Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. november 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13C/76/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119412590
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6119412590.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci

žalobkyne R. C., F.. XX. XX. XXXX, Q. T. K.. E. XX, T. T., proti žalovanej v 1/ rade A. Š., F.. XX. XX.
XXXX, Q. T. S. X, T. T., žalovanej v 2/ rade C. J., S. E., S. M., C. K.. XX, T. T., a žalovanej v 3/ rade W.
W., F.. XX. XX. XXXX, T. U., Z. X, certifikovaný partner predaja, RE/MAX Attraktive Plus, Gazdovský rad
37/D, Šamorín, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 10 000,- Eur alebo vrátenie bytu, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a .

Žalované v 1/, 2/ a 3/ rade n e m a j ú nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podanou žalobou doručenou súdu dňa 07. 11. 2019 žiadala súd o vydanie bezdôvodného

obohatenia vo výške 10 000,-- Eur resp. vrátenie bytu, ktorý previedla kúpnou zmluvou na žalovanú v 1/
rade. Vo svojom žalobnom návrhu uviedla, že dôvodom podanej žaloby je jej nespokojnosť s predajom
bytu, na ktorý ho nahovorila W. W. spolu J. C. J., pričom ona sama nebola stotožnená s predajom bytu
za takú sumu, akú nakoniec pri predaji obdržala. Sama požadovala vyššiu kúpnu cenu, pretože si bola
vedomá hodnoty bytu, ktorý predávala. Uviedla, že k predaju bytu došlo veľmi rýchlo, nemala si čas
to dobre premyslieť a k podpisu zmluvy o predaji bytu bola donútená. Z kúpnej ceny 69 000,-- Eur, s
ktorou nesúhlasila, bolo odpočítané 2 000,-- Eur pre realitnú kanceláriu RE/MAX a k vyplateniu zostala

suma 67 000,-- Eur. Z dôvodu, že do uvedeného bytu vložila svoje finančné prostriedky, najmä čo sa
týkarekonštrukcie,ktorúšpecifikovalavpísomnepodanejžalobe,žiadalavydaťbezdôvodnéobohatenie
v rozsahu 10 000,-- Eur alebo vydať bezdôvodné obohatenie a vrátiť byt nachádzajúci sa v Banskej
Bystrici na Radvanskej ulici č. 3 späť do vlastníctva žalobkyne.

2. Žalobkyňa ako dôkaz svojich tvrdení predložila list vlastníctva č. 3397 zo dňa 25. 01. 1996, z ktorého
mal súd za preukázané po vykonaní dokazovania, že žalobkyňa bola vlastníčkou bytu nachádzajúceho

sa R. T. T. F. S. K. Č.. X, T. Č.. X, R. R. Č.. X, F. X. H. v podiele 1/1.

3. Súd ďalej vykonal dokazovanie kúpnou zmluvou zo dňa 22. marca 2017, z ktorej vyplynulo, že
žalobkyňa ako predávajúca predala žalovanej v 1/ rade ako kupujúcej byt nachádzajúci sa v T. T. F. S.
K. Č.. X, T. Č.. X, F. X. H., J. Č. XXX, ktorý je postavený na pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/
X a k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XX/XXXX k celku na spoločných častiach
a zariadeniach bytového domu. Medzi zmluvnými stranami došlo k dohode ohľadne kúpnej ceny tak

ako táto vyplýva z článku II. odsek 2.1 na sumu 69 000,-- Eur. Zmluvné strany sa dohodli, že práv časť
kúpnej ceny vo výške 1 000,-- Eur uhradí kupujúci predávajúcemu na účet sprostredkovateľa prevodu
spoločnosti (RE/MAX Fair) ESTATE AGENCY FAIR, s.r.o. so sídlom Banská Bystrica, Dolná ulica č. 51,IČO: 45 870 845 v zmysle dohody o zložení blokovacieho depozitu s tým, že uvedená zaplatená časť
kúpnej ceny sa v plnom rozsahu započítava do kúpnej ceny.

4. Druhú časť kúpnej ceny vo výške 10 000,-- Eur kupujúci uhradí bezhotovostným prevodom na účet
predávajúceho do 3 dní od podpisu zmluvy oboma zmluvnými stranami a tretiu časť kúpnej ceny vo
výške 58 000,-- Eur kupujúci uhradí bezhotovostným prevodom na účet predávajúceho z poskytnutého
hypotekárneho úveru od Slovenskej sporiteľne, a.s. do 15 pracovných dní od podpisu zmluvy oboma
zmluvnými stranami.

5. Súd mal ďalej za preukázané, že rozhodnutím zo dňa 15. 05. 2017 pod číslom vkladu V XXXX/XXXX
rozhodol Okresný úrad Banská Bystrica, katastrálny odbor o tom, že povolil vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti a to byt č. X, vo vchode č. X, na X. poschodí, súpisné číslo XXX,
stojaci na pozemku registra C“ P. XXXX/1 a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XX/XXXX na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu v prospech žalovanej v 1/ rade na základe kúpnej zmluvy,

ktorú uzatvorila so žalobkyňou.

6. Žalovaná v 1/ rade vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že ako kupujúca vo vzťahu k žalobkyni
vystupovala vždy korektne, kúpnu zmluvu uzatvárala dobromyseľne a v dobrej viere, že kúpna zmluva
je tak ako sa v nej samotnej uvádza právnym úkonom dvoch zmluvných strán, ktoré zhodne prehlasujú,

že si kúpnu zmluvu riadne prečítali, s jej obsahom súhlasia potom, čo jej obsahu porozumeli. Kúpna
zmluva sa podľa jej názoru zhoduje s ich slobodnou a vážne prejavenou vôľou, nebola dojednaná
v tiesni ani za inak nevýhodných podmienok. Takúto zmluvu strany vlastnoručne podpísali, pričom
podpis žalobkyne bol úradne osvedčený. Žalobu voči nej považuje za neopodstatnenú, neodôvodnenú,
nepodloženú nijakými relevantnými dôkazmi, pričom tvrdenia žalobkyne sú zavádzajúce, účelové a

založené na teóriách a úsudkoch žalobkyne, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi, ale aj s princípmi
akéhokoľvek právneho a spravodlivého štátu.

7. Žalovaná v 1/ rade ďalej uviedla, že žalobkyňa nepredložila nijaký dôkaz ani dôvod o tom, na základe
ktorého by bolo možné konštatovať, že jej tvrdenia sú považované za odborné resp. hodné osobitného

zreteľa. Uviedla, ďalej, že je nepochybné, že kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 22. 03. 2017, pričom
žalobkyňa podala žalobu až dňa 07. 11. 2019, teda 2 roky 8 mesiacov neskôr po podpísaní takejto kúpnej
zmluvy. Uviedla ďalej, že čo sa týka hodnoty bytu v danom prípade je rozhodujúce a najdôležitejšie
hodnota, ktorá sa prejavila v kúpnej cene tak, ako bola táto dohodnutá v kúpnej zmluve. Z uvedených
dôvodov žiadala žalovaná v 1/ rade žalobu žalobkyne zamietnuť ako nedôvodnú.

8. Žalovaná v 2/ rade vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že sprostredkovanie predaja bytu
žalobkyne mala v ponuke W. W. z realitnej kancelárie RE/MAX Free Rovinka, ktorá jej ponúkla
spoluprácu pri predaji tohto bytu. Uviedla, že žalobkyňa bola vždy ústretová, ohliadky boli vykonané
vždy za jej účasti, ani jedenkrát pri ich vzájomnom kontakte nespomenula, že by inzerovaná cena za jej

byt bola nízka, resp. že byt nechce predať. Posledná vykonaná ohliadka bytu bola vykonaná s p. A. Š.,
ktorá prejavila záujem o kúpu bytu a celý proces od ohliadky bytu až po schválenie úveru, z ktorého mala
byť financovaná kúpna cena za uvedený byt trvalo tri týždne, počas ktorej doby bol žalobkyni zaslaný
návrh kúpnej zmluvy, zároveň ju informovala o nadchádzajúcich úkonoch, s čím žalobkyňa vyjadrila
súhlas. Následne zorganizovala stretnutie v Slovenskej sporiteľni za účasti obidvoch zmluvných strán

