Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. október 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Tos/92/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519010614
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Štift
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1519010614.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Štifta a sudcov JUDr.
Magdalény Blažovej a JUDr. Michala Valenta, v trestnej veci obžalovaného W. H. a spol. pre prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., o
sťažnosti obžalovaného W. H. proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1T/63/2019 zo dňa
10. 10. 2019, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 17. októbra 2019, takto

r o z h o d o l :

I.
Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zrušuje sa napadnuté uznesenie.

II.
Podľa § 238 ods. 4 Tr. por. sa obžalovaný W. H., nar. XX. XX. XXXX, t. č. vo ÚVV Bratislava od 01. 04.
2019, ponecháva vo väzbe z dôvodu § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. pre prečin krádeže podľa § 212 ods.

1 písm. b/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák.

III.
Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa väzba u obžalovaného W. H., nar. XX. XX. XXXX, dohľadom
probačného a mediačného úradníka nenahrádza.

o d ô v o d n e n i e :

Sťažnosťou napadnutým uznesením Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1T/63/2019 zo dňa 10. 10.
2019 bolo rozhodnuté podľa § 238 ods. 4, § 72 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. tak, že súd obvineného
W. H., nar. XX.XX.XXXX/XXXX v C., trvale bytom K., O. H. XXX/XX, t. č. vo väzbe v ÚVV Bratislava od
12. 04. 2019, ponecháva vo väzbe. Ďalej bolo rozhodnuté podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. tak, že súd
väzbu obvineného dohľadom probačného a mediačného úradníka nenahrádza.

Samosudcaokresnéhosúdusvojerozhodnutieodôvodnilvpodstatetým,žeobvinenýjedôvodnetrestne
stíhaný pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., pričom je usvedčovaný
aj výpoveďou svedka - poškodeného J. K., protokolom rozdielu T. poukážok zo dňa 05. 04. 2019 s
inventarizáciou, kamerovými záznamami a zápisnicami o vydaní veci obvineného. Vzhľadom k týmto
dôkazom i v tomto štádiu trestného konania existuje podľa názoru samosudcu súdu prvého stupňa silné
podozrenie, že obvinený W. H. skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, skutočne aj spáchal, čím je naplnená

formálna stránka väzby. Samosudca prvostupňového súdu ďalej dôvodil, že pokiaľ ide o materiálnu
stránku väzby, t. j. obavu, že v prípade prepustenia na slobodu, bude obvinený ďalej pokračovať v
páchaní trestnej činnosti, čím je naplnený väzobný dôvod tzv. preventívnej väzby, podľa § 71 ods. 1
písm. c/ Tr. por., tou konkrétnou skutočnosťou je práve osoba obvineného W. H., ktorý bol doposiaľ
dvakrát súdne trestaný a to rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/298/2009 z 27. 11.2009,
právoplatného dňa 27. 11. 2009, kedy mu za trestné činy lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k §

188 ods. 1 Tr. zák., vydierania spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 189 ods. 1 Tr. zák. a prečinu krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky 6 mesiacovso zaradením na výkon trestu do NVÚ pre mladistvých, pričom keďže sa jedná o trest prevyšujúci jeden
rok uložený mladistvému, toto odsúdenie nemá zo zákona - § 121 ods. 1 Tr. zák. účinky zahladenia a
vo vzťahu k nemu nie je v registri trestov zahladenie odsúdenia vykázané. Samosudca okresného súdu

poukázal i na rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 17. 07. 2018 sp. zn. 13T/72/2017, právoplatným
dňa 17. 07. 2018, ktorým bol obvinený W. H. uznaný vinným zo zločinu vydierania spolupáchateľstvom
podľa § 20 k § 189 ods. 2 Tr. zák. za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 roky so
skúšobnou dobou v trvaní 2 roky do 18. 07. 2020, teda je zrejmé, že skutku krádeže, ktorá je predmetom
aktuálneho trestného stíhania obvineného, sa mal obvinený W. H. dopustiť po odsúdení aj za majetkový

a majetkovo - násilné trestné činy, pričom vo vzťahu k odsúdeniu Okresného súdu v Martine sa tak
malo stať v skúšobnej dobe podmienečne odloženého výkonu trestu odňatia slobody, z čoho je zrejmá
dôvodná obava, že by obvinený na slobode pokračoval v páchaní trestných činov, čím je daný dôvod
jeho preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por.

