Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. marec 2022

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/229/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413215843
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2022:1413215843.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťána Poláková, v právnej veci žalobcu: K. M., nar.

XX.XX.XXXX, bytom T. 3, A., proti žalovanému: Domov seniorov, Domov jesene života, so sídlom
Hanulova 1993/7A, Bratislava, IČO: 00490873, zastúpenému Advokátska kancelária Lebovič s.r.o., so
sídlom Mlynské Nivy 73/a, Bratislava, o zaplatenie 172,70 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovanému sa priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 26.08.2013 domáhal zaviazať žalovaného na
zaplatenie sumy 116,69 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnil tým, že v
zmysle všeobecného záväzného nariadenia A. č. 39/2010, oznámil žalovanému, že do 28.02.2013

nebude odoberať v zariadení stravu. Žalovaný mu napriek tomu z jeho dôchodku strhol sumu 116,69 eur.
Podaním doručeným súdu dňa 22.12.2014 žalobca uviedol, že listom zo dňa 02.01.2013 žalovanému
oznámil, že ukončuje odber stravy od 01.01.2013. Stravu počas mesiaca február neodoberal. Žalovaný
mu písomne oznámil, že je povinný stravu odoberať a podľa VZN 3/2011 hl. Bratislava. Žalobca
poukazoval na skutočnosť, že žalovaný prehliadol, že s poukazom na ustanovenie § 72 ods. 9 zákona
o sociálnych službách má žalobca právo neplatiť za stravu, ktorú neodoberie pre neprítomnosť.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nárok žalobcu neuznáva, žalobu navrhuje zamietnuť,

keď žalobca bol rozhodnutím V. časti Bratislava - Petržalka, zo dňa 22.03.2010 zaradený do II. stupňa
odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a v dôsledku toho bol uznaný za fyzickú osobu
odkázanú na sociálnu službu v zariadení pre seniorov. Uvedené rozhodnutie bolo vydané na základe
Posudku o odkázanosti na sociálnu službu zo dňa 22.03.2010, v ktorom sa okrem iného uvádza aj to, že
žalobca „ úkony starostlivosti o svoju domácnosť, zvláda sám, okrem varenia“. Otázku úhrad za sociálne
služby v zariadeniach zriadených hl. SR Bratislava upravovalo VZN hl. SR Bratislavy č. 3/2011. Podľa
§ 9 ods. 5 VZN č. 3/2011 v znení VZN č. 6/2011 prijímateľ je povinný aspoň jedno teplé jedlo denne.

Počet ďalších odoberaných jedál je predmetom dohody. Ak je súčasťou bytovej jednotky kuchyňa,
alebo kuchynský kút, povinnosť odoberať aspoň jedno teplé jedlo denne sa na prijímateľa nevzťahuje.
Citované ustanovenie VZN stanovuje minimálny rozsah poskytovaného stravovania pre prijímateľa
sociálnychslužiebvzariadení,akýmjeajzariadeniežalovaného.Stravovanievrozsahujednéhoteplého
jedla denne je povinnou a neoddeliteľnou súčasťou poskytovanej sociálnej služby, preto nie je možné,
aby žalobca dlhodobo odmietal uhrádzať úhradu za stravovanie poskytované na základe uzatvorenej
zmluvy a na základe vydaného rozhodnutia o uznaní odkázanosti žalobcu na sociálnu službu. Žalobcom

uplatnená suma predstavuje zaplatenú úhradu za stravovanie v minimálnom stanovenom rozsahu,
teda v rozsahu jedného teplého jedla denne, ktoré bol žalobca povinný odoberať a tým aj platiť za
stravovanie v tomto rozsahu úhradu. Citované ustanovenia zabezpečujú, aby prijímatelia sociálnych
služieb nemuseli platiť úhradu v čase, keď nie sú prítomní v zariadení v sociálnych služieb. V časeneprítomnosti v zariadení nemusí prijímateľ sociálnej služby platiť ani úhradu za stravovanie v rozsahu
minimálne jedného teplého jedla denne. Citované ustanovenia umožňujú iba dočasné prerušenie
úhrady za sociálne služby po dobu skutočnej neprítomnosti s objektívnych dôvodov, nie je z nich však

možné vyvodzovať, ako sa nesprávne domnieva žalobca, že by žalobca mohol paušálne odmietnuť
odoberanie stravy v minimálnom stanovenom rozsahu. V posudzovanom prípade však žalobca nebol
v rozhodujúcom období od 01.01.2013 do 28.02.2013 neprítomný v zariadení, ani to netvrdil. Ani vo
svojom liste „Odhlásenie stravy od 01.01.2013“ neuvádza žalobca neprítomnosť ako dôvod odhlásenia
stravy. Je teda zrejmé, že nebol naplnený dôvod na neplatenie úhrady podľa ustanovení § 72 ods. 9

zákona o sociálnych službách § 6 ods. 5 VZN č. 3/2011 v znení v rozhodujúcom období.
3. Rozsudkom zo dňa 07.06.2018, č.k. 9C/229/2013-147 súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 112,56 Eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 112,56 Eur od 5.4.2013 do
zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania.
4. Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel, podal odvolanie v zákonom stanovenej
lehote žalovaný, žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť a

priznať mu náhradu trov konania vrátanie trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
5. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
6. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 28.01.2021, č.k. 8Co/307/2018-187 rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a v napadnutej časti mu vec vrátil na ďalšie konanie.
7. V zrušujúcom uznesení poukazoval na znenie § 35 ods. 1 zákona o sociálnych službách v znení

