Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. marec 2019

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 10Cpr/13/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5918201571
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Stašíková

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2019:5918201571.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Blaženou Stašíkovou v spore žalobcu: FORTUNA SK, a.s.,

IČO: 00684881, so sídlom 851 01 Bratislava, Einsteinova 23, zastúpený: LEGAL ART s.r.o., IČO:
36289302 so sídlom 8141 01 Bratislava, Michalská 14, proti žalovanému: B. I., nar.XX.X.XXXX, bytom
XXX XX G., Q. XXX, zastúpená: JUDr. Peter Svrček, advokát so sídlom 034 01 Ružomberok, Dončova
1443/5, o náhradu škody vo výške 3.367,68 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.122,56 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 1.122,56 eur od 22.6.2018 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti
výroku rozsudku.

II. V ostatnej časti súd žalobu zamieta.

III. Súd žalovanej voči žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 33,34%, ktoré je žalobca
povinný zaplatiť žalovanej v lehote určenej v uznesení, ktorým bude rozhodnuté o výške trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 22.8.2018 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal,
aby súd zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.367,68 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.367,68 eur odo dňa 22.6.2018 do zaplatenia, a tiež sa domáhal

aj náhrady trov konania.

2.Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 29.1.2016 bola medzi žalovanou ako zamestnancom a
žalobcom ako zamestnávateľom uzatvorená v zmysle ust. § 42 a nasl. zákona č. 311/2001 Z.z.
Zákonník práce v platnom znení (ďalej len ako „Zákonník práce"), Pracovná zmluva číslo 2886, v znení
neskorších Dodatkov k Pracovnej zmluve číslo 2886, a to Dodatku zo dňa 28.6.2016, zo dňa 9.11.2016,
zo dňa 30.12.2016, zo dňa 17.1.2017, zo dňa 31.1.2017, zo dňa 3.5.2017 a zo dňa 13.11.2017, v

zmysle ktorej žalovaná vykonávala pre žalobcu druh práce: pracovník pobočky, pričom výkon činností
žalovanej spočíval v riadení, prijímaní, výplatách a evidencii kurzových stávok a predaji produktov
a služieb zmluvných partnerov žalobcu ako zamestnávateľa (ďalej len ako „Pracovná zmluva"). V
zmysle predmetnej Pracovnej zmluvy miestom výkonu práce žalovanej je Žilina. Dňa 29.1.2016 bola
zároveň medzi žalovanou ako zamestnancom a žalobcom ako zamestnávateľom uzatvorená Dohoda o
hmotnej zodpovednosti, na základe ktorej žalovaná prebrala dňom 1.2.2016 o 08.00 hod. individuálnu
hmotnú zodpovednosť za všetky zverené predmety a peňažné prostriedky v hotovosti podľa záznamov v

pokladničnejknihepobočkyžalobcuapodľazáznamovvostatnýchurčenýchpokladničnýchaúčtovných
dokladoch pobočky na evidenciu ostatných tržieb, podľa záznamov evidovaných výpočtovou technikou
na pobočke v čase preberania hmotnej zodpovednosti a podľa zoznamu inventáru pobočky, ktoré bola
žalovaná povinná žalobcovi vyúčtovat', vrátane všetkých finančných obnosov, prijatých či vydaných,cenných papierov, ako aj za následky chybnej manipulácie s predmetnými hodnotami (ďalej len ako
„Dohoda o hmotnej zodpovednosti"). V noci zo dňa 6.12.2017 na 7.12.2017 násilne vnikol na pobočku
žalobcu - spoločnosti FORTUNA SK, a.s. na adrese A. Bernoláka 2203, Žilina (pozn. na ktorú bola

žalovaná v danom čase pridelená za účelom plnenia pracovných povinností pre žalobcu) (ďalej len ako
„pobočka") neznámy páchateľ, ktorý odcudzil finančnú hotovost' vo výške 3.367,68 eur a zapečatenú
obálku s náhradnými kľúčmi od pobočky a trezoru, ktorá bola uschovaná v trezore. Do predmetného
trezoru sa páchateľ dostal bez prekonania prekážky, pretože našiel kľúč od neho uložený na pobočke.
Žalovaná mala práve dňa 6.12.2017, t.j. bezprostredne pred odcudzením predmetnej finančnej hotovosti

a zapečatenej obálky, na uvedenej pobočke pracovnú zmenu. V zmysle ČI. 3 bod 4. internej smernice
SOP Č. 07/2014 - Riadenie stavu finančnej hotovosti na pobočkách spoločnosti FORTUNA SK, a.s.; pod
názvom„Dodatočnýodvodhotovosti"bolozásadnoupovinnosťoužalovanejodniesťdobankyakúkoľvek
finančnú hotovosť nachádzajúcu sa na pobočke prekračujúcu hodnotu 2.000,- eur. V zmysle ČI. 2 ods.
6 a ods. 7 internej smernice SOP Č. 02/2015 - Kľúče od pobočiek spoločnosti FORTUNA SK, a.s.
bola zároveň žalovaná zodpovedná za kľúč od trezoru, ako aj náhradné kľúče od pobočky a trezoru

nachádzajúce sa v zapečatenej obálke, ktorú riadne prevzala (interná smernica SOP Č. 07/2014 a
interná smernica SOP Č. 02/2015 ďalej len ako „interné smernice").
Žalovaná porušením vyššie uvedených povinností, ktoré jej vyplývali z príslušných interných smerníc
žalobcu,páchateľovipodstatnýmspôsobomumožnilaodcudziťfinančnúhotovost'zpobočkyanáhradné
kľúče od pobočky a trezoru, za ktoré v zmysle Dohody o hmotnej zodpovednosti prevzala individuálnu

hmotnú zodpovednosť. Takýmto konaním žalovaná v zmysle čl. VII. ods. 1, písm. 1a) interného predpisu
spoločnosti FORTUNA SK s názvom "Pracovný poriadok" (pozn. s pôvodným názvom TERNO, akciová
spoločnost') zo dňa 6.5.1998, v platnom znení (ďalej len ako „Pracovný poriadok") naplnila skutkovú
podstatu predmetného ustanovenia, a to v bodoch:
1.nedodržanie stanovených postupov pri preberaní a odovzdaní služby a pokladničnej a finančnej

hotovosti medzi zamestnancami pobočky;
2.nedodržanie zásad dispozície s kľúčmi od pobočky a trezoru a vytvorenie možnosti, aj keď
neúmyselnej pre ich použitie treťou, resp. nepovolanou osobou. V prípade, že túto povinnost'
zamestnanec poruší, je priamo zodpovedný za následky z toho vyplývajúce a je povinný nahradiť
prípadnú škodu v plnej výške.

V nadväznosti na vniknutie neznámeho páchateľa na pobočku a odcudzenie finančnej hotovosti bol dňa
7.12.2017 na pobočke spísaný Protokol o náhlej kontrole pobočky FORTUNA SK, a.s., v zmysle ktorého
vyplýva, že zodpovednosť za finančnú hotovosť, kľúče od pobočky a trezoru a zapečatenú obálku s
náhradnými kľúčmi od pobočky a trezoru má podľa posledného zápisu B. I., t.j. žalovaná (ďalej len ako
„Protokol"). V predmetnom Protokole došlo zároveň k opisu skutkového stavu na pobočke, poškodeného

a odcudzeného majetku, ako aj k spísaniu výsledkov prvého šetrenia týkajúceho sa spôsobu vniknutia
do pobočky, trezoru a spôsobu krádeže. Protokol bol zo strany žalovanej riadne podpísaný. Vzhľadom
na uvedené, listom zo dňa 8.1.2018 žalobca žalovanú upozornil na závažné porušenie pracovnej
disciplíny, Pracovného poriadku a interných predpisov spoločnosti FORTUNA SK, a.s. ako aj príslušných
ustanovení Zákonníka práce, resp. na možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa ust.

§ 68 ods. 1, písm. b) Zákonníka práce. Dňa 8.1.2018 bola medzi žalobcom a žalovanou v zmysle
ust. § 60 Zákonníka práce uzatvorená Dohoda o skončení pracovného pomeru, dňom 31.1.2018, bez
uvedenia dôvodu. V súvislosti s uvedenou vecou začal dňa 7.12.2017 poverený príslušník Policajného
zboru Obvodného oddelenia Policajného zboru Žilina - západ, pod ČVS: ORP-1936/ZA-ZZ-2017 trestné
stíhanie pre zločin krádeže podľa ust. § 212 ods. 2, písm. a) zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon

v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Trestný zákon"), ktorého sa dopustil nezistený páchateľ
tým, že v dobe od 18:06 hod. dňa 6.12.2017 do 08:30 hod. dňa 7.12.2017 nezisteným predmetom
prekonal uzamykací mechanizmus vstupných dverí do pobočky, vošiel dnu a z vnútorných priestorov
odcudzil finančnú hotovosť vo výške 3.367,68 eur. Predmetná vec bola z dôvodu vecnej príslušnosti
odstúpená odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline. Uznesením

Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, odbor kriminálnej polície, zo dňa 23.2.2018, ČVS:
ORP-1500/2-VYS-ZA-2017 došlo k prerušeniu predmetného trestného stíhania, nakoľko sa nepodarilo
zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonat' trestné stíhanie proti určitej osobe. Zodpovednosť zamestnanca
podľa ust. § 182 ods. 1 Zákonníka práce za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec
povinný vyúčtovať, patrí k zvláštnym druhom pracovnoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorá sa

vyznačuje sprísnenými podmienkami vo vzťahu k zodpovedajúcemu subjektu, t.j. zamestnancovi.
Dohoda o hmotnej zodpovednosti predstavuje osobitnú dohodu, v zmysle ktorej sa zamestnanec
zaväzuje prevziať na seba zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné
hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný zamestnávateľovi vyúčtovat', v opačnom prípadezodpovedá za vzniknutý schodok. Žalovaná ako zamestnanec v pracovnom pomere so žalobcom
na základe Dohody o hmotnej zodpovednosti nevyúčtovala hodnoty, ktoré jej boli zverené, hoci ich
bola povinná vyúčtovat', čím vznikol spoločnosti FORTUNA SK, a.s. schodok na finančnej hotovosti.

