Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. marec 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/19/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114205888
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8114205888.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu

JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, proti
žalovanej: Fakultná nemocnica s poliklinikou J.A. Reimana, so sídlom Hollého 14, 081 81 Prešov, IČO:
00610577, právne zastúpená Advokátska kancelária GOGA a spol., s.r.o., so sídlom Kupeckého 4, 040
01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 36 863 947, o zaplatenie sumy 170.038,15 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 21Cb/105/2014-71 zo dňa 24.11.2016
po rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Obdo/86/2019 z 29.11.2020, takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch pod bodmi II. a IV. tak, že:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 27.262,40 eur s 9 %-nými úrokmi z omeškania ročne zo
sumy 7.717,59 eur od 2.6.2010 do zaplatenia, zo sumy 7.717,59 eur od 2.9.2010 do zaplatenia, zo
sumy 7.717,59 eur od 2.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 4.109,63 eur od 2.3.2011 do zaplatenia a
paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalovanej proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 68 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol tak,
že:

„I. Konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 34.001,63 eura, v časti týkajúcej sa zaplatenia 9 %

ročného úroku z omeškania zo sumy 34.001,63 eura od 2.3.2010 do zaplatenia, v časti týkajúcej sa
zaplatenia 9 % ročného úroku z omeškania zo sumy 34.001,63 eura od 1.3.2010 do 1.6.2010, v časti
týkajúcejsazaplatenia9%ročnéhoúrokuzomeškaniazosumy34.001,63euraod3.3.2010do1.9.2010
a v časti týkajúcej sa zaplatenia 9 % ročného úroku z omeškania zo sumy 13.985,21 eura od 1.3.2010
do 1.12.2010 z a s t a v u j e. .

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 118.292,04 eura, 9 % ročný úrok z omeškania

zo sumy 34.001,63 eura od 2.6.2010 do zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 34.001,63
eura od 2.9.2010 do zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 34.001,63 eura od 2.12.2010
do zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 16.287,15 eura od 2.3.2011 do zaplatenia apaušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

IV. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40 %.“

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že :

2.1. Dňa 31.5.2006 uzatvoril žalobca ako poistiteľ so žalovanou poistnú zmluvu č. 80-7003551,
pričom zmluvný vzťah založený touto zmluvou sa s poukazom na ustanovenie § 261 ods. 1, 2
a 6 Obchodného zákonníka, účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy, spravuje Obchodným
zákonníkom. Súčasťou zmluvy sú všeobecné poistné podmienky (ďalej len „VPP“), osobitné poistné
podmienky (ďalej len „OPP“), zmluvné dojednania a vložky, ktoré upravujú jednotlivé druhy poistenia,

na ktorých sa zmluvné strany dohodli. Predmetom tejto poistnej zmluvy je živelné poistenie, poistenie
strojov, poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti zdravotníckeho zariadenia
a poistenie všeobecnej zodpovednosti za škodu. Celkové ročné poistenie bolo dohodnuté vo výške
4.000.097,33 Sk, t.j. 136.006,54 eur. Ďalej zmluvné strany sa dohodli, že poistné sa bude platiť v
štvrťročných splátkach vo výške 1.000.024,33 Sk, t.j. 34.001,63 eur a je splatné k 1.6., k 1.9., k 1.12.

a k 1.3. príslušného kalendárneho roka. Poistná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, na obdobie
60 mesiacov s účinnosťou od 1.6.2006 do 1.6.2011. Bolo súčasne dohodnuté, že poistné obdobie je
jeden kalendárny rok.

2.2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaná podľa predmetnej poistnej zmluvy

zaplatila poistné len za čas do 28.2.2010. Pôvodnou žalobou v spojení s jej rozšírením si žalobca
voči žalovanej uplatnil poistné za obdobie od 1.3.2010 do 1.6.2011 v celkovej výške 170.038,15 eur.
Žalobcovi však vznikol nárok na poistné len za obdobie od 1.3.2010 do 18.4.2011, keďže ku dňu
18.4.2011 poistenie podľa § 801 Občianskeho zákonníka zaniklo tak, ako to vyplýva z písomného
oznámenia žalobcu zo dňa 18.8.2011, ktoré bolo adresované žalovanej. Za obdobie od 1.3.2010 do

18.4.2011 vznikol žalobcovi voči žalovanej nárok na poistné vo výške 152.293,67 eur. Žalobu v časti
týkajúcej sa zaplatenia sumy 34.001,63 eur, ktorá predstavuje poistné za obdobie od 1.3.2010 do
31.5.2010, vzal žalobca späť po tom, čo akceptoval premlčaciu námietku vznesenú zo strany žalovanej.
Poistné za obdobie od 1.6.2010 do 18.4.2011, ktoré zostalo predmetom tohto konania, predstavuje
sumu 118.292,04 eur. Na zaplatenie tohto poistného vznikol žalobcovi voči žalovanej nárok. Na žalobou

uplatňované poistné za obdobie od 19.4.2011 do 1.6.2011 vo výške 17.744,48 eur žalobcovi voči
žalovanej nevznikol nárok, keďže poistný vzťah založený predmetnou poistnou zmluvou netrval počas
celého pôvodne dohodnutého obdobia, t.j. od 1.6.2006 do 1.6.2011, ale len do 18.4.2011.

2.3.Konštatoval,žezmluvnývzťahzaloženýpredmetnou poistnouzmluvouspoukazomnaustanovenie

§ 261 ods. 1, 2 a 6 Obchodného zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, sa spravuje Obchodným
zákonníkom. Neobstojí tak argumentácia žalovanej strany v tom smere, že ak by sa malo aplikovať
ustanovenie § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, tak vo vzťahu k žalovanej by to mohlo byť len
vo vzťahu ku zabezpečovaniu verejných potrieb. Súd totiž uzavrel, že obsahom celej predmetnej
poistnej zmluvy je uspokojovanie verejných potrieb. Za verejnú potrebu je pritom potrebné považovať

uzatvorenie životného poistenia, poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti
zdravotníckeho zariadenia a poistenie všeobecnej zodpovednosti za škodu vo vzťahu k verejnému
majetku spravovaného žalobcom ako štátnou príspevkovou organizáciou. Ďalej súd prvej inštancie
konštatoval, že žalovaná uhradila žalobcovi poistné len k dátumu 28.2.2010, pričom celkové ročné
poistné bolo dohodnuté vo výške 136.006,54 eur a bolo dohodnuté, že sa bude platiť v štvrťročných

splátkach.

2.4. Za obdobie od 1.3.2010 do 18.4.2011 vznikol žalobcovi voči žalovanej nárok na poistné vo výške
152.293,67 eur. Žalobu v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 34.001,63 eur, ktoré predstavuje poistné
obdobie od 1.3.2010 do 31.5.2010 však žalobca vzal späť po tom, čo akceptoval premlčaciu námietku

vznesenú zo strany žalovanej. Konanie bolo preto v tejto časti týkajúce sa zaplatenia sumy 34.001,63
eur, ako aj v časti týkajúcej sa zaplatenia 9 %-ného ročného úroku z omeškania z tejto sumy od 2.3.2010
do zaplatenia zastavené.2.5. Poistné za obdobie od 1.6.2010 do 18.4.2011, ktoré ostalo predmetom tohto konania, predstavuje
sumu 118.292,04 eur. Súd žalobe v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie tejto sumy,
a to aj napriek vznesenej námietke premlčania zo strany žalovanej. Žalobca nárok na zaplatenie tejto

sumy voči žalovanému uplatnil na súde pred uplynutím 4-ročnej premlčacej doby. Otázku premlčania
súd posúdil podľa ustanovení Obchodného zákonníka a má za to, že nárok žalobcu na zaplatenie tohto
poistného v tejto výške nie je premlčaný.

2.6. Priznal žalobcovi s odkazom na ust.§ 369 Obch. zák. v spojení s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. aj nárok na zaplatenie zákonného 9 %-ného
ročného úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej ktorej pohľadávky žalobcu, a to až
do doby poskytnutia riadneho plnenia zo strany žalovanej, t.j. do zaplatenia.

2.7. Ako nedôvodnú zamietol žalobu v časti pokiaľ išlo o poistné za obdobie od 19.4.2011 do 1.6.2011
vo výške 17.744,48 eur, pretože mal za to, že poistný vzťah založený predmetnou poistnou zmluvou

netrval počas celého pôvodne dohodnutého obdobia, t.j. od 1.6.2006 do 1.6.2011, ale len do 18.4.2011.

