Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 27. február 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/13/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2221203567
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2221203567.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov:
JUDr. Gabriela Brišková a Mgr. Matúš Staríček, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N.
S., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matky - I. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX/XX, B.,
t. č. bytom G. XXX, zastúpená advokátkou: Mgr. Erika Sojková, Rybničná 40, Bratislava, a otca: W.

S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX/X, G., t. č. bytom N., Z.. X, XXXX L., Rakúska republika,
zastúpený: ŠVECOVÁ, s. r. o., IČO: 47 253 363, so sídlom Laurinská 3, Bratislava, za účasti Okresnej
prokuratúryDunajskáStreda,Námestiesv.Štefana1,DunajskáStreda,onávrhuotcanaúpravustyku,o
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda
č. k. 9P/69/2021-39 zo dňa 16.11.2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o nariadení neodkladného

opatrenia r u š í a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmuznesenímsúdprvejinštancievýrokomI.nariadilneodkladnéopatrenie,ktorýmdočasne
upravil styk otca s maloletým dieťaťom: N. S., nar. XX.XX.XXXX, tak, že otec je oprávnený stýkať sa s
maloletým dieťaťom každý nepárny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 13.00 hod. za prítomnosti matky, a
to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedeného pod sp. zn. 9P/69/2021. Výrokom II.

uznesenia súd ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda za kolízneho opatrovníka
pre maloleté dieťa na zastupovanie v tomto konaní.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1, § 330 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 2 ods. 1 CMP (zákona č.
161/2015 Z. z. - Civilného mimosporového poriadku), § 24 ods. 4, § 28 ods. 1 a 2, § 31 ods. 1, 2, 4, §

36 ods. 1 Zákona o rodine (zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
a čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní obsahu predloženého návrhu dospel
k záveru, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, nakoľko je potrebné
bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania, keďže absencia súdneho rozhodnutia tu poskytuje

priestor pre možné konflikty medzi rodičmi, čo v konečnom dôsledku má prakticky vždy nepriaznivý
dopad na maloleté dieťa. Vyhodnotiac návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia mal súd prvej
inštancie za to, že v danom prípade sú naplnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým súd dočasne upraví styk otca s maloletým dieťaťom. Z obsahu podaného návrhu,
ako aj z priebehu skoršieho súdneho konania vo veci styku otca s maloletým dieťaťom vyplýva,
že daná otázka je medzi rodičmi dieťaťa dlhodobo problémová, pričom styk otca s dieťaťom sa

už dlhšie nerealizuje žiadnym spôsobom; v súdnom konaní sp. zn. 5P/103/2017 daná otázka
meritórnymspôsobomupravenánebola,rodičomamaloletémudieťaťubolouloženévýchovnéopatreniespočívajúce v psychologickom poradenstve s tým, že prípadný styk sa má potom upraviť na základe
výsledkov tohto opatrenia (uvedená skutočnosť vyplýva zo zápisnice z pojednávania, na ktorom
bolo konečné rozhodnutie vo veci vyhlásené), avšak ani uvedené nebolo úspešné vzhľadom na

prijatý záver príslušného zariadenia o neefektívnosti ďalšieho pokračovania v poradenstve, nakoľko
neplnilo svoj účel, t. j. styk otca s maloletým dieťaťom nie je t. č. upravený a je ponechaný na
vôľu rodičov, najmä matky, u ktorej sa dieťa nachádza. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že za
účelom rešpektovania práva maloletého dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov,
ako i práva na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho styku maloletého dieťaťa s

obidvomi rodičmi, aj za predpokladu, že títo nežijú v spoločnej domácnosti, je potrebné návrhu otca na
nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, pričom má za to, že nariadenie neodkladného opatrenia je
v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Obidvaja rodičia majú vo vzťahu k maloletému dieťaťu rovnaké
rodičovské práva a povinnosti a je dôležité, aby bolo umožnené budovať si zdravý a plnohodnotný vzťah
k dieťaťu obidvom rodičom, čo však v danom prípade možné nie je, pričom v záujme maloletého dieťaťa
je nevyhnutné zachovať si vzťah aj k otcovi a tento vzťah naďalej aj rozvíjať. Je v záujme maloletého

dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a dostalo tak príležitosť rozvíjať svoj
vzťah s ním, ako aj prejaviť svoje city slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého
rodiča. V danom prípade, aj po absolvovaní psychologického poradenstva, sa rodičia maloletého dieťaťa
nedokážu dohodnúť ani na minimálnom rozsahu styku otca s dieťaťom, komunikácia medzi rodičmi je
komplikovaná a ťažká, čo má nepriaznivý dopad na maloleté dieťa, pričom dlhodobá absencia otca pri

výchove maloletého dieťaťa môže, so zreteľom na vek dieťaťa, spôsobiť aj odcudzenie. Na základe
vyššie uvedených skutočností a argumentov súd neodkladným opatrením dočasne upravil styk otca s
maloletýmdieťaťomvrozsahuuvedenomvpredmetnomrozhodnutí,atoaždoprávoplatnéhoskončenia
konaniavovecisamej,vrámciktoréhobudemiestoprekomplexnépreskúmaniedanejotázky;vzhľadom
na okolnosti konkrétneho prípadu, v ktorom dieťa nie je zvyknuté tráviť čas samostatne s otcom už

dlhodobo, však má tunajší súd za to, že k takémuto styku treba pristupovať citlivo a trpezlivo, pričom styk
otca s dieťaťom je možné týmto neodkladným opatrením nariadiť iba v menšom rozsahu, ako to otec
navrhol, ako aj v prítomnosti matky, a to aby dieťa spoznalo svojho otca a zvyklo si na neho postupne,
inak nebude daný styk plniť svoj účel.

4. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka maloletej s návrhom, aby odvolací súd uznesenie
v napadnutej časti výroku o nariadení neodkladného opatrenia zrušil. Matka uviedla, že napadnuté
uznesenie je v rozpore so záujmom maloletej N., je vecne aj formálne nesprávne, je arbitrárne pre
nedostatok dôvodov a neskúmanie záujmu maloletej v nadväznosti na špecifické okolnosti tohto prípadu
(závažný zdravotný stav maloletej ako aj úplné odmietanie otca dieťaťom), je nevykonateľné (maloletá

nevydrží v prítomnosti otca ani 5 minút), je v rozpore so záväzným právnym názorom odvolacieho
súdu vysloveným v uznesení zo dňa 27.04.2020, bolo ním porušené právo matky na spravodlivý súdny
proces (nemožnosťou argumentovať proti napadnutému uzneseniu pre uvedenie len čisto všeobecných
dôvodov bez zohľadnenia individuálnych okolností tohto prípadu ako aj pre automatické nedoručenie
napadnutého uznesenia matke zo strany súdu ale až na výslovnú žiadosť matky), a teda je nezákonné.

5. Matka poukázala na to, že vo veci o úpravu styku otca s maloletou pôvodne vedenej na Okresnom
súde Dunajská Streda pod sp. zn. 5P/103/2017, odvolací súd uznesením zo dňa 27.04.2020 zrušil
rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 27.08.2019, ktorým bol upravený styk otca s
maloletou a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd zároveň v odsekoch

36 - 39 uznesenia zo dňa 27.04.2020 pomerne vyčerpávajúcim spôsobom uviedol, ako má Okresný
súd Dunajská Streda vo veci ďalej postupovať. V priamom rozpore so záväzným právnym názorom
odvolacieho súdu a bez toho, aby Okresný súd Dunajská Streda vykonal vo veci akékoľvek dokazovanie
v odvolacím súdom naznačenom smere, Okresný súd Dunajská Streda napadnutým uznesením nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletou N., a to dokonca až v rozsahu 3 hodín

každý nepárny týždeň v sobotu za prítomnosti matky, a to i napriek tomu, že podľa záväzného právneho
názoru odvolacieho súdu v doterajšej dôkaznej situácii a v situácii úplného odmietania otca dieťaťom
boli aj 2 hodiny v zmysle rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 27.08.2019 priveľa. Výrok
napadnutého uznesenia je teda v priamom rozpore so záväzným právnym názorom odvolacieho súdu
vysloveným v jeho uznesení zo dňa 27.04.2020.

