Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. apríl 2022

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2Pc/12/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8521200964
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2022:8521200964.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci navrhovateľa: V.

M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y. č. XXX, XXX XX Y., proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť
výživné: T. M., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom Y. č. XXX, XXX XX Y., v konaní o určenie výživného takto

r o z h o d o l :

I. Osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, T. M., nar. X.XX.XXXX je p o v i n n á prispievať
na výživu navrhovateľa V. M., nar. XX.XX.XXXX sumou 30 eur mesačne, ktoré výživné je p o v i n n
á uhrádzať vždy do 15-tého dňa toho ktorého mesiaca vopred, počnúc dňom 9.7.2021.

II. Dlžné výživné za obdobie od 9.7.2021 do 31.3.2022 v sume 262,25 eur sa osobe, ktorá je podľa

návrhu povinná platiť výživné, T. M., p o v o ľ u j e splácať v pravidelných mesačných splátkach po 30
eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.

III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 9.7.2021 žiadal aby súd zaviazal, jeho matku, T. M. (ďalej
len osobu, ktorá podľa návrhu je povinná platiť výživné) prispievať mu na výživu sumou 30 eur
mesačne od podania návrhu na súd. Návrh odôvodnil tým, že osoba, ktorá podľa návrhu je povinná
platiť výživné je jeho matka, ktorá opustila domácnosť v ktorej žili a odsťahovala sa. On je plnoletý,

študuje a nemá žiaden príjem ani majetok. Matka mu na jeho výživu ničím neprispieva. Všetky jeho
náklady hradí otec.

2. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach v zmysle ustanovení C.m.p.,
osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné doručil návrh s prílohami a vyzval ju aby sa k
nemu vyjadrila.

3. Osoba, ktorá je povinná podľa návrhu platiť výživné sa k návrhu písomne nevyjadrila, napriek tomu,
že návrh jej bol doručený dňa 21.9.2021. Na výzvu súdu aby zdokladovala svoje osobné, majetkové a
zárobkové pomery nereagovala.

4. Pojednávania vytýčeného na deň 7.4.2022 sa účastníci konania nezúčastnili, napriek tomu, že
predvolanie im bolo doručené dňa 7.3.2022, svoju neúčasť nijakým spôsobom neospravedlnili, preto
súd v súlade s § 180 C.s.p. pojednával v ich neprítomností.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu na
základe čoho ustálil tento skutkový stav:5. Navrhovateľ je synom osoby, ktorá má podľa návrhu povinnosť platiť výživné. Navrhovateľ je v
súčasnosti študentom 1. ročníka Spojenej školy internátnej, Levočská 24, Stará Ľubovňa. Svoje
náklady súvisiace so školou preukázal vo výške 49,20 eur (poplatok čl. 25 spisu), cez týždeň býva na

internáte, počas víkendov s otcom, ktorý hradí všetky jeho náklady.

6. Matka navrhovateľa napriek výzve súdu svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery súdu
nepreukázala. Súd zistil, že naposledy pracovala v spoločností Heisenberg group s.r.o. Žilina v období
6-7/2020svymeriavacímzákladom40,80a68eur(lustráciaSP).Vevidenciíuchádzačovozamestnanie

bola v období od 24.4.2020 do 28.6.2021. Do mája 2021 jej bola vyplácaná dávka v hmotnej núdzi v
sume 214,40 eur s tým, že bola posudzovaná spolu s členmi domácností M. M., V. M., V. M., C. M. a Z.
M.. Sú jej vyplácané rodinné prídavky v sume 25,50 eur na C. M..

7. Otec navrhovateľa je v evidencií uchádzačov o zamestnanie od 24.4.2020 doposiaľ. Od júla 2021 je
mu vyplácaná dávka v hmotnej núdzi za mesiace júl až september 2021 v sume 236,40 eur, od októbra

v sume 217,40 eur. Je mu vyplácaný prídavok na jedno dieťa - V. M. v sume 25,50 eur.

Na základe takto zisteného skutkové stavu súd právne uzatvára:

8. Podľa § 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z,. Zákon o rodine (ďalej len ZoR) plnenie vyživovacej povinnosti

rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

9. Podľa § 62 ods. 2 ZoR ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

10. Podľa § 62 ods. 3 ZoR ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

11.Podľa§62ods.4ZoR ustanoveniapriurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

12. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,

ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

13. Podľa § 76 ods. 1 ZoR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

14. Podľa § 77 ods. 1 ZoR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo

dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

15. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

16. Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

17. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.) na konanie
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak.

18. Podľa § 215 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) súd rozhoduje na
základe zisteného skutkového stavu.19. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

20. Podľa § 232 ods. 4 C.s.p. ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky

a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

Právne posúdenie veci:

21. Predmetom konania je určenie výživného pre navrhovateľa v sume 30 eur mesačne počnúc dňom
9.7.2021.

22. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov

uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných
pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť
výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektami sú rodičia
dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.

Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času
kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa stáva spôsobilým
uhrádzať svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu takej povahy, ktorá zodpovedá jeho
fyzickým a duševným predpokladom a potrebám spoločnosti.

23. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má vždy
prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové
možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi
vlastnosťami. V prípade výživného na dieťa sa vo všeobecnosti uplatňuje tzv. princíp potencionality
(§ 75 ods. 1 ZoR), ktorý má prednosť pred princípom