Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. február 2022

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Cdo/303/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115209605
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:1115209605.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: U. L., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom Š., Š. XXX/XX, proti žalovanej: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlomvBratislave,Račianska71,onáhraduškody,vedenomnaOkresnomsúdeBratislavaIpodsp.zn.
20 C 113/2015, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15 Co 141/2020
zo dňa 30. októbra 2020, takto

r o z h o d o l :

Dovolacie konanie zastavuje.

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I (ďalej aj „súd prvej inštancie, resp. okresný súd“) uznesením zo dňa 26.
mája 2020, č.k. 20 C 113/2015-43 odmietol žalobu žalobcu doručenú súdu dňa 07. apríla 2015, ktorou

sa domáhal náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci (ďalej len „zák. č. 514/2003 Z. z.“) s odôvodnením, že uvedené podanie žalobcu
neobsahovalo zákonné náležitosti žaloby, pričom žalobca nedostatky žaloby neodstránil a podanie
neopravil ani po predchádzajúcej výzve okresného súdu. Keďže pre nedostatky žaloby nebolo možné v
konaní ďalej pokračovať, súd prvej inštancie podanie žalobcu odmietol po právnej stránke poukazujúc
na ustanovenia § 127 ods. 1, § 132 ods. 1 až 3, § 129 ods. 1 až 3, § 131, § 132 ods. 1 až 3, § 133 ods.

1 a 2, § 135 ods. 1 a 2 a § 136 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu uznesením sp. zn. 15 Co
141/2020 zo dňa 30. októbra 2020 napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne (§ 387
ods. 1 CSP) potvrdil. Uviedol pritom, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci postupoval správne,
keď s poukazom na ustanovenia § 127 a nasl. CSP vyzval žalobcu na odstránenie vád žaloby s

podrobným poučením, ktoré vady a ako má odstrániť. Žalobca bol zároveň poučený, že ak vady žaloby
v stanovenej lehote neodstráni, súd žalobu odmietne. Z obsahu spisového materiálu bolo zistené, že
žalobcovi bolo uznesenie súdu prvej inštancie doručené dňa 21. decembra 2019, pričom žalobca listom
doručeným súdu dňa 07. januára 2020 požiadal o predĺženie 15-dňovej lehoty na 60 pracovných dní.
Súd prvej inštancie, žiadosti žalobcu vyhovel, oznámenie o predĺženie lehoty v zmysle jeho žiadosti, mu
bolo doručené dňa 17. februára 2020. Keďže žalobca vady žaloby ani v predĺženej lehote neodstránil,

súd prvej inštancie správne žalobu žalobcu odmietol. Podanie žalobcu doručené súdu dňa 07. apríla
2015 totiž neobsahovalo zákonom stanovené náležitosti. Konkrétne absentovalo zrozumiteľne opísanie
rozhodujúcich skutočností, na základe ktorých by mohol súd posúdiť dôvodnosť žalobného návrhu.
Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj
nárok a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet
konania po skutkovej stránke. Takéto opísane rozhodujúcich skutočností je len v právomoci žalobcu a

bez ich uvedenia nemôže súd ďalej pokračovať v konaní. O trovách odvolacieho konania odvolací súdnerozhodoval, keďže žalovaná sa o odvolacom konaní ani nedozvedela; podanie, ktoré by mohlo byť
žalobou a ani odvolanie voči odmietajúcemu uzneseniu žalovanej doručené nebolo.

3.Protiuvedenémuuzneseniuodvolaciehosúdupodalžalobcadovolaniedňa07.01.2021(č.l.53spisu),
navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Mal za to, že sú dané
dovolacie dôvody podľa § 420 CSP.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) skúmal najskôr, či sú splnené

procesné podmienky pre to, aby dovolaním napadnuté rozhodnutie mohlo byť podrobené dovolaciemu
prieskumu a zistil, že tieto podmienky nie sú splnené.

5. Podľa § 438 ods. 1 CSP na konanie na dovolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Vzmysle§161ods.1CSPaktentozákonneustanovujeinak,súdkedykoľvekpočaskonaniaprihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
Ak ide o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (§ 161
ods. 2 CSP).

7. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.

8. Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

9. Podľa § 63 ods. 1 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd
posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

10. Podľa § 63 ods. 2 CSP v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne,
že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania

prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

11. Procesnú subjektivitu má subjekt, ktorý disponuje spôsobilosťou na práva a povinnosti. Fyzická
osoba nadobúda spôsobilosť na práva a povinnosti narodením (spôsobilosť na práva a povinnosti má
aj nasciturus pod podmienkou, že sa narodí živý) a stráca ju svojou smrťou. Nedostatok procesnej

subjektivity je spravidla neodstrániteľnou vadou konania. Treba ale zvažovať, či strana nemá procesnú
subjektivitu od začiatku konania, alebo ju stratila v priebehu konania. Ak strana nedisponuje procesnou
subjektivitou v čase začatia konania, ide o neodstrániteľnú vadu konania, ktorej následkom je jeho
obligatórne zastavenie. Ak dôjde k strate procesnej subjektivity fyzickej osoby počas konania, súd
konanie zastaví, alebo v konaní (najmä ak ide o majetkový spor, ktorého legálnu definíciu zákonná

úprava neobsahuje) pokračuje s dedičmi fyzickej osoby, prípadne s tými, na ktorých prešlo právo alebo
povinnosť, o ktorú v konaní ide. Ustanovenie § 63 ods. 1 CSP treba vykladať ako objektívnu možnosť či
nemožnosť v konaní pokračovať (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 227).

12. V predmetnej veci dovolací súd šetrením v súdnom spise, a to lustráciou v Registri obyvateľov zistil,
že žalobca v priebehu dovolacieho konania zomrel (09. apríla 2021, č. l. 57 spisu). Táto skutočnosť mala
za následok stratu jeho procesnej subjektivity ako jednej z procesných podmienok dovolacieho konania.
Dovolacísúdvzmyslecitovanéhoustanovenia§63ods.1CSPskúmal,čimádovolaciekonaniezastaviť
alebo či v ňom môže pokračovať. Pre posúdenie, či v dovolacom konaní možno pokračovať s prípadnými

právnymi nástupcami žalobcu, je rozhodujúca povaha veci, teda povaha uplatňovaného nároku. Pritom
povahou veci treba rozumieť hmotnoprávnu povahu predmetu konania. Povaha veci neumožňuje v
konaní pokračovať predovšetkým vtedy, ak práva a povinnosti, o ktoré v konaní ide, neprechádzajú na
právnych nástupcov alebo vtedy, ak smrťou sporovej strany dochádza podľa hmotného práva k zániku
právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide.

13. V danom prípade malo byť predmetom dovolacieho prieskumu rozhodnutie odvolacieho súdu o
potvrdení uznesenia prvoinštančného súdu, ktorým bola odmietnutá žaloba „o náhradu škody v sume
500.000,- eur s prísl.“. Z jej obsahu vyplýva, že žalobca svoj uplatnený nárok odvíja od ním tvrdenéhonesprávneho postupu Sociálnej poisťovne pri výpočte dôchodku a jeho zvýšení v období od 01.01.2004
do 13.10.2004. V dôsledku uvedeného postupu mu a celej jeho rodine mala vzniknúť „veľmi závažná
ujma na zdraví“ a „nenahraditeľné nemajetné a majetné škody“ tiež došlo „k porušeniu sociálnych a

spoločenských práv a práv a slobôd garantovaných Ústavou SR“. Uvedené skutočnosti podľa tvrdení
žalobcu odôvodňujú zaplatenie celkovej škody a ujmy najmenej v sume 500.000,- eur s prísl. Na
základe uvedeného možno konštatovať, že predmetom konania je náhrada nemajetkovej ujmy vo výške
500.000,- eur s prísl. titulom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa
zákona č. 514/2003 Z. z.

14.1. V zmysle ustanovení § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. : „Uhrádza sa skutočná škoda a
ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

14.2. Z uvedeného vyplýva, že zákonom č. 514/2003 Z.z. sa zaviedlo právo aj na náhradu nemajetkovej
ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom pri výkone verejnej moci za podmienok stanovených zákonom, t.j. vtedy, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Nemajetková ujma sa uhrádza v

peniazoch, ak ju nie je možné uspokojiť inak.
14.3. Právonazadosťučineniepodľacitovanýchustanoveníjesvojoupovahouúzkospätéspostihnutou
fyzickou osobou; má osobný charakter predovšetkým preto, že cieľom tejto satisfakcie je medzi
oprávnenýmsubjektomapovinnýmsubjektomprimeranevyvážiťazmierniťnemajetkovúujmuvzniknutú
fyzickej osobe (poškodenému). Smrťou oprávnenej osoby preto povinnosť poskytnúť zadosťučinenie

zaniká, pretože táto povinnosť je osobne viazaná na túto osobu, takže neprechádza na ďalšie osoby.
Procesnýmdôsledkomtohoje,žeakzomrievpriebehusúdnehokonania„onáhradunemajetkovejujmy“
podľa zákona č. 514/2003 Z. z. oprávnená osoba, ktorej mala byť spôsobená škoda (či už nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom), musí byť konanie podľa § 63 ods. 1 v spojení s §
438 ods. 1 CSP zastavené, pretože vzhľadom k povahe veci nemožno v súdnom konaní pokračovať.

14.4. Spoukazomnauvedenédovolacísúduzatvára,žeakvpriebehudovolaciehokonaniavdanejveci
„o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 500.000,- eur s prísl.“ žalobca zomrel a stratil tak spôsobilosť
byť stranou sporu, neumožňovala povaha posudzovanej veci v konaní pokračovať.

15. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky potom neostalo iné, než dovolacie konanie zastaviť (§ 63

ods. 1, § 161 ods. 2 v spojení s § 438 ods. 1 CSP).

16. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 druhá veta CSP).

17. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.