Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 30. január 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/5/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2321204261
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2321204261.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti o maloleté deti I.: A. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u otca a A. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, obe deti v konaní zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, deti rodičov: matky O. I.,
rod. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX, toho času bytom Z. XX, J., právne zastúpenej JUDr.

Luciou Sukopovou, advokátkou, so sídlom Františkánska 5, Trnava, a otca Ing. U. I., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom W. XXX, právne zastúpeného Mgr. Martinom Hurtajom, advokátom, so sídlom Šafárikova
15, Nitra, o zmene úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o návrhu matky na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa
29. novembra 2021 č.k. 12P/152/2021-72, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie zamietol návrh matky na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala úpravy styku s maloletým A. U. do rozhodnutia súdu vo
veci samej a to každý pondelok od 15.00 hod. do 17.50 hod., každý utorok od 15.00 hod. do 17.50 hod.,
každú stredu od 15.00 hod. do 17.50 hod., každý štvrtok od 15.00 hod. do 17.50 hod. a každý piatok od
15.00 hod. do 17.50 hod. s tým, že si maloletého vyzdvihne na zastávke školského autobusu na D. ulici

v J., a na konci stretnutia maloletého na túto istú zastávku školského autobusu odprevadí.

2.Súdsvojezamietajúcerozhodnutieodôvodnilprávneustanovením§324ods.1, §325ods.1,2,§
326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 až 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), a ustanovením
§ 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) a vecne tým, že matka neosvedčila
potrebu požadovanej neodkladnej úpravy. Matka v predmetnom návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia (podanom spolu s návrhom zo dňa 8.11.2021 vo veci samej) argumentovala tým, že po
rozvode manželstva rodičov maloletých bol na základe rodičovskej dohody mladší syn A. U. zverený
do osobnej starostlivosti matky a súd upravil jeho styk s otcom v rozsahu každého nepárneho týždňa
v čase od piatka od 13.00 hod. do nedele do 18.00 hod., starší syn A. U. bol zverený do osobnej
starostlivosti otca bez úpravy styku matky s maloletým. Dôvodom bol najmä jeho vek (takmer 17 rokov
v čase rozvodového konania) s tým, že si tento už takmer dospelý syn „sám určí“, kedy sa stretne s

matkou (a teda aj s bratom). Podľa názoru matky je maloletý veľmi ovplyvnený otcom a po právoplatnosti
rozvodového rozsudku začalo dochádzať k situáciám, že A. U. sa u matky ani len nezastaví (pritom
študuje v J., kde matka býva) argumentujúc tým, že otec mu údajne vysvetlil, že nakoľko nemá v
rozsudku uvedené, že sa s matkou môže stretnúť v určitých termínoch, tak sa s ňou stretnúť nemôže.
S matkou sa stretne cca 1 x za mesiac, kedy mu to otec „umožní“, aj to len na pár hodín, keď otec
privezie mladšieho syna A. U. zo stretnutia s ním, a ku koncu stretnutia je syn A. U. nervózny z toho, že

už musí ísť, aby „dodržal čas“, ktorý mu otec aj napriek rozsudku „poskytol“. Maloletý uvádza početné
domáce povinnosti, ktoré ho ešte u otca čakajú, a ktoré musí splniť. Matka tiež uviedla, že v domácnostiotca robí maloletý A. U. všetky domáce práce a stará sa aj o hospodárske zvieratá, častokrát na úkor
školských povinností i času, ktorý mohol stráviť s matkou a bratom. Aby nedošlo k citovému ochladnutiu
vzťahov medzi starším synom a matkou, matka považuje za potrebné upraviť stretávanie neodkladným

opatrením do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Maloletý do školy cestuje školským autobusom
z W., ktorý má zastávku blízko bydliska matky, mohol by preto po skončení vyučovania prísť k nej,
oddýchnuť si od 15.00 hod. do 17.50 hod, prípadne napísať úlohy a vrátiť sa autobusom domov. Takto
by jednak mohol tráviť čas s matkou, jednak venovať sa nerušenému plneniu školských povinností
(namiesto prác okolo domu u otca) a zároveň rozvíjať aj vzájomný bratský vzťah s A. U.. Otec bol

toho názoru, že navrhované neodkladné opatrenie nemá opodstatnenie, matka nemá nijako obmedzený
prístup k maloletému A., môže si s ním telefonicky dohodnúť prípadné stretnutie, pričom otec v tomto
syna neobmedzuje, navyše matkou navrhovaná úprava styku s maloletým nie je realizovateľná, pretože
tomu bránia školské povinnosti maloletého a jeho rozvrh hodín a najmä to, že maloletý striktnú úpravu
styku s matkou odmieta.

