dozvedela najneskôr z trestného rozsudku v apríli roku 1997. Nie je však možné vylúčiť,
že vedomosť o ustálení zdravotného stavu a o osobe škodcu nadobudla žalobkyňa podstatne skôr.
Čiže nárok bol premlčaný už v roku 2005 a nárok na náhradu škody titulom sťaženia spoločenského

uplatnenia za vážne duševné poruchy bol uplatnený žalobou až v júni v roku 2020 a preto je premlčaný.
Žalovaná na tomto pojednávaní však vzniesla aj námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.
Žalobca totiž v žalobe odvodzuje pasívnu vecnú legitimáciu z ust. § 15 ods. 1 zákona č. 181/2001
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Vzhľadom na to, že dopravná nehoda sa stala 20. 6. 1995 je potrebné na režim aplikovať vyhlášku
č. 423/1991, ktorá upravuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu, teda

nie je možné aplikovať aktuálny zákon. Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 vyhlášky č. 423/1991 poškodený
nemá právo na plnenie voči poisťovni s výnimkou prípadov uvedených v citovaných ustanoveniach
tejto vyhlášky. Týmito prípadmi sú len smrť poisteného, zánik právnickej osoby, prípad, keď nezistená
osoba zodpovedá za škodu na území Slovenskej republiky alebo ak poisťovňa po skončenia šetrenia
a dohodnutí výšky náhrady škody s poškodeným, prípadne po doručení právoplatného rozhodnutia o

výške náhrady škody, písomne odmietne plniť. Len v týchto prípadoch má poškodený priamy nárok na
náhradu škody voči poisťovni. Vzhľadom na to, že v tejto veci nenastala ani jedna z výnimiek na priamu
žalovateľnosť poisťovne, vzniesla žalovaná námietku nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného a
žiadala z uvedeného dôvodu žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Na podporu svojho tvrdenia žalovaná
predložila rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 3Cdo 38/2005, uznesenie Najvyššieho súdu SR

sp. zn. : 3Cdo 219/2004, rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. : 4Co/108/2005. V minulosti boli
všetky nároky žalobkyne uplatnené voči zodpovednému subjektu zamietnuté v plnom rozsahu, čo sa
týka vážnych duševných porúch a sťaženia spoločenského uplatnenia za tieto poruchy. Z dôvodu
premlčania bolo priznané len základné hodnotenie za položku 259 (strata sluchu), ktorá nie je premetom
tohto konania. Ďalej poukázala na prechodné ustanovenie § 28 ods. 2 a 3 zákona č. 381/2001 podľa

ktorého práva a povinnosti Slovenskej poisťovne, a.s. vzniknuté zo zákonného poistenia prechádzajú na
Slovenskú kanceláriu poisťovateľov od 1. januára 2002. Tieto práva a povinnosti uplatňuje a vykonáva
v jej mene a na účet kancelárie Slovenská poisťovňa, a. s., ktorá sa následne zmenila na Allianz
- Slovenskú poisťovňu, čiže Allianz - Slovenská poisťovňu. Poisťovňa pritom neodmietla plnenie.
Žalobkyňa si pred podaním žaloby uplatnila náhradu škody v poisťovni. Poisťovňa preto písomne

vyzvala zástupcu žalobkyne na doloženie dokladov preukazujúcich výšku náhrady škody. Tieto však
zo strany žalobkyne a jej zástupcu doteraz predložené neboli. Avšak aj podľa žalovanou predložených
rozhodnutí najvyššieho súdu sa ako podmienka vyžaduje písomné odmietnutie zo strany poisťovne.
Právny vzťah medzi poisteným F. C. a zákonným poisťovateľom, ktorým bola Slovenská poisťovňa v
tom čase, vznikol zo zákonného poistenia. Teda samotný právny vzťah medzi nimi vznikol v tom čase

a takisto dopravná nehoda nastala v čase účinnosti zákonného poistenia zodpovednosti za škodu, a
preto by sa na právny vzťah mala aplikovať vyhláška č. 423/1991. Trvalé následky (organická porucha
osobnosti) síce bolo ohodnotené v lekárskom posudku až v júli 2018, 23 rokov po dopravnej nehode,
ale nie je zrejmé, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu, pokiaľ ide o túto položku. Žalovaná
uviedla, že rozporuje v celom rozsahu lekársky posudok O.. O.. Zo strany žalobkyne neboli predložené

žiadne lekárske správy, ktoré by preukazovali liečenie, ktoré by preukazovali vznik tohto nároku až v
období v roku 2018 (okrem jediného potvrdenia perom dopísaného psychiatričkami v roku 2019 do
lekárskeho posudku.) Ak súd nárok žalobkyne nezamietne, navrhla žalovaná na pojednávaní vykonanie
znaleckého dokazovania znalcom z odvetvia psychiatria, odbor zdravotníctvo, ktorý by posúdil jednak
vznik vážnych duševných porúch a jednak ohodnotenie týchto porúch, ako aj ustálenie zdravotného

stavu. K čiastočnému späťvzatiu žaloby zo strany žalobkyne na pojednávaní žalovaná uviedla, že nemá
voči nemu žiadne námietky. Žalobkyňa okrem lekárskeho posudku dvoch psychiatričiek nepredložila
žiadne lekárske správy, preto nárok nedostatočne preukázala. Vo svojom výsluchu na pojednávaní
uvádzala skôr neurologické ťažkosti ako ťažkosti duševného charakteru. Žalobkyňa uviedla, že sa liečila
na psychiatrii v období už po dopravnej nehode, a iba znalec psychiater by dokázal kompletne posúdiť

celkový zdravotný stav žalobkyne a vyjadriť sa k bodovému ohodnoteniu vážnych duševných porúch.

