Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. apríl 2022

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/18/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5622201106
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2022:5622201106.2

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci navrhovateľov v 1. L. X.. J. B., F.., nar. XX. XX. XXXX, v 2. rade B..
R. Č., nar. XX. XX. XXXX, navrhovatelia v 1. a 2. rade bytom B. XX, Z., obidvaja zastúpení Advokátskou
kanceláriou Beňová, s.r.o., so sídlom Blumentálska 8, Bratislava, IČO: 47 232 366, proti odporkyni Z..
G. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. X, Y. W., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie tohto znenia:

a) Odporkyni sa u k l a d á , aby telefonicky, elektronickou komunikáciou (vrátane sociálnych sietí)
nekontaktovala navrhovateľov v 1. a 2. rade.

b) Odporkyni sa u k l a d á , aby sa na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov nepribližovala k navrhovateľom
v 1. a 2. rade.

II. Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a .
III. Súd p o u č u j e odporkyňu, že môže voči navrhovateľom v 1. a 2. rade podať žalobu, ktorej
predmetom bude nárok na návrat do predošlého stavu, alebo náhrada škody alebo inej ujmy spôsobenej
výkonom neodkladného opatrenia.

IV. Navrhovateľom v 1. a 2. rade sa voči odporkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 50 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš (ďalej „súd“) elektronicky dňa 01. 04.
2022, navrhovatelia žiadali neodkladným opatrením uložiť odporkyni, aby ich úplne alebo čiastočne
písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou (vrátane sociálnych sietí), alebo inými prostriedkami

nekontaktovala a zároveň žiadali jej uložiť, aby sa k nim nepribližovala na vzdialenosť menšiu ako 50
metrov. Uplatnili si aj nárok na náhradu trov konania. Návrh odôvodnili tým, že sú manželia a dlhodobo
pôsobia ako pedagógovia na katedre klávesových nástrojov a cirkevnej hudby HTF VŠMU. Odporkyňa
je bývalou študentkou, ktorá v školskom roku 2014/2015 ukončila bakalárske štúdium na uvedenej
fakulte. Navrhovateľ v 1. rade viedol kolektívne prednášky z predmetu didaktika a metodika hry na
klavíri, ktoré odporkyňa navštevovala v rokoch 2013 - 2015. Navrhovateľka v 2. rade odporkyňu nikdy

neučila.Napriektomu,žeanijedenznavrhovateľovneudržiavalsodporkyňoužiadenkontakt,tátoichpo
ukončeníbakalárskehoštúdiazačalaodroku2016kontaktovaťnevyžiadanoue-mailovoukomunikáciou,
ktorá mala aj vulgárny a výhražne ladený kontext a bola zasielaná spravidla v neskorých nočných,
resp. v skorých ranných hodinách. V rokoch 2016 a 2017 odporkyňa poslala navrhovateľom množstvo
správ (ktoré navrhovatelia v návrhu špecifikovali). Nakoľko sa navrhovatelia dozvedeli, že obdobným
spôsobom odporkyňa obťažovala aj niektorých ďalších kolegov navrhovateľov, títo sa rozhodli dňa 11.

05. 2017 zaslať výzvu, adresovanú odporkyni a zároveň aj jej matke, k upusteniu od tohto správania.
Po tejto výzve odporkyňa dočasne prestala kontaktovať navrhovateľov prostredníctvom nevyžiadanýchspráv, avšak v roku 2018 ich začala opäť kontaktovať prostredníctvom nevyžiadaných SMS správ a
taktiež nevyžiadaných telefonátov v nočných a večerných hodinách tak zo svojho telefónneho čísla,
alebo telefónneho čísla matky odporkyne, resp. z úplne iných telefónnych čísiel. Uvedené prinútilo

navrhovateľov najskôr zmeniť a utajiť telefónne číslo pevnej linky na adrese B. XX a keď to nepomohlo
a odporkyni sa podarilo zistiť aj toto utajené číslo, pristúpili k úplnému zrušeniu pevnej linky. V roku 2019
odporkyňa prišla na pracovisko navrhovateľov v budove VŠMU, odkiaľ bola vyvedená vrátnikom. Dňa
17. 02. 2020 navrhovateľka v 2. rade obdržala na svoju školskú e-mailovú adresu ďalšiu nevyžiadanú
poštu, obsahujúcu obťažujúce zvukové odkazy. Z toho dôvodu navrhovateľka v 2. rade svoju školskú

e-mailovú schránku zrušila. Obťažovanie zo strany odporkyne eskalovalo v septembri 2020, kedy
vyhľadala navrhovateľov v mieste ich bydliska, kde sa pred vchodom do bytového domu opakovane
pokúšala vstúpiť do ich obydlia, vyzváňala na bytový telefón a dožadovala sa vpustenia do bytového
domu. Uvedené konanie odporkyne bolo následne aj podnetom na podanie trestného oznámenia
zo strany navrhovateľov. Pri výsluchu odporkyňa potvrdila zasielanie správ navrhovateľom (vrátane
výhražných správ). V rozpore s racionálnou stránkou veci, vo výpovedi obvinila navrhovateľov z ich

údajného „telepatického“ vplývania na ňu najmä v noci a uviedla ďalšie tvrdenia z ktorých navrhovatelia
usúdili, že odporkyňa dlhodobo trpí bludmi a schizoidnými predstavami. V rámci výsluchu potvrdila
aj osobné vyhľadávanie navrhovateľov v mieste ich pracoviska a následne aj v mieste ich bydliska.
Napriek uvedeným skutočnostiam konajúci príslušník policajného zboru trestné oznámenie odmietol
a navrhovateľov odkázal s poukazom na zásadu „ultima ratio“ na uplatňovanie súkromnoprávnych

nárokov na civilnom súde. Z textu uznesenia vyplýva, že poverený príslušník policajného zboru sa
v danom prípade zaoberal iba otázkou nebezpečného vyhrážania, ale bez riadneho zdôvodnenia sa
nezaoberal otázkou nebezpečného prenasledovania, ktoré bolo zrejmé z opísaného skutkového stavu.
Po uvedenom trestnom oznámení a jeho prejednaní na ORPZ Bratislava I sa odporkyňa odmlčala
až do dňa 11. 03. 2022, kedy v noci o 01:30 hod. intenzívne zvonila na domový zvonček na adrese

navrhovateľov. Keďže zvonenie neprestávalo, navrhovateľ v 1. rade vyšiel z domu a žiadal odporkyňu o
vysvetlenie, čo tam robí. Odporkyňa bola však zjavne pod vplyvom alkoholu a nezrozumiteľne hovorila
niečo o tom, že ju oni sami volali. Keďže odporkyňa odmietla odísť a obťažovať tak ďalej navrhovateľov,
navrhovateľ zašiel na pracovisko polície, vzdialené asi 50 metrov od miesta bydliska. Na odporúčanie
polície zavolal záchranku, avšak po jej príchode odporkyňa utiekla. Toto isté sa zopakovalo v ten istý

deň o 03:15 hod., kedy odporkyňa znova začala vyzváňať na zvonček navrhovateľov. Navrhovateľ v
1. rade zavolal políciu, ktorá odporkyňu zadržala a spísala o tomto incidente záznam. Navrhovateľ v 1.
rade si na svojom J. profile našiel opakované žiadosti odporkyne o priateľstvo. Vzhľadom na uvedené
navrhovatelia tvrdili, že od roku 2016 doteraz sú vystavovaní nevyžiadaným správam a kontaktovaniu
osobnému a telefonickému zo strany odporkyne, pričom odporkyňa sa vo viacerých správach vyjadrila,

že má záujem, okrem iného, na navrhovateľov aj fyzicky zaútočiť.

