Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. marec 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/34/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720010394
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6720010394.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr.
Martina Ľuptáka, PhD. a JUDr. Štefana Nováka, LL.M., v trestnej veci obžalovaného C. T., pre prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 15. marca 2022 o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/25/2020 zo dňa 09.12.2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného C. T. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/25/2020 zo dňa 09.12.2020 bol obžalovaný C. T. uznaný
za vinného z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 24.11.2019 v meste Zvolen, okres Zvolen v čase okolo 00.31 h v priestoroch podniku B. E. na ul. Ľ.
M. č. XXXX/XX pod vplyvom alkoholu po tom, čo ho Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.. B. č. XXXX/XX,

D. sediac s ním a s ďalšími dvomi osobami pri jednom stole taktiež pod vplyvom alkoholu opakovane
chytal pod krk, za obe ruky a udrel ho dlaňou pravej ruky do oblasti krku, tak najprv od seba Q. S.
odstrkoval a keď ku nemu Q. S. opakovane pristupoval, tak kopol Q. S. pravou nohou do oblasti ľavého
stehna a do pravej ruky a tiež udrel dlaňou pravej ruky do oblasti tváre, v dôsledku čoho Q. S. spadol
na zem, kde sa ho pokúsil udrieť dlaňou pravej ruky, pričom následne Q. S. sám z miesta odišiel a keď
pešo kráčal po ulici Ľ. M. smerom ku parku pri Technickej univerzite, tak ho dobehol a udrel päsťou do

oblasti tváre, v dôsledku čoho Q. S. spadol na zem, kde ho opakovane päsťou udieral do oblasti tváre,
čím Q. S. spôsobil zranenia a to prasklinu nosovej kosti a pomliaždenie tváre v okoloočnicovej
oblasti vľavo s povrchovou tržnou rankou na hornej mihalnici, ktoré si vyžiadali liečbu v trvaní 5 dní.

Za to okresný súd obžalovanému podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2,
3, § 46 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil
a v zmysle § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovaného súd zaviazal k povinnosti nahradiť poškodenému DÔVERA
zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, škodu titulom

úhrady nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému vo výške 102,94 Eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný C. T., a to prostredníctvom svojho
obhajcu. Odvolanie smeroval proti výrokom o vine a treste. Z písomných dôvodov odvolania v podstate
vyplynulo,žeobžalovanýnahlavnompojednávanídňa09.12.2020urobilvyhlásenieosvojejnevineamá
za to, že vykonané dokazovanie v priebehu hlavného pojednávania nepreukázalo, že by sa mal dopustiť

protiprávneho konania. V tomto smere z výpovede svedkov, poškodeného, ako aj z prepisu kamerového
záznamu vyplynulo, že poškodený v bare Seven E. v predmetný večer 24.11.2019 neustále provokoval,vyrýval, strkal a útočil na neho slovne a aj fyzicky, chytal ho pod krk a snažil sa ho udrieť, pričom
obžalovaného reakcia bola taká, že sa bránil atakom zo strany poškodeného, bola zakaždým obranného
charakteru bez použitia akýchkoľvek úderov a násilia. Vždy sa snažil poškodeného len odstrčiť, aby na

neho nemohol zaútočiť. Následne ho poškodený udrel do krku a tváre pravou rukou a až následne na
to, ako aj na početné útoky zo strany poškodeného, kedy sa k nemu neustále rozbiehal, ako obranu
voči uvedenému útoku udrel poškodeného. V tejto súvislosti poukázal na § 25 ods. 1 Tr. zák. o nutnej
obrane, pričom konštatoval, že nie si je vedomý, že by svojím konaním, ktorým sa bránil, sa mal dopustiť
protiprávneho konania. Jeho úmyslom nebolo ublížiť inej osobe na zdraví, ani napadnúť iného. Jeho

obrana bola reakcia na fyzické napadnutie zo strany poškodeného ako prvého. Preto mal za to, že jeho
konanie bolo potrebné posúdiť ako konanie v obrane a konanie, ktoré napĺňalo všetky atribúty okolnosti
vylučujúcej protiprávnosť konania - nutnej obrany. V tomto smere sa nestotožnil so záverom Okresného
súdu Zvolen a vysvetlil svoju verziu skutku. Ďalej v odvolaní poukázal na ustanovenie § 364 ods. 1 Tr.
zák. a ozrejmil skutkovú podstatu tohto trestného činu. V tomto smere neustále opakoval, že napadnutý
bolonzostranypoškodeného,pričomjehoreakciamalavýlučneobrannýcharakter,pričomjehokonanie

bolo potrebné vnímať vo viacerých aspektoch, ktoré v odvolaní vymenoval.

Z uvedeného dôvodu ďalej obhajoba konštatovala, že rozhodnutie súdu nevychádzalo zo skutkového
stavu tak, ako bol zistený v rámci zabezpečených dôkazov. Už samotná obžaloba bola postavená
pomerne na nejednoznačne a účelovo nepreukázaných faktoch v neprospech obžalovaného. V tejto

súvislosti poukázal tiež na závery znaleckého posudku, z ktorého vyplynulo, že vzniknuté zranenia
poškodeného mohli vzniknúť tupým jednorazovým úderom do oblasti ľavej strany nosa a ľavej očnice.
Všetky tieto zranenia vysvetľuje jednorazový úder päsťou do tváre. Skutočnosť, že obžalovaný udrel
poškodeného, tento nikdy nepopieral, avšak uvedená okolnosť mala výlučne obranný charakter. V
závere odvolania obhajoba konštatovala aplikáciu materiálneho korektívu v prípade nižšej závažnosti

činu, a to v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák. Pokiaľ ide o ojedinelý skutok páchateľa a nie je sám o sebe
(skutok) naozaj podstatne závažný, mal by byť posúdený ako priestupok. Avšak ak ide o opakovaný čin
páchateľa, mal by byť skôr posúdený ako trestný čin, pretože opakovaným páchaním takéhoto činu sa
zvyšuje pravdepodobnosť páchateľovho ďalšieho pokračovania v tejto činnosti.

V neposlednej rade obhajoba poukázala na záznam v registri trestov obžalovaného, ktorý nebol doposiaľ
súdne trestaný, priestupkovo bol riešený iba raz, pričom to bola nepatrná závažnosť. Obžalovaný je
zamestnaný celý produktívny život, momentálne pracuje ako živnostník v Českej republike, pochádza
z usporiadanej rodiny a nikdy nemal problémy s protiprávnou činnosťou. Tak isto nemal problémy
s alkoholom ani drogami a nikdy predtým nebol účastníkom takejto udalosti, ktorá by mohla byť

kvalifikovaná ako výtržníctvo. Kriminalizáciu jeho konania, ktorým sa bránil útokom poškodeného resp.
bránil si svoje vlastnícke právo, považoval za neodôvodnenú.

Vzhľadomnavyššieuvedenénavrholzrušiťnapadnutýrozsudokaobžalovanéhospodobžalobyvcelom
rozsahu oslobodiť.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie obžalovaného v zmysle § 319
Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí navrhol vyhovieť ich písomným dôvodom odvolania a

napadnutý rozsudok zrušiť v celom rozsahu a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

Obžalovaný sa na verejné zasadnutie neustanovil, svoju neúčasť riadne ospravedlnil a požiadal o
konanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti. Z uvedeného dôvodu odvolací súd vykonal verejné
zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného, keďže mal na to splnené zákonné podmienky.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd na základe podaného odvolania v zmysle § 317 ods. 1
Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom pri postupe v zmysle
tohto ustanovenia dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nebolo podané dôvodne.

Z pohľadu krajského súdu je nutné uviesť, že skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom v
napadnutom rozsudku má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v súlade s
požiadavkami ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súdv zmysle § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy
svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov.

Vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu je potrebné konštatovať, že v neprospech obžalovaného
vypovedal poškodený Q. S., ktorý potvrdil, že v bare a vonku na ulici ho napadol obžalovaný (tak ako
je to uvedené na str. 3 - 4 napadnutého rozsudku). Výpovedi poškodeného korešpondovali aj výpovede
svedka T. T. (výpoveď na str. 4 - 5 napadnutého rozsudku) a W. V. (výpoveď na str. 5 - 6 napadnutého
rozsudku).

Odvolací súd však pri hodnotení dôkazov považuje za najviac preukazný a objektívny kamerový záznam
z predmetného baru, ktorý jednoznačne (na rozdiel od hodnotenia obhajoby) preukazuje priebeh skutku
a že u obžalovaného nebolo možné jeho konanie vyhodnotiť ako konanie v nutnej obrane.

Podľa § 25 ods. 1 Tr. zák.:“Čin inač trestný, ktorým niekto odvracia hroziaci alebo trvajúci útok na záujem

chránený týmto zákonom, nie je trestným činom“.

Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že
obžalovanému v čase konfliktu zo strany poškodeného nehrozil žiadny útok. Práve naopak, obžalovaný
bol ten, čo vo väčšine času stál v útočnom postoji s pokrčenými rukami a bol to práve obžalovaný,

ktorý opakovane strkal do poškodeného a kopol ho do brušnej časti tela, pričom poškodený mal v tom
čase problém so stabilitou, vždy po odstrčení obžalovaným sa opakovane približoval k obžalovanému,
niekedy aj s roztiahnutými rukami, ktorý nechápal, prečo ho obžalovaný opakovane odstrkuje. Pritom
pri každom odstrčení vždy spadol na zem.

Krajský súd preto nevyhodnotil konanie poškodeného ako útok na obžalovaného a on sám to ani
nemohol predpokladať. Poškodený bol totiž pod vplyvom alkoholu, s pomerne veľkým problémom so
stabilitouaspribližovanímsakobžalovanémusrukamipritelealeboúplnerozpaženými.Takétokonanie
nedávalo najmenšiu zámienku obžalovanému predpokladať, že poškodený chcel na neho zaútočiť. Z
uvedeného dôvodu neboli splnené zákonné podmienky pre konanie obžalovaného v nutnej obrane.

Obhajobu obžalovaného v tomto smere musel odvolací súd vyhodnotiť ako účelovú, ktorá ho mala zbaviť
trestnej zodpovednosti alebo túto znížiť na minimum. Keďže prvostupňový súd správne zistil skutkový
stav, ktorý mal oporu vo vykonaných dôkazoch a správne právne kvalifikoval konanie obžalovaného ako
prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., odvolací súd sa s týmto záverom prvostupňového

súdu v celom rozsahu stotožnil, preto aby sa neopakoval, v ďalšom poukazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku v rozsahu strán 2 až 8.

Rovnako okresný súd nepochybil ani pri ukladaní trestu obžalovanému, keď mu za jeho konanie
uložil výchovný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov, pričom mu výkon trestu odňatia

slobody podmienečne odložil na 12 mesiacov. Takto uložený trest rozhodne nemožno vyhodnotiť ako
neprimerane prísny tak, ako sa toho domáhal obžalovaný. V tomto smere prvostupňový súd správne
vyhodnotil osobu obžalovaného, ako aj okolnosti prípadu, za ktorých trest ukladal. Uložený trest potom
podľa záverov odvolacieho súdu zodpovedá zákonným podmienkam pre individuálnu i generálnu
prevenciu. V tomto smere prvostupňový súd pri ukladaní trestu prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré

svedčili v prospech obžalovaného.

V konečnom dôsledku okresný súd nepochybil ani pri výroku o náhrade škody, keď poškodenej
Dôvere - zdravotnej poisťovni, a.s., so sídlom Einsteinova 25, Bratislava, priznal nárok na škodu
titulom vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti v celkovej výške 102,94 Eur. O tomto nároku

prvostupňový súd nemal pochybnosť, preto o ňom rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého
rozsudku.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Banskej Bystrici nezistil dôvody na zmenu napadnutého
rozsudku, preto odvolanie obžalovaného C. T. v zmysle § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.