Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava I

Rozhodutie vydal sudca JUDr. René Štepánik

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 3T/35/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510010328
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2010

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. René Štepánik
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2010:1510010328.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. René Štepánika a prísediacich
Miluše Jankovičovej a Viery Homovej na verejnom zasadnutí dňa 30.09.2010 v Bratislave

r o z h o d o l :

Obvinený
A. F. nar. XX.XX.XXXX v C., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom C., Q. XXXX/XX,

sa uznáva vinným, že

v období od leta 2006 do presne nezisteného dňa v mesiaci december 2006 v C., v mieste svojho
trvalého bydliska na ulici Q. č. XX obdržal formou poštovej poukážky finančnú čiastku vo výške 165,97
Eur (5.000,- Sk) od poškodenej A. P., finančnú čiastku 172,61 Eur (5.200,- Sk), od poškodeného A. C.,
finančnú čiastku vo výške 165,97 Eur (5.000,- Sk) od poškodeného T. N., finančnú čiastku
vo výške 165,97 Eur (5.000,- Sk) od poškodeného Z. E., finančnú čiastku vo výške 165,97 Eur

(5.000,- Sk) od poškodeného Z. V., finančnú čiastku 172,61 Eur (5.200- Sk) od poškodeného S.
K., finančnú čiastku vo výške 165,97 Eur (5.000,- Sk) od poškodeného R. F., taktiež v presne nezistený
deň v mesiaci október 2006 v HM Tesco na Panónskej ceste č. 25 v Bratislave vylákal od poškodeného
P. R. finančnú čiastku vo výške 345,22 Eur (10.400,- Sk), z čoho suma 165,97 Eur (5.000,- Sk)
predstavovala finančnú čiastku od osoby Z. R., pričom vyššie uvedené finančné prostriedky
vylákal za účelom sprostredkovania práce hotelového charakteru a za vybavenie leteniek do Holandska,

kde mali v meste Amsterdam uvedené osoby predmetnú prácu vykonávať, avšak obvinený prisľúbenú
prácu nevybavil, peniaze, ktoré mu boli poskytnuté na uvedený účel v plnej výške nevrátil a tieto si
ponechal, vrátil len sumu vo výške 345,22 Eur (10.400,- Sk) na účet poškodeného S. K.,
ktorý poukázal z uvedenej sumy 172,61 Eur (5.200,- Sk) poškodenej A. P., čím spôsobil vyššie
uvedeným poškodeným osobám celkovú škodu vo výške 1.520,28 Eur (45.800,- Sk),
teda

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu, spôsobil tak na cudzom
majetku malú škodu a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,
čím spáchal

zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138
písm. j) Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 650/2005 Z.z.

Za to
a za trestný čin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
- dňa 01.05.2006 v C. na Q. ulici XX, prevzal od poškodeného Z. E. finančnú hotovosť vo výške 10.000,-
Sk a následne dňa 03.05.2006 v Bratislave pri obchodnom centre Polus prevzal ďalšiu hotovosť vo výške
5.000,- Sk s prísľubom, že vybaví poškodenému prácu v Rakúsku a peniaze, ktoré prevzal
použije na vybavenie práce a poplatky s tým spojené a v prípade, že sa mu prácu nepodarí vybaviť,

tak hotovosť 15.000,- Sk vráti späť poškodenému, pričom v stanovenom termíne prácu vRakúsku poškodenému Z. E. nevybavil ani v ďalších náhradných termínoch, na ktorých sa
vzájomne dohodli a ani poškodenému nevrátil peniaze, pričom peniaze použil pre vlastnú potrebu, čím
poškodenému Z. E. spôsobil škodu vo výške 497,91 Eur (15.000,- Sk),

ktorý tvorí so zločinom podvodu podľa § 221 ods. 1 ods. 3 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm.
j) Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 650/2005 Z.z. pokračovací zločin podvodu podľa § 221
ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. v znení
zákona č. 650/2005 Z.z.

