Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. november 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/110/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120380360
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:6120380360.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu

JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: L. Z., B.. XX.X.XXXX,
X. W. XX, W., zast. advokátkou JUDr. Sabínou Hodoňovou, PhD., Mariánske námestie 31, Žilina, proti
žalovanej: Generali Poisťovňa, a.s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, o zaplatenie
1.140 eur s prísl., na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 28. júla 2021
č. k. 19C/33/2020- 119, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené (výrok I.), p
o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O
výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 990 eur
spolus5%úrokomzomeškaniaod15.9.2020dozaplatenia,včastiozaplatenie150euržalobuzamietol
a žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 73,68 %.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 18.12.2019 bol žalobca účastníkom
dopravnej nehody, ku ktorej došlo na odpočívadle Červeník - Shell. V dôsledku tejto nehody bola
žalobcovi spôsobená škoda na jeho osobnom motorovom vozidle zn. P. E. J. H., Q.: Z., konkrétne
na ľavých predných dverách, ktoré sa nedali zavrieť. Oprava poškodeného motorového vozidla trvala
od 7.1.2020 do 31.1.2020. Žalobca uzavrel so spoločnosťou GOLDEN CAR ŽILINA, s.r.o., zmluvu o
prenájme, podľa ktorej bol medzi nimi dohodnutý nájom osobného motorového vozidla značky Škoda
Octavia Combi, Q.: Z., s dobou nájmu od 18.12.2019 do 31.12.2019 a druhú zmluvu o prenájme s

rovnakým predmetom s dobou nájmu od 1.1.2020 do 31.1.2020 s dohodnutým zmluvným nájomným vo
výške 30 eur denne. Po ukončení doby trvania nájmu podľa prvej zmluvy o prenájme dňa 31.12.2019
vystavila spoločnosť GOLDEN CAR ŽILINA, s.r.o. faktúru č. XX/XXXX na sumu 420 eur za prenájom
predmetného morového vozidla v trvaní od 18.12.2019 do 31.12.2019 a po ukončení doby trvania
nájmu podľa druhej zmluvy o prenájme dňa 31.1.2020 vystavila uvedená spoločnosť faktúru č. X/XXXX
na sumu 930 eur za prenájom predmetného morového vozidla v trvaní od 1.1.2020 do 31.1.2020.
Oznámením o ukončení likvidácie poistnej udalosti Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 1.6.2020 žalovaná

oznámila žalobcovi, že ukončila šetrenie poistnej udalosti, na základe čoho mu predložila výpočet výšky
plnenia. Z fakturovanej doby prenájmu náhradného vozidla 45 dní bolo priznaných 7 dní a to za obdobie
prenájmu vozidla od 7.1.2020 (deň odovzdania poškodeného vozidla do servisu) do 13.1.2020 vo výške
210 eur. Žalobca náhradné vozidlo využil na prepravu na dovolenku a z dovolenky v Rakúsku, kde bolv čase od 18.12.2019 do 22.12. 2019 a následne na uspokojovanie osobných potrieb a na výkon svojej
podnikateľskejčinnosti.Žalobcasasvojoužaloboudomáhaldoplateniepoistnéhoplneniaspočívajúceho
v nájomnom za náhradné vozidlo vo výške 1.140 eur.

3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je čiastočne dôvodná. V
odôvodnenínapadnutéhorozsudkusúdprvejinštancieuviedol:„Zdokazovaniavyplynulo,žepoškodený
nemohol svoje vozidlo riadne užívať 45 dní, keďže od 18.12.2019 do 22.12.2019 bol na plánovanej
dovolenke v zahraničí, následne bolo jeho vozidlo prevzaté autoservisom na opravu dňa 7.1.2020 a

odovzdané mu bolo až dňa 31.1.2020. Súd zastáva názor, že aj náklady vynaložené na nájomné za
náhradné vozidlo v čase dovolenky žalobcu boli vynaložené nutne a účelne v príčinnej súvislosti s
predmetnou škodovou udalosťou, nakoľko v prípade, ak by si žalobca nezaobstaral náhradné vozidlo na
prepravu na dovolenku, mohla mu vzniknúť iná škoda, napríklad spočívajúca v prepadnutí prostriedkov
vynaložených na ubytovanie, prípadne nemajetková ujma zakladajúca sa na zmarení plánovanej
dovolenky, preto sa súd nestotožňuje s vyjadrením žalovaného, podľa ktorého sa mal žalobca správať

tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku neúčelným predlžovaním nájmu náhradného vozidla,
ktoré mal spôsobiť tým, že odo dňa 18.12.2019 až do dňa 7.1.2020 bol nečinný a svoje poškodené
vozidlo nedal opraviť. Uvedený názor súdu vychádza zo skutočnosti, že nakoľko bol žalobca odo dňa
18.12.2019 do dňa 22.12.2019 v zahraničí, objektívne nemohol odovzdať poškodené auto do servisu.
Následne po jeho návrate mal na dohodnutie opravy a realizáciu odovzdania vozidla do servisu iba 1

pracovný deň (pondelok) nasledovaný vianočnými sviatkami, preto súd nepovažuje neodovzdanie auta
do servisu za nečinnosť žalobcu, nakoľko nie je možné spravodlivo požadovať od žalobcu dohodnutie
termínu a odovzdanie vozidla do servisu v tak krátkom čase, navyše iba jeden deň pred Štedrým dňom,
kedy je všeobecne známe, že ľudia (aj pracovníci autoservisov) čerpajú vo veľkom rozsahu dovolenky
a tým pádom sa snažia ukončiť prijaté a rozpracované zákazky a zároveň neprijímajú nové zákazky,

ktoré by z dôvodu viacerých nepracovných dní a čerpaných dovoleniek nemohli vybaviť. Ohľadom
nákladov na prenájom náhradného vozidla po skončení sviatočného obdobia až do dňa odovzdania
vozidla do servisu, t. j. od 2.1.2020 do 7.1.2020, súd uvádza, že tieto nepovažuje za nevyhnutne a
účelne vynaložené, keďže má za to, že v uvedenom čase nebránili žalobcovi v konaní smerujúcom
k oprave jeho poškodeného vozidla nijaké objektívne skutočnosti. Žalobca v konaní tvrdil, že termín

dňa 7.1.2020 mu bol servisom oznámený ako najskorší možný na prevzatie jeho vozidla za účelom
opravy, toto tvrdenie však nijako nepreukázal. Zároveň súd zastáva názor, že pokiaľ by bolo pravdivé
uvedené tvrdenie žalobcu, logickým postupom by bolo nahlásenie škody žalovanému čo možno najskôr
a v predstihu pred týmto dňom, aby dohodnutý termín odovzdania vozidla do autoservisu nemohol
byť zmarený nemožnosťou vykonania ohliadky vozidla žalovaným okamžite po jej nahlásení. Súd má

teda za to, že nahlásenie spôsobenej škody žalovanému až dňa 7.1.2020 naznačuje pasivitu žalobcu v
uvedenom období a z toho vyplývajúcu absentujúcu nevyhnutnosť a účelnosť vynaloženia nákladov na
prenájom náhradného vozidla v uvedenom časovom rozmedzí. K času, po ktorý bolo vozidlo žalobcu
v servise za účelom jeho opravy, teda od 7.1.2020 do 31.1.2020, súd uvádza, že žalobca nemohol
ovplyvniť dĺžku opravy a zároveň v tomto čase nemohol svoje vozidlo užívať z dôvodov, ktoré nezavinil.

Rozsah náhrady škody v prípade uplatneného nároku na náhradu nákladov na používanie náhradného
motorového vozidla počas nemožnosti používania havarovaného vozidla v dôsledku jeho opravy je
daný nevyhnutnosťou a účelnosťou nákladov vynaložených na vypožičanie náhradnej veci. Dĺžka doby,
za ktorú možno uplatniť nárok na náhradu nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla
zodpovedá predovšetkým, avšak nie výlučne, dobe opravy, t. j. času, po ktorý je poškodené motorové

vozidlo v servise, ale v danom prípade súd považuje za potrebné zohľadniť aj objektívne skutočnosti
spočívajúce v čase, kedy sa škodová udalosť odohrala, teda v čase vianočných sviatkov a Nového roka,
kedy môžu byť možnosti odovzdania a opravy vozidla značne obmedzené. Doba opravy zároveň zahŕňa
aj čas, kedy sa vozidlo priamo neopravuje, avšak čaká na objednanie náhradných dielov, resp. dodanie
náhradných dielov, ktorých trvanie opäť nie je v moci žalobcu ovplyvniť. Je teda potrebné zohľadniť,

že žalobca nemohol ovplyvniť jednak fungovanie a vyťaženosť autoservisu v čase vianočných sviatkov,
ako ani samotnú dĺžku opravy vrátane dodania náhradných dielov.“ S poukazom na tieto závery súd
prvej inštancie žalobe vyhovel čiastočne a žalobcovi priznal z titulu poistného plnenia sumu 990 eur
zodpovedajúcu úhrade za prenájom náhradného vozidla za obdobie od 18.12.2019 do 1.1.2020 a za
obdobie od 7.1.2020 do 31.1.2020 a v časti týkajúcej sa 150 eur žalobu zamietol. o nároku na náhradu

trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. vzhľadom na čiastočný úspech a
neúspech strán v konaní.4. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná a napadla ním výrok, ktorým bolo žalobe
vyhovené (výrok I.). Navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý výrok zmenil tak, že žalobu
zamietne. Namietla, že žalobca nepreukázal, že by bol v čase od 18.12. do 22.12.2019 na dovolenke v

Rakúsku. Ďalej namietla záver súdu prvej inštancie týkajúci sa obdobia od 18.12.2019 do 7.1.2020 (viď
bod 10. odôvodnenia napadnutého rozsudku). V tejto súvislosti žalovaná v odvolaní uviedla: „Žalovaná
si dovoľuje poukázať na skutočnosť, že v prípade prenájmu náhradného vozidla žalobca bol schopný si
ho prenajať v deň škodovej udalosti a mať ho k dispozícii prakticky okamžite, ako sa mu stala škodová
udalosť, ale v prípade vrátenia náhradného vozidla mu nemá stačiť ani jeden pracovný deň. Predmetné

súd odôvodnil tým, že „nakoľko nie je možné spravodlivo požadovať od žalobcu dohodnutie termínu
a odovzdanie vozidla do servisu v tak krátkom čase, navyše iba jeden deň pred Štedrým dňom, kedy
je všeobecne známe, že ľudia (aj pracovníci autoservisov) čerpajú vo veľkom rozsahu dovolenky a
tým pádom sa snažia ukončiť prijaté a rozpracované zákazky a zároveň neprijímajú nové zákazky,
ktoré by z dôvodu viacerých nepracovných dní a čerpaných dovoleniek nemohli vybaviť.“ Je otázne,
čo sa týmto snažil súd povedať, nakoľko žalobca si nemusel dohadovať termín, jemu stačilo prísť

a proste odovzdať vozidlo spoločnosti, od ktorej si vozidlo prenajal, a mal na to celý pracovný deň,
čo je minimálne 8 pracovných hodín. Nejde o žiadne prijímanie nových zákaziek a ani nijako zložité
dohadovanie termínu.“ Žalobca si dal opraviť poškodené vozidlo až dňa 7.1.2020 a od 18.12.2019 až do
7.1.2020 bol nečinný, ale už používal prenajaté vozidlo. Ďalej žalobkyňa v odvolaní spochybnila to, že
by poškodené vozidlo žalobcu bolo nepojazdné, pretože žalobca nepreukázal jeho odťah spoločnosťou

GoldenCarŽilina,spol.sr.o.tátospoločnosťnemávpredmetenájmuposkytovanieodťahovýchslužieb,
preto je nepravdepodobné, že by odťah vozidla bol v cene nájmu náhradného vozidla. Motorové vozidlo
žalobcu bolo poškodené iba minimálne (povrchové poškodenie dverí) a preto ho žalobca mohol používať
až do dodania autodielov do servisu. Vzhľadom na to súd prvej inštancie podľa žalovanej „nemal
priznať žalobcovi náklady za prenájom počas celej doby opravy, ale mal vychádzať zo štandartnej dĺžky

opravy vzhľadom na rozsah vykonaných prác maximálne 5 pracovných dní. Pritom žalovaná pri likvidácii
priznala aj víkend a žalobcovi uhradila náklady za nájom v trvaní 7 dní podľa rozsahu vykonaných prác.“

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý výrok rozsudku
súdu prvej inštancie potvrdil.

6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
odvolaním napadnutý výrok, ktorým bolo žalobe vyhovené (výrok I.), prejednal odvolanie bez nariadenia
pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7.Žalobcasasvojoužalobouprotižalovanejdomáhalzaplateniasumy1.140eursprísl.ztitulupoistného
plnenia z povinného zmluvného poistenia, keď tvrdil, že do poistného plnenia patrí aj škoda, ktorá
mu vznikla tým, že v dôsledku poistnej udalosti bol nútený prenajať si náhradné vozidlo a musel teda
zaplatiť za jeho prenájom nájomné a to vo výške 30 eur/deň. Náhradné vozidlo mal prenajaté v čase od
18.12.2019 vrátane do 31.1.2020, teda 45 dní a za túto dobu nájmu vozidla zaplatil 1.350 eur (45 dní x

30 eur = 1.350 eur). Žalovaná mu z titulu poistného plnenia zaplatila sumu 210 eur (nájomné za 7 dní)
a preto žalobca požadoval sumu 1.140 eur (1.350 - 210 = 1.140 eur). Súd prvej inštancie napadnutým
rozsudkom zamietol žalobu v časti nájomného za 5 dní (2. 1 - 7. 1. 2020) vo výške 150 eur. Zamietajúci
výrok rozsudku súdu prvej inštancie (výrok II.) nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.
Z toho je zrejmé, že predmetom odvolacieho konania zostalo nájomné za prenájom náhradného vozidla

za obdobie 33 dní (45 - 7 - 5 = 33 dní) a to za obdobie od 18.12.2019 do 1.1.2020 (15 dní) a od 14.1.2020
do 31.1.2020 (18 dní). Žalovaná totiž v rámci poistného plnenia žalobcovi zaplatila nájomné za obdobie
od 7.1.2020 vrátane do 13.1.2020 vrátane, teda za 7 dní, keďže podľa nej oprava poškodeného vozidla
mala štandartne trvať 5 dní, k čomu pripočítala 2 dni víkendu.

8. K odvolacej argumentácii žalovanej treba uviesť, že zo záznamu o dopravnej nehode (č. l. 8) vyplýva,
že v dôsledku tejto nehody došlo k poškodeniu dverí vozidla žalobcu zn. P. a to tak, že sa nedali zavrieť.
Je celkom nepochybné, že vozidlo s takýmto poškodením nemohlo byť pojazdné. Žalobca v konaní
preukázal, že v čase od 18. 12. do 22. 12. 2019 bol na dovolenke v Rakúsku, pričom táto skutočnosť
vyplýva z čestného vyhlásenia T.. T. Ž., L.., z potvrdenia ubytovateľa zo 4. 12. 2020 (č. l. 41, 42) a

tiež z potvrdenia o kartových platobných transakciách v mieste dovolenky (č. l. 92, 93). Je teda zrejmé,
že za obdobie od 18.12. do 22.12.2019 vrátane bola potreba náhradného vozidla zo strany žalobcu
preukázaná a v tomto období žalobca objektívne nemohol poškodené vozidlo odovzdať na opravu do
autoservisu. Žalobca sa z dovolenky vrátil dňa 22.12.2019 a poškodené vozidlo odovzdal do opravy až vutorok 7.1.2020. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď nečinnosť žalobcu za obdobie od 2.1.2020
do 7.1.2020 zohľadnil tak, že náklady na prenájom náhradného vozidla za toto obdobie vo výške 150
eur žalobcovi nepriznal. Je totiž nepochybné, že nečinnosť žalobcu nemožno pričítať na účet žalovanej.

Pokiaľ ide o obdobie po návrate žalobcu z dovolenky, teda od 23.12.2019 do 1.1.2020, odvolací súd sa
stotožňujesozávermisúduprvejinštancieobsiahnutýmivods.10.odôvodnenianapadnutéhorozsudku,
že žalobca mal na dohodnutie opravy vozidla a jeho odovzdanie do autoservisu v podstate iba jeden
deň (pondelok 23.12.2019) nasledovaný vianočnými sviatkami, takže od žalobcu nemožno spravodlivo
požadovať, aby v takom krátkom čase vozidlo odovzdal do opravy. Čo sa týka tvrdenia žalovanej, že

oprava poškodeného vozidla trvala neprimerane dlho a že pri obdobnom poškodení vozidla trvá jeho
oprava štandardne 5 dní, žalovaná toto tvrdenie ničím nepodložila, predovšetkým nevysvetlila, na akom
základe je toho názoru, že poškodené vozidlo žalobcu malo a mohlo byť opravené už za 5 dní a že
práve 5 dní je štandardná dĺžka opravy vozidla v prípade takého poškodenia, aké vzniklo v dôsledku
dopravnej nehody na vozidle žalobcu. Toto tvrdenie žalovanej preto zostalo iba v rovine tvrdenia. Okrem
toho, predsa nemôže byť žalobcovi na ťarchu to, že oprava poškodeného vozidla trvala od 7.1.2020 do

31.1.2020, keď dĺžku opravy sám nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť.

9. Z uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny v napadnutom výroku,
ktorým bolo žalobe vyhovené (výrok I.) a preto ho odvolací súd v tomto výroku potvrdil podľa § 387 ods.
1 C.s.p. Odvolací súd dodáva, že správnosť výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi úroky z

omeškania nepreskúmaval, pretože žalovaná v odvolaní správnosť tohto výroku nespochybnila.

10. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba v časti o zaplatenie 150 eur zamietnutá
(výrok II.), nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení
s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
( § 429 ods. 2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).