Vzhľadomnacharaktertrestnýchčinov,prektoréjeaktuálneobvinenýW.H.trestnestíhaný,spoukazom

na jeho predchádzajúce odsúdenia ako aj prevažujúci záujem štátu na ochrane spoločnosti pred
záujmom na ochranu osobnej slobody jednotlivca obvineného, je dohľad probačného a mediačného
úradníka neadekvátnou náhradou jeho väzby. Preto súd obvineného ponechal naďalej vo väzbe.

Pokiaľ sa týka nenahradenia väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka samosudca

okresného súdu uviedol, že vzhľadom na charakter trestného činu, pre ktorý je aktuálne obvinený W.
H. trestne stíhaný, s poukazom na jeho predchádzajúce odsúdenia ako aj prevažujúci záujem štátu
na ochrane spoločnosti pred záujmom na ochranu osobnej slobody jednotlivca obvineného, je dohľad
probačného a mediačného úradníka neadekvátnou náhradou jeho väzby.

Uznesenie okresného súdu nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko obvinený proti nemu zahlásil sťažnosť
ihneď po jeho vyhlásení priamo do zápisnice súdu o jeho výsluchu, ktorú do momentu konania
neverejného zasadnutia krajského súdu bližšie písomne nezdôvodnil ani prostredníctvom zvoleného
obhajcu.

Krajský súd v Bratislave, na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou, preskúmal
v zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému
sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia
a dospel k záveru, že sťažnosť obvineného W. H. nie je dôvodná, avšak napadnuté uznesenie trpí
takými vadami, pre ktoré ho bolo potrebné zrušiť a nižšie vytknuté nedostatky napraviť samostatným

rozhodnutím nadriadeného súdu.

Sťažnostný súd po postupe nariadenom citovaným ustanovením z predloženého doposiaľ získaného
spisového materiálu zistil, že uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava V
sp. zn. 3Tp/34/2019 zo dňa 14. 04. 2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

2Tpo/25/2019 zo dňa 02. 05. 2019 bol obžalovaný W. H. vzatý do väzby z dôvodu § 71 ods. 1 písm.
c/ Tr. por., ktorá začala plynúť obmedzením jeho osobnej slobody, ku ktorej došlo dňa 12. 04. 2019 o
01:40 hod., za jej súčasného nenahradenia dohľadom probačného a mediačného úradníka v zmysle §
80 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

Dňa 01. 10. 2019 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V na Okresný súd Bratislava V
obžalobu sp. zn. 1Pv/147/2019 zo dňa 01. 10. 2019 na obžalovaného W. H. a spol. pre prečin krádeže
podľa § 212 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, v bode 1/ vo vzťahu
k obvinenému Romanovi Horváthovi, že:

„obvinení N. K. a W. H. sa po predchádzajúcej dohode spoločným konaním v čase od 16.00
hod. dňa 01. 04. 2019 do 08.00 hod. dňa 03. 04. 2019 vlámali do uzamknutej skrine umiestnenej
na infopulte predajne hypermarket T. N., N. cesta XX, D. tak, že si neoprávnene obstarali
pravý kľúč od skrine, ktorý sa nachádzal vo zväzku na zámku vedľajšej skrine a po otvorení
uzamknutej skrine z nej odcudzili 95 ks T. poukážok s nominálnou hodnotou 20€ sériových čísiel

XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX-XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, 178 ks T. poukážok s nominálnou
hodnotou 10€ sériových čísel XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX-XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX-XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, XX ks T. poukážok s nominálnou
hodnotou 2€ sériových čísiel XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX-XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX a198 ks T. poukážok s nominálnou hodnotou 5€ sériových čísiel XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX-
XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX-XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX,
čím spôsobili spoločnosti T. I. SR, a. s., so sídlom J. nám. č. X/A D., X.: XX XXX XXX, škodu krádežou

vo výške 4.876€.“

Podľa § 80 ods. 1 Tr. por. ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) alebo c), môže súd a v
prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného na slobode alebo prepustiť ho
na slobodu, ak

c) s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby dosiahnuť
dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným alebo odovzdaním dohľadu nad
obvineným do iného členského štátu Európskej únie podľa osobitného predpisu.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. por. väzba v rámci základnej alebo predĺženej lehoty väzby v prípravnom konaní

a väzba v konaní pred súdom môže trvať len nevyhnutný čas
Podľa § 76 ods. 2 Tr. por. základná lehota väzby v prípravnom konaní je sedem mesiacov; prokurátor
je povinný prepustiť obvineného na slobodu najneskôr v posledný deň tejto lehoty, ak nepodá najmenej
dvadsať pracovných dní pred jej uplynutím obžalobu, návrh na schválenie dohody o vine a treste alebo
sudcovi pre prípravné konanie návrh na predĺženie tejto lehoty.