sa odsudzuje:

Podľa § 221 ods. 3, § 36 písm. j), písm. l), § 38 ods. 2, 3, § 41 ods. 3 Tr. zák. č. 300/2005
Z.z. v znení zákona č. 650/2005 Z.z. k spoločnému trestu odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 1 Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 650/2005
Z.z. súd obvinenému výkon trestu podmienečne odkladá s probačným dohľadom.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 650/2005 Z.z. súd určuje
skúšobnú dobu 3 /tri/ roky.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 650/2005 Z.z. súd ustanovuje
skúšobnú dobu probačného dohľadu 3 /tri/ roky.

Podľa § 51 ods. 3 písm. e) Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 650/2005 Z.z. súd

obvinenému ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze účasti na hazardných hrách, hrania na hracích
automatoch a uzatvárania stávok.

Podľa § 51 ods. 4 písm. c) Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 650/2005 Z.z. súd
obvinenému ukladá povinnosť - nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu jednotlivým poškodeným.

Podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 650/2005 Z.z. súd zrušuje výrok o vine
a treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava V 1T 144/09 z 08.09.2009, právoplatného dňa
21.09.2009, ktorým bol obvinenému za prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že dňa 01.05.2006 v C. na Q. ulici XX, prevzal od poškodeného Z. E. finančnú hotovosť

vo výške 10.000,- Sk a následne dňa 03.05.2006 v Bratislave pri obchodnom centre Polus
prevzal ďalšiu hotovosť vo výške 5.000,- Sk s prísľubom, že vybaví poškodenému prácu v Rakúsku a
peniaze, ktoré prevzal použije na vybavenie práce a poplatky s tým spojené a v prípade,
že sa mu prácu nepodarí vybaviť, tak hotovosť 15.000,- Sk vráti späť poškodenému, pričom
v stanovenom termíne prácu v Rakúsku poškodenému Z. E. nevybavil ani v ďalších

náhradných termínoch, na ktorých sa vzájomne dohodli a ani poškodenému
nevrátil peniaze, pričom peniaze použil pre vlastnú potrebu, čím poškodenému Z. E. spôsobil škodu
vo výške 497,91 Eur (15.000,- Sk),
uložený trest odňatia slobody tri mesiace, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú
dobu osemnásť mesiacov, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd ukladá obvinenému nahradiť škodu voči poškodenému A.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XXX/X, Z., okres C. C. vo výške 172,61 Eur, T. N., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Z., C. č. XXX/XX vo výške 165,97 Eur, Z. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom M., S. II č. XX, prechodne bytom C. C., S. č. X vo výške 165,97 Eur, Z. V., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom C. C., M. č. XX vo výške 172,61 Eur, R. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Na V.
č. XX, C. C. vo výške 165,97 Eur, P. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., T. č. XXX/X vo
výške 165,97 Eur a Z. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., T. č. XXX/X vo výške 165,97 Eur.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodených A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XXX/X,

Z., T. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., C. č. XXX/XX, Z. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M., S.
II č. XX, Z. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. C., M. č. XX, R. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
Na V. č. XX, C. C., P. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., T. č. XXX/X, Z.
R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., T. č. XXX/X, S. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L.cesta č. XXXX/XX, C. C. a A. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. č. 2, C. C., so zvyškom
nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor Bratislava V podal na Okresný súd Bratislava V návrh na dohodu o vine a treste
medzi ním a A. F. , ktorý na verejnom zasadnutí modifikovali.

Na verejnom zasadnutí za splnenia zákonných podmienok - odpovede obvineného na otázky §
333 ods. 3 písm. a) - j) Tr. por. „áno“ a za splnenia podmienok primeranosti trestu - súd prvého stupňa
nepovažuje túto podmienku za splnenú (viď ďalší text odôvodnenia tohto

rozsudku) súd schválil túto dohodu a potvrdil ju rozsudkom v znení výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd prvého stupňa si je plne vedomý, že dva rozdielne trestné činy, ktorými sú trestný čin sprenevery
podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. (trestný rozkaz 1T 144/09 Okresného súdu Bratislava V z 08.09.2009,
právoplatný 21.09.2009) a zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. s poukazom na

§ 138 písm. j) Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 650/2005 Z.z. nemôžu byť pokračovacím
trestným činom a teda nemôžu byť splnené podmienky na ukladanie spoločného trestu, tak ako je to
právne nezmyselne uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, ktorým bola schválená
dohoda o vine a treste medzi prokurátorom a obvineným. Súd v tejto súvislosti nemôže nekonštatovať,
že uznesením 3T 35/10 z 11.05.2010 odmietol návrh dohody o vine a treste z dôvodu, že nie

sú splnené podmienky pre schválenie predmetnej dohody medzi prokurátorom a obvineným.

„A. F. je trestne stíhaný za zločin podvodu podľa § 221 ods. 1,3 písm. c) (s poukazom
na § 138 písm. j) Tr. zák. za dielčie skutky, ktoré mal spáchať od leta 2006 do decembra 2006. V
navrhovanom rozsudku (a schválenej dohode), má byť obvinenému uložený spoločný trest za zrušenia

výroku o vine a treste a ďalších výrokoch, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad,
trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava V - 1T 144/09 z 08.09.2009.

Súd konštatuje, že trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V - 1T 144/09 z 08.09.2009,
právoplatným 21.09.2009 bol A. F. uznaný vinným za skutok z 01.05.2006, za čo mu bol uložený trest

odňatia slobody 3 mesiace, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú
dobu 18 mesiacov.

Otázku spoločného trestu upravuje ustanovenie §-u 41 ods. 3 Tr. zák., riešiac čiastkový útok
pokračovacieho trestného činu. „Za pokračovací trestný čin sa“ (podľa § 122 ods. 10 Tr. zák.)

„považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu.“ Zákon hovorí o tom
istom trestnom čine, nie o trestnom čine vo všeobecnosti. Z uvedeného vyplýva, že prečin sprenevery
podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. a zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zák. nie súd tým istým
trestným činom, preto nemôže ísť o pokračovací trestný čin a nemôže byť ukladaný spoločný trest.

Pri uznaní viny pre uvedený zločin podvodu podľa § 221 ods. 1,3 písm. c) Tr. zák., berúc do úvahy
súvislosti s citovaným trestným rozkazom 1T 144/09 z 08.09.2009, prichádza do úvahy uloženie
súhrnného trestu odňatia slobody podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. na princípoch uvedených v § 41 ods.
2 Tr. zák., kde ukladanie trestu pri zločine podvodu podľa § 221 ods. 1,3 písm. c) Tr. zák. - 3 roky až
10rokov, začína v hornej polovici o tretinu zvýšenej hornej polovice trestnej sadzba, čo je rádovo viac ako

dvojnásobok medzi prokurátorom a obvineným dohodnutého trestu, naviac podmienečne odloženého,
čo pri správnej aplikácii zákona vôbec neprichádza do úvahy.

Súd preto musí konštatovať, že navrhovaná dohoda o vine a treste je zrejme neprimeraná, pretože
neoddeliteľným atribútom primeranosti je zákonnosť, čo síce zákonodarca priamo

neuvádza, ale jednoznačne to vyplýva z filozofie Trestného zákona.

Za uvedených okolností, kedy je súdu prokurátorom predložená dohoda o vine a treste zjave nezákonná,
ergo neprimeraná v zmysle § 331 ods. 1 písm. b) Tr. por. súdu ostáva jediné rozhodnutie - odmietnutie
návrhu dohody o vine a treste v súlade s ustanovením § 331 ods. 1 písm. b) Tr.

por. Práve pre nezákonnosť dohodnutého trestu súd nemohol postupovať tak ako v desiatkach inýchprípadov postupom podľa § 334 ods. 2 Tr. por. - nové znenie dohody o vine a treste, pretože nie sú
splnené zákonné podmienky § 334 ods. 2 veta prvá Tr.por. - nie zrejmá neprimeranosť -
čo sa vylučuje s pojmom nezákonnosť - trest mimo trestnej sadzby podľa zákona - viď predchádzajúci

text odôvodnenia tohto uznesenia.“

Súd konštatuje, že Krajský súd v Bratislave rozhodnutím 4Tos 54/10 z 01.07.2010 zrušil uznesenie
Okresného súdu Bratislava V 3T 35/10 z 11.05.2010 a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu
konal a rozhodol. V odôvodnení tohto uznesenia Krajský súd konštatoval, že

„Napokon bolo potrebné skúmať, či nebráni konštatovaniu, že ide o jeden pokračovací trestný čin, že
čiastkový útok zo dňa 01.05.2006 bol pôvodne právne kvalifikovaný ako prečin sprenevery podľa § 213
ods. 1 Tr. zák. a v podanom návrhu na schválenie dohody o vine a treste sú už všetky čiastkové útoky
právne kvalifikované ako pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák.

K uvedenému sťažnostný súd poznamenáva, že Trestný poriadok pri rozsudku v § 278 ods.

3 Tr. por., ako aj v trestnom rozkaze v § 355 ods. 3 Tr. por. upravuje, že súd nie je viazaný
právnou kvalifikáciou uvedenou v obžalobe, resp. vo vydanom trestnom rozkaze. Navyše, v § 41 ods. 3
Tr. zák. je výslovne uvedené, že súd pri ukladaní spoločného trestu je viazaný len skutkovými zisteniami
v zrušujúcom rozhodnutí, z čoho argumentum a contrario vyplýva, že nie je viazaný pri rozhodovaní
právnou kvalifikáciou uvedenou v zrušujúcom rozhodnutí.

Ak teda z vyššie uvedeného rozboru vyplynulo, že všetky čiastkové útoky vrátane toho zo dňa
01.05.2006 spĺňajú všetky podmienky stanovené v § 122 ods. 10 Tr. zák. a zároveň nenastala
situácia uvedená v § 122 ods. 13 Tr. zák., ďalej už nič nebráni tomu, aby bolo skonštatované,
že v prejednávanom prípade ide o jeden pokračovací trestný čin a bola splnená aj podmienka uvedená

v § 41 ods. 3 Tr. zák. veta prvá.

Správne teda postupoval prokurátor, keď po vyššie uvedených zisteniach uzavrel s obvineným dohodu
o vine a treste aj o čiastkovom útoku zo dňa 01.05.2006 a právne celý skutok právne kvalifikoval ako
pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr .zák.

Naopak, súd I. stupňa postupoval nesprávne, keď uvedenú dohodu o vine a treste postupom podľa §
331 ods. 1 písm. b) Tr. por. odmietol, pretože na uvedený postup neboli splnené zákonné podmienky.
V danom prípade s poukazom na vyššie uvedený podrobný rozbor nie je možné ukladať súhrnný trest,
ale trest spoločný.“

Z uvedeného je zrejmé, že „problémom“ ktorý treba vyriešiť je otázka pokračovacieho trestného činu
a či možno prekvalifikovať právnu kvalifikáciu trestného činu v právoplatnom rozsudku, či trestnom
rozkaze. Pokiaľ Krajský súd vo svojom rozhodnutí konštatuje, že súd nie je viazaný
právnym posúdením skutku v obžalobe, toto konštatovanie je právne v poriadku, avšak vzťahuje sa v

konkrétnom prípade iba na skutky, ktoré sú predmetom dohody o vine a treste vo veci 3T 35/10, nemôže
sa vzťahovať na zmenu právnej kvalifikácie skutku v rozsudku či trestnom rozkaze (v danom prípade
vo veci 1T 144/09), pretože tu možno dosiahnuť len riadnym alebo mimoriadnym
opravným prostriedkom, čo sa v konkrétnej veci nestalo. Pokiaľ Krajský súd konštatuje že v
zmysle § 355 ods. 3 Tr. por. súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou uvedenou vo vydanom

trestnom rozkaze, toto právne ustanovenie sa vzťahuje na situáciu kedy súd vydá trestný rozkaz, voči
ktorému je podaný zákonným spôsobom odpor, vo veci súd nariadi hlavné pojednávanie a vtedy
nie je viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerom trestu, ani výrokom o ochrannom opatrení
obsiahnutýmivtrestnomrozkaze.Akbysmetentovýkladprijalipreakýkoľvekprávoplatnýtrestnýrozkaz
v inej veci, nabúralo by to základné princípy právnych istôt riešenia vecí právoplatnými rozhodnutiami a

celý systém trestného práva. Ak Krajský súd konštatuje, že v § 41 ods. 3 Tr. zák.
je uvedené, že súd pri ukladaní spoločného trestu je viazaný len skutkovými zisteniami v zrušujúcom
rozhodnutí, z čoho vyvodzuje, že nie je viazaný právnou kvalifikáciou uvedenou v
zrušujúcom rozhodnutí, prvostupňový súd túto myšlienku nepovažuje za správnu, pretože nemá oporu
v zákone. Zákonodarca práve spoločným trestom riešil v minulosti dlhodobý problém a k po

právoplatnosti rozhodnutia vyšlo najavo, že sa odsúdený dopustil ďalšieho dielčieho skutku či dielčích
skutkov pokračovacieho trestného činu a mechanizmus riešenia tohto problému bol komplikovaný cez
obnovu konania, čo je dnes upravené práve postupom vcelku jednoduchým oproti predchádzajúcemu,
riešením problému uložením spoločného trestu za súčasného zrušenia výroku o vine, treste aďalších výrokoch. Zákonodarca tu špeciálne v ustanovení § 41 ods. 3 Tr. por. nerieši otázku, že zrušením
výroku o vine sa rieši aj zrušenie právnej kvalifikácie, pretože je jednoznačné, že sa musí jednať o
pokračovací trestný čin, pričom samozrejme právnu kvalifikáciu z predchádzajúceho rozhodnutia, ktoré

sa má zrušiť súd len preberá do nového rozhodnutia, pričom musí byť zachovaná otázka jedného
trestného činu (viď ustanovenie § 122 ods. 13 Tr. zák. o tom, čo a za akých okolností je pokračovacím
trestným činom) a v momente keď pôvodný skutok a právnu kvalifikáciu súd pri rozhodovaní člení do
nového rozhodnutia, musí logicky tento skutok pôvodnú právnu kvalifikáciu, trest a ostatné
výroky na to nadväzujúce zrušiť, pretože by išlo o duplicitné rozhodnutie, ak by tak súd

neurobil. Súd v novej veci však nie je v pozícii druho či treťostupňového orgánu, ktorý zrušenie veci
môže čokoľvek meniť v skutkovej vete, či právnej kvalifikácii, je len v pozícii prvostupňového (v
prípade rozhodovania odvolacieho súdu druhostupňového) orgánu, ktorý zrušuje pôvodné rozhodnutie
ako celok tak pri rozhodovaní v zmysle § 41 ods. 3 Tr. zák. o ukladaní spoločného trestu,
ako pri použití § 42 Tr. zák. pri ukladaní súhrnného trestu. Ak by sme prijali právnu filozofiu uvedenú
v konkrétnom rozhodnutí Krajského súdu Bratislava, znegovali by sme filozofiu ukladania súhrnného

trestu, pretože by sme mohli pri inak ukladaní súhrnného trestu zmeniť akúkoľvek právnu kvalifikáciu
právoplatného rozhodnutia na inú a uložiť spoločný trest, napríklad pri súbehu lúpeže a krádeže by sme
bez dokazovania a riadnych či mimoriadnych prostriedkov vo vzťahu k pôvodnému rozhodnutiu mohli
skutok právne kvalifikovať ako krádež a uložiť spoločný trest, čo nie je ani z teoretického nie to ešte
praktického hľadiska možné a zákonom prípustné.

Napriek uvedenému rozboru súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia, hoci
si je plne vedomý, že toto rozhodnutie je nezákonné a právne zmätočné. Je tu však v
našom právnom poriadku zatiaľ právne neprelomené ustanovenie § 194 ods. 5
Tr. por.: „Orgán, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie je pri novom

rozhodovaní viazaný právnym názorom, ktorý vo veci vyslovil nadriadený orgán a je povinný vykonať
úkony, ktorých vykonanie tento orgán nariadil“ Vznikla tak situácia, že v konkrétnej trestnej
veci je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom sťažnostného súdu, ako vykladať pokračovací
trestný čin a ako postupovať ďalej pri rozhodovaní, a keďže v konaní o dohode o vine a
treste niet dokazovania, čo by mohlo súd prvého stupňa viesť k inému záveru, súd prvého stupňa je

zo zákona povinný sa právnemu názoru súdu druhého stupňa podriadiť, hoci sa s ním nestotožňuje,
a hoci je evidentné že názor súdu druhého stupňa je v rozpore so zákonom. Keďže v tomto štádiu
konania súčasný Trestný poriadok na rozdiel od predchádzajúcej úpravy nepozná mimoriadny opravný
prostriedok na prelomenie záveru súdu vyššieho stupňa, súd prvého stupňa pri
viazanosti právnym názorom súdu vyššieho stupňa ho musí rešpektovať a rešpektuje, čím paradoxne

môže vzniknúť a v konkrétnom prípade aj vznikla situácia, že súd prvého stupňa konajúc v súlade so
zákonom je prinútený vydať nezákonné rozhodnutie. Došlo tak k tomu, že súd prvého stupňa vydal
zjavne absurdné rozhodnutie uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Dovetkom však súd podotýka,
že napriek tomu že toto rozhodnutie je nezákonné v samej podstate pri inom mechanizme jeho vzniku je
spravodlivé, pretože pri ukladaní súhrnného trestu by sa súd musel pohybovať v trestnej sadzbe značne

vysokej, ktoré by bola zákonná, ale vo vzťahu ku konkrétnej trestnej veci z hľadiska nutného uloženia
trestu, nespravodlivá. Prakticky je táto situácia riešiteľná buď len zmenou právnej kvalifikácie skutku v
pôvodnom rozhodnutí v mimoriadnom opravnom prostriedku, ak prichádza do úvahy, alebo prípadným
mimoriadnym opravným prostriedkom v tejto trestnej veci. Dôsledky prvého postupu, ktorý
súd prvého stupňa nemôže ovplyvniť sú evidentné a v prípade zrušenia právnej kvalifikácie skutku v

pôvodnom konaní by mohol byť legálne uložený spoločný trest, v prípade druhého mechanizmu postupu
dôjde k začarovanému kruhu nevyriešenia problému principiálne, alebo hľadania spôsobu ako v rámci
zákonných možností pri súhrnnom treste uložiť primeraný trest pre prípad uznania viny. Vzhľadom k
tomu štádiu konania, kde ide o rozhodnutie o vine a treste súd vo svojich úvahách sa nebude
zaoberať dôsledkami a prípadnými dôsledkami výkonu trestu, ktorý bol uložený takýmto (nezákonným)

rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie (§ 334 ods. 4 Tr. por.). Dovolanie ako mimoriadny
opravný prostriedok, je prípustný iba za podmienky uvedenej v § 371 ods. 1 písm. c) a ods. 2 Tr. por

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.