Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. november 2020

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 16C/12/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511213425
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Sinčáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2020:7511213425.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKošice-okoliesudkyňouJUDr.ZuzanouSinčákovouvsporežalobcuK.O.,X..XX.X.XXXX,

L. H. XX, F., zast. JUDr. Ľudmilou Raffáčovou, advokátkou so sídlom Nerudova 6, Košice proti
žalovanému K. Š.V., X.. XX.X.XXXX, L. F. XX, X. H., zast. Advokátskou kanceláriou MARIÁN VOJČÍK
s.r.o., so sídlom Jazmínová 1, Košice o zaplatenie 19.916,35 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania, vrátane trov odvolacieho konania v rozsahu
100% s tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.9.2011 (po upresnení petitu podaním

doručeným súdu dňa 20.2.2012) domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 19.916,35
eur s 0,5 % mesačným úrokom z omeškania od 9.9.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
Žalobu odôvodnil tým, že v zastúpení doc. Ing. E. O. poskytol žalovanému dňa 8.9.2009 pôžičku v sume
19.916,35 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť v lehote do jedného roka odo dňa podpísania zmluvy.
Prevzatie požičanej sumy žalovaný potvrdil podpisom na listine obsahujúcej dojednania zmluvných strán
o pôžičke. Žalovaný si nesplnil svoju povinnosť po uplynutí dohodnutej doby vrátiť veci rovnakého druhu.
Okrem požičanej sumy žalobca požadoval úhradu dohodnutých úrokov z omeškania odo dňa 9.9.2010

do zaplatenia.

2. Rozsudkom zo dňa 13.9.2018 súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Súd mal za preukázané, že
medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke. Reálne odovzdanie predmetu pôžičky bolo
zdokladované predloženým bankovým potvrdením i vyhlásením žalovaného, že peňažné prostriedky
prevzal pred podpísaním zmluvy. Poukázanie sumy na účet žalovaného žalovaný nenamietal. Tvrdenie
žalovaného, že zaslanie sumy 30.000 USD žalobcom na účet žalovaného nebolo titulom pôžičky,

súd nemal za preukázané. Súd pritom neprihliadal na skutočnosti, dôkazy a námietky uplatnené
na pojednávaní dňa 13.9.2018 ako neuplatnené včas, v súdom určenej lehote v rámci uplatnenej
sudcovskej koncentrácie.

3. Z dôvodu podaného odvolania vo veci rozhodoval Krajský súd v Košiciach, ktorý uznesením zo dňa
31.7.2019 rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne postupoval, ak aplikujúc zásadu

sudcovskej koncentrácie konania žalobe vyhovel bez toho, aby sa akokoľvek zaoberal námietkami a
argumentáciou prednesenou žalovaným na pojednávaní dňa 15.6.2018, najmä tvrdenie žalovaného,
že zmluva o pôžičke zo dňa 8.9.2009, ako aj plnomocenstvo udelené Doc. E. O., J.. je neplatné, že k
odovzdaniu peňazí nedošlo, že nebolo poskytnuté plnenie v zmysle tejto pôžičky, ako i že k prevzatiufinančných prostriedkov žalovaným tak, ako je uvedené v zmluve o pôžičke, nedošlo a že predložená
zmluva o pôžičke predstavuje zastieraný právny úkon, ktorému nemôže byť poskytnutá právna ochrana.
K uvedeným prostriedkom procesnej obrany žalovaného nedošlo k sudcovskej koncentrácii, a súd preto

na tieto musel (musí) prihliadnuť. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie povinnosť po vrátení veci
opätovne rozhodnúť o podanej žalobe.

4. Z plnomocenstva zo dňa 28.8.2009 vyplýva, že žalobca splnomocnil doc. Ing. E. O., PhD. na
zastupovanie vo veciach:

a/ majetkových, záväzkových a na všetky právne úkony, na ktoré je predloženie plnej moci potrebné
b/ preberanie listín, písomných zásielok, vrátane doporučených zásielok do vlastných rúk a k
zastupovaniu jeho osoby pred všetkými štátnymi a súdnymi orgánmi v SR.
Splnomocnenie sa vzťahuje voči všetkým fyzickým a právnickým osobám, štátnym orgánom a
inštitúciam a je časovo neobmedzené. Splnomocnenec splnomocnenie prijal.

5. Dňa 8.9.2009 bola medzi žalobcom ako veriteľom, zastúpeným splnomocnencom doc. Ing. E. O.,
J.. a žalovaným ako dlžníkom písomne uzavretá zmluva o pôžičke. Podľa čl. 2.1 zmluvy veriteľ na
základe zmluvy o pôžičke poskytol dlžníkovi finančnú pôžičku vo výške 19.916,35 EUR a dlžník sa
zaviazal poskytnutú pôžičku vrátiť v hotovosti v lehote do 1 roka odo dňa podpísania zmluvy. V čl.2.2
dlžník podpisom na zmluve potvrdil, že pred podpisom tejto zmluvy prevzal finančnú pôžičku vo výške

19.916,35 EUR. V čl.4.2 zmluvy zmluvné strany prehlásili, že sa na tomto právnom úkone dohodli
slobodne, vážne a nie za nápadne nevýhodných podmienok, obsah zmluvy si prečítali a súhlas s jej
obsahom potvrdzujú svojimi vlastnoručnými podpismi.

6. Podľa potvrdenia Citibank zo dňa 31.3.2006 žalobca poukázal na základe príkazu v Citibank World

Headquarters, Park Avenue, New York na účet žalovaného vedeného v Tatra Banka, a.s. sumu 30.000
USD.

7. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že na telefonickú žiadosť a prosbu žalovaného mu ešte v roku
2006 požičal žiadanú sumu. Žalovaný bol dlhoročným obchodným partnerom jeho nebohej matky, dobre

sa poznali, boli takmer ako rodina, a preto mu dôveroval. V uvedenom čase žalovaný potreboval financie
na stavbu rodinného domu Y. X.X. H.. Ústne sa dohodli, že mu požičanú sumu vráti do jedného roka.
Keďže sa tak nestalo a žalovaný na výzvy žalobcu nereagoval, po smrti svojej matky, keďže on sa
do roku 2014 zdržiaval v USA, požiadal svojho otca, aby dal záležitosť do poriadku. Dodatočne bola
uzavretá písomná dohoda o pôžičke a o vrátení požičanej sumy. Zmluvu o pôžičke vypracoval otec

žalobcu,žalobcovineboliznámeokolnostiuzatvoreniauvedenejzmluvyaotecžalobcuajvypočítalsumu
pôžičky v EURO. Pôvodné podmienky pôžičky (30.000 USD a lehotu splatnosti) dohadoval žalobca so
žalovaným, zdokumentovanie pôžičky už bolo záležitosťou medzi jeho otcom a žalovaným. Obsahom
ich konverzácie žalobca nepozná, vie len to, čo vyplýva z uzavretého písomného dokumentu. Kurz,
z ktorého sa vychádzalo pri uzavretí zmluvy o pôžičke, uviesť nevedel. Išlo o prvú pôžičku. Žalobca

si nepamätá, kto vypracoval splnomocnenie zo dňa 28.8.2009, avšak toto malo slúžiť len za účelom
predmetnej zmluvy o pôžičke.
O finančnom stave spoločného podnikania jeho nebohej matky a žalovaného žalobca nevedel, o
finančnúsituáciusapoúmrtímatkynezaujímalaspoliehalsanavýsledkyšetreniasúdom,inéinformácie
nemal. Dedičského konania po svojej matke sa osobne nezúčastnil, mal pre toto konanie zvoleného

zástupcu. Žalobca nemal vedomosť o dlhoch jeho matky, ani o exekučných konaniach vedených proti
nej. Nepamätal sa, či mu jeho zástupca (JUDr. L.) poskytoval informácie o priebehu dedičského konania,
či mu uviedol, že jeho matka mala firmu spolu so žalovaným a či po úmrtí matky riešil vyporiadanie tejto
firmy so žalovaným.
Žalobca nemal vedomosť o prevodoch, ktoré mali byť vykonané dňa 27.10.2003, 18.10.2004, 1.3.2005,

8.4.200511.7.2005,16.1.2006a18.12.2007spoluvovýške33.300USDzjehoúčtunaúčetžalovaného.
Pamätal sa na požičanú sumu, ostatné prevody spochybnil.

8. Z výpovede žalovaného vyplynulo, že spoločne podnikal s nebohou matkou žalobcu a mali dobré
vzťahy. Žalobca žil v Amerike a zarobené finančné prostriedky chcel investovať na Slovensku. So svojou

nebohou matkou sa žalobca dohodol, že jej bude posielať peniaze a ak ona nájde nejakú zaujímavú
nehnuteľnosť, tak ju kúpi. Matka žalobcu mala z predchádzajúcej podnikateľskej činnosti exekučné
konania, preto nemala svoj účet. Keďže sa v tom čase dali posielať peniaze zo zahraničia len cez
valutovú knižku, dohodli sa, že žalobca jej pošle peniaze na valutovú knižku žalovaného, on tieto peniazevyzdvihne, hneď ich odovzdá matke žalobcu a tá kúpi nehnuteľnosť. Takto sa kúpili napríklad byty a
podkrovné priestory, z ktorých sa urobili mezonetové byty na J. N., stavebný pozemok pri Botanickej
záhrade spolu s chatkou, aj byt na P.. Všetko nadobudol vlastnícky žalobca. Žalovaný jednotlivé sumy

(celkom 33.300 USD + 30.000 USD) vyberal v banke spolu s matkou žalobcu, tá disponovala vkladnou
knižkou, pred okienkom v banke ju odovzdala žalovanému, on ju predložil a po vybratí peňažných
prostriedkov ich vždy odovzdal matke žalobcu.
Po zaslaní sumy 30.000 USD boli uskutočnené ešte ďalšie prevody (dňa 18.12.2007), preto žalovaný
popieral tvrdenie žalobcu o zaslaní len jednej sumy. Tiež rozporoval tvrdenie žalobcu, že s ním po

prevzatí sumy 30.000 USD nekomunikoval, ich komunikácia sa skončila po podpise zmluvy o pôžičke.
Asi rok po uzavretí zmluvy o pôžičke ho oslovil otec žalobcu, ktorému uviedol, že ide o záležitosť medzi
ním a žalobcom a žiadal ho o kontakt na žalobcu, pričom obaja vedeli, ako tá zmluva vznikla, že nešlo
o žiadnu pôžičku. Smrť matky žalobcu sťažila žalovanému podnikanie, ktorý s ňou podnikal v podiele
50:50. Bol problém s vysporiadaním, pretože žalovaný potreboval s firmou ďalej fungovať. Čakal na
výsledky dedičského konania, avšak keďže žalobca vedel o dlhoch svojej matky, vedel, že nemôže

dedičstvo prijať. Myslel si, že ak odmietne dedičstvo, tento podiel pripadne štátu a on ho od štátu odkúpi.
Žalobca mu navrhol, že to vybaví, aby to išlo priamo na žalovaného. Chcel však zábezpeku, že keď on
získa firmu v celom rozsahu, vyplatí žalobcu i jeho brata. Hodnotu firmy odhadli na sumu 1.200.000,-
Sk, z čoho polovica predstavuje 600.000,-Sk, čo je po prepočte konverzným kurzom suma uvedená v
zmluve o pôžičke. Tento podiel však žalovaný nezískal, neumožnil mu to obchodný register, pretože

nevedel predložiť potrebné doklady. Žalovanú sumu od žalobcu reálne neprevzal.

9. Podľa výpisu z účtu žalovaného vedeného v Tatra banke, a.s. bola dňa 27.10.2003 pripísaná úhrada
zo zahraničia vo výške 5.000 USD, dňa 29.10.2003 bola vybratá suma 2.6864,75 USD a dňa 3.11.2003
suma 2.135,03 USD. Dňa 18.10.2004 bola pripísaná suma 20.000 USD, dňa 21.10.2004 bola vybratá

suma 3.000 USD, dňa 22.10.2004 suma 3.000 USD a dňa 25.10.2004 suma 14.000,-USD. Dňa 1.3.2005
bola pripísaná suma 10.000 USD, dňa 4.3.2005 vybratá suma 3.500 USD a dňa 7.3.2004 suma 6.500
USD. Dňa 8.4.2005 bola pripísaná suma 10.000 USD, dňa 9.4.2005 vybratá suma 6.300 USD a dňa
11.4.2005 suma 3.700 USD. Dňa 11.7.2005 bola pripísaná suma 5.000 USD, suma ktorá bola dňa
12.7.2005 vybratá. Dňa 16.1.2006 bola pripísaná suma 3.300 USD a zároveň vybratá suma 3.000 USD.

Dňa 1.2.2005 bola vybratá suma 302 USD. Dňa 3.4.2006 bola pripísaná suma 30.000 USD a dňa
4.4.2006 vybratá suma 3.000 USD a dňa 5.4.2006 suma 27.000 USD. Dňa 18.12.2007 bola pripísaná
suma 10.000 USD, suma ktorá bola dňa 19.12.2007 vybratá. Všetky pripísané zahraničné platby boli
realizované z príkazu žalobcu, ako vyplýva z potvrdenia banky zo dňa 9.10.2018.

