Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. apríl 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/17/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5621203320
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5621203320.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a
sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloletú D. S., nar.
XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Liptovský Mikuláš, so sídlom Liptovský Mikuláš, M. M. Hodžu 30, dieťa rodičov: matka - S. S.,
nar. X.XX.XXXX, bytom S. Y. XX; otec - S. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R. XX, toho času bytom

X. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na základe odvolania matky proti rozsudku Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č. k. 20P/57/2021-53 zo dňa 15. novembra 2021 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil v časti o výživnom pre maloletú D. predošlé rozhodnutie
(rozsudok tamojšieho súdu č.k. 9P/56/2019-48 zo dňa 28.8.2019) tak, že otec s účinnosťou od 6.9.2021
je povinný prispievať na jej výživu výživným vo výške 120 eur mesačne, vždy do 15.tého dňa v mesiaci
vopred k rukám matky. Vychádzal z toho, že od označeného rozhodnutia nastala v zmysle § 78 Zákona
o rodine zmena pomerov a bolo potrebné prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov. Za obdobie dvoch
rokov je maloletá staršia, je vo fáze dospievania, „všeobecne sprevádzanej akceleráciou rastu“; čoho

dôsledkom je príjem väčšieho množstva potravy, častá obmena oblečenia a obuvi. Okresný súd tak
priebežne uzavrel, že má preukázanú podstatnú zmenu pomerov na strane maloletej D..
2. Následne v súlade s § 75 ods. 1 Zákona o rodine posudzoval mieru, v akej sa každý z rodičov má
na vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu podieľať. Okresný súd ustálil príjem na jednu osobu
v domácnosti matky v sume 355,66 eur mesačne a v domácnosti otca v sume 381,13 eur mesačne.
Zohľadnil, že otec mimo výživného zasiela na účet dcéry D. sumu 50 eur mesačne, s ktorým účtom

disponuje výlučne matka (tá poskytla platobnú kartu k nemu dcére, aby si zakúpila veci aktuálnej
potreby), zároveň jej nad rámec výživného poskytuje plnenia na sviatky.
3. Okresný súd zhrnul, že otec mimo pravidelných platieb výživného prispieva na výživu dcéry
„neštandardnýmspôsobom,čomuselsúdzohľadniťpriurčenívýškyvýživnéhovtomtokonaní“.Maloletá
navyše otca pravidelne (každý druhý víkend) navštevuje, čo tiež okresný súd vyhodnotil v prospech
otca. Otec má pritom zvýšené výdavky v súvislosti so starostlivosťou o syna S., ktorý navštevuje strednú

školu mimo miesta bydliska, pričom otec sám financuje jeho mimoriadne výdavky (napríklad poplatok
za autoškolu, či sústredenie na T. R.). Okresný súd dodal, že matka sa so synom pravidelne nestretáva
(syn u nej neprespáva), a tak okrem platby výživného nemá so synom iný výdavok.
4. Nadväzne ustálil, že v aktuálnych možnostiach otca je prispievať na dcéru D. zvýšeným výživným
v sume 120 eur mesačne. Momentálne mesačné výdavky na maloletú vymedzil v rozsahu 328 eur, na
úhrade ktorých sa otec podieľa/bude podieľať zvýšeným výživným (práve) v sume 120 eur a mimo rámec

výživného ďalšími 80 eurami. Keďže výživné bolo zvýšené odo dňa podania návrhu (6.9.2021), otcovi
vzniklo zameškané výživné za obdobie od 6.9.2021 do 30.11.2021 v sume 56,66 eur, ktorú čiastku uložilokresnýsúdotcoviuhradiťspolusbežnýmvýživnýmvcelejsumepodoručenírozsudku.Vozvyšnejčasti
návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, nakoľko nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek normovaných

v § 53 a nasl. CMP.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka, ktorá sa domáhala
jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie prejednanie a rozhodnutie. Namietala, že zvýšené výživné
nepokryje ani len náklady na záujmový krúžok dcéry (24 eur mesačne). Keďže v otcových reálnych

schopnostiach a možnostiach je prispievať na výživu dcéry sumou 180 eur mesačne, bolo pre
odvolateľku „nepochopiteľné“ zvýšenie výživného len na sumu 120 eur. Nespochybňovala, že otec
prispieva na maloletú D. približne 80 eur mesačne nad rámec výživného, ale k uvedenému ho
nezaväzuje žiadne súdne rozhodnutie. Ak dokáže danou čiastkou prispievať doposiaľ, nemal by byť
problém s jej úhradou, ak bude na jej platenie „zaviazaný rozsudkom“.
6. Matka sumu zvýšeného výživného 120 eur mesačne pri výške príjmu otca 1.335,67 eur nepovažovala

ani za adekvátne výživné. „Smerodajnou premisou“ totiž musí byť právo dieťaťa podieľať sa životnej
úrovni rodiča. Pripomenula, že spoločný syn rodičov S. má omnoho vyššiu životnú úroveň; sám otec sa
vyjadril, že mu zabezpečil osobné motorové vozidlo pre potreby ciest na strednú školu/internát.

7. Otec navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Poukazoval na to, že samotný návrh na vyššie

výživné vychádzal z toho, že došlo k poklesu príjmu matky; čo má viesť k jeho povinnosti platiť viac. Za
najdôležitejšiu označil tú skutočnosť, že matka ukončila pracovný pomer dohodou; mala síce zdravotné
problémy, ale zamestnávateľ jej ponúkal iný druh práce. Otec považoval za „absurdné“ porovnávanie
nákladovnavýživuplnoletéhosynaS.,ktorýštudujevNitre(vmestevyše200kmvzdialenomodtrvalého
bydliska) s výživným na maloletú D., ktorá je žiačkou základnej školy situovanej neďaleko miesta jej

bydliska. V tejto spojitosti doplnil, že syn S. u matky za posledné tri roky nespal ani jedinú noc. Domnieval
sa, že „terajší snúbenec“ matky má vyšší príjem ako 500 eur mesačne.

8. V následnej reakcii matka trvala na podanom odvolaní. Uviedla, že posudzovaným návrhom
nežiadala zvýšiť svoju životnú úroveň, ale žiadala zlepšenie životnej úrovne dcéry D.. Rozhodne nie je

pravdou, že by dobrovoľne ukončila pracovný pomer; aj práca ponúknutá zamestnávateľom „absolútne
nezohľadňovala“jejzdravotnýstav,pretojumuselaodmietnuť.Matkapoukazovalanato,žemedzideťmi
je malý vekový rozdiel (4 roky), ale náklady na potreby sú diametrálne rozdielne v neprospech maloletej
D.. Zdôraznila, že napriek zníženému príjmu sa na výdavkoch syna S. naďalej podieľa výživným v sume
200 eur mesačne.

9. Taktiež otec zotrval na svojom prvotnom stanovisku prezentovanom v odvolacom štádiu konania,
vrátane súvisiacej argumentácie. Mal za to, že z vyjadrení samotnej matky je zrejmé, že pracovný pomer
ukončila z vlastného rozhodnutia - dohodou. Zopakoval, že maloletej D. dobrovoľne poskytuje plnenia
nad rámec výživného, čo len potvrdzuje jeho vyjadrenie, že svojim deťom poskytne „všetko, čo budú

potrebovať, a to aj bez súdneho rozhodnutia“.

10. Nad bezprostredný procesný rámec odvolacieho konania matka učinila i ďalšie podanie, v ktorom
zotrvala na podanom odvolaní, vrátane zopakovania značnej časti predchádzajúcej argumentácie.
Dodala, že maloletá D., keď je u otca, musí pomáhať - „strážiť jeho malé deti“ a počas pobytov v

domácnosti otca bol tento s ňou na výlete „tak tri krát za celý rok“.

11. Kolízny opatrovník sa v priebehu odvolacieho konania opakovane vyjadril v tom smere, že trvá na
svojom postoji prednesenom na pojednávaní, podľa ktorého zvýšenie výživného je v záujme maloletej.
Ak otec nad rámec výživného prispieva na osobný účet dcéry, tak má možnosť prispievať aj zvýšeným

výživným.
12. Matka s vyjadrením kolízneho opatrovníka súhlasila.
13. Otec v reakcii na postoj kolízneho opatrovníka uviedol, že aj dané stanovisko obsahuje informáciu,
že dobrovoľne poskytuje dcére plnenia nad rámec výživného. Inak vyjadrenie kolízneho opatrovníka
označovalzaformalistické.Doplnil,žedcérahočastonavštevuje;napríkladpočas„tohtoročnýchVianoc“

z 19 dní prázdnin strávila u neho 13 dní. Zároveň, vďaka zasielaniu peňazí na účet maloletej D., má táto
aktuálne našetrené cca 2.000 eur (za obdobie 2,5 roka).14. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66
CMP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) napadnutý
rozsudok v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil, hoci čiastočne i z iných dôvodov.