3. Súd prvej inštancie mal dokazovaním zistené, že manželstvo rodičov maloletých bolo rozsudkom č.k.
22P/138/2020-184 zo dňa 08.03.2021 rozvedené a zároveň bola schválená rodičovská dohoda o úprave
práva povinností k maloletým deťom, podľa ktorej maloletý A. U. bol zverený do osobnej starostlivosti
otca a maloletý A. U. do osobnej starostlivosti matky. Styk matky s A. U. upravený nebol. V súčasnosti
každý z rodičov žije vo svojej domácnosti, matka sa so synom A. U. stretáva len približne raz do mesiaca,

a to keď sa realizuje styk maloletého A. U. s otcom, a to pri odovzdaní dieťaťa matke. Z vyjadrenia
maloletého A. U. k návrhu matky vyplýva, že mu vyhovuje stretávanie na základe predchádzajúcej
dohody s matkou, a to najmä vzhľadom na povinnosti v škole. Súd prvej inštancie dospel k záveru,
že nebolo osvedčené, že by v danom prípade bol dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, keď
nebolo osvedčené, že život, zdravie, zdravý vývin, výchova či výživa, respektíve akýkoľvek iný záujem

maloletého dieťaťa je v súčasnosti bezprostredne ohrozený. Maloletý A. U. má 17 rokov a 8 mesiacov,
má vek blízky veku plnoletosti, navštevuje 3. ročník strednej odbornej školy v Trnave, má svoje záujmy
a svoj program. Do školy cestuje z W. (svojho bydliska) školským autobusom, ktorý má zastávku blízko
bydliska matky. Matka navrhuje dočasne upraviť jej styk s maloletým každý pondelok až piatok od 15.00
hod. do 17.50 hod. cestou zo školy, ale maloletý striktnú úpravu styku s matkou odmieta a uprednostňuje

úpravuflexibilnú,t.j.keďsaondohodnesmatkou,atoajvzhľadomnapovinnostivškole.Pooboznámení
sa s rozvrhom hodín maloletého A. U. v škole sa súd stotožnil s vyjadrením maloletého i jeho otca, že
matkou navrhovaná úprava nie je v súlade so školským rozvrhom hodín maloletého, keďže A. U. končí
výučbu niektoré dni v týždni skôr (napríklad v pondelok o 11.25 hod.) a musel by na matku čakať i
viac hodín niekde v meste. Matkou navrhovaný styk s maloletým nie je podľa názoru súdu v záujme

maloletého. Matka sa podľa jej vyjadrenia s maloletým stretáva sporadicky cca jedenkrát do mesiaca,
je s ním v telefonickom kontakte. Skúmanie, či od pôvodného rozhodnutia došlo k zmene pomerov
vyžaduje vykonať riadne dokazovanie v rámci konania vo veci samej a už samotná lehota, v ktorej je súd
povinný rozhodnúť o neodkladnom opatrení prakticky vylučuje hlbšie sa týmito skutočnosťami zaoberať.
Preto súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol v celom rozsahu.

4. Proti tomuto uzneseniu podala matka v zákonnej lehote odvolanie majúc za to, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Matka si je vedomá toho, že lehota na vydanie rozhodnutia o
neodkladnom opatrení neumožňuje hlbšie preskúmanie skutočností, na ktoré poukazuje v odôvodnení

súd prvej inštancie a tiež aj toho, že nie každý školský deň končí maloletý A. U. vyučovanie v rovnakom
čase. Matka je však toho názoru, že maloletý je napriek veku blízkemu dospelosti pod silným vplyvom
svojho otca (čo sa prejavilo aj pri jeho výsluchu u kolízneho opatrovníka), ktorý je voči osobe matky veľmi
negatívne nastavený. Maloletý sa vyjadril v tom zmysle, že nechce mať striktne upravené stretávanie s
matkou, že matka myslí viac na seba ako na neho, že ho matka nekontaktuje a pod., čomu ale realita

nezodpovedá. Matka prikladá výpis z hovorov a sms správ, z ktorých je zrejmé, že táto syna pomerne
často kontaktuje, volá mu a píše, častokrát bez odozvy. Tiež nie je pravdou, že by sa nezaujímala
o školské výsledky syna, o čom matka ako dôkaz prikladá fotografie z aplikácie Edupage, z ktorých
je zrejmé, že jeho výsledky aktívne sleduje. Matka ďalej zdôraznila, že pomery v domácnosti otca
neboli zatiaľ prešetrené a nebolo teda zistené v akom stave je jeho domácnosť, pričom matka má

