Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. júl 2018

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 40Csp/93/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417209023
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Kubiš

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1417209023.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Michalom Kubišom v právnej veci žalobcu: COFIDIS SA, sídlo

Parc de la Haute Borne, avenue Halley 61, Villeneuve-d' Ascq CEDEX 598 66, Francúzsko, zapísaný
v Obchodnom registri Obchodného súdu v Lille pod číslom 325 307 106, podnikajúci na území SR
prostredníctvom organizačnej zložky COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 50 595 628, so
sídlomEinsteinova11/3677,Bratislava,zastúpenýURBÁNI&Partnerss.r.o.,IČO:36646181,sosídlom
Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: H. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z.
XXX, okr. T., zastúpený XXX,XX K.ovou, trvale bytom Bratislava - Devínska Nová Ves, o zaplatenie 2
795,63 eura s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie úrokov vo výške 13,39 % ročne zo sumy 2.795,63 eura odo dňa
29.04.2017 do zaplatenia a v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2
795,63 eura odo dňa 21.12.2016 do 28.04.2017 zastavuje.

II. Súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému sumu 2.568,15 eura spolu s úrokmi z omeškania vo

výške 5 % ročne zo sumy 2.568,15 eura od 22.10.2016 do zaplatenia.

IV. Súd vzájomnú žalobu žalovaného vo zvyšnej časti z a m i e t a.

V. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2 795,63 eura spolu s úrokom vo výške
13,39 % ročne zo sumy 2 795,63 eura odo dňa 21.12.2016 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 2 795,63 eura odo dňa 21.12.2016 do zaplatenia z titulu nesplateného

úveru. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že na základe zmluvy o úvere č. 15996 zo dňa 16.04.2013
poskytol žalovanému úver vo výške 7 905,47 eura za účelom kúpy motorového vozidla, pričom žalovaný
bol povinný úver splácať v 60 mesačných splátkach vo výške 184,45 eura vždy k dvadsiatemu dňu
príslušného kalendárneho mesiaca. Žalovaný uhradil celkovo 43 splátok, avšak ďalšie dohodnuté
splátky v lehote ich splatnosti neuhradil, preto listom zo dňa 29.03.2017 upozornil žalovaného na
možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru spolu s jeho príslušenstvom a všetkými platbami, ktoré sa
k úveru vzťahujú. Keďže žalovaný na predmetné upozornenie nereagoval a bol v omeškaní so splátkami

úveru viac ako tri mesiace, vyhlásil úver za splatný, a to k ôsmemu dňu odo dňa odoslania oznámenia
o tejto skutočnosti žalovanému.2. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že nemal žiadnu možnosť
vyjednania individuálnych podmienok predmetnej úverovej zmluvy. Zmluva mu bola predložená k
podpisu na vopred predformulovanom tlačive a mohol ju len prijať alebo odmietnuť ako celok. Dojednaná

je len celková suma splátok, pričom vo finančnom pláne, ktorý nie je podpísaný žalobcom ani ním,
sú rozpísané len platby istiny a úroku, avšak neobsahuje sumu, ktorá by pripadala v splátke na
spracovateľský poplatok, ktorý je podľa zmluvy vo výške 1 363,47 eura a splatný je takým spôsobom, že
je započítaný v mesačných splátkach. Úverová zmluva neobsahuje jasné, zrozumiteľné dojednanie o
výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov vyžadované v § 9 ods. 2 písm. k) zák. č.

129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Pre absenciu týchto
náležitostí, a to prípadne aj len jednej z nich, podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) zák. o spotrebiteľských
úveroch sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej uviedol, že text uvedený
v zmluve o úvere a všeobecných zmluvných podmienkach je voľným okom nečitateľný. Veľkosť písma
je tak minimálna, že je reálne nenaplniteľné, aby sa priemerný spotrebiteľ dokázal čo len oboznámiť s
dotknutým textom, nieto ešte mu porozumieť a vyhodnotiť jeho dôsledky dopadajúceho na spotrebiteľa.

Poukázal tiež na to, že vykonal prepočet RPMN, pričom zistil, že RPMN uvedená v zmluve je nesprávna
v jeho neprospech, čo tiež spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže zaplatil
všetky splátky a sporné zmluvné pokuty plynúce z predmetnej úverovej zmluvy, navrhol, aby súd uložil
žalobcovi vydať mu bezdôvodné obohatenie, ktoré na jeho strane vzniklo.

3. Podaním doručeným súdu dňa 09.10.2017 žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie úrokov
vo výške 13,39 % ročne zo sumy 2 795,63 eura odo dňa 29.04.2017 do zaplatenia a v časti o
zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 795,63 eura odo dňa 21.12.2016 do
28.04.2017. K dôvodom späťvzatia nič bližšie neuviedol. Poukázal na to, že žalovanému riadne poskytol
informácie o podmienkach poskytnutia a čerpania úveru, pričom žalovaný mal možnosť vyjadriť sa k

zmluvným podmienkam, pripadne ovplyvniť ich obsah ešte pred samotným podpisom zmluvy. Mal za
to, že zmluvné podmienky zakotvené v zmluve o úvere boli dojednané individuálne, a to aj napriek
formulárovému charakteru zmluvy. V rámci predzmluvných vzťahov so žalovaným, tento mal možnosť
modifikovať navrhnuté zmluvné podmienky, taktiež mu boli poskytnuté všetky podstatné informácie,
na základe ktorých sa mal možnosť slobodne rozhodnúť či do zmluvného vzťahu vstúpi. Poukázal

tiež na to, že zmluva o úvere v článku II. obsahuje dojednania o výške, ako aj počte a termínoch
splátok, v zmysle ktorých sa žalovaný zaviazal splatiť poskytnuté peňažné prostriedky v 60 mesačných
splátkach vo výške 184,45 eura, pričom splatnosť mesačných splátok bola stanovená vždy k 20. dňu v
mesiaci. Mesačné splátky hradené žalovaným boli započítané na istinu úveru, príslušenstvo a poplatky
vzťahujúce sa k úveru, a to v súlade s článkom 11. Všeobecných podmienok zmluvy o úvere. Finančný

plán zo dňa 18.04.2017 poskytuje prehľad výšky mesačných splátok s rozdelením ich jednotlivých
časti na istinu úveru, jeho príslušenstva a poplatkov. Zároveň predstavuje prehľad úhrad splátok zo
strany žalovaného a aj to, akým spôsobom boli zarátavané na istinu a príslušenstvo pohľadávky. K
námietke žalovaného, že finančný plán nie je podpísaný a neobsahuje sumu, ktorá by pripadala v
splátke na spracovateľský poplatok uviedol, že to je irelevantné, nakoľko finančný plán tvorí ako príloha

neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere. Spracovateľský poplatok bol v zmysle článku II. zmluvy o úvere
započítaný v jednotlivých mesačných splátkach. Čo sa týka veľkosti písma úverovej zmluvy uviedol, že
podľa jeho názoru je písmo dostatočne čitateľné a spĺňa minimálnu výšku požadovanú ustanovením
§ 1b nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 141/2014 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka v znení neskorších predpisov, ktoré stanovuje minimálnu veľkosť písma v spotrebiteľských
zmluvách a súvisiacich dokumentoch. K RPMN uviedol, že táto bola žalobcom vypočítaná podľa vzorca
pre výpočet RPMN v súlade s článkom 5. Všeobecných podmienok zmluvy o úvere. Mal za to, že RPMN
je vypočítaná správne a v súlade so zákonom. Poukázal na to, že žalovaný si nevyrovnal všetky splátky
voči nemu, preto jeho nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je neopodstatnený.

4. Keďže žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie úrokov vo výške 13,39 % ročne zo sumy 2
795,63 eura odo dňa 29.04.2017 do zaplatenia a v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 2 795,63 eura odo dňa 21.12.2016 do 28.04.2017, a to ešte pred začatím pojednávania,
súd v zmysle ustanovenia § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„C.s.p.“) konanie v tejto časti zastavil.

5. Na pojednávaní konanom dňa 17.04.2018 žalovaný uviedol, že žalobcovi uhradil spolu sumu 8 807,15
eura, pričom poskytnutý úver predstavoval sumu 6 239 eur, preto si uplatňuje vzájomnou žalobouvydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2 568,15 eura s úrokmi z omeškania vo výške 8,05 %
ročneod21.10.2016dozaplatenia,tedavydanierovnakéhobezdôvodnéhoobohateniaakosiuplatňoval
žalobou v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 7C/125/2016, ktoré však bolo zastavené.

6. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

6.1. Dňa 16.04.2013 žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o úvere č. 15996
(č.l. 4 spisu), na základe ktorej sa zviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 6 239 eur na účel

kúpy motorového vozidla s tým, že žalovaný sa zaviazal úver splácať v 60 mesačných splátkach
po 184,45 eura. Deň splatnosti prvej mesačnej splátky bol 20.05.2013, deň splatnosti ostatných
mesačných splátok 20, doba trvania zmluvy 20.04.2018, ročná úroková sadzba 13,39 %, jednorazový
spracovateľský poplatok 1 363,47 eura započítaný v mesačných splátkach, poistenie spôsobilosti
splácať úver pre prípad smrti a úplnej invalidity 84,60 eura, poistenie spôsobilosti splácať úver pre
prípad nezamestnanosti a pracovnej neschopnosti 218,40 eura, ročná percentuálna miera nákladov

(RPMN) 25,40 %, priemerná hodnota RPMN 23,22 %, celková čiastka na úhradu 11 067 eur. Predmetná
zmluva je obsiahnutá na predtlačenom formulári, súčasťou ktorého je text písaný drobným a ťažko
čitateľným písmom. Listom zo dňa 29.03.2017 (č.l. 14 spisu) žalobca upozornil žalovaného, že nakoľko
nespláca svoje splatné záväzky zo zmluvy o úvere, v prípade ak bude v omeškaní s platbou jednej
splátky viac ako tri mesiace, vyhlási úver spolu s jeho príslušenstvom a všetkými platbami, ktoré sa

k úveru vzťahujú, za splatný. Listom zo dňa 20.04.2017 (č.l. 15 spisu) žalobca oznámil žalovanému,
že úver spolu s jeho príslušenstvom a všetkými platbami, ktoré sa k úveru vzťahujú vyhlasuje
za splatný k 28.04.2017. Z prehľadu úhrad žalovaného (č.l. 16 spisu) súd zistil, že žalovaný uhradil
na úver spolu sumu 8 277,26 eura. Z príkazu na úhradu a výpisu z účtu žalovaného (č.l. 31-32
pripojeného spisu 7C/125/2016) súd zistil, že žalovaný uhradil na úver aj sumu 650 eur (dňa 06.03.2014)

a sumu 127,06 eura (dňa 11.01.2016). Z listu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, odbor
ochrany spotrebiteľa zo dňa 16.08.2016 súd zistil, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
na základe žiadosti žalovaného o posúdenie úverovej zmluvy oznámilo žalovanému, že predmetná
zmluva a všeobecné podmienky zo dňa 16.04.2013 obsahujú neprijateľné podmienky. Z listu Národnej
banky Slovenska zo dňa 26.06.2017 súd zistil, že na základe žiadosti žalovaného Národná banka

Slovenska oznámila žalovanému, že ročná percentuálna miera nákladov podľa kontrolného prepočtu v
rámci prešetrovania úverovej zmluvy č. 15996 predstavovala 28,39 %, čiže ročná percentuálna miera
nákladov bola v úverovej zmluve uvedená nesprávne v jeho neprospech. Z predžalobnej výzvy zo dňa
16.09.2016 (č.l. 36 pripojeného spisu 7C/125/2016) súd zistil, že žalovaný vyzval žalobcu na zaplatenie
rozdielu medzi istinou úveru a vzniknutým preplatkom na jeho strane do 30 dní od doručenia výzvy. Z

odpovede žalobcu na predžalobnú výzvu (č.l. 37 pripojeného spisu 7C/125/2016) súd zistil, že žalobca
potvrdil žalovanému, že jeho predžalobnú výzvu prijal dňa 21.09.2016.

7. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

7.1. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
o poskytnutí pôžičky (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi.

7.2. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania 5a).

7.3. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.

7.4. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou

o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.7.5. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), j) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

7.6. Podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver

sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

7.7. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „O.z.“) spotrebiteľskou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

7.8. Podľa § 52 ods. 3 O.z. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

7.9. Podľa § 52 ods. 4 O.z. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

7.10. Podľa § 451 ods. 1 O.z. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

7.11. Podľa § 451 ods. 2 O.z. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

7.12. Podľa § 456 O.z. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

7.13. Podľa § 458 ods. 1 O.z. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak
to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada.

7.14. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta O.z. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

7.15. Podľa § 517 ods. 2 O.z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

7.16. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

8. Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa
16.04.2013 zmluvu o úvere č. 15996, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 6
239 eur na účel kúpy motorového vozidla s tým, že žalovaný sa zaviazal úver splácať v 60 mesačných
splátkach po 184,45 eura. Uvedená zmluva spĺňa všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle

§ 2 písm. d) v spojení s § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže žalobca poskytol
žalovanému úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti (ako to vyplýva z výpisu z obchodného registra)
a zároveň žalovaný nekonal v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania (v tejto súvislosti nebol
tvrdený ani preukázaný opak). Uzatvorená zmluva je zároveň spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52
ods. 1, 3 a 4 O.z., ktorá má podobu štandardnej formulárovej zmluvy typickej tým, že sa uzatvára vo

viacerých prípadoch opakovane a žalovaný ako spotrebiteľ vzhľadom na jej formulárovú predtlač, jej
obsah nemohol žiadnym podstatným spôsobom ovplyvniť (v konaní nebol preukázaný opak, pričom
dôkazné bremeno ohľadne tejto skutočnosti zaťažovalo v zmysle § 53 ods. 3 O.z. žalobcu). Poskytnutý
úver je úverom spotrebiteľským v zmysle § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, z čoho vyplýva,že uzatvorená zmluva musí okrem všeobecných náležitostí spĺňať aj osobitné (sprísnené) náležitosti
ustanovené v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Po preskúmaní uzatvorenej zmluvy však
súd zistil, že tomu tak nie je. Zmluva o úvere totiž neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch). V zmluve je uvedený
iba údaj o dobe trvania zmluvy, čo nie je totožný pojem ako termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru. V zmluve je tiež uvedená celková čiastka na úhradu 11 067 eur, pričom v zátvorke je uvedené
„celkové náklady dlžníka spojené so spotrebiteľským úverom“, čo sú však dva rozdielne pojmy ako to
vyplývaajzlegálnejdefinícietýchtopojmovvzmysle§2písm.g)ah)zákonaospotrebiteľskýchúveroch.

Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane
úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových
nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to
najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby
získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Celkovou čiastkou, ktorú musí

spotrebiteľ zaplatiť je naproti tomu súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Pokiaľ teda žalobca uvedené dva rozdielne pojmy
spojil do jedného a vyjadril ich jednou čiastkou, postupoval nesprávne. Okrem toho je v zmluve uvedená
nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Uvedené
konštatovala Národná banka Slovenska, na ktorú sa žalovaný obrátil za týmto účelom, pričom podľa

jej kontrolného prepočtu v rámci prešetrovania úverovej zmluvy ročná percentuálna miera nákladov
predstavovala 28,39 %, namiesto v úverovej zmluve uvedenej hodnoty 25,40 %. Rovnako súd vykonal
kontrolný prepočet ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom mu vyšla hodnota vyššia ako je uvedená
v zmluve o úvere. V tejto súvislosti súd poukazuje napr. aj na rozsudok Okresného súdu Komárno
sp. zn. 10C/62/2015 zo dňa 20.02.2017, v ktorom súd v obdobnej veci rovnakého žalobu dospel k

rovnakému záveru ohľadne nesprávne určenej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov v obdobnej
zmluve o úvere, pričom rovnako vychádzal zo svojho kontrolného prepočtu ročnej percentuálnej miery
nákladov. Okrem toho súd poukazuje na to, že žalobca nepreukázal, že by ním uvedená hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov bola správna. Absencia vyššie uvedených náležitostí, resp. uvedenie
ročnej percentuálnej miery nákladov nesprávne v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa má pritom

v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch za následok, že poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže v konaní bolo preukázané, že žalovanému bol
poskytnutý úver vo výške 6 239 eur, pričom žalovaný uhradil na úver celkovo sumu 9 054,32 eura (8
277,26 eura podľa prehľadu úhrad predloženého žalobcom na č.l. 16 spisu a 650 eur + 127,06 eur podľa
príkazu na úhradu a výpisu z účtu žalovaného na č.l. 31-32 pripojeného spisu 7C/125/2016), je zrejmé,

že žalovaný zaplatil žalobcovi o 2 815,32 eur viac, ako predstavoval poskytnutý úver. Súd preto žalobu
žalobcu ako nedôvodnú zamietol a naopak, vyhovel vzájomnej žalobe žalovaného, ktorý si uplatnil od
žalobcu zaplatenie sumy 2 568,15 eura ako bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho
dôvodu. Žalovaný si uplatnil z dlžnej sumy úrok z omeškania vo výške 8,05 %, keďže však výška úrokov
z omeškania predstavovala v zmysle § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 O.z. v spojení s § 3 nariadenia č.

87/1995 Z.z. výšku 5 % ročne (o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania), súd vzájomnú žalobu v časti o zaplatenie úrokov z
omeškania prevyšujúcich výšku 5 % ročne zamietol. Súd zamietol vzájomnú žalobu aj v časti úrokov
z omeškania uplatnených za deň 21.10.2016, keďže žalovaný vyzval žalobcu na zaplatenie rozdielu
medzi istinou úveru a vzniknutým preplatkom na jeho strane do 30 dní od doručenia predžalobnej výzvy

zo dňa 16.09.2016, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 21.09.2016 (čo potvrdil žalobca v odpovedi na
predžalobnú výzvu (č.l. 37 pripojeného spisu 7C/125/2016), a preto sa žalobca dostal do omeškania
až dňa 22.10.2016.

9. Súd nepovažoval za potrebné vysporiadavať sa so všetkými namietanými skutočnosťami zo strany

žalovaného, keďže už nesplnenie jednej z náležitostí zmluvy o úvere vyžadovanej obligatórne zákonom
o spotrebiteľských úveroch malo za následok, že úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov, resp.
rovnaký následok spôsobila už samotná skutočnosť, že v zmluve bola uvedená ročná percentuálna
miera nákladov nesprávne v neprospech spotrebiteľa. Napriek tomu súd poukazuje tiež na to, že text
zmluvy o úvere (predovšetkým v časti obsahujúcej odkaz na všeobecné podmienky) je písaný takým

drobným písmom, že je iba ťažko čitateľný. Súd považuje za nekorektné, ak veriteľ (ktorý zmluvu
vopred jednostranne formulárovým spôsobom predpripravil a naformuloval, vrátane zvolenia veľkosti
písma a umiestnenia jednotlivých náležitostí zmluvy) umiestnil odkaz na všeobecné podmienky (ktoré
by mali tvoriť súčasť zmluvného vzťahu týkajúceho sa spotrebiteľského úveru požívajúceho zvýšenúochranu spotrebiteľa ako slabšej strany zmluvného vzťahu) do časti zmluvy písanej drobným a ťažko
čitateľným písmom. Navyše odkaz na finančný plán, ktorý nie je ani jednou zmluvou stranou podpísaný,
nie je v zmluve vôbec obsiahnutý. Takéto konanie možno za vyššie uvedených okolností považovať

za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Zásada poctivosti ako súčasť kategórie dobrých mravov sa
totiž okrem iného prejavuje aj tým, že text zmluvy musí byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne
čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný, čo v danom prípade nebolo splnené. Čo sa týka poukazu
žalobcu na § 1b nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 141/2014 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktoré stanovuje minimálnu veľkosť písma v

spotrebiteľských zmluvách a súvisiacich dokumentoch, súd uvádza, že toto ustanovenie nadobudlo
účinnosť až 01.01.2015, preto tento poukaz žalobcu bol nedôvodný.

10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods.
1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný (žaloba žalobcu bola voči
nemu zamietnutá a zároveň bolo vyhovené jeho vzájomnej žalobe, pričom neúspech mal len v časti

príslušenstva) priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.