2. Z listinných dôkazov, pripojených k návrhu, súd zistil, že odporkyňa v rokoch 2016 a 2017 atakovala
navrhovateľku v 2. rade množstvom e-mailových správ, z ktorých niektoré sú nezrozumiteľné, ale
niektoré sú vyslovene výhražného charakteru, napr. zaslaná správa dňa 29. 05. 2016 „prajem Vám, aby

ste čo najskoršie zomreli!!!“, dňa 26. 03. 2017 „zdochnite Vy hlavná kurvaaaaaaaaaaa“, dňa 05. 04. 2017
„zomrite už vy satan, zomrite, zomrite...“. Množstvo správ obsahuje veľmi vulgárne výrazy a dňa 17. 04.
2017 odporkyňa zaslala navrhovateľke v 2. rade jej fotografiu s dokreslených krížom, číslicami 666 a
dokonca oznámenie o jej úmrtí dňa 17. 04. 2017. Zabitím sa odporkyňa vyhrážala navrhovateľke v 2.
rade aj zvukovou nahrávkou zo dňa 17. 04. 2017. Nevyžiadané správy s vulgárnym obsahom odporkyňa

zasielala aj navrhovateľovi v 1. rade v roku 2017. Okrem vulgárnych výrazov niektoré správy obsahujú
aj vyhrážky, napr. v správach zo dňa 22. 03. 2017 uviedla „...zabojem Vás...“, „...zdochnite už!...“, Ak tak
Vás jedine prúdem zavraždiť za to, ze svine nemajú žiť na zemeguly...“. Navrhovatelia k návrhu pripojili
aj prehľad niektorých obťažujúcich volaní z roku 2018 na súkromnú pevnú linku navrhovateľky v 2. rade.
Z kópie správ z J. vyplýva, že odporkyňa zrejme týždeň pred podaním návrhu kontaktovala navrhovateľa

v 2. rade s opakovanou žiadosťou o priateľstvo na facebooku. Z uznesenia OO PZ Bratislava Staré
Mesto - východ ČVS: ORP-795/SMV-B1-2020 zo dňa 25. 09. 2020 vyplýva, že vec oznamovateľov
(navrhovateľov v 1. a 2. rade) bola odmietnutá, nakoľko nebol zistený dôvod na začatie trestného
stíhaniaalebonapostuppodľa§197ods.2Trestnéhoporiadku.Odôvodnenietohtouzneseniaobsahuje
výpoveď Z.. G. B. (odporkyňa) zo dňa 10. 09. 2020, v ktorej táto potvrdila kontaktovanie navrhovateľov.

Svoje správanie odôvodnila tým, že zaslané e-mailové správy považovala za opodstatnené, pretože
navrhovatelia vedeli o príčine jej hnevu, vedeli o jej psychickom stave, nakoľko ho oni spôsobili. Tvrdila,
že navrhovatelia sa s ňou telepaticky spojili, väčšinou v noci, keď spala, alebo keď cvičila na klavíri.
Odporkyňa mala deptanie zo strany navrhovateľov na diaľku, a to tak, že ju podceňovali. Uviedla, že vroku2016bolamesiachospitalizovanánapsychiatriivLiptovskomMikulášiapoprepustenípoctivobrala
lieky. Tieto stavy však mala aj keď lieky nebrala, a preto ich svojvoľne vysadila. Maily písala na svoju
obranu, nechcela nimi nikomu ublížiť, chcela len aby vedeli, že jej ubližujú. Odporkyňa priznala požívanie

alkoholických nápojov. potvrdila, že keď mala svoje stavy, tak navrhovateľke v 2. rade v nepravidelných
intervaloch volala na pevnú linku, pretože nevedela ovládať tie šoky. Do budovy VŠMÚ si išla len nabiť
mobil pričom predpokladala, že v tom čase už navrhovatelia tam nebudú. Začiatkom roka 2020 poslala
navrhovateľke diktafónové - hlasové nahrávky, kde bolo zhrnutie celého problému, ako ju navrhovateľka
v 2. rade osočuje, a preto si nemôže nájsť prácu, pričom jej služobný mail našla na internetovej stránke

asociácie učiteľov hudby. V týchto nahrávkach neboli žiadne vyhrážky ani nadávky. Potvrdila, že zvonila
na domový zvonček v byte navrhovateľov.