viaceré indície, že jej stav nie je úplne v poriadku. Tiež nedávno zistila, že otec sa vo svojej domácnosti
fakticky nezdržuje odkedy má novú priateľku, u ktorej trávi väčšinu voľného času dokonca aj v čase,
kedy má byť s mladším synom a obe deti necháva doma so starými rodičmi. Nakoľko A. U. je ešte
stále maloletý, je stále šanca, avšak žiaľ len prostredníctvom neodkladného opatrenia, aby sa pomocouautoritatívneho súdneho rozhodnutia začal častejšie so svojou matkou stretávať. Súd pri rozhodovaní
nezobral do úvahy, že práve teraz v posledných mesiacoch, kedy je A. U. maloletý (plnoletosť dovŕši
v marci 2022), je možné upraviť súdnym rozhodnutím jeho pravidelné stretávanie s matkou, čím sa

zabráni pokračovaniu aktuálneho stavu, kedy je matka odkázaná na stretnutia s ním raz do mesiaca
faktickylennapárminút,pretožeotecsynanielenževstretnutiachsmatkounepodporuje,aledlhodobým
prezentovaním svojho negatívneho názoru na matku vzťah syna s ňou ešte viac znehodnocuje. Nič
okremautoritatívnehorozhodnutiasúdunezaručí,abysaA.U.smatkoučastejšiestretával.Nazlepšenie
vzťahu maloletého s matkou postačí na začiatok aj pár pravidelných stretnutí, aby sa proces zlepšovania

vzťahu vôbec začal, pretože po dovŕšení jeho plnoletosti nebude už existovať žiadny zákonný spôsob
ako docieliť jeho stretávanie s matkou. Matka podotýka, že maloletý brat A. U. má s matkou výborný
vzťah, je teda vylúčené, že by iba na základe pochybenia matky bol jej vzťah s A. U. v takom stave, v
akom sa nachádza. Pokiaľ súd prvej inštancie bol toho názoru, že podľa školského rozvrhu maloletého
nie je možné určiť stretávanie vo všetkých matkou navrhnutých termínoch, mohol návrhu vyhovieť iba
čiastočne a určiť iba niektoré termíny, ktoré uzná za súladné so záujmom maloletého s prihliadnutím

na jeho školské povinnosti. Urgentný zásah súdu v tomto smere je nevyhnutný s ohľadom na fakt, že v
marci 2022 dosiahne maloletý plnoletosť a už žiadny zásah zo strany súdu v otázke stretávanie sa syna
s matkou nebude možný, jeho vzťah k matke zostane naďalej narušený a nebude už potom fakticky
žiadna šanca na jeho reparáciu. Navrhla preto napadnuté rozhodnutie zmeniť a jej návrhu buď úplne
alebo čiastočne vyhovieť.

5.Otecvpísomnomvyjadreníkpodanémuodvolaniupovažovalrozhodnutiezasprávne,súdpodľaneho
rozhodol v najlepšom záujme maloletého A.. Poukázal na mylné predpoklady matky, ktoré vychádzajú
z toho, že otec syna proti nej ovplyvňuje a tento sa s ňou potom nechce stretávať. Nie je tomu
tak, práve naopak. Je aj v záujme otca, aby sa A. s matkou stretával, pretože v jej starostlivosti je

spoločný syn A., ktorý je vo veku, kedy potom nekriticky preberá postoje a názory matky voči otcovi.
Dôvody, pre ktoré má A. vzťah k matke taký, aký má, otec podrobne opísal vo vyjadrení k návrhu
matky na nariadenie neodkladného opatrenia a na tieto odkazuje. Rovnako mylný je predpoklad, že by
autoritatívne rozhodnutie súdu zmenilo za pár týždňov vôľu 17-ročného syna stretávať sa s matkou.
Takúto zmenu môže docieliť jedine matka zmenou jej prístupu k synovi. Matka k A. nie je vždy úprimná

a mnohokrát v živote ho oklamala. Okrem toho záujem, ktorý v odvolaní deklaruje, nekorešponduje so
skutočnosťou. Ďalšou prekážkou determinujúcou styk matky s maloletým A. je partner matky. Podľa
názoru otca matka robí chybu, pokiaľ styk so synom realizuje prevažne v jej byte, kde žije s partnerom,
ktorého maloletý nemá rád a zjavne sa nechce s ním stretávať. Najdôležitejšia zmena správania matky,
ktorá by najviac pomohla zlepšiť ich vzťahy, je paradoxne v zmene správania sa k synovi A., ktorého