Všeobecne platí, že v prípade, ak sa zamestnanec chce zbavit' zodpovednosti za schodok, je povinný
preukázať, že schodok alebo jeho čast' nezavinil, a to napr. že vznikol zavinením iných osôb, či v
dôsledku udalosti, ktorú nikto nezavinil a podobne. Zamestnanec teda musí byt' schopný preukázať,
že škodu nespôsobil. V danom prípade je zrejmé, že bezprostredne v deň, kedy na pobočke došlo
k odcudzeniu finančnej hotovosti vo výške 3.367,68 eur, t.j. dňa 6.12.2017, (resp. dňa 7.12.2017)

mala žalovaná na uvedenej pobočke spoločnosti FORTUNA SK, a.s. zmenu. V uvedený deň žalovaná
závažným spôsobom porušila pracovnú disciplínu, a to konkrétne (i) porušením povinnosti odniesť
do banky finančnú hotovost' prekračujúcu hodnotu 2.000,- eur, (ii) ako aj tým, že priamo na pobočke
ponechala kľúče od trezoru, čím páchateľovi podstatným spôsobom umožnila, resp. uľahčila okrem
iného predmetnú finančnú hotovost' odcudziť. Poukázali na Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, zo dňa
14.03.2002, sp. zn. 21 Cdo 711/2001, aj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 7. 9. 2010, sp. zn. 5 Cdo

123/2009. Dňa 13.4.2018 došlo v zmysle ust. § 191 ods. 4 Zákonníka práce, k prerokovaniu žiadosti
spoločnosti FORTUNA SK, a.s. zo dňa 12.4.2018 týkajúcej sa požadovaného nároku zamestnávateľa
na náhradu škody voči žalovanej ako zamestnankyni, odborovou organizáciou Terno 1, so sídlom
Einsteinova 23, 851 01 Bratislava (ďalej len ako „odborová organizácia"). Žalobca Žiadosťou o náhradu
škody zo dňa 1 1.6.2018 požiadal žalovanú o náhradu spôsobenej škody vo výške 3.367,68 eur, pričom

žalovanú požiadal o jej náhradu v lehote 7 dní odo dňa doručenia predmetnej žiadosti. Napriek tomu, že
žalovaná si uvedenú žiadosť prevzala dňa 14.6.2018, k náhrade spôsobenej škody do dnešného dňa
nedošlo, pričom žalovaná v stanovenej lehote ani len neuviedla svoje stanovisko k spôsobenej škode,
ba dokonca, ani nevyjadrila svoj nesúhlas s náhradou škody.

3.Na preukázanie skutkových tvrdení navrhli vykonať dokazovanie:
- Pracovnou zmluvou zo dňa 29.1.2016
- Dodatkom k pracovnej zmluve zo dňa 28.6.2016, zo dňa 9.11.2016, zo dňa 30.12.2016, zo dňa
17.1.2017, zo dňa 31.1.2017, zo dňa 3.5.2017 a zo dňa 13.11.2017
- Dohodou o hmotnej zodpovednosti zo dňa 29.1.2016

- Internou smernicou SOP č. 07/2014 - Riadenie stavu finančnej hotovosti na pobočkách spoločnosti
FORTUNA SK
- Internou smernicou SOP č. 02/2015 - Kľúče od pobočiek spoločnosti FORTUNA SK
- Pracovným poriadkom zo dňa 6.5.1998
- Protokolom o náhlej kontrole pobočky FORTUNA SK a.s. zo dňa 7.12.2017

- Upozornením na závažné porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 8.1.2018
- Dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 8.1.2018

4.Žaloba s prílohami a procesné poučenia boli doručené žalovanej dňa 12.9.2018.

5.Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu 23.10.2018 Žalovaná, prostredníctvom svojho právneho
zástupcu, uplatnený nárok neuznala a na svoju obranu uviedla, že podľa tvrdenia žalobcu mala porušiť
pracovnú disciplínu jednak tým, že priamo na pobočke ponechala kľúče od trezoru, ako aj tým, že
porušilapovinnosťodniesťdobankyhotovosťprevyšujúcu2.000,-eur,vdôsledkučohovzniklažalobcovi

škoda. Žalobca tvrdil, že žalovaná porušila svoje povinnosti podľa štandardného pracovného postupu č.
2/2015,ktorýupravujepoužívaniekľúčovodpobočiek.Zčlánku2ods.9tohtointernéhopredpisuvyplýva
predpoklad, že zamestnanci si kľúče odovzdajú osobne. Q. F.vá, druhá zamestnankyňa pracujúca v
pobočke žalovaného na ulici Antona Bernoláka 2203 v Žiline a zároveň vedúca tejto pobočky, si po
kľúče dňa 6.12.2017 neprišla. Nasledujúci deň žalovaná nepracovala, keďže mala nárok na nepretržité

voľno v týždni. Nebolo teda jej povinnosťou prísť ráno 7.12.2017 do práce a odovzdať kľúče od trezoru
druhej zamestnankyni. Nie je teda zrejmé, čo mala žalovaná robiť, ked'že nemala komu odovzdať kľúče
a na druhý deň nebola povinná prísť do práce, aby ich odovzdala. U žalobcu ako zamestnávateľa je
zároveň prinajmenšom na pobočkách v Žiline bežné, že zamestnanci si neodovzdávajú kľúče v jeden
deň, a teda je zrejmé, že kľúče sú v pobočke, kde ich jeden zamestnanec nechá a druhý si ich ráno

vezme. Žalobca o tomto spôsobe odovzdávania kľúčov vie a toleruje ho. Bola to práve Q. F.vá, čo, ako
vedúca pobočky, ktorá žalovanú o tomto spôsobe odovzdávania kľúčov poučila. Svoje tvrdenia žalovaná
preukázala záznamami z interného systému žalobcu, do ktorého sa zapisuje odovzdanie služby (vrátane
pokladničnej hotovosti a kľúčov). Z týchto záznamov vyplýva, že bolo bežným postupom, že jedenzamestnanec zapísal odovzdanie kľúčov na konci jedného pracovného dňa a druhý zamestnanec na
začiatku nasledujúceho pracovného dňa zapísal prevzatie kľúčov. V pobočke na Ulici Antona Bernoláka
v Žiline boli napríklad kľúče odovzdané 17.5.2016 o 18.02 hod., ale prevzaté boli 18.5.2016 o 8.31 hod.

To isté platí aj o nasledujúcich dňoch:
odovzdanie 23.5.2016 o 18.01 hod., prevzatie 24.5.2016 o 8.45 hod.
odovzdanie 26.5.2016 o 18.03 hod., prevzatie 27.5.2016 o 8.42 hod.
odovzdanie 13.6.2017 o 18.02 hod., prevzatie 14.6.2017 o 8.23 hod.
odovzdanie 27.8.2017 o 13.32 hod., prevzatie 28.8.2017 o 9.04 hod.

odovzdanie 30.8.2017 o 18.02 hod., prevzatie 31.8.2017 o 8.13 hod.
Takým istým spôsobom boli odovzdávané kľúče aj na pobočke žalobcu v žilinskom Kauflande, ako to
vyplýva z predložených záznamov. Viac týchto záznamov žalovaná nemala, ale aj z tých predložených
je zrejmé, že k fyzickému odovzdávaniu kľúčov veľakrát nedochádzalo a že ich nemal ani jeden
zamestnanec so sebou doma, ale ich nechal ukryté na pobočke. Odovzdávanie kľúčov v rozličných
dňoch sa zapisovalo do počítačového systému žalobcu, ktorý to mohol kedykoľvek skontrolovať a

namietať nesprávnosť tohto postupu, čo však nikdy nespravil. Žalobca tak takýto postup schvaľoval či
aspoň toleroval, a teda žalovaná jeho dodržaním nemohla porušiť nijakú svoju povinnosť vyplývajúcu
z pracovného pomeru. V štandardnom pracovnom postupe č. 2/2015 sa nepíše nič o tom, že by si
zamestnanci mohli vziať kľúče od trezora k sebe domov. Podľa uznesenia vyšetrovateľa Policajného
zboru ČVS: ORP-1500/2-VYS-ZA-2017 z 23.2.2018 síce Q. F.vá uviedla, že v interných predpisoch