3. Zo správy OO PZ Bratislava Staré Mesto-východ zo dňa 14. 04. 2020, číslo ORPZ-BA1-
OPP2-11-054/2022, ktorú na návrh navrhovateľov zabezpečil súd vyplýva, že OO PZ Staré Mesto-
východ eviduje pod číslom 70.22/96 zo dňa 11. 03. 2022 udalosť „Rušenie nočného kľudu - Bratislava -

Staré Mesto, Poľná 2614/23“, kedy polícia v čase o 03:35 hod. prijala telefonický oznam J. B. o tom, že
G. B. neustále zvoní na zvonček, ktorý je na meno N.. Hliadka sa na mieste spojila s oznamovateľom
a zistila, že osoba B. bola v čase preverenia značne pod vplyvom alkoholických nápojov. Po zákonnom
poučení zo strany hliadky PZ táto z miesta odišla. Úradný záznam hliadka k udalosti nespisovala.

4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. g), písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,

h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

7. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

8. V zmysle citovanej právnej úpravy súd nariadi neodkladné opatrenie za predpokladu, že má
aspoň osvedčenú potrebu neodkladne upraviť pomery medzi stranami. Nakoľko o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhoduje v krátkej dobe, bez povinnosti vypočuť strany, súd
skúmal, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľmi

tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy, či uložením požadovanej
povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa strana sporu domáha,
či navrhovaným neodkladným opatrením sa nedosiahne nenávratný stav, či povinná osoba nebude
právnymi účinkami neodkladného opatrenia obmedzená neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný
rozsah a či sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (komentár k ust. § 325

CSP).

9. Z tvrdení navrhovateľov, podporených listinnými dôkazmi, mal súd osvedčené, že odporkyňa
má dlhodobo tendenciu kontaktovať navrhovateľov nevyžiadanými telefonátmi a hlavne e-mailovou
komunikáciou. Značná časť predložených e-mailových správ, ktoré odporkyňa zaslala navrhovateľom,

obsahuje veľmi vulgárne výrazy, hrubo urážlivé tvrdenia a dokonca v niektorých sa odporkyňa vyhrážala
navrhovateľom aj smrťou. Tvrdenie navrhovateľov o tom, že neiniciujú žiadnu formu kontaktu s
odporkyňou, potvrdzuje samotná výpoveď odporkyne na OO PZ v Bratislave dňa 10. 09. 2020, kde
uviedla, že navrhovatelia sa s ňou majú kontaktovať „telepaticky“. Skutočnosť, že odporkyňa priznala
určité psychické problémy aj to, že bola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení, neospravedlňuje

správanie odporkyne vo vzťahu s navrhovateľom. Uvedená e-mailová komunikácia síce na určitú dobu
ustala (po prejednaní oznámenia navrhovateľov v roku 2020), avšak aktuálne odporkyňa obnovila snahu
o túto komunikáciu. Uvedené vyplýva zo žiadosti odporkyne o priateľstvo s navrhovateľom na jeho
J. profile, ako aj snaha odporkyne navštíviť navrhovateľov v mieste ich bydliska, navyše v nočnýchhodinách a pod vplyvom alkoholu. Súd mal preto osvedčené, že odporkyňa má tendenciu kontaktovať
navrhovateľov proti ich vôli, pričom jej snahy o stretnutie, príp. komunikáciu, navrhovatelia pociťujú
ako obťažovanie. Vzhľadom na predchádzajúce obťažovanie nemožno od navrhovateľov požadovať

tolerovanietakéhotosprávaniaodporkyneanaopakodporkyňasinemôžetakýmtospôsobomvynucovať
záujem zo strany navrhovateľov. Preto súd v súlade s ustanovením § 325 ods. 2 písm. g) CSP uložil
odporkyni, aby sa s navrhovateľmi nekontaktovala telefonicky a elektronickou komunikáciou, vrátane
sociálnych sietí. Tvrdením navrhovateľov a predloženými listinnými dôkazmi mal súd osvedčené, že
navrhovateľka mala a stále má tendenciu o elektronickú komunikáciu s navrhovateľmi a v minulosti

mala tendenciu komunikovať s navrhovateľovi aj telefonicky. V tejto časti mal súd osvedčenú potrebu
poskytnúť navrhovateľom okamžitú súdnu ochranu nariadením neodkladného opatrenia.

10. Pokiaľ však navrhovatelia žiadali zakázať odporkyni aj písomný kontakt, súd nemal osvedčenú
dôvodnosť takéhoto nároku. Navrhovatelia netvrdili a z predložených dôkazov to ani nevyplýva, že
by odporkyňa mala niekedy v minulosti, príp. v súčasnom období, tendenciu s nimi komunikovať

písomne. V časti, pokiaľ navrhovatelia žiadali uložiť odporkyni povinnosť nekontaktovať ich „inými
prostriedkami“, tieto žalobcovia nešpecifikovali, a ani z doterajšieho správania odporkyne nemožno
vyvodiť o aké prostriedky komunikácie sa má jednať. Ako neurčitý súd vyhodnotil aj nárok navrhovateľov
uložiť povinnosť nekontaktovať ich „úplne alebo čiastočne“. V ustanovení § 325 ods. 2 písm. g) zákon
upravuje povinnosť uložiť zákaz nekontaktovať určitú osobu úplne alebo čiastočne, pričom je vecou

navrhovateľov, či sa domáhajú zákazu úplného alebo čiastočného, a v taktom prípade v akom rozsahu.
Preto v tejto časti návrh zamietol.

11. Súd mal takisto osvedčené, že odporkyňa má snahu osobne sa kontaktovať s navrhovateľmi napriek
ich jednoznačnému nesúhlasu. Odporkyňa sa naposledy domáhala vstupu do obydlia navrhovateľov

dňa 11. 03. 2022 v nočných hodinách. V minulosti sa odporkyňa vyhrážala navrhovateľom smrťou,
pričom takéto vyhrážky priamo narúšajú slobodnú vôľu navrhovateľov a zo strany odporkyne je takéto
správanie možné posudzovať ako psychické násilie. Tým mal súd osvedčenú potrebu okamžitej úpravy,
spočívajúcej v zákaz odporkyne priblížiť sa k navrhovateľom. Súd však 50 metrovú vzdialenosť,
požadovanú navrhovateľmi, vyhodnotil ako neprimeranú veľkú a ničím neopodstatnenú. Preto súd zákaz

priblíženia skrátil na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, ktorá je primeraná a dostačujúca na ochranu
navrhovateľov.

12. V časti, pokiaľ navrhovatelia žiadali zakázať odporkyni priblížiť sa k nim na vzdialenosť dlhšiu ako
10 metrov, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, ako neopodstatnený.

13. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

14. Podľa § 337 CSP,
(1) Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa §
336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu
podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd

neurčuje.
(2) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie
vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu
škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
(3) Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci

samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.

15. Súd neuložil navrhovateľom povinnosť podať žalobu vo veci samej v zmysle § 336 ods. 1 CSP,
pretože je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi
stranami. Preto v súlade s ustanovením § 337 ods. 1 CSP osobitným výrokom poučil odporkyňu o tom,

že môže podať voči navrhovateľom samostatnú žalobu vo veci samej. Následkom prípadnej úspešnej
žaloby by bolo zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 337 ods. 3 CSP.

16. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

17. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Nariadením neodkladného opatrenia sa konanie vo veci skončilo, preto súd rozhodol aj o trovách
konania. Výsledok konania, keď návrhu bolo vyhovené v časti o základe nároku, ale v časti rozsahu
nároku boli žalobcovia úspešní iba čiastočne, súd premietol do trov konania tak, že navrhovateľom
priznal voči odporkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %. O výške náhrady trov konania
rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.