Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. apríl 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/227/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108217658
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1108217658.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci navrhovateľov: X/ G. Z., K.. XX.X.XXXX
U. X/ U. Z., K.. XX.X.XXXX, obaja bytom Q.K. Č.. XX, obaja zastúpení Fons iuris s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Ul. Kominárska č. 2, 4, proti odporcovi: EXPRESS FINANCE, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Ul. Grősslingova č. 45, zastúpenému RASLEGAL, spol. s r.o. so sídlom v Bratislave, Ul. Mostová č.
2, o určenie neplatnosti zmluvy o úvere a iné, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 14. apríla 2011 č. k. 26C/92/2008 - 211 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd v napadnutej časti, týkajúcej sa určenia neplatnosti zmluvy o úvere, rozsudok súdu prvého

stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
V časti týkajúcej sa určenia neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva rozsudok
súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh zamieta.
Vo zvyšku rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil za neplatnú zmluvu o úvere číslo XXXXXXXXXX
uzavretú medzi účastníkmi konania dňa 18. 6. 2004, ďalej určil za neplatnú ich zmluvu o
zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, uzavretú dňa 18. júna 2004 medzi navrhovateľkou 2/ a
odporcom a navrhovateľku 2/ určil za výlučnú vlastníčku nehnuteľností zapísaných na J. Č. X B. S. Ú. Q..

Povykonanomdokazovanímalsúdprvéhostupňazapreukázané,žeúčastníciuzatvorilizmluvuoúvere,
na základe ktorej bol navrhovateľom poskytnutý úver vo výške 200 000 Sk pri dohodnutej odplate vo
výške 80 000 Sk a poplatku za prípravu dokumentácie vo výške 20 000 Sk. Úroky z úveru boli dohodnuté
vo výške 200 000 Sk. Súčasne bola uzatvorená zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, blanko zmenka podpísaná dlžníkom a povinnosťou dlžníka bolo zriadiť na účte
povolenie na inkaso v prospech veriteľa. Ďalšou povinnosťou dlžníkov bolo prevádzané nehnuteľnosti
poistiť. S poukazom na ustanovenie § 23a zákona č. 616/2004 Z.z. o ochrane spotrebiteľa i podľa § 52

ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka považoval zmluvu o úvere za spotrebiteľskú zmluvu.
Pre hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán (zmluva obsahuje taxatívny výpočet
povinností spotrebiteľa, pričom práva spotrebiteľa a povinnosti odporcu ako dodávateľa sú v zmluve
nedostatočne upravené), ďalej tiež pre neprimerané zmluvné podmienky (dojednania v článku 5, 6,
7 9 a 10 zmluvy, v zmysle ktorých je zabezpečenie záväzkov stanovené viacerými spôsobmi, teda
zabezpečovacímprevodompráva,blankozmenkou,záložnýmprávomazmluvnou pokutouapredčasné
splatenie úveru bez vplyvu na výšku úrokov a celej odplaty) a napokon pre rozpor s dobrými mravmi v

zmysle § 39 Občianskeho zákonníka v článku 10 (jedno porušenie zmluvných podmienok predstavujúce
omeškanie so zaplatením splátky úveru je postihnuté viacerými sankciami - zmluvnou pokutou, úrokmi
a odplatou dní), a v článku 9. 5 (pre prípad odstúpenia od zmluvy zo strany veriteľa splatnosť celej sumyúveru, úrokov a odplaty do troch dní) dospel k záveru o neplatnosti zmluvy o úvere i s ňou súvisiacej
zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
V súvislosti s vyslovením neplatnosti uvedených zmlúv zároveň určil vlastníctvo k nehnuteľnostiam

v prospech navrhovateľky 2/. Dospel k záveru, že navrhovateľka 2/ má naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, pretože na základe rozhodnutia o neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode
vlastníckehopráva bynalistevlastníctvanaďalejzostalzapísanýakovlastníkzabezpečovacouzmluvou
prevádzaných nehnuteľností odporca.
Súd prvého stupňa sa zaoberal tiež otázkou vrátenia vzájomného plnenia v zmysle § 457 Občianskeho

zákonníka,tútopovažovalzavyriešenúpozistení,ženavrhovateľ1/nainkasnýúčetvprospechodporcu
poukázal sumu vyššiu, než sumu odporcom poskytnutú.
Rozhodnutie o trovách konania ponechal súd prvého stupňa na samostatné uznesenie po právoplatnosti
rozsudku vo veci samej.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, respektíve jeho zmeny a zamietnutia návrhu. Za nesprávny

považoval záver súdu prvého stupňa o charaktere uzavretej zmluvy o úvere ako spotrebiteľskej, pričom
zdôraznil, že súdom aplikované ustanovenie § 23a ods. 1 zákona číslo 616/2004 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa nadobudlo účinnosť až po uzatvorení zmluvy o úvere a nejde o zmluvu, ktorá by bola
vyhotovená vo forme formulára. Súdu prvého stupňa tiež vytýkal, že hoci sa v odôvodnení rozsudku
zaoberal niektorými údajnými neprijateľnými zmluvnými podmienkami, žiadnym spôsobom neuviedol,

z akých dôvodov vyhodnotil ako neplatnú celú zmluvu, bez aplikácie ustanovenia § 41 Občianskeho
zákonníka, pojednávajúceho o čiastočnej neplatnosti právneho úkonu. Z procesného hľadiska namietal
i určenie neplatnosti zmluvy o úvere a zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva popri
určení vlastníckeho práva. Podľa jeho názoru otázku neplatnosti uvedených zmlúv konzumuje určenie
vlastníctva, pri prejudiciálnom posúdení platnosti namietaných zmlúv. Napokon zastával názor, že súd

prvého stupňa nemohol vyhovieť návrhu bez toho, aby navrhovateľov zaviazal k vráteniu plnenia, ktoré
podľa zmluvy o úvere prevzali. Pre prípad potvrdenia napadnutého rozsudku požadoval vyslovenie
prípustnosti dovolania.
Navrhovatelia žiadali napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Za správny považovali záver
súdu prvého stupňa o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere, keď odporca konajúci v rámci

svojej podnikateľskej činnosti v doterajšom konaní netvrdil, že by takéto zmluvy neuzatváral aj s inými
osobami. V záujme hospodárnosti konania bolo možné spoločne rozhodnutie ako o neplatnosti zmluvy
o úvere a zabezpečovacom prevode práva, tak i vo určení vlastníctva. Uviedli tiež, že súd prvého
stupňa nepochybil, keď vyhovel návrhu bez uloženia povinnosti navrhovateľom vrátiť prijaté plnenie,
ktoré odporca môže uplatňovať na súde.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu a z dôvodov vymedzených odvolaním
odporcu, vo veci nariadil pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je čiastočne dôvodné.
Navrhovatelia sa v konaní domáhali popri určenia neplatnosti zmluvy o úvere tiež určenia neplatnosti
zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, ako aj určenia, že navrhovateľka 2/ je vlastníčkou
nehnuteľností, prevádzaných zmluvou o zabezpečovacom prevode práva.

Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo vo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c) O.s.p. ). Za určovaciu žalobu
považuje súdna prax aj žalobu o neplatnosť právneho úkonu. Naliehavý právny záujem navrhovateľa
na takomto určení je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým
so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného

rozhodnutia.
Podľa názoru odvolacieho súdu odporca v odvolaní opodstatnene namieta, že pri posudzovaní
opodstatnenosti návrhu na určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam súd prejudiciálne posudzuje otázku
platnosti zmluvy (v tomto prípade o zabezpečovacom prevode práva). Preto popri určovacom výroku
o vlastníctve nemožno súčasne a osobitným výrokom určiť za neplatnú zmluvu, ktorou navrhovateľka

2/ previedla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na odporcu. Na určení neplatnosti tejto zmluvy
navrhovateľka 2/ nemôže mať naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., pretože jej právna
neistota ohľadom vlastníctva zmluvou o zabezpečovacom prevode práva prevedených nehnuteľností
je odstránená v plnej miere (a bezpečnejším spôsobom) výrokom súdu, že je vlastníčkou týchto
nehnuteľností. Z týchto dôvodov bolo potom potrebné napadnutý rozsudok v časti určenia neplatnosti

zmluvy o zabezpečovacom práve zmeniť a v tejto časti návrh zamietnuť ( § 220 O.s.p.).
Odvolací súd považoval za vecne správny výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým navrhovateľku
určil za vlastníčku nehnuteľností, zapísaných K. ktoré navrhovateľka 2/ na odporcu previedla zmluvou
o zabezpečovacom prevode práva. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že tútozmluvu treba považovať za absolútne neplatný právny úkon, avšak nie pre neplatnosť zmluvy o úvere.
Podľa názoru odvolacieho súdu nie je vylúčené, aby zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho
práva, hoci má vo vzťahu k zmluve o úvere charakter akcesorickej zmluvy, nemohla byť neplatná z