10. Z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 6.4.2006 vyplýva, že matka žalobcu prevzala od
žalovaného sumu 30.000 USD.

11. Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, vložka č. 13401/V
spoločnosť Dgroup vznikla dňa 22.7.2002 a zanikla dňa 21.10.2010 ex offo výmazom. Spoločníkmi

spoločnosti bola neb. matka žalobcu a žalovaný, vklad oboch do spoločnosti bol rovnaký (100.000 Sk).

12. Podľa listu vlastníctva č. 10929, kat. územie Košice I zo dňa 13.3.2006 je žalobca vlastníkom bytov
č. 13, 14 a 15, J. X, F. titulom zmluvy o vstavbe bytov v dome V 2767/03. Kolaudačnými rozhodnutiami
zo dňa 10.8.2007 č. MK-07/206478-03/ I /KRA bolo žalobcovi povolené užívanie časti stavby „Vstavba

obytnéhopodkrovia,Podtatranského2,Košice -bytuč.15“a zodňa1.3.2006,č.VaŽP2006/01402-003/
KRA bytu č. 14. Byt č. 14 bol nájomnou zmluvou zo 6.1.2006 prenajatý spoločnosti LEOPARDEE
SLOVENSKO s.r.o.

13. Zo žalobcom predložených listín vyplýva, že voči matke žalobcu boli vedené viaceré exekučné

konania v prospech oprávneného LIGRUS - stolárska a stavebná výroba, s.r.o. pre vymoženie sumy
182.937,-Sk s prísl. (37Er/2148/2007, Okresný súd Košice I) a sumy 14.890,-Sk s prísl. (40 Er
3020/2007, Okresný súd Košice I) a v prospech Sociálnej poisťovne (40Er 2684/2007, Okresný súd
Košice I), ako aj konanie Ex 1164/2005. Bola tiež vedená daňová exekúcia daňovým úradom Košice I.

14. Podľa Spot Exchange Rates v roku 2009 bol kurz USD/EUR cca 1:0,7, v septmebri 2009 cca 0,685.

15. Podľa súvahy spoločnosti Dgroup, s.r.o. za rok 2008 táto disponovala tovarom v hodnote 3.879.000
Sk.16. Žalobca v konaní tvrdil, že došlo k písomnému uzavretiu zmluvu o pôžičke, ktorej podpísanie
žalovaný nepopieral. Žalovaný tiež nepoprel, že suma 30.000 USD bola poukázaná na jeho účet.

Žalovaný rozporoval, že táto suma bola poslaná matke žalobcu, čo žalobca považoval len za tvrdenie
nepodložené žiadnym dôkazom. K tvrdeniam o ďalších prevodoch uviedol, že je vecou žalobcu, čoho
sa bude domáhať v konaní. Aj keby sa preukázalo, že finančné prostriedky boli posielané žalobcom
na účet žalovaného, nie je to v príčinnom vzťahu k poskytnutej pôžičke. To, že žalovaný zdôvodňuje
uzatvorenie tohto právneho úkonu inými okolnosťami než ako sú uvedené v zmluve, nepovažuje žalobca

za dôvodné, pretože v prípade žalovaného sa jedná o dospelú osobu podnikateľa, ktorá má skúsenosti
a je si vedomá toho, čo podpisuje. Žalovaný netvrdil ani nepreukázal, že zmluvu o pôžičke nepodpísal
alebo že pôžičku vrátil.
Dedičské konanie po neb. matke žalobcu bolo zastavené pre nemajetnosť, a teda akékoľvek úvahy
o tom, že tu mohla byť nejaká dohoda o vyporiadaní dedičského podielu medzi dedičom a bývalým
spoločníkom poručiteľky, sú irelevantné. Konajúca notárka zistila, že existuje obchodný podiel

poručiteľky, avšak nemal žiadnu hodnotu. Ak by žalobca skutočne chcel byť vyplatený z obchodného
podielu, bolo v jeho záujme, aby sa obchodný podiel prejednal v dedičskom konaní a vedel ho
žalovanému previesť. Ako dedič po nebohej poručiteľke prichádzal okrem žalobcu aj ďalší syn
poručiteľky, uzavretie akejkoľvek dohody s ním však žalovaný netvrdí. Spoločnosť Dgroup s.r.o. zanikla
výmazom z obchodného registra ex offo v roku 2010. Konateľom uvedenej spoločnosti bol aj žalovaný

a priama dispozícia s majetkom spoločnosti bola od smrti matky žalobcu úplne v dispozičnej sfére
žalovaného. Ak by žalobca nechcel nechať prejednať v dedičskom konaní obchodný podiel, nemohol
sa dožadovať výplaty obchodného podielu a uzatvárať dohodu v tomto smere.
V zmluve o pôžičke je konštatované, že veriteľ poskytol dlžníkovi finančnú pôžičku a už bolo na stranách,
ako sa dojednali, či bude suma vyjadrená v eurách alebo dolároch. Uvedenie meny je irelevantné. Dlžník

v článku 2.2 podpisom na zmluve potvrdil, že prevzal finančnú pôžičku vo výške 19.916,35 eur pred
podpisomtejtozmluvy.Sprihliadnutímnaskutočnosť,žeaniotecžalobcuanižalovanýnemajúprávnické
vzdelanie, mohlo sa jednať o určitú privatívnu nováciu záväzku, ktorý vznikol v minulosti a naformulovali
to takto.
Žalovaného k podpisu zmluvy o pôžičke nikto nenútil, sám sa slobodne a dobrovoľne rozhodol

uzatvoriť právny úkon. Žalovaný spochybňuje svoje vlastné vyhlásenia v zmluve. Žalobca v konaní
produkoval relevantné dôkazy svedčiace o tom, že žalovanému finančné prostriedky predstavujúce
pôžičku skutočne poskytol a žalovaná suma bola poukázaná na účet žalovaného, čo ani žalovaný
nespochybnil. Matke žalobcu mohli byť poskytované akékoľvek finančné prostriedky z akéhokoľvek
dôvodu, avšak táto nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalobcom a pokiaľ bola v nejakom zmluvnom

vzťahu so žalovaným, je to ich súkromná vec.
Žalobca považoval splnomocnenie udelené jeho otcovi za platné, poukazujúc na to, že uvedené
splnomocnenie umožňovalo konať aj pri uzatváraní zmluvy o pôžičke. Žalovaný začal rozporovať
obsahové náležitosti plnomocenstva až v priebehu súdneho konania, pričom pri uzatváraní zmluvy o
pôžičke voči rozsahu splnomocnenia žiadne výhrady neprezentoval. Pokiaľ by splnomocnenie malo mať