6. Podľa odvolateľky odôvodnenie napadnutého uznesenia obsahuje len všeobecné konštatovania,
pričom v ňom úplne absentuje čo i len zmienka o najdôležitejších skutočnostiach týkajúcich sa maloletej
N., a síce, že maloletá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, maloletá je psychiatrickýmpacientom,maloletátrpímimoriadnezávažnýmiaažtromapsychiatrickýmidiagnózamivrátanevrodenej
poruchy autistického spektra (Aspergerovým syndrómom) a sociálnej úzkostnej poruchy, maloletá
berie silné psychiatrické antidepresíva, maloletá navštevuje špeciálnu školu, v ktorej vzhľadom na

jej psychický stav musí mať ešte aj špeciálne úľavy, individuálny študijný plán a asistenta, maloletá
vzhľadom k jej diagnózam potrebuje špecifický mimoriadne citlivý, pokojný a rešpektujúci prístup zo
strany všetkých ku nej pristupujúcich osôb, maloletá je dlhodobo v štádiu úplného odmietania otca a to
z dôvodov na strane otca, ktorý dodnes neprijal fakt, že maloletá trpí vyššie popísanými psychiatrickými
diagnózami, neriadi sa radami odborníkov vo vzťahu k maloletej a počas styku s maloletou na maloletú

ale aj jej matku v prítomnosti maloletej neustále kričal, nadával jej, urážal ju, direktívne jej rozkazoval čo
má a čo nemá robiť a vyhrážal sa jej, že ju bez matky zoberie na niekoľko dní na východné Slovensko k
jeho rodine a pod., čo nielenže ešte viac zhoršovalo psychický stav maloletej ale spôsobovalo aj čoraz
väčšie odmietanie otca zo strany maloletej až do fázy jeho úplného odmietania. Matka tiež poukázala na
komunikáciu medzi rodičmi ohľadom zníženia výživného na maloletú, kedy otec opätovne napísal matke
e-mail, že chce znížiť na maloletú výživné na sumu 50 eur mesačne. Matka súhlasila za predpokladu, že

otec bezodkladne stiahne jeho nový návrh zo súdu, nakoľko poškodzuje maloletú. Avšak otec následne
na to začal pýtať od matky aj spätne vyplatené výživné a keď s týmto jeho návrhom matka nesúhlasila
pretože už spotrebované výživné nie je možné vrátiť, otec jej napísal, že keďže mu odmieta vrátiť aj už
spotrebované výživné, on bude teda pokračovať v jeho novom návrhu na súde. Matka má za to, že toto
správanie otca jednoznačne preukazuje to, o čo otcovi maloletej v skutočnosti jeho novým návrhom ide.

7. Matka spolu s odvolaním súdu predložila aktualizované správy ohľadom mal. N., a to aktualizovanú
lekársku správu z pedopsychiatrickej ambulancie, všeobecné odporúčania k maloletej zo Súkromného
centra špeciálno-pedagogického poradenstva (tzv. Andreas), odporúčania Andreas k maloletej na šk.
rok 2021/2022, správu zo školy k individuálnemu výučbovému plánu maloletej na šk. rok 2020/2021 a

potvrdenie Andreas o terapiách maloletej.

8. Otec maloletej sa k odvolaniu matky vyjadril v podaní zo dňa 16.01.2022. Uviedol, že súd prvej
inštancie postupoval správne a napadnuté uznesenie nebolo vydané v rozpore s právne záväzným
názorom odvolacieho súdu vysloveného v uznesení zo dňa 27.04.2020 č. k. 23CoP/1/2020-361. Otec

poukázal na správu Centra pre deti a rodiny v Bratislave, kde je uvedené, že v aktuálnom období
ďalšie psychologické poradenstvo pre rodinu nie je efektívne a neplní svoj účel. Otec nevidel dieťa
viac ako tri roky, nebol osamote s dcérou ani raz v živote, nakoľko matka z nej nespustila oči. Matka
posúva nielen dieťaťu ale aj samotnému súdu informácie, ktoré sa nezakladajú na pravde, nakoľko
matka veľmi rada využíva klamstvá a polopravdy pre svoje ciele. Otec má z doterajšieho konania

matky za to, že cieľom matky je úplné vytesnenie biologického otca v živote dieťaťa, čo neustále
dokazuje tým, že neumožňuje otcovi aj napriek vykonateľným rozhodnutiam súdu styk s maloletou, ani
len prostredníctvom telefonických videohovorov a pod., ale aj faktom, že matka od rozchodu rodičov v
roku 2015 doteraz ani raz nezavolala otcovi ohľadom dcéry, ako sa má, či niečo nepotrebuje a pod.,
a namiesto toho zablokovala telefónne číslo otca a otec sa jej už nedovolá. Otec môže s matkou

komunikovaťlenprostredníctvomemailu.VOdvolanímatkauvádza,žeotecvideldcérudňa27.12.2020.
V ten deň videl otec svoje dieťa 30 sekúnd, keď matka pri stretnutí nevyšla z auta, čakala kedy otec
otvorí dvere na strane spolujazdca (maloletá sedela vzadu), po otvorení dverí otcom dieťa začalo
kričať, matka namiesto toho, aby dieťa ukľudnila, bola ticho a nechala dieťa ešte viac plakať a kričať.
Nakoniec matka vrieskala na otca, že nemá držať dvere auta, a pred maloletou povedala či má zavolať

políciu. Matka pri uvedenej vyhrotenej situácii dieťa neupokojila, nemala ani len záujem, aby stretnutie
otca s dcérou prebehlo. Otec žiada, aby bola matka vyšetrená súdnym psychiatrom, nakoľko matka aj
naďalej pokračuje v tom, že bráni styku otca s dieťaťom. Momentálne je situácia taká, že matka bráni
otcovi v styku s maloletou už tretí rok. A styk otca s maloletou sa nerealizuje ani napriek existencii
vykonateľného napadnutého uznesenia a v ňom obsiahnutom neodkladnom opatrení, pretože matka

vykonateľné rozhodnutie súdu absolútne nerešpektuje a otec je natoľko uvedomelý, že si nevynucuje
výkon napadnutého uznesenia ani cestou súdu (zatiaľ), ani sa nevyhráža matke privolaním polície (tak
ako to robila matka). Otec uviedol, že v žiadnom prípade nespochybňuje zdravotný stav maloletej, ani
nespochybňuje, že ide o dieťa s Aspergerovým syndrómom, ako účelovo neustále tvrdí matka. Naopak,
otec si o takejto špecifickej diagnóze prečítal množstvo odbornej literatúry, a stav maloletej konzultoval

aj s viacerými psychológmi venujúcimi sa tejto problematike, pričom mu bolo potvrdené, že v odmietaní
otca maloletou možno jednoznačne hľadať príčinu v prístupe matky maloletej. Otec žiada, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie potvrdil.9. Matka v reakcii na vyjadrenie otca v podaní zo dňa 24.02.2022 zotrvala na ňou podanom odvolaní.
Uviedla,ženapadnutéuznesenievecneaprocesnesprávnebyťnemôže,pretožeOkresnýsúdDunajská
Streda pri jeho vydaní nielenže nespochybniteľne porušil viaceré procesné predpisy ale aj napriek

tomu, že v napadnutom uznesení konštatoval, že sa oboznámil so spisom Okresného súdu Dunajská
Streda sp. zn. 5P/103/2017, úplne evidentne tak neurobil, pretože napadnuté uznesenie odôvodnil
len všeobecne, a teda arbitrárne, pričom v ňom odignoroval preukázané najdôležitejšie individuálne
okolnosti tohto prípadu. Maloletá N. je dlhodobo v štádiu úplného odmietania otca, kedy ani pri zdravom
dieťati nie je možné nariadiť styk otca s maloletým dieťaťom v takom rozsahu a za takých podmienok, za

akých to urobil Okresný súd Dunajská Streda v napadnutom uznesení. Poukázala tiež na to, že faktické
konanie otca je v rozpore s ním deklarovaným záujmom o maloletú, keďže otec svojvoľne znížil výšku
výživného na maloletú zo súdom stanovenej sumy 200 eur mesačne na sumu 50 eur mesačne, na
preukázanie čoho predložila súdu potvrdenie o prijatí platby.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená

osoba - matka detí (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez
ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej
inštancie v napadnutej časti výroku o nariadení neodkladného opatrenia je potrebné zrušiť a vec mu

vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 9P/69/2021 je návrh otca o úpravu
styku s maloletou N.. Spolu s návrhom vo veci samej otec podal návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým žiadal upraviť styk otca s maloletou N. do právoplatného skončenia konania vo veci

samej.

12. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a uznesenia súdu prvej
inštancie, ktorý návrhu otca vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie upravujúce styk otca s maloletým
dieťaťom.

13. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP (zákona č.
160/2015 Z. z. - Civilného sporového poriadku), ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

17. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

18. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré

možno začať aj bez návrhu.

19. Podľa § 361 CMP súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.

20. Podľa § 35 Zákona o rodine, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

21. Podľa § 36 Zákona o rodine, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to
potrebné na zistenie skutočného stavu veci.22. Potreba zabezpečenia ochrany maloletého dieťaťa vyplýva z ustanovení zákona č. 36/2005 Z. z. o
rodine. Sleduje sa najmä záujem maloletého dieťaťa, ktorý bol ako zásada zakotvená prijatím zákona č.
175/2015Z.z.,ktorýmsameníadopĺňazákonorodine.Vzmysleuvedenejzásadyjezáujemmaloletého

dieťaťa prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní
záujmu maloletého dieťaťa sa, okrem iného, zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť
dieťaťa, ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj
duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa a pod. Zo zákonnej úpravy
neodkladného opatrenia (§ 360 a nasl. CMP) vo všeobecnosti vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého

základnou funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok (prípadne právo), ktorému sa
má poskytnúť dočasná ochrana formou neodkladného opatrenia, nemusí byť nepochybne preukázaný,
musí byť však osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy
neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré
by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie
najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom je

vždy potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv
jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ.
Neodkladné opatrenie z dôvodu potreby dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi nariaďuje súd aj
vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, keď je potrebné na čas (spravidla do rozhodnutia vo veci
samej) upraviť starostlivosť o maloleté dieťa, vyživovaciu povinnosť, prípadne styk rodiča s dieťaťom.

V súvislosti s potrebou dočasnej úpravy pomerov, súd konštatuje, že neodkladné opatrenia upravujú
nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú i právne pomery, i keď len predbežne. Súd musí v konaní
predovšetkým skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený, tiež je potrebné skúmať, či je neodkladné
opatrenie potrebné vydať, teda naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú
úvahu. Súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru,

že návrh je dôvodný, návrhu vyhovie.

23. Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom č. k. 12P/320/2015-68 zo dňa 07.04.2016 schválil
rodičovskú dohodu, na základe ktorej maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal
platiť výživné na maloletú vo výške 200 eur mesačne, pričom styk otca s maloletou nebol upravený

súdnym rozhodnutím.

