Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. november 2017

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 16C/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116200024
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Doricová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1116200024.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v spore i žalobkyne: C. právne

zastúpená JUDr. Lubomír Müller, advokát, Advokátska kancelária Symfonická 1496/9, 158 00 Praha 5,
Česká republika proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné nám. 13, 813 11 Bratislava o zaplatenie 559,96 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd konanie v časti žaloby o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 996,- eur
od 05.12.2015 do 12.05.2016 t.j. 22,05 eur zastavuje.

III. Súd žalobkyni voči žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 28%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 04.01.2016 domáhala voči
žalovanej zaplatenia sumy 1.389,81 eur s úrokom z omeškania 5,05% ročne odo 05.12.2015 do
zaplatenia a náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia titulom paušálnej náhrady straty na
zárobku podľa § 23 ods. 1 písmeno a) Zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii. Žalobkyňa žalobu
odôvodnila tým, že rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 02.06.1953 sp. zn. 1T 8/53 bol otec
žalobkyneR.uznanývinnýmzospáchaniatrestnéhočinuzdružovaniaprotirepublikepodľa§80ods.1,2

Trestnéhozákonač.86/1950Sb.abolmuuloženýtrestodňatiaslobodyvtrvaní8rokovnepodmienečne.
Otec žalobkyne R.i bol vo väzbe od 21.03.1952 do 02.06.1953 a vo výkone trestu od 03.06.1953 do
21.07.1955, kedy bol prepustený na základe amnestie prezidenta republiky. Rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 22.03.1972 sp. zn. 21Tr 18/70 bol rozsudok zo dňa 02.06.1953 sp. zn. 1T 8/53
zrušený ako aj všetky ďalšie obsahovo nadväzujúce rozhodnutia. Súd dospel k záveru, že menovaný sa
nedopustil trestného činu, za ktorý bol odsúdený, ale že sa dopustil trestného činu marenia dozoru nad
cirkvami a náboženskými spoločnosťami podľa § 178 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. vtedy v platnom

znení. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.03.1972 sp. zn. 21Tr 18/70 bolo trestné
stíhanie na základe amnestie prezidenta republiky z roku 1955 zastavené. Oznámením Ministerstva
spravodlivosti SSR zo dňa 08.11.1972 č. 262/72-Odšk. bolo otcovi žalobkyne poskytnuté odškodnenie
za dobu väznenia od 21.03.1954 do 21.07.1955 s tým, že za predchádzajúce dva roky väznenia nemôže
byť odškodnenie poskytnuté pretože podľa § 178 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. je horná hranica pre
tento trestný čin stanovená 2 roky odňatia slobody. Prvé dva roky väznenia teda ostali neodškodnené a
zostatok bol odškodnený čiastočne. Náhrada straty na zárobku bola otcovi žalobkyne vyplatená v sume

6.352, Kčs čo v prepočte predstavuje 210,85 eur. Uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 06.06.2013
č.k. 4Ntok/1/2013-6 bola vyslovená účasť otca žalobkyni na súdnej rehabilitácii podľa § 33 ods. 2
zákona č. 119/1990 Zb. Manželka nebohého R., matka žalobkyne, dňa 25.12.2012 zomrela a nárok na
odškodnenie prešiel na dcéry. Žalobkyňa dňa 04.06.2015 požiadala Ministerstvo spravodlivosti SR ododatočné odškodnenie v rozsahu jednej polovice nároku, ktorý by mal jej nebohý otec R.. Ministerstvo
spravodlivosti SR v šesťmesačnej lehote na žiadosť žalobkyne nereagovalo. Žalobkyňa sa domáha
zaplatenia nároku spočívajúcom v náhrade straty na zárobku, ktorý bol priznaný na základe čiastočnej

rehabilitácie a ktorý jej patrí na základe rehabilitácii úplnej. Otec žalobkyne bol väznený od 21.03.1952
do 21.07.1955. Paušálna náhrada straty na zárobku predstavuje v zmysle § 23 ods. 1 písmeno a),
ods. 4 písmeno b) zákona č. 119/1990 Zb. po odpočítaní už vyplatenej sumy sumu 2.779,62 eur (3 x
995,96 + 83 : 30 - 210,85) pričom žalobkyni z toho patrí 1 t.j. suma 1.389,81 eur. Žalovaná uplatnený
nárok žalobkyne do 6 mesiacov od podania žiadosti neuspokojila a teda žalobkyňa si uplatnila i úrok

z omeškania vo výške 5,05% odo dňa kedy uplynula 6 mesačná lehota t.j. odo dňa 05.12.2015 do
zaplatenia.

2. Žalobkyňa podaním doručeným súdu pred začatím konania vo veci samej dňa 24.05.2016 vzala
žalobu v časti o zaplatenie 996,- eur späť z dôvodu, že Ministerstvo spravodlivosti SR oznámilo dňa
12.05.2016, že priznáva paušálnu náhradu za stratu na zárobku R. po dobu výkonu trestu odňatia

slobody v sume 1.992,- eur a to za dobu od 21.03.1952 do 21.03.1954 , z čoho žalobkyni patrí jedna
polovica t.j. suma 996,- eur.
Žalobkyňa zároveň rozšírila uplatnený nárok, keď nárok predstavujúci náhradu straty na zárobku jej
otca za dobu väznenia predstavoval sumu 1.555,96 eur namiesto pôvodne uplatnenej sumy 1.389,81
eur. Uplatnený nárok žalobkyňa odôvodnila tým, že pri podaní žaloby došlo k nesprávnemu výpočtu,

keď omylom počítala nárok za dobu väznenia otca len za 3 roky a 1 deň namiesto 40 mesiacov a 1
deň. Podľa žalobkyne teda náhrada za stratu na zárobku jej má byť priznaná v sume 1.555,96 eur t.j.
suma predstavujúca jednu polovicu zo sumy 3.111,92 eur (40 x 83 + 83: 30 - 210,85 eur). Žalobkyňa
zároveňuviedla,žejejotecbolúplnerehabilitovanývroku2013.Žalovanánesprávnepočítaladoplatenie
odškodnenia ke´d za skôr nepriznané dva roky odškodnila podľa § 23 ods. 1 písmeno a) zákona č.

119/1990 Zb. paušálnou sumou 1.992,- eur (24 mesiacov x 83 eur) a žalobkyni priznala jednu polovicu
t.j. sumu 996,- eur. Podľa žalobkyne pri výpočte náhrady straty na zárobku je nutné vychádzať z § 33
ods. 2 zákona č. 119/190 Zb. v platnom znení a teda spočítať plné odškodnenie za celú dobu väznenia
podľa § 23 ods. 1 písmeno a) zákona č. 119/1990 Zb. a od toho odpočítať už skôr vyplatenú sumu.
Náhrada straty na zárobku mala byť priznaná v sume 3.111,92 eur (40 x 83 + 83:30 - 210,85 eur) pričom

žalobkyni z toho prináleží polovica t.j. suma 1.555,96 eur.
Žalobkyňa žiadala o pripustenie zmeny petitu žaloby a žiadala, aby súd uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť jej sumu 559,96 eur (1.555,96 eur - 996 eur) s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo
sumy 559,96 eur od 05.12.2015 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 996,-
eur od 05.12.2015 do 12.05.2016 t.j. sumu 22,05 eur.

2.1. Súd uznesením č.k. 16c 1/2016-21 zo dňa 27. mája 2016 konanie v časti žaloby o zaplatenie 996,-
eur podľa vtedy platného ustanovenia § 96 ods. 1 veta tretia Občianskeho súdneho poriadku zastavil
a rozhodol, že o náhrade trov konania rozhodne v konečnom rozhodnutí a podľa § 95 Občianskeho
súdneho poriadku pripustil žalobkyňou požadovanú zmenu petitu žaloby podľa, ktorej sa žalobkyňa voči
žalovanejdomáhalazaplatenia 559,96eursúrokomzomeškaniavovýške5,05%ročneod05.121.2015

do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 996,- eur od 05.12.2015 do 12.05.2016
t.j. sumu 22,05 eur.

3. Žalovaná sa k žalobe žalobkyne vyjadrila písomne a žalobu žiadala ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietnuť. Žalovaná uviedla, že s odôvodnením nároku žalobkyne na zaplatenie sumy 559,96 eur nie

je možné súhlasiť. Žalobkyňa si ako pozostalá po R. uplatnila žiadosťou zo dňa 04.06.2015 nárok na
odškodnenie podľa § 23 zákona č. 119/1990 Zb. za odsúdenie menovaného na trest odňatia slobody v
trvaní ôsmich rokov nepodmienečne, ktorý bol vrátane väzby vykonaný od 21.03.1952 do 21.07.1955.
Žalovaná v rámci predbežného prerokovania uplatneného nároku pri priznávaní odškodnenia v položke
§ 23 ods. 1 písmeno a) zákona č. 119/1990 Zb. brala do úvahy ako to vyplýva zo samotného oznámenia

výsledku predbežného prerokovania nároku zo dňa 12.05.2016 č. 26472/2016/142 skutočnosť, že R.
bolo v rámci rehabilitačného konania, oznámením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej
republiky zo dňa 08.11.1972 č. 262/72-Odšk., priznané odškodnenie podľa § 27 ods. 1 písmeno
a) zákona č. 82/1968 Zb. o súdnej rehabilitácií v znení platnom a účinnom v rozhodnom období,
priznané odškodnenie náhrady ušlého zárobku za obdobie od 21.03.1954 do 21.07.1955. odškodnenie