15. Hoci okresný súd náležite vymedzil právny základ súdenej veci - § 78 Zákona o rodine a primerane
ustálil aj určujúce skutkové okolnosti týkajúce sa zmeny pomerov (predovšetkým body 13. a 14.
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), v bezprostredných konkrétnostiach (právneho) posúdenia sa
však od podstaty konania o zvýšenie výživného odchýlil. Jeho posúdenie (prezentované osobitne

v bodoch 16. a 17. odôvodnenia napadnutého rozsudku) je totiž vo výraznej miere štandardným
posudzovaním primeranosti výšky výživného, ktoré je vlastné prvotnému konaniu o určenie vyživovacej
povinnosti; t.j. posudzovaniu primeranosti výživného v momentálne daných skutkových okolnostiach
týkajúcich sa pomerov rodičov a maloletej D..

16. Krajský súd zdôrazňuje, že aktuálne konanie je konaním o zvýšenie výživného, ktorého východiskom

je posudzovanie zmeny pomerov oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu o vyživovacej povinnosti;
prioritne oproti rozhodnutiu, ktorým bola konkrétna výška výživného stanovená. Takýmto rozhodnutím
v súdenej veci je rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9P/56/2019-48 zo dňa 28.8.2019,
v ktorom konaní bola schválená rodičovská dohoda - okrem iného - aj o výške výživného na maloletú
D. v sume 100 eur mesačne. Z hľadiska vyhodnotenia dôvodnosti posudzovaného návrhu je tak

rozhodujúcim vyhodnotenie zmeny, ku ktorej došlo od predmetného (predošlého) rozhodnutia.

17. Krajský súd pripomína, že v rámci konania o zmene výšky vyživovacej povinnosti (tak o jej zvýšení,
ako aj znížení) nemožno preskúmavať vecnú správnosť predošlého rozhodnutia o výživnom, ktorým
bola stanovená výška výživného v rozsahu, ktorého zmena je požadovaná. V aktuálnom konaní je

teda neprípustné posudzovať predošlé rozhodnutie o výživnom na maloletú D. z roku 2019, osobitne z
toho pohľadu, či určená výška výživného bola primeraná, resp. správna; k čomu čiastočne hodnotenie
okresného súdu (pre skôr len minoritné prihliadanie na súvislosti zmeny pomerov) smerovalo.
18. Takýto prístup by bol v príkrom rozpore s princípom právneho štátu (článok 1 ods. 1 Ústavy SR),
ktorého neoddeliteľnou súčasťou je i nemeniteľnosť právoplatných rozhodnutí súdov. Bez ohľadu na

to, že mimoriadne opravné prostriedky a ústavná sťažnosť svojou povahou umožňujú vo výnimočných
situáciách čiastočnú modifikáciu daného pravidla, je žiaduce doplniť, že vo veci vyživovacej povinnosti k
maloletej D. v súvislosti s predchádzajúcim rozhodnutím - rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš
č. k. 9P/56/2019-48 zo dňa 28.8.2019 - tieto právne inštitúty využité neboli.

19.Vkonkrétnostiachsúdenejvecitedaplatí,ževýchodiskovojepotrebnépovažovaťvýživnéstanovené
v auguste 2019 v sume 100 eur mesačne za zodpovedajúce tak vtedajším odôvodneným potrebám
maloletej D., ako aj vtedajším možnostiam a schopnostiam/ /pomerom výživou povinnej osoby -
otca. Uvedené konštatovanie zahŕňa aj to, že dotknuté výživné zodpovedalo skutkovým okolnostiam
existujúcim v danom období.

20. To znamená, že z hľadiska posúdenia zmeny pomerov (a tým opodstatnenosti návrhu matky
na zvýšenie výživného) je relevantná len taká (skutková) zmena, ku ktorej došlo po právoplatnosti
označeného rozhodnutia o výživnom.

21. Je nesporné, že oproti predošlému rozhodovaniu o výživnom na maloletú D. otcovi pribudla

vyživovacia povinnosť k ďalšiemu maloletému dieťaťu - k synovi A., nar. X.X.XXXX. Jeho príjem v
relevantnom medziobdobí vzrástol doslova len nepatrne; o cca 16 eur mesačne. Naproti tomu na strane
matky došlo k výraznejšiemu poklesu príjmu.
22. V danej spojitosti je však nutné mať na zreteli, že už v čase predošlého rozhodovania o výživnom
mala matka bezprostredne nižší príjem, keď z viaczmennej prevádzky (z titulu zabezpečovania osobnej

starostlivosti o dcéru D.) bola na vlastnú žiadosť preradená len do štandardných denných pracovných
zmien. Za jej príjem v auguste 2019 tak nie je náležité považovať priemerný mesačný príjem za (v tom
čase) posledných 12 mesiacov, počas ktorých v majoritnej časti ešte vykonávala prácu vo viaczmennej
prevádzke, čo bolo spojené s príslušnými príplatkami, ale zárobok dosahovaný iba v rámci práce v
denných zmenách.

23. Na pojednávaní vo veci sp. zn. 9P/56/2019 dňa 28.8.2019, na ktorom bola i schválená vyššie
spomínaná rodičovská dohoda, sama matka uviedla, že jej čistý mesačný príjem činí do 600 eur (č.l. 46
spisu), pričom ide o pokles práve z dôvodu preradenia na výkon práce len v jednozmennej prevádzke.
Rovnako tak v návrhu na zníženie výživného (sp. zn. 1P/14/2020) na staršieho syna S., nar. XX.X.XXXX,matka uviedla, že jej príjem z titulu dotknutého preradenia je od polovice mája 2019 nižší približne o 200
eur. To znamená, že pokles príjmu matky v aktuálne relevantnom období je miernejší, ako konštatoval
okresný súd; cca „len“ v rozpätí od 120 do 150 eur mesačne.

24. Navyše, krajský súd súčasne dodáva, že z hľadiska rozhodovania o zmene výšky výživného je
určujúcim posúdenie zmeny v pomeroch povinného rodiča (v súdenej veci otca) a majetkový status
rodiča, ktorý zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa (v súdenej veci matka), je viac menej subsidiárny.
Inými slovami, aj prípadný pokles príjmu a tým podmienená zmena majetkového statusu rodiča
starajúceho sa o dieťa rozhodne nie je (automatickým) dôvodom, aby povinný rodič prispieval vyšším

výživným ako dovoľujú jeho príjmy a pomery, resp. aké zodpovedajú ustálenej zmene pomerov.

25. Na strane maloletej výraznejšia zmena nastala v oblasti mimoškolských aktivít. V období
predchádzajúceho rozhodovania o výživnom ešte len uvažovala o pravidelných/ /organizovaných
športových aktivitách. Aktuálne sa venuje tréningom kickboxu, v ktorej súvislosti len z titulu platieb za
tréningy vznikajú mesačne výdavky cca 24 eur.

26. Zároveň je však nutné zopakovať, že maloletá D. je naďalej žiačkou „iba“ základnej školy v mieste
bydliska a s jej zdravotným stavom alebo záujmovými aktivitami nie sú spojené žiadne osobitné výdavky
oproti porovnateľným výdavkom detí v jej veku. Zvýšenie výdavkov - plusová zmena, ktorá sprevádza
prirodzený rast každého dieťaťa, je v konkrétnostiach súdenej veci v značnej miere vyvažovaná
pribudnutím ďalšej vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu, t.j. zmenou pomerov otca priamo

negatívne ovplyvňujúcou jeho disponibilné finančné prostriedky (mínusová zmena).

27. V súvislosti s určujúcim hľadiskom skúmania zmien pomerov je potrebné tiež uviesť, že už v čase
predošlého rozhodovania otec prispieval na výživu maloletej D. i mimo rámec určeného výživného; či už
vecnými plneniami alebo finančnými sumami, vrátane úhrady paušálu za mobilný telefón. Ani v tomto

smere teda nejde o zásadnú kvalitatívnu zmenu relevantných skutkových okolností. Fakt, že rozsah
prispievania v danom čase bol o niečo nižší krajský súd vyhodnotil v rámci akceptácie čiastočného
zvýšenia výživného napriek zásadnej „mínusovej“ zmene na strane otca - pribudnutiu ďalšej vyživovacej
povinnosti.

28. Vzhľadom na skutočnosť, že v súdenej veci bolo určujúce vyhodnotenie zmeny pomerov oproti
predošlému rozhodovaniu o výživnom, sú irelevantnými (bez ohľadu na ich ne/opodstatnenosť) tvrdenia
matky týkajúce sa porovnávania výživného na (už plnoletého) syna S. a maloletú D.. Zároveň platí, že
predmetom konania v prejednávanom prípade je zmena výživného na maloletú D. a okolnosti viažuce
sa k vyživovacej povinnosti na syna S. nie sú osobitne významnejšie. Pre úplnosť krajský súd dodáva,

že matka sa domáhala zníženia výživného na syna S. v rámci konania vedeného Okresným súdom
Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 1P/14/2020, ktorý návrh bol rozsudkom zo dňa 9.6.2020 v celom rozsahu
zamietnutý, pričom sa matka vzdala práva podať voči tomu rozhodnutiu odvolanie.

29. Z konštatovaných dôvodov krajský súd napadnutý rozsudok v meritórnej časti ako vecne správny

potvrdil. Rovnako správne okresný súd rozhodol o trovách konania, keď vychádzal z § 52 CMP.
Taktiež v rámci odvolacieho konania neboli zistené a ani účastníkmi tvrdené žiadne okolnosti, ktoré
by podmieňovali iné rozhodnutie o trovách konania ako stanovuje označené zákonné ustanovenie. Z
daného titulu krajský súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
30. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.