Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Roman Bolebruch
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/21/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108228401
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1108228401.2
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov
JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v právnej veci žalobcov: 1/ A. F., Z. XXA, B., 2/
L. F., U. XX, B., proti žalovaným: 1/ Stavebné bytové družstvo Bratislava I, Palackého 24, Bratislava,
2/ Ing. X. B., U. XX, B., o zaplatenie 1.675,53 eura s prísl., na odvolanie žalovaného 1/ proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava I č.k. 24C/148/2008-208, zo dňa 12.6.2015, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobkyni 1/ p r i z n á v a proti žalovanému 1/ nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie o žalobe žalobkyne 1/ zastavil, žalovaným 1/ a
2/ nepriznal náhradu trov konania.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobou zo dňa 28.8.2008, zmenenou uznesením č.k. 24C/148/2008-89,
zo dňa 16.3.2011, sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali zaplatenia 1.675,53 eura s prísl. titulom vydania
bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa 1/ podaním doručeným dňa 22.5.2013 vzala žalobu späť vo
vzťahu k svojej osobe. Svoje podanie odôvodnila tým, že v predmetnej právnej veci vystupujú žalobcovia
ako manželia spoločne a nerozdielne. Vzhľadom k charakteru bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a k ich spoločnému a nerozdielnemu nároku uplatňovanému návrhom nemusia nevyhnutne
na strane žalobcu vystupovať obaja manželia. Ďalej uviedla, že s poukazom na svoj zdravotný stav, ktorý
je zaťažovaný konaním v predmetnej veci, z konania vystupuje a akceptuje, že jediným účastníkom na
strane žalobcu bude jej manžel, žalobca 2/.
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že k späťvzatiu žaloby žalobkyňou 1/ došlo po prvom pojednávaní; bol
preto potrebný súhlas žalovaných so späťvzatím. Žalovaný 1/ podaním zo 16.4.2014 vyjadril nesúhlas
so späťvzatím návrhu s odôvodnením, že na takýto postup niet dôvodu zo strany žalobcov a opory v
zákone. Dôvodom nie je BSM a ani to, že žalobkyňa 1/ je zaťažovaná konaním. Uviedol, že so žalobcami
vedie najmenej 14 súdnych konaní, kde vystupujú buď na strane žalobcov alebo žalovaných. Žalobkyňa
1/saeštenezúčastnilažiadnehopojednávania,obajažalobcoviasúzodpovedníspoločneanerozdielne.
Ohrozené by podľa neho bolo aj platenie náhrady trov konania, keby zostal len jeden žalobca, ktorý má
príjem len z dôchodku. Žalovaný 2/ sa k späťvzatiu nevyjadril.
4. Súd prvej inštancie k samotnému podaniu žalobkyne 1/, ktoré obsahovalo späťvzatie žaloby uviedol,
že ho posúdil ako späťvzatie žaloby len žalobkyňou 1/, pričom žalobca 2/ svojím podpisom len prejavil
súhlas s týmto jej procesným úkonom, hoci zákon takýto súhlas nevyžaduje. Mal za to, že nebolo preto
možné predmetné podanie posúdiť ako späťvzatie žaloby oboma žalobcami, nakoľko z jeho obsahu
vyplýva, že žalobkyňa 1/ akceptuje, že jediným účastníkom na strane žalobcu bude v ďalšom konaní
jej manžel - žalobca 2/. Podľa jej názoru nie je nevyhnutné, aby na strane žalobcu vystupovali obajamanželia, vzhľadom k charakteru bezpodielového spoluvlastníctva manželov a k ich spoločnému a
nerozdielnemu nároku uplatňovanému v žalobe.
5. Súd prvej inštancie posúdil vážnosť dôvodov žalovaného 1/, pre ktoré nesúhlasil so späťvzatím žaloby
žalobkyňou 1/ a dospel k záveru, že tieto nie sú právne relevantné. Žalovaný 1/ opieral svoj nesúhlas
o viaceré prebiehajúce súdne konania so žalobcami a poukazoval na ich pasivitu v týchto konaniach.
Súd prvej inštancie zastával názor, že pri posudzovaní dôvodov nesúhlasu nemôže vychádzať z iných
súdnychkonaní,ktoréžalovaný1/aninešpecifikoval,nakoľkovážnosťdôvodovposudzujelenvzhľadom
k tomuto konaniu. Žalovaný 1/ uviedol, že dôvodom na späťvzatie návrhu nie je BSM ani to, že žalobkyňa
1/ je zaťažovaná konaním. Súd prvej inštancie k týmto dôvodom poukázal na to, že späťvzatie žaloby
žalobkyňou 1/ je výsostne jej dispozičným právom nakladať so žalobou a je na jej rozhodnutí, či podanú
žalobu vezme späť, a to aj len vo vzťahu k svojej osobe. Čo sa týka BSM konštatoval, že samotný zákon
v § 145 ods. 2 Obč. zák. uvádza, že z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení
a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne, čo je právnym základom aj pre prípadné neplnenie
povinností, t.j. obaja manželia zodpovedajú spoločne a nerozdielne za vykonané právne úkony. Obavu
žalovaného 1/ ohľadne ohrozenia a platenia trov konania považoval za hypotetickú a ničím nepodloženú,
nakoľko tým predvídal skončenie predmetnej právnej veci a svoju úspešnosť v konaní. Žalovaný 1/ v
tomtokonanívšakniejeanizastúpenýprávnymzástupcom,pretotietoobavypovažovalzačistoúčelové
s cieľom zabrániť zastaveniu konania vo vzťahu k žalobkyni 1/.