účinnom do 01.03.2012 v znení účinnom od 01.03.2012, ďalej na ust. § 110c ods. 1 zákona o sociálnych
službách v znení účinnom od 01.03.2012 podľa ktorého, ak poskytovateľ sociálnej služby v zariadení pre
seniorov do 29.02.2012 na základe zmluvy o poskytovaní tejto sociálnej služby s celoročnou pobytovou
sociálnou službou poskytoval sociálnu službu prijímateľovi sociálnej služby, ktorý po 1. marci 2012
nespĺňa podmienky odkázanosti na túto sociálnu službu podľa § 35, je tento poskytovateľ sociálnej

služby povinný naďalej tomuto prijímateľovi sociálnej služby poskytovať túto sociálnu službu podľa
zákona účinného od 01.03.2012. Krajský súd ďalej uviedol, že z citovaných ustanovení vyplýva, že podľa
právnej úpravy účinnej do 01.03.2012 a aj po 01.03.2012 sa v zariadení pre seniorov poskytuje sociálna
služba z dvoch dôvodov, a to podľa písm. a) z dôvodu odkázanosti, a podľa písm. b) z iných vážnych
dôvodov, pričom s účinnosťou od 01.03.2012 bolo zmenené len ust. § 35 ods. 1 písm. a) upravujúce

poskytovanie sociálnej služby z dôvodu odkázanosti tak, že stanovený bol stupeň odkázanosti najmenej
IV podľa prílohy č. 3. Z uvedeného je zrejmé, že citované prechodné ustanovenie sa týka tejto zmeny,
keď stanovuje, že poskytovateľ sociálnej služby, ktorý pred účinnosťou novej právnej úpravy poskytoval
sociálnu službu prijímateľovi, ktorý po 01.marci 2012 nespĺňa podmienky odkázanosti na túto sociálnu
službu podľa § 35, je povinný naďalej tomuto prijímateľovi poskytovať sociálnu službu podľa zákona

účinného od 01.03.2012. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že aj keď osoba podľa
novej právnej úpravy už nespĺňa zákonom stanovené podmienky pre priznanie nároku na poskytovanie
sociálnej služby z dôvodu odkázanosti, zostáva jej zachovaný nárok na jej poskytovanie z tohto dôvodu,
t.j. z rovnakého dôvodu, z ktorého vznikol na základe splnenia podmienok podľa predchádzajúcej
právnej úpravy. Z citovaného prechodného ustanovenia nevyplýva, že by takémuto prijímateľovi v

ďalšom období za účinnosti novej právnej úpravy mala byť sociálna služba v zariadení pre seniorov
poskytovaná na základe iného dôvodu, než z ktorého mu vznikol nárok na jej poskytovanie podľa
predchádzajúcej právnej úpravy. V konaní nebolo ani preukázané, že by žalobca spĺňal podmienky pre
poskytovanie tejto sociálnej služby z dôvodov uvedených v § 35 ods. 1 Zákona o sociálnych službách. V
konaní ani nebolo preukázané, že by žalobca spĺňal podmienky pre poskytovanie tejto sociálnej služby

z dôvodov uvedených v § 35 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnych službách. Krajský súd ďalej uviedol,
že podľa predloženého rozhodnutia V. časti Bratislava - Petržalka zo dňa 22.03.2010 a Posudku o
odkázanosti na sociálnu službu zo dňa 22.03.2010 žalobca spĺňal podmienky pre poskytovanie sociálnej
služby v zariadení seniorov z dôvodu odkázanosti podľa predchádzajúcej právnej úpravy, keď bol
zaradený do II. stupňa odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a považoval sa tak

za fyzickú osobu odkázanú na sociálnu službu v zariadení pre seniorov, na základe čoho s ním bola
následne dňa 16.06.2010 uzavretá zmluva o poskytovaní sociálnej služby v zmysle § 74 ods. 1 Zákona o
sociálnych službách. S uvedenou zmluvou a jej dodatkami sa súd prvej inštancie nezaoberal a dôvodne
preto žalovaný v odvolaní namietal, že súd sa nevysporiadal s tým, že žalobca záväzok platiť úhradu
za sociálnu službu vo výške stanovenej podľa VZN, vrátane úhrady za stravu, akceptoval podpisom

zmluvy a jej dodatkov a keďže sporné platby boli uhradené na základe zmluvy, nemohlo ich prijatím
prísť k bezdôvodnému obohateniu žalovaného. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s námietkou
žalovaného, že poskytovanie stravovania pre prijímateľa sociálnych služieb v zariadení žalovaného v
rozsahu jedného teplého jedla denne bolo súčasťou poskytovania sociálnej služby a bolo poskytovanéna základe uzatvorenej zmluvy, čo žalovaný namietal vo svojom vyjadrení zo dňa 18.08.2017. Žalobca
sa pritom na pojednávaní dňa 17.05.2017 vyjadril, že poberal sociálnu službu v zariadení pre seniorov
celoročnou formou pobytovou a v tejto službe je zahrnuté aj stravovanie, ktoré bolo kontrahované tiež

