Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/402/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111226964
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7111226964.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o mal. A. A. nar. XX.X.XXXX bývajúcu u matky
zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťaťa rodičov: Q.. J.
E. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na V. ulici č. X v S. zast. advokátkou JUDr. Barborou Vrbovou so sídlom
advokátskej kancelárie na Bernolákovej ulici č. 1 v Bratislave a H.. Q. A. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na
O. ulici č. XX v S. zastúpeného Advokátskou kanceláriou Čollák, Weiczen, Vanko & Partneri so sídlom na
Floriánskej ulici č. 19 v Košiciach v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo 7.7.2014 č.k. 18P/39/2011-761 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zaviazal otca maloletej A. nahradiť trovy štátu 773,44 € na
účet Okresného súdu Košice I do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Rozhodol tak na základe zistenia, že v konaní vo veci samej bola ustanovenej znalkyni z odboru
ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo, daňovníctvo a kontroloring uznesením z 30.9.2013
č. k. 18P/39/2011-620 priznaná a následne vyplatená zo štátnych prostriedkov odmena 740,24 € a
uznesením zo dňa 12.3.2014 č. k. 18P/39/2011-737 jej bola priznaná odmena 33,20 € rovnako vyplatená
z finančných prostriedkov štátu za účasť na pojednávaní. Rozsudkom z 27.3.2014 č. k. 18P/39/2011-749
konajúci súd rozhodol vo veci samej a o trovách štátu rozhodol tak, že o nich bude rozhodnuté
samostatným uznesením. Konajúci súd zistený skutkový stav právne posúdil podľa § 141 ods. 2 a 148
ods. 1 O.s.p. a rozhodnutie odôvodnil tak, že „trovy štátu vznikli v dôsledku vykonaného znaleckého
dokazovania, prostredníctvom ktorého súd zisťoval príjmy a majetkovú situáciu otca maloletej. Zistenie
týchto skutočností bolo nevyhnutné pre určenie vyživovacej povinnosti otca voči dcére. Uloženie náhrady
týchto trov aj matke maloletej nepovažuje súd za spravodlivé, nakoľko ich vznik nespôsobila. Súd v rámci
vykonaného dokazovania preskúmal majetkovú a zárobkovú situáciu otca maloletej a dospel k záveru,
že na jeho strane nie sú splnené podmienky pre oslobodenie od povinnosti platiť súdne poplatky. Má
stály príjem, z ktorého je schopný trovy, ktoré za neho preddavkovo uhradil štát, nahradiť. Súd nezistil
dôvod, ktorý by odôvodňoval nepriznanie náhrady trov, ktoré štát platil a preto rozhodol, že otec maloletej
je povinný tieto trovy nahradiť, nakoľko vznikli v dôsledku zisťovania jeho majetkovej situácie v konaní“.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil alebo alternatívne zaviazal obidvoch rodičov maloletého dieťaťa k náhrade trov štátu
v rovnakom rozsahu. V odvolaní vyjadril nesúhlas s tým, aby znášal trovy štátu sám, pretože tieto
vyprovokovala matka maloletého dieťaťa tým, že trvala na nariadení znaleckého dokazovania znalcom
z odboru ekonómia, manažment a účtovníctvo, s čím on nesúhlasil, takéto dokazovanie považoval z
dôvodov hospodárnosti konania za nadbytočné a trval na tom, že presnú výšku svojho príjmu súdu
preukázal relevantnými dôkazmi, a to jeho výsluchom na pojednávaní 31.5.2012, písomným podaním a
k nemu pripojenou kópiou auditu účtovnej uzávierky spoločnosti Q. W. s.r.o., kópiou daňového priznania

spoločnosti K. s.r.o. za rok 2011, kópiou daňového priznania spoločnosti RM V. s.r.o., kópiou Zmluvy o
prevode obchodného podielu v spoločnosti K. s.r.o. zo dňa 8.3.2012, kópiou G. o prevode obchodného
podielu v spoločnosti B. EU, s.r.o., kde nadobudol obchodný podiel, fotokópiou dokladov o pohybe na
jeho bankovom účte, fotokópiami pokladničných dokladov za obdobie od októbra 2011 do septembra
2012, vyjadrením Daňového úradu Košice, ktorý na dožiadanie súdu zaslal fotokópie daňových priznaní
spoločností, v ktorých otec figuroval, tiež potvrdeniami spoločnosti K. s.r.o. z X.X.XXXX, spoločnosti RM
V. s.r.o. z 5.9.2012, spoločnosti A. s.r.o. z 27.8.2012. Konštatoval, že vznik trov znaleckého dokazovania
spôsobila právna zástupkyňa matky, čo nepochybne vyplýva zo zápisnice o pojednávaní z 25.10.2012
tým, že trvala na znaleckom dokazovaní, za účelom zistenia hodnoty jeho obchodných podielov, čo
on nepovažoval za potrebné, tak ako to nepochybne vyplýva z označenej zápisnice. V tejto súvislosti
vytkol konajúcemu súdu, že v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval, že uloženie náhrady
trov štátu aj matke maloletej by nebolo spravodlivé, pretože ich vznik nespôsobila a toto tvrdenie súdu
označil za zavádzajúce a nepravdivé. Zdôraznil, že aj matka maloletej, tak ako to vyplýva z obsahu
spisu, má základnú mzdu podobnú ako on, t.j. 2000 €, má rovnaké majetkové pomery ako on, a preto je
v rozpore s dobrými mravmi žiadať, aby trovy štátu v plnom rozsahu nahradil on. Napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa považuje za nespravodlivé a porušujúce zásadu rovnosti účastníkov v občianskom
súdnom procese.

Matka maloletého dieťaťa sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zák. č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „O.s.p.“), vzhľadom
na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. a uznesenie podľa § 221 písm. f)
O.s.p. zrušil a vec vrátil v rozsahu zrušenia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 2 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.

Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi konania
odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní
postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva,
ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady spôsobujúce zmätočnosť konania môžu nastať aj pri samotnom
vydávaní rozhodnutia ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti. Nepreskúmateľnosť
rozhodnutia ako celku môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti
alebo neodôvodnenosti, prípadne úplne chýbajúceho skutkového stavu a právneho posúdenia veci.
Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je vždy
nevyhnutné takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu,
na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Samotné súdne rozhodnutie, ktorým sa
završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a
výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na
prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu jeho skutkových i právnych dôvodov
vo vzťahu k výroku.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Ustanovenie § 148 O.s.p. platí nielen pre konanie, v ktorom vo vzťahu medzi účastníkmi prichádza
do úvahy náhrada nákladov konania podľa § 142 až 145 O.s.p., teda v tzv. sporovom konaní, ale aj
pre konanie v ostatných veciach, v ktorých vzhľadom k ich povahe nemožno hovoriť o úspechu alebo
neúspechu účastníka vo veci, t.j. v tzv. nesporových konaniach. Štát má preto podľa výsledku konania
proti účastníkom právo na náhradu nákladov konania, ktoré platil aj v konaniach, v ktorých účastníci

nemajú postavenie navrhovateľov a odporcov, teda v konaniach, ktoré sú vecne oslobodené od súdnych
poplatkov alebo v ktorých sú účastníci osobne oslobodení od súdnych poplatkov. Pre priznanie náhrady
trov konania, ktoré platil štát nie je rozhodujúce, či dokazovanie nariadené súdom, v dôsledku ktorého
vznikli trovy štátu, bolo opodstatnené. Ani to, ktorý účastník navrhol vykonanie konkrétneho dôkazu, pri
ktorého výkone vznikli trovy štátu, nie je bezprostredne relevantné. Z uvedeného vyplýva, že v konaniach
nesporových, kde nie je možné hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorého z účastníkov konania,
má štát právo na náhradu trov konania vždy proti každému z účastníkov v rovnakom rozsahu, avšak u
každého účastníka musí skúmať, či nespĺňa podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle
§ 138 ods. 1 O.s.p. a v takomto prípade náhradu trov štátu voči účastníkovi, ktorý spĺňa predpoklady
pre oslobodenie od súdnych poplatkov neprizná. Nie je teda rozhodujúce to, či účastník bol oslobodený
od súdnych poplatkov podľa § 138 O.s.p. ale to, či sú inak u tohto účastníka splnené podmienky na
priznanie oslobodenia podľa § 138 O.s.p.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa vyplýva, že výlučne otcovi bola uložená
povinnosť nahradiť trovy štátu, pretože uloženie náhrady trov štátu aj matke by nebolo spravodlivé,
pretože ich vznik nespôsobila. Citácia zákonných ustanovení v napadnutom uznesení nezodpovedá
jeho odôvodneniu. Takéto odôvodnenie súdu prvého stupňa je nedostatočné a zmätočné, nevyhovujúce
požiadavke náležitého odôvodnenia rozhodnutia podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 167
ods. 2 O.s.p. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé, akými úvahami sa konajúci súd riadil,
ak uložil povinnosť nahradiť trovy znaleckého dokazovania výlučne otcovi maloletého dieťaťa napriek
tomu, že pre priznanie náhrady trov konania, ktoré platil štát nie je rozhodujúce, či bolo dokazovanie
nariadené súdom, v dôsledku ktorého vznikli trovy štátu bolo opodstatnené, a ani to, ktorý účastník
navrhol vykonanie konkrétneho dôkazu, pri ktorého výkone vznikli trovy štátu.

Súd prvého stupňa navyše nerešpektoval ani druhý zákonný predpoklad uvedený v § 148 ods. 1 O.s.p.,
že náhradu trov štátu môže súd uložiť len tomu účastníkovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady pre
oslobodenie od súdnych poplatkov, ak náhradu trov štátu uložil iba otcovi bez toho, aby sa s uvedenou
zákonnou podmienkou vysporiadal, pričom svoje rozhodnutie v tejto časti riadne neodôvodnil.

Odvolací súd zdôrazňuje, že požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia predstavuje jeden zo
základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má
zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne
správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutie a náležite, t.j. zákonom vyžadovaným spôsobom
odôvodnené rozhodnutie spĺňa ústavné kritériá vyplývajúce z Ústavy SR a Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.US 327/2010 z 1.3.2012).

Pretože napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa nespĺňa požiadavku zákonného odôvodnenia
rozhodnutia ako to už bolo vyššie uvedené, odvolací súd ho zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).

V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa prehodnotiť zárobkovo-majetkové pomery obidvoch
rodičov, posúdiť, či u niektorého z nich nie sú splnené podmienky pre oslobodenie od platenia súdnych
poplatkov a opätovne rozhodnúť o trovách štátu v súlade s § 148 ods. 1 O.s.p. tak, aby rozhodnutie
spĺňalo požiadavku na riadne odôvodnenie vyžadovanú § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.