za účelom podpísania úverových a záložných zmlúv, kde spolu s kupujúcou bol v banke prítomný aj
jej finančný poradca a následne došlo k podpisu kúpnej zmluvy, pričom žalobkyňa svoj podpis úradne
overila a návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti podpísala. Žalovaná v 2/ rade
ďalej uviedla, že po vyplatení kúpnej ceny za byt v zmysle kúpnej zmluvy dohodla termín odovzdania
bytu za účasti oboch zmluvných strán a taktiež syna žalobkyne jej osobne a tak isto pani W.. Zároveň

od odovzdania bytu nebola so žalobkyňou v žiadnom kontakte. Žalovaná v 2/ rade uviedla, že žalobu
žalobkyne žiada zamietnuť, pretože takýto nárok neuznáva.

9. Žalovaná v 3/ rade sa k žalobe písomne nevyjadrila, na pojednávaní sa nezúčastnila, preto súd konal
a rozhodol aj bez jej prítomnosti.

10. Žalobkyňa osobne na pojednávaní uviedla, že pani W. je jej neter, ktorá ju nahovorila na predaj jej
bytu s tým, že aby sa presťahovala do U. a tam kúpila byt, pretože ona sa o ňu starať v Banskej Bystrici
nemôže, nemôže dochádzať na takú diaľku s tým, že by potom obe bývali v U.. Uviedla, že ona tambývala asi jeden rok a v súčasnej dobe býva opäť v Banskej Bystrici v 1-izbovom byte, ktorým vlastníkom
je tak isto jej syn ako je aj vlastníkom bytu v U..

11. Žalobkyňa ďalej uviedla, že pani W. jej povedala, že jej byt predá, byt nafotila, fotky dala na internet s
tým, aby sa hlásili ľudia, z ktorých si ona potom bude môcť vybrať. Žalobkyňa ďalej uviedla, že následne
sa objavila žalovaná v 1/ rade, ktorá povedala, že má záujem o kúpu tohto bytu, pričom to netrvalo dlho
a o nejaké tri dni sa byt kupoval resp. predával. Uviedla, že jej sa nikto nespýtal, že za akú cenu chce
tento byt predať a p. W. jej telefonicky povedala, že aby išla na mestský úrad s tým, že aby nerobila

cirkus, bola poslušná a podpísala zmluvu. Žalobkyňa uviedla, že išla na mestský úrad, kde bola p. J.,
ktorá doniesla kúpne zmluvy, tieto ona podpísala a bol jej tam overený podpis. Uvedené udalosti sa
odohrali v roku 2017. Uviedla, že potom išli do Slovenskej sporiteľne, kde žalovaná v 1/ rade spolu s
nejakým pánom tak isto podpísali tieto listiny. Uviedla ďalej, že vie o tom, že žalovaná v 1/ rade si zobrala
hypotéku na tento byt a z tohto financovala jeho kúpu. Uviedla ďalej, že pred predajom bytu sa s nikým
neporadila, ju nikto neinformoval o rozhodujúcich okolnostiach a svojho syna nechcela zaťažovať týmito

záležitosťami, takže sa tak isto na okolnosti predaja bytu nespýtala.

12. Žalovaná v 1/ rade vo svojom vyjadrení na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava svojho písomného
vyjadrenia, pričom obchod neprebehol tak rýchlo, ako to uvádzala žalobkyňa, ale trvalo to nejakých 6
týždňov, pričom ona sama vždy komunikovala iba s p. Slivkovou, ktorá jej povedala cenu tohto bytu a

pokiaľ bola prítomná na nejakých úkonoch, nikdy nevidela, že by bol vykonávaný akýkoľvek nátlak na
žalobkyňu alebo na ňu. Uviedla, že pokiaľ sa stretla so žalobkyňou, nikdy na nej nepozorovala a táto ani
nikdy nehovorila o tom, že by byt nechcela predať, alebo že nesúhlasí s kúpnou cenou a podobne.

13. Žalovaná v 2/ rade vo svojej výpovedi uviedla, že ju oslovila p. W., ktorá je realitná maklérka s tým,

že v budúcnosti jej teda žalobkyňa bude byt predávať v Banskej Bystrici, či ju môže osloviť a poveriť
ju úkonmi ohľadne predaja tohto bytu vzhľadom k tomu, že na pracuje v Bratislave a byt sa nachádza
v Banskej Bystrici. Uviedla aká je jej predstava o cene tohto bytu s tým, že pracuje v oblasti realít,
mala prehľad ohľadne trhových cien v Banskej Bystrici. Žalovaná v 2/ rade uviedla, že po niekoľkých
mesiacoch sa jej ozvala, že predaj bytu je aktuálny s tým, aby pomohla s prípadným predajom a

pokiaľ by mala klienta, ktorý by mal záujem o kúpu tohto bytu, aby sa jej ozvala. Uviedla, že potom čo
vykonala jednu ohliadku s p. Š., ktorou kúpa sa neskôr nerealizovala, kontaktovala p. W. s tým, či tejto
klientke môže ponúknuť byt žalobkyne. Potom čo došlo k súhlasu, vykonali obe ohliadku tohto bytu,
teda bytu žalobkyne s tým, že táto ohliadka prebehla v serióznej atmosfére, žalovaná v 2/ rade uviedla,
že si pamätá, že žalobkyňa hovorila o tom, že kupuje byt niekde pri Banskej Bystrici, má sa jednať o

novostavbu na prízemí, že je tam nejaká záhrada s tým, že žalobkyňa sa na takýto byt tešila. Uvádzala,
že jej syn pracuje v Anglicku a po návrate má záujem zostať bývať v Bratislave, kedy vlastne budú bývať
v tomto byte. Vzhľadom k tomu, že bolo potrebné financovať kúpu tohto bytu cez hypotekárny úver,
žalovaná v 1/ rade mala finančného poradcu, ona sama pripravila návrh kúpnej zmluvy, ktorý osobne
zaniesla žalobkyni, pričom nemala pocit, že by bola s niečím táto nespokojná, tak isto aj odovzdávanie

bytu prebehlo za účasti jej samotnej žalovanej v 1/ rade, žalovanej v 3/ rade a tak isto syna žalobkyne.

14. Žalovaná v 2/ rade uviedla, že pri podpise kúpnej zmluvy na mestskom úrade sa tam stretla so
žalobkyňou, pričom došlo k podpisu takejto zmluvy, nemala pocit, že by bola žalobkyňa bola uplakaná,
rozochvelá alebo niečo že by s ňou nebolo v poriadku. Žalobkyňa nehovorila nič také, a ani na ňu

nikto nevyvíjal nejaký tlak s tým, že by ju tlačil do nejakého konania, ktoré by sama ona nechcela.
Vzhľadom k tomu, že sa jednalo o financovanie kúpy bytu prostredníctvom hypotekárneho úveru, tak
banka nechala vypracovať znalecký posudok, ktorý vypracoval jej znalec v súvislosti s poskytnutím
hypotekárneho úveru, ktorý bol tiež prítomný v byte a sama žalobkyňa mu poskytla nejaké dokumenty
v súvislosti s týmto posudkom. Zároveň bola vydaná listina o tom, že neexistujú nedoplatky na platbách

za tento byt, pričom takáto listina môže byť vydaná len na žiadosť vlastníka, čo bola teda žalobkyňa,
pričom žalobkyňa ju požiadala, aby na základe jej súhlasu takéto potvrdenie od správcu pripojila ku
kúpnej zmluve.

15. Žalobkyňa ďalej vo svojom vyjadrení uviedla, že ona žalovanej v 2/ rade mala povedať, že za túto

kúpnu cenu byt nechce predávať. Opakovala skutočnosti o tom, že do uvedeného bytu investovala
finančné prostriedky, najmä čo sa týka skríň, okien, bezpečnostných dverí, murovaného jadra a preto
požadovala kúpnu cenu v rozsahu 75 000,-- Eur.16. Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

17. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

18. Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal za
preukázané, že žalobkyňa uzatvorila kúpnu zmluvu so žalovanou v 1/ rade týkajúcej sa bytu
nachádzajúceho sa v T. T. F. S. K. Č.. X, F. X. H., Č. T. X, J. Č. XXX, stojacom na pozemku registra „C“,
parcela č. XXXX/X a k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XX/XXXX na spoločných
častiach a zariadeniach bytového domu. K uzavretiu takejto kúpnej zmluvy došlo medzi účastníkmi tejto

zmluvy dňa XX. XX. XXXX. Z uvedenej kúpnej zmluvy mal súd ďalej preukázané kúpnu cenu, ktorá
bola stanovená na základe dohody medzi zmluvnými stranami a tak isto rozsah vlastníctva bytu, určenia
spoločných častí, spoločných zariadení domu, technického stavu bytového domu a bytu, tak isto úpravy
práv k pozemkom a správy bytového domu.

19. Súd mal v konaní za preukázané, že Okresný úrad Banská Bystrica, katastrálny odbor svojím
rozhodnutím zo dňa 15. 05. 2017 rozhodol o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti k
nehnuteľnostiam špecifikovaným v kúpnej zmluve zo dňa XX. XX. XXXX v prospech žalovanej v 1/ rade.
Na základe kúpnej zmluvy, ktorú uzavrela so žalobkyňou.

20. Záväzkový vzťah bezdôvodného obohatenia vznikne ak sa naplnia všetky zákonom ustanovené
predpoklady na jeho vznik. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho,
kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, koho na úkor bol predmet
bezdôvodného obohatenia získaný. Záväzkovo-právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne na
splnenia určitých predpokladov a to: 1. vznik bezdôvodného obohatenia objektívne merateľného v

peňažných jednotkách. 2. k získaniu majetkového prospechu na strane obohateného došlo na základe
právnych skutočností, ktoré sú výslovne uvedené v zákone, 3. vznik majetkovej ujmy vyjadriteľný v
peniazoch, ktorá postihuje inú určitú osobu (oprávneného, pričom táto majetková ujma zodpovedá
zmienenému bezdôvodnému obohateniu na strane obohateného), 4. nejde o prípad bezdôvodného
obohatenia, keď zákon napriek majetkovému prospechu vznik bezdôvodného obohatenia výslovne

neustanovuje.

21. Bezdôvodné obohatenie spočíva teda v tom, že sa obohatený obohatí na úkor majetku inej osoby
o určité majetkové hodnoty, ktoré sú vyjadriteľné v peniazoch. Predmetom bezdôvodného obohatenia
môžubyťjednakvecinapr.hnuteľnévecivčítanepeňazí,právaainémajetkovéhodnoty,ktorýchhodnotu

možno vyjadriť v peniazoch.

22. V § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka je zakotvená všeobecná skutková podstata bezdôvodného
obohatenia, kedy bezdôvodné obohatenie zákon chápe ako záväzok, z ktorého vzniká tomu, kto sa
obohatil, povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil a právo toho, na koho úkor obohatenie

došlo požadovať vydanie toho, o čo sa povinný obohatil. Konkrétne a skutkové podstaty bezdôvodného
obohatenia sú upravené taktiež v Občianskom zákonníku.

23. Posúdenie či medzi účastníkmi ide o vzťah z bezdôvodného obohatenia je teda závislý od naplnenia
vyššie uvedených znakov, pričom týmito znakmi je jednak skutočnosť, že obohatený získa majetok späť,

t. j. že v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktív alebo zníženiu pasív, poprípade, že jeho majetkový
stav sa nezmenil, k čomu by za bežných okolností došlo a ďalej, že právny dôvod plnenia na jeho strane
neexistoval alebo dodatočne odpadol, resp. či mu bolo plnené z neplatného právneho úkonu alebo
získaný majetkový prospech z nepoctivých zdrojov. Pri naplnení týchto znakov mu vzniká povinnosť
vydať všetko, o čo sa bezdôvodne obohatil a právo toho, na koho úkor obohatenie došlo požadovať o

vydanie tohto plnenia.