bolo žalobkyni v položke § 23 ods. 1 písmeno a) zákona č. 119/1990 Zb. priznané len za obdobie
od 21.03.1952 do 21.03.1954 teda za obdobie, za ktoré odškodnenie ešte priznané nebolo. R. bolo
priznané plné odškodnenie titulom náhrady straty na zárobku riadne v súlade s právnymi predpismi keď
odškodnenie za obdobie od 21.03.1954 do 21.03.1955 podľa zákona č. 82/1968 Zb. a za obdobie od21.03.1952 do 21.03.1954 podľa zákona č. 119/1990 Zb. Žalovaná ďalej uviedla, že pokiaľ by žalovaná
vychádzala v rámci nároku predbežného prerokovania nároku zo spôsobu výpočtu uplatneného
žalobkyňou tak by de facto opätovne odškodnila nárok už odškodnený v rámci rehabilitačného konania

v roku 1972. Spôsob uplatnenia nároku žalobkyňou nemôže požívať právnu ochranu, nakoľko by viedol
k bezdôvodnému obohateniu a predstavoval by opätovné odškodnenie toho istého nároku, ktorý už bol
v minulosti odškodnený v plnom rozsahu podľa vtedy platného právneho predpisu.

4. Žalobkyňa podaním doručeným súdu pred predbežným prejednania sporu dňa 04.08.2016 vzala

žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 996,- eur od 05.12.2015
do 12.05.2016 t.j. 22,05 eur späť, keď suma 22,05 eur jej bola zaplatená. Žalobkyňa zároveň uviedla, že
jej otec bol podľa zákona č. 82/1968 Zb. rehabilitovaný len čiastočne a preto nemohol byť podľa tohto
zákona plne odškodnený. Ak k úplnej rehabilitácií došlo podľa zákona č. 119/1990 Zb. patrí žalobkyni aj
úplné odškodnenie za celé obdobie nezákonného väznenia so zohľadnením už vyplatenej čiastky, ktorá
bola vyplatená na základe neúplnej rehabilitácií.

5. Žalovaná sa následne vo veci písomne vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 08.11.2016 a žiadala
žalobu zamietnuť z dôvodu, že došlo k úplnému odškodneniu R., otca žalobkyne za celé obdobie jeho
väznenia od 21.03.1952 do 21.07.1955. Žalovaná uviedla, že výpočet žalobkyne nemožno považovať za
správny, nakoľko by došlo k opätovnému odškodneniu už raz úplne odškodnenému obdobiu. Žalovaná

uviedla, že je pravdou, že na základe zákona č. 82/1968 Zb. bolo otcovi žalobkyne R. poskytnuté
odškodnenie v roku 1972 za obdobie väznenia od 21.03.1954 do 21.07.1955 v nižšej sume, ako by tomu
bolo, keby bol odškodnený len na základe zákona č. 119/1990 Zb., ale odškodnenie otca žalobkyne vo
vzťahu k danému obdobiu od 21.03.1954 do 21.07.1955 poskytnuté v roku 1972 bolo úplné vo vzťahu
k danému obdobiu a bolo v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi t.j. zákonom č. 82/1968 Zb. Vo

vzťahu k rozšíreniu nároku žalobkyne o 166,15 eur t.j. rozdielu sumy 1.555,96 eur a sumy 1.389,81
eur, žalovaná uviedla, že ide o navýšenie výšky škody oproti výške uplatnenej v rámci predbežného
prerokovania nároku u žalovanej na základe žiadosti zo dňa 04.06.2015 a teda táto časť nároku nebola
predbežne prerokovaná. Žalovaná poukázala na ustanovenie § 24 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. a § 9
ods. 1 a § 10 zákona č. 58/1969 Zb. s tým, že základným predpokladom uplatnenia nároku na náhradu

škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. na súde je predbežné prerokovanie nároku na príslušnom orgáne na
základe písomnej žiadosti poškodeného. Podanie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody je hmotnoprávnou podmienkou pre podanie žaloby o náhradu škody. Žalobkyňa doručila dňa
04.06.2015 na Ministerstvo spravodlivosti SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody a nárok si uplatnila vo výške 1.389,81 eur. Žaloba v časti o 166,15 eur bola podaná predčasne,

nakoľko doposiaľ k predbežnému prerokovaniu nároku žalobkyne na náhradu škody nedošlo.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení doručenom súdu dňa 22.02.2017 uviedla vo vzťahu k predbežnému
prerokovaniu nároku na náhradu - odškodnenie v sume 166,15 eur, že o predbežné prerokovanie nároku
požiadala dňa 04.06.2015 ke´d žiadala doplatok odškodnenia za celé obdobie nezákonného väznenia

otca a to od 21.03.1952 do 21.07.1955. Žalovaná na žiadosť nereagovala a začala vo veci konať až
po podaní žaloby na súd. Žalobkyňa riadne požiadala o predbežné prejednanie nároku za uvedené
obdobie a dodatočne zistená matematická chyba vo výpočte na podstate veci nič nemení. Vo vzťahu k
doplateniu odškodnenia uviedla, že pokiaľ bol niekto dodatočne rehabilitovaný podľa § 33 ods. 2 zákona
č. 119/1990 Zb. má nárok na doplatok do výšky, ktorá mu prináleží podľa § 23 ods. 1 citovaného zákona.

7. Podľa § 470 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte Civilného
sporového poriadku) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto
zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii
konania, ak by boli v neprospech strany.
7.1. Žaloba žalobkyne bola podaná na súd za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ale súd

konal podľa ustanovení Civilného sporového poriadku, nakoľko z citovaného ustanovenia § 470 ods.
1 Civilného sporového poriadku vyplýva, že v prebiehajúcom konaní sa uplatní tzv. princíp okamžitej
použiteľnosti novej právnej úpravy, teda po nadobudnutí účinnosti Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilnýsporový poriadok, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016, sa v konaní postupuje podľa novej právnej
úpravy.

8. Súd poučil strany sporu o procesných právach a povinnostiach strán sporu podľa
§ 160 Civilného sporového poriadku a podľa § 153 a § 154 Civilného sporového poriadku písomne.

9. Súd vykonal stranami všetky označené dôkazy oboznámením sa s predloženými listinnými dokladmi
- uznesenie Okresného súdu Komárno sp. zn. 4D/461/2010 zo dňa 23.08.2010, úmrtný list I. zo dňa

XX.XX.XXXX, potvrdenie Archívu Zboru väzenskej a justičnej stráže číslo AZVJS zo dňa 07.11.2011,
oznámenie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky číslo 262/72-Odšk. zo dňa
8. novembra 1972, uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. 4Ntok/1/2013-6 zo dňa6. júna 2013,
žiadosť žalobkyne o odškodnenie ako pozostalej dcéry zomrelého R. zo dňa 04.06.2015, predžalobná
upomienka žalobkyne zo dňa 18.12.2015, oznámenie Ministerstva spravodlivosti SR č. 26472/2016/142
zo dňa 12.05.2016.

10. Z uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. 4Ntok/1/2013-6 zo dňa 6. júna 2013 vyplynulo, že R. bol
právoplatne odsúdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 02.06.1953 sp. zn. 1T/8/1953 za skutok
právne posúdený ako trestný čin združovania sa proti republike a potom ako bol tento právoplatný
rozsudok v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.

zn. 21Tr/18/1970 zo dňa 22.03.1972 podľa § 15 ods. 1 písmeno c) zákona č. 82/1968 Zb. o súdnej
rehabilitácii v celom rozsahu zrušený, bolo ďalším právoplatným uznesením Krajského súdu v Bratislave
vydaným dňa 22.03.1972 trestné stíhanie odsúdeného právne posúdený ako trestný čin marenia dozoru
nadcirkvamianáboženskýmispoločnosťamipodľa §178trestnéhozákonač.140/1961Zb.avdôsledku
účasti odsúdeného na amnestii udelenej rozhodnutím prezidenta z 09.05.1955 bolo trestné stíhanie

zastavené.
10.1. Z potvrdenia o výkone väzby a výkone trestu odňatia slobody č. AZVJS-1-1552/2011 zo dňa
07.11.2011 vydanom Archívom Zboru väzenskej a justičnej stráže vyplynulo, že R., otec žalobkyne bol
rozsudkom Krajského súdu Nitra zo dňa 02.06.1953 sp. zn. 1T 8/53 uznaný vinným zo spáchania
trestného činu velezrady a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní osem rokov nepodmienečne.

Amnestiou zo dňa 09.11.1953 bol trest odňatia slobody znížený na päť rokov a štyri mesiace a ďalšou
amnestiou zo dňa 09.05.1955 znížený na 3 roky a štyri mesiace. Menovaný bol vo väzbe od 21.03.1952
do 02.06.1953 a vo výkone trestu odňatia slobody od 03.06.1953 do 21.07.1955 kedy bol prepustený
na slobodu.
10.2. Oznámením ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky číslo 262/72-Odšk. zo

dňa 8. novembra 1972 bolo vyhovené žiadosti R. o odškodnenie za odsúdenie podanej dňa 25.09.1972
na základe právoplatného rozsudku krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.03.1972 číslo 21Tr 18/70,
ktorým bol R. podľa § 15 ods. 1 písmeno c) zákona č. 82/1968 Zb. zrušený rozsudok bývalého krajského
súdu v Nitre z 02.06.1953 č. 1T 8/53, ktorým bol odsúdený a na podklade právoplatného uznesenia
KrajskéhosúduvBratislavez22.03.1971č.21Tr18/70,ktorýmbolotrestnéstíhaniepreprekvalifikovaný

trestný čin podľa § 178 Tr. zákona zastavené podľa § 231 ods. 1, §11 ods. 1 písmeno a) Tr. poriadku
a čl. VII č. 1 amnestie prezidenta republiky z 9. mája 1955. R. bolo priznané podľa § 27 ods. 1 písm.
a), ods. 2 zákona č. 82/1968 Zb. a § 372 ods. 2 tr. por. odškodnenie za odsúdenie a bola mu priznaná
náhrada netto ušlého zárobku za čas od 21.03.1954 do 21.07.1955 v sume 6.352,- Kčs. Pri určení výšky
ušlého zárobku Ministerstvo spravodlivosti SSR vychádzalo zo štatistických prehľadoch o priemerných

pracovných zárobkoch pracovníkov socialistickej organizácie obdobnej profesie v rozhodnom čase 800
Kčs brutto a 690 Kčs netto s tým, že z náhrady bola odpočítaná alikvotná časť vyplatenej čistej pracovnej
odmeny. V oznámení bolo ďalej uvedené, že vzhľadom k tomu, že na amnestovaný trestný čin podľa §
178 Tr. zákona, na ktorý bol skutok v rehabilitačnom konaní prekvalifikovaný, bola v zákone stanovená
horná hranica trestnej sadzby až na dva roky, v zmysle § 372 ods. 2 Tr. por. mohla byť menovanému R.

priznaná náhrada len za časť vykonaného trestu na základe pôvodného odsúdenia, ktorá prevyšovala
túto hornú hranicu trestnej sadzby.
10.3. R. narodený XX.XX.XXXX dňa XX.XX.XXXX zomrel. Uznesením Okresného súdu Komárno sp.
zn. 4D/461/2010 zo dňa 23.08.2010 bolo konanie v dedičskej veci po nebohom R. zastavené z dôvodu,
že poručiteľ zanechal len majetok nepatrnej hodnoty. Z uznesenia o zastavení dedičského konania

vyplýva, že ako dedičky zo zákona v I. dedičskej skupine prichádzali do úvahy dcéry poručiteľa R. rod.
P. a C. rod. P. (žalobkyňa) a pozostalá manželka poručiteľa I. rod. R.10.4. Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 4Ntok/1/2013-6 zo dňa 6. júna 2013 bola vyslovená účasť otca
žalobkyne na súdnej rehabilitácii podľa § 2 ods. 2 s použitím § 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. o
súdnej rehabilitácii.

10.5. I.od. R. dňa XX.XX.XXXX zomrela ako to vyplýva z úmrtného listu matričného úradu Komárno zo
dňa XX.XX.XXXX.
10.6. Žalobkyňa R. ako dcéry nebohého Štefana Krajčiho listom zo dňa 04.06.2015 požiadali
Ministerstvo spravodlivosti SR o odškodnenie a zadosťučinenie v rozsahu doplatku náhrady ušlého
zárobku za obdobie nezákonného väznenia od 21.03.1952 do 21.07.1955 v paušálnej náhrade podľa §

23 ods. 1 písmeno a), ods. 4 písmeno b) zákona č. 119/1990 Zb. v sume 2.779,62 eur (3 x 995,90 + 83 :
30 - 210,85), náhrady nákladov výkonu väzby od 21.03.1952 do 02.06.1953, paušálna náhrada podľa
§ 23 ods. 1 písmeno c) zákona č. 119/1990 Zb. v sume 288,67 eur (14 x 20 + 20: 30 x13), náhrada
nákladov výkonu trestu od 03.06.1953 do 21.07.1955 podľa § 23 ods. 1 písmeno c) zákona č. 119/1990
Zb. v sume 128,17 eur (25 x 5 + 5 : 30 x19), náhrada nákladov pôvodného trestného konania podľa
§ 23 ods. 1 písmeno c) zákona č. 119/1990 Zb. v sume 6,70 eur, náhrada nemajetkovej (morálnej a

citovej) ujmy spôsobenej nezákonným väznením v sume 20.000,- eur. Obe žiadateľky, dcéry nebohého
R. žiadali odškodnenie v rozsahu jednej polovice nároku, ktorý by mal ich nebohý otec R.
10.7. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky oznámením výsledku predbežného prerokovania
nároku Č. 26472/2016/142 zo dňa 12. mája 2016 oznámilo žalobkyni, že po oboznámení sa s obsahom
jej žiadosti a jej príloh a po predbežnom prerokovaní v zmysle § 24 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb.

a § 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. priznáva žalobkyni odškodnenie v sume 1.207,58 eur. Suma
1.207,58 eur predstavuje 1 z priznaného odškodnenia t.j. z celkovej sumy 2.415,15 eur . Suma 2.415,15
eur pozostávala zo sumy 1.992,- eur titulom náhrady za stratu na zárobku Štefana Krajčiho. Náhrada
za stratu na zárobku po dobu výkonu trestu odňatia slobody podľa § 23 ods. 1 písmeno a) zákona
č. 119/1990 Zb. predstavuje 83 eur za jeden mesiac. Väzba a trest odňatia slobody boli vykonané od

21.03.1952 do 21.07.1955, doposiaľ bola ministerstvom priznaná náhrada za dobu od 21.03.1954 do
21.07.1955 a za dobu od 21.03.1952 do 21.06.1954 t.j. za 24 mesiacov patrí náhrada v sume 1.992,- eur,
zo sumy 288,39 eur titulom náhrady nákladov väzby podľa § 23 ods. 1 písmeno c) zákona č. 119/1990
Zb. predstavuje 20 eur za jeden mesiac. Väzba trvala od 21.03.1952 do 02.06.1953 t.j. za 14 mesiacov
a 13 dní,

zo sumy 128,06 eur titulom náhrady nákladov výkonu trestu odňatia slobody podľa § 23 ods. 1 písmeno
c) zákona č. 119/1990 Zb. predstavuje 5 eur za jeden mesiac. trest odňatia slobody trval od 03.06.1953
do 21.07.1955 t.j. 25 mesiacov a 19 dní,
zo sumy 6,70 eur titulom náhrady trov trestného konania podľa § 23 ods. 1 písmeno c) zákona č.
119/1990 Zb. predstavuje paušálnu výšku .

Ministerstvo spravodlivosti SR pri vyčíslení odškodnenia náhrady za stratu na zárobku R. zohľadnilo
skutočnosť, že oznámením Ministerstva spravodlivosti SSR zo dňa 08.11.1972 č. 262/72-Odšk. bola
R. priznaná náhrada za stratu zárobku za obdobie výkonu trestu odňatia slobody od 21.03.1954 do
21.07.1955 a teda žalobkyni ako žiadateľke patrí náhrada za dobu od 21.03.1952 do 21.03.1954 t.j. 24
mesiacov. Z uvedeného dôvodu vznikol rozdiel medzi výškou uplatneného nároku a výškou priznaného

odškodnenia, ktorý ministerstvo nepriznalo.

11. Súd základ uplatneného nároku žalobkyne posúdil podľa Zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej
rehabilitácii a Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom

12. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii účelom zákona je zrušiť odsudzujúce
súdne rozhodnutia za činy, ktoré v rozpore s princípmi demokratickej spoločnosti rešpektujúcej
občianske politické práva a slobody zaručené ústavou a vyjadrené v medzinárodných dokumentoch
a medzinárodných právnych normách zákon označoval za trestné, umožniť rýchle preskúmanie

prípadov osôb takto protiprávne odsúdených v dôsledku porušovania zákonnosti na úseku trestného
konania, odstrániť neprimerané tvrdosti v používaní represie, zabezpečiť neprávom odsúdeným osobám
spoločenskú rehabilitáciu a primerané hmotné odškodnenie a umožniť zo zistených nezákonností
vyvodiť dôsledky proti osobám, ktoré platné zákony vedome alebo hrubo porušovali.

Podľa § 23 ods. 1 písmeno a) Zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii nárok na odškodnenie
zahŕňa najmä náhradu za stratu na zárobku za každý mesiac za väzbu a výkon trestu odňatia slobody
vo výške 83 eur, pokiaľ poškodený nepožiada, aby sa mu namiesto tejto náhrady poskytla náhrada za
stratu na zárobku počas väzby a výkonu trestu odňatia slobody podľa všeobecných predpisov.Podľa § 23 ods. 4 písmeno b) Zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii pre spôsob a rozsah náhrady
za stratu na zárobku a náhrady škody na zdraví platia ustanovenia Občianskeho zákonníka náhrada za

stratu na zárobku počas väzby a výkonu trestu odňatia slobody nesmie presiahnuť sumu 995,90 eura
za 1 rok.

Podľa § 33 ods. 2 Zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii ustanovenia tohto zákona sa použijú
obdobne na rehabilitáciu a odškodnenie osôb nezákonne zbavených osobnej slobody alebo majetku v

súvislosti s trestnými činmi uvedenými v § 2 a 4 v období od 25.2.1948 do 1.1.1990, aj keď sa nezačalo
trestné stíhanie, pokiaľ nedošlo k plnému odškodneniu podľa prv platných predpisov. Ustanovenie § 27
sa použije obdobne.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii pri uplatňovaní nárokov podľa § 23,
26 a 27 sa postupuje podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím

orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1 veta prvá Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím
orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste

je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom.