v zmluve o poskytovaní sociálnej služby uzavretej medzi žalobcom a žalovaným.
8. Po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie krajským súdom, súd vykonal dokazovanie listom žalobcu
zo dňa 01.01.2013, Zmluvou o poskytovaní sociálnej služby 72/2010 zo dňa 16.06.2010, prílohou č. 1
k nej, rozhodnutím žalovaného zo dňa 02.11.2011, prílohou č. 1, listom žalovaného zo dňa 08.01.2013,
31.01.2013, listom žalobcu zo dňa 24.01.2013, listom žalovaného zo dňa 21.02.2013, listom žalobcu

zo dňa 20.03.2013, listom žalovaného zo dňa 16.04.2013, Rozhodnutím MČ BA Petržalka zo dňa
22.03.2010, Posudkom o odkázanosti na sociálnu službu MÚ MČ BA Petržalka zo dňa 22.03.2010, VZN
č. 3/2011 z 28.04.2011, VZN č. 6/2011, dodatok č. 4 k Zmluve č. 72/2010 zo dňa 16.06.2010, zo dňa
01.12.2011, príloha č. 1, ako aj ostatným obsahom spisu, výsluchom žalobcu, prednesom právneho
zástupcu žalovaného a zistil tento skutkový stav:
9. Zástupca žalobcu poukazoval na tú skutočnosť, že stravovanie v zariadení je vecne upravené

v domácom poriadku z roku 2009, kde sú zadefinované termíny odoberania stravy, ktoré sú fixne
stanovené. V tomto predpise však nie je žiadna úprava, prípadne odhlásenia, alebo zmien týkajúcich
sa doby odhlásenia stravy z nejakého obdobia. Žalobca je cieľovou skupinou definovanou v § 35 ods. 1
písm. b, tzn., že nie je v zmysle klasifikácie zákona odkázaný na sociálnu službu v súlade s definíciou,
ktorá je v § 35 ods. 1 písm. a, ktorá definuje stupeň odkázanosti pre poskytovanie soc. služby, ale jemu

poskytovaná sociálna služba, ktorá je definovaná v § 35 ods. 1 písm. b zákona. Ďalej poukazoval na
to, že predsa žalobcu nemožno obmedzovať v osobnej slobode, tzn. vo voľnom opustení zariadenia
sociálnej služby, a má právo sa vzdialiť s tým, že domáci poriadok upravuje, že toto vzdialenie treba
oznámiť. Domáci poriadok však neupravuje a ani zmluva tak nerobí, akým spôsobom sa zabezpečí napr.
stav, že dotyčný nemá záujem odoberať stravu v niektorých konkrétnych dňoch. Žalobca sa pokúšal s

príslušným zamestnancom žalovaného dohodnúť spôsob odhlasovania stravy v termínoch, keď sa bude
zdržiavať mimo zariadenia. Keďže však k dohode nedošlo, rozhodol sa stav riešiť tak, že žalovanému
písomne oznámil, že sa v zariadení v uvedenej dobe nebude stravovať.
10. Právny zástupca žalovaného uviedol, že úhrada za stravu je súčasťou platby za sociálnu službu,
ktorej výška bola stanovená v zmluve podľa v posudzovanom období účinného znenia zákona o

sociálnych službách je prijímateľ sociálnej služby povinný platiť úhradu za sociálnu službu, okrem
prípadu, keď je neprítomný v zariadení. Poukazoval na VZN, ktoré taktiež stanovovalo povinnosť
odoberať minimálne jedno teplé jedlo denne. Žalobca bol povinný v posudzovanom období určenú sumu
za stravovanie žalovanému zaplatiť. V uvedenom období to bolo 1,91 eur za deň - za jedno teplé jedlo
- obed, alebo večeru, v danom prípade to bola večera.

11. Podaním doručeným tunajšiemu súdu 05.06.2017 žalobca uviedol, že aktuálne žiada zaviazať
žalovaného na zaplatenie sumy 154,75 eur s úrokmi z omeškania zo sumy 58,28 eur vo výške 8,75%
ročne od 30.01.2013 do zaplatenia, zo sumy 96,47 eur vo výške 8,75% ročne od 05.04.2013 do
zaplatenia. Zmenu nároku žalobca odôvodnil tým, že žalobca neodoberal stravu u žalovaného počas
celého mesiaca január a február a marec 2013. Prerušenie, ukončenie odoberania stravy oznámil