2.8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 CSP a vychádzal
zo situácie, že strany mali v konaní úspech len čiastočný, žalobca bol úspešný v rozsahu 70 %,
neúspešný bol však v rozsahu 30 %, a preto jeho úspech predstavuje 40 %. O výške tejto náhrady

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie včas podala odvolanie žalovaná. Odvolanie podala proti výrokom
pod bodmi II. a IV. rozsudku, pričom ho odôvodnila tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci tak, ako to je upravené v ustanovení § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
V bližšom zdôvodnení odvolateľ uviedol, že:

3.1. Poukázal na znenie ustanovenia § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia
predmetnej poistnej zmluvy s tým, že aplikácia tohto ustanovenia na právny vzťah medzi žalobcom a

žalovanou je nedôvodná a nemá oporu v hmotnom práve. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou
je vzťahom občianskoprávnym a takto sa majú právne posudzovať aj uplatnené námietky premlčania.
Žalovaná ako štátna príspevková organizácia sa pre účely výkladu uvedeného ustanovenia Obch. zák.
považuje za štát iba v prípade uzavierania zmlúv, ktorých obsahom je uspokojovanie verejných potrieb.
Pokiaľ sú obsahom zmluvy práva a povinnosti iného charakteru ako je uspokojovanie verejných potrieb,

nie je možné daný právny vzťah posúdiť ako obchodnoprávny, čo následne vylučuje použitie príslušných
ustanovení Obchodného zákonníka ako lex specialis, vrátane ustanovení o premlčaní. Žalovaná má
za to, že súd prvej inštancie sa s posúdením, či predmetom poistnej zmluvy ide o uspokojovanie
verejných potrieb dostatočne nevysporiadal. Obsahom záväzku je uspokojovanie verejných potrieb iba
v prípade, ak bezprostredne a priamo smeruje k naplneniu tohto cieľa a vyžaduje sa, aby sledovaný

vzťah bol primárny. Ostatné vzťahy, ktorých obsahom nie je bezprostredné a priame uspokojovanie
verejných potrieb, ale ktoré iba súvisia s uspokojovaním verejných potrieb nemožno zahrnúť do tejto
charakterovej množiny, pretože sledovaný vzťah k uspokojovaniu verejných potrieb je až sekundárny.
Záväzkytakéhotodruhutotižlensekundárneprispievajúkplneniureálnychúloh.Rovnakéhodruhu,teda
prevádzkového charakteru, budú najmú vzťahy pri poskytovaní služieb, uplatňovania strážnej služby,

starostlivosti o zeleň, inštalatérske služby, telefónne a internetové služby, či poistné vzťahy. Má za to,
že predmetom poistnej zmluvy je zabezpečenie vlastnej prevádzky.

3.2. Pri vznášaní námietky premlčania vychádzala žalovaná z ustanovenia § 100 a nasl. Občianskeho
zákonníka a účinným procesným nástrojom dosiahol oslabenie práva žalobcu na plnenie v takej miere,

že mu uplatnenie práva nemožno priznať pre uplynutie premlčacej doby.

3.3. Navrhovala preto v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že sa žaloba
zamietne a súčasne žiadala priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3.4. V doplnení svojho odvolania, realizovanom v odvolacej lehote, poukázal na to, že žalobca pri
uplatňovaní nároku na poistné vychádzal zo skutočnosti, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti je
uspokojovaním verejných potrieb a v tejto súvislosti aj záväzok vyplývajúci z poistenia žalovanej ako
poisťovateľa zdravotnej starostlivosti musí byť posúdený ako taký, ktorého obsahom je uspokojovanieverejných potrieb. Preto podľa žalobcu sa má záväzkový právny vzťah z poistnej zmluvy spravovať
ustanoveniami Obchodného zákonníka a zdôraznil aj povinnosť poskytovateľa zdravotnej starostlivosti
podľa § 79 ods.1 písm. s) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,

zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoPZS“).

3.5. Žalovaná s touto argumentáciou žalobcu nesúhlasila, dôvodiac, že vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia. ZoPZS nespája s porušením povinnosti upravenej v jeho ust. § 79 ods. 1 písm.

s) zánik, či akékoľvek obmedzenie oprávnenia poskytovať zdravotnú starostlivosť dokonca nedáva
dozornému štátnemu orgánu ani len fakultatívnu možnosť dočasne pozastaviť alebo zrušiť udelenú
licenciu potrebnú na legitímne poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Splnenie povinnosti poskytovateľa
mať uzatvorené poistenie nie je dokonca preskúmavané ani pri udeľovaní povolenia na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti. Poskytovateľ je teda aj bez akéhokoľvek poistenia oprávnený začať a v rozsahu
udeleného povolenia naďalej poskytovať zdravotnú starostlivosť v nezmenenom rozsahu.

3.6. Zotrval na odvolacom návrhu.

4. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu poukázal na obsah predmetnej poistnej zmluvy uzavretej
na dobu určitú, ale i na to, že tento obsah súd prvej inštancie správne pri aplikácii ustanovenia §

261 ods. 2 Obchodného zákonníka posúdil tak, že vzťah medzi žalobcom a žalovanou je vzťahom
obchodnoprávnym. Zdôraznil, že:

4.1. Za podmienky, že predmetom konkrétnej zmluvy je zabezpečovanie verejných potrieb alebo vlastnej
prevádzky týchto subjektov a druhou zmluvnou stranou je podnikateľ, ktorý vo vzťahu k predmetu zmluvy

vykonáva podnikateľskú činnosť sa tento záväzkový vzťah musí riadiť ustanoveniami Obchodného
zákonníka. Rovnako to platí v prípade subjektu verejného práva v rámci záväzkových vzťahov týkajúcich
sa zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky.

4.2. Obchodný zákonník poistnú zmluvu ako zmluvný typ síce neupravuje, avšak právny vzťah

medzi účastníkmi konania je s poukazom na ustanovenie § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka
obchodnoprávny. Preto aj inštitúty ako premlčanie, či omeškanie dlžníka (t.j. žalovaného) sa musia
spravovať príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a nie Občianskeho zákonníka. Nakoľko
Obchodný zákonník výslovne upravuje otázku premlčania, ako aj omeškanie dlžníka, je potrebné
vychádzať z právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku. V zmysle ustanovení § 397

Obchodného zákonníka plynie žalobcovi štvorročná premlčacia doba na uplatnenie svojho práva voči
žalovanej. Žalobca v priebehu konania pred súdom prvej inštancie poukázal aj na ustanovenia § 79
ods. 1 písm. e) zákona č. 578/2004 Z.z. - ZoPZS, pričom má za to, že zabezpečenie zdravotnej
starostlivosti je potrebné považovať za uspokojenie verejnej potreby (poukázal aj na rozsudok NS SR
sp.zn. 6Cdo/154/2011 zo dňa 30.1.2013). Je nepochybné, že predmetom poistnej zmluvy bolo okrem

iného aj poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti zdravotníckeho zariadenia,
ktoré poistenie je pre žalovanú nemocnicu zo zákona povinné, pritom uspokojovanie verejných potrieb
je nutné vykladať v širších súvislostiach, čo vyslovil aj Najvyšší súd SR v tomto uznesení. Má za
to, že zo záväzkovo právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou založeným poistnou zmluvou
č. 80-7003551 pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti zdravotníckeho

zariadeniajednoznačnevyplýva,žeobsahomtejtozmluvyjepoisteniežalovanéhopreprípadypoistných
udalostí vzniknutých v rámci zabezpečenia verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky. Má za to, že
súd prvej inštancie v prípade otázky premlčania správne aplikoval príslušné ustanovenia Obchodného
zákonníkaasprávnekonštatoval,ženárokžalobcunazaplateniepoistnéhoplneniavovýške118.292,04
eur nie je premlčaný. V tejto súvislosti poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky

zo dňa 20.4.2011, sp. zn. II.ÚS/176/2011, pričom má za to, že konanie žalovanej vykazuje znaky úmyslu
poškodiť žalobcu, ktorý si riadne plnil svoje záväzky vyplývajúce z uzatvorenej zmluvy, zatiaľ čo žalovaná
si v predmetnom období uplatňovala nároky na vyplatenie poistných plnení, pričom svoju povinnosť v
dobe platenia dohodnutého poistenia si neplnila a navyše sama v tomto konaní argumentuje spôsobom,
ktorý navodzuje dojem, že žalovaná si bola vedomá, že za neplnenie jej zmluvných záväzkov jej nehrozí

žiaden postih. Vznesenie námietky premlčania v zmysle ustanovení § 101 OZ sa javí ako aplikácia
nesprávneho právneho predpisu na predmetný zmluvný vzťah, ale zároveň aj ako snaha žalovanej o
zneužitie subjektívneho práva na úkor druhého účastníka, a teda o výkon práva v rozpore s dobrými
mravmi. Žalobca nepodal odvolanie v časti, v ktorej súd prvej inštancie žalobu zamietol.4.3. Navrhoval rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch potvrdiť ako vecne
správny.

