Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. december 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/428/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113228927
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7113228927.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: SPRÁVA DOMOV Košice, s.r.o., so sídlom Košice,
Hroncova č. 5, IČO: 36 579 866, zastúpeného JUDr. Ing. Ľubomírom Niedelským, advokátom so sídlom
v Košiciach, Hviezdoslavova č. 7, proti žalovanej: Z. C., H.. XX.X.XXXX, C. N. E., Č. Č.. XX, o zaplatenie
1.690,44 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 6.
júna 2014 č.k. 25C/49/2014-46 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvého stupňa
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.690,44
eura, úroky z omeškania do 23.9.2013 vo výške 107,87 eura a úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne
zo sumy 1.690,44 eura od 24.9.2013 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň

rozhodol, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

Vychádzal zo zistenia, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou bytu č. XX H. X. S. C. M. K.. Č.. XXXX
N. E., H. V. Č. XX, ktorého správu vykonáva žalobca na základe zmluvy o výkone správy zo dňa
X.X.XXXX. Žalovanej vznikol nedoplatok vo výške 256,83 eura podľa vyúčtovania za služby spojené
s bývaním za obdobie od X.X.XXXX M. XX.XX.XXXX a na základe vyúčtovania za služby spojené

s bývaním za obdobie od X.X.XXXX M. XX.XX.XXXX nedoplatok v celkovej výške 1.263,65 eura,
pričompozapočítanípreplatkovnedoplatokčinilčiastku497,36eura.Žalovanápotvrdilaprevzatieoboch
vyúčtovaní vlastnoručným podpisom na podpisovej listine, no svoj dlh v celkovej výške 1.690,44 eura
žalobcovi nezaplatila ani napriek jeho upomienke zo dňa 23.9.2013.

V odôvodnení ďalej uviedol, že žalovaná pred súdom nárok žalobcu na zaplatenie istiny aj príslušenstva

pohľadávky uznala, preto v súlade s § 153a ods. 1 O.s.p. rozhodol vo veci rozsudkom na základe
uznania, a to podľa § 6 ods. 1, § 8 ods. 1, § 8a ods. 1, § 8b ods. 2, § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení, a poukazom na
znenie čl. II. bod 3, čl. IV. bod 2, 3, čl. VII. bod 1 zmluvy o výkone správy.

Výrok o trovách konania odôvodnil použitím ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Vychádzajúc zo skutočnosti, že
žalovaná je starobnou dôchodkyňou, má vážne zdravotné problémy a jej jediným príjmom je dôchodok
výške 323 eur mesačne, z ktorého mesačne platí 70-80 eur na lieky a 46,70 eura za dom v K., kde
žije spoločne K. Z., dospel k záveru, že u nej existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, spočívajúce v
okolnostiach na jej strane, ktoré odôvodňujú nepriznanie vzniknutých trov žalobcovi.

Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho výroku o trovách konania, podal včas odvolanie žalobca z
odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. c) a d) O.s.p.. Navrhol zmeniť napadnutý výrok rozsudkua priznať mu náhradu trov konania vo výške vyčíslenej v jeho podaní, doručenom prvostupňovému súdu
dňa 9.6.2014. Zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania v sume 48,70 eura.

V odvolaní namietol správnosť aplikácie ust. § 150 ods. 1 O.s.p. súdom prvého stupňa. Mal totiž za to,
že v danom prípade pre použitie tohto ustanovenia podmienky splnené neboli. V tejto súvislosti súdu
vytýkal, že neprihliadol na skutočnosť, že žalovaná vlastní X- P.Ý. C. N. E. v hodnote 55 000 až 60 000
eur, ktorý je ľahko speňažiteľný a je možno i vlastníčkou Q. M. N. K., za ktorý platí SIPO. Poukazom
na skutočnosť, že žalovaná úhrady spojené s užívaním bytu naďalej neplatí, uviedol, že súd nesplnil

povinnosť pri aplikácii tohto ustanovenia posudzovať pomery oboch účastníkov konania. Označil pritom
za rozporné s dobrými mravmi, ak by ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome,
ktorí pravidelne plnia svoje povinnosti, boli zaťažení platbou trov konania, ktoré je vedené len preto,
že si žalovaná svoje povinnosti neplní, hoci jej to majetkové pomery umožňujú. Napokon doplnil, že
z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, či zlý zdravotný stav žalovanej bol preukázaný hodnovernými
dôkazmi.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) na základe včas podaného odvolania žalobcu vec podľa § 214 ods.
2 O.s.p. prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal

rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Predmetom odvolacieho prieskumu zostal len výrok o trovách konania. Právoplatnosť výroku, ktorým
súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi ním uplatnenú peňažnú pohľadávku s príslušenstvom

nebola odvolaním žalobcu dotknutá (§ 206 ods. 3 O.s.p.).

Vpodanomodvolanížalobcavyčítalsúduprvéhostupňanesprávneprávneposúdenieveciakodôsledok
nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávnej, eventuálne neúplnej aplikácie relevantného
práva (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Právne posúdenie je vo všeobecnosti nesprávne, ak súd vec posúdil

podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo ak právnu normu síce správne
určenú nesprávne vyložil, prípadne je na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody sú v prejednávanej
veci vo vzťahu k napadnutému výroku o trovách konania naplnené.

Otázku náhrady trov konania upravuje Občiansky súdny poriadok v ustanoveniach § 142 O.s.p. a
nasledujúcich.

Všeobecne platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou

zavinenia.Zásadazavineniasauplatnínajmävprípade,kedyjekonaniezastavené(§146ods.2O.s.p.).
Všeobecné pravidlo rozhodovania o náhrade trov konania vo vzájomnom vzťahu medzi plne úspešným
a plne neúspešným účastníkom vyjadruje ust. § 142 ods. 1 O.s.p..

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa
odseku 2 tohto ustanovenia, ak mal účastník vo veci úspech len cˇiastocˇný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie náhrady trov konania

zakotvuje ustanovenie § 150 O.s.p..

Podľaust.§150ods.1O.s.p.aksútudôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,nemusísúdvýnimočnenáhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,

ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podstata povinnosti hradiť trovy konania spočíva v tom, že súd zaviaže jedného účastníka konania
nahradiť druhému účastníkovi buď celkom, alebo sčasti trovy konania, ktoré v priebehu konania tentodruhý účastník už zaplatil. Povinnosť nahradiť trovy konania pritom zahŕňa iba tie trovy, ktoré boli
potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Súdna prax je zároveň ustálená v závere, že
stanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek a bez ohľadu na základné

zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania.
Aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. totiž musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a
musí mať výnimočný charakter. Prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady
na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú aj dôvody zvláštneho zreteľa,
pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Aby ich súd mohol zodpovedne posúdiť podľa §

150 ods. 1 O.s.p., musí nevyhnutne najskôr poznať všetky relevantné okolnosti, pretože len na tomto
základe môže potom so znalosťou veci niektorým z nich priznať prioritu pred ostatnými. Musí však ísť o
celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí náležite odôvodnený.

V posudzovanej veci z obsahu spisu a odôvodnenia preskúmavaného rozsudku vyplýva, že na základe
uznania nároku žalovanou, súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Výrok o trovách konania potom

odôvodnil (len) aplikáciou § 150 ods.1 O.s.p., ktorej správnosť spochybňuje v odvolaní žalobca.

Za takejto situácie, keď súd svoje rozhodnutie o trovách konania založil výlučne na aplikácii ust. §
150 ods. 1 O.s.p., je však z pohľadu vyššie uvedeného právneho rozboru nutné vyvodiť, že záver
prvostupňového súdu o splnení podmienok pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. neobstojí. V dôsledku

neúplnej aplikácie relevantného ust. § 142 a nasl. O.s.p. je totiž predčasný a už len preto nemôže byť
správny.Odvolacísúdtieždospelkzáveru,žesúdprvéhostupňazhlˇadiskaaplikácieustanovenia§150
O.s.p. celý komplex okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania podlˇa uvedeného
zákonného ustanovenia neposúdil. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zretelˇa síce
správne prihliadol k majetkovým, sociálnym, osobným a dˇalším pomerom žalovanej, opomenul však

posúdiť okolnosti, ktoré viedli žalobcu k uplatneniu nároku na súde, postoj úcˇastníkov v priebehu
konania, majetkové (a ďalšie) pomery žalobcu a zohlˇadnitˇ dopad rozhodnutia i na jeho majetkové
pomery. Aby však súd tento komplex mohol zodpovedne posúditˇ, musí nevyhnutne najskôr poznatˇ
všetky donˇ patriace okolnosti, pretože len na tomto základe môže potom so znalostˇou veci niektorým
z nich priznatˇ prioritu pred ostatnými.

Vtomsmerejeodvolacianámietkažalobcudôvodná.Odvolacídôvodnesprávnehoprávnehoposúdenia
veci podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je tak naplnený.

Práve z týchto dôvodov odvolaciemu súdu neostávalo iné ako napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

v časti napadnutej odvolaním zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude preto po vrátení veci opätovne rozhodnúť o trovách tak
prvostupňového, ako aj tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.) a pri rozhodovaní sa vysporiadať
so všetkými právne významnými okolnosťami, na ktoré poukazuje odvolací súd v zrušujúcom uznesení.

Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa potom prihliadať v prvom rade k
majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a vziať do úvahy
nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohlˇadnitˇ aj dopad takéhoto
rozhodnutia i na majetkové pomery oprávneného účastníka. Mať zároveň na zreteli, že významnými
z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde,

postoj účastníkov v priebehu konania a pod., a že nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať
zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu. Jedným z rozhodujúcich hľadísk je pritom aj to, aby sa
takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým
mravom. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie (I. ÚS 46/05, I. ÚS 353/06, II. ÚS 220/08, III. ÚS
12/07, IV. ÚS 163/08, IV. ÚS 115/03) sa v tomto prípade posudzuje práve na takto uvedené konkrétne

okolnosti.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.