Podľa § 10 Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do
šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho

neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 27 ods. 1 písmeno a) Zákona č. 82/1968 Zb. o súdnej rehabilitácii nárok na odškodnenie zahŕňa
náhradu zárobku ušlého po dobu väzby a výkonu trestu odňatia slobody alebo po dobu pobytu v tábore
nútenej práce alebo v prechodnom ústave; náhrada za stratu na zárobku nesmie prevyšovať sumu 20

000 Kčs za jeden rok.

13. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k záveru,
že žalobe žalobkyne na priznanie doplatenia odškodnenia podľa Zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej
rehabilitácii v sume 559,96 eur nie je možné vyhovieť, nakoľko žalobkyňa dôvodnosť ňou uplatneného

nároku nepreukázala.

14. Medzi stranami nebola sporná skutočnosť, že právny predchodca žalobkyne, jej nebohý otec R.
bol rozsudkom Krajského súdu Nitra zo dňa 02.06.1953 sp. zn. 1T 8/53 uznaný vinným zo spáchania
trestného činu a bol mu uložený trest odňatia slobody, ktorý i vykonal. Nebohý R.ol vo výkone väzby od

21.03.1952 do 02.06.1953 a následne vo výkone trestu odňatia slobody od 03.06.1953 do 21.07.1955.
Nebolo tiež sporné, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 21Tr 18/70 zo dňa 22.03.1972 bol
uvedený rozsudok, ktorým bol menovaný odsúdený k výkonu trestu odňatia slobody nepodmienečne bol
zrušený, rovnako tak všetky naň nadväzujúce rozhodnutia a že menovaný sa nedopustil trestného činu,
za ktorý bol odsúdený ale trestného činu marenia dozoru nad cirkvami a náboženskými spoločnosťami

podľa § 178 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. Trestné stíhanie R. bolo uznesením Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 21Tr 18/70 zo dňa 22.03.1972 na základe amnestie prezidenta republiky z roku 1955
zastavené. Medzi stranami nebola sporná ani skutočnosť, že menovanému bolo 08/1972 poskytnuté
odškodnenie za dobu väznenia od 21.03.1951 do 21.07.1955 titulom náhrady za stratu na zárobku v
sume 6.352 Kčs t.j. 210,85 eur a to v zmysle zákona č. 82/1968 Zb. o súdnej rehabilitácii. Odškodnenie

bolo priznané za obdobie od 21.03.1954 do 21.07.1955. Uznesením Krajského súdu v Nitre č.k.
4Ntok/1/2013-6 zo dňa 6. júna 2013 bola vyslovená účasť otca žalobkyne nebohého R. na súdnej
rehabilitácii podľa § 2 ods. 2 s použitím § 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii.
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky následne na základe žiadosti žalobkyne a jej sestry, ako
pozostalých po nebohom R. priznalo odškodnenie titulom náhrady straty na zárobku podľa § 23 ods. 1

písmeno a) zákona č. 119/1990 Zb. v sume 1.992,- eur za obdobie od 21.03.1952 do 21.03.1954 teda
za obdobie, za ktoré odškodnenie titulom náhrady za stratu na zárobku ešte priznané nebolo. Sporná
nebola ani skutočnosť, že žalobkyni prináleží podiel odškodnenia v rozsahu 1.14.1. Medzi stranami ostala sporná výška nároku odškodnenia za stratu na zárobku, nebohého R., keď
žalobkyňa sa domáhala náhrady straty na zárobku podľa zákona č. 119/1990 Zb. i v časti za obdobie od
21.03.1954 do 21.07.1955, teda za obdobie, za ktoré bol R. odškodnený podľa zákona č. 82/1968 Zb. o

súdnej rehabilitácii. Žalobkyňa výšku odškodnenia vypočítala podľa zákona č. 119/1990 Zb. za obdobie
od 21.03.1951 do 21.07.1955 v sume 3.111,92 eur t.j. za 40 mesiacov á 83 eur v sume 3.320,- eur a 1
deň v sume 2,77 eur (83 eur : 30 dní) po odpočítaní už poskytnutého odškodnenia v roku 1972 v sume
210,85 eur (3.320 eur + 2,77 eur = 3.322,77 eur - 210,85 eur = 3.111,92 eur). Z celkového odškodnenia
podľa § 23 ods. 1 písmeno a) zákona č. 119/1990 Zb. v sume 3.111,92 eur si žalobkyňa uplatnila 1 t.j.