5. Na pojednávaní 19. 10. 2021 súd vykonal dokazovanie na základe, ktorého dospel k týmto
relevantným skutkovým zisteniam.6. Z lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo 17. 7. 2018, vyhotovenom
psychiatričkou O.. N. Z. a psychiatričkou O.. F. O. (č.l. 5 spisu) v spojení s potvrdením týchto

dvoch psychiatričiek z 27. 11. 2019, uvedeným dodatočne na tomto lekárskom posudku zo 17. 7.
2018, súd zistil, že tieto dve psychiatričky k 17. 7. 2018 vyhotovili lekársky posudok o sťažení
spoločenského uplatnenia, ktorý (formálne) vypracovali podľa zákona č. 437/2004 Z.z., pričom
sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne odvodzovali od diagnózy organickej poruchy osobnosti
- postkontúzneho syndrómu F07.2, ktoré zaradili do položky č. 253 prílohy č. 1 zákona č. 437/2004

Z.z. a ohodnotili počtom 1.000 bodmi. V rámci zdôvodnenia posudku poukázali na skutočnosť, že
ide o poruchu trvalú, a to aj s výskytom ďalších porúch ako organická halucinóza - F06.0, organická
poruchu s bludmi - F06.2, organická afektívna porucha - F06.3, organická emočná labilita - F06.6, mierna
kognitívna porucha - F06.7, ako aj porucha klasifikovaná ako F07.2. Tieto závery boli u žalobkyne ako
invalidnej dôchodkyne týmito psychiatričkami konštatované v súvislosti s dopravnou nehodou z 20. 6.
1996. Z dodatočne pripojeného potvrdenia uvedených lekárok vyhotoveného na listine tohto lekárskeho

posudkuz17.7.2018,ktorépotvrdeniebolodatovanédátumom27.11.2019vyplynulo,žetentolekársky
posudok zo 17. 7. 2018 nebolo možné podať (vrátane ohodnotenia v bodoch) skôr (ako bol vyhotovený.)

7. Z posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia z 27. 6. 1996, vyhotovenom O.. O. N.,
z oddelenia úrazovej chirurgie, zástupcom prednostu Nemocnica F. D. Roosewelta Banská Bystrica a

O.. O. G., z oddelenia úrazovej chirurgie, Nemocnica F. D. Roosevelta Banská Bystrica (č.l. 18 spisu,
tunajšieho súdu sp. zn. : 8C/89/2005) vyplynulo, že (okrem iného) v súvislosti s dopravnou nehodou
20. 6. 1995 bola u žalobkyne ako invalidnej dôchodkyne konštatovaná diagnóza „Vážne následky po
poranení mozgu“, ktorá bola v tomto posudku zaradená pod položku č. 251 vyhlášky č. 32/1965 Zb. a
bola ohodnotená 1.200 bodmi.

8. Z lekárskej správy - nálezu z 26. 3. 2003, vyhotoveného O.. O. G., oddelením úrazovej chirurgie,
zástupcom prednostu oddelenia Nemocnice s poliklinikou F. D. Roosewelta v Banskej Bystrici z 26. 3.
2003 (č.l. 19 spisu tunajšieho súdu, sp. zn. : 8C/89/2005) mal súd zase preukázané, že v súvislosti s
dopravnou nehodou z 20. 6. 1995 boli u žalobkyne konštatované (okrem iného) vážne mozgové poruchy

po poranení mozgu, zaradené v tomto posudku pod položku č. 251 vyhlášky 32/1964 Zb., a že boli
ohodnotené 1.200 bodmi.

9. Zo zápisnice o výpovedi svedka O.. O. G. na pojednávaní 26. 9. 2006, vo veci vedenej na tunajšom
súde pod sp. zn. : 8C/89/2005 (č.l. 50, zadná strana až č.l. 52, zadná strana) súd zistil, že pokiaľ

ide o položku č. 251 - vážne mozgové poruchy po poranení mozgu, tak túto svedok obodoval ako v
roku 1996, tak aj v roku 2003 rovnako, a to 1.200 bodmi, a z toho potom pri výpovedi vyvodzoval,
že k zmene pri tomto zranení nedošlo (v roku 2003 oproti roku 1996.) V žiadnej časti jeho výsluchu k
charakteru poškodenia zdravia žalobkyne pritom neboli uvedené diagnózy psychiatrického charakteru,
ktorésúduvedenévlekárskomposudkuz17.7.2018.Anizožiadnejčastijehovýpovedenapojednávaní

nevyplynuli neuvádzali žiadne diagnózy žalobkyne, ktoré by boli psychiatrického charakteru.

10. Za nesporné (pre nepopretie podľa § 150 Civilného sporového poriadku, resp. pre zhodnosť tvrdení
strán sporu podľa § 186 ods. 2 Civilného sporového poriadku) bolo možné mať skutkové tvrdenia, že 20.
6. 1995 F. C., nar. XX. X. XXXX, vedúc motocykel zn. : JAWA 350, ŠPZ : LM 1-83-24, so spolujazdcom

A. T., D.. X. X. XXXX, prevádzkovateľ a vlastník tohto motocyklu, po štátnej ceste II/584 smerom od
Liptovského Trnovca na Liptovský Mikuláš, v km 36.700, asi o 22.15 hod. neskoro reagoval na chodcov
stojacich na krajnici pravej strany vozovky, do ktorých narazil, vrátane do žalobkyne, ktorá pritom utrpela
zlomeninu takmer všetkých kostí hlavy, s porušením očnice a očného nervu vpravo, pričom jej bol
priznaný invalidný dôchodok, pričom F. C. bol následne v trestnom konaní vedenom na tunajšom súde

podsp.zn.:1T/13/1997uznanýzavinnéhozospáchaniatrestnýchčinovublíženianazdravíaohrozenia
pod vplyvom návykovej látky. Nebolo tiež sporné, že žalobkyňa v dôsledku tejto dopravnej nehody
utrpelaajpoškodeniezdraviaprezentovanévdiagnózachopísanýchvlekárskomposudkupsychiatričiek
O.. N. Z. a O.. F. O. zo 17. 7. 2018, avšak sporné medzi stranami bolo, kedy došlo k vzniku tohto
poškodeniu zdravia, pretože žalobkyňa tvrdila, že k nemu došlo až v roku 2018, kedy bol vyhotovený

lekársky posudok zo 17. 7. 2018, pretože až vtedy bolo možné mať (v tomto smere) zdravotný stav
žalobkyne bola potvrdenia psychiatričiek z 27. 11. 2019 za ustálený a ohodnotiteľný, a žalovaná zase
tvrdila, že toto poškodenie zdravia tu už bolo aj v minulosti a bolo konštatované v lekárskych posudkoch
z roku 1996 a 2003. Nesporný skutkový stav sa nedokazuje a súd si ho osvojí ako zistený skutkový stav.11. Na základe nespornosti tvrdení strán sporu a vykonaného dokazovania zistený skutkový stav súd
právne posúdil predovšetkým podľa nasledovných hmotnoprávnych ustanovení.

12. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. - o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom
v čase vyhlásenia tohto rozsudku) právne vzťahy vzniknuté zo zákonného poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla do 31. decembra 2001 sa spravujú podľa doterajších

právnych predpisov.

13. Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. - o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení
účinnom v čase vyhlásenia tohto rozsudku) práva a povinnosti Slovenskej poisťovne, a. s., vzniknuté
zo zákonného poistenia prechádzajú 1. januára 2002 na kanceláriu. Tieto práva a povinnosti uplatňuje

a vykonáva v mene a na účet kancelárie Slovenská poisťovňa, a. s. Túto činnosť účtuje Slovenská
poisťovňa, a. s., oddelene od ostatnej činnosti.

14. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. - o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení

účinnom k času vyhotoveniu lekárskeho posudku zo 17. 7. 2018) poistený má z poistenia zodpovednosti
právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu
škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.

15. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. - o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v
znení účinnom k času vyhotovenia lekárskeho posudku zo 17. 7. 2018) náhradu škody uhrádza
poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

16. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. účinného k dátumu vyhotovenia
lekárskeho posudku zo 17. 7. 2018) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

17. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení účinného k času

vyhotovenia lekárskeho posudku zo 17. 7. 2018) zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

18. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení účinnom k času vyhotovenia
lekárskehoposudkuzo17.7.2018)priškodenazdravísajednorazoveodškodňujúbolestipoškodeného

a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

19. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. - o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenskéhouplatneniaaozmeneadoplnenízákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.273/1994

Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej
poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v
znení neskorších predpisov (v znení účinnom k dátumu vyhotovenia lekárskeho posudku zo 17. 7. 2018)
náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe
následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného

uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

20. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. - o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenskéhouplatneniaaozmeneadoplnenízákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.273/1994
Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej

poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v
znení neskorších predpisov (v znení účinnom k času vyhotovenia lekárskeho posudku zo 17. 7. 2018)
náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8
). Sadzby bodového hodnoteniaza sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti .

21. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. - o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenskéhouplatneniaaozmeneadoplnenízákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.273/1994
Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej
poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní

v znení neskorších predpisov pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie
spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8 ).

22. Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. - o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie

spoločenskéhouplatneniaaozmeneadoplnenízákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.273/1994
Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej
poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní
v znení neskorších predpisov v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity,4)
môže súd náhradu za sťaženie

spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.

23. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky Ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho
zabezpečenia a ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. - o odškodňovaní bolesti a sťaženia
spoločenského uplatnenia (v znení účinnom v čase dopravnej nehody z 20. 6. 1995) sťaženie

spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé
dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských
potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následky“). Odškodnenie za sťaženie
spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v
rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.

24. Pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu sa súd riadil nasledovnými úvahami.

25. Z prechodného ustanovenia § 28 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. (v znení účinnom v čase vyhlásenia
tohto rozsudku) vyplýva, že právne vzťahy vzniknuté zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla do 31. 12. 2001 sa spravujú podľa doterajších právnych
predpisov. Žalobkyňa si v tomto konaní uplatňovala nárok na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia vyplývajúceho z poškodenia zdravia, ktoré u nej vzniklo až dodatočne (hoci bolo spôsobené
dopravnou nehodou z 20. 6. 1995), v roku 2018. Z lekárskeho posudku psychiatričiek zo 17. 7. 2018
týkajúcom sa tohto poškodenia zdravia v spojení s dodatočným potvrdením autoriek tohto posudku

z 27. 11. 2019 totiž vyplýva, že tento posudok nebolo možné podať skôr ako 17. 7. 2018, a preto
za moment vzniku tohto poškodenia na (duševnom) zdraví je možno považovať najskôr dátum 17.
7. 2018. A keďže ku škode na (duševnom) zdraví žalobkyne spočívajúcej v duševných poruchách
predstavovaných diagnózou postkontúzneho syndrómu (ako aj súvisiacich, v lekárskom posudku to 17.
7. 2018 uvedených ďalších psychiatrických diagnóz) došlo až v roku 2018, bolo tak možné mať za to, že

ku vzniku práva poistených (F. C. a A. T.) na to, aby poisťovateľ za nich nahradil poškodenej žalobkyni
nárok na náhradu tejto škody na duševnom zdraví (podľa § 4 ods. 2 písm. a) uvedeného zákona),
ako aj ku vzniku právo poškodenej žalobkyne uplatniť si svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi, vznikli až v roku 2018, a teda možno mať za to, že právne vzťahy vzniknuté zo zákonného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (vo vzťahu k škode na

duševnom zdraví žalobkyne uvedenej v žalobe), ktorých obsahom boli uvedené práva, vznikli až v roku
2018, teda po 1. 1. 2002, a preto sa podľa § 28 ods. 2 uvedeného zákona (účinného v čase vyhlásenia
tohto rozsudku) na nich nevzťahujú doterajšie právne predpisy (vyhláška Ministerstva financií SR č.
423/1991 Zb.), ale zákon č. 381/2001 (v znení účinnom v roku 2018), vrátane jeho § 15 upravujúceho
priamy nárok poškodeného voči poisťovateľovi. Teda poškodená žalobkyňa bola oprávnená uplatniť si

svoj tento nárok na náhradu škody na duševnom zdraví priamo proti poisťovateľovi, ktorý poistil za škodu
zodpovedné subjekty pre prípad vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného
prostriedku (Slovenskej poisťovni, a.s.) Vzhľadom na to, že (podľa § 28 ods. 3 uvedeného zákona)
práva a povinností Slovenskej poisťovne, a.s. vzniknuté zo zákonného poistenia zodpovednosti zaškodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku prešli od 1. 1. 2002 na Slovenskú kanceláriu
poisťovateľov (žalovanú), bolo tak možné mať za to, že pasívne vecne legitimovanou v tomto konaní je
žalovaná (Slovenská kancelária poisťovateľov), a vo vzťahu k nej vystupuje Slovenská poisťovňa, a.s.

ako subjekt, ktorý je podľa § 28 ods. 3 zákona oprávnený v mene Slovenskej kancelárie poisťovateľov
uplatňovať a vykonávať jej práva a povinnosti. Vzhľadom na uvedené neobstojí námietka absencia
pasívnej vecnej legitimácie prednesená žalovanou na pojednávaní 19. 10. 2021, ktorá vychádza z
ustanovení doterajších predpisov, ktoré nemožno v tejto veci aplikovať (vyhl. Ministerstva financií
Slovenskej republiky č. 423/1991 Zb.)