žalovanému ústne a podaním z 01.01.2013 doručeným 02.01.2013 aj listinne s požiadavkou vrátenia,
resp. neúčtovania finančných prostriedkov za nepoberanú stravu. Uviedol, že výplatná listina žalobcu
za január z 29.01.2013 uvádza sumu úhrady za sociálnu službu vo výške 126,46 eur, za február z
13.02.2013 vo výške 114,23 eur, za marec 126,46 eur.
12. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.08.2017 žalobca žiadal zaviazať žalovaného zaplatiť

musumu172,70eursúrokomzomeškania8,75%ročnezosumy58,29eurod30.01.2013dozaplatenia
a 8,75% ročne zo sumy 114,41 eur od 05.04.2013 do zaplatenia s odôvodnením, že došlo k chybe v
počítaní. Žalobca uplatňuje vrátenie preplatku za neodobratú stravu v mesiaci január 2013 v rozsahu 29
dní v sume 58,29 eur (29x2,01 eur) a za 27 dní mesiaca február v sume 54,27 eur (27x2,01 eur). Spolu
za tieto 2 mesiace v sume 112,56 eur. Ďalej žalobca žiadal zaviazať žalovaného na vrátenie sumy 60,14

eur za 22 dní neodobratej stravy aj v mesiaci marec 2013 po zohľadnení sumy 22,11 eur, ktorú titulom
preplatku za 11 dní v tomto mesiaci žalovaný žalobcovi vrátil (11 x 2,01 eur).
13. Z listu žalobcu zo dňa 01.01.2013 adresovaný žalovanému súd zistil, že žalobca oznamuje riaditeľke
žalovaného, že dňom 01.01.2013 prestáva odoberať stravu v zariadení a súčasne žiada žalovaného,
aby mu za nepoberanú stravu neúčtoval finančné prostriedky. Tiež uviedol, že má záujem opustiť toto

zariadenie.
14. Zo zmluvy o poskytovaní sociálnej služby č. 72/2010 zo dňa 16.06.2010 uzavretej medzi žalovaným
ako poskytovateľom sociálnej služby a žalobcom ako prijímateľom sociálnej služby súd zistil, že
predmetom zmluvy je poskytovanie sociálnej služby žalobcovi v zariadení pre seniorov v Domove jeseneživota, Hanulova 7/A, Bratislava, v súlade so zákonom č. 448/2008 Z.z. § 12 ods. 1 písm. c) bod 1 a § 35.
Včl.II.bod1.bolamedzizmluvnýmistranamidohodnutásociálnaslužbaakopobytováceloročná.Včl.II.
bod 1. písm. a) sa poskytovateľ sociálnej služby zaviazal pre prijímateľa v zmysle cit. zákona vykonávať

odborné, obslužné a ďalšie činnosti, zabezpečovať a utvárať podmienky na vykonávanie týchto činností
v rozsahu poskytovanej sociálnej služby dohodnutom s prijímateľom ako b) pomoc pri odkázanosti inej
fyzickej osoby, c) základné sociálne poradenstvo, d) sociálna rehabilitácia, ošetrovateľskú starostlivosť,
f) ubytovanie, g) stravovanie - raňajky, desiata, obed, olovrant, večera s prihliadnutím na zdravotný
stav, h) upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva, i) úschova cenných predmetov na

požiadanie, j) vytváranie podmienok pre záujmovú činnosť. Podľa č. III. bod 3. zmluva o poskytovaní
sociálnej služby podľa čl. I a čl. II sa po dohode s prijímateľom uzatvára na dobu neurčitú. Podľa čl. IV
bod 1. úhrada za poskytovanú sociálnu službu je stanovená podľa § 72 zákona č. 448/2008 Z.z. a v
súlade so Všeobecne záväzným nariadením Magistrátu hl. mesta SR Bratislavy č. 1/2004 a č. 2/2008.
Podľa čl. IV bod 3. výška úhrady za poskytovanú sociálnu službu podľa čl. I. a čl. II. tejto zmluvy je
194,46 Eur mesačne. Podrobný výpočet je uvedený v prílohe č. 1 tejto zmluvy. Pri 31 dňovom mesiaci je

výška úhrady 198,27 Eur. Z dodatku k zmluve zo dňa 02.11.2011 súd zistil, že celková úhrada žalobcu za
mesiac dňom 01.11.2011 predstavuje sumu 168,29 Eur. Pri 31 dňovom mesiaci je výška úhrady 173,89
Eur.
15. Z rozhodnutia starostu V. časti Bratislava - Petržalka zo dňa 22.03.2010, č.k. 03636/2010 súd zistil,
že žalobca sa podľa § 35 zákona o sociálnych službách a podľa posudku oddelenia sociálnych vecí

Miestneho úradu V. časti Bratislava - Petržalka č. 03636/11/2010/Kč zo dňa 22.03.2010 sa s počtom
bodov 100 zaraďuje do II. stupňa odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a považuje
sa za fyzickú osobu odkázanú na sociálnu službu v zariadení pre seniorov.
16. Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách (ďalej len zákon o sociálnych
službách), je prijímateľ sociálnej služby povinný platiť úhradu za sociálnu službu v sume určenej

poskytovateľom sociálnej služby, ak zákon neustanovuje inak.
17. Podľa § 72 ods. 2 zákona o sociálnych službách, verejný poskytovateľ sociálnej služby určuje sumu
úhrady za sociálnu službu, spôsob jej určenia a úhrady zmluvou podľa § 74 a v súlade so všeobecne
záväzným nariadením obce alebo vyššieho územného celku, najviac vo výške ekonomicky oprávnených
nákladov.

18.Podľa§72ods.9zákonaosociálnychslužbáchprijímateľsociálnejslužbyneplatíúhraduzaodborné
činnosti, obslužné činnosti a ďalšie činnosti v čase jeho neprítomnosti okrem úhrady za ubytovanie, ak
voľné miesto nie je na prechodný čas obsadené inou fyzickou osobou a prijímateľ sociálnej služby a
poskytovateľ sociálnej služby sa nedohodnú inak.
19. Podľa § 74 ods. 1 zákona o sociálnych službách poskytuje poskytovateľ sociálne služby sociálnu

službu na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Zmluva o poskytovaní sociálenj služby musí
byť uzavretá spôsobom, ktorý je pre prijímateľa sociálnej služby zrozumiteľný.
20. Podľa VZN č. 3/2011 účinné od 01.06.2011 o úhradách za poskytovanie sociálnych služieb § 9 ods.
5 prijímateľ musí odoberať aspoň jedno teplé jedlo denne.
21. Podľa § 35 ods. 1 Zákona o sociálnych službách v znení účinnom do 01.03.2012, v zariadení pre

seniorov sa poskytuje sociálna služba
a) fyzickej osobe, ktorá dovŕšila dôchodkový vek a je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby podľa
prílohy č. 3, alebo
b) fyzickej osobe, ktorá dovŕšila dôchodkový vek a poskytovanie sociálnej služby v tomto zariadení
potrebuje z iných vážnych dôvodov.

22. Podľa § 35 ods. 1 Zákona o sociálnych službách v znení účinnom od 01.03.2012, v zariadení pre
seniorov sa poskytuje sociálna služba
a) fyzickej osobe, ktorá dovŕšila dôchodkový vek a je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby podľa
prílohy č. 3, alebo
b) fyzickej osobe, ktorá dovŕšila dôchodkový vek a poskytovanie sociálnej služby v tomto zariadení

potrebuje z iných vážnych dôvodov.
23. Podľa § 110c ods. 1 Zákona o sociálnych službách v znení účinnom od 01.03.2012, ak poskytovateľ
sociálnej služby v zariadení pre seniorov do 29. februára 2012 na základe zmluvy o poskytovaní tejto
sociálnej služby s celoročnou pobytovou sociálnou službou poskytoval sociálnu službu prijímateľovi
sociálnej služby, ktorý po 01. marci 2012 nespĺňa podmienku odkázanosti na túto sociálnu službu

podľa § 35, je tento poskytovateľ sociálnej služby povinný naďalej tomuto prijímateľovi sociálnej služby
poskytovať túto sociálnu službu podľa zákona účinného od 01.03.2012.
24. Bezdôvodným obohatením je predovšetkým majetkový prospech získaný - plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, znepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka ďalej len Obč. zák.) a bezdôvodne sa obohatil
aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám (§ 454 Obč. zák.).
25. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej

(§101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
26. Podľa § 107 Obč. zák. právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Táto tzv. subjektívna premlčacia doba je však limitovaná objektívnou premlčacou dobou, a najneskôr

sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné
bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Pri práve na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia je teda stanovená dvojitá kombinovaná premlčacia doba, a to: subjektívna,
ktorá je dvojročná, a objektívna trojročná, resp. desaťročná.
27. Ich začiatok je stanovený odlišne a ich vzájomný vzťah je taký, že sú na sebe nezávislé čo do svojho
plynutia, jeho začiatku aj konca. Ak skončí plynutie niektorej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na

druhú premlčaciu dobu (ak je vznesená námietka premlčania).
28. Žalobca sa žalobou domáhal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy116,69 eur za neodobratú
stravu v období od 01.01.2013 do 28.02.2013. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.08.2017
žiadal, zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 172,70 eur s prísl. za neodobratú stravu žalobcom v
období od 01.01.2013 do 31.03.2013.

29. Vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovaným, súd konštatuje, že keďže žalobca vyššie
uvedeným podaním uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ku ktorému malo dôjsť na
strane žalovaného v období do 31.03.2013, subjektívna (2-ročná) aj objektívna (3-ročná) premlčacia
doba nepochybne uplynula pred uplatnením tohto práva na súde. Nárok žalobcu nad pôvodne uplatnenú
sumu 116,69 eur je teda premlčaný

30. Po zohľadnení námietky premlčania za nárok žalobcu na vrátenie peňazí za neodobratú stravu
aj v mesiaci marec 2013, predmetom posúdenia bol nárok žalobcu na vrátenie sumy 116,69 eur za
neodobratú stravu v období od 01.01.2013 do 28.02.2013 a to, za 29 dní v mesiaci január 2013 a za
27 dní v mesiaci február 2013.
31. Po opätovnom posúdení nároku žalobcu, súd postupujúc aj v intenciách uznesenia krajského súdu

dospel k záveru, že predmetnej žalobe nie je možné vyhovieť.
32. Súd poukazuje na skutočnosť, že žalobcovi bol nárok na poskytovanie sociálnej služby priznaný
rozhodnutím V. časti Bratislava - Petržalka, zo dňa 22.03.2010 č. 03636/11/2010, ktorým bol zaradený
do II. stupňa odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a v dôsledku toho bol uznaný
za fyzickú osobu odkázanú na sociálnu službu v zariadení pre seniorov. Uvedené rozhodnutie bolo

vydané na základe Posudku o odkázanosti na sociálnu službu zo dňa 22.03.2010, v ktorom sa okrem
iného uvádza aj to, že podľa prílohy č. 3 k citovanému zákonu o soc. Službách sa pán XXX X s
počtom bodov 100 zaraďuje do II. stupňa odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby. Na
posudzovaný prípad bolo potrebné aplikovať § 35 ods. 1 zákona o sociálnych službách v znení účinnom
do 01.03.2012, podľa ktorého v zariadení pre seniorov sa poskytuje sociálna služba a) fyzickej osobe,

ktorá dovŕšila dôchodkový vek a je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3, alebo
b) fyzickej osobe, ktorá dovŕšila dôchodkový vek a poskytovanie sociálnej služby v tomto zariadení
potrebuje z iných vážnych dôvodov. Keďže rozhodnutím bolo jednoznačne určené, že žalobca je podľa
prílohy č. 3 k zákonu o sociálnych službách fyzickou osobou odkázanou na pomoc inej fyzickej osoby,
a bol mu stanovený II. stupeň odkázanosti , je zrejmé, že mu vznikol nárok na poskytovanie sociálnej

služby v zariadení žalovaného podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnych službách. S účinnosťou
od 01.03.2012 došlo k zmene citovaného zákonného ustanovenia tak, že podľa § 35 ods. 1 zákona o
sociálnych službách , v zariadení seniorov sa poskytuje sociálna služba a) fyzickej osobe, ktorá dovŕšila
dôchodkový vek a je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, a jej stupeň odkázanosti je najmenej IV
podľa prílohy č. 3 alebo, b) fyzickej osobe, ktorá dovŕšila dôchodkový vek a poskytovanie sociálnej

služby v tomto zariadení potrebuje z iných vážnych dôvodov. Z citovaných ustanovení vyplýva, že podľa
právnej úpravy účinnej do 01.03.2012 a aj po 01.03.2012 sa v zariadení pre seniorov poskytuje sociálna
služba z dvoch dôvodov, a to podľa písm. a) z dôvodu odkázanosti, a podľa písm. b) z iných vážnych
dôvodov, pričom s účinnosťou od 01.03.2012 bolo zmenené len ust. § 35 ods. 1 písm. a) upravujúce
poskytovanie sociálnej služby z dôvodu odkázanosti tak, že stanovený bol stupeň odkázanosti najmenej

IV podľa prílohy č. 3. Z uvedeného je zrejmé, že citované prechodné ustanovenie sa týka tejto zmeny,
keď stanovuje, že poskytovateľ sociálnej služby, ktorý pred účinnosťou novej právnej úpravy poskytoval
sociálnu službu prijímateľovi, ktorý po 01.marci 2012 nespĺňa podmienky odkázanosti na túto sociálnu
službu podľa § 35, je povinný naďalej tomuto prijímateľovi poskytovať sociálnu službu podľa zákonaúčinného od 01.03.2012. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že aj keď osoba podľa novej
právnej úpravy už nespĺňa zákonom stanovené podmienky pre priznanie nároku na poskytovanie
sociálnej služby z dôvodu odkázanosti, zostáva jej zachovaný nárok na jej poskytovanie z tohto dôvodu,

t.j. z rovnakého dôvodu, z ktorého vznikol na základe splnenia podmienok podľa predchádzajúcej
právnej úpravy. Z citovaného prechodného ustanovenia (§ 110 ods. 1) nevyplýva, že by takémuto
prijímateľovi v ďalšom období za účinnosti novej právnej úpravy mala byť sociálna služba v zariadení
pre seniorov poskytovaná na základe iného dôvodu, než z ktorého mu vznikol nárok na jej poskytovanie
podľapredchádzajúcejprávnejúpravy.Vkonaníneboloanipreukázané,žebyžalobcaspĺňalpodmienky

pre poskytovanie tejto sociálnej služby z dôvodov uvedených v § 35 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnych
službách.PodľapredloženéhorozhodnutiaV.častiBratislava-Petržalkazodňa22.03.2010aPosudkuo
odkázanosti na sociálnu službu zo dňa 22.03.2010 žalobca spĺňal podmienky pre poskytovanie sociálnej
služby v zariadení seniorov z dôvodu odkázanosti podľa predchádzajúcej právnej úpravy, keď bol
zaradený do II. stupňa odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a považoval sa tak
za fyzickú osobu odkázanú na sociálnu službu v zariadení pre seniorov, na základe čoho s ním bola

následne dňa 16.06.2010 uzavretá zmluva o poskytovaní sociálnej služby v zmysle § 74 ods. 1 Zákona o
sociálnych službách. Zo zmluvy o poskytovaní sociálnej služby č. 72/2010 zo dňa 16.06.2010 uzavretej
medzi žalovaným ako poskytovateľom sociálnej služby a žalobcom ako prijímateľom sociálnej služby
mal súd preukázané, že predmetom zmluvy je poskytovanie sociálnej služby žalobcovi v zariadení pre
seniorov v Domove jesene života, Hanulova 7/A, Bratislava, v súlade so zákonom č. 448/2008 Z.z. §

12 ods. 1 písm. c) bod 1 a § 35. V čl. II. bod 1. bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá sociálna
služba ako pobytová celoročná. V čl. II. bod 1. písm. a) sa poskytovateľ sociálnej služby zaviazal
pre prijímateľa v zmysle cit. zákona vykonávať odborné, obslužné a ďalšie činnosti, zabezpečovať a
utvárať podmienky na vykonávanie týchto činností v rozsahu poskytovanej sociálnej služby dohodnutom
s prijímateľom ako b) pomoc pri odkázanosti inej fyzickej osoby, c) základné sociálne poradenstvo,

d) sociálna rehabilitácia, ošetrovateľskú starostlivosť, f) ubytovanie, g) stravovanie - raňajky, desiata,
obed, olovrant, večera s prihliadnutím na zdravotný stav, h) upratovanie, pranie, žehlenie a údržba
bielizne a šatstva, i) úschova cenných predmetov na požiadanie, j) vytváranie podmienok pre záujmovú
činnosť. Podľa č. III. bod 3. zmluva o poskytovaní sociálnej služby podľa čl. I a čl. II sa po dohode s
prijímateľom uzatvára na dobu neurčitú. Podľa čl. IV bod 1. úhrada za poskytovanú sociálnu službu

je stanovená podľa § 72 zákona č. 448/2008 Z.z. a v súlade so Všeobecne záväzným nariadením
Magistrátuhl.mestaSRBratislavyč.1/2004ač.2/2008.Podľačl.IVbod3.výškaúhradyzaposkytovanú
sociálnu službu podľa čl. I. a čl. II. tejto zmluvy je 194,46 Eur mesačne. Podrobný výpočet je uvedený
v prílohe č. 1 tejto zmluvy. Pri 31 dňovom mesiaci je výška úhrady 198,27 Eur. Z dodatku k zmluve zo
dňa 02.11.2011 súd zistil, že celková úhrada žalobcu za mesiac dňom 01.11.2011 predstavuje sumu

168,29 Eur. Pri 31 dňovom mesiaci je výška úhrady 173,89 Eur. V nadväznosti na vyššie uvedené
je teda zrejmé, že nebol naplnený dôvod na neplatenie úhrady podľa ustanovení § 72 ods. 9 zákona
o sociálnych službách § 6 ods. 5 VZN č. 3/2011 v znení v rozhodujúcom období. Inými slovami,
Domov seniorov je sociálne zariadenie poskytujúce sociálne služby (nie je to napr. hotel, kde má hosť
možnosť stravu si nahlasovať a odhlasovať podľa svojej ľubovôle). Podľa predloženého rozhodnutia

V. časti Bratislava - Petržalka zo dňa 22.03.2010 a Posudku o odkázanosti na sociálnu službu zo dňa
22.03.2010 žalobca spĺňal podmienky pre poskytovanie sociálnej služby v zariadení seniorov z dôvodu
odkázanosti podľa predchádzajúcej právnej úpravy, keď bol zaradený do II. stupňa odkázanosti fyzickej
osoby na pomoc inej fyzickej osoby a považoval sa tak za fyzickú osobu odkázanú na sociálnu službu
v zariadení pre seniorov, na základe čoho s ním bola následne dňa 16.06.2010 uzavretá zmluva o

poskytovaní sociálnej služby v zmysle § 74 ods. 1 Zákona o sociálnych službách. Po oboznámení
sa súdu so zmluvou zo dňa 16.06.2010 a jej dodatkami mal súd preukázané, že žalobca záväzok
platiť úhradu za sociálnu službu vo výške stanovenej podľa VZN, vrátane úhrady za stravu, akceptoval
podpisom zmluvy a jej dodatkov a keďže sporné platby boli uhradené na základe zmluvy, nemohlo
ich prijatím prísť k bezdôvodnému obohateniu žalovaného. Poskytovanie stravovania pre prijímateľa

sociálnych služieb v zariadení žalovaného v rozsahu jedného teplého jedla denne bolo súčasťou
poskytovania sociálnej služby a bolo poskytované na základe uzatvorenej zmluvy. Sám žalobca sa na
pojednávaní dňa 17.05.2017 vyjadril, že poberal sociálnu službu v zariadení pre seniorov celoročnou
formou pobytovou a v tejto službe je zahrnuté aj stravovanie, ktoré bolo kontrahované tiež v zmluve o
poskytovaní sociálnej služby uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Otázku úhrad za sociálne služby

v zariadeniach zriadených hl. SR Bratislava upravovalo VZN hl. SR Bratislavy č. 3/2011. Podľa § 9 ods.
5 VZN č. 3/2011 v znení VZN č. 6/2011 prijímateľ je povinný odoberať aspoň jedno teplé jedlo denne.
Počet ďalších odoberaných jedál je predmetom dohody. Citované ustanovenie VZN stanovuje minimálny
rozsah poskytovaného stravovania pre prijímateľa sociálnych služieb v zariadení, akým je aj zariadeniežalovaného. Stravovanie v rozsahu jedného teplého jedla denne je povinnou a neoddeliteľnou súčasťou
poskytovanej sociálnej služby, preto nie je možné, aby žalobca dlhodobo odmietal uhrádzať úhradu za
stravovanie poskytované na základe uzatvorenej zmluvy a na základe vydaného rozhodnutia o uznaní