matka výrazne manipuluje proti stretávaniu sa s otcom a teda aj jeho bratom. Synovi A. vštepuje odpor
voči otcovi a jeho domácnosti, takisto v A. matka vytvára strach o matku, keď je u neho a takýmto
strachom potom maloletého manipuluje, aby okamžite, keď mu matka zavolá, sa zbalil a odišiel domov.
Toto všetko vidí a vníma aj syn A., ktorý správanie matky vyhodnocuje výrazne negatívne voči nej a viní
ju z tohto stavu. K námietkam uvádzaným v odvolaní otec ešte dopĺňa, že nie je pravdou, že v čase,

kedy má mať deti sa zdržiava u priateľky, otec nemá žiadnu partnerku. Je pravdou, že niekedy sa v
domácnosti nenachádza pretože je pracovne odcestovaný a vtedy je syn A. aspoň so starými rodičmi a
bratom. Otec nemá možnosť v práci si príliš vyberať, pretože nevyhnutne potrebuje peniaze nielen na
sanáciu dlhov, ktoré matka počas manželstva urobila, ale tiež na výživu syna A., ktorú matka zanedbáva.

6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na
rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne
správne.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu,

odôvodnenie napadnutého uznesenia i argumenty matky bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne
vyhodnotil v danej veci nedostatok podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým matka
žiadala úpravu styku s maloletým A. U. do rozhodnutia súdu vo veci samej a to každý deň od pondelka
do piatku v čase od 15.00 hod. do 17.50 hod. s tým, že si maloletého vyzdvihne na zastávke školskéhoautobusu na D. ulici v J., a na konci stretnutia maloletého na túto istú zastávku školského autobusu
odprevadí.

9. Zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach (§ 324 a nasl. CSP v spojení s § 2 ods. 1
CMP), vyžaduje na nariadenie neodkladného opatrenia ako formy procesnej ochrany v konaniach súdu
o starostlivosti o maloletých zásadne potrebu bezodkladne upraviť pomery účastníkov (§ 325 ods. 1
CSP). Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný
postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, keď súd spravidla rozhodne bez výsluchu

a vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Naliehavý charakter konania o neodkladnom
opatrení neumožňuje, aby sa vo veci vykonávalo rozsiahle dokazovanie tak ako v riadnom konaní, preto
sa iba osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na
rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie (porov. uznesenie Najvyššieho
súduSRz28.11.2012,sp.zn.6MCdo5/2012,ktorésasícetýkapredbežnýchopatrení,avšakvzhľadom

na obdobnú právnu úpravu je aktuálne aj vo vzťahu k neodkladnému opatreniu). Spravidla to znamená,
že súd vychádza zo skutkových tvrdení navrhovateľa, ktoré posudzuje v súvislosti s dostupnými dôkazmi
z hľadiska ich pravdepodobnosti.

10. V prejednávanej veci súd prvej inštancie návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia

zamietol z dôvodu, že neboli splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP, pretože nebola osvedčená
potreba dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého
uznesenia, podaného odvolania ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej
inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na rozhodnutie o návrhu matky na
nariadenie neodkladného opatrenia, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého uznesenia a poukazuje na správnosť tam uvedených dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP),
pričom nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť. Odvolací súd
preto nemôže dať za pravdu odvolateľke, ktorá navyše v odvolaní neuviedla žiadne nové relevantné
skutočnosti spôsobilé privodiť zmenu odvolaním napadnutého uznesenia.

11. Zmyslom právnej úpravy formou neodkladného opatrenia v konaniach vo veci starostlivosti o
maloletédetijeochranaprávdetívprípadekonkrétnehoohrozenia.Akobolovyššieuvedené,nariadenie
neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby nebolo vážnejších
pochybností o potrebe dočasnej úpravy.

12. Podľa § 38 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd
na jeho názor prihliadne.

13. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú

zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, táto zásada je vyjadrená aj v § 28 ods. 1 a 2 Zákona o
rodine. Dieťa má teda zákonom garantované právo byť vychovávané oboma rodičmi, a to aj v prípade,
ak rodičia spolu nežijú. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, má preto právo v
primeranom rozsahu podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa, osobne sa o dieťa starať a budovať
citové a rodinné väzby s ním, nakoľko stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z

tohto vzťahu vyplývajúcimi. Prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí musí však byť
záujem dieťaťa ( čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa).

14. V danom prípade odvolací súd pri rozhodovaní o návrhu matky vzal do úvahy právo maloletého
na pravidelný kontakt s oboma rodičmi a zároveň prihliadal aj na názor maloletého A. U.. Vzhľadom

na zistené okolnosti prípadu odvolací súd vyhodnotil zhodne so súdom prvoinštančným, že aktuálne
prebiehajúce stretávania matky s maloletým dostatočne reflektujú záujem maloletého na udržiavaní
citových väzieb s matkou ako odlúčeným rodičom, pričom tento spôsob stretávania zodpovedá aj vôli
dieťaťa. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne
svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach

týkajúcichsamaloletéhodieťaťa,mámaloletédieťaprávobyťvypočuté.Názorumaloletéhodieťaťamusí
byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. V prejednávanej
veci ide o dieťa, ktoré je síce ešte maloleté, avšak o cca dva mesiace dosiahne plnoletosť. Pokiaľ
v súčasnosti A. U. nemá chuť vídať sa s matkou častejšie ako raz mesačne, hoci majú na sebakontakt a mohol by sa na stretnutí s matkou dohodnúť, určite má na to svoje dôvody, ktoré ale nie je
dobre možné v tomto skrátenom konaní zisťovať. V skrátenom dokazovaní nebolo osvedčené tvrdenie
matky, že otec obmedzuje A. U. v stretnutiach s matkou, keďže toto nebolo potvrdené ani výsluchom

maloletého a otec toto tvrdenie výslovne poprel, keď uviedol, že matka nemá nijako obmedzený prístup
k maloletému A. U. a môže sa s ním na stretnutí telefonicky dohodnúť, poukázal na to, že nemá
záujem ich stretnutia obmedzovať a to aj v záujme druhého ich syna A. U.. Z dokazovania tak vyplýva,
že frekvencia stretávania s matkou je voľbou samotného maloletého A. U.. Vzhľadom na vek blízky
dospelosti možno dôvodne usudzovať na dostatočnú rozumovú vyspelosť maloletého A. U. a bolo

preto namieste rešpektovať jeho prianie. Nútenie maloletého do častejších stretnutí formou súdneho
rozhodnutia by podľa názoru odvolacieho súdu ani nemohlo naplniť očakávania matky na zlepšenie
vzťahov medzi matkou a synom, naopak, mohlo by pôsobiť kontraproduktívne. Priame donucovanie
dieťaťa proti jeho vôli k stykom s odlúčeným rodičom nemôže byť v záujme dieťaťa, a to tým viac, ak
ide o dieťa na prahu dospelosti ako je tomu u A. U.. Ignorovanie vôle dieťaťa zo strany rodiča a snaha
zmeniť jeho názor donucovacími prostriedkami nepredstavuje vhodný nástroj na reparáciu ochladnutých

vzťahov medzi rodičom a dieťaťom, naopak, uvedené môže ich vzťahy do budúcna ešte zhoršiť. Preto
dôvody, uvádzané matkou nemohli obstáť. Pokiaľ má matka reálny záujem na zlepšení vzťahov so
starším synom, jedinou účinnou cestou podľa názoru odvolacieho súdu nie je neodkladné opatrenie o
úprave jej styku so synom, ako sa matka nesprávne domnieva, ale zmena jej prístupu k synovi a jeho
potrebám.

15. Preto odvolací súd vyhodnotil argumentáciu odvolateľky ako nedôvodnú, v súčasnosti prebiehajúce
stretávanie matky s maloletým sa javí vzhľadom k okolnostiam prípadu ako primerané a postačujúce.
Akákoľvekináúpravastykubynebolaspôsobilánapomôcťzlepšeniuvzťahovmedzimatkouamaloletým
a zároveň by bola v rozpore s jeho vôľou, pričom netreba zabúdať na charakter inštitútu neodkladného

opatrenia.

16. Pokiaľ ide o tvrdenia odvolateľky, poukazujúce na absenciu správy o prešetrených pomeroch
na strane otca maloletých a spochybňujúce vhodnosť pomerov v domácnosti otca, odvolací súd ich
vyhodnotil ako neopodstatnené, tvrdenia matky sú vágne a matka na ich osvedčenie ani neprodukovala

žiadne relevantné dôkazy, to však neznamená, že by sa jej tvrdeniami nemal zaoberať súd konajúci vo
veci samej.

17. Vedený týmito úvahami, keďže potreba upraviť styk matky s maloletým formou neodkladného
opatrenia (či už v zmysle jej návrhu alebo inak) nebola osvedčená, dospel aj odvolací súd k záveru, že

podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade splnené neboli a preto napadnuté
uznesenie v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP z dôvodu vecnej správnosti v celom rozsahu
potvrdil, pričom sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na ktoré v podrobnostiach
odkazuje.

18. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého,
styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať

návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.