24. Vo veci starostlivosti súdu o maloletú naposledy rozhodoval Okresný súd Dunajská Streda v konaní
vedenom pod sp. zn. 5P/103/2017. V tomto konaní bol vypracovaný znalecký posudok znalkyňou v
odbore psychológia, odvetvia poradenská psychológia, klinická psychológia detí, klinická psychológia

dospelých PhDr. Mgr. Elenou Fortis.

25. V znaleckom posudku bolo okrem iného uvedené, že maloletá má špecifický vývin s prvkami
nedostatočnej adaptácie na nové a neznáme sociálne prostredie, neadekvátne reaguje na situačné
zmeny v sociálnom prostredí, nevyspytateľne a neadekvátne reaguje na emocionálne podnety

z prostredia. Neadekvátne spracováva realitu s prvkami fabulácií, s ktorými sa stotožňuje ako
so skutočnosťou. Jej sociálna interakcia je narušená, je schopná krátkej sociálnej reciprocity a
vzápätí upadne do regresného afektívneho kriku. Ako jeden z komunikačných prostriedkov používa
nekontrolovaný afektívny krik, pričom kričí v prítomnosti matky, aj v prítomnosti matky a otca a aj bez
prítomnosti rodičov. Z fázy afektívneho kriku sa okamžite stíši a okamžite späť reve, alebo reve v

dlhšom časovom intervale s postupným pridávaním až masívnym soplením. Znalkyňa odporučila zveriť
maloletú do osobnej starostlivosti matky a upraviť styk otca s maloletou v čase každý druhý týždeň
od piatku do nedele, za prítomnosti matky. Znalkyňa neodporučila obmedzovať styk otca s maloletou
v prítomnosti matky len na miesto bydliska matky a výlučne matka by nemala určovať miesto pobytu,
program a spôsob trávenia času otca s maloletou počas stretnutí. Znalkyňa vzhľadom na špecifický

vývin maloletej a na charakter jej špecifického správania doporučila matke vyšetrenie maloletej v
špecializovanej inštitúcii na diagnostikovanie porúch autistického spektra a spoluprácu s odborníkmi pri
sledovaní vývinu maloletej, diagnostiku vývinových problémov a možnosti reedukácie, psychoterapie,
resp. určenia špecifickej starostlivosti a prístupu k maloletej.

26. Vo veci súd prvej inštancie rozsudkom 5P/103/2017-279 zo dňa 27.08.2019 upravil styk otca s
maloletou tak, že otec je oprávnený sa stýkať s maloletou dcérou za prítomnosti matky, každý nepárny
víkend v sobotu a v nedeľu od 10.00 hod. do 12.00 hod. po dobu troch mesiacov od právoplatnostirozsudku a po uplynutí troch mesiacov je otec oprávnený sa stýkať s maloletou dcérou za prítomnosti
matky každý nepárny víkend v sobotu a v nedeľu od 10.00 hod. do 15.00 hod.

27. Na odvolanie matky Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 23CoP/1/2020-361 zo dňa 27.04.2020
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z odôvodnenia
uznesenia odvolacieho súdu vyplýva, že matka namietala závery znaleckému posudku, na doporučenie
súdnej znalkyne zabezpečila diagnostiku maloletej N. a do súdneho spisu založila lekársku správu
pedopsychiatričky L. A. zo dňa 04.12.2018, ktorá uzatvorila stav maloletej ako F 84.5 Aspergerov

syndróm, F 93.0 úzkosť z odlúčenia v detskom veku, Z 61.2 zmena rodinných vzťahov v
detstve; lekársku správu psychologičky PhDr. W. M., PhD. zo dňa 19.02.2019, ktorá diagnostikuje
maloletému dieťaťu pervazívnu vývinovú poruchu - Aspergerov syndróm F 84.5 (porucha autistického
spektra) susp. komorbidná porucha (sociálno-úzkostná, fóbická porucha v detstve) a správu zo
psychologického a špeciálnopedagogického vyšetrenia a odporúčania na zostavenie IVP Súkromného
centra špeciálnopedagogického poradenstva Andreas, n.o. zo dňa 11.06.2019, v ktorej závere je

potvrdenie, že maloletá N. je žiačkou so ŠVVP - žiačka s pervazívnou vývinovou poruchou, Aspergerov
syndróm a žiačka so všeobecným intelektovým nadaním.

