Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. január 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5811201560
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5811201560.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej

a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Romana Tichého, v právnom spore žalobkyne: Mgr.
Q. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., ul. J. č. XX, proti žalovanému: Y. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., ul.
U. č. XXX/XX, zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Andrejom Bryjom, advokátom so sídlom B.,
ul. V. č. XX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne a odvolaní
Ing. H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., ul. K. č. XXX/X proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.
k. 9C/82/2011-634 zo dňa 04. mája 2018, takto

r o z h o d o l :

odvolanie Ing. H. T. o d m i e t a.

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo rozsudkom č. k. 9C/82/2011-634 zo dňa 04.05.2018 rozhodol tak, že súd
vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov žalobkyne a žalovaného tak, že do výlučného
vlastníctva žalobkyne prikazuje: - garáž na pozemku C KN parcela č. 982/6 v obci a k.ú. C. P., - pozemok
C KN parcela č. 982/6 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 24 m2, evidovaný na LV č. XXXX pre

obec a k.ú. C. P., - zlaté šperky ( náušnice, prívesok ), - ohrada a dve drevené búdy pre psov, a do
výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje: - pištoľ samonabíjacia GLOCK 26, - guľovnica opakovacia
CZ 550 Premium, - pištoľ samonabíjacia CZ 75 CHAMPION, - broková kozlica CZ 581 MOD.4, - revolver
NAA.BWC., - kontajner do detskej izby zn. Ronny a kontajter zn. Ronny, MEIKE PS. STUL, -stolička zn.
Venus, jedálenský nábytok,
- skriňa zn. Focus, - zimné korčule, - zlatý prívesok, - skriňa na zbrane, - klavír, - koberec zelený
kvetovaný,-lampavdetskejizbestolová,-detskáautosedačka,-robotmultifunkčnýbiely,-ručnýšľahač

s mixérom biely, - perina zn. Materasso, - štyri svietidlá na strop, - fontána do bytu, - DVD prehrávač
strieborný s bedničkami, - posilňovacia súprava, - rýchlovarná kanvica, - meteorologická stanica, - stojan
na CD, - ďalekohľad, - rozkladacia stolička do lesa, - kolieskové korčule, - vozík na prevoz lode, -
rozkladacia váľanda tmavá a dve taburetky, - teplomer digitálny, telový, - drevená loď, - chladiaci box do
auta (výrok I.), žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému 1.866,32 eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku (výrok II.), žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (výrok III.), strany sú povinné
nahradiť trovy konania štátu, každá po jednej polovici, vo výške vyčíslenej v uznesení, vydanom po

právoplatnosti rozsudku (výrok IV.). Žalobkyňa a žalovaný sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne
súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 221,50 eur na účet
Slovenskej pošty, a.s. so sídlom Banská Bystrica, Partizánska cesta 9, IČO: 36 631 124, číslo účtu: UXXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, s variabilným symbolom XXXXXXXXXX, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku (výrok V.).

2. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie žalobkyňa a Ing. H. T.. V odvolaní uviedli, že
nesúhlasili a nesúhlasia, aby uvedená vec a iné veci ich rodín prejednávali na Okresnom súde
Námestovo pričom sudcov hrubo osočili. Pokiaľ ide o „garáž na pozemku CKN parc. č. 982/6 v obci a
k.ú. C. P. a pozemok CKN parc. č. 982/6 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 24 m2 evidovaný
na LV č. XXXX pre obec a k.ú. C. P. nepatria do BSM (bezpodielového spoluvlastníctva manželov -

ďalej len „BSM“). Následne vo vzťahu k zákonnej sudkyni urobili hrubo urážlivé podanie. Navrhli nové
riadne pojednávanie podľa zákonov Slovenskej republiky vo veci BSM na súde I. stupňa v Banskej
Bystrici. Napokon uviedli, že „Trváme od počiatku na tom, aby súd nariadil na základe listinných dôkazov
vypracovanie znaleckého posudku spoločnosti DSI DATA, s.r.o., kam žalovaný previedol podiel BSM,
ktorý patrí žalobkyni“.

3. Žalovaný prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že z podania
žalobkyne nie je možné zistiť, čoho sa okrem dehonestujúceho ponižovania a osočovania zákonnej
sudkyne domáha vo veci samej, čo napáda, voči akému rozhodnutiu odvolanie smeruje. Táto označila
svoje podanie ako odvolanie, ale napriek riadnemu poučeniu v odvolaní neuviedla, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Jediné, čo možno
vydedukovať z obsahu odvolania žalobkyne je to, že sa domáha atrahovania miestnej príslušnosti súdu,
pretože sme v severnej zaostalej časti Slovenska. Z obsahu podania je zrejmé, že okrem žalobkyne
toto podanie podal aj Ing. H. T., napriek tomu, že bol ako zástupca v konaní uznesením vylúčený
a ako intervenient nepripustený do konania. Teda odvolanie podala neoprávnená osoba. Žalovaný

poukázal na ust. § 5 C. s. p. v zmysle ktorého navrhuje naložiť s ostatnými podaniami žalobkyne:
„Zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone
odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na
svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva alebo vedú k nedôvodným prieťahom v
konaní“. Vyjadril názor, že súd ako súd prvej inštancie postupoval a rozhodol napadnutým rozsudkom

právne a vecne správne, podania žalobkyne považuje za nedôvodné. Žalovaný navrhol, aby odvolací
súd po vykonanom dokazovaní podľa § 386 C. s. p. predmetné podanie žalobkyne označené ako
odvolanie zo dňa 06.06.2018 odmietol v celom rozsahu, pretože nebolo podané oprávnenou osobou a
nemá náležitosti podľa § 363 C. s. p. a pre vady týchto podaní nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

4. Žalobkyňa na vyjadrenie žalovaného písomne nereagovala.

5. Z odvolania žalobkyne vyplýva, že bolo podané aj Ing. H. T..

6. Podľa § 60 C. s. p. stranami sú žalobca a žalovaný.

7. Podľa § 359 C. s. p. odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

8. Podľa § 360 ods. 1, 2 C. s. p. odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359
nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so

súhlasom strany podľa § 359.

9. Podľa § 386 písm. b/ C. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd uznesením č. k. 9C/82/2011-214 zo dňa 15.06.2010

nepripustil Ing. H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/X, B., ako všeobecného splnomocnenca
navrhovateľky (žalobkyne). rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.08.2013. V danej veci okresný
súd aj uznesením č. k. 9C/82/2011-524 zo dňa 17.08.2017 zamietol návrh žalobkyne, aby do konania
strane žalobcu pristúpil Ing. H. T., ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.08.2017. Okresný
súd uznesením č. k. 9C/82/2011-625 zo dňa 16.02.2018 zamietol návrh žaloby, aby do konania na strane

žalobcu pristúpil Ing. H. T. pričom uznesenie nadobudol právoplatnosť dňa 14.03.2018.

11. Podľa odvolacieho súdu v danej veci sú subjektmi oprávnenými podať odvolanie len žalobkyňa a
žalovaný ako strany sporu. Ing. H. T. nie je splnomocneným zástupcom žalobkyne ani intervenientomna strane žalobkyne. Odvolanie ním podané je tak podané neoprávnenou osobou a preto odvolací súd
odvolanie Ing. H. T. v zmysle ust. § 386 písm. b/ C. s. p. odmietol.

12. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou sporu (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 380, § 379 C. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.).

13. V prvom rade odvolací súd neprihliadol na odvolanie žalobkyne v časti, v ktorej hrubo urážala
zákonnú sudkyňu a sudcov Okresného súdu Námestovo. Jej nesúhlas s osobou zákonnej sudkyne
mohol byť vyjadrený len v rámci námietky zaujatosti v zmysle ust. § 52 ods. 2 C. s. p. V tejto súvislosti
odvolací súd dodáva, že aj keď C. s. p. dáva účastníkom široké možnosti na to, aby uplatnili a dokázali
svoje tvrdenia a vyvrátili tvrdenia druhej strany nesmú byť vyjadrenia hrubo urážlivé. Proti takýmto

prejavom môže súd zakročiť jednak poriadkovým opatreniami (§ 102 C. s. p.) a jednak sa dotknutý občan
môže sám domáhať ochrany osobnosti.

14. Pokiaľ bolo žalobkyňou v odvolaní navrhnuté nové riadne pojednávanie na súde I. stupňa v Banskej
Bystricibolobypodľaodvolaciehosúdumožnéznehovyvodiťnávrhnaprikázanievecizdôvodunutnosti

podľa § 39 C. s. p. V zmysle uvedeného ustanovenia však rozhodovanie o takomto návrhu prichádza
do úvahy až vtedy, keď príslušný súd nemôže vo veci konať, pretože jeho sudcovia sú vylúčení. V
danom prípade zákonná sudkyňa JUDr. Miriam Srogončíková nebola vylúčená z jej prejednávania (viď
uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 7NcC/46/2014-447 zo dňa 06.08.2014).

15. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému

bola vec vydaná alebo právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho
zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených
v § 150. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch
manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho
vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho

ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z
manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení
miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

16. Posúdiac odvolanie žalobkyne podľa jej obsahu (§ 124 C. s. p.) mal odvolací súd za to, že táto v ňom

namietala predmet BSM a to garáž na pozemku CKN parc. č. 982/6 v obci a k.ú. C. P. a pozemok CKN
parc. č. 982/6 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 24 m2 evidovaný na LV č. XXXX pre obec a k.ú.
C. P., ktorý podľa nej nepatrí do bezprodielového spoluvlastníctva manželov. Okrem toho žiadala, aby
súd nariadil na základe listinných dôkazov vypracovanie znaleckého posudku spoločnosti DSI DATA,
s.r.o., kam žalovaný previedol podiel BSM, ktorý patrí jej.

17. Čo sa týka odvolania žalobkyne poukazujúcej na to, že garáž nepatrí do BSM, súd v odôvodnení
rozhodnutia uviedol: „Z listu vlastníctva č. XXXX pre obec a k.ú. C. P. súd zistil, že sporové strany do
BSM nadobudli pozemok CKN parc. č. 982/6 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2 a garáž
na tomto pozemku. Zo znaleckého posudku Ing. Jána Žochňáka č. 144/2015 súd zistil, že všeobecná

hodnota pozemku a stavby je 5.300 eur. Žalobkyňa síce tvrdila, že garáž do BSM nepatrí a predložila
cestné vyhlásenie svojich rodičov H. T. a Q. T., že garáž stavali oni a oni ju aj financovali. Súd neuznal, že
táto vec nepatrí do BSM. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že jej rodičia „financovali“ garáž, neupresnila, či išlo
zo strany jej rodičov o pôžičku, alebo darovanie, alebo iný spôsob financovania, a to napriek tomu, že
ju súd na to výslovne vyzval. Súd zdôrazňuje, že v rámci vyporiadania BSM možno zohľadniť investície

z oddeleného majetku každého z manželov na spoločný majetok, nie však investície z majetku iných
osôb, v tomto prípade rodičov žalobkyne. Súd pozemok aj stavbu prikázal do výlučného vlastníctva
žalobkyne z dôvodu, že táto pochádza z C. P., kde sa garáž nachádza, bývajú tam jej rodičia a teda je
u nej predpoklad účelného využitia veci“.Odvolací súd mal z obsahu spisu zistené, že čo sa týka nadobudnutia stavby - garáže a pozemku pod
garážou, tieto nadobudli účastníci konania na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.08.2006, ktorej vklad
bol povolený dňa 14.02.2007 - V1633/06 (č.l. 529 spisu), a to za trvania manželstva (manželstvo bolo

uzatvorené dňa 20.01.1997 a právoplatne rozvedené dňa 25.05.2010). Predmetom kúpy bola parcela
č. 982/6 zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2 v BSM vcelku za sumu 3.600,- korún. Z listu
vlastníctva LV č. XXXX k.ú. C. P. (č.l. 527 spisu) vyplýva, že vlastníkmi parcely č. 982/6 zastavané plochy
a nádvoria o výmere 24 m2 sú žalobkyňa a žalovaný v podiele 1/1. Žalovaný (č.l. 406 p.v. spisu) v konaní
pred okresným súdom uviedol: „Išlo o dvojgaráž, s dvoma samostatnými vchodmi, spojená strechou, vo

vnútri oddelené, pomáhaj stavať s otcom žalobkyne a bratom žalobkyne. Jedna garáž sa stavala pre
nás, druhá pre otca žalobkyne. Doklady ku stavbe vybavoval otec žalobkyne, vtedy sa stavali garáže
pre všetkých, išlo o radové garáže, finančné prostriedky na stavbu našej časti išli z nášho rozpočtu,
na stavbu časti otca žalobkyne z jeho rozpočtu“. Žalobkyňa (č.l. 406 p.v. spisu uviedla): „Dvojgaráž
nepatrí do BSM, patrí mojim rodičom. Pokiaľ ide o kúpnu zmluvu, ktorá bola predložená, za to platili
moji rodičia“. Žalovaný (č.l. 483 spisu) uviedol, že chce vyporiadať len garáž na pozemku 982/6, druhá

garáž je spojená s jednou spoločnou priečkou, je na inom pozemku, bolo potrebné len ohlásenie drobnej
stavby, nebolo potrebné stavebné povolenie, formality vybavoval otec žalobkyne, garáž začali stavať po
tomakonadobudlipozemok,dokončilijuvroku2006.Hodnotagarážeje3.500,-eur,nemázáujemotieto
nehnuteľnosti, využíva ju otec žalobkyne. Žalobkyňa (č.l. 483 spisu) uviedla, čo sa týka nadobudnutia
pozemku a garáže tak všetko financovali jej rodičia, preto neuznáva, že by tieto veci patrili do BSM.

Nevie koľko peňazí jej rodičia darovali na tieto veci, nevie ani či existuje nejaká písomná zmluva medzi
ňou a rodičmi. Zo spoločných peňazí na nadobudnutie týchto vecí nebolo použité vôbec nič. Žalobkyňa
(č.l. 544 spisu) uviedla, že garáž je vlastníctvom len jej rodičov, celý pozemok vo výmere 24 m2 zaplatil
jej otec H. T. vo výške 3.600,- Sk dňa 05.02.2002 na Obecnom úrade C. P., potvrdenie o zaplatení
M0009461. Pozemok pod garážou nepatrí ani jej ani jej bývalému manželovi, a to na základe toho, že

žalovaný odmietol do dnešného dňa vyplatiť otca za spomínaný pozemok. Súčasťou podania je čestné
prehlásenie Q. T. a H. T. zo dňa 11.11.2015, v ktorom títo prehlásili, že garáž (bez súpisného čísla)
postavená na pozemku CKN parc. č. 982/6 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 24 m2, LV č. XXXX
pre obec a k.ú. C. P. je ich vlastníctvom. Garáž stavali oni a aj garáž financovali. Za celých 24 m2
zaplatili samostatne vo výške 3.600,- Sk a žalovaný im odmietol do dnešného dňa vyplatiť za spomínaný

pozemok napriek tomu, že ho nechali zapísať aj na katastri. Dôkazom je potvrdenie o zaplatení č.
M0009461, Obecný úrad C. P. dňa 05.02.2002, suma 3.600,- Sk.
Okrem dôvodov, ktoré uviedol v rozhodnutí okresný súd a s ktorými sa odvolací súd stotožnil, je podľa
neho potrebné uviesť, že z obsahu z kúpnej zmluvy vyplýva aj to, že v uvedenom čase túto uzavreli aj H.
T.amanželkaQ.-rodičiažalobkyneatoohľadomsusednejparcelyč.982/7zastavanéplochyanádvoria

o výmere 25 m2 do BSM vcelku za kúpnu sumu 3.750,- Sk. Podľa kúpnej zmluvy mala byť kúpna cena
v plnej výške vyplatená do 15 dní po podpise tejto zmluvy (t.j. 30.08.2006), do pokladne Obecného
úradu C. P.. Nakoľko kúpna zmluva bola uzavretá dňa 30.08.2006 nemohlo dôjsť k jej zaplateniu dňa
05.02.2002 ako bolo tvrdené žalobkyňou a jej rodičmi v konaní pred okresným súdom.

18. Okresný súd ohľadom obchodného podielu ako predmetu BSM rozhodnutie odôvodnil nasledovne:
„Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobkyňa sa domáha vyporiadania BSM, ktoré vzniklo
uzatvorením ich manželstva so žalovaným dňa 20.09.1997. Medzi sporovými stranami ostal sporný
rozsah vecí, resp. majetkových práv a hodnôt, ktoré počas manželstva nadobudli do BSM. Žalobkyňa
tvrdila, že do BSM nadobudli obchodný podiel v D 3 trade, s.r.o., so sídlom Námestovo, Námestie

A. Bernoláka 377, IČO: 36 417 556. Žalovaný tvrdil, že tento obchodný podiel bol prevedený v roku
2008, teda ešte počas trvania manželstva a teda nemôže byť predmetom vyporiadania BSM. Súd jeho
tvrdenie považuje za preukázané. Zo zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 11.07.2008 súd
zistil, že žalovaný ako prevádzajúci previedol svoj obchodný podiel v uvedenej spoločnosti na Mgr. H.
J., bytom B., U. XXX/XX. Podľa čl. 3 ods. 2 tejto zmluvy obchodný podiel prechádza na nadobúdateľa

dňom podpísania tejto zmluvy. Obligačno-právne účinky medzi zmluvnými stranami zmluvy o prevode
obchodného podielu nastali už dňom podpisu zmluvy, a preto z obchodného podielu v čase zániku
BSM už nebol oprávnený žalovaný; v tomto smere nie je rozhodné, kedy bola táto zmena oznámená
samotnej spoločnosti alebo zverejnená v Obchodnom registri, pretože tieto skutočnosti majú účinky
voči spoločnosti (predloženie zmluvy o prevode obchodného podielu) a voči tretím osobám (zápis v

Obchodnom registri). Pre vyporiadanie BSM je však podstatné, kedy nastali právne účinky zmluvy medzi
samotnými zmluvnými stranami a tu súd konštatuje, že obchodný podiel bol žalovaným prevedený ešte
počas manželstva so žalobkyňou, nie je preto predmetom vyporiadania BSM“.Aj odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že obchodný podiel bol nadobudnutý žalovaným počas
trvania manželstva. Súčasťou spisu je aj spoločenská zmluva o založení spoločnosti D 3 trade, s.r.o.,
IČO: 36 417 556 zo dňa 13.02.2004 a teda počas trvania manželstva, ktorej spoločníkmi sú Mgr. H. J.,

matka, Ing. Y. J., brat a Y. J. - žalovaný. Zo zmluvy z 15.02.2008 podpísanou vlastnoručne a overenou
pred notárom dňa 11.07.2008 vyplýva, že žalovaný uzatvoril zmluvu o prevode obchodného podielu,
ktorým Mgr. H. J. (matke) previedol obchodný podiel, ktorého bol spoločníkom v obchodnej spoločnosti
D 3 trade, s.r.o., so sídlom Námestie A. Bernoláka 377, Námestovo, IČO: 36 417 556, s výškou vkladu
60.000,- Sk, pričom tento obchodný podiel previedol v celosti, t.j. v sume 60.000,- Sk na nadobúdateľa

bezodplatne. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v roku 2007 až 2008 robil skúšky do Policajného
zboru, kde podmienkou je nevykonanie žiadnej podnikateľskej činnosti. Z výsluchu žalovaného na č.l.
158 spisu vyplýva, že základný vklad vložila matka, ktorá ho rozdelila medzi ňu a žalovaného a jeho
brata. Obchodný podiel získal bezodplatne, preto ho aj bezodplatne previedol na matku. Obchodný
podiel mu bol darovaný. Svedkyňa H. J. - matka žalovaného (č.l. 159 p.v. spisu) uviedla, že vložili s
manželom peniaze za synov aj po tom ako bolo treba opäť vložiť, za obchodný podiel žalovanému

nezaplatila. Svedok brat žalovaného, Y. J. (č.l. 161 spisu) v rámci výsluchu uviedol: „Y. podiel bol
prevedený na matku, preto na mamu, lebo ona to zaplatila a on sa chcel úplne prestať podieľať na
činnosti firmy, tak sa dohodli, aby podiel, ktorý mu kúpila, vrátil, rovnako ako brat aj jemu, zaplatila
matka prvú časť vkladu“. Žalobkyňa v konaní uvádzala (č.l. 633 spisu), že súd nech ustanoví znalca
na určenie hodnoty obchodného podielu žalovaného v spoločnosti D 3 trade, s.r.o. i DSI DATA, s.r.o.

Poukazovala na príjmový pokladničný doklad z 02.02.2004, podľa ktorého žalovaný zaplatil peňažný
vklad 30.000,- Sk správcovi vkladu Y. J. z jej financií, ktoré zarobila na brigádach v Nemecku. Žalovaný
predložil v konaní pred okresným súdom zoznam pokladničných dokladov spoločnosti D 3 trade, s.r.o.
z roku 2004, z ktorých podľa neho vyplýva, že on nevložil do spoločnosti ani korunu, teda nepoužil
na nadobudnutie obchodného podielu prostriedky z bezpodielového spoluvlastníctva manželov (listiny

na č.l. 323 až 338 spisu). Ďalej poukázal v konaní na zoznam pokladničných dokladov spoločnosti D
3 trade, s.r.o. z roku 2008, z ktorých vyplýva, že nevložil do spoločnosti ani v roku 2008 na splatenie
vkladov do základného imania spoločnosti, ako tomu svedčí vyhlásenie konateľa o splatení ZI, keďže
v tom čase nebol vlastníkom obchodného podielu, nemohol teda použiť na splatenie obchodného
podielu prostriedky z bezpodielového spoluvlastníctva manželov (listiny na č.l. 339 až 341 spisu). Taktiež

zoznam pokladničných dokladov spoločnosti D 3 trade, s.r.o. z roku 2009, z ktorých vyplýva, že žalovaný
neobdržal ani podiel na zisku spoločnosti, keďže v tom čase nebol vlastníkom obchodného podielu
(listiny na č.l. 342 až 343 spisu), podľa ktorých sa rozdeľuje zisk medzi H. J. a T. J..
Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní uvádzala bez bližšieho zdôvodnenia, že trvá od počiatku na tom, aby súd
nariadil na základe listinných dôkazov vypracovanie znaleckého posudku spoločnosti DSI DATA, s.r.o.,

kam žalovaný previedol podiel BSM, ktorý jej patrí treba uviesť, že navrhla vypracovanie znaleckého
posudku ohľadom spoločnosti, ktorej sa prevádzaný obchodný podiel netýkal. Vzhľadom na uvedené
nebolo ani povinnosťou okresného súdu sa týmto návrhom zaoberať.

19. Z týchto dôvodov odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a odvolania žalobkyne

dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam
a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Odvolanie žalobkyne nepovažoval za dôvodné.
Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania, odvolaním
nespochybňujúceho, ako vecne správny potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný a to v celom rozsahu,
preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto

rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C. s. p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C. s. p.).