Podľa § 76 ods. 6 písm. a/ Tr. por. celková lehota väzby v prípravnom konaní spolu s väzbou v konaní
pred súdom nesmie presiahnuť dvanásť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre prečin.
Podľa § 76 ods. 7 písm. a/ Tr. por. z lehoty uvedenej v odseku 6 pripadá na prípravné konanie najviac
sedem mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre prečin.

Podľa § 238 ods. 4 Tr. por. ak je obvinený vo väzbe, rozhodne súd o väzbe prednostne a urýchlene a ak
to okolnosti prípadu umožňujú, tak súčasne s rozhodnutím podľa § 239 ods. 1, § 241, § 244 alebo § 331
ods. 1, najneskôr však tak, aby postupom podľa § 76 ods. 3 alebo 4 došlo k právoplatnému rozhodnutiu o
väzbe do uplynutia lehoty, ktorá by bola základnou alebo predĺženou lehotou väzby v prípravnom konaní.

Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté
uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, rozhodne vo veci sám.

Nadriadený súd po posúdení všetkých okolností prípadu dospel k záveru, že okresný súd postupoval

správne, keď po podaní obžaloby na obžalovaného W. H. rozhodol o jeho ponechaní vo väzbe z
nezmenených dôvodov za jej súčasného nenahradenia dohľadom probačného a mediačného úradníka,
pričom svoje rozhodnutie riadne písomne odôvodnil v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona.
Konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu netrpí žiadnymi procesnými vadami, ktoré by mali
za následok nezákonnosť ďalšieho trvania väzby, a príslušné procesné ustanovenia o lehotách boli

dodržané.

Väzba obžalovaného začala plynúť dňa 12. 04. 2019 o 01:40 hod., tzn. podľa citovaného ustanovenia
§ 76 ods. 2 Tr. por. koniec základnej sedemmesačnej lehoty pripadá na 12. 11. 2019 a obžaloba bola
podaná dňa 01. 10. 2019, teda viac ako „najmenej dvadsať pracovných dní pred uplynutím základnej

lehoty trvania väzby“.

Samosudca okresného súdu dňa 02. 10. 2019 nariadil výsluch obžalovaného na 10. 10. 2019, na
ktorý bol obžalovaný predvedený z ÚVV Bratislava, teda možno konštatovať, že urýchlene a spolu
s doručením termínu výsluchu riadne doručil obžalovanému a jeho obhajcovi i obžalobu Okresnej

prokuratúry Bratislava V sp. zn. 1Pv/147/2019 zo dňa 01. 10. 2019 a výzvu podľa § 240 Tr. por.

Pokiaľsatýkasamotnýchpodmienokväzby sťažnostnýsúduvádza,žepreväzobnéstíhaniejepotrebné
kumulatívne naplniť formálne podmienky spočívajúce v zákonnosti vznesenia obvinenia, oznámení
obvinenia obvinenému a možnosti obvineného sa k tomuto vyjadriť, a tiež materiálne podmienky

spočívajúce v dôvodnosti podozrenia a v existencii jedného alebo viacerých dôvodov väzby podľa § 71
ods. 1 písm. a/ až c/ Tr. por. Zároveň nesmie byť väzobné stíhanie poznačené nečinnosťou či prieťahmi
v konaní.Z vyšetrovacieho spisu je nepochybné, že obžalovanému W. H. bolo riadne doručené uznesenie o
vznesení obvinenia, ku ktorému mal možnosť sa vyjadriť, rovnako tak bola obžalovanému a jeho
obhajcovi doručená i samotná obžaloba a preto sťažnostný súd konštatuje splnenie všetkých formálnych

podmienok väzobného stíhania.

Sťažnostný súd sa s písomnými dôvodmi napadnutého uznesenia v plnom rozsahu stotožňuje a v
podrobnostiach naň odkazuje bez potreby opakovania tam uvádzaných vecne správnych dôvodov.

Nadriadený súd teda konštatuje, že doposiaľ vykonané dôkazy opodstatňujú trestné stíhanie
obžalovaného aj po podaní obžaloby. Opodstatnenosť trestného stíhania sa vo všeobecnosti odvodzuje
od dôvodnosti podozrenia, že určitá osoba spáchala trestný čin. Dôvodnosť podozrenia je daná vtedy,
ak sú zadovážené také fakty, informácie a dôkazy, ktoré umožňujú urobiť logický úsudok o tom, že
konkrétna osoba mala spáchať trestný čin, a to s prihliadnutím na všetky známe okolnosti prípadu.

In concreto je možné poukázať na doposiaľ vykonané dokazovanie, ktoré preukazuje dôvodnosť
podozrenia, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, tento napĺňa všetky znaky
stíhaného prečinu krádeže podľa § 2X2 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. a/ Tr.z zák. spáchaného formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a je dôvodné podozrenie, že sa ho dopustil aj obžalovaný
W. H.. Skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, ako aj okolnosti mu predchádzajúce, opísal

sám obžalovaný pri svojej výpovedi za účasti svojho obhajcu dňa 12. 04. 2019. Obžalovaný je ďalej
predbežne usvedčovaný i výpoveďou spoluobžalovaného N. K., ktorý popísal priebeh skutkového deja
a účasť obžalovaného W. H. na nej. Ďalej nemožno ponechať bez povšimnutia aj výpoveďou svedka
- poškodeného J. K., protokol rozdielu T. poukážok zo dňa 05. 04. 2019 s inventarizáciou, kamerové
záznamami a zápisnice o vydaní veci obžalovaného.

V tomto štádiu k vysloveniu záveru o dôvodnosti trestného stíhania voči osobe obžalovaného naďalej
stačí vyšší stupeň pravdepodobnosti, ktorý však musí byť konkrétnymi skutočnosťami dostatočne
odôvodnený. Nie je potrebné, aby trestná činnosť bola jednoznačne, spoľahlivo a bez akýchkoľvek
pochybností preukázaná ihneď po podaní obžaloby, nakoľko rozhodnutie o vine či nevine obžalovaného

bude predmetom ďalšieho konania pred súdom.

Krajský súd teda konštatuje, že nebol doposiaľ produkovaný taký dôkaz, ktorý by vyvrátil usvedčujúce
dôkazy do takej miery, aby bolo možné konštatovať zjavnú neopodstatnenosť trestného stíhania a tým aj
neopodstatnenosť „základu“, z ktorého je potrebné vychádzať pri posudzovaní toho, či je vôbec možné

uvažovať o väzobných dôvodoch u obžalovaného W. H..

Správne súd prvého stupňa ustálil pretrvávanie dôvodov väzby u obžalovaného W. H. podľa § 71 ods.
1 písm. c/ Tr. por., pričom krajský súd zhŕňa a dopĺňa, že protiprávne konanie, z ktorého je obžalovaný
dôvodne podozrivý, nepredstavuje u neho exces z jeho doterajšieho spôsobu života. Konkrétnymi

skutočnosťami zakladajúcimi u obžalovaného W. H. dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
sú okolnosti vyplývajúce z jeho osoby, keďže zo spisového materiálu je zrejmé, že do kontaktu s
jurisdikciou prišiel štyri krát (v dvoch prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený), pričom ostatný
krát rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 13T/72/2017 zo dňa 17. 07. 2018 a právoplatného
toho istého dňa, pre zločin vydierania podľa § 20 k § 189 ods. 2 Tr. zák. za čo mu bol uložený

podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky so skúšobnou dobou na 2 roky, t. j. do 18.
07. 2020. Z uvedeného možno konštatovať, že prerokúvanej trestnej činnosti sa dopustil v priebehu
plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia pre majetkovo - násilnú trestnú činnosť, pričom sa
opätovne jedná o zločin. Z odpisu registra trestov ďalej vyplýva, že obvinený bol viackrát súdne trestaný
pre druhovo rovnakú trestnú činnosť a v jeho osobe sa jedná o špeciálneho recidivistu. Ako správne

poznamenal prvostupňový súd, pokiaľ ide o rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/298/2009 zo
dňa 27. 11. 2009, právoplatného toho istého dňa, je síce pravdou, že tam uvedených trestných činov
( lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1 Tr. zák., vydierania spolupáchateľstvom podľa
§ 20 k § 189 ods. 1 Tr. zák. a krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.), sa obžalovaný dopustil
ako mladistvý, avšak obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 6 mesiacov

nepodmienečne, teda jedná sa o trest prevyšujúci jeden rok uložený mladistvému a preto toto odsúdenie
nemá zo zákona (§ 121 ods. 1 Tr. zák.) účinky zahladenia a vo vzťahu k nemu nie je v registri trestov
zahladenie odsúdenia vykázané.Z vyššie uvedeného je zrejmé, že u obžalovaného W. H. nepominula dôvodná obava z pokračovania v
trestnej činnosti. Existuje tu teda relevantná obava, že sa obžalovaný bude opätovne dopúšťať trestných
činov a to ako majetkového tak aj násilného, prípadne aj iného charakteru a ohrozovať tak spoločnosť.

Z doterajšieho konania obžalovaného je zrejmé, že je zvýraznená potreba zaisťovacím inštitútom väzby
realizovať ochranu spoločnosti eliminovaním možnosti, aby obžalovaný pokračoval v páchaní trestnej
činnosti.

Napriek vecne správnemu rozhodnutiu okresného súdu o ponechaní obžalovaného vo väzbe bolo

potrebné napadnuté uznesenie zrušiť.

Dôvodom pre zrušenie napadnutého uznesenia bola jeho nepreskúmateľnosť vo výroku v bode I.
v rámci ktorého absentuje vyjadrenie zákonného ustanovenia deklarujúceho konkrétny dôvod väzby
obžalovaného vo výroku I. sťažnosťou napadnutého uznesenia.

Samosudca prvostupňového súdu sa obmedzil len na uvedenie ustanovenia § 238 ods. 4 Tr. por. za
použitia nadbytočného ustanovenia § 72 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. ktoré bez ďalšieho svedčia „len
o procese rozhodovania o väzbe a ponechaní v nej väzobne stíhanú osobu“ bez existencie špecifického
väzobného dôvodu.

Vo vzťahu k obsahu výroku I. napadnutého uznesenia, ktorým súd rozhodol o ponechaní obžalovaného
W. H. vo väzbe Krajský súd v Bratislave uvádza, že v ustanoveniach § 71 a v § 72 Tr. por. sú upravené
tzv. formálne a materiálne podmienky väzby. Formálnymi podmienkami, ktoré sú uvedené predovšetkým
v § 72 ods. 1 Tr. por., sa rozumie skúmanie základných procesných predpokladov pre rozhodnutie
o väzbe („konať a rozhodovať možno len o väzbe osoby, proti ktorej bolo vznesené obvinenie“),

pričom ďalší text obsahuje príkaz vo vzťahu k obsahu odôvodnenia rozhodnutia („ ... obsahuje aj
uvedenie skutkových okolností, o ktoré sa výrok rozhodnutia o väzbe opiera“). Ďalšie odseky tohto
ustanovenia obsahujú úpravu procesného postupu orgánov činných v trestnom konaní, procesný postup
súdu ako aj procesné postupy iných oprávnených osôb. Materiálnymi podmienkami dôvodov väzby sa
rozumejú hmotnoprávne predpoklady väzby, ktoré v zmysle § 71 ods. 1 Tr. por. tvoria jednak skutkové

predpoklady vzatia do väzby (sú uvedené v uvádzacej vete ods. 1), a jednak konkrétne dôvody väzby
vyjadrené v príslušnom písmene tohto odseku [písm. a) - úteková väzba, písm. b) - kolúzna väzba,
písm. c) -preventívna väzba]. Materiálne podmienky väzby uvedené v uvádzacej vete a v príslušných
- konkrétnych dôvodoch podľa jednotlivých písmen (alebo paralelne), musia byť splnené súčasne. Z
uvedeného vyplýva, že súd musí pred rozhodnutím o väzbe preskúmať splnenie základných procesných

predpokladov pre také rozhodnutie a až potom skúma materiálne podmienky väzby uvedené v § 71 ods.
1Tr.por.Ustanovenie§72ods.2Tr.por.osplneníformálnychpodmienoknavzatieobvinenéhodoväzby
preto nepatrí do výroku uvedeného uznesenia, ale sa musí premietnuť v jeho odôvodnení. Naopak,
výrok uznesenia súdu, ktorým rozhodne o vzatí obvineného do väzby, alebo o ponechaní obvineného vo
väzbe, musí obligatórne obsahovať materiálny dôvod väzby vyjadrený príslušným písmenom uvedeným

v ustanovení § 71 ods. 1 Tr. por. (aby mohol byť tento výrok preskúmateľný v opravnom konaní), preto
totoustanoveniejejedinýmlegálnymvyjadrenímrozhodnutiasúduvovýrokuuzneseniaoväzbe(ktomu
pozri Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k rozdielnemu výkladu
znenia zákonného poučenia v uznesení súdu o vzatí obvineného do väzby, pokiaľ ide o stanovenie
lehoty na podanie sťažnosti proti takému uzneseniu a znenia výroku o vzatí obvineného do väzby, sp.

zn. Tpj 51/2009, prijaté 7. decembra 2009 uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR
4/2010 pod číslom 29). V zmysle uvedeného preto ustanovenie § 72 ods. 2 Tr. por. nepatrí do výroku
v bode I. napadnutého uznesenia.

Z výroku napadnutého rozhodnutia teda nebolo zrejmé, ktorý väzobný dôvod u obžalovaného pretrváva.

Vzhľadom však k obsahu odôvodnenia sa samosudca vecne správne vysporiadal s skonštatovaním
existencie dôvodu tzv. pokračovacej väzby v odôvodnení napadnutého uznesenia, z ktorého je síce
bezpochyby zistiteľný uvedený dôvod väzby, avšak z dôvodu záväznosti výrokovej časti, ako aj s
poukazom na § 176 ods. 1 písm. c/ Tr. por. považoval sťažnostný súd za nevyhnutné zrušiť napadnutý
výrok podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. a rozhodnúť vo veci samostatným uznesením tak, aby bol

úplne zrejmý pretrvávajúci väzobný dôvod obžalovaného.

Krajský súd nad rámec a pre prehľadnosť zakomponoval do výrokovej časti v bode I. i označenie
konkrétnej skutkovej podstaty trestného činu pre ktorú je W. H. obžalovaný a to z dôvodu viackrátmeniacej sa právnej kvalifikácie momentálne stíhaného, žalovaného, prečinu krádeže podľa § 212 ods.
1 písm. b/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák.

Napokon prvostupňový súd nerešpektoval zákonné ustanovenie § 72 ods. 2 druhá veta Tr. por. podľa
ktorého odôvodnenie rozhodnutia o väzbe má obsahovať aj uvedenie skutkových okolností, o ktoré
sa výrok rozhodnutia o väzbe opiera. Skutkové okolnosti je nevyhnutné špecifikovať v odôvodnení
rozhodnutia, aby bolo zrejmé aj v neskorších štádiách konania, na ktorý skutok alebo skutky sa
rozhodnutie o väzbe vzťahuje. Toto pochybenie prvostupňového súdu však napravil sťažnostný súd tým,

že skutkové okolnosti vyplývajúce z podanej obžaloby výslovne uviedol v odôvodnení tohto uznesenia.

Krajský súd sa stotožnil s výrokom samosudcu, v ktorom nenahradil väzbu dohľadom probačného a
mediačného úradníka vzhľadom na doterajšie odsúdenia a osobu obžalovaného, nakoľko všetky vyššie
uvádzané skutočnosti neumožňujú dospieť k záveru, že by dohľad probačného a mediačného úradníka
bol dostatočnou zárukou, že obžalovaný nebude v rovnakej alebo obdobnej trestnej činnosti pokračovať

aj naďalej. Tento výrok bol prevzatý do rozhodnutia sťažnostného súdu bezo zmeny.

Na základe uvedeného a napriek vytknutému nedostatku, sa sťažnostný súd s rozhodnutím súdu prvého
stupňa v plnom rozsahu stotožňuje a konštatuje, že rozhodnutie je vecne správne, pretože v prípade
prepustenia obžalovaného z väzby na slobodu by hrozila reálna obava, že by mohol pokračovať v

páchaní trestnej činnosti obdobného charakteru, najmä proti rovnakému hmotnému predmetu útoku
(majetku iného), pričom zaisťovacím inštitútom väzby sa mu zabraňuje v takom prípadnom konaní.

Sťažnostný súd skúmal aj otázku doterajšieho postupu orgánov činných v trestnom konaní a súdu
prvého stupňa z hľadiska rýchlosti konania a dodržania občianskych práv garantovaných ústavou,

nadväzujúcich aj na článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na ustanovenie
§ 2 ods. 6 Tr. por., pričom nezistil také pochybenia, resp. nečinnosť či prieťahy v konaní, ktoré by mali
za následok nutnosť prepustenia obžalovaného z väzby na slobodu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.