také formálne nedostatky, ktoré by tento písomný právny úkon spochybňovali, odvolával sa na inštitút
ratihabície, ktorá i v prípade nedostatku plnej moci takéto konanie vo forme dodatočného schválenia
napráva. Žalobca podal žalobu na základe platného právneho úkonu, ktorý v jeho mene uzatvoril
jeho splnomocnenec a už z tejto okolnosti je možné vyvodiť absolútne stotožnenie sa s obsahom i
formou právneho úkonu, ktorý v jeho mene splnomocnenec uzatvoril. Poukazoval pritom na možnosť

tzv. procesného plnomocenstva oprávňujúceho zástupcu konať za zastúpeného v celom konaní. O
procesné plnomocenstvo ide tiež vtedy, ak sa v plnomocenstve výslovne neuvádza, že platí len pre
určité úkony (porovnaj R 56/1969). Je vecou zastúpeného, či v každej veci alebo ku každému právnemu
úkonu, ktorý má byť urobený v jeho zastúpení, vystaví zástupcovi zvláštnu plnú moc, alebo či mu udelí
takúto všeobecnú plnú moc. Určujúcim je to, či je z obsahu plnomocenstva dostatočne zrejmý rozsah

oprávnenia zástupcu konať za zastúpeného (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 MCdo 6/2013).
Ak žalovaný nemal vôľu uzatvoriť zmluvu o pôžičke so žalobcom, nemal pristúpiť k podpisu zmluvy a svoj
podpis nechať osvedčiť notárom. Tiež mal možnosť od uzatvorenia zmluvy, hlavne ak zmluvu považoval
za neplatný - simulovaný právny úkon domáhať sa súdnou cestou vyslovenia jej neplatnosti, čo však
neučinil. K dátumu podania žaloby mu mohlo byť zrejmé, že dedičské konanie po nebohej matke žalobcu

bolo zastavené pre nemajetnosť a spoločnosť bola dňom 20.10.2010 ex offo vymazaná z obchodného
registra.
Konštrukcie a hypotézy žalovaného o fyzickej držbe vkladnej knižky matkou žalobcu a jej odovzdávaní
žalovanému iba na účely výberu finančných prostriedkov, považoval žalobca za absurdné. Ani prípadnédlhy a exekúcie, ak by nebohá matka žalobcu nejaké mala, nebránia, aby matka žalobcu nemohla
byť disponentkou na vkladnej knižke žalovaného a mohla si finančné prostriedky vyberať sama a
bez toho, aby voči banke mala exekučne postihnuteľnú pohľadávku. Hypotézy a fikcie žalovaného o

dohode, ktorá mala byť uzatvorená po smrti matky žalobcu a ktorou sa mala zastierať vôľa žalovaného
dať žalobcovi finančné prostriedky vysporiadaním obchodného podielu, považuje žalobca za nereálne,
nelogické a odporujúce princípu rozumnosti. Žalobca žiadnu takúto dohodu so žalovaným neuzatvoril a
nebola ani predmetom ich komunikácie. Ak by mal žalovaný záujem nadobudnúť obchodný podiel matky
žalobcu, mohol využiť iné právne inštitúty, ako napr. zmluvu o budúcej zmluve o prevode obchodného

podielu. Dedičské konanie po neb. matke žalobcu sa právoplatne skončilo dňom 25.3.2009 z
dôvodu nemajetnosti, čo zahŕňalo aj jej podiel v obchodnej spoločnosti Dgroup s.r.o. Je nelogické, aby
žalovaný podpisoval zmluvu o údajnom vyrovnaní z obchodného podielu 6 mesiacov po tom, ako sa
s týmto podielom nedalo disponovať. Suma 1,2 mil. Skk nemohla byť braná ako hodnota obchodného
podielu alebo ako hodnota tovaru, ktorú spoločnosť vlastnila, keďže dedičské konanie sa skončilo pre
nemajetnosť. Ak by boli aktíva v obchodnej spoločnosti cenené na sumu 1,2 mil. Skk, neb. matka

žalobcu nemohla byť považovaná za nemajetnú a predmetný obchodný podiel by mohol byť predmetom
dedičského konania. Žalovaný pritom tvrdil, že sa jednalo o sumu dohodnutú ústne, ktorú vo finančných
uzávierkach nemožno dohľadať. Tieto tvrdenia žalovaného nie sú podložené žiadnym relevantným
dôkazom.
Poukazoval na konverzný kurz 1 USD: 1,51 EUR a neskôr na Forex kurz EUR:USD cca 1:0,685 v

septembri 2009 Historické dáta k prevodnému kurzu sú však ťažko dostupné a prípravné doklady k
zmluve sa v dokladoch po nebohom otcovi žalobcu nenašli.
Žalobca neuznával výdavkový pokladničný doklad zo dňa 6.4.2006, považujúc ho za falsum. Jeho
pravosť spochybnil sám žalovaný, nakoľko vo svojej účastníckej výpovedi tvrdil, že pri výbere z banky
stála pri ňom nebohá matka žalobcu a finančné prostriedky jej odovzdával priamo po ich výbere v banke.

Zmluva o pôžičke uzavretá so žalovaným bola perfektná a tento právny úkon bol obojstranne urobený
slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne. Ak by žalovaný sumu, uvedenú v zmluve o pôžičke neprevzal,
nemal by dôvod takúto zmluvu podpísať. Pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma,
takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentne. Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou,
k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Žalovaný

nepoprel, že sumu 30.000 USD vybral zo svojej vkladnej knižky, teda predmet pôžičky sa reálne ocitol
v jeho dispozičnej sfére. Ako žalovaný ďalej naložil s predmetom pôžičky a na aký účel finančné
prostriedky vynaložil, je jeho súkromná vec. Odovzdávanie finančných prostriedkov matke žalobcu je
len tvrdenie žalovaného.

17. Žalovaný zmluvu o pôžičke zo dňa 8.9.2009 nepovažuje za reálnu zmluvu o pôžičke, ale za
zastieraný právny úkon, aby sa vytvoril pre žalobcu titul na vyplatenie podielu jeho matky zo spoločnosti
Dgroup s.r.o., ktorú mal žalovaný s matkou žalobcu.
Žalovaný poprel reálne plnenie pôžičky zo strany žalobcu. Žalobca síce predložil doklad o prevode
30.000 USD, avšak nepreukázal a ani neuviedol relevantný kurz, ktorým by sa mala prepočítavať suma

30.000 USD na sumu 19.916,35 EUR. Namietol tiež premlčanie uplatneného nároku. Nejde o pôžičku,
ale o plnenie bez právneho titulu, teda o bezdôvodné obohatenie, kde premlčacia lehota uplynula dňa
3.4.2008. Ak by aj malo ísť o poskytnutie pôžičky, táto mala byť poskytnutá dňa 3.4.2006 na jeden rok,
teda do 3.4.2007, premlčacia lehota tak uplynula dňa 3.4.2010. V oboch prípadoch bola žaloba podaná
po uplynutí premlčacej doby.

Žalovanýnikdynemalzáujemuzavrieťsožalobcomzmluvuopôžičke,atedareálnesipožičaťakúkoľvek
sumu od žalobcu, nakoľko mal dostatok svojho majetku a nepotreboval od nikoho pôžičku.
Žalovaný nevedel, kedy a ako sa skončilo dedičské konanie po jeho neb. matke žalobcu. Ešte aj v čase
uzavretia zmluvy mu žalobca tvrdil, že dedičské konanie stále prebieha. Zrejme notár prejednávajúci
dedičstvo nemal vedomosť o obchodnom podiele, pretože nebol zo strany žalobcu označený.

Poukazoval na zasielanie platieb žalobcom na účet žalovaného dňa 27.10.2003 - 5.000 USD, dňa
18.10.2004 - 20.000 USD, dňa 1.3.2005 - 10.000 USD, dňa 8.4.2005 - 10.000 USD, dňa 11.7.2005
- 5.000 USD a dňa 16.1.2006 - 3.300,-USD a skutočnosť, že žalobca vypovedal, že žalovanému
poskytol pôžičku len raz. Išlo o platby, ktorými žalobca peňažné prostriedky zarobené v USA investoval
do nehnuteľností v SR a posielal ich svojej matke za účelom kúpy nehnuteľností, resp. ich rekonštrukcií.

Žalovaný sumu 30 000 USD na svoju vkladnú knižku prevzal, avšak tak ako v ďalších šiestich prípadoch
predtým, pre matku žalobcu, ktorá mala v tom čase niekoľko exekučných konaní a z tohto dôvodu
žalobca posielal peňažné prostriedky na účet inej osoby. Je ťažko uveriteľný argument žalobcu, že
si na ostatné takto prevádzané finančné prostriedky nepamätá. Sumu 30.000 USD žalovaný takmerokamžite, tak ako aj v iných prípadoch, odovzdal matke žalobcu. Dôkazom je aj pokladničný doklad zo
dňa 6.4.2006. Na uvedenú vkladnú knižku okrem žalobcu nikdy nikto iný peňažné prostriedky nevkladal
a ani neprevádzal. Je nedôvodné, aby si žalovaný požičiaval peniaze od žalobcu, ktoré obratom bez

akéhokoľvek dôvodu daroval matke žalobcu.
Žalobca považoval výdavkový doklad zo dňa 6.4.2006 za falsum, avšak neuviedol, v čom má spočívať
falsum. Dátum uvedený na pokladničnom doklade predstavuje dátum, kedy matka žalobcu vystavila
potvrdenie, že túto sumu prevzala. Nejde o účtovný doklad, ktorý má byť súčasťou účtovnej evidencie
daňového subjektu, kedy sa musia dátum zdaniteľného plnenia a dátum vystavenia účtovného dokladu

zhodovať, ale ide o potvrdenie o prevzatí sumy vystavené jednou fyzickou osobou druhej.
Tvrdenie, že kurz bol vypočítaný podľa kurzu komerčných bánk v roku 2006, v čase uzavretia zmluvy,
je ničím nepodložené. V roku 2006 sa nemohol použiť prepočítací kurz USD/EUR, pretože v tom čase
sa na Slovensku platilo slovenskými korunami. Ak by sa prepočítavala suma 30.000 USD na slovenské
koruny a následne na euro, suma 30.000 USD by zodpovedala 30.993,83 EUR. Dňa 3.4.2006, v deň
prevodu sumy bol kurz SK/USD 31.124 Sk/1USD, teda suma 30.000 USD by predstavovala 933.720,-

Sk. Dňa 8.9.2009, v deň uzavretia fingovanej zmluvy o pôžičke by suma 933.720 Sk zodpovedala
30.993,83 EUR. Na uvedený prepočet boli použité kurzy NBS, ktoré sú minimálne rozdielne oproti
kurzom komerčných bánk. Je teda evidentný rozdiel medzi sumou 30.993,83 EUR a sumou 19.916,35
EUR, čo dokazuje, že nie je pravdou, že by otec žalobcu mal sumu 30.000 USD prepočítať nejakým
reálnym kurzom na sumu 19.916,35 EUR. Prevod sumy 30.000 USD na účet žalovaného teda nijako

nesúvisí s fingovanou zmluvou o pôžičke zo dňa 8.9.2009.
Kurzy Forex sa používajú vo sfére obrovských investícii do kupovania meny v obrovských objemoch a
tieto kurzy sú iné ako sú výmenné kurzy bežných spotrebiteľov. Okrem toho, pri prepočte 30.000 USD
kurzom 0,685 je suma v EUR vo výške 20.550 Eur. Ide evidentne o inú sumu, ako si žalobca nárokuje.
Oblasť investícií do nákupy meny a forexových obchodov je tak vysoko špecifická oblasť, že sa dá

ťažko predpokladať, že by sa otec žalobcu v nej orientoval tak, že by ho aplikoval na prepočet, keď sa
to bežne robilo jednoduchým prepočtom cez kurzy NBS.
Žalovaný namietal platnosť splnomocnenia zo dňa 28.8.2009, ktoré malo byť podkladom pre podpísanie
zmluvy o pôžičke, pre jeho všeobecnosť. Podľa výpovede žalobcu bolo splnomocnenie vytvorené len
za účelom uzavretia zmluvy o pôžičke, avšak z obsahu splnomocnenia nie je zrejmé, že by malo

slúžiť na tento právny úkon. Splnomocnenie bolo koncipované čo najširšie, aby ho mohol použiť otec
žalobcu v maximálnom rozsahu. Žalobca účelovo nepravdivo tvrdí, že toto splnomocnenie sa malo
použiť len na uzavretie zmluvy o pôžičke, lebo inak by v tomto splnomocnení bolo aspoň akokoľvek
uvedené, že ide o nejakú pôžičku. Judikatúra takéto splnomocnenia neakceptuje, považuje ich za
neurčité, pretože nie je v plnomocenstve uvedený rozsah splnomocnenia, resp. nie je možné zistiť jeho

rozsah. Takéto plnomocenstvo je absolútne neplatné. Keďže splnomocnenie je absolútne neplatné, je
následne absolútne neplatná aj zmluva o pôžičke, nakoľko ju podpísala neoprávnená osoba. Žalobcom
označené uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7 MCdo 6/2013 pojednáva o procesnom zastupovaní
v súdnom konaní a nie hmotnoprávnom zastupovaní na právne úkony, teda táto argumentácia žalobcu
na predmet tohto súdneho konania nie je aplikovateľná. Skutočnosť, že žalovaný začal rozporovať

obsahové náležitosti plnomocenstva až v priebehu súdneho konania, nič nemení na jeho neplatnosti.
Aplikácia ratihabície prichádza do úvahy v prípade prekročenia rozsahu udeleného splnomocnenia, ale
nie v prípade neplatnosti plnomocenstva, kde neprichádza do úvahy dodatočné zhojenie prekročenia
rozsahu plnomocenstva. Navyše, žalobca ani neurobil úkon, ktorého obsahom by bola ratihabícia.
Je nelogické, aby sa žalobca ako oprávnený dedič nezaujímal o hodnotu obchodného podielu, ktorý mal

pripadnúť do dedičstva. Žalobca sa u žalovaného informoval o stave spoločnosti a ten ho informoval,
že tam je majetok cca za 1.200.000 Sk a že mu ho vyplatí v peniazoch alebo v tovare hneď po
dedičskom konaní. Žalobca však od žalovaného žiadal nejakú záruku a navrhol, aby do rozhodnutia o
dedičstve spísali fingovanú zmluvu o pôžičke, na základe ktorej by mal žalobca akýsi papier na sumu
polovice z hodnoty firmy. Podľa súvahy spoločnosti Dgroup s.r.o. za rok 2008 mala táto zásoby tovarov v

hodnote 3.879.000,-Sk. Spoločnosť sa zaoberala obchodovaním s naftou a so striebrom. Obchodovanie
s naftou bolo výhradne vecou žalovaného a obchodovanie so striebrom bolo spoločným podnikaním
žalovaného a matky žalobcu. Zásoby striebra v roku 2008 žalovaný odhadol na sumu cca 1.200.000,-
Sk, preto jej polovicu uviedol žalobcovi ako hodnotu, na ktorú majú dedičia nárok. Suma 600.000,-Sk
pri prepočte konverzným činí 19.916,35 Euro. Suma 19.916,35 nepredstavuje žiadnu reálne poskytnutú

pôžičku v mene euro ani USD prepočítanú nejakým nereálnym kurzom, ale fiktívnu zmluvu o pôžičke
na uspokojenie žalobcu, že mu bude riadne vyplatený podiel z firmy po jeho nebohej matke. Žalobca
si uvedomoval, že ak by hodnota obchodného podielu mala prebehnúť cez dedičské konanie, tak by
výška záväzkov prekročila výšku hodnoty tohto obchodného podielu a tak sa snažil špekulatívnymspôsobom si zabezpečiť príjem, aby mohol dedičstvo odmietnuť, ale aby bonitnú časť zdedil. To, že sa
dedičské konanie skončilo jeho zastavením pre nemajetnosť matky žalobcu, sa žalovaný dozvedel až s
odstupom času, keďže nebol účastníkom dedičského konania. Nebohá matka žalobcu mala majetok cca

600.000,-Sk, čo malo a mohlo byť použité na dedičské podiely resp. aj na úhradu dlhov matky žalobcu.
Žalobca zrejme úmyselne notárovi, ktorý viedol dedičské konanie neuviedol, že jeho nebohá matka mala
obchodný podiel v hodnote cca 600.000,-Sk. To, že nemajetnosť matky žalobcu v dedičskom konaní
zahŕňala aj jej obchodný podiel v spoločnosti Dgroup s.r.o., žalovaný nepreukázal.
Keďže žalovaný nenadobudol obchodný podiel nebohej matky žalobcu a nemohol ďalej podnikať so

spoločnosťou Dgroup s.r.o., mal za to, že uzavretá zmluva o pôžičke nemá žiaden význam. Preto sa ani
nedomáhal vyslovenia neplatnosti predmetnej zmluvy. Aj žalovaný vedel, že ide o fingovanú zmluvu o
pôžičke, ktorá nemala oporu v reálnom plnení a ani nepožíva právnu ochranu ako simulovaný právny
úkon, teda necítil potrebu dať zmluvu vyhlásiť za neplatnú. Platnosť resp. neplatnosť predmetnej zmluvy
sa rieši v tomto konaní ako prejudiciálna otázka.
Žalobca neodovzdal žalobcovi žiadnu sumu v eurách. Ak by zmluva o pôžičke mala súvisieť so sumou

30.000 USD, tak by v zmluve o pôžičke bolo napísané, že bola poskytnutá pôžička v sume 30.000 USD
a nie v sume 19.916,35 EUR. Navyše, všetky sumy, ktoré žalobca poslal žalovanému pre jeho matku,
boli vždy zaokrúhlené na celé tisícky. A nie je štandardné, aby sa pôžičky vo výškach niekoľko tisíc eur
alebo USD poskytovali v sumách nezaokrúhlených.

18.Podľaust.§657Občianskehozákonníkazmluvouopôžičkeprenechávaveriteľdlžníkoviveciurčené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

19. Zmluva o pôžičke patrí medzi neformálne zmluvy, pre jej uzavretie sa nevyžaduje písomná forma.

Ide však o reálnu zmluvu, ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi.
Odovzdanie predmetu pôžičky je základným predpokladom uzavretia zmluvy o pôžičke (viď rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo/238/2010).

20. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke nedošlo a zmluva

zo dňa 8.9.2009 predstavuje zastretý právny úkon. Je nesporné, že dňa 8.9.2009 došlo k uzavretiu
zmluvy medzi žalobcom, zastúpeným jeho otcom a žalovaným, predmetom ktorej malo byť požičanie
sumy19.916,35euržalovanému.Zmluvaobsahujevyhlásenie,žepeňažnéprostriedkyprevzalžalovaný
pred podpisom zmluvy (čl.2.2). Odovzdanie požičanej sumy žalobca dokladoval výpisom z účtu o zaslaní
sumy 30.000 USD žalovanému. Nebolo sporné, že uvedená suma bola zaslaná žalovanému. Išlo však

o jednu z platieb, ktoré žalobca v priebehu rokov 2003 - 2007 zasielal na účet žalovaného. Žalobca
pritom tvrdil, že peniaze zaslal žalovanému len raz. Zaslaná suma 30.000 USD nezodpovedá žalovanej
a v písomnej zmluve uvedenej sume 19.916,35 eur. Žalobca tvrdil, že išlo o výmenný kurz komerčných
bánk v roku 2006, potom že o konverzný kurz v septembri 2009 a neskôr, že ide o Forex kurz v
septembri 2009, avšak prepočet zaslanej sumy 30.000 USD na sumu 19.916,35 eur nebol žiadnym

z uvedených spôsobov relevantne preukázaný. Pri žiadnom zo spomínaných výpočtoch nezodpovedá
suma 30.000 USD sume 19.916,35 eur. Súd preto nevidí súvislosť medzi poukázaním sumy 30.000 USD
a sumou 19.916,35 eur uvedenou v uzavretej zmluve. Na podklade zmluvy zo dňa 8.9.2009 a ani na
základe prípadnej inej zmluvy o pôžičke nebolo preukázané reálne poskytnutie finančných prostriedkov
19.916,35 eur žalovanému, čo je nevyhnutné pre uzavretie zmluvy o pôžičke ako tzv. reálneho kontraktu.

21. Súd zdôrazňuje, že v záujme procesného úspechu v súdnom konaní musí strana sporu splniť jednak
povinnosť tvrdenia skutočností rozhodujúcich pre predmet sporu a vyplývajúcich z ustanovení hmotného
práva, ktoré sa na právne pomery sporových strán vzťahujú, ako aj povinnosť dôkaznú t.j. preukázať,
že ňou tvrdené skutočnosti sú pravdivé. V tomto smere stranu sporu zaťažuje dôkazné bremeno, teda

predloženie takých dôkazných prostriedkov, ktoré sú spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie o
skutočnostiach ním tvrdených tak, aby ich na základe vykonaného dokazovania súd uznal za pravdivé.
Neunesenie dôkazného bremena vedie k neúspechu v spore.
Vdanomprípadebolžalobcapovinnýpreukázať,žedošlokuskutočnémuodovzdaniupredmetupôžičky.
Túto povinnosť si podľa súdu nesplnil.

22. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že by mohlo ísť o tzv. privatívnu nováciu záväzku.
Podľa § 516 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka účastníci zmluvy môžu dohodou zmeniť vzájomné
práva a povinnosti. Ak z dohody nevyplýva nepochybne, že dojednaním nového záväzku má doterajšízáväzok zaniknúť, vzniká nový záväzok popri doterajšom záväzku, ak sú pre jeho vznik splnené
zákonom požadované náležitosti.
Z obsahu zmluvy nevyplýva, že ide o zmenu pôvodného záväzku (na tento nie je žiaden odkaz) a ako

už bolo uvedené, ani súvis zaslanej sumy 30.000 USD a sumy uvedenej v zmluve 19.916,35 eur.

23. Žalovaný považoval splnomocnenie, na podklade ktorého za žalobcu zmluvu uzavrel jeho otec, za
neplatné pre jeho neurčitosť a všeobecnosť s poukazom na to, že išlo o generálne splnomocnenie, ktoré
však podľa výpovede žalobcu bolo uzavreté len pre účel uzavretia zmluvy o pôžičke.

Podľa ust. § 31 ods.1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Na základe všeobecného / generálneho plnomocenstva je splnomocnenec oprávnený robiť za
splnomocnenca všetky právne úkony, okrem tých, na ktoré sa vyžaduje osobitné plnomocenstvo alebo
tých, pri ktorých zastúpenie nie je možné.

Vyjadrenie rozsahu splnomocnenia ako zastupovanie vo veciach majetkových, záväzkových a na
všetky právne úkony, na ktoré je predloženie plnej moci potrebné a vo veciach preberania listín,
písomných zásielok, vrátane doporučených zásielok do vlastných rúk a k zastupovaniu jeho osoby
pred všetkými štátnymi a súdnymi orgánmi v SR súd považuje za dostatočne určité a akceptovateľné
ako všeobecné plnomocenstvo. Skutočnosť, že splnomocnenie malo slúžiť len na uzavretie zmluvy o

pôžičke, je irelevantná. Takýto právny úkon spadá pod rozsah vymedzený v splnomocnení a ak sa
splnomocniteľ rozhodol splnomocnenie koncipovať širšie, ako tzv. všeobecné splnomocnenie, je to na
jeho vôli a nezakladá to neplatnosť plnomocenstva. V splnomocnení zo dňa 28.8.2009 neabsentuje
rozsah splnomocnenia.

24. Súd uveril tvrdeniam žalovaného, že zmluva zo dňa 8.9.2009 predstavovala zábezpeku pre
vyplatenieobchodnéhopodielužalobcovi.Bolopreukázané,ženeb.matkažalobcumaladlhyabolovoči
nej vedených niekoľko exekučných konaní. Dedičské konanie po nej bolo zastavené pre nemajetnosť,
pritom v roku 2008, predchádzajúcom jej smrti, mala spoločnosť Dgroup, s.r.o. ktorej bola spoločníkom,
hodnotu skladových zásob vo výške 3.879.000,-Sk. Dôvodom neuvedenia tohto majetku v dedičskom

konaní boli zrejme dlhy poručiteľky, ktoré by boli v dedičskom konaní z uvedeného majetku uhradené.
Z dôvodu exekučných konaní vedených na majetok matky žalobcu táto nemala vedený účet a peniaze
posielané žalobcom z USA boli posielané na účet žalovaného. Z výpisu z účtu žalovaného vyplýva,
že všetky takto zaslané platby boli takmer okamžite po pripísaní vybraté. Dňa 3.4.2006 bola na účet
žalovaného zaslaná žalobcom suma 30.000 USD. Podľa potvrdenia zo dňa 6.4.2006 suma 30.000

USD bola odovzdaná matke žalobcu. Žalobca síce namietal pravosť uvedeného potvrdenia, avšak na
preukázanie uvedených tvrdení nepredložil a ani nenavrhol vykonať žiaden dôkaz. Podpísanie prevzatia
uvedenej sumy nasvedčuje tvrdeniu žalovaného, že všetky platby posielané žalobcom žalovanému boli
matke žalobcu v priebehu najbližších dní odovzdávané.

25. Podľa ust. § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

26. Jednou z podmienok platnosti právneho úkonu je jeho vážnosť. Právny úkon nie je vykonaný vážne,
pokiaľ podľa objektívnych okolnosti daného prípadu konajúci nechcel vyvolať následky, ktoré s takýmto

prejavom vôle normy občianskeho práva spájajú. Medzi poruchy vážnosti prejavu vôle sa zaraďujú
prípady vnútornej výhrady (prejav vôle vykonaný s vnútorným presvedčením, aby nenastali právne
následky právneho úkonu s nádejou, že jeho následky nenastanú), predstieraných právnych úkonov a
právnych úkonov vyvolaných žartom alebo v prípade inej situácie, z ktorej má byť adresátovi zrejmé, že
vôľa konajúceho nie je vážna. Od týchto vedomých vád vážnosti vôle je potrebné odlišovať nevedomé

vady vážnosti vôle, kedy strana nevie o nezhode medzi vôľou a jej prejavom, napríklad omyl. ....
Simulovaný, predstieraný právny úkon je taký, kedy prejav vôle má pôsobiť ako vážny, ale ktorým
konajúci nechce vykonať navonok prejavený alebo žiaden prejav vôle (Števček a spol., Občiansky
zákonník I, Veľké komentáre, s. 240). Ide tu o nezhodu vôle a jej prejavu.

27. V prípade, ak účastníci právneho úkonu uzavrú právny úkon, ktorý nechcú uzavrieť, a ktorým
predstierajú (simulujú) iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon), je simulovaný právny úkon z
dôvodu nedostatku potrebnej vôle subjektov neplatným. ..... Simulovaný právny úkon je neplatný nielenz dôvodu nezhody vôle a jej prejavu, ale aj z dôvodu obchádzania zákona a rozporu s dobrými mravmi
(Števček a spol., Občiansky zákonník I, Veľké komentáre, s. 306).

28. Následkom absencie vážnosti právneho úkonu je jeho absolútna neplatnosť. Absolútna neplatnosť
pôsobí priamo zo zákona (ex lege), a to od začiatku a bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto
dovolal. Preto právne účinky t.j. práva a povinnosti z takto absolútne neplatného právneho úkonu
nevzniknú. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada súd z úradnej povinnosti (ex offo), ak sa
o skutočnostiach smerujúcich k absolútnej neplatnosti dozvie procesne korektným spôsobom (A. O.:

Občiansky zákonník, Veľký komentár, 1. zväzok, s. 493).

29. V danom prípade súd považuje zmluvu zo dňa 8.9.2009 za simulovaný právny úkon, ktorý je z
vyššie uvedených dôvodov absolútne neplatným právnym úkonom. Nie je platný ani disimulovaný,
zastieraný právny úkon, pretože nebolo zistené uzavretie iného právneho úkonu so všetkými zákonnými
náležitosťami (§ 41a Občianskeho zákonníka).

30. Žalovaný v konaní namietal premlčanie žalobou uplatneného nároku. Nakoľko nebolo preukázané
uzavretie zmluvy o pôžičke, na podklade ktorej by bola žalovanému požičaná suma 30.000 USD,
poukázanie tejto sumy na účet žalovaného mohlo byť bezdôvodným obohatením.

31. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

32. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia ako právo majetkovej povahy podlieha premlčaniu

v súlade s ust. 100 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právo premlčí, ak sa
nevykonalo v dobe v zákone ustanovenej (§ 101 - § 110 Občianskeho zákonníka).

33. Podľa ust. § 107 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému

obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

34. Pokiaľ dôjde k premlčaniu práva, nemôže ho priznať súd, pokiaľ sa dlžník premlčania dovolá (§100

ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka).

35. Zákon pre premlčanie bezdôvodného obohatenia stanovuje 2-ročnú subjektívnu premlčaciu lehotu
plynúcu od odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil. Zároveň je stanovená 3-ročná objektívna premlčacia lehota 3 roky a začína plynúť odo

dňa, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu.

36. V danom prípade bola suma 30.000 USD zaslaná žalovanému na účet dňa 3.4.2006. Ak išlo o
bezdôvodne zaslanú platbu, počnúc dňom nasledujúcim začala plynúť lehota pre premlčanie práva.
Žalobca vedel, komu túto sumu posielal, a teda kto by sa týmto mal na jeho úkor bezdôvodne obohatiť.

Lehota na podanie žaloby uplynula dňa 4.4.2008 a keďže žaloba podaná dňa 13.9.2011, je zrejmé, že
bola podaná po uplynutí premlčacej lehoty. Premlčané právo, ako vyplýva z vyššie cit. ust. § 100 ods.1
Občianskeho zákonníka, nemožno súdom priznať.

37. Pre úplnosť súd dodáva, že ak by mala byť suma 30.000 USD poskytnutá titulom zmluvy o pôžičke

(čo síce v konaní nebolo preukázané), aj v tomto prípade je nárok uplatnený neskoro, po uplynutí lehoty
pre uplatnenie práva na súde. V uvedenom prípade platí všeobecná 3-ročná premlčacia lehota plynúca
odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý krát (§ 101 Občianskeho zákonníka). Ak mala byť podľa
žalobcu pôžička vrátená do jedného roka od jej poskytnutia t.j. do 3.4.2007, premlčacia lehota začala
plynúť dňa 4.4.2007 a uplynula dňa 4.4.2010.

38. Súd však poukazuje na odsek 24 a 29 odôvodnenia, z dôvodov ktorých posúdil zmluvu o pôžičke
zo dňa 8.9.2009 ako simulovaný právny úkon, ktorý je neplatný. Na základe neplatného právnehoúkonu nemožno poskytnúť plnenie. Žaloba bola predovšetkým z uvedeného dôvodu v celom rozsahu
zamietnutá.
Súd nepovažoval za potrebné vykonať v konaní dôkaz navrhnutý žalovaným - vypočutie notára

prejednávajúceho dedičstvo po nebohej matke žalobcu za účelom ozrejmenia, na základe čoho notár v
rámci prejednávania dedičstva skonštatoval nemajetnosť nebohej matky žalobcu, keď mala obchodný
podiel v spoločnosti Dgroup s.r.o., ktorý bol bonitný.
Vykonanie navrhovaného dôkazu súd považoval za nadbytočné a nehospodárne, keďže pre rozhodnutie
súdu vo veci nebolo potrebné zisťovať skutočnosti, ktoré by z výpovede svedka mohli vyplynúť. Súd mal

na podklade iných dôkazov skutkový stav veci za dostatočne ustálený.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí
(§ 262 ods.1 CSP).

40. Nakoľko bol žalovaný v konaní úspešný v celom rozsahu, bola mu priznaná plná náhrada trov
konania.
Vrámcitrovkonaniarozhodovalsúdiotrováchodvolaciehokonania(§396ods.1,ods.3CSP).Odvolací
súd uznesením zo dňa 31.7.2019 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Keďže ide o jednotné prvoinštančné konanie, ktoré netvorí pri zrušení rozsudku

odvolacím súdom samostatné celky, súd o trovách prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodol
podľa konečného úspechu strán v konaní.
Súd nezistil žiadne okolnosti odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných
osobitného zreteľa (§ 257 CSP).

41. V súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti

ktorého rozhodnutiu smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§355 ods.1,
§ 362 ods.1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods.1
CSP).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v platnom znení).