dôvodov, ktoré priamo nesúvisia s neplatnosťou zmluvy o úvere.
Podstatou zabezpečovacieho prevodu práva (fiducia cum creditore contracta) je prevedenie práva
dlžníka (tretej osoby) v prospech veriteľa s rozväzovacou podmienkou, že zabezpečený záväzok bude
splnený. Účelom tohto inštitútu (v odbornej literatúre kontroverzného) je teda vytvoriť účinný tlak
na dlžníka, aby svoj záväzok z hlavného záväzkového vzťahu splnil, inak bude veriteľ uspokojený z

prevedeného práva. Vychádzajúc z uvedeného účelu zabezpečovacieho prevodu práva je preto celkom
namieste požiadavka, aby cena predmetu zabezpečovacieho prevodu práva bola primeraná k záväzku,
ktorý zabezpečuje. Inak by bolo možné hovoriť o obchádzaní účelu zákona (obchádzanie cieľa a zmyslu
zákona) s následkom neplatnosti zabezpečovacej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Zo súdom prvého stupňa ustáleného skutkového stavu vyplýva, že na základe zmluvy o úvere
odporca poskytol navrhovateľom plnenie vo výške 180 000 slovenských korún, keď z dojednanej sumy

200.000 Sk odpočítal 20 000 slovenských korún ako náklady za prípravu dokumentácie. Nehnuteľnosti
prevádzané zabezpečovacou zmluvou (navrhovateľmi užívaný rodinný dom so záhradou) boli ocenené
znalcom na cca 1 mil. slovenských korún. Cena na odporcu dočasne prevedeného práva je teda v
hrubom nepomere s odporcom poskytnutým plnením, ale aj s hlavným záväzkom navrhovateľov, ktorý
zabezpečuje, pri desaťpercentnom ročnom úročení a odplate vo výške 80.000 Sk dohodnutom vo výške

480 000 slovenských korún.
Napadnutú zmluvu o zabezpečovacom prevode práva treba preto považovať za neplatný právny úkon
z dôvodu odchádzania účelu zákona (§ 39 O.z.).
Z dôvodu neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva je opätovne vlastníčkou sporných
nehnuteľnostínavrhovateľka2/.Naliehavýprávnyzáujemnavrhovateľky2/napožadovanomurčení(ako

predpoklad úspešnosti určovacej žaloby) je nepochybne daný, pretože ako vlastníčka nehnuteľností nie
je zapísaná na liste vlastníctva.
Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou bola
navrhovateľka 2/ určená za vlastníčku nehnuteľností.
Pokiaľ súd prvého stupňa rozhodol i o neplatnosti zmluvy o úvere, v tejto časti považoval odvolací súd

napadnutý rozsudok za nedostatočne odôvodnený.
Jedným z čiastkových práv účastníka súdneho konania na spravodlivý proces je i právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia súdu, v ktorom účastník dostane odpoveď na rozhodujúce otázky, pre ktoré v
konaní nedosiahol úspech alebo nebolo prihliadnuté na jeho obranu.
Odporca v priebehu celého konania poukazoval na prípadnú aplikáciu ustanovenia § 41 Občianskeho

zákonníka, pojednávajúceho o čiastočnej neplatnosti právneho úkonu. Napriek uvedenej obrane
odporcu ako aj dôvodom, ktoré viedli súd prvého stupňa k záveru, že zmluva o úvere je neplatná
(citácia jednotlivých článkov zmluvy) k otázke čiastočnej neplatnosti zmluvy o úvere súd nezaujal žiadne
stanovisko. Týmto postupom nedal odpoveď na v spore podstatnú otázku. Právna pozícia odporcu v
prípade určenia len čiastočnej neplatnosti zmluvy môže byť totiž v podstatnej miere rozdielna od pozície

v prípade neplatnosti úverovej zmluvy ako takej.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti určenia neplatnosti zmluvy o úvere
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).
K odvolacím námietkam odporcu je však potrebné ešte doplniť, že súd prvého stupňa dospel k
správnemu záveru o charaktere zmluvy o úvere ako spotrebiteľskej, keď odporca poskytol úver v rámci

svojho podnikania fyzickým osobám, pričom obsah zmluvy nemohli ovplyvniť a zmluva je vypracovaná
odporcom ako formulár (navrhovatelia dokonca nesprávne označení ako manželia).

Názor odporcu, týkajúci sa možnosti vyhovenia žalobe na určenie neplatnosti právneho úkonu len pri

súčasnom uložení povinností podľa § 451 Občianskeho zákonníka nemá oporu v zákone ani súdnej
praxi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.