sumu 1.555,96 eur od ktorej odpočítala Ministerstvom spravodlivosti SR poskytnutú náhradu za stratu
na zárobku v sume prináležiacej žalobkyni t.j. sumu 996,- eur. Žalobkyňa mala za to, že pri odškodnený
straty na zárobku je potrebné vychádzať z § 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. a skôr vyplatenú sumu
odškodnenia odpočítať z vypočítanej sumy odškodnenia podľa zákona č. 119/1990 Zb.
14.2. Súd posúdil takto uplatnený nárok žalobkyne na doplatenie náhrady za stratu na zárobku jej
nebohého otca ako nedôvodný. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nebohý R. bol za obdobie

od 21.03.1954 do 21.07.1955 odškodnený podľa zákona č. 82/1968 Zb. o súdnej rehabilitácii a bola
mu priznaná suma odškodnenia vo výške 210,85 eur (6.352 Kčs). Za neodškodnené obdobie po dobu
výkonu trestu odňatia slobody vykonaného R. od 21.03.1952 do 21.03.1954 bolo priznané odškodnenie
v sume 1992,- eur (24 mesiacov x 83 eur) podľa § 23 ods. 1 písmeno a) zákona č. 119/1990 Zb.
Z uvedeného mal súd za to, že odškodnenie za stratu na zárobku za väzbu a výkon trestu odňatia

slobody R., právneho predchodcu žalobkyne, bol za celé relevantné obdobie t.j. od 21.03.1952 do
21.03.1954 riadne priznané a vyplatené, keď odškodnenie za obdobie od 21.03.1954 do 21.07.1955
bolo priznané podľa v tom čase účinného zákona č. 82/1968 Zb. o súdnej rehabilitácii v sume 6.352,-
Kčs (210,85 eur) a odškodnenie za obdobie od 21.03.1952 do 21.03.1954 bolo priznané podľa zákona
č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v sume 1.992,- eur. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že

pri výpočte odškodnenia náhrady straty na zárobku je potrebné vychádzať z celkovej dĺžky vykonaného
trestu odňatia slobody, nárok vyčísliť v zmysle zákona č. 119/1990 Zb. a od takto vypočítaného nároku
v zmysle § 23 ods. 1 písmeno a) odpočítať čiastku priznanú ako odškodnenie nároku na náhradu
straty na zárobku v rámci rehabilitačného konania v roku 1972. Takýto postup zo žiadnych zákonných
ustanovení nevyplýva. Otec žalobkyne bol riadne odškodnený podľa zákona č. 82/1968 Zb. a následne

za obdobie, ktoré ešte odškodnené nebolo bol odškodnený v zmysle zákona č. 119/1990 Zb. Súd sa
stotožnil s tvrdením žalovanej, že v prípade odškodnenia spôsobom ako požadovala žalobkyňa by došlo
k opätovnému odškodneniu toho istého nároku (obdobie od 21.03.1954 do 21.07.1955), ktoré už bolo
v minulosti podľa vtedy platných a účinných právnych predpisov priznané.

15. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že
žaloba nie je dôvodná a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Strany sporu znášajú zodpovednosť za
skutkový stav a musia dokazovať svoje tvrdenia. Konanie je založené na kontradiktórnej zásade, podľa
ktorej strana svoje tvrdenia musí preukazovať dôkazmi. Žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno
na preukázanie svojho tvrdenia ohľadne vzniku nároku na doplatenie odškodnenia titulom náhrady straty

nazárobkuzaobdobieod21.03.1954do21.07.1955,naopakvkonaníbolopreukázané,žeceléobdobie
výkonu trestu odňatia slobody otca žalobkyne bolo riadne a v súlade so zákonom odškodnené.

16. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,

ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

17. Súd zastavil konanie v časti žaloby o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy
996,- eur od 05.12.2015 do 12.05.2016 t.j. 22,05 eur podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku

na základe účinného späťvzatia časti žaloby žalobkyňou.

18. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu v konaníPodľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo.

Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd
prizná náhradu trov konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

19. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 256 ods. 1
Civilného sporového poriadku teda podľa pomerného úspechu žalobkyne v spore a žalobkyni voči
žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v pomere 28%. Žalobkyňa sa voči žalovanej domáhala
zaplatenia sumy vo výške 1.555,96 eur. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 996,- eur zastavil, keď

žalobkyňa vzala žalobu v tejto časti späť z dôvodu zaplatenia žalovanej sumy žalovanou po podaní
žaloby. Zastavenie konania procesne zavinila žalovaná a preto žalobkyňa v súvislosti so zastavením
konania v časti o zaplatenie 996,- eur má podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku nárok na
náhradu trov konania. Žalobkyňa teda mala úspech v sume 996,- eur čo predstavuje 64%. Úspech
žalovanej v konaní predstavuje 36% keď súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 559,96 eur zamietol.

Celkový (čistý) úspech žalobkyne v konaní predstavuje 28% (64% - 28%).
O výške náhrady trov konania súd podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne po
právoplatnosti tohto uznesenia, samostatným rozhodnutím.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku)
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolacie dôvody).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.