28. Odvolací súd vo veci sp. zn. 23CoP/1/2020 dospel k záveru, že vykonané dokazovanie vykazuje
závažné rozpory, s ktorými sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal. Uviedol, že

ustanovená znalkyňa síce doporučila maloleté dieťa diagnostikovať v špecializovanej inštitúcii na
poruchy autistického spektra, nie je však zrejmé, z akého dôvodu, ak mala podozrenie na takúto
diagnózu,nepožiadalaomožnosťpribraťkonzultantastakoutošpecializáciouananáslednúdiagnostiku
neprihliadla vo svojich záveroch. Ak znalkyňa vyvodila závery v znaleckom posudku bez toho, aby
prihliadla na psychiatrické diagnózy maloletého dieťaťa, takéto závery sú bez akejkoľvek relevancie,

pretože nie je možné ustáliť, do akej miery na správanie dieťaťa spočívajúce v úplnom odmietaní otca
vplýva psychiatrické ochorenie a do akej miery nevhodné správanie matky. Odvolací súd ďalej uviedol,
že ak aj súd prvej inštancie vec rozhodol bez toho, aby sa vysporiadal s návrhmi a námietkami matky
počas konania a tiež s uvedenými rozpormi, jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné a nie je možné zistiť,
prečo o styku rozhodol v ním uvedenom rozsahu. V závislosti od postoja rodičov dal odvolací súd na

zváženie potrebu doplniť závery znaleckého posudku s prihliadnutím na diagnózu maloletého dieťaťa.

29. Po vrátení veci na ďalšie konanie súd prvej inštancie vo veci rozhodol uznesením č. k.
5P/103/2017-665 zo dňa 25.02.2021, ktorým konanie o úpravu styku s maloletou zastavil a uložil
výchovné opatrenie rodičom a dieťaťu v zmysle § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine, a to zúčastniť sa

psychologického procesu v Centre pre deti a rodiny Bratislava, Učiteľská 42, Bratislava. Z písomného
vyhotovenia uznesenia vyplýva, že účastníci konania sa vzdali práva voči nemu podať odvolanie.

30. Z obsahu spisu aktuálne prejednávanej veci (sp. zn. 9P/69/2021) vyplýva, že spis Okresného súdu
Dunajská Streda sp. zn. 5P/103/2017 nebol pred rozhodovaním o neodkladnom opatrení pripojený a súd

prvej inštancie nevenoval pozornosť skutočnostiam a dôkazom, ktoré predchádzali vydaniu uznesenia
č. k. 5P/103/2017-665 zo dňa 25.02.2021. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal skutočnosťami,
ktoré za sporné označil odvolací súd v uznesení č. k. 23CoP/1/2020-361 zo dňa 27.04.2020. Súd
prvej inštancie vo veci sp. zn. 5P/103/2017 zjavne doplnil dokazovanie, ktorého následkom nebola
úprava styku, ale uloženie výchovného opatrenia, pričom z odôvodnenia napadnutého uznesenia

nie je zrejmé, z akého dôvodu pri neúspešnom procese psychologického poradenstva má dôjsť k
úprave styku, keď aj z vyjadrení otca vyplýva, že dieťa má voči nemu výrazne odmietavý postoj.
Bez dôkladného oboznámenia sa s obsahom spisu vo veci sp. zn. 5P/103/2017 a bez toho, aby súd
dal odpoveď na sporné otázky nastolené odvolacím súdom v ostatnom zrušujúcom uznesení, nie je
možné posúdiť opodstatnenosť aktuálneho návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd

prvej inštancie pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení (v nadväznosti na vyššie uvedenú nesprávnosť
v jeho procesnom postupe) žiadnym spôsobom nevyhodnotil skutočnosti, ktoré považoval odvolací súd
v uznesení 23CoP/1/2020-361 zo dňa 27.04.2020 za podstatné pre rozhodnutie vo veci úpravy styku
otca s maloletou.

31. Odvolaciemu súdu neušlo pozornosti, že v spise sa nachádza kópia zápisnice z pojednávania vo
veci sp. zn. 5P/103/2017 zo dňa 25.02.2021, z ktorej vyplýva, že na pojednávaní bola predložená
správa o priebehu psychologického poradenstva zo dňa 08.02.2021. Táto správa, ako ani iné výsledky
doplneného dokazovania, ktoré viedli k uloženiu výchovného opatrenia, však obsahom spisu sp. zn.9P/69/2021 nie sú. Ak súd prvej inštancie po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zistil,
že spis sp. zn. 5P/103/2017 sa v tom čase nachádzal na odvolacom súde (ako to vyplýva z poznámky
na č. l. 25), nič nebránilo súdu prvej inštancie si spis obratom vyžiadať alebo si z elektronického registra

súdu zabezpečiť všetky dokumenty potrebné pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, to sa ale nestalo.

32. Súd prvej inštancie tiež neodôvodnil možnosť realizácie styku vzhľadom na v konaní uvádzané
skutočnosti, že otec dieťa tri roky nevidel, resp. že ho videl naposledy dňa 27.12.2020 na 30 sekúnd, že

dieťa má výrazne odmietavý postoj k realizácii styku, pričom zo správy Centra pre deti a rodiny Bratislava
zo dňa 17.09.2021 vyplýva, že za obdobie od 07.06.2021 do 30.08.2021 sa uskutočnili 3 návštevy
maloletej v Centre pre deti a rodiny v Bratislave, s maloletou sa im na žiadnom stretnutí nepodarilo
nadviazať kontakt a na poslednom stretnutí dňa 30.08.2021 maloletá hneď pri príchode žiadala matku
o okamžitý odchod a utekala z areálu.

33. S prihliadnutím na už vyššie uvedené povinnosťou súdu prvej inštancie bolo prihliadať nie len
dôkazy uvádzané navrhovateľom (otcom), ale s uplatnením vyšetrovacieho princípu i na ďalšie dôkazy
za účelom zistenia skutočného stavu veci. V súhrne vzhľadom na uvádzané sa tak vec dostala do
takej polohy, v ktorej by náprava pochybení súdu prvej inštancie vyžadovala takú mieru ingerencie
odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala za následok nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie.

34. Keďže s poukazom na vyššie uvedené prvoinštančný súd neposúdil všetky do úvahy prichádzajúce
rozhodné okolnosti daného prípadu, čím potom vec i nesprávne právne posúdil, odvolací súd s použitím
ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o nariadení
neodkladného opatrenia zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie. Po vrátení veci súd prvej inštancie bude postupovať vo vyššie naznačenom
smere a po oboznámení sa obsahom spisu sp. zn. 5P/103/2017 a všetkými skutočnosťami, ktoré možno
považovať za rozhodujúce pre posúdenie návrhu otca na úpravu styku s maloletou a ktoré je potrebné
vyhodnotiť v ich vzájomnej súvislosti, vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie i náležite
v súlade s § 220 CSP riadne odôvodní, a to i s prihliadnutím na vyjadrenia účastníkov konania, ktoré

prezentovali v priebehu odvolacieho konania.

35. O prípadnej náhrade trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa toto konanie
bude končiť (§ 52 až 58 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP).

36. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).