24. Súd ďalej konštatuje, že kúpna zmluva tak ako každá iná zmluva je právnym úkonom, u ktorého
zákon vyžaduje splnenie náležitostí pre jeho platnosť. Platný právny úkon je vtedy, pokiaľ k prejavu vôleúčastníkov tohto právneho úkonu došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, s možným predmetom
plnenia. V prípade, že by čo i len jeden z týchto náležitostí nebol splnený, je právny úkon neplatný, teda
aj zmluva je potom neplatná. Z obsahu žaloby a prednesov žalobkyne v tomto konaní vyplynul záver

jej tvrdenia o tom, že ona nebola stotožnená s otázkou predaja svojho bytu, resp. nebola stotožnená
s výškou kúpnej ceny, za ktorú takýto byt mala predať. Z uvedeného dôvodu potom požadovala vydať
sumu 10 000,-- Eur ako bezdôvodného obohatenia, pričom súd výšku tejto sumy považoval za práve tú
sumu, o ktorú žalobkyňa žiadala zvýšiť kúpnu cenu resp. tvorili náklady, ktoré mala do uvedeného bytu
počas jeho vlastníctva k nemu vložiť a v prípade, že k takémuto doplateniu nedôjde, žiadala o vrátenie

bytu, čo je možné len v prípade, keď by zmluva sa preukázala byť neplatnou.

25. Žalobkyňa tvrdila, že v podstate bola k podpisu kúpnej zmluvy donútená, teda právny úkon neurobila
so slobodnou vôľou. V tejto súvislosti treba konštatovať, že na slobodnú vôľu je možné pôsobiť jednak
fyzickým donútením, ale aj psychickým donútením, kedy pod fyzickým donútením je potrebné chápať
najmä požitie fyzického násilia na vykonanie právneho úkonu, napr. násilne urobený pohyb rukou pri

podpisovaní právneho úkonu. Psychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou vyhrážkou a vyvoláva
neplatnosť právneho úkonu len v takom prípade, keď sa jedná o protiprávne vynucovanie niečoho, čo
nie je možné vynútiť alebo sa vzbudzuje dôvodná obava z úkonu toho, kto hrozí, teda dôvodná obava
vyžaduje intenzívne pôsobenie okolnosti použitých ako bezprávne vyhrážanie sa a na záver je potrebné,
aby takáto vyhrážka bola adresná, to znamená, že smeruje konkrétne voči tomu, na kom sa právny

úkon vynucuje.

26. Súd v danom súdenom prípade potom konštatuje, že žalobkyňa ani jeden z týchto prípadov
v konaní nepreukázala, teda nepreukázala, že by voči nej bolo použité také psychické donútenie,
ktoré je možné stotožniť s bezprávnou vyhrážkou a toto by mohlo pôsobiť na jej slobodnú vôľu

tak, že by vyvolalo neplatnosť právneho úkonu. Žiaden takýto dôkaz v konaní predložený nebol a
preto súd nemôže konštatovať, že by právny úkon v danom prípade kúpna zmluva uzatvorená medzi
žalobkyňou a žalovanou v 1/ rade bol úkonom neplatným, ktorý by mal za následok vydanie vzájomne
si poskytnutých plnení, teda že by žalobkyňa vrátila kúpnu cenu žalovanej v 1/ rade a žalovaná v 1/
rade by vrátila byt žalobkyni. Súd ďalej konštatuje, že nedošlo k naplneniu ani tých atribútov pre vydanie

bezdôvodného obohatenia tak, ako ho požadovala žalobkyňa v rozsahu 10 000,-- Eur, pretože táto
nepreukázala v konaní naplnenie tých atribútov, ktoré sa viažu na jednotlivé skutkové podstaty pre
vydanie bezdôvodného obohatenia tak, ako sú upravené v ustanoveniach § 451 ods.2, § 454 a § 457
Občianskeho zákonníka.

27. Z uvedených dôvodov preto súd žalobe žalobkyne vyhovieť nemohol a v zmysle zákonných
ustanovení ju považoval za nedôvodnú a preto ju v konaní zamietol.

28. Súd ďalej rozhodol o nároku na náhradu trov konania, ktoré nepriznal ani jednej zo žalovaných v
1/, 2/ a 3/ rade napriek tomu, že boli v konaní úspešné v zmysle § 255 CSP, pretože žalovaná v 1/ a

2/ rade nárok na náhradu trov konania nežiadala a žalovanej v 3/ rade nárok na náhradu trov konania
nevznikol, keďže žiadne trovy konania v tomto konaní jej nevznikli. Súd preto rozhodol, že žalované v
1/, 2/ a 3/ rade nemajú nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho

písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa

rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie
je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie.