Rozsudok – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. jún 2021

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 23Cpr/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5919200195
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Bartek

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2021:5919200195.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore

žalobkyne: U. M., nar. X.X.XXXX, bytom Č. XXXX/X, M. O. U., v konaní zast. Advokátskou kanceláriou
JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík, s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1A, Čadca, proti žalovanému: TIME OUT
Plus, s.r.o., so sídlom Panenská 8, Bratislava, IČO: 35 790 580, v konaní zast. JUDr. Máriou Karcolovou,
advokátkou, so sídlom Panenská 8, Bratislava, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru,
takto

r o z h o d o l :

Okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobkyni dňa 17.1.2019 je neplatné.

V časti o určenie, že pracovný pomer žalobkyne k žalovanému, založený pracovnou zmluvou zo dňa
29.4.2015, trvá, sa žaloba zamieta.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou Okresnému súdu Ružomberok dňa 5.2.2019, postúpenou na tunajší súd ako
miestne príslušný dňa 18.2.2019, sa žalobkyňa domáhala určenia, že okamžité skončenie pracovného
pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa 29.4.2015 je neplatné a že pracovný pomer žalobkyne
k žalovanému založený pracovnou zmluvou zo dňa 29.4.2015 trvá. Žalobkyňa žiadala zaviazať

žalovaného na náhradu trov konania.

2. Žalobkyňa tvrdila, že so žalovaným uzatvorila dňa 29.4.2015 pracovnú zmluvu s nástupom do
zamestnania od 1.5.2015. Dňa 17.1.2019 jej žalovaný doručil okamžité skončenie pracovného pomeru
zo strany zamestnávateľa podľa ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Predmetné okamžité
skončeniepracovnéhopomeruvšakniejejasnéaniejeznehozrejméžiadnekonkrétnehrubéporušenie
pracovnej disciplíny, nakoľko nie je možné z jeho obsahu vyvodiť, aký rozsah škody mala svojim

konaním žalovanému spôsobiť, a rovnako nie je možné skonkretizovať, v akom časovom období mala
závažným spôsobom hrubo porušovať pracovnú disciplínu. Žalobkyňa si nedokázala logicky vysvetliť
ani skutočnosť, že dňa 31.12.2018 žalovaný podpísal dodatok č. 7 k pracovnej zmluve. Ak by sa
mala dopúšťať hrubého porušenia pracovnej disciplíny, bolo by nelogické a neefektívne zo strany
zamestnávateľa len niekoľko dní pred okamžitým skončením pracovného pomeru uzatvárať k pracovnej
zmluve akýkoľvek dodatok. Výzvou zo dňa 28.1.2019 žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu
oznámila žalovanému, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a žiadala

žalovanéhooďalšieprideľovaniepráceaurčeniadňa,kedymôženastúpiťdopráce.Žalovanýnažiadosť
nereagoval.3. Podľa žalobkyne je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Pri argumentácii poukázala na
ustanovenia § 68 ods. 1, § 77 a § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ako aj na rozhodovaciu prax a judikatúru
R 17/1977, R 190/1999, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 5.8.2010, sp. zn. 3 Cdo 316/2009,

rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo 617/2005 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3 Cdo 218/2007 zo dňa 13.10.2008.

4. Spolu so žalobou žalobkyňa predložila listinné dôkazy - pracovnú zmluvu, dodatok č. 7 k pracovnej
zmluve, výzvu právneho zástupcu žalobkyne a podnet na Inšpektorát práce Žilina zo dňa 22.1.2019. Ako

svedkyňu navrhla vypočuť kolegyňu, s ktorou spoločne jednali so žalovaným o ich nesprávnom zaradení
podľa náročnosti práce a ktorej bolo rovnako ako žalobkyni dané okamžité skončenie pracovného
pomeru.

5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 30.10.2019 navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu a žalovanému
priznať právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

6. Žalovaný tvrdil, že sa od vedúceho zamestnanca priamo nadriadeného žalobkyni, p. C.. U. Y., vedúcej
Detského kútika TIME OUT v OC Aupark Žilina, v ktorom žalobkyňa pracovala, v januári 2019 dozvedel,
že žalobkyňa opakovane pri svojej práci neoprávnene disponuje s peňažnou hotovosťou prijatou od
zákazníkov za služby detského kútika. Podnetom na oznámenie tejto skutočnosti zamestnávateľovi

boli viaceré sťažnosti rodičov detí, ktoré využili služby detského kútika, pričom jedna z mamičiek,
p. M. U., doložila svoju sťažnosť aj čestným prehlásením, v ktorom uviedla, že napriek zaplateniu
ceny služieb jej opakovane nebol o tomto vydaný písomný doklad. Ako sa zamestnávateľ dozvedel,
vedúca už od decembra 2018 mala podozrenie, že sa žalobkyňa, spolu s kolegyňou Y. X., opakovane
dopúšťa tejto protiprávnej činnosti. Toto jej podozrenie vyplynulo z opakovaných dopytov rodičov

ohľadom podpisovania dokumentov pri prevzatí dieťaťa, nakoľko žalobkyňa a jej kolegyňa im tvrdili,
že už sa žiadne takého doklady nevystavujú/nepodpisujú. Prekvapení však boli, ak im takéto doklady
v iných prípadoch vedúca riadne vystavila a predložila na podpis. Jej podozrenie bolo umocnené
aj komunikáciou žalobkyne a jej kolegyne na internetovej sociálnej sieti Facebook na počítači v
prevádzkarni, v ktorej sa tieto zmieňovali o „biznise", „podpisovaní", „pretáčaní". Vedúca však nemala

priamy dôkaz, a tak ako dobromyseľná osoba nechcela svojim udaním prípadne nedôvodne poškodiť
žalobkyni a jej kolegyni. Po oznámení vyššie uvedeného protiprávneho konania žalobkyne a jej kolegyne
žalovaný toto vyhodnotil ako absolútne neprijateľné a neakceptovateľné a po právnej stránke ako
závažné, a navyše nie jednorazové, závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré je dôvodom na
skončenie pracovného pomeru. Na doručenie oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru

žalovanývyužilosobnéstretnutievsídležalovaného,naktoromžalobkyňachcelaprerokovaťpodmienky
jej pracovnej zmluvy. Žalovaný prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu a za prítomnosti
svedkov odovzdal oznámenie žalobkyni a toto, resp. jeho dôvody aj náležite ústne vysvetlil. Žalobkyňa
reagovala negatívne, avšak nebola schopná relevantne poprieť a vyvrátiť dôvody vedúce k okamžitému
skončeniu jej pracovného pomeru, pričom z jej vyjadrení, ktorými sa snažila alibisticky zdôvodniť

neoprávnené manipulovanie s peňažnou hotovosťou prijatou od zákazníkov údajnými technickými
problémami, bolo zrejmé, že v jej práci pre zamestnávateľa dochádzalo k namietaným pochybeniam.
Žalobkyňa najskôr odmietla prevziať oznámenie, čím nastala fikcia doručenia v zmysle § 38 ods.
4 Zákonníka práce. Následne však sama dobrovoľne a bez akéhokoľvek nátlaku opakovane prišla
do priestorov sídla žalovaného a po opakovanom vysvetlení, že žalovaný absolútne stratil dôveru v

jej lojálnosť, zodpovednosť a dôveryhodnosť, v dôsledku čoho bolo pre neho neakceptovateľné, aby
vykonávala ďalej prácu spojenú s disponovaním s peňažnými prostriedkami, žalobkyňa v prítomnosti
dvoch svedkov osobne oznámenie prevzala a písomne potvrdila, že súhlasí so skončením pracovného
pomeru. Faktom je, že právny zástupca žalobkyne zaslal žalovanému výzvu zo dňa 28.1.2019, na ktorú
žalovaný reagoval prostredníctvom jeho právneho zástupcu písomnou reakciou zo dňa 5.2.2019. V tejto

reakcii žalovaný náležite vysvetlil jeho stanovisko k platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru
žalobkyne, a to nielen k jeho dôvodnosti, ale aj ku skutočnosti, že žalobkyňa skončenie pracovného
pomeru akceptovala a toto písomne potvrdila. Žalobkyňa však nečakala na vyjadrenie žalovaného,
neposkytla mu primeraný čas, ale podala žalobu.

7. Žalovaný mal za to, že vo vzťahu k danosti dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru
je irelevantná skutočná výška škody. Žalobkyňa nebola oprávnená disponovať so žiadnou peňažnou
hotovosťou prináležiacou žalovanému, t.j. ani jediným centom. Najnižšia cena služieb detského kútika je
pritom 2,90 eur za 1 hodinu a žalovaný v tomto prípade neriešil, či je s ohľadom na výšku škody možnékonanie žalobkyne posúdiť ako trestný čin. Žalovaný mal za preukázané, že žalobkyňa protiprávne
konala opakovane a dlhšiu dobu. Podstatným nie je ani, kedy žalobkyňa začala protiprávne konať. Podľa
žalovaného je zrejmé, že žalobkyňa takto konala minimálne v decembri 2018 a januári 2019 a žalovaný

sa o tejto skutočnosti dozvedel v januári 2019. Pri okamžitom skončení pracovného pomeru tak bolo
plne rešpektované a dodržané ustanovenie § 68 ods. 2 Zákonníka práce.

8. Žalovaný ako dôkazy predložil čestné prehlásenie M. U. zo dňa 15.1.2019, čestné prehlásenie C.. U.
Y. zo dňa 18.6.2019, okamžité skončenie pracovného pomeru a korešpondenciu zo dňa 28.1.209198 a

5.2.2019 medzi právnymi zástupcami strán. Iné dôkazy žalovaný nepredložil, ani nenavrhol.

9. Vo vyjadrení zo dňa 22.7.2020 žalobkyňa uviedla, že žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol
zavádzajúce a nepravdivé skutočnosti. Tvrdenia žalovaného o podozrení vedúcej C.. U. Y. o opakovanej
protiprávnej činnosti žalobkyne a jej kolegyne Y. X. sú podľa žalobkyne len v rovine tvrdení a je
povinnosťou žalovaného ich aj dokázať. Z čestného vyhlásenia M. U. nevyplýva, ktorá pracovníčka

detského centra nemala údajne zaevidovať návštevy detí, kedy sa tak malo stať, a už vôbec z neho
nevyplýva spojitosť so žalobkyňou. Ani čestnému prehláseniu C.. U. Y. nemožno pripisovať žiadnu
relevanciu, navyše táto sama tvrdí, že neoprávnene čítala súkromnú komunikáciu na sociálnej sieti
medzi žalobkyňou a jej kolegyňou.

10. Žalovaný možnosť ďalšieho vyjadrenia (tzv. dupliky) nevyužil.

11. Vo veci bolo nariadené pojednávanie.

12.Napojednávanížalovaný preprípad,žesasúdnestotožnísjehonázorom,žeskončeniepracovného

pomeru je platné, navrhol druhý petit žaloby zamietnuť, nakoľko žalobkyňa súhlasila so skončením
pracovného pomeru.

13. Pri rozhodnutí sporu súd vychádzal z tohto skutkového stavu:

14. Dňa 28.4.2015 žalobkyňa ako zamestnanec a žalovaný ako zamestnávateľ uzavreli pracovnú
zmluvu, podľa ktorej žalobkyňa dňa 1.5.2015 nastúpila do práce ako pracovníčka detského kútika
nachádzajúceho sa v AUPARK Žilina, na Námestí Ľudovíta Štúra. Dohodnutý druh práce podľa článku
II.2. pracovnej zmluvy zahŕňal aj zabezpečenie riadneho a bezpečného peňažného hotovostného styku
so zákazníkmi zamestnávateľa v prevádzkarni detského kútika, ako aj plnenie si zamestnávateľom

uložených povinností súvisiacich s účtovným vedením hotovostnej pokladne zamestnávateľa.

15. Dňa 31.12.2018 strany uzavreli dodatok č. 7 k pracovnej zmluve, v ktorom dohodli základnú hrubú
mzdu zamestnanca v sume 624,- eur mesačne.

16. Dňa 17.1.2019 žalovaný odovzdal žalobkyni oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru,
v ktorom uviedol: „V zmysle Pracovnej zmluvy a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení
neskorších predpisov a interných predpisov a pokynov spoločnosti TIME OUT Plus, s.r.o. týkajúcich sa
výkonu Vašej práce, s ktorými ste boli oboznámená, medzi Vaše základné povinnosti zamestnanca patrí
povinnosť vykonávať pridelenú prácu podľa Zmluvy osobne, odborne, svedomito, načas a starostlivo,

pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny zamestnávateľa a nadriadených vydané v súlade s platnými
právnymi predpismi. V rámci plnenia si Vašich pracovných povinností ste povinná zabezpečovať
riadny a bežný peňažný hotovostný styk so zákazníkmi zamestnávateľa v prevádzkarní detského
kútika, ako aj si plniť zamestnávateľom určené povinnosti súvisiace s účtovným vedením hotovostnej
pokladne zamestnávateľa. Ako sme však zistili, z Vašej strany došlo k opakovanému neoprávnenému

disponovaniu s hotovostnými peňažnými prostriedkami Vami prevzatými od zákazníkov spoločnosti
TIME OUT Plus s.r.o. z titulu odplaty za poskytnuté služby detského kútika nachádzajúceho sa v
AUPARK Žilina - Shopping Center, Námestie Ľudovíta Štúra v Žiline. Predmetné peňažné prostriedky
ste riadne nezaúčtovali (prostredníctvom interného registračného systému a elektronickej registračnej
pokladne) a tieto ste si neoprávnene ponechali. O Vašom neoprávnenom a neakceptovateľnom konaní

sme sa dozvedeli od zákazníkov, ktorých maloleté deti v danom čase navštívili vyššie uvedený detský
kútik a ktorým ste nimi platené odplaty riadne nezaregistrovali a nezaúčtovali. Vaše vyššie uvedené
konanie priamo spôsobilo našej spoločnosti škodu spočívajúcu v ušlom zisku. Zároveň ste svojmu
zamestnávateľovi spôsobili škodu v dôsledku poškodenia dobrého mena a povesti spoločnosti TIMEOUT Plus s.r.o. u rodičov maloletých detí, ktorí prinajmenšom nadobudli pochybnosti o serióznosti
konania spoločnosti TIME OUT Plus s.r.o. a neprofesionalite jej zamestnancov. Vo vyššie uvedenom
prípade ste závažným spôsobom porušili Vaše základné povinnosti zamestnanca, čo zo strany našej

spoločnosti TIME OUT Plus, s.r.o. nemôžeme ďalej byt akceptované ani tolerované. Na základe vyššie
uvedeného, keďže ste pri výkone svojej práce opakovane závažne porušili pracovnú disciplínu, naša
spoločnosti TIME OUT Plus, s.r.o. ako zamestnávateľ v súlade s § 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001
Z .z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov s Vami, pani V.. U. M., ako zamestnancom okamžite
ukončuje pracovný pomer založený pracovnou zmluvou.“

17. Žalobkyňa najskôr odmietla prevziať okamžité skončenie pracovného pomeru. V ten istý deň sa
vrátila do sídla žalovaného, okamžité skončenie pracovného pomeru prevzala, čo potvrdila svojim
podpisom a takisto podpisom potvrdila, že súhlasí so skončením pracovného pomeru.

18. Súd vykonal dokazovanie len listinnými dôkazmi a výsluchom žalobkyne. Súd vykonal aj listinný

dôkaz, ktorý predložil žalovaný až na pojednávní - potvrdenie vystavované v detskom kútiku, pretože išlo
len o jednoduchý dôkaz, pre ktorý nebolo potrebné odročiť pojednávanie. Ďalší dodatočne predložený
dôkaz o komunikácii na facebooku súd nepripustil z dôvodu, že bol z väčšej časti nečitateľný. Výsluch
svedkyne Y. X. považoval súd za nadbytočný, pretože iba skutočnosť, že aj jej bol okamžite skončený
pracovný pomer a že spoločne so žalobkyňou jednali u žalovaného o pracovný podmienkach, nebol

dôvodom na jej vypočutie. Pre rozhodnutie bol dostatočný vyššie uvedený skutkový stav.

19. Podľa § 68 ods. 1 a 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b)
porušil závažne pracovnú disciplínu. Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný

pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

20. Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj

zamestnanec urobiť písomne, musia sa v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvody tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné.
Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

21. Podľa komentárov k uvedenému ustanoveniu Zákonníku práce zamestnávateľ môže so

zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to len z dôvodov taxatívne uvedených v
zákone.Dôvodom,prektorýmôžezamestnávateľpoužiťtentovýnimočnýspôsobskončeniapracovného
pomeru, je, okrem odsúdenia za úmyselný trestný čin, aj porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom
závažným spôsobom. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí medzi základné povinnosti
zamestnanca [§ 47 ods. 1 písm. b), § 81 a 82]. Na okamžité skončenie pracovného pomeru sa vyžaduje,

aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti, a musí dosahovať intenzitu
porušenia pracovných povinností závažným spôsobom. Intenzita porušenia pracovnej disciplíny je
jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny. Za porušenie
pracovnej disciplíny závažným spôsobom možno považovať napríklad opakovanú neospravedlnenú
neprítomnosť v práci, napadnutie nadriadeného alebo spoluzamestnanca a pod.

22. Pokiaľ ide o posudzovanie intenzity porušenia pracovnej disciplíny, zákon, ani iné pracovnoprávne
predpisy, neustanovujú, z akých hľadísk má súd vychádzať. Pojem závažného porušenia pracovnej
disciplíny nie je definovaný, pričom na jeho vymedzení závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca.
Vymedzenie teda závisí v každom konkrétnom prípade na úvahe súdu. Podľa judikatúry súd môže

pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny prihliadnuť na osobu zamestnanca, funkciu, ktorú
zastáva, situáciu, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, na mieru zavinenia zamestnanca a
dôsledky porušenia pracovnej disciplíny na zamestnávateľa.

23. Žalobkyňa namietala, že okamžité skončenie pracovného pomeru je nejasné a neurčité, pretože z

jeho obsahu nie je možné zistiť rozsah škody, ktorú mala spôsobiť, ani určiť časové obdobie , kedy k
takému porušeniu pracovnej disciplína malo dôjsť.24. Túto námietku súd vyhodnotil ako opodstatnenú. Ako vyplýva z citovaného § 70 Zákonníka práce,
dôvod skončenia pracovného pomeru musí byť skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť
s iným dôvodom. Uvedené je dôležité jednak z hľadiska posúdenia včasnosti okamžitého skončenia

pracovného pomeru, ako aj pre posúdenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny. Dôvod skončenia
pracovného pomeru sa nemôže dodatočne meniť, to znamená, nemôže sa dodatočne ani rozširovať
o iné skutky. Na to žalobkyňa správne poukazovala citáciou z judikátu R 190/1999, podľa ktorého súd
pri viacerých porušeniach pracovnej disciplíny, z ktorých niektoré nie je preukázané, sám posudzuje, či
ostatné porušenia odôvodňujú okamžite skončiť pracovný pomer.

25. Okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobkyni tieto požiadavky nespĺňa. Neobsahuje
žiadnekonkrétnevymedzenieskutku.Niejezrejmé,kedyakoľkokrátsažalobkyňadopustila vytýkaného
porušenia pracovnej disciplíny, spočívajúceho v ponechaní si hotovosti od zákazníka, nevydaní dokladu
z registračnej pokladne a nepodpísaní dokladu o prevzatí dieťaťa z detského kútika. V okamžitom
skončení nie v tomto zmysle ani jediný konkrétny údaj. Okamžité skončenie pracovného pomeru sa

neodvoláva ani na žiadne čestné prehlásenie zákazníka.

26. Čestné prehlásenie zákazníčky M. U. nepreukazuje, že pracovnú disciplínu porušila žalobkyňa.
Počas konania vyšlo najavo, že v detskom kútiku pracovala okrem žalobkyne nielen Y. X., ale aj
ďalšia brigádnička E.. Druhé čestné prehlásenie vedúcej C.. Y. zas obsahovalo len krátke výňatky z

komunikácie na sociálnej sieti facebook medzi žalobkyňou a Y. X., z ktorej len vyplýva, že žalobkyňa ju
ohovárala, pričom väčšinu citovaného textu písala Y. X., nie žalobkyňa. Námietky žalobkyne voči týmto
dôkazom súd teda považoval za dôvodné. Tieto dôkazy svedčia o tom, že žalovaný mal naozaj iba
podozrenie a nemal dôvod skončenia náležite zistený.

27. Súd súhlasil so žalovaným len v tom, že výška prípadnej škody by z hľadiska posúdenia závažnosti
porušenia pracovnej disciplíny nebola v danom prípade rozhodujúca.

28. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že neboli splnené zákonné predpoklady na okamžité
skončenie pracovného pomeru, ktoré predstavuje výnimočný spôsob skončenia pracovného vzťahu.

29. Nakoľko okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo v súlade s § 68 ods. 1 Zákonníka práce,
a žaloba bola podaná na súde v lehote podľa § 77 Zákonníka práce, súd žalobe na určenie neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru vyhovel.

30. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada

patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

31. Podľa § 79 ods. 4 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ skončí pracovný pomer neplatne a

zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom
nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak a) bola daná neplatná
výpoveď, uplynutím výpovednej doby, b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v
skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

32. Žalobkyňa dňa 17.1.2017 oznámila žalovanému, že súhlasí so skončením pracovného pomeru. Z
tohto právneho úkonu žalobkyne jasne vyplýva, že netrvala na tom, aby ju žalovaný ďalej zamestnával.
Keďže so žalovaným neuzavrela inú dohodu, platí, že jej pracovný pomer sa skončil dňom 17.1.2019.

33. Podľa § 1 ods. 1 Zákonníka práce, tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v

súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne
pracovnoprávne vzťahy. Podľa ods. 4, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa
na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa § 17 ods.
1 Zákonníka práce právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný.Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

34. Podľa uvedeného ustanovenia Občianskeho zákonníka právny úkon nie je urobený slobodne, ak
účastník koná pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka, alebo aj tretej osoby, ak o tom
druhý účastník vedel a aj to využil. Takýmto nátlakom môže byť okrem priameho fyzického donútenia
aj psychické donútenie takej intenzity, že vzbudzuje dôvodný strach u konajúceho účastníka. Psychické
donúteniesastotožňujesbezprávnouvyhrážkouavyvolávaneplatnosťprávnehoúkonuibavtedy,keďje

protiprávne, t.j. vynucuje sa niečo, čo takto nemožno vynucovať, keď toto donútenie vzbudzuje dôvodnú
obavu z úkonu toho, kto hrozí a keď je adresné (komentáre Občianskeho zákonníka).

35.Právnyúkonžalobkynesúdvyhodnotilakoplatný.Vkonanínebolapreukázaná,dokoncaanitvrdená,
žiadna taká skutočnosť, ktorá by spôsobovala jeho neplatnosť. Žalobkyňa nekonala pod žiadnym
fyzickým alebo psychickým donútením, ktoré by spôsobovalo neplatnosť jej úkonu.

36. Žalobkyňa bola v konaní vypočutá, tvrdila síce, že okamžité skončenie pracovného pomeru
podpísala pod nátlakom, neuviedla však nič konkrétne, v čom mal tento nátlak spočívať. Skutočnosť, že
sa vrátila do sídla žalovaného, svedčí naopak o tom, že mala čas si premyslieť svoje konanie a konala
slobodne.

37. Svojim úkonom je žalobkyňa viazaná a bez súhlasu žalovaného nebolo možné súhlas so skončením
pracovného pomeru odvolať. Dodatočné oznámenie právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 28.1.2019,
že žalobkyňa trvá na tom, že jej pracovný pomer pokračuje a žiada o prideľovanie práce, bolo preto
irelevantné.

38. Z týchto dôvodov súd zamietol návrh žalobkyne na určenie, že pracovný pomer medzi stranami
založený pracovnou zmluvou zo dňa 29.4.2015 trvá.

39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa mala vo veci len

čiastočný úspech, preto ani jednej strane nebolo priznané právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia, na Okresnom súde Bratislava III.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 a 2) a čoho sa odvolateľ domáha.