5. K uvedenému sa opätovne vyjadrila žalovaná, ktorý v podstate zotrvala na svojich dôvodoch
odvolania, ktoré už len čiastočne doplnila.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací rozsudkom č.k. 1Cob/43/2018-155 zo dňa 25.4.2019

rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti t.j. vo výroku pod bodom II. (ktorým bolo
žalobe čiastočne vyhovené) a vo výroku pod bodom IV. (o náhrade trov konania) potvrdil a sporovým
stranám nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na aplikáciu ustanovenia § 387
ods. 1, 2 CSP a odkázal aj na správne dôvody odvolaním napadnutého rozsudku.

7. Na základe žalovanou podaného dovolania dovolací súd - Najvyšší súd Slovenskej republiky

uznesením sp.zn. 1Obdo/86/2019 z 29. septembra 2020 rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vrátil mu
vec na ďalšie konanie. Konštatoval, že odvolací súd v odôvodnení jeho rozhodnutia (a to ani pri spojení
rozsudkov súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) nenaplnil požiadavky plynúce zo základného práva
žalovaného na súdnu ochranu, keďže odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu nemožno považovať
za uspokojujúce. Postupom súdov teda došlo k vade v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP, ktorá

zakladá porušenie práva žalovanou na spravodlivý súdny proces. Zdôraznil, že:

7.1. Vychádzajúc z bodu 23 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu odvolací súd aplikoval na
predmetný vzťah § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení: „Touto časťou zákona sa spravujú takisto
záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb

alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.“ Odvolací súd aplikoval túto
právnu normu v znení účinnom od 1. februára 2013. Súd prvej inštancie však založil svoje rozhodnutie
na ustanovení § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu 31. máju 2006, teda ku dňu
uzatvorenia poistnej zmluvy účastníkmi, ktoré nie je totožné so znením účinným od 1. februára 2013. So
zreteľom na uvedené sa dovolací súd potom stotožnil s názorom dovolateľa, že prekvapujúco a rozporne

vyznieva záver odvolacieho súdu vyjadrený v bode 31 odôvodnenia jeho rozsudku, keď odvolací súd
skonštatoval, že súd prvej inštancie návrh žalobcu aj správne právne posúdil. V odôvodnení rozsudku
odvolacieho súdu absentuje aj vysvetlenie dôvodu, pre ktorý daný vzťah neposudzoval podľa § 261 ods.
2 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia poistnej zmluvy účastníkmi. Vychádzajúc
z uvedeného, sa odvolací súd stotožnil aj s konštatovaním žalovanej, že aplikáciou inej normy vylúčil

spornú otázku, ktorú bolo potrebné v danom prípade vyriešiť ako rozhodujúcu, respektíve chýba
presvedčivé odôvodnenie prečo nie je žalovanou zdôrazňované rozlišovanie pojmov zabezpečenie
verejných potrieb alebo zabezpečenie vlastnej prevádzky potrebné. V súvislosti s tým, sa odvolací súd
nevyporiadal ani s ďalšou námietkou žalovanej, že obsahom zmluvy je nielen poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú osobám v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti ale jej obsahom sú aj

druhovo iné poistenia a to živelné poistenie, poistenie strojov a poistenie všeobecnej zodpovednosti za
škodu napriek tomu, že posúdenie obsahu zmlúv je rozhodujúce pre určenie, či je potrebné predmetný
záväzkový vzťah a teda aj dĺžku premlčacej lehoty posudzovať podľa ustanovení Obchodného alebo
Občianskeho zákonníka.

7.2. Dovolací súd preto rozhodnutie odvolacieho súdu podľa § 449 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil
odvolaciemu súdu podľa § 450 CSP na ďalšie konanie, v ktorom sa vysporiada s vytýkanými vadami,
opätovne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

8. Okresný súd Prešov po doručení rozhodnutia dovolacieho súdu stranám predložil vec dňa 10.11.2021

odvolaciemu súdu opätovne na rozhodnutie o podanom odvolaní.

9. Krajský súd v Prešove výzvou zo dňa 26.11.2021 č.k. 2Cob/19/2021-227 upovedomil sporové
strany, že mu ako súdu odvolaciemu bola dňa 10.11.2021 opätovne predložená vec vedená na
Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 21Cb/105/2014 na rozhodnutie o odvolaní žalovanej Fakultnej

nemocnice s poliklinikou J.A.Reimana, IČO: 00610577, proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
21Cb/105/2014-71 zo dňa 24.11.2016. Poukázal na to, že:9.1. Predmetná vec bola predložená po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 1Obdo/86/2010 z 29.9.2020,
ktorým bol zrušený rozsudok tunajšieho súdu č.k. 1Cob/43/2018 z 25.4.2019 o potvrdení rozsudku
súdu prvej inštancie č.k. 21Cb/105/2014-71 zo dňa 24.11.2016 v odvolaním napadnutých výrokoch pod

bodmi II. a IV. Z predmetného uznesenia dovolacieho súdu vyplýva aj názor, ktorým je podľa § 455
CSP odvolací súd viazaný, podľa ktorého je úlohou odvolacieho súdu vyporiadať sa s tým, že obsahom
predmetnej poistnej zmluvy je nielen poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú osobám v súvislosti
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ale jej obsahom sú aj druhovo iné poistenia, a to živelné
poistenie, poistenie strojov a poistenie všeobecnej zodpovednosti za škodu s tým, že posúdenie tohto

obsahu má vplyv na právne posúdenie predmetného záväzkového vzťahu, a tým aj na dĺžku premlčacej
doby.

9.2. V zmysle ustanovenia § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia
predmetnej poistnej zmluvy sa touto časťou zákona spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom,
samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna

inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi
pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie
sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie
verejných potrieb.

9.3. Z uzavretej poistnej zmluvy č. 80-7003551 z 31.5.2006 vyplývajú údaje o predmete a rozsahu
poistenia,aleajúdajeovýškeročnéhopoistnéhozaživelnépoistné(3.070.786,-Sk),zapoisteniestrojov
(95.547,- Sk) a za poistenie zodpovednosti za škody spôsobenú pri výkone činnosti zdravotníckeho
zariadenia a poistenie všeobecnej zodpovednosti za škodu (930.000,- Sk).

9.4. Dal do pozornosti aplikáciu ustanovenia § 215 ods. 1, 2 CSP o tom, čo je skutkovým základom
súdneho rozhodnutia, ale i to čo je žiadúce a nevyhnutné pri aplikácii ustanovenia § 150 ods. 1, 2
CSP stranami v sporovom konaní substancovane tvrdiť. Zdôraznil, že pri rešpektovaní právneho názoru
dovolacieho súdu sa preto javí byť žiadúcim pre rozhodnutie v predmetnej vecí dať odpoveď na otázku
žiadanú aplikáciou ustanovenia § 261 ods. 2 Obch. zák. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy v

tom či a ktoré predmety poistenia dohodnuté v zmluve sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb a
vlastnej prevádzky.

9.5. Z uvedeného dôvodu odvolací súd s použitím ust. § 378 ods. 1 CSP a ust. § 150 ods. 2 CSP vyzval

a) žalobcu, aby svoje doterajšie skutkové tvrdenia, či skutkové okolnosti, od ktorých odvádza žalobou
uplatnený nárok doplnil vyššie uvedenými potrebnými skutkovými tvrdeniami, z ktorých bude najmä
zrejmé, ktoré z dohodnutých predmetov poistenia sa týka zabezpečovania verejných potrieb a vlastnej
prevádzky žalovanej

b) žalovanú, aby svoje doterajšie skutkové tvrdenia, či skutkové okolnosti, od ktorých odvádza obranu
proti podanej žalobe doplnil vyššie uvedenými potrebnými skutkovými tvrdeniami, z ktorých bude najmä
zrejmé, ktoréz dohodnutých predmetov poistenia sa netýkazabezpečovania verejných potrieb a vlastnej
prevádzky žalovanej

c) žalobcu aj žalovanú na vyjadrenie názoru, či je možné s prihliadnutím na vyššie uvedený obsah
predmetnej poistnej zmluvy špecifikovať konkrétnu výšku poistného za predmety poistenia, ktoré sa týka
resp. netýka zabezpečovania verejných potrieb a vlastnej prevádzky žalovanej

9.6. Upovedomil strany, že v klasickom sporovom konaní súd nevystupuje v pozícii aktívneho

vyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra, ktorý zistí skutkový stav len z komponentov, ktoré do konania dodali
sporové strany. Úlohou súdu teda nie je aktívne vyhľadávať skutkové zistenia a snažiť sa o poznanie
„objektívnej“, či „materiálnej“ pravdy, ale zistiť skutkový stav v miere primeranej procesnej aktivite
sporových strán. Preto s opakovane zdôrazneným názorom dovolacieho súdu je pre účely rozhodnutia
v predmetnej veci nevyhnutným, aby strany sporu poskytli súdu v uvedenom smere súčinnosť.

9.7. Poučil strany o tom, že nesplnenie výzvy odvolacieho súdu môže mať za následok záver o nesplnení
procesného bremena skutkových tvrdení konkrétnej sporovej strany.10. Žalobca v odpovedí na výzvu odvolacieho súdu uviedol, že podľa jeho názoru obsahom celej
predmetnej poistnej zmluvy, uzavretej so žalovanou, je uspokojovanie verejných potrieb, čím boli
naplnené zákonné predpoklady pre posúdenie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou podľa

ustanovenia § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobca je naďalej toho názoru, že súd prvej inštancie
správne aplikoval uvedené ustanovenie Obchodného zákonníka a predmetný právny vzťah medzi
žalobcom a žalovanou posúdil ako obchodnoprávny.

10.1. Tvrdí, že všetky dohodnuté druhy poistenia, vyplývajúce zo záväzkového vzťahu, založeného

uzavretou poistnou zmluvou, majú podľa jeho názoru podstatný význam pre zabezpečenie riadneho a
efektívneho poskytovania zdravotnej starostlivosti žalovanou, čo nepochybne slúži na uspokojovanie
verejných potrieb. Chápaniu zdravotnej starostlivosti ako verejnej potreby pritom korešponduje aj jej
definícia uvedená v ustanovení § 4 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách
súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

10.2. Opakovane dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.1.2013, sp. zn.
6Cdo/154/2011, v ktorom dovolací súd uviedol, že „verejnou potrebou“ treba rozumieť nielen potrebu
týkajúcu sa všetkých obyvateľov, ale i potrebu, na ktorej je záujem z hľadiska určitej územnej oblasti
aleboobce,potrebyvurčitýchvecnýchoblastiachaúsekoch,naktorýchjevšeobecneuznávanýzáujem,
pôjde o záujmy v oblasti hospodárstva, zdravotníctva, životného prostredia, kultúrnej, či sociálnej, pokiaľ

sú zabezpečené štátom, a to jednotne, pre všetky subjekty, ktoré ich na danom území môžu hromadne
využívať“.

10.3. Podľa žalobcu nie je možná špecifikácia konkrétnych výšok poistného za jednotlivé predmety
poistenia, keďže sa podľa nej všetky týkajú zabezpečenia verejných potrieb, navyše, žalobca uzatváral

so žalovanou poistnú zmluvu v dobrej viere, presne podľa požiadaviek na rozsah poistného krytia, ktorý
si stanovila samotná žalovaná.

10.4. Žalobca naďalej trvá aj na posúdení súladu vznesenej námietky premlčania s dobrými mravmi, a
to s poukazom na už uvedené skutočnosti, že žalobca si riadne plnil povinnosti z uzatvorenej poistnej

zmluvy, pričom žalovanej vyplatila poistné plnenia v prípade poistných udalosti, a to aj v čase, kedy
žalovaná poistné neplatila. Žalovaná bola žalobcom opakovane vyzývaná k úhrade dlžného poistného,
avšak žalovaná k dobrovoľnej úhrade poistného nepristúpila, pričom žalobca opakovane uveril jej
prísľubom (vzhľadom na to, že išlo o štátnu príspevkovú organizáciu), že si svoju povinnosť splní v
dodatočnej lehote.

10.5. Navrhuje, aby odvolací súd potvrdil II. a IV. výrok rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.
21Cb/105/2014-71 zo dňa 24.11.2016.

11. Žalovaná v odpovedí na výzvu odvolacieho súdu uviedla, že poistná zmluva bola uzatvorená dňa

31.5.2006 a z uvedeného dôvodu je záväzkovoprávny vzťah potrebné posúdiť v kontexte, či spadá pod
ustanovenie § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka veta druhá účinného v znení zákona č. 315/2005 Z.z..
Na účel tohto ustanovenia zákona sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi,
pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je „uspokojovanie verejných potrieb.“
Ku tomu bližšie konkretizuje nasledovné:

11.1. Skutočnosť, že žalovaná je štátnou príspevkovou organizáciou, sporná nebola, sporným je
subsumovanie poistného vzťahu pod záväzkovoprávny vzťah, na ktorý sa má aplikovať režim
ustanovenia § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, s čím sa žalovaná nestotožňuje. Znenie ustanovenia
§ 261 ods. 2 Obchodného zákonníka účinného v čase uzatvorenia predmetnej poistnej zmluvy

dávalo dôraz na obsahovú stránku uzatvoreného záväzkovoprávneho vzťahu a neobmedzovalo sa
len na samotnú podstatu subjektu tohto vzťahu, ale tzv. predbežným determinantom, ku ktorému
musí obligatórne pristúpiť pozitívny záver o skutočnosti, že záväzkový vzťah medzi podnikateľom a
nepodnikateľom je obsahovo zameraný práve na uspokojovanie verejných potrieb.

11.2. Uvádza tiež, že poistný vzťah, nakoľko nie je podmienkou získania oprávnenia k poskytovaniu
zdravotnej starostlivosti, nemá a nemôže mať žiaden vplyv k jej poskytovaniu ani po kvalitatívnej ani po
kvantitatívnej stránke, inými slovami, bez ohľadu na to, či žalovaná má alebo nemá uzatvorený poistný
vzťah, je povinná poskytovať zdravotnú starostlivosť správne, a to podľa kritérií v zmysle ustanovenia§ 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Nie je možné súhlasiť s tým, že
poistný vzťah svojím obsahom smeruje k zabezpečeniu uspokojovania verejných potrieb, nakoľko ku

poskytovaniu zdravotnej starostlivosti žalovanou nemá ani kvalitatívnu, ani kvantitatívnu relevanciu.

11.3. Žalovaná poukazuje napríklad na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 18.12.2013,
sp. zn. 41Cob/129/2012, v ktorom sa posudzoval nájomný vzťah medzi podnikateľom a neziskovou
organizáciou poskytujúcou všeobecne prospešné služby - zdravotnú starostlivosť, pričom odvolací súd

zdôraznil, že aby posudzovaný záväzkový vzťah bolo možné podriadiť pod ustanovenie § 261 ods. 2
Obchodného zákonníka, musí sa jednať priamo o poskytovanie zdravotnej starostlivosti, v opačnom
prípade sa musí vzťah posúdiť ako občianskoprávny.

11.4.Právezdôvodu,žepoistnývzťahjeabsolútnenezávislýmodposkytovaniazdravotnejstarostlivosti,
nemá absolútne žiadnu relevanciu k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti čo do rozsahu alebo jej kvality

žalovanou, má žalovaná za to, že sa jedná nanajvýš o zabezpečenie vlastnej prevádzky a poistením
zodpovednosti vybraných predmetov poistenia si žalovaná zabezpečuje vlastnú prevádzku tak, aby v
prípade poistením predvídanej poistnej udalosti bola táto uspokojená poistným plnením poskytnutým
poistiteľom. Záväzkový vzťah týkajúci sa zabezpečovania vlastnej prevádzky však podľa právnej úpravy
platnej a účinnej v čase uzatvorenia poistnej zmluvy nebol považovaný za obchodnoprávny.

11.5. Ohľadom možnej diferenciácie poistného vzťahu na jednotlivé predmety poistenia a kritérium
hodnoty poistného vzťahujúcu sa na jednotlivé predmety poistenia žalovaná uvádza, že aj zo štruktúry
poistného vzťahu je zrejmé, že tento je obsahovo zameraný na zabezpečenie vlastnej prevádzky
žalovanej, čo sa imanentne prejavuje pri živelnom poistení, čomu korešponduje aj výška poistného krytia

a suma poistného, ktorá v prípade živelného poistenia predstavuje cca % z celkovej sumy poistného.

11.6. Nakoľko pre posúdenie záväzkového vzťahu podľa ustanovenia § 261 ods. 2 Obchodného
zákonníka, je rozhodujúca obsahová stránka záväzku, má žalovaná za to, že poistný vzťah ako záväzok
uzatvorený medzi žalovanou a žalobcom nesmeruje k zabezpečovaniu zdravotnej starostlivosti čo a

contrario vylučuje záver o tom, že jeho obsahom je uspokojovanie verejných potrieb a žalovaná má za
to, že je zameraný nanajvýš na zabezpečenie prevádzkovej činnosti žalovanej teda vlastnej prevádzky.
Bez významu nie je ani skutočnosť, že sám žalobca uvádza v predmetnej poistnej zmluve (časť Ďalšie
dojednania, bod 1), že „pre toto poistenie platia príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka“, z čoho
je evidentne zrejmá aj vôľa žalobcu, aby sa daný poistný vzťah spravoval práve občianskoprávnou

úpravou, inštitút premlčania nevynímajúc.

11.7. Vzhľadom na všetky vyššie uvádzané skutočnosti má žalovaná za to, že poistný vzťah so žalobcom
jepotrebnéposúdiťakoobčianskoprávny,čomázanásledok,žežalovanávznieslanámietkupremlčania
voči oneskorenému uplatnenia práva dôvodne, nakoľko nárok bol žalobcom uplatnený po uplynutí

všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Žalovaná tak v celom rozsahu trvá na tom, že záväzkový vzťah
je potrebné posúdiť v celom rozsahu ako občianskoprávny.

12. Vzhľadom k uvedenému žalovaná navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak,
že žalobu zamieta. Žiada, aby súd žalovanej priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v

rozsahu 100%.

13. Pre účely zopakovania dokazovania na pojednávaní výzvou z 2.3.2022 požiadal odvolací súd
žalobcu, aby doručil súdu úplné znenie predmetnej poistnej zmluvy č. 80-7003551, jej príloh a
prislúchajúcich VPP, na ktoré zmluva odkazuje (najmä VPPZ č. 605), pretože v spise založené fotokópie

sa javia byť neúplnými.

14. Žiadané listiny boli odvolaciemu súdu doručené v prílohe podania žalobcu dňa 28.3.2022 s tým,
že ich rovnopis bol doručený zároveň žalovanej strane, čo pri postupe podľa § 204 CSP (použiteľný
pre odvolacie konanie v zmysle § 378 ods. 1 CSP) pri nespochybnení obsahu týchto listín umožnilo

odvolaciemu súdu vykonanie tohto dôkazu bez ich doslovného prečítania na pojednávaní.

15. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací následne prejednal podané odvolanie v zmysle zásad
daných aplikáciou ustanovenia § 378 a nasl. CSP. Žiada sa zdôrazniť, že pri prieskume napadnutéhorozhodnutia súdu prvej inštancie bol v zmysle ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 CSP viazaný
rozsahom odvolania i uplatnenými odvolacími dôvodmi (s výnimkou v § 380 ods. 2 CSP) tak, ako
boli uplatnené v zákonnej odvolacej lehote. Odvolací súd pritom na prejednanie podaného odvolania

nariadil pojednávanie, pričom vychádzal z aplikácie ustanovenia § 385 ods. 1 CSP majúc na zreteli
potrebu zopakovania dokazovania, pretože (tak, ako to už bolo uvedené vo výzve odvolacieho súdu
žiadajúcej doplnenie skutkových tvrdení sporových strán), odvolací súd mal za to, že je potrebné vstúpiť
do procesu modifikácie skutkového stavu, na ktorom je napadnuté rozhodnutie založené. Za tým účeom
bol realizovaný aj úkon uvedený vyššie v bode 13. - 14.

16. Predtým je však potrebné konštatovať aj to, že predmetná vec napadla na súd prvej inštancie ešte
v čase účinnosti zák. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (Občiansky súdny poriadok - O.s.p.)

17.Podľa§470ods.1zák.č.160/2015Z.z.-Civilnýsporovýporiadok(ďalejajCSP),akniejeustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods.

2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

18. Uvedené ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP, ktoré sú intertemporálnym ustanovením prijatým v
súvislosti s nadobudnutím účinnosti CSP, treba aplikovať ako uvedenú normu aktuálne aj na konania,

ktoré začali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Každopádne však treba procesné účinky úkonov
predo dňom účinnosti tohto zákona posudzovať aj v súvislosti s právnou úpravou, ktorá platila v čase
ich realizácie. Uvedené má význam aj z pohľadu aplikácie tých ustanovení O.s.p. (Občiansky súdny
poriadok, zákon platný do 30.6.2016), ktoré aplikoval súd prvej inštancie v súvislosti s realizáciou
dokazovania a prijatými skutkovými závermi.

19. V zmysle ustanovenia § 215 ods. 1, 2 CSP skutkovým základom súdneho rozhodnutia je súhrn
zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. Ku skutkovým zisteniam súd dospieva posúdením
(vyhodnotením) skutkových poznatkov. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu
uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení o relevantných

hmotnoprávnych skutočnostiach. Relevantné a rozhodujúce skutkové tvrdenia žalobcu by mali byť
obsiahnuté v jeho žalobe, resp. replike a duplike. Podobne rozhodujúce skutkové tvrdenia žalovanej by
mali byť uvedené v jeho písomných vyjadreniach, ústnych vyjadreniach na súde, či takisto v reakciách
na písomné podania žalobcu. Skutkové tvrdenia žalobcu v zmysle ustanovenia § 150 ods. 1 CSP
sú prostriedkami procesného útoku. Skutkové tvrdenia žalovanej sú prostriedkami procesnej obrany.

Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti sa v právnej teórii označuje ako povinnosť
substancovane tvrdiť, resp. uviesť substancované tvrdenia. Uvedené dal do pozornosti odvolací súd
sporovým stranám aj vo vyššie uvedenej výzve z 26.11.2021 č.k. 2Cob/19/2021-227 aj so zdôraznením,
že v sporovom konaní súd nevystupuje v pozícii aktívneho vyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra (viď bod
9.6. vyššie).

20. Z obsahu spisu a aj z výsledkov zopakovaného dokazovania, vrátane prednesu strán na odvolacom
pojednávaní, vyplýva, že:

20.1. Žalobou doručenou súdu prvej inštancie najskôr telefaxom a potom doručením prvopisu 6.3.2014

žalobcaprotižalovanejuplatňujenároknazaplateniepoistnéhozačaspoisteniaod1.3.2010do1.6.2011
vo výške 115.990,10 eur s príslušenstvom. Proti vydanému platobnému rozkazu (podľa podanej žaloby)
žalovaná podala odpor, v ktorom okrem iného namietala premlčanie s odôvodnením, že žaloba bola
doručená súdu 6.3.2014 a pri 3-ročnej premlčacej dobe sú nároky premlčané.

20.2. Na námietku premlčania uplatnenú žalovanou zobral žalobca žalobu čiastočne späť, a to v tej
časti, ktorou uplatňoval nárok na poistné za čas od 1.3.2010 do 31.5.2010 (č.l. 40 spisu). Zároveň týmto
podaním zo dňa 7.8.2014, doručeným súdu 13.8.2014, a podaním zo 4.12.2014 formuluje svoju žalobnú
požiadavku tak, že žiada priznať proti žalovanému titulom poistného:
- za obdobie od 1.6.2010 do 31.8.2010 istinu vo výške 34.001,63 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania

od 2.6.2010 do zaplatenia,
- za obdobie od 1.9.2010 do 30.11.2010 istinu vo výške 34.001,63 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania
od 2.9.2010 do zaplatenia,- za obdobie od 1.12.2010 do 28.2.2011 istinu vo výške 34.001,63 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania
od 2.9.2010 do zaplatenia,
- za obdobie od 1.3.2011 do 31.5.2011 istinu vo výške 34.001,63 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania

od 2.3.2011 do zaplatenia,
zároveň žiada nahradiť trovy zaplateného súdneho poplatku a paušálnu náhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

20.3. O pripustení zmeny žaloby súd prvej inštancie rozhodol uznesením č.k. 21Cb/105/2014-70 zo dňa

24.11.2016.

20.4. Rozsudkom č.k. 21Cb/105/2014-71 z 24.11.2016 bolo rozhodnuté okrem iného aj o čiastočnom
zastavení konania i o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti. V týchto výrokoch rozhodnutie súdu prvej
inštancie nadobudlo právoplatnosť a nebolo preto oprávnením ani povinnosťou odvolacieho súdu v
týchto odvolaním nenapadnutých výrokoch rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmavať (§ 379, § 226

a § 228 ods. 1 CSP).

20.5. Medzi stranami nebolo sporným, že žalobca so žalovanou dňa 31.5.2016 uzatvoril poistnú
zmluvu č. 80-7003551. Predmetom tejto poistnej zmluvy boli živelné poistenie s dohodnutou sumou
ročného poistného 3.070.786,- Sk, poistenie strojov s ročným poistným vo výške 96.547,- Sk a

poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti zdravotníckeho zariadenia a poistenie
všeobecnej zodpovednosti za škodu s dohodnutým ročným poistným vo výške 930.000,- Sk (viď súhrn
poistného na č.l. 12 spisu). Celkové ročné poistné tak bolo dohodnuté na sumu 4.097.333,- Sk, t.j.
136.006,54 eur. Zmluvnými stranami bolo ďalej dohodnuté, že poistné sa bude platiť v štvrťročných
splátkach po 1.024.333,- Sk, t.j. 34.001,63 eur so splatnosťou týchto štvrťročných splátok ku dňu 1.6.,

1.9., 1.12. a 1.3. príslušného kalendárneho roka. Poistná zmluva bola uzavretá na dobu určitú na dobu
60 mesiacov od 1.6.2006 do 1.6.2011.

20.6. Medzi stranami nebolo sporným ani to, že poistný vzťah pre neplatenie poistného zanikol skôr,
pred dohodnutím doby jej trvania, a to dňom 18.4.2011 (viď aj oznámenie o zániku poistenia zo dňa

18.8.2011 na č.l. 56 spisu).

20.7. Medzi stranami nebolo sporným ani to, že poistné za čas od 1.6.2010 do 18.4.2011 nebolo
žalovanou zaplatené ani čiastočne.

20.8. V konaní je žalovanou stranou uplatnená námietka premlčania uplatneného nároku na zaplatenie
poistného.

20.9. Z obsahu poistnej zmluvy i všeobecných poistných podmienok plynie aj to, že zmluvné strany do
uzatvorenej poistnej zmluvy uviedli aj text, podľa ktorého sa zmluvné strany budú vo veciach, ktoré nie

sú ustanovené v zmluve, riadiť príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka (viď napr. bod 25
uzavretej poistnej zmluvy).

20.10. Z obsahu všeobecných poistných podmienok, ktoré predložila poisťovňa, plynie aj to, že z
poistenia zodpovednosti za škodu má fyzická alebo právnická osoba (poistený) právo, aby poisťovňa

za ňu nahradila škodu vzniknutú inému v súvislosti s činnosťou alebo so vzťahom poisteného bližšie
označeným v zmluve, na zdraví alebo usmrtením, poškodením, zničením alebo stratou veci, pokiaľ
poistený za škodu zodpovedá v dôsledku svojho konania alebo vzťahu v čase trvania poistenia.

21. Podľa § 455 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.

22. V predmetnej veci dovolací súd vo svojom rozhodnutí privodil záver založený na tom, že pre právne
posúdenie uplatneného nároku, vrátane uplatnenej námietky premlčania, je potrebné, aby odvolací
súd sa vyporiadal s námietkami žalovanej súvisiacimi s tým, aké predmety poistenia boli v predmetnej

poistnej zmluve dohodnuté, pretože toto má relevantný vplyv na aplikáciu ustanovenia § 261 ods. 2
Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia poistnej zmluvy. Z dôvodov rozhodnutia
dovolacieho súdu plynie potreba vyporiadania sa s tým, že obsahom zmluvy je nielen poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú osobám v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, alejej obsahom sú aj druhovo iné poistenia, a to živelné poistenie, poistenie strojov a poistenie všeobecnej
zodpovednosti za škodu, pričom posúdenie takéhoto obsahu zmluvy je rozhodujúce pre určenie, či je
potrebné predmetný záväzkový vzťah, a teda aj dĺžku premlčacej doby posudzovať podľa ustanovení

Obchodného alebo Občianskeho zákonníka.

23. Odvolací súd, pri viazanosti uvedeným právnym názorom dovolacieho súdu, realizoval vyššie
popísané úkony, ktoré majú vplyv na posudzovanie uplatnenej námietky premlčania.

24. V posudzovanom vzťahom žalobca - poisťovňa je podnikateľom, ktorý realizuje podnikateľskú
činnosť v zmysle jej oprávnenia aj v oblasti poisťovania takých predmetov poistenia, aké sú upravené
aj v predmetnej poistnej zmluve. Na žalovanej strane je štátna príspevková organizácia, do ktorej
kompetencie patrí poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

25. V zmysle ustanovenia § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia

predmetnej poistnej zmluvy, obchodný charakter záväzkového vzťahu vyplýva buď z toho, že ide o
záväzkový vzťah medzi podnikateľmi pri ich podnikaní alebo medzi podnikateľom pri jeho podnikaní a
štátom alebo územnou samosprávnou jednotkou pri zabezpečení verejných potrieb, prípadne štátnou
organizáciou, na ktorú bolo zabezpečenie verejných potrieb štátom prenesené (relatívne obchody),
alebozpovahyvecisamej,zpovahyurčitýchtypickýchobchodnýchaleboinýchpodnikateľskýchkonaní,

v určitých zmluvách, ktorým bol na základe ich povahy tento charakter priznaný (absolútne obchody).
Pokiaľ ide o vzťahy medzi podnikateľom a štátom alebo územnou samosprávnou jednotkou, prípadne
štátnou organizáciou, je však podmienkou, že ide o zabezpečovanie verejných potrieb. Verejnou
potrebnou je nielen potreba týkajúca sa všetkých občanov, ale i potreba, na ktorej je záujem z hľadiska
určitej územnej oblasti obce, potreba v určitých vecných oblastiach a úsekoch, na ktorých je všeobecne

uznávaný záujem. Ide o najmä o záujmy v oblasti hospodárskej, zdravotníckej, životného prostredia,
sociálnej alebo kultúrnej. Podmienka aplikácie Obchodného zákonníka na záväzkové vzťahy v zmysle
ustanovenia § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, vzťahujúca sa k vymedzeniu predmetu vzťahu, t.j.
že musí ísť o vzťahy týkajúce sa zabezpečovania verejných potrieb, je splnená aj v prípade širších
súvislostí (tak to judikovali rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR zo dňa 26.1.2019 sp.zn. 29Cdo/2115/98,

zo dňa 14.12.2010 sp.zn. 28Cdo/4437/2010, či zo dňa 27.4.2006 sp.zn. 33Odo/478/2004 alebo aj zo
dňa 29.6.2021 sp.zn. 23Cdo/1197/2021). Aj keď nejde o rozhodnutia, ktoré boli vydané súdmi SR, ide o
výklad akceptovateľný aj pre potreby tohto konania, pretože ide o výklad totožného právneho predpisu
(platného vtedy v ČR i SR), a to ustanovenia § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka. Napokon z takéhoto
právneho posúdenia vychádzajú aj slovenské súdy (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.

6Cdo/154/2011). Odvolací súd sa s týmito názormi stotožňuje.

26. V zmysle ustanovenia § 263 Obchodného zákonníka úprava týkajúca sa premlčania, na ktorú sa
má vzťahovať Obchodný zákonník (konkrétne ustanovenie § 386 až § 408) je kogentnou, preto v tých
vzťahoch, kde prichádza do úvahy posúdenie záväzkového vzťahu medzi stranami ako vzťahu, na

ktorý sa aplikuje Obchodný zákonník, nie je možné dohodou upraviť aplikáciu Občianskeho zákonníka.
Dohoda, ktorá by sa takto aplikovala v záväzkovom vzťahu príslušných strán by bola, a v danom prípade
na ten vzťah, na ktorý sa mal vzťahovať Obchodný zákonník, neplatná (pre rozpor so zákonom).

27. Pri zodpovedaní otázky, ktoré z predmetných poistení spĺňajú podmienku poistenia, ktorého cieľom,

či účelom je zabezpečenie verejných potrieb (v širších súvislostiach) a nielen zabezpečenie vlastnej
prevádzky, odvolací súd vychádzal z vyjadrení strán, ale i z posudzovania dohodnutých poistení tak, ako
sú predmetom poistnej zmluvy uzavretej stranami. Už pred súdom prvej inštancie sa aj žalovaná strana
na pojednávaní vyjadrila, že v nepatrnom rozsahu, najmä vo vzťahu k poisteniu zodpovednosti za škodu
spôsobenú zdravotníckou činnosťou, by bolo možné posúdiť záväzkový vzťah ako „obchodnoprávny“.

28. Pri hodnotení poistení, ktoré boli dohodnuté poistnou zmluvou, odvolací súd tak vychádzal z ich
obsahu pojatého do zmluvy i pripojených všeobecných poistných podmienok. Dospel tak k záveru, že
vo vzťahu k poisteniu zodpovednosti žalovanej nemocnice tak, ako je špecifikovaná v súhrne platieb
poistného (uvedená pod bodmi 8, 9 poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti

zdravotníckeho zariadenia i poistenie všeobecnej zodpovednosti za škodu s poistným ročným vo výške
930.000,- Sk) je potrebné vyhodnotiť tento poistný vzťah ako vzťah, ktorého cieľom alebo úmyslom
je uspokojovanie verejných potrieb. Z tohto osobitného druhu poistenia plynie aj to, že nejde len
o zabezpečovanie prevádzkových potrieb nemocnice, ale ide v podstate aj o zabezpečenie plnenísubjektom, ktorým pri poskytovaní zdravotníckej činnosti alebo aj inej činnosti zdravotníckeho zariadenia
vznikla ujma. Ide teda o taký druh poistného plnenia, ktorý má síce byť nápomocným pre žalovanú
nemocnicu pri odškodňovaní ňou poškodených subjektov, ale naviac garantuje aj uspokojenie nárokov

samotných poškodených. Za daného stavu, majúc na zreteli vyššie spomenuté širšie súvislosti, na
ktoré poukázali vo vyššie uvedených rozhodnutiach súdy SR a ČR, dospel odvolací súd k záveru, že
pri týchto druhoch poistenia s dohodnutým ročným poistným na sumu 930.000,- Sk ide o poistenie,
resp. záväzkový vzťah, ktorý sa týka zabezpečenia verejných potrieb. Opakovane dáva odvolací súd do
pozornosti už vyššie uvedenú judikatúru, v ktorej je zdôraznené práve posudzovanie zabezpečovania

verejných potrieb v širších súvislostiach. Z obsahu poistnej zmluvy týkajúcej sa práve tohto druhu
poistenia vyplýva, že má slúžiť aj verejným potrebám. Najvyšší súd ČR dospel k záveru o zabezpečení
verejných potrieb aj pri nákupe bezpečnostného zariadenia pre potreby školy. Preto pri tomto druhu
poistenia, a teda aj pri súvisiacom nároku na poistné, odvolací súd dospel k záveru, že pri aplikácii
ustanovenia§261ods.2Obchodnéhozákonníka,platnéhovčaseuzavretiapredmetnejpoistnejzmluvy,
treba v tejto časti poistenia aplikovať Obchodný zákonník. Nemožno v tomto opomenúť ani legislatívne

žiadané poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú poskytovaním zdravotnej starostlivosti, na ktorú
dôvodne podľa názoru odvolacieho súdu poukazoval i samotný žalobca.

29. Ďalšie dohodnuté druhy poistenia, a to živelné poistenie, poistenie strojov, majú charakter
uspokojovania prevádzkových potrieb žalovanej nemocnice, čo nie je vo svojej podstate ani v širších

súvislostiach uspokojovaním alebo zabezpečovaním verejných potrieb, ale prevádzkových potrieb
nemocnice.

30. Za takého stavu odvolací súd dospel k záveru, že pre poistné týkajúce sa poistenia tak, ako je
uvedené v súhrne poistného pod bodmi 8 až 9, treba aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka

aj s úpravou pojatou do § 397 Obchodného zákonníka o premlčacej dobe v dĺžke 4 roky. Na ďalší
záväzkový vzťah týkajúci sa živelného poistenia, poistenia strojov, je však aplikácia Obchodného
zákonníka nemožná, treba rešpektovať teda v tejto časti aj to, čo samé zmluvné strany pojali do zmluvy,
že sa na tieto druhy poistenia má aplikovať Občiansky zákonník, a teda aj v zmysle jeho ustanovenia §
101 Občianskeho zákonníka s trojročnou premlčacou dobou.

31. V poistnom, ktoré nie je premlčané, je ročné poistné vo výške dohodnutej, t.j. vo výške 930.000,- Sk,
čo zodpovedá sume 30.870,34 eur. Na štvrťrok pripadá potom poistné vo výške 7.717,59 eur, a preto za
obdobie od 1.6.2010 do 31.8.2010, za obdobie od 1.9.2010 do 30.11.2010, od 1.12.2010 do 28.2.2011
treba zaplatiť poistné po 7.717,59 eur a za čas od 1.3.2011 do 18.4.2011, čo zodpovedá poistnému za 49

dní (už vyššie konštatované, že je nesporným, že poistenie zaniklo 18.4.2011) je to suma 4.109,63 eur.
Poistné vždy bolo podľa zmluvy splatné nasledujúcim dňom príslušného 3-mesačného obdobia, teda
pri omeškaní so zaplatením poistného vznikol nárok žalobcovi aj na úroky z omeškania (§ 369 ods. 1
a nasledujúce Obchodného zákonníka tak, ako ich citoval pre účely rozhodnutia o nárokoch spojených
s omeškaním vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie). Tu sa žiada dodať aj to, že pri záveroch súdu

prvej inštancie o výške úrokov z omeškania, či o dátumoch splatnosti poistného, a teda aj o dátumoch, od
ktorých sú priznané úroky z omeškania, ale ani pri záveroch o náhrade nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky, odvolateľ tieto závery osobitne nerozporoval a pri viazanosti dôvodmi podaného odvolania,
odvolací súd nemal ani dôvod pre to, aby v tejto časti privodil iné závery, ako ich privodil súd prvej
inštancie.

32. Za takéhoto stavu pri uplatnenej námietke premlčania a pri závere o zániku poistenia dňom
18.4.2011, iné poistné, než poistné za vyššie uvedené dohodnuté poistenia, ktoré sú kvalifikované ako
záväzkový vzťah súvisiaci alebo sledujúci uspokojovanie verejných potrieb, nebolo možné pri námietke
premlčania vyhovieť.

33. Žalobca čiastočným späťvzatím žaloby akceptoval námietku žalovanej, že pri hmotnoprávnej lehote
na uplatnenie nároku (viď ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka) je určujúcim dátum skutočného
doručenia žaloby súdu dňa 6.3.2014. Nároky na plnenia splatné najneskôr 1.3.2011 (či pred týmto
dátumom) sú preto v prípade občianskoprávnych nárokov uplatnené po 3-ročnej premlčacej dobe

vyplývajúcej z ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka.

34. Žalobca žiadal súd, aby žalovanou vznesenú námietku premlčania vyhodnotil ako odporujúcu
dobrým mravom.35. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

36. Odvolaciemu súdu je známa judikatúra dovolacieho, ako aj ústavného súdu (napr. rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/441/2013 zo dňa 31. marca 2016, sp. zn. 5Cdo/151/2012 zo dňa
9. decembra 2015, rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS/542/2013 zo dňa 23. septembra

2013, sp. zn. I.ÚS/33/2012 zo dňa 3. októbra 2012, sp. zn. II.ÚS/176/2011 z 20.4.2011), ktorá je
v otázke posudzovania uplatnenej námietky premlčania či je/nie je odporujúca dobrým mravom v
zásade ustálená v tom, že nevylučuje, že vznesenie námietky premlčania by mohlo byť v rozpore
s dobrými mravmi, avšak vždy musí ísť o veľmi výnimočné prípady, v ktorých je výrazom zneužitia
tohto práva na úkor strany, ktorá márne uplynutie premlčacej doby nezavinila. Postup podľa § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka má miesto iba v ojedinelých a vo výnimočných prípadoch, keď voči strane

konaniabynepriznaniejejnárokusúdomvdôsledkuuplynutiapremlčacejdobyboloneprimeranetvrdým
postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom uplatňovaného práva a dôvodmi, pre ktoré svoje
právo včas neuplatnil, prípadne kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov,
než je dosiahnutie hospodárskych cieľov, či uspokojenia iných potrieb, kedy hlavnou alebo aspoň
prevažujúcoumotivácioujeúmyselpoškodiť,čiznevýhodniťpovinnúosobu(tzv.šikanóznyvýkonpráva).

Tieto okolnosti musia byť naplnené v takej výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný
zásah do princípu právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania.

37. V tomto smere je potrebné poukázať aj na jednu zo základných zásad súkromného práva -
vigilantibus iura scripta sunt - právo patrí bdelým. Preto je potrebné pri skúmaní otázky, či je vznesenie

námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi skúmať, či strana konania, ktorá sa dovoláva rozporu s
dobrými mravmi, postupovala s dostatočnou mierou starostlivosti a opatrnosti práve v súlade so zásadou
vigilantibus iura, ktorá predpokladá, že každý zodpovedá za náležitú mieru predvídavosti a opatrnosti
nielen pri vzniku právneho vzťahu, ale aj pri uplatňovaní svojich práv a výkone svojich práv a povinností z
neho vyplývajúcich. Preto pre odopretie účinkov vznesenej námietky premlčania z dôvodu ich rozporov s

dobrými mravmi sú rozhodujúce individuálne okolnosti, za ktorých bola námietka premlčania uplatnená.

38. Aj z odbornej právnickej literatúry (viď napr. Strapáč, P. - Ďurana, M.: Námietka premlčania a rozpor s
dobrými mravmi. Bulletin slovenskej advokácie, 19, 2013, č. 4, 14 - 22) plynie, že „...v rámci slovenského
právneho poriadku, ktorý je založený na dodržiavaní písaných právnych noriem, nesmie byť nadmerná a

neuvážená aplikácia § 3 ods. 1 OZ na ujmu právnej istoty, ktorá je garantovaná práve písaným právom.
Premlčanie ako klasický hmotnoprávny inštitút prispieva k právnej istote a je inštitútom výslovne v
zákone upraveným, preto vznesenie námietky premlčania samo osebe nemôže byť v rozpore s dobrými
mravmi.“ ...... „Prípadné posúdenie rozporu vznesenej námietky premlčania s dobrými mravmi je možné
aplikovať len vo výnimočných situáciách, po zvážení konkrétneho prípadu a má byť skôr výnimkou

ako pravidlom, čo potvrdzujú aj nálezy Ústavného súdu Českej republiky.“...... „Posúdenie prípadného
rozporu in concreto už ostáva na úvahe súdu v konkrétnom posudzovanom prípade, pričom súd by mal
vždy prihliadať na skutočnosť, či účastník, na úkor ktorého sa námietka premlčania vzniesla, uplynutie
premlčacej doby zavinil, resp. či mohol nejakým spôsobom ovplyvniť uplatnenie práva. Zásadnou bude
i zodpovedanie otázky intenzity zásahu do subjektívnych práv účastníka konania. Súd by preto mal

v aplikačnej praxi, naozaj len vo výnimočných prípadoch, zmierňovať neprimeranú tvrdosť zákona,
a preto nie vždy môže platiť ulpinianovské dura lex, sed lex. Súdy v podobných prípadoch majú
zabrániť zneužívaniu subjektívnych práv (šikany) na úkor druhého účastníka aj vyhodnotením námietky
premlčania v rozpore s dobrými mravmi.“

39. Odvolací súd po vyhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností, akceptujúc aj už ustálenú
súdnu prax (viď vyššie konkretizovanú judikatúru) je toho názoru, že v danom prípade pri rešpektovaní
základných princípov práva, akými sú princíp právnej istoty, zásada rovnosti strán a rovnosti zbraní,
zásada spravodlivosti, nie sú dané okolnosti takej výnimočnej povahy, ktoré by spôsobovali prelomenie
týchto zásad, kedy by bolo možné dôjsť k záveru, že vznesenie námietky premlčania žalovanou by bolo

možné považovať za rozpor s dobrými mravmi.

40. Premlčanie má motivovať osoby, aby sa včas domáhali svojich práv. Zmyslom úpravy inštitútu
premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je teda nútiť oprávnený subjekt (veriteľa) pod určitousankciou k tomu, aby vykonal svoje práva včas, t.j. v primeraných (premlčacích) dobách na súde,
a tak, aby reprezentoval stav neistoty neurčitú dobu a neúnosne nemohol odďaľovať požiadavku
splnenia od povinného subjektu (dlžníka). Právna úprava premlčania tým sleduje cieľ čeliť vzniku a

existencii dlhotrvajúcich práv a povinností často sprevádzaných aj ich určitou neistotou, nejasnosťou
a pochybnosťou. Ak možnosť premlčania nároku má plniť donucovaciu funkciu voči veriteľovi, potom
zároveň prispieva k tomu, aby dlžník nebol po časovo neobmedzenú dobu vystavený zo strany
veriteľa hrozbe podania úspešnej žaloby. Účelom premlčania je jednak stimulovať subjekty k včasnému
vykonaniu subjektívnych občianskych práv (pohľadávok), jednak čeliť tomu, aby dlžníci neboli, pokiaľ

ide o ich povinnosti, vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku (tzv. vynútiteľnosti) zo
stranysúdov.Týminštitútpremlčaniavsúladespožiadavkouprávnejistotybrániexistenciidlhotrvajúcich
občianskych subjektívnych práv a nim zodpovedajúcich povinností, ktoré sú, najmä pokiaľ ide o ich
dokazovanie po uplynutí dlhšej doby, vždy späté s určitou spornosťou. Možno teda konštatovať, že
povinnému subjektu je poskytnutá námietkou premlčania účinná možnosť jeho ochrany pred uvedenými
negatívnymi dopadmi dlhotrvajúcich občianskych subjektívnych práv. Je na úvahe povinného subjektu,

či námietku premlčania uplatní, alebo nie.

41. Žalobca sa dostal do stavu, keď nie včas uplatnil nároky na poistné nie z dôvodu, že plnil nároky
poisteného z dohodnutého poistenia (na čo sa v odvolacom konaní odvolával), ale tým, že si s najväčšou
pravdepodobnosťou dostatočne neuvedomil, že napriek ním samotným, v zmluve deklarovanej aplikácii

Občianskeho zákonníka na vzťahy strán, sa mylne „spoliehal“ na aplikáciu noriem práva obchodného.
Aj pri tejto ním žiadanej aplikácii, čiastočným späťvzatím žaloby potvrdil, že nebol dostatočne bdelý, či
ostražitý, aby svoje nároky včas uplatnil. Za takéhoto stavu dôvodné vznesenie námietky premlčania v
civilnom sporovom konaní nebolo možné považovať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi
v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

42. Súd preto z dôvodu účinne vznesenej námietky premlčania žalovanou v rozsahu nad priznanú sumu
27.262,40 eur s príslušnými úrokmi z omeškania musel zamietnuť, a preto pri aplikácii ustanovenia §
388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil.

43. Pre rozhodnutie o náhrade trov konania odvolací súd vychádzal z aplikácie ustanovení § 396 ods.
1, 2 CSP. Musel teda rozhodnúť aj o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie.

44. Pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov boli určujúce pravidlá dané aplikáciou ustanovenia §
255 ods. 2 CSP, pretože u oboch strán v konaní ide len o čiastočný úspech. Žalobca uplatnil aj po

rozšírení žaloby sumu 170.038,15 eur. Žalobu zobral späť o zaplatenie 34.001,63 eur, vyhovené mu
bolo v rozsahu 27.262,40 eur. Prisúdená suma oproti celkovo uplatňovanej sume je v percentuálnom
vyjadrení zodpovedajúca 16 %. Žalobca mal neúspech v rozsahu 84 % uplatňovaného nároku, preto
odvolací súd pri aplikácii ustanovenia § 255 ods. 2 CSP priznal žalovanej proti žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 68 %.

45. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).