26. Podľa § 15 ods. 1 tohto zákona (účinného v roku 2018) základnou podmienkou preto, aby poškodený
tento svoj nárok na náhradu škody mohol uplatniť priamo voči poisťovateľovi, je preukázanie tohto
nárokunanáhraduškodyvočiškodcom,resp.osobámzodpovednýmzaškodu,kčomuvdanomprípade
došlo.

27. V tomto konaní bolo nesporné (pre nepopretie žalovanou podľa § 151 CSP), že 20. 6. 1995 F. C., D..
X. X. XXXX po požití alkoholických nápojov, viedol motocykel, ktorého vlastníkom a prevádzkovateľom
bol A. T., nar. X. X. XXXX, a ktorý s nám sedel na tomto motocykli ako spolujazdec, po štátnej
ceste II/584 smerom od Liptovského Trnovca na Liptovský Mikuláš, kde neskoro reagoval na chodcov
stojacich na krajnici vozovky, do ktorých narazil, vrátane žalobkyne, ktorá v dôsledku tohto úrazu utrpela

zlomeninu takmer všetkých kostí hlavy, s porušením očnice a očného nervu vpravo, a bol jej priznaný
plný invalidný dôchodok. Zodpovednosť za škodu vzniknutú v súvislosti s prevádzkou dopravného
prostriedku sa neposudzuje podľa § 427 Občianskeho zákonníka, ale podľa § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ak nie je vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, ale je spôsobená
porušením konkrétnej právnej povinnosti uloženej v súvislosti s prevádzkou dopravného prostriedku (viď

aj judikatúra - R 20/1975.) F. C.Z. porušil právnu povinnosť vedením motorového vozidla pod vplyvom
návykovej látky a A. T. zase tým, že umožnil osobe pod vplyvom návykovej látky viesť svoje motorové
vozidlo. Predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu F. C. a A. T. vo vzťahu k žalobkyni (poškodenej)
podľa § 420 Občianskeho zákonníka - porušenie právnej povinnosti (protiprávne konanie), bol tak
nesporný.

28. Pokiaľ ide o ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka
(existencia škody na duševnom zdraví a s ňou súvisiace sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne),
tak v tejto súvislosti možno z časového hľadiska vzniku tejto škody na duševnom zdraví žalobkyne
uvažovať o spornosti skutkových tvrdení strán sporu, pretože kým žalobkyňa tvrdila, že k tomuto

poškodeniu duševného zdravia u nej došlo až dodatočne, v roku 2018 (17. 7. 2018), tak žalovaná zase
tvrdila, že toto poškodenie duševného zdravia tu bolo prítomné už čase vyhotovenia predchádzajúcich
lekárskych posudkov z roku 1996 a 2003, pričom k súčasnosti nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu
žalobkyne (pokiaľ ide o tieto psychiatrické diagnózy.) Samotná existencia tohto poškodenia duševného
zdravia (ako druhý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka)

už sporná nebola, keďže ju pripúšťali obe strany a nezhodli sa len v tom, kedy vzniklo. Rovnako
nebola sporná ani existencia súvisiaceho sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne v pracovnom,
spoločenskom ako aj osobnom živote, ako aj jej úplná invalidita. Nakoniec existenciu tohto poškodenia
duševného zdravia, ako aj sťaženie spoločenského uplatnenia, a invalidity (ako druhého predpokladu
zodpovednosti za škodu) preukazuje aj psychiatrický lekársky posudok zo 17. 7. 2018 spolu so záverom

o vzniku tohto poškodenia zdravia k 17. 7. 2018, ktorý vyplýva z dodatočného potvrdenia autoriek tohto
posudku z 27. 11. 2019, nachádzajúcom sa na tomto posudku.

29. V tejto súvislosti žalovaná namietala, že zdravotné problémy na základe, ktorých si žalobkyňa v
tomto konaní uplatňuje nárok na náhradu za súvisiace sťaženie spoločenského uplatnenia (ktoré sú v

lekárskom posudku zo 17. 7. 2018 ohodnotené vo výške 1.000 bodov) už boli hodnotené v minulosti
(v lekárskych posudkoch z roku 1996 a 2003, a to v oboch zhodne vo výške 1.200 bodov), pretože
položka č. 253 (uvedená v lekárskom posudku zo 17. 7. 2018) podľa zákona č. 437/2004 Z.z. je
obsahovo totožná s položkou č. 251 podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. (uvedenej v lekárskych posudkoch
z roku 2003 a 1996.) K tejto námietke žalovanej súd uvádza, že položka č. 251 (podľa vyhlášky č.

32/1965 Zb.) je síce obsahovo zhodná s položkou č. 253 (podľa zákona č. 437/2004 Z.z.), keď obe
položky sú obsahovo definované ako : „Vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení
hlavy“, ale ako už vyplýva zo slovného označenia obsahu týchto položiek, ide tu o dva odlišné druhy
poškodení zdravia (ktoré hoci sú spôsobené jednou príčinou - ťažkým poranením hlavy), majú odlišnýcharakter, a to mozgové poruchy (poruchy neurologického, telesného charakteru) a duševné poruchy
(poruchy psychického charakteru.) Z vykonaného dokazovania obsahom lekárskych posudkov z roku
1996 a 2003 však vyplýva, že (v čase ich vydania) boli zistené a obodované len vážne mozgové

poruchy po poranení mozgu, resp. vážne následky po poranení mozgu, teda v zásade len poškodenia
mozgového, t.j. neurologického, telesného charakteru (a nie aj duševného charakteru), a preto ak sa
v psychiatrickom lekárskom posudku zo 17. 7. 2018 uvádzajú diagnózy ako postkontúzny syndróm
a ďalšie diagnózy výlučne psychiatrického charakteru (zahrňujúce bludy, halucinácie, výkyvy nálad a
pod.) nemožno ich stotožňovať s poškodením zdravia konštatovaným v lekárskych posudkoch z roku

1996 a 2003. Nemožno tak súhlasiť s vyjadrením žalovanej, že zdravotné problémy, na základe ktorých
si žalobkyňa v tomto konaní uplatňuje nárok už boli potvrdené v minulosti (v uvedených lekárskych
posudkoch z roku 1996 a 2003, kde boli podľa nej ohodnotené po 1.200 bodov.) Taktiež z výpovede
svedka O.. G., ktorý vypracoval, resp. sa spolupodieľal na vyhotovení lekárskych posudkov v roku 1996
a 2003 na pojednávaní 26. 9. 2006 (vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. : 8C/89/2005)
nevyplynulo, že by v čase vyhotovenia týchto posudkov žalobkyňa trpela duševnými poruchami, ktoré

sú uvedené v psychiatrickom lekárskom posudku zo 17. 7. 2018. Naopak, z psychiatrického lekárskeho
posudku zo 17. 7. 2018 vyplýva existencia poškodenia duševného zdravia (s uvedenými diagnózami
psychiatrického charakteru), ktoré boli zapríčinené kontúziou (ťažkým úrazom hlavy), pričom na tomto
lekárskom posudku je tiež uvedené aj dodatočné potvrdenie autorov posudku z 27. 11. 2019, že
predmetný posudok nebolo možné vypracovať skôr, a teda, že toto poškodenie duševného zdravia

bolo považované za ustálené, pre potreby ohodnotenia v tomto lekárskom posudku, najskôr k dátumu
vyhotovenia lekárskeho posudku zo 17. 7. 2018, čím bolo možné mať za preukázané, že ku vzniku
poškodenia na zdraví uvedenom v žalobe došlo až 17. 7. 2018. Navyše, lekári oddelenia úrazovej
chirurgie, ktorí vypracovávali posudky z roku 1996 a 2003 by ani neboli odborne spôsobilí obodovať
aj diagnózy psychiatrického charakteru, čo len potvrdzuje, že títo lekári sa v uvedených posudkoch

vyjadrovali len k fyzickým, neurologickým následkom.

30. Pokiaľ ide o námietku premlčania, v dôsledku uplynutia zákonnej dvojročnej premlčacej doby
plynúcej od vtedy kedy sa žalobkyňa mala dozvedieť o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá podľa § 106
ods. 1 Občianskeho zákonníka, vznesenú žalovanou, tak keďže táto námietka vychádza z nesprávneho

predpokladu žalovanej, že škoda na duševnom zdraví vznikla pred 17. 7. 2018 (od ktorej okolnosti sa
potom odvíjajú aj nesprávne úvahy žalovanej o tom, kedy sa žalobkyňa mohla dozvedieť o tejto škode a
o tom, kto za ňu zodpovedá) nebola táto námietka dôvodná. Poškodenie na duševnom zdraví opísané
v psychiatrickom lekárskom posudku zo 17. 7. 2018 (ako už bolo uvedené) vzniklo (v zmysle bolo
definitívne ustálené pre účely obodovania v lekárskom posudku) najskôr 17. 7. 2018 (viď aj potvrdenie

psychiatričiek z 27. 11. 2019 na tomto posudku), a hoci presný moment, kedy sa žalobkyňa o tomto
posudku dozvedela nebol uvedený a preukázaný, je zrejmé, že to nemohlo byť skorší dátum ako 17. 7.
2018, a keby aj plynula dvojročná premlčacia lehota od 17. 7. 2018, tak vzhľadom na to, že žaloba v
tejto veci bola podaná na súd 10. 6. 2020, je zrejmé, že dvojročná subjektívna doba nemohla uplynúť.
Pokiaľ ide o objektívnu desaťročnú premlčaciu dobu plynúcu od udalosti z ktorej vznikla škoda, tak súd

upozorňuje, že podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka táto neplatí v prípade nároku na náhradu
škody na zdraví.

31. Súd zamietol návrhy žalovanej na vykonanie dokazovania z jej vyjadrenia k žalobe, kde navrhovala,
aby súd vyžiadal od žalobkyne predloženie psychiatrických lekárskych správ a posudkov zo sociálnej

poisťovne, nakoľko tieto listinné dôkazy, ak by aj boli zabezpečené, by ešte nepreukázali skutočnosti
relevantné pre toto konanie, pretože aj prípadné predloženie lekárskych (psychiatrických) správ
žalobkyne za obdobie predchádzajúce vypracovaniu lekárskeho posudku zo 17. 7. 2018, kde by sa
aj konštatovali nejaké duševných poruchy žalobkyne by vzhľadom na vyjadrenie autoriek lekárskeho
posudku zo 17. 7. 2018, uvedených vo forme dodatočného potvrdenia na tomto posudku z 27. 7.

2019, kde sa uvádza, že tento posudok nebolo možné podať skôr, teda, že dovtedy nebolo možné
maž tieto duševné poruchy za ustálené, by ešte neboli spôsobilé spochybniť závery psychiatričiek z
lekárskeho posudku zo 17. 7. 2018 (v spojení s ich potvrdením z 27. 11. 2019), že k ustáleniu toto
zdravotného stavu došlo až k 17. 7. 2018, pretože by išlo len o čiastkové lekárske správy nespĺňajúce
náležitosti lekárskeho posudku pre účely konania o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia,

ktorých hodnovernosť ako dôkazov by sa tak nedala vôbec porovnávať s týmto lekárskym posudkom (v
spojení s potvrdením z 27. 11. 2019.) Navyše, dôkazné bremeno v tomto konaní zaťažovalo žalobkyňu,
žalovanej postačovalo skutkové tvrdenia žalobcu účinne poprieť a žalobkyňa musel uniesť dôkazné
bremeno ku svojim popretým skutkovým tvrdeniam, a preto jej dôkazné návrhy v tomto smere boliúplne zbytočné, nehospodárne. Súd pritom mal za to, že žalovaná svojimi skutkovými tvrdenia účinne
poprela čas vzniku poškodenia zdravia, na základe ktorého bol uplatnený nárok na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia, a teda pre úspech v spore, nemusela produkovať žiaden návrh na vykonanie

dokazovania, avšak na druhej strane žalobkyňa (ako vyplýva z vyššie uvedeného výkladu) v tomto
smere uniesla dôkazné bremeno.

32. Pokiaľ ide o návrh žalovanej na vykonanie dokazovania produkovaný až na pojednávaní 19.
10. 2021, keď navrhla vykonanie znaleckého dokazovania na preverenie záverov psychiatrického

lekárskeho posudku zo 17. 7. 2018, súd uvádza, že vo vzťahu k tomuto oneskorenému dôkaznému
návrhu ako prostriedku procesnej obrany (uplatnenému po uplynutí lehôt vyplývajúcich z § 167 CSP),
uplatnil sudcovskú koncentráciu podľa § 153 Civilného sporového poriadku, nakoľko prihliadnutie na
tento oneskorený prostriedok procesnej obrany by vyžadovalo odročenie pojednávania, na ktorom bol
navrhnutý, a to za účelom nariadenia znaleckého dokazovania (t.j. ďalšieho procesného úkonu súdu),
a pritom tento návrh mohla žalovaná predniesť už skôr (v lehotách vyplývajúcich z § 167 CSP, resp.

aspoň pred nariadením pojednávania.) Neobstojí v tomto smere argumentácia žalovanej, že si vo svojich
v písomných vyjadreniach „vyhradila“ právo navrhnúť na pojednávaní nové dôkazy vzhľadom na nové
dôkazné prostriedky od žalobkyne, a to (odhliadnuc od tohto, že strana sporu nemá právo na takéto
výhrady) aj preto, že súd v tomto smere vykonal len dôkazy, ktoré strany navrhli a boli známe už v čase
písomných podaní strán.

33. K zamietnutiu návrhu žalobkyne na vykonanie dokazovania vypočutím psychiatričiek O.. N. Z. a
O.. F. O., ktoré vyhotovili lekársky posudok zo 17. 7. 2018 (zo žaloby) súd uvádza, že výpoveď týchto
svedkov (v danom prípade by prichádzala do úvahy ich výpoveď iba ako svedkov, keďže lekársky
posudok na účely sťaženia spoločenského uplatnenia nie je možné považovať za znalecký posudok, a

preto by nemohli vystupovať ako znalkyne) by bol nehospodárny, nakoľko súd považoval žalobkyňou
predložené dôkazy (lekársky posudok zo 17. 7. 2018 v spojení s dodatočným potvrdením z 27. 11.
2021 nachádzajúcim sa na tomto posudku) za dostatočne preukazujúce relevantné skutkové tvrdenia
žalobkyne, na základe ktorých si uplatňovala nárok, a ktoré chcela preukázať aj týmito svedeckými
výpoveďami. Navyše, žalobkyňa navrhla vykonanie výsluchu týchto svedkov, avšak v rozpore s § 197

ods. 1 CSP súčasne nezabezpečila ich prítomnosť na pojednávaní a pritom ani predtým nepožiadala
súd o predvolanie týchto svedkov (z dôvodu, že nevie zabezpečiť ich prítomnosť), čo bolo ďalším
dôvodom na zamietnutie týchto návrhov na vykonanie dokazovania, a to v dôsledku uplatnenia
sudcovskej koncentrácia podľa § 153 CSP, keďže na vykonanie týchto dôkazov by bolo potrebné
odročiť pojednávanie. Ide tu o situáciu obdobnú tej, ak v písomnom podaní strana sporu navrhne

vykonať ako dôkaz určitú listinu, ktorú prisľúbi zabezpečiť na pojednávaní, avšak túto listinu nakoniec
na pojednávanie nezabezpečí. V takom prípade nie je daný dôležitý dôvod na odročenie pojednávania
podľa § 181 ods. 1 CSP, ak sa strana sporu dovoláva možnosti zabezpečiť ju na ďalšom pojednávaní,
obzvlášť ak sú inak na danom pojednávaní splnené podmienky na rozhodnutie veci.

34. Súd mal za nespornú tiež tretí predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ -
príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom osôb zodpovedných za škodu (porušením ich právnych
povinností) a škodou na duševnom zdraví žalobkyne, keďže žalovaná túto príčinnú súvislosť nijako
účinne nepopierala, naopak v tomto smere zhodne potvrdila, že k uvedenému poškodeniu duševného
zdravia spôsobenému pri dopravnej nehode z 20. 6. 1995 došlo a že toto bolo (už) predmetnom

hodnotenia v lekárskych posudkoch z roku 1996 a 2003. Navyše, už aj z názvu diagnózy - Postkontúzny
syndróm (uvedenej v psychiatrickom lekárskom posudku zo 17. 7. 2018) vyplýva, že ide o poškodenie
duševného zdravia zapríčinené kontúziou, t.j. pomliaždením, úderom, v danom prípade mozgu, resp.
hlavy, a že teda nejde o duševné poruchy vzniknuté v dôsledku z iných príčin. Žalovaná v rámci účinného
popretia skutkových tvrdení žalobkyne tiež neprodukovala žiadne skutkové tvrdenia, že žalobkyňa mala

utrpieť iný ťažký úraz hlavy než ten, ktorý nastal pri dopravnej nehode 20. 6. 1995, z ktorého by zistené
poškodenie duševného zdravia malo vyplývať.

35. Štvrtý predpoklad vzniku tejto subjektívnej zodpovednosti za škodu (zavinenie osôb zodpovedných
za škodu) sa podľa § 420 ods. 3 OZ predpokladal, pričom tento predpoklad nebol žalovanou

spochybnený ani navrhnutými dôkazmi nebol preukázaný opak.

36. Následne súd v rámci právneho posúdenia pristúpil k právnym úvahám týkajúcim sa určenia výšky
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne. Na úvod tejto časti právneho posúdeniasúd však považoval za nevyhnutné z dôvodu prehľadnosti a zrozumiteľnosti vysporiadať sa najprv s
osobitnou námietkou žalovanej, od ktorého sa potom bude odvíjať aj následné právne posúdenie súdu
ohľadne výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.

37. K námietke žalovanej, v ktorej poukazovala na to, že lekársky posudok zo 17. 7. 2018 mal
byť správne urobený podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb., a nie podľa zákona č. 437/2004 Z.z., súd
uvádza, že táto námietka je čisto z formálneho hľadiska správna, pretože zo zákona č. 437/2004
Z.z. (v znení účinnom v čase vyhlásenia tohto rozsudku), vyplýva, že vo svojom úvode vymedzuje

základné pojmy pre účely tohto zákona ako je bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada za
bolesť, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, výška náhrady za bolesť a výška náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia a ďalšie. Z uvedeného je zrejmé, že z hľadiska systematického
usporiadania treba rozlišovať pojem sťaženia spoločenského uplatnenia a pojem výšky náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia. S prihliadnutím na to, ak by sa podľa § 11 ods. 1 tohto zákona mala
podľa doterajších predpisov posudzovať náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, muselo by to

byť v tomto ustanovení vyslovene uvedené. Znenie § 11 ods. 1 uvedeného zákona však predpokladá,
že podľa doterajších predpisov sa bude posudzovať len sťaženie spoločenského uplatnenia (ako aj
jeho bodové ohodnotenie), nie však aj náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia (jej výška),
a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia treba poskytnúť podľa predpisov účinných v čase,
keď poškodenej vznikol nárok na túto náhradu (viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. :

4Sžso/23/2008 z 28. 4. 2009 R 47/2010 - uvedený judikát sa síce týkal rozhodovania Sociálnej
poisťovne, avšak procesu určovania výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý možno
vztiahnuťajnatentoprípad,kedyvýšketejtonáhradyrozhodujesúd,pretožepodľauvedenéhopredpisu,
môžu postupovať ako civilné súdy, tak aj Sociálna poisťovňa. V danom prípade sa (keďže k sťaženiu
spoločenského uplatnenia došlo v dôsledku poškodenia duševného zdravia, ktoré bolo spôsobené

dopravnou nehodou z 20. 6. 1995, t.j. pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 437/2004 Z.z.) na sťaženie
spoločenského uplatnenia (vrátane jeho bodového ohodnotenia) podľa § 11 ods. 1 uvedeného zákona
vzťahujedoterajšípredpis,t.j.vyhláškač.32/1965Zb.(vzneníúčinnomvčasedopravnejnehody),avšak
výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa už bude riadiť predpisom účinným v čase, kedy
žalobkyni vznikol nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, teda v čase, keď došlo k

ustáleniu poškodenia duševného zdravia žalobkyne, na základe ktorej si v žalobe uplatnila nároku na
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (17. 7. 2018 ako dátumu vyhotovenia psychiatrického
lekárskeho posudku.) Vzhľadom na to, že k udalosti (nehode), ktorá spôsobila poškodenie duševného
zdravia došlo 20. 6. 1995, t.j. pred 1. 8. 2004, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 437/2004 Z.z., treba
posudzovať sťaženie spoločenského uplatnenia (ako aj jeho bodovanie) podľa doterajších predpisov,

t.j. vyhl. č. 32/1965 Zb. (v znení účinnom v čase dopravnej nehody), avšak určovanie výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia (vrátane jej zvýšenia) sa bude riadiť predpisom účinným v čase,
keď žalobkyni vznikol nárok na túto náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s
poškodením na zdraví uvedeným v žalobe, v čase, kedy došlo k vzniku tohto poškodenia duševného
zdravia žalobkyne (17. 7. 2018.) Vzhľadom na uvedené možno mať za to, že námietka žalovanej

poukazujúca na to, že lekársky posudok zo 17. 7. 2018 mal byť vyhotovený podľa vyhlášky č. 32/1965
Zb., a nie podľa zákona č. 437/2004 Z.z. bola správna, avšak keďže tento lekársky posudok zo 17.
7. 2018 mal z obsahového hľadiska náležitosti aj lekárskeho posudku podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb.
bolo by prílišným formalizmom nezodpovedajúcim ústavnému princípu materiálneho právneho štátu
neprevziať jeho závery len z tohto dôvodu, a preto v konečnom dôsledku je táto námietka žalovanej

nedôvodná.

38. Podľa lekárskeho posudku zo 17. 7. 2018 (ktorý bol z formálneho hľadiska nesprávne vyhotovený
podľa zákona č. 437/2004 Z.z., hoci správne mal byť vyhotovený podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb.),
poškodenie duševného zdravia opísané v tomto lekárskom posudku, z obsahového hľadiska napĺňalo

objektívne správnu položku č. 251 (podľa vyhl. č. 32/1965.) Položka č. 251 podľa vyhl. č. 32/1965 Zb.
je totiž obsahovo totožná s položkou č. 253 podľa zákona č. 437/2004 Z.z., podľa ktorého zákona
bol nesprávne tento znalecký posudok vyhotovený, v oboch prípadoch je slovným vyjadrením oboch
položiek príslušné poškodenie zdravia definované ako „vážne mozgové alebo duševné poruchy po
ťažkom poranení hlavy“. Odmietnuť však závery posudku zo 17. 7. 2018 iba kvôli tomuto nedostatku

(hoci inak tento posudok obsahovo spĺňa náležitosti lekárskeho posudku podľa správne vyhlášky č.
32/1965 Zb.) by bolo neprimeraným formalizmom, ktorý je v materiálnom právnom štáte neprípustný.
Následky na duševnom zdraví poškodenej, ktoré boli opísané v psychiatrickom lekárskom posudku zo
17. 7. 2018 (a ktorým bola formálne priradená položka podľa nesprávneho právneho predpisu) boliv posudku zo 17. 7. 2018 ohodnotené vo výške 1.000 bodov. Pri určení výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia súd podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. vychádzal z počtu bodov, ktorým
sa toto sťaženie spoločenského uplatnenia (zodpovedajúce poškodeniu zdravia žalobkyne) ohodnotilo v

lekárskom posudku zo 17. 7. 2018. Keďže poškodenie duševného zdravia žalobkyne, a tým aj nárok na
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia spojení s týmto poškodením zdravia (ako už bolo vyššie
vysvetlené), vznikol až 17. 7. 2018, tak podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. bola pre určenie výšky
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia rozhodujúca suma 18,24 eur (za jeden bod) za rok 2017
ako rok predchádzajúci vzniku tomuto poškodeniu zdravia. Na základe celkového základného bodového

ohodnotenia vo výške 1.000 bodov, by tak mala žalobkyňa mať podľa § 444 Občianskeho zákonníka (v
znení účinnom 17. 7. 2018) v spojení s § 4 ods. 1 a ods. 2 a § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. (v znení
účinnom 17. 7. 2018) nárok na sumu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia 18.240 eur.

39.Pokiaľideožalobkyňouuplatnenýnároknazvýšeniezákladnéhobodovéhoohodnoteniazasťaženie
spoločenskéhouplatneniaspoukazomnaexistenciudôvodovhodnýchosobitnéhozreteľa(sneprávnym

právnym odkazom žalobkyne na § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965, ktorým však súd nebol z právneho
hľadiska viazaný, keďže právna argumentácia je výlučne vecou súdu a žalobkyňa ju ani nemusí
uvádzať), ktoré dôvody hodné osobitného zreteľa mali podľa žalobkyne zo skutkového hľadiska spočívať
v 25 rokoch sa znásobujúcich trvalých následkoch, ako aj v skutočnosti, že žalobkyňa je vo veku, kedy
by mala byť v najproduktívnejšia a navyše je aj ženou, a keď preto požadovala (celkovo) priznať sumu

34.853 eur, súd uvádza, že podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. (v znení účinnom 17. 7. 2018
- ktorý predpis tu má byť, ako už bolo vyššie vysvetlené, aplikovaný pri určovaní výšky náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia, vrátane rozhodovania o zvýšení náhrady nad rámec základného
bodového ohodnotenia), v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akými je aj (okrem iného) uznanie
invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 % (teda nie na

neobmedzenú výšku ako to predpokladalo ustanovenie § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., ktorého
aplikácie sa žalobkyňa pôvodne dovolávala.) Pri rozhodovaní o tomto zvýšení podľa § 5 ods. 5 zákona č.
437/2004 Z.z. (v znení účinnom 17. 7. 2018), súd prihliadol (viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. : 5Cdo 212/2010), ako na prípad hodný osobitného zreteľa (okrem nespornej invalidity žalobkyne),
tiež aj na výnimočnú okolnosť, že u žalobkyne došlo k ujme na zdraví s následkom invalidity už na

začiatku produktívneho veku, v jej 18 rokoch, pričom došlo k jej vyradeniu z bežných životných aktivít
prakticky doživotne, a to navyše s tendenciou neustáleho ďalšieho zhoršovania zdravotného stavu
(viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.: 25Cdo 3457/2010.) Vzhľadom na tieto dva prípady
hodnéosobitnéhozreteľa,taksúdpovažovalzaprimeranézvýšenienáhradyzasťaženiespoločenského
uplatnenia nad rámec jeho základného bodového ohodnotenia podľa § 5 ods. 5 uvedeného zákona

na maximálnej možnej hranici zákonného prípustného zvýšenia, t.j. až o 50 % oproti výške náhrady
vyplývajúcej zo základného bodového ohodnotenia, teda na sumu 27.360 eur (18.240 eur + 1 z 18.240
eur.)

40. K námietke žalovanej, že za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia už (spolu) žalobkyni

vyplatili maximálnu možnú náhradu podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. (t.j. 240.000 eur, zrejme malo byť
správne uvedené 240.000 Sk), súd uvádza, že (ako už bolo vyššie uvedené) na určenie výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia bolo potrebné aplikovať zákon č. 437/2004 Z.z. (účinný k 17. 7.
2018), t.j. prakticky v súčasnosti účinný zákon č. 437/2004 Z.z. (ktorý je účinný od 1. 8. 2014), ktorý však
neustanovuje žiadne maximálne limity výšky náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia,

ako tomu bolo v § 7 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb., kde sa uvádzalo, že celková výška odškodnenia za
bolesťazasťaženiespoločenskéhouplatneniazjednéhopoškodenianazdravínesmiepresiahnuťsumu
120.000Skaztohoodškodneniezabolesť36.000Sk.Navyše,ajztohtoust.§7ods.2vyhláškyvyplýva,
že tento limit sa vzťahuje len na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného
poškodenia na zdraví a doteraz vyplácanie náhrady, na ktoré poukazovala žalovaná boli vyplácané z

titulu iného poškodenia na zdraví ako si v tomto konaní uplatnila žalobkyňa.

41. Vzhľadom na to, že žalobkyňa po predbežnom právnom posúdení veci súdom, na pojednávaní
konanom 19.10. 2021 zobrala späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 7.493 eur (bez akéhokoľvek
odôvodnenia), súd podľa § 145 ods. 2 CSP konanie v tejto časti (teda vo zvyšnom rozsahu) zastavil,

nakoľko žalovaná na tomto pojednávaní s uvedeným čiastočným späťvzatím žaloby výslovne súhlasila
(§ 146 ods. 1 CSP.)42. Porovnajúc žalobný petit, v ktorom si žalobkyňa uplatnila nárok na zaplatenie sumy 34.853 eur a
výroku rozsudku, v ktorom jej bol priznaný nárok na zaplatenie sumy 27.360 eur, súd dospel k záveru,
že v časti konania v rámci, ktorej nedošlo k späťvzatiu žaloby, bola žalobkyňa úspešná v rozsahu

78,50 % (27.360 eur : 34.853 eur), a v časti konania o zaplatenie 7.493 eur, pre ktorú sumu zobrala
žalobkyňa žalobu späť, bez akéhokoľvek odôvodnenia (po predbežnom právnom posúdení súdom na
pojednávaní), niesla procesné zavinenie na zastavení konania v tejto časti. Pri kombinácii princípov
zodpovednosti za zavinenie na zastavení konania a princípu úspechu pri rozhodovaní o náhrade trov
konania sa aj podľa ustálenej judikatúry premieňa procesné zavinenie na čiastočnom zastavení konania

na neúspech strany, ktorá zastavenie zavinila a zohľadňuje sa s úspechom, resp. neúspechom vo
zvyšnej časti konania, a preto v časti o zaplatenie sumy 7.493 eur, vo vzťahu ku ktorej bola zobratá
žalobkyňou žaloba späť, možno uvažovať o neúspechu žalobkyne. Súd následne podľa § 255 ods. 2
CSPpomernerozdelilnáhradutrovkonaniamedzistranysporu,keďodpočítajúcúspechmenejúspešnej
žalovanej (21,50 %) odpočítal od úspechu relatívne úspešnejšej žalobkyne (78,50 %) a priznal tak
žalobkyni voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 57 %. Súd súčasne podľa § 262 ods.

2 CSP vyslovil, že o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá príslušný súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský

súd v Žiline.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.