žalobcu je pokyn, aby posledný zamestnanec zobral kľúče domov, ale to nie je pravda, v štandardnom
pracovnompostupeč.2/2015anivinominternompredpisesatakýtopokynnenachádza.Zpredložených
záznamov o odovzdávaní služieb vyplýva, že aj Q. F., ktorá bola nadriadená žalovanej, nechávala kľúče
na pobočke, aby si ich žalovaná mohla na druhý deň prevziať. Zdôraznila, že nebola povinná prísť
dňa 7.12.2017 do práce a odovzdať druhej zamestnankyni kľúče od pobočky. Žalobca ďalej uviedol, že

žalovaná mala porušiť pracovnú disciplínu tým, že neodniesla do banky hotovosť presahujúcu 2.000,-
eur, ako jej to ukladá štandardný pracovný postup č. 7/2014. Ako vyplýva z uznesenia o prerušení
trestnéhostíhania,vedúcazamestnankyňaQ.F.uviedla,žezamestnancisanapobočkesnažili,abybolo
v trezore najviac 2.000,- eur, ale stalo sa, že tam ostalo aj 3.000,- eur. Sama nadriadená zamestnankyňa
žalovanej tak uviedla, že sa niekedy v trezore nechávalo aj viac peňazí ako 2.000,- eur. To bolo robené

z dôvodu, aby bol na pobočke vždy dostatok peňazí na výplatu výhier, čo obzvlášť platilo v období
pred Vianocami. Zároveň treba zobrať do úvahy, že 6.12. je v čase skončenia práce už tma, žalovaná
sa preto bála ísť sama s peniazmi do banky. Žalobca ako zamestnávateľ nevytvoril systém na to,
aby bol jeho majetok pri prenose peňazí do banky dostatočne chránený, keďže daná situácia by si
vyžadovala, aby zamestnankyňu pri prenose peňazí niekto sprevádzal. Pri rozhodovaní o žalobe je

navyše potrebné zohľadniť skutočnosť, že k vzniku škody prispel svojím zavinením aj zamestnávateľ,
ktorý nezabezpečil pobočku pred vlámaním dostatočným spôsobom. Zadný vchod do pobočky bol
uzamknutý len visiacim zámkom, ktorý nebol problém prepíliť alebo prestrihnúť. Zabezpečovací systém
bol nefunkčný, ako to vyplýva z uznesenia o prerušení trestného stíhania. Páchateľ síce prestrihol káble,
avšak funkčný zabezpečovací systém by stihol spustiť alarm, čo by páchateľovi znemožnilo hľadať kľúče

od trezoru, keďže by na to nemal čas. Z uvedeného uznesenia taktiež vyplýva, že na prevádzke ani
vo dvore nie sú priemyselné kamery. Ide o zavinené správanie žalobcu vo vzťahu k svojmu majetku,
pretože v prípade monitorovania pobočky a jej okolia by aspoň určitý čas bol páchateľ snímaný, čím
by sa zvýšila pravdepodobnosť jeho identifikácie. V takom prípade by si mohol žalobca uplatňovať
svoj nárok voči priamemu škodcovi avšak nezabezpečením kamerového systému žalobca prakticky

znemožnil identifikáciu páchateľa. Žalobca tak nevytvoril svojim zamestnancom primerané podmienky
na to, aby mohli zverené hodnoty dostatočným spôsobom ochraňovať. Ďalej uviedla, že trezor i pobočku
riadne zamkla, kľúč od trezoru schovala na pobočke spôsobom, ktorý bol bežný a zamestnávateľom
prinajmenšom tolerovaný. Len použitím násilia mohol páchateľ vniknúť do pobočky a hľadať kľúče
od trezoru, a teda nemožno hovoriť o tom, že by bola nedbanlivosť žalovanej takého rozsahu, že by

bez nej k vzniku škody nebolo došlo. Žalovaná konala presne podľa toho, čo bolo u žalobcu bežné a
tolerované. Neporušila nijakú svoju povinnosť, a preto nie je splnená základná podmienka vzniku nároku
žalobcu na náhradu škody. Žalovaná riadne uzamkla pobočku žalobcu, kľúče uschovala spôsobom,
ktorý bol bežný a žalobcom minimálne tolerovaný, peniaze prevyšujúce sumu 2.000,- eur neodniesla do
banky z dôvodov, ktoré sa často stávali a boli schvaľované aj jej vedúcou zamestnankyňou. K vzniku

škody navyše prispel svojím zavinením aj žalobca, ktorý osadením visiaceho zámku uľahčil páchateľovi
vniknutie do pobočky. Z uvedených dôvodov žalovaná navrhla, aby súd žalobu zamietol a priznal jej
právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.6.V replike doručenej súdu dňa 3.12.2018 žalobca uviedol, že žalovaná vo svojom vyjadrení uvádza, že
kľúče od pobočky nemala dňa 6.12.2017 komu odovzdať, nakoľko vedúca pobočky, p. Q. F. sa v tento
deň nedostavila do pobočky za účelom ich prevzatia a nakoľko mala žalovaná nasledujúci deň, t.j. dňa

7.12.2017, nárok na nepretržité voľno v týždni, kľúče od predmetnej pobočky nechala voľne na pobočke.
V tejto súvislosti uviedli, že uvedené tvrdenie žalovanej nie je pravdivé. Podľa ods. 6 a ods. 7 čl. 2 internej
smernice SOP č. 02/2015 pod názvom „Kľúče od pobočiek spoločnosti FORTUNA SK, a.s.“ (ďalej
len „Smernica 02/2015“) zamestnanec, ktorý prevzal kľúče od pobočky, od trezoru a od vnútornej
schránky na peniaze, zodpovedá za ne v každom prípade. Žalovaná za žiadnych okolností nebola

oprávnená kľúče od trezora nechať na pobočke a tieto bola povinná odovzdať zamestnancovi, ktorý
mal ďalší deň zmenu. Čas a spôsob odovzdania je vždy na konkrétnom zamestnancovi. Je pravidlom,
že zamestnanci sú povinní sa vzájomne kontaktovať a dohodnúť si miesto a čas prevzatia kľúčov od
trezora a nie sú oprávnení tieto ponechať na pobočke. Tvrdenia žalovanej o tom, že takéto porušovanie
interných predpisov žalobcu ako zamestnávateľa bolo „bežné“ považuje za účelovo vykonštruované.
Žalobca do momentu, kým nedošlo ku krádeži vlámaním do pobočky, kde žalovaná pracovala, nemal

žiadnu vedomosť o tom, že jeho zamestnanci postupujú v rozpore s jeho internými predpismi, takže
argumentáciu žalovanej v tomto smere považuje za účelovú a irelevantnú. Dňa 6.12.2017 sa na pobočke
podľa Protokolu o náhlej kontrole pobočky FORTUNA SK, a.s., ktorý bol vyhotovený dňa 7.12.2017,
nachádzala peňažná hotovosť vo výške 3.367,68 eur, a hotovosť vo výške, ktorá bola v rozpore s
internými predpismi a pokynmi žalobcu, za čo žalovaná nesie plnú zodpovednosť. Dňa 5.12.2017 bola

na pobočku, na ktorej žalovaná vykonávala prácu pre žalobcu, doručená interná správa riaditeľa p. T.
vo veci dočasnej úpravy výšky finančného limitu v pokladni a na pobočke (ďalej aj len „Interná správa“),
v zmysle ktorej boli všetci zamestnanci pracujúci na pobočkách žalobcu upozornení na skutočnosť,
že krádeže na pobočkách sú častejšie v predvianočnom období a zamestnanci boli upozornení, aby
dôsledne dodržiavali interné predpisy spoločnosti a zároveň pokyny uvedené v predmetnej internej

správe.Žalovanoutvrdenéskutočnosti,žecezzimujeužvčaseskončeniaprácevonkutma,ažesabála
ísť sama s peniazmi do banky, v žiadnom prípade neobstoja. Poukázal na skutočnosť, že pracovná doba
žalovanej v daný deň skončila o 18.00 hod., pričom pobočka sa nachádza na rušnej ulici, kde je pomerne
veľký pohyb ľudí. Navyše, najbližšia banka sa nachádza v obchodnom centre Aupark, ktorý bol od
miesta výkonu práce žalovanej vzdialený 3-5 minút chôdze, v závislosti od rýchlosti chôdze. Neexistuje

dôvod, pre ktorý by bol žalobca povinný zabezpečiť sprievod zamestnanca pri uložení peňazí do banky.
V uvedenom prípade sa žalovaná dopustila vedomého a zavineného porušenia povinností, ktoré jej
vyplývali z pracovného pomeru a interných predpisov zamestnávateľa a ktoré boli príčinou škody, ktorá
vznikla žalobcovi ako zamestnávateľovi. Finančná hotovosť sa bežne odvádza zamestnancami pobočky
bez akýchkoľvek komplikácií a nikdy žiadny zamestnanec takýto pokyn zamestnávateľa nerozporoval.

Poukázal na skutočnosť, že podľa Smernice 07/2014, zamestnávateľ neprikazuje konkrétny čas, kedy
sa má odvod vykonať. V prípade, ak zamestnanec pobočky si je vedomý toho, že v daný deň sa v
pokladni nachádza hotovosť, ktorú je potrebné odviesť do banky, tak môže vykonať daný odvod aj skôr,
a teda nemusí nevyhnutne čakať, kým je vonku tma. V súvislosti s porušením tejto povinnosti žalovaná
poukázala na podľa nej bežnú prax v pobočke, a teda, že v období pred Vianocami zamestnanci

na pobočke bežne nechávajú finančnú hotovosť prevyšujúcu 2.000,- eur, aby pobočka disponovala
dostatočnou hotovosťou na vyplácanie výhier. V tejto súvislosti uviedol, že tvrdenie žalovanej je
nepravdivé, čo dokazuje dôkaz - Interná správa, v zmysle ktorého sú zamestnanci inštruovaní, aby
v období pred Vianocami venovali zvýšenú pozornosť dodržiavaniu interných predpisov (odvádzanie
finančnej hotovosti, manipulácia s kľúčmi a i.) a takýto postup žalovanej bol v hrubom rozpore so

Smernicou07/2014,akoajvrozporesInternousprávou.Vovecinedostatočnéhozabezpečeniapobočky
žalobca uviedol, že tvrdenia žalovanej považuje za účelovo vykonštruované. Pobočka je uzavretá
dverami, ktoré sú riadne uzamykateľné a zadné dvere, ktoré žalobkyňa považuje za nedostatočne
zabezpečené, sú taktiež riadne uzamykateľné, zabezpečené dodatočnou mrežou a riadnym zámkom;
takýto zámok je štandardným zámkom a rozhodne ho nemožno považovať za nedostatočný. V tejto

súvislosti zároveň poukázal na skutočnosť, že žalobca nebol povinný mať pobočku zabezpečenú
alarmom, alebo vybavenú kamerou. Žalobca uviedol, že v pobočke sa nachádza zamurovaný trezor,
ktorý nie je možné nijakým spôsobom z pobočky odniesť, nakoľko tento je zabudovaný v stene a ak by
niekto chcel odcudziť celý trezor, musel by tento vybrúsiť zo steny, čo je málo pravdepodobné. Je zrejmé,
že osoba, ktorá sa do pobočky vlámala, mala záujem o hotovosť a nie o iné predmety nachádzajúce

sa v pobočke, a teda pokiaľ by bola hotovosť odvedená v príslušnej banke, nedošlo by k tejto škodovej
udalosti. Zabezpečenie pobočky žalobcu je aj v súlade s ustanoveniami príslušnej poistnej zmluvy a
zmluvný poisťovateľ takéto zabezpečenie považoval za dostatočné a nikdy ho nerozporoval.7.Na preukázanie týchto skutkových tvrdení navrhol vykonať dôkazy:
- výsluch Q. F.
- výsluch pána B.

- výsluch A. Q.
- Interná správa
- Informácia o prevzatí internej správy žalovanou

8. Žalovaná v duplike doručenej súdu dňa 27.12.2018 uviedla, že žalobca vo svojom vyjadrení tvrdí,
že žalovaná za žiadnych okolností nebola oprávnená ponechať kľúče od trezoru na pobočke, ale bola
povinná odovzdať ho zamestnancovi, ktorý mal na ďalší deň pracovnú zmenu. Ako už bolo uvedené vo
vyjadrení k žalobe, druhá zamestnankyňa Q. F. po kľúče dňa 6.12.2017 neprišla. Na druhý deň nebola
žalovaná povinná ísť do práce, keďže mala nárok na nepretržité voľno v týždni. Dňa 6.12.2017 teda
nemala komu kľúče odovzdať a nasledujúci deň nebola povinná ísť do práce. Neostávalo jej teda nič

iné, ako ukryť kľúče na mieste známom druhej zamestnankyni. Je povinnosťou zamestnávateľa vytvoriť
taký systém odovzdávania kľúčov, ktorý bude rešpektovať nároky zamestnancov na pracovné voľno,
aby nemuseli odovzdávať kľúče v čase, keď nie sú povinní ísť do práce. Interná smernica v tomto
smere porušuje právo zamestnancov na nepretržité voľno, a preto žalovaná nemôže zodpovedať za
to, že dňa 7.12.2017 neodovzdala kľúče inej zamestnankyni. Žalobca uviedol, že tvrdenia žalovanej

o tom, že spôsob odovzdávania kľúčov, ako ho opísala žalovaná, je účelovo vykonštruovaný a že o
ňom nemal žiadnu vedomosť. Žalovaná tieto tvrdenia žalobcu popiera. Zo záznamov o odovzdávaní
služieb predložených spolu s vyjadrením k žalobe vyplýva, že o tomto spôsobe odovzdávania kľúčov
žalobca vedel alebo aspoň musel vedieť, keďže mu muselo byť jasné, že v mnohých prípadoch k
odovzdávaniu a prevzatiu kľúčov nedochádza v rovnaký deň, a teda je zrejmé, že zamestnanci si kľúče

neodovzdávali osobne, ale ich musel odovzdávajúci zamestnanec nechať na nejakom mieste, kde ich
preberajúci zamestnanec na druhý deň našiel. Za celú dobu trvania pracovného pomeru žalovanej
žalobca tento spôsob odovzdávania kľúčov nenamietal. O tom, že tvrdenia žalovanej nie sú len účelovo
vykonštruované, svedčí aj interná správa z 5.12.2017, ktorú predložil žalobca. V bode pod písmenom
f) tejto správy sa uvádza: „kľúč od trezoru nikdy neponechať vložený v zámku v trezore, ale uložiť ho

iba na Vám známom mieste na pobočke tak, aby nebol voľne prístupný a viditeľný.“ Z toho vyplýva
súhlas zamestnávateľa s tým, aby sa kľúče od trezoru ukrývali na pobočke, pričom požaduje iba to,
aby kľúč nebol voľne prístupný a viditeľný. Túto požiadavku žalovaná splnila, keďže páchateľ musel
kľúč od trezoru hľadať. Ako bolo uvedené vo vyjadrení k žalobe, pokiaľ by bol žalobca zabezpečil
svoju prevádzku nejakým zabezpečovacím systémom (alarmom), tento by sa bol po vlámaní páchateľa

spustil a bol by mu znemožnil relatívne dlhý čas hľadať kľúč od trezora. Tvrdenie žalovanej o spôsobe
odovzdávania kľúčov potvrdzuje aj SMS správa, ktorú jej poslala kolegyňa Q. F. z telefónneho čísla
0948 866 608, uloženého v mobilnom telefóne žalovanej pod menom Fortuna mata. V tejto SMS správe
sa píše: „ahoj.kluce od trezoru mas pod kotucikmi od tlaciarnicky.ak by si sla s trzbou,tak chod do
vub a zober sto ks minci,viac je tam s poplatkom.radsej chod na viac krat ak bude treba,lebo mame

vela medenakov.na mojej kase daval za 500,kukni ci nevyhral“. Z tejto SMS správy vyplýva, že Q.
F., nadriadená zamestnankyňa žalovanej, sama nechávala kľúče od trezoru v pobočke, čo potvrdzuje
tvrdenie žalovanej, že tento systém bol na pobočkách žalobcu prinajmenšom v Žiline bežný. Žalobca vo
vyjadrení ďalej uviedol, že žalovaná mohla odniesť peniaze do banky skôr a nemusela čakať, kým bude
vonku tma. Dňa 6.12.2017 sa však peniaze do pokladne nazbierali až večer, a preto nebola potreba

odniesť ich skôr. Zotrváva na svojom tvrdení, že v adventom období sa z dôvodu zvýšeného záujmu
klientov o služby žalobcu pred Vianocami v pokladni nechávala hotovosť prevyšujúca 2 000,-eur, aby
na pobočke bol dostatok peňazí na vyplácanie výhier. Pokiaľ žalobca poukazuje na internú správu č.
38/2017, tá nadobudla účinnosť až 8.12.2017, teda žalovaná ju chápala tak, že do 8.12.2017 treba
zabezpečiť nižší denný limit pokladničnej hotovosti na pobočke.

9. Na tieto skutkové tvrdenia navrhla vykonať dôkaz:
- sms správy Q. F.

10.Vo veci súd vykonal dokazovanie listinami, výsluchom sporových strán a svedkov a mal preukázaný
tento skutkový stav:11.Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 29.1.2016 bola medzi žalovanou ako zamestnancom a
žalobcom ako zamestnávateľom uzatvorená v zmysle ust. § 42 a nasl. zákona č. 311/2001 Z.z. v
platnom znení, pracovná zmluva číslo 2886 a dodatky k pracovnej zmluve zo dňa 28.6.2016, zo

dňa 9.11.2016, zo dňa 30.12.2016, zo dňa 17.1.2017, zo dňa 31.1.2017, zo dňa 3.5.2017 a zo dňa
13.11.2017. Podľa pracovnej zmluvy žalovaná vykonávala pre žalobcu druh práce: pracovník pobočky,
pričom výkon činností žalovanej spočíval v riadení, prijímaní, výplatách a evidencii kurzových stávok a
predaji produktov a služieb zmluvných partnerov žalobcu ako zamestnávateľa. Miestom výkonu práce
žalovanej je Žilina. Dňa 29.1.2016 bola zároveň medzi žalovanou ako zamestnancom a žalobcom ako

zamestnávateľom uzatvorená Dohoda o hmotnej zodpovednosti, na základe ktorej žalovaná prebrala
dňom 1.2.2016 o 08.00 hod. individuálnu hmotnú zodpovednosť za všetky zverené predmety a peňažné
prostriedky v hotovosti podľa záznamov v pokladničnej knihe pobočky žalobcu a podľa záznamov v
ostatných určených pokladničných a účtovných dokladoch pobočky na evidenciu ostatných tržieb, podľa
záznamov evidovaných výpočtovou technikou na pobočke v čase preberania hmotnej zodpovednosti a
podľa zoznamu inventáru pobočky, ktoré bola žalovaná povinná žalobcovi vyúčtovat', vrátane všetkých

finančných obnosov, prijatých či vydaných, cenných papierov, ako aj za následky chybnej manipulácie
s predmetnými hodnotami. V noci zo dňa 6.12.2017 na 7.12.2017 násilne vnikol na pobočku žalobcu -
spoločnosti FORTUNA SK, a.s. na adrese A. Bernoláka 2203, Žilina, kde bola žalovaná v danom čase
pridelená za účelom plnenia pracovných povinností pre žalobcu, neznámy páchateľ, ktorý odcudzil
finančnú hotovost' vo výške 3.367,68 eur a zapečatenú obálku s náhradnými kľúčmi od pobočky a

trezoru, ktorá bola uschovaná v trezore. Do predmetného trezoru sa páchateľ dostal bez prekonania
prekážky, pretože našiel kľúč od neho uložený na pobočke. Žalovaná mala práve dňa 6.12.2017, t.j.
bezprostredne pred odcudzením predmetnej finančnej hotovosti a zapečatenej obálky, na uvedenej
pobočke pracovnú zmenu. V súvislosti s uvedenou vecou začal dňa 7.12.2017 poverený príslušník
Policajného zboru Obvodného oddelenia Policajného zboru Žilina - západ, pod ČVS: ORP-1936/ZA-

ZZ-2017 trestné stíhanie pre zločin krádeže podľa ust. § 212 ods. 2, písm. a) Trestného zákona v
znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil nezistený páchateľ tým, že v dobe od 18:06 hod.
dňa 6.12.2017 do 08:30 hod. dňa 7.12.2017 nezisteným predmetom prekonal uzamykací mechanizmus
vstupných dverí do pobočky, vošiel dnu a z vnútorných priestorov odcudzil finančnú hotovosť vo výške
3.367,68 eur. Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, odbor kriminálnej polície, zo

dňa 23.2.2018, ČVS: ORP-1500/2-VYS-ZA-2017 došlo k prerušeniu predmetného trestného stíhania,
nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonat' trestné stíhanie proti určitej osobe. Listom
zo dňa 8.1.2018 žalobca žalovanú upozornil na závažné porušenie pracovnej disciplíny, Pracovného
poriadku a interných predpisov spoločnosti FORTUNA SK, a.s. ako aj príslušných ustanovení Zákonníka
práce, resp. na možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa ust. § 68 ods. 1, písm. b)

Zákonníka práce. Dňa 8.1.2018 bola medzi žalobcom a žalovanou v zmysle ust. § 60 Zákonníka práce
uzatvorená Dohoda o skončení pracovného pomeru, dňom 31.1.2018, bez uvedenia dôvodu.

12.Spornou skutočnosťou zostalo či a akou mierou zodpovednosti sa žalovaná podieľala na vzniknutom
schodku, na ktorú skutočnosť súd v ďalšom vykonal dokazovanie.

13.Na pojednávaní dňa 21.2.2019 právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe a písomných
stanoviskách a uviedol, že pokiaľ sa týka odovzdávania predmetných kľúčov, poukazuje na článok 2
bod 6,7 internej smernice 2/2015, pričom za kľúče zodpovedá zamestnanec, ktorý ich prevzal, až do
odovzdania ich ďalšiemu zamestnancovi. V žiadnom prípade nie je možné ich ponechať na pobočke.

Interná smernica neurčuje, akým spôsobom a kedy sa má kľúč odovzdávať, ale je to ponechané na
dohode zamestnancov. Rozhodne popieral, že by sa jednalo o bežnú prax, čo preukážu výsluchom
svedkyne F.. Ďalej poukázal na internú správu zo dňa 5.12.2017, kde sa upozorňuje na to, v akej výške
môže zostať hotovosť v pokladni a tiež osobitne na písm. e/ tejto internej správy, kde sa uvádza, že kľúče
nemôžu byť voľne položené, ale musia byť uložené na mieste, ktoré je neprístupné a nie je viditeľné.

Avšak nič sa tam nehovorí o tom, že by tam tieto kľúče mali zostať aj po skončení pracovnej doby. Pokiaľ
sa týka zabezpečenia prevádzky, tak toto považuje žalobca za dostatočne zabezpečené s poukazom
na príslušné ustanovenia poistnej zmluvy, ktorú má uzatvorenú.

14.Právny zástupca žalovanej poukázal na písomné znenia vyjadrení v celom rozsahu s tým, že

žalovanej sa kladie zodpovednosť za škodu z dvoch dôvodov, a to porušenia povinnosti pri odovzdávaní
kľúčov a porušenia povinnosti pri odvode hotovosti. Interné smernice vydané žalobcom predpokladajú
odovzdanie kľúčov osobne, ale toto sa nedialo po celý čas ako žalovaná pracovala, nielen na tejto,
ale aj iných pobočkách, pričom žalobca o spôsobe akým si zamestnanci odovzdávajú kľúče musel maťvedomosť. V tomto smere poukázal na zápisy o odovzdaní služieb, ktoré predložili, kde za obdobie máj
2016 až august 2017 je viditeľné odovzdanie vo večerných hodinách po 18.00 hod., ale prevzatie až ráno
po 8.00 hod. Medzi zamestnancami teda bola dohoda o ponechaní kľúčov na mieste im známom. Tieto

skutočnosti boli známe aj vedúcej pani F., ktorá však v rámci vyšetrovania uvádzala iné skutočnosti, mal
za to, že z dôvodu, že si je vedomá, že aj u nej by musela byť pripísaná určitá miera zodpovednosti
za vzniknutú škodu. Žalovaná rozhodne popiera, že by telefonovala pani F. 6.12., že jej kľúče donesie
ráno. Naopak, o tom, že zamestnanci si ponechávajú kľúče na mieste obvyklom, svedčí aj sms-správa,
ktorú pani F. poslala žalovanej. Podotkol, že je zodpovednosťou zamestnávateľa vydávať smernice tak,

prípade iné pokyny, aby zamestnanec nemusel sám hľadať správnu interpretáciu, ale z tejto smernice
musí byť zrejmý postup, ktorý požaduje zamestnávateľ. Okrem toho smernica z 5.12.2017 nadobudla
účinnosť až 8.12.2017, teda v čase, keď došlo k odcudzeniu finančnej hotovosti, táto účinná nebola.
Pokiaľ sa týka toho, že žalovaná neodniesla sumu prevyšujúcu 2.000,- eur do banky, sama pani F.
uvádzala pred vyšetrovateľom, že v predvianočnom období bola v pokladni aj vyššia hotovosť za účelom
vyplácania stávok. Mal za to, že za škodu je tu daná zodpovednosť aj zamestnávateľa, ktorý nemal

dostatočne zabezpečenú prevádzku, alarm bol len atrapa, bol nefunkčný a keby fungoval, páchateľ by
určite nemal taký dostatok času, aby mohol hľadať kľúč od trezoru. Takisto je tu zodpovednosť aj pani F.,
ktorá zaúčala žalovanú a na základe jej pokynov táto pracovala. Ďalej je tu zodpovednosť aj samotného
páchateľa, keďže žalovaná urobila všetky opatrenia, teda riadne uzamkla prevádzku, kľúč ponechala
na mieste, ktoré nebolo bežne viditeľné.

15.Žalovaná uviedla, že nastúpila do FORTUNY v roku 2015, alebo 2016, kde bola pridelená k pani
V. na Solinkách na zaučenie, kde bola asi týždeň - dva a potom prestúpila na Borovú spolu s pani V.,
kde pracovala asi jeden rok, tu dostala kľúč od dverí pobočky, ktorý mali každá samostatne, a potom tu
bol ešte kľúč o trezoru, ktorý sa ponechával pod gaučom. Takto pracovali a týmto sa ona aj riadila. V

prevádzkovom zošite sa zapisovali odchody a príchody - dátum a čas, suma, ktorá sa odovzdala a tiež
kto odovzdával a preberal kľúče. Peniaze sa vždy ponechávali v trezore. Následne sa táto prevádzka
zrušila, ona bola mesiac doma, a potom ju pani Q. oslovila, že môže nastúpiť na Bernolákovu, kde
pracovala s pani Z., tu dostala kľúče od vchodu od pani Z. a kľúče od trezoru sa nechávali na elektrickej
rozvodni. Potom pani Z. odišla a namiesto nej nastúpila pani V. a neskôr sa po materskej vrátila pani

F.. Následne pracovali na pobočke tri, pričom každá z nich mala kľúč od pobočky a kľúč od trezoru sa
ponechával pod kotúčikmi do tlačiarne. Tu nechodili poctivo do práce, ale napríklad, keď pani F. odišla
skôr, tak ju ona odpísala, alebo ona odpísala ju, keď ona odišla skôr. V rámci zamestnania u žalobcu
chodilaajzastupovať,napríkladdoKauflandu,pričomtamboltakýsystém,žekľúčesanechávalivtrafike
vedľa stávkovej kancelárie a ona keď ráno prišla, tak jej pani z trafiky odovzdala obálku, kde boli kľúče od

mreží, dverí a trezoru. Tiež keď zastupovala na Obvodovej, tak systém bol taký, že v trafike boli uložené
kľúče od mreží a dverí a od trezoru bol pod mikrovlnkou. Riaditeľkou bola vtedy pani Q., ktorá chodila
na kontrolu, keď vedeli, že má prísť, tak tam vždy boli obidve, pričom ona skontrolovala iba peniaze,
a o spôsobe odovzdávania kľúčov sa nezaujímala. Takisto pán B., keď prišiel, ten iba zapísal svoju
prítomnosť v prevádzkovej knihe, dokonca nezrátaval ani peniaze. Pokiaľ sa týka kľúčov od trezoru, tak

ona ich nechávala pod kotúčikmi, keď to takto bolo zaužívané. Robili aj 12 dní za sebou, pracovná doba
bola od 9.00 hod. do 18.00 hod. a ona v takom prípade nechávala kľúč od trezoru pod kotúčikmi, pretože
to bol taký zvyk. Potom následne mali voľno, ale keby ešte v čase tohto voľna mala prísť odovzdať kľúč,
tak by vlastne žiadne voľno nemala. To, že kľúče od trezoru má ukladať pod kotúčiky, jej povedala pani
F.. Takto to fungovalo aj s pani V.. O takomto odovzdávaní kľúča mal určite vedomosť pán B., lebo tam

bol tiež zamestnaný ako obyčajný zamestnanec v minulosti a tiež to robili takýmto spôsobom. Nevytýkal
jej tento spôsob odovzdávania kľúča. Do prevádzkového zošita sa zaznamenávajú všetky udalosti dňa,
napríklad odovzdanie a preberanie peňazí, technické problémy, výpadky elektriny, kontroly pobočiek
vedúcim. Viedol sa v elektronickej podobe. Do tohto zošita majú potom prístup zamestnávatelia aj
zamestnanci. V deň pred krádežou skontrolovala všetky zámky vzadu, uzamkla trezor, kľúčik dala pod

kotúčik, a vpredu zatvorila dvere a zobrala kľúče domov. Dvere od pobočky zozadu boli zhnité drevené ,
ktorésazamykalinadvakrátapotommrežasmaličkýmcyklistickýmzámkom.Kľúčeodzadnéhovchodu
sa nechávali na pobočke, v zámke v dverách zvnútra. V predmetný deň pani F. ohľadom odovzdávania
kľúčov nekontaktovala, pretože vedeli, že sa kľúč necháva a od pobočky každá mala svoj kľúč. Na
pobočke bol nefunkčný alarm. Po krádeži bola na pobočke, zámok na mreži bol odstrihnutý, zadné

dvere boli vylomené, vo vnútri boli všetky veci vyhádzané, aj z poličiek, káble od alarmu boli rozstrihnuté.
Boli porozhadzované mince. Nepoprela, že
bola oboznámená s internou správou, ktorá na pobočku bola doručená 5.12.2017, predmetná smernica
nadobudla platnosť 8.12. Dovtedy sa riadili tým, že ponechávali peniaze na pobočke z dôvodu možnýchvyplácanívýhier.Vpredchádzajúcomobdobísačastostávalo,žeponechávalipeniazevtrezore,nakoľko
výhry sa vyplácali už od 9.00 hod. Ona nemala dôvod žiadneho nadriadeného oboznamovať o tom, kde
jekľúč,pretožejejnadriadenoubolapaniF.,sktoroupracovalaaktorápostupovalarovnakýmspôsobom

ako ona.

16. Svedkyňa Q. F. - zamestnankyňa žalobcu, uviedla, že nastúpila po materskej dovolenke v roku 2016
na pobočku, kde žalovaná pracovala, spolu boli asi rok alebo rok a pol. V čase krádeže vykonávala v
spoločnosti žalobcu funkciu vedúcej pobočky. Žalovanú ona nezaškoľovala. Systém odovzdávania a

preberania kľúčov od trezoru na pobočke, kde spolu pracovali, bol taký, že odovzdávali si ich večer alebo
ráno nie však fyzicky, odovzdávali si ich elektronicky, čo poznačili v prevádzkovej knihe. Fungovalo to
tak, že kľúč od trezoru fyzicky si nechávala u seba, brávala si ho domov, a potom ráno ho odovzdala
žalovanej. Fungovalo to takto aj naopak. Potvrdila, že žalovaná v deň pred vlámaním mala pracovnú
zmenu na pobočke. Ona mala dovolenku v konkrétny deň. Nasledujúcu zmenu po vlámaní mala ona.
Uviedla,ženemalavedomosťotom,žedňa6.12.2017žalovanáponechalakľúčeodtrezorunapobočke.

Boli upozorňovaní, že pred Vianocami sú častejšie krádeže na pobočkách a aby dôsledne dodržiavali
interné smernice. Od pobočky každá mala vlastný kľúč. Nepamätala si či ju deň pred krádežou
telefonicky kontaktovala žalovaná. V ten deň prišla interná správa a ona ju kontaktovala ohľadne výšky
zostatku finančnej hotovosti na pobočke. Pobočka sa uzamykala klasickým kľúčom, nie je tam žiadne
zabezpečenie ako alarm, sú tam dvere, ktoré vedú do hlavnej ulice a do dvora. Dvere nie sú v dobrom

stave. Keď na to apelovala, tak jej zamestnávateľ povedal, že sa nemôžu dopátrať majiteľa budovy.
Páchateľ sa dostal do pobočky z dvora, kde boli drevené dvere. Z dvora bola pobočka uzatvorená
mrežou s klasickým zámkom a dvere s fabkou. To, že je pobočka vykradnutá, zistila ona, vošla prednými
dverami, videla odstrihnutý kábel od nefunkčného alarmu, následne v miestnosti, kde pracujú, bol
neporiadok a videla otvorené zadné dvere. Pokiaľ vie, zámok od dverí sa nenašiel a zadné dvere boli

vypáčené. Na pobočke sa elektronicky zapisovalo odovzdanie služieb a kľúčov a nevie presne kto mal
v Bratislave k tomu prístup. Zamestnávateľ má možnosť do toho nahliadnuť. V roku 2017 používala
telefónnečíslo:XXXXXXXXXX.Možnojedenalebodvakrátsastalo,žepísalažalovanejsprávu,žejejna
pobočke nechala kľúče od trezoru. Stávalo sa, že si kľúče od trezoru nechávali pod kotúčikmi, ale iba vo
výnimočných prípadoch, ale veľakrát sa stalo, že žalovaná kľúčik nechala v trezore. Nemala konkrétnu

vedomosť o tom, že by v predmetný deň nechala žalovaná kľúč v trezore. Pracovali tak, že jedna mala
celodennú zmenu a jedna sa striedala, buď mala rannú alebo poobednú. Keď boli na pobočke spolu ku
koncu zmeny, tak si odovzdávali kľúč, pretože ho musela mať tá, ktorá potom ráno začínala. V konkrétny
deň ona mala dovolenku, bolo to 6.12. a 7.12. mala pracovať potom sama. Žalovaná končila svoju
pracovnú zmenu o 18.00 hod. Ona si o 18.00 hod. pre kľúč od trezoru nebola, lebo si ho odovzdávali

ráno. Ona konkrétne nebola so žalovanou dohodnutá, na ktorú hodinu jej má prísť odovzdať kľúč, malo
to byť do 9.00 hod. Ona prišla na pobočku asi 8.20 hod., a keď videla, čo sa stalo, tak najprv kontaktovala
žalovanú, pretože videla, že kľúč je v trezore, ona potom prišla a prvé čo jej povedala, bolo, že prečo
kľúč nezahodila a trezor nerozbila. Ona, keď zistila, že žalovaná ponecháva v trezore kľúč v zámke,
nikde to nesignalizovala, pretože sa bála jej priateľa, ktorý sa kolegyniam vyhrážal.

17.SvedokQ.B.uviedol,žejebývalýmzamestnancomžalobcu,včasekeďdošlokvlámaniunapobočke
na ulici A.Bernoláka v Žiline, dočasne zastupoval oblastnú riaditeľku, ktorá bola na materskej dovolenke
- Ing. Q.. So žalovanou pracoval od mája 2017 do januára 2018. Je presvedčený, že zabezpečenie
predmetnej pobočky bolo adekvátne. Finančná hotovosť sa ukladala do zamurovaného trezoru, ktorý

zodpovedal predpisom, do pobočky boli dva vchody, jeden z ulice a jeden zozadu, tieto boli zabezpečené
tak, že vzadu bola mreža s visiacim zámkom a dvere s fabkou a vpredu bola fabka. On vykonával
kontrolu aj na iných pobočkách, pobočky boli zabezpečené hlavne trezorom. Systém odovzdávania
a preberania kľúčov od trezora sa riadil internými predpismi, ten, ktorý končil a ten, ktorý začínal, sa
v práci stretli a fyzicky si odovzdali kľúče. O tomto sa vykonal zápis do prevádzkového zošita. Ten,

kto mal zodpovednosť za pobočku, ju stratil až vtedy, keď odovzdal hotovosť a kľúč nasledujúcemu
zamestnancovi. Nemá priamo vedomosť, že by došlo k porušeniu povinnosti týkajúcej sa odovzdávania
kľúčov konkrétne na pobočke, kde pracovala žalovaná, len sprostredkovane, keby mal priamo takú
vedomosť,takurčiteurobínejakéopatrenia. Sprostredkovanesadozvedel,žeobepracovníčkypobočky
si medzi sebou kľúče neodovzdávali a nechávali ich na pobočke. K otázke, či si zapisovali zamestnanci

naraz do prevádzkového zošita odovzdanie a prevzatie kľúča, uviedol, že keď sa to zapisovalo ručne,
tak možno áno, i keď ich jeden mohol zapísať večer a druhý ráno, ale keď sa to začalo zapisovať do
počítača, tak sa to tam dá zistiť. Pokiaľ je uvedené odovzdanie kľúčov večer o 18.00 hod. a ich prevzatie
ráno napríklad o 8.00 hod., to by bolo nedodržanie pracovných povinností, malo sa to zapísať vtedy,keď sa to skutočne udialo. Zodpovednosť za trezor mala tá pracovníčka, ktorá ho mala v držbe až
dokým ho fyzicky neodovzdala inej pracovníčke. Aj on mal prístup k elektronickému prevádzkovému
zošitu, predpokladal, že takúto možnosť mali aj v sídle zamestnávateľa v Bratislave. V rokoch 2006 -

2013 pracoval ako oblastný riaditeľ a má vedomosť, že niekedy zamestnanci si uľahčovali odovzdávanie
kľúčov tak, že ich nechávali niekedy na pobočke, avšak museli tak robiť s vedomím, že sú zodpovední
za tento kľúč až dokiaľ ho neprevezme ďalší zamestnanec. On, keď ešte pracoval na pobočke, tiež
sa niekedy stávalo, že si takto prácu uľahčili, ale vždy to bolo s vedomím zodpovednosti za finančnú
hotovosť v trezore.

18.Svedkyňa A. Q. zamestnankyňa žalobcu uviedla, že so žalovanou pracovala jeden a pol roka,
alebo dva. Do mája, kým išla na materskú dovolenku, mala s ňou dobrý vzťah, pokiaľ pracovala
sama na pobočke Žilina Borová, tak s jej prácou bola veľmi spokojná, a potom keď došlo k skončeniu
pracovného pomeru, ktorý mala na dobu určitú, ona ju po určitej dobe oslovila na prácu na pobočke
A.Bernoláka. Tu ale má vedomosť, že boli problémy vzťahové medzi zamestnankyňami navzájom ako

aj medzi ďalšími pobočkami z dôvodu zastupovania. Nemá vedomosť, že systém odovzdávania kľúčov
na tejto prevádzke, bol iný ako sú presne stanovené predpisy. Nevedela uviesť, prečo sa v prevádzkovej
knihe uvádza, odovzdanie kľúča večer a prevzatie ráno, ona len raz riešila, keď ju pani V. upozornila, že
žalovaná v jej prevádzkovom zošite zapísala službu na A.O.. Teda sa musela nejakým spôsobom dostať
k jej kódom. Ona jej telefonovala a potom jej žalovaná povedala, že sa to stalo omylom. Pokiaľ sa týka

odovzdávania kľúča od trezoru medzi zamestnancami keď je normálna zmena, tak je tam vždy nejaká
hodina, kedy sú na pobočke spolu a vtedy by si mali odovzdať hotovosť aj kľúče od trezoru. Pobočka, v
ktorej pracovala žalovaná je však hlavne na zastupovanie na iných pobočkách, preto väčšinou pracujú
každá sama. Kľúče však nesmú ostávať na pobočke, ale mali by sa stretnúť a kľúč si odovzdať. Vždy
upozorňujú zamestnancov, že nemôžu odkliknúť, že niečo prevzali, ak to tak nie je, lebo potom sú

zodpovední za prevádzku. Pokiaľ nasledujúci zamestnanec nepotvrdí prevzatie, tak je zodpovedný
zamestnanec, ktorý zaznačil odovzdanie. Teoreticky by sa to dalo chápať tak, že sa nestretli, ale mohli
sa stretnúť niekde mimo prevádzky a odovzdať si ich. Pokiaľ nie je preukázané skutočné odovzdanie,
tak sa považuje za zodpovedného predchádzajúci zamestnanec, až dokým nie je potvrdené, že službu
prevzal ďalší zamestnanec. Na pobočke A.Bernoláka sú otváracie hodiny do 18.00 hod., všade inde do

21.00 hod. Každý zamestnanec, ktorý končí zmenu, má teda možnosť zabezpečiť odovzdanie kľúčov po
18.00 hod. aj prostredníctvom iných pobočiek. Je možné si skontrolovať prevádzkovú knihu oblastným
riaditeľom kedykoľvek.

Podľa § 182 Zákonníka práce ods.:

1) Ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené
hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je
povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne
dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o
hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

2) Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

3) Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom
alebo sčasti bez jeho zavinenia.

4) Ak nedostatky vzniknú v pracovných podmienkach zamestnancov so spoločnou hmotnou
zodpovednosťou v súvislosti s tým, že bol na ich pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo iný
vedúci, prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým, že niektorý zo zamestnancov od dohody o hmotnej
zodpovednosti odstúpil, zamestnávateľ je povinný nedostatky odstrániť bez zbytočného odkladu.

Podľa § 183 Zákonníka práce ods.:
1) Zamestnanec, ktorý uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže od nej odstúpiť, ak sa preraďuje
na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko, prekladá alebo ak zamestnávateľ v čase do jedného mesiaca

po tom, čo dostal jeho písomné upozornenie, neodstráni nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré
bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami. Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti môže
zamestnanec od dohody odstúpiť, ak je na pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo ustanovený iný
vedúci, prípadne jeho zástupca. Odstúpenie sa musí oznámiť zamestnávateľovi písomne.2) Dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia pracovného pomeru alebo dňom
odstúpenia od tejto dohody.

19.Ustanovenia § 182 až 183 Zákonníka práce upravujú osobitný druh zodpovednosti zamestnanca,
ktorej osobitosti v porovnaní so všeobecnou zodpovednosťou zamestnanca za škodu podľa § 179
Zákonníka práce spočívajú v nasledovných skutočnostiach: a) existencia platnej dohody o hmotnej
zodpovednosti, b) existencia škody v podobe schodku na hodnotách, ktoré boli zverené zamestnancovi,

c) prezumpcia zavinenia zamestnanca. Ide o taký druh osobitnej zodpovednosti zamestnanca, ktorý
sa uplatní prednostne pred všeobecnou zodpovednosťou zamestnanca podľa § 179 Zákonník práce.
Hodnoty, ktoré sa zverujú zamestnancom na základe dohody o hmotnej zodpovednosti, sú spravidla
hotovosť, ceniny, tovar, resp. zásoby tovaru, zásoby materiálu, iné tovary, ktoré sú určené na obeh
alebo obrat u zamestnávateľa. V prípade tohto druhu zodpovednosti sa predpokladá zavinenie
zamestnanca, ktorý má uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti vo vzťahu k hodnotám, na ktorých

sa zistil schodok. Zamestnávateľ nie je zaťažený dôkazným bremenom ohľadom tohto predpokladu
zodpovednosti za škodu. Naopak, zamestnanec je povinný preukázať, že škodu nezavinil, ak sa chce
zbaviť zodpovednosti. Zavinenie sa pri tomto druhu zodpovednosti za škodu predpokladá. Ide o prípad
tzv. osobitnej pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnanca s prezumpciou viny. Zamestnanec sa však
môže zbaviť zodpovednosti sčasti alebo celkom ak preukáže, že schodok (škoda) vznikla celkom alebo

sčastibezjehozavinenia.Zbaveniesazodpovednostineznamenálenpreneseniezodpovednostinatretí
subjekt (iného zamestnanca alebo tretiu osobu), ale aj prenesenie zodpovednosti na zamestnávateľa,
ktorý si nárok na náhradu škody voči zamestnancovi uplatňuje. V zmysle súdnej praxe sa zamestnanci
úspešne zbavia zodpovednosti (úplne alebo sčasti), ak preukážu, že zamestnávateľ nevytvoril vhodné
podmienky na hospodárenie so zverenými hodnotami. V takom prípade musia preukázať, že svoju

oznamovaciu povinnosť si splnili a zamestnávateľa upozornili na nedostatky a zamestnávateľ nekonal
a nedostatky brániace výkonu kontroly nad zverenými hodnotami bezodkladne neodstránil (§ 177 ods.
1 Zákonníka práce).

20.Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že skutkové tvrdenia žalovanej boli

čiastočne potvrdené výsluchmi svedkov a táto sa čiastočne zbavila zodpovednosti za vzniknutý
schodok.

21.V prvom rade je potrebné poukázať na to, že žalobcovi sa ním navrhnutými svedkami nepodarilo
preukázať absolútnu zodpovednosť žalovanej za protiprávny zásah tretej osoby do majetkovej sféry

žalobcu. Je nesporné, že v noci zo dňa 6.12.2017 na 7.12.2017 násilne vnikol na pobočku žalobcu
- spoločnosti FORTUNA SK, a.s. na adrese A. Bernoláka 2203, Žilina, kde bola žalovaná v danom
čase pridelená za účelom plnenia pracovných povinností pre žalobcu, neznámy páchateľ, ktorý odcudzil
finančnú hotovost' vo výške 3.367,68 eur a zapečatenú obálku s náhradnými kľúčmi od pobočky
a trezoru, ktorá bola uschovaná v trezore. Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v

Žiline, odbor kriminálnej polície, zo dňa 23.2.2018, ČVS: ORP-1500/2-VYS-ZA-2017 došlo k prerušeniu
predmetného trestného stíhania, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonat' trestné
stíhanie proti určitej osobe. Tiež je nespornou skutočnosť, že žalovaná o 18.00 hod. dňa 6.12.2017
končila pracovnú zmenu a kľúče od trezoru, do ktorého uložila finančná hotovosť (ktorú neodviedla na
účet žalobcu v bankovej inštitúcii), ponechala v prevádzkových priestoroch po kotúčikmi od pokladne

a neodovzdala ich pracovníčke p. F., ktorá mala nasledujúcu zmenu. Žalobca tvrdil, že týmto žalovaná
hrubo porušila svoje pracovné povinnosti, keďže interná smernica SOP č. 02/2015, ods. 6 a ods. 7 čl.
2 (s ktorou bola oboznámená) takýto postup neumožňoval. Žalovaná vo svojej výpovedi ale uvádzala,
že takýto postup bol v prevádzke tolerovaný, „keď takto bola zaučená pri nástupe do FORTUNY v
roku 2015, alebo 2016, kde bola pridelená k pani V. na Solinkách na zaučenie a potom prestúpila na

Borovú spolu s pani V., kde pracovala asi jeden rok, tu dostala kľúč od dverí pobočky, ktorý mali každá
samostatne, a potom tu bol ešte kľúč o trezoru, ktorý sa ponechával pod gaučom“. Žalobca toto tvrdenie
nerozporoval. V prevádzke, kde došlo k škodovej udalosti pracovala žalovaná spolu so svedkyňou
F., ktorá bola jej nadriadenou (pracovala ako vedúca prevádzky) pričom, ako žalovaná preukázala
výpisom SMS správ, aj sama svedkyňa používala tento spôsob odovzdávania kľúča od prevádzky,

čo pri svojom výsluchu ani nepoprela. Takýto spôsob odovzdávania kľúča od trezoru bol zrejme
zamestnávateľom tolerovaný, čo vyplynulo aj z výpovede svedka Q.a B.a, ktorý pôsobil u žalobcu istý
časakooblastnýriaditeľ.Nemožnotedaprisvedčiťžalobcovi,žezaschodokzodpovedájedinežalovaná,
nakoľko aj jej priama nadriadená takýto spôsob odovzdávania kľúča od trezoru využívala(sama prisvojej svedeckej výpovedi nedokázala konkretizovať v deň 7.12.2017 keď mala pracovnú zmenu, o
ktorej hodine boli dohodnuté so žalovanou na odovzdaní kľúča od trezoru). Skutočnosť o porušovaní
pracovných povinností zo strany žalovanej svedkyňa F.vá , ako priama nadriadená žalovanej, svojmu

zamestnávateľovi nikdy nesignalizovala. Zavinenie žalovanej v tejto súvislosti súd teda vidí jedine v tom,
že táto dostatočne nechránila hodnoty zverené jej zamestnávateľom, nezodpovedne nakladala s kľúčom
od trezoru, i keď vedela, že v tomto je uložená finančná hotovosť, zamestnávateľovi nesignalizovala
spôsob odovzdávania a preberania kľúča od trezoru medzi zamestnancami a svojim nedbanlivostným
konaním uľahčila prístup neznámemu páchateľovi k majetku žalobcu. V tejto súvislosti súd poukazuje

na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 244/2007 (77/2008), podľa ktorého v prípade
stretu zodpovednosti neznámeho páchateľa za protiprávny zásah do majetkových práv zamestnávateľa
a zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách treba skúmať najmä to, či
zamestnanec konanie páchateľa neumožnil (neuľahčil) porušením svojej pracovnej povinnosti napr. tým,
že zverené hodnoty riadne nezabezpečil alebo či sa o ne riadne nestaral.

22.Z výsledkov vykonaného dokazovania má súd za to, že je tu daná aj čiastočná zodpovednosť
zamestnávateľa za vzniknutú škodu.

23.Žalobca nenamietal tvrdenie svedkyne F. (vedúcej prevádzky), že táto signalizovala nedostatočné
zabezpečenie zadného vchodu do prevádzky ( v konečnom dôsledku sa páchateľ do tejto dostal

práve zadným vchodom) a to starými drevenými dverami s fabkou a tiež nedostatočné zabezpečenie
prevádzky, keď signalizačné zariadenie bolo len nefunkčnou atrapou, pričom v tejto súvislosti nevykonal
žiadnu nápravu. Tiež bolo v konaní preukázané, že toleroval a to aj prostredníctvom vedúcej prevádzky
p.F.,ponechávaniekľúčaodtrezorunarôznychmiestachprevádzkyavtejtosúvislostinevykonalžiadne
opatrenia. Nevykonal kontrolu odovzdávania kľúča medzi zamestnancami i keď z prevádzkovej knihy ,

ktorú má na každej prevádzke k dispozícii, vyplývajú záznamy, ktoré vzbudzujú pochybnosti o spôsobe
odovzdávania kľúča od trezoru. Je tiež potrebné podotknúť, že z internej smernice SOP č. 02/2015 zo
dňa 1.4.2015 nevyplýva spôsob odovzdávanie kľúčov medzi zamestnancami, v bode 6 je zdôraznená
zodpovednosť za kľúče a v bode 7 sa uvádza, že zamestnanec obálku s kľúčmi uschová na jemu
známom mieste. Tak isto v internej správe č. 38/2017 zo dňa 5.12.2017 účinnej od 8.12.2017 sa pod

písm. f/ uvádza , že „ kľúč od trezoru je potrebné uložiť na iba Vám známom mieste tak aby nebol voľne
prístupný a viditeľný“. Z uvedených listín nevyplýva spôsob nakladania s kľúčom po skončení pracovnej
zmeny.
Žalobca tak sám svojím neurčitým pokynom umožnil nedbanlivostné správanie sa zamestnancov teda
aj žalovanej.

24.Na základe takto zisteného skutkového stavu, keďže žalovaná výšku škody nenamietala, súd ustálil
mieru zodpovednosti žalovanej a žalobcu v pomere 1/3-ina ku 2/3 tretinám a zaviazal žalovanú na
zaplatenie 1.122,56 eur .

25.Ako vyplýva z listinného dôkazu - žiadosti o náhradu škody, žalobca listom zo dňa 11.6.2018 vyzval
žalovanú na úhradu škody v lehote 7 dní od doručenia výzvy. Predmetnú výzvu prevzala žalovaná dňa
14.6.2018 a teda lehota na plnenie uplynula 21.6.2018.

Podľa § 517ods. 2 Občianskeho zákonníka ,ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.,výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych

bodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky)platnákprvémudňuomeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne
vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

26.S poukazom na citované ustanovenia právnych predpisov súd priznal žalobcovi úrok z omeškania
vo výške 5,00%, odo dňa márneho uplynutia lehoty na plnenie, t.j. od 22.6.2018.Podľa § Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu k
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, súdny úradník.

27.Každá zo sporových strán mala vo veci úspech čiastočný, preto súd náhradu trov rozdelil podľa

pomeru úspechu vo veci. Súd voči žalobcovi žalovanej priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 33,34
%. Žalobcom žalovaná suma 3.367,68 eur, priznaná suma 1.122,56 eur. Úspech žalobcu je 33,33%
voči úspechu žalovanej, ktorý je 66,67%. Úspech žalovanej = 33,34% (66,67-33,33). O výške trov
konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Ružomberok, (355 ods.1, 356 CSP) písomne v dvoch
vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.(§ 359 CSP)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a)sa týkajú procesných podmienok,
b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d)ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.