6. Vzhľadom na uvedené skutočnosti s poukazom na dispozičné právo žalobkyne 1/ na späťvzatie
žaloby, neodôvodnenosť nesúhlasu žalovaného 1/, súd prvej inštancie v zmysle § 96 ods. 1, 2 a 3 veta
prvá O.s.p. zastavil konanie o žalobe žalobkyne 1/. O trovách konania rozhodol v zmysle § 146 ods. 2
veta prvá O.s.p.; žalovaným nepriznal náhradu trov konania, keďže si žiadne trovy neuplatnili.
7.Protiuzneseniupodalodvolaniežalovaný1/ažiadalnapadnutéuzneseniesúduprvejinštanciezmeniť
tak, že návrh žalobkyne 1/ sa zamietne. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a neúplne zistený
skutkový stavu. Súd prvej inštancie podľa neho nesprávne vychádzal z toho, že by malo ísť o spoločný
nárok manželov vyplývajúci z vlastníctva spoločnej veci, z ktorého sú oprávnení manželia spoločne a
nerozdielne. Uviedol, že disponuje dokladom (priloženým k odvolaniu), podľa ktorého žalobcovia majú
upravené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
8. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinného od 1.7.2016 (ďalej len
„C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.
9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie žalovaného 1/ bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
10. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť; ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie
zastaví (§ 145 ods. 1 C.s.p.).
11. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Podľa odseku
2 tohto zákonného ustanovenia súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
12. Späťvzatie žaloby je procesný úkon žalobcu, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že na
prejednaní svojej žaloby celkom alebo v určenej časti nemá záujem a je uzrozumený s tým, že o jeho
žalobe (časti jeho žaloby) nebude súdom meritórne rozhodnuté. Pretože späťvzatie žaloby môže byť v
rozpore so záujmom žalovaného, aby konanie bolo dokončené meritórnym rozhodnutím súdu, žalovaný
má procesné právo vyjadriť nesúhlas s týmto procesným úkonom žalobcu. Uvedenému procesnému
právu žalovaného zodpovedá procesná povinnosť súdu vyzvať žalovaného pred rozhodnutím o tomto
úkonežalobcu,abysavyjadril,čisospäťvzatímžalobysúhlasí.Akžalovanýsospäťvzatímžalobyúčinne
prejaví svoj nesúhlas z vážnych dôvodov, súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.13. Súd prvej inštancie konanie o žalobe žalobkyne 1/ zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p., účinného
do 30.6.2016. V súlade s ustanovením § 96 ods. 2 O.s.p. vyzval žalovaného 1/, aby sa vyjadril k
späťvzatiu žaloby; ten so späťvzatím nesúhlasil. Záver o tom, že dôvody nesúhlasu žalovaného 1/ nie
sú spôsobilé byť dôvodmi, pre ktoré by sa konanie o žalobe žalobkyne 1/ nemalo zastaviť, súd prvej
inštancie v napadnutom uznesením náležite odôvodnil a odvolací súd sa s ním stotožňuje. Žalovaný
1/ v odvolaní namietal, že hoci súd prvej inštancie uviedol, že v predmetnom konaní ide o spoločný
nárok manželov, vyplývajúci z vlastníctva spoločnej veci, žalobcovia majú upravené bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov. Túto skutočnosť preukazoval až v odvolaní vyjadrením žalobkyne 1/ v konaní
predOkresnýmsúdomBratislavaIIIsp.zn.9C/17/2010,vktoromuvádza,žemásožalovaným2/zúžené
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Pokiaľ by aj táto skutočnosť bola preukázaná, podľa názoru
odvolacieho súdu nemá vplyv na posúdenie dôvodov nesúhlasu žalovaného 1/ so späťvzatím žaloby
žalobkyňou 1/; navyše túto skutočnosť žalovaný 1/ v nesúhlase so späťvzatím neuviedol. Je právom
žalobkyne 1/ rozhodnúť o tom, či chce viesť spor; zastavením konania o žalobe žalobkyne 1/ nebude
žalovaný 1/ z dôvodov uvedených v nesúhlase so späťvzatím ukrátený na žiadnych svojich právach v
konaní.
14. Odvolací súd na uvedenom základe napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnej žalobkyni 1/
priznal proti žalovanému 2/ nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne
po právoplatnosti tohto uznesenia súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uznesenie odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.