odkázanosti žalobcu na sociálnu službu. Žalobcom uplatnená suma predstavuje zaplatenú úhradu za
stravovanie v minimálnom stanovenom rozsahu, teda v rozsahu jedného teplého jedla denne, ktoré bol
žalobca povinný odoberať a tým aj platiť za stravovanie v tomto rozsahu úhradu. Citované ustanovenia
zabezpečujú, aby prijímatelia sociálnych služieb nemuseli platiť úhradu v čase, keď nie sú prítomní v
zariadení v sociálnych služieb. V čase neprítomnosti v zariadení nemusí prijímateľ sociálnej služby platiť

ani úhradu za stravovanie v rozsahu minimálne jedného teplého jedla denne. Citované ustanovenia
umožňujú iba dočasné prerušenie úhrady za sociálne služby po dobu skutočnej neprítomnosti s
objektívnych dôvodov, nie je z nich však možné vyvodzovať, ako sa nesprávne domnieva žalobca,
že by žalobca mohol paušálne odmietnuť odoberanie stravy v minimálnom stanovenom rozsahu. V
posudzovanom prípade však žalobca nebol v rozhodujúcom období od 01.01.2013 do 28.02.2013
neprítomný v zariadení, ani to netvrdil. Ani vo svojom liste „Odhlásenie stravy od 01.01.2013“ neuvádza

žalobca neprítomnosť ako dôvod odhlásenia stravy. Žalobca v liste neoznámil že dočasne nebude v
zariadení odoberať stravu, ale oznámil, že stravu odoberať od 01.01.2013. Zároveň v liste neoznámil,
že sa dočasne mieni zdržiavať mimo zariadenia. Z listu žalobcu je zrejmé, že týmto listom žalobca
žalovanému oznámil ukončenie odberu stravy bez časového obmedzenia. Nepreukázal teda dočasnosť
neodoberania stravy. Žalobca bol povinný odoberať aspoň jedno teplé jedlo denne. Je teda zrejmé, že

nebol naplnený dôvod na neplatenie úhrady podľa ustanovení § 72 ods. 9 zákona o sociálnych službách
§ 6 ods. 5 VZN č. 3/2011 v znení v rozhodujúcom období. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobcovi bol
nárok na poskytovanie sociálnej služby priznaný rozhodnutím V. časti Bratislava - Petržalka zo dňa
22.03.2010 a bol zaradený do II. stupňa odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a v
dôsledku toho bol uznaný za fyzickú osobu odkázanú na sociálnu službu v zariadení seniorov. Uvedené

rozhodnutie bolo vydané na základe Posudku o odkázanosti na sociálnu službu č. 03636/11/2010/Kč zo
dňa 22.03.2010, v ktorom sa okrem iného uvádza aj to, že navrhovateľ ,, úkony starostlivosti o svoju
domácnosť zvláda sám, okrem varenia“. Teda aj na základe odkázanosti žalobcu na pomoc inej osoby
pri zabezpečovaní stravovania mu bol priznaný nárok na sociálnu službu v zariadení žalobcu. Sociálne
služby v zariadení pre seniorov sa prijímateľom sociálnych služieb poskytujú na základe toho, že sú

na poskytovanie týchto služieb odkázaní. Pokiaľ by na ich poskytovanie odkázaní neboli, nemali by
na ne nárok. Žalobca sa preto nemohol bez toho, aby bola opätovne posúdená jeho odkázanosť na
sociálnu službu, svojvoľne rozhodovať, či v určitých obdobiach sociálne služby využívať bude, alebo
nebude. Žalobca pritom neoznámil obci, že došlo k zmene v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie
jeho odkázanosti na sociálnu službu, ani nepožiadal o opätovné posúdenie odkázanosti na sociálnu

službu.
33. S poukazom na vyššie uvedené, žalovaný mal zákonný dôvod, na základe ktorého bol oprávnený
požadovať od žalobcu, aby odoberal a uhrádzal aspoň jedno teplé jedlo denne, a to na základe
uzavretej zmluvy so žalobcom, v ktorej bola výška úhrady určená v súlade s ustanovením § 9 ods.
5 VZN. Stravovanie v rozsahu jedného teplého jedla denne bolo povinnou a neoddeliteľnou súčasťou

poskytovanej sociálnej služby, preto nebolo možné, aby žalobca dlhodobo odmietal uhrádzať úhradu
za stravovanie. Z tých dôvodov žalobca nemal právo jednostranne oznámiť ukončenie odoberania
stravy, a teda ani nárok na následné vrátenie zaplatenej úhrady za stravu. Podľa predloženého posudku
žalobca bol na túto službu odkázaný. Pokiaľ sa jeho stav zmenil, bol povinný podľa § 93 ods. 1 Zákona o
sociálnych službách túto skutočnosť žalovanému oznámiť a takýmto spôsobom situáciu riešiť, teda nie

odhlásením stravy ako tvrdil. Nárok na vrátenie platby za stravu je dôvodný v prípadoch, keď sú klienti v
zariadení dočasne neprítomní (napr. hospitalizácia v zdravotníckom zariadení a pod.). V posudzovanej
veci sa však o takúto situáciu nejednalo.
34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262
ods.1 C.s.p. tak, že žalovanej ako úspešnej strane sporu priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov

prvostupňového aj odvolacieho konania v plnom rozsahu.
35.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdvsúlades§262ods.2C.s.p.poprávoplatnostirozsudku
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 C.s.p..

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods.

1CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie.