Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. november 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/153/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118202592
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7118202592.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Ludviky Bodnárovej a členiek senátu
JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletého V. V.
nar. 20.X.XXXX dieťaťa rodičov L. V. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej na ul. O. č. XXX v C. v Y. republike a
P. V. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho na ul. O. L. č. XXX v B. v Y. republike v konaní o zvýšenie výživného
o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z 28.3.2018 č.k. 21P/31/2018-9 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že matka sa návrhom doručeným súdu 28.2.2018 domáhala
zvýšenia výživného z 85 Eur mesačne (uloženej povinnému otcovi rozsudkom Okresného súdu Košice

I z 10.5.2016 č.k. 11P/25/2016-53) na 220 Eur. Rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia
§ 161 ods. 1, a 2 3 Civilného sporového poriadku, ako aj Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z
18.12.2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach
vyživovacej povinnosti (ďalej len ,,Nariadenie Rady o vyživovacej povinnosti“), keď po preskúmaní
splnenia podmienok konania v súlade s § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku dospel k záveru,
že predmetná vec nespadá do právomoci súdov Slovenskej republiky a keďže ide o taký nedostatok

podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastavil. Pre vyriešenie otázky, či predmetná
vec patrí do právomoci slovenských súdov, keďže zo samotného návrhu matky je zrejmé, že ako osoba
oprávnená na výživné - maloleté dieťa tak aj osoba povinná z vyživovacej povinnosti - otec, majú obvyklý
pobyt na území iného členského štátu Európskej únie - Českej republiky, súd postupoval podľa článku
3 citovaného nariadenia, z ktorého vyplýva, že právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti má súd v
členskom štáte obvyklého pobytu povinného alebo oprávneného. Z uvedeného nariadenia vyvodil záver,

že v danej veci je daná právomoc súdov Českej republiky a nie Slovenskej republiky.

3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka a žiadala, aby konajúci súd konanie
o úpravu výživného nezastavil. Uviedla, že jej manželstvo bolo rozvedené na území Slovenskej republiky
kde bolo určené výživné aj styk otca s maloletým V.. V roku 2017 podal otec maloletého na súde v
Českej republike návrh na úpravu styku, ktorý návrh súd zamietol a on sa obrátil na súd na Slovensku. Z

uvedeného dôvodu aj matka rovno podala návrh o úpravu výživného na Okresný súd Košice I. Dodala,
že jej finančná situácia sa od podania návrhu zmenila a momentálne je PN, ktorá trvá od 6.3.2018.

4. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).

5. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.6. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

7. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu
danom § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vecne
správne rozhodol, ak pre nedostatok právomoci zastavil konanie o zmenu vyživovacej povinnosti k
maloletému. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že súd prvej inštancie na

posúdenie právomoci konať vo veci zvýšenia výživného v danej veci správne aplikoval Nariadenie Rady
č. 4/2009 o vyživovacej povinnosti, ktoré sa v rámci členských štátov Európskej únie začalo uplatňovať
dňa 18.6.2011, a ktoré sa vzťahuje na všetky druhy vyživovacej povinnosti priznanej právom toho-
ktorého členského štátu vyplývajúce z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva a švagrovstva. Toto
Nariadeniesatýkavšetkýchpodstatnýchaspektovmedzinárodnéhoprávasúkromnéhoaprocesnéhovo

veciach vyživovacej povinnosti, a to právomoci súdov pri rozhodovaní o určení alebo zmene výživného,
právneho poriadku, podľa ktorého sa vyživovacia povinnosť posudzuje, ako aj podmienok, za ktorých sa
rozhodnutiam vo veci výživného vydaným na území jedného členského štátu priznávajú účinky na území
iného členského štátu. Článok 3 pod písm. a/ a b/ Nariadenia Rady o vyživovacej povinnosti zakladá
nielen právomoc, ale aj príslušnosť súdu, a to podľa obvyklého pobytu oprávneného alebo odporcu. Vo

veciach vyživovacích povinností majú teda v zmysle uvedených ustanovení právomoc súdy obvyklého
pobytu odporcu (osoby povinnej poskytnúť výživné), alebo obvyklého pobytu oprávneného (t.j. osoby,
ktorá má právo na výživné). V prípade, ak je žalobcom oprávnený, môže si vybrať súd, ktorému
doručí svoj návrh v mieste svojho obvyklého pobytu (článok 3 písm. b/ Nariadenia) alebo v mieste
obvyklého pobytu povinného (článok 3 písm. a/ Nariadenia). V tejto právnej veci navrhovateľka - matka

oprávneného maloletého si vybrala pre podanie návrhu na zvýšenie výživného odporcu - povinného súd
vSlovenskejrepublike,konkrétneOkresnýsúdKošiceI,ktorýniejesúdomobvykléhopobytumaloletého
oprávneného (článok 3 písm. b/ Nariadenia) a ani súdom obvyklého pobytu povinného (článok 3 písm.
a/ Nariadenia), preto nie je daná právomoc Okresného súdu Košice I konať o jej návrhu na zvýšenie
výživného. Dodáva, že výkon právomoci slovenského súdu pri úprave vyživovacej povinnosti rodiča

voči maloletému by ani nebol v jeho záujme, nakoľko zo spisového materiálu nepochybne vyplýva, že
maloletý Dávid sa na území Slovenskej republiky nezdržiava, jeho obvyklý pobyt je na území Českej
republiky, kde maloletý býva s matkou a navštevuje vzdelávacie zariadenie.

8. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa ust. § 387

ods. 1 CSP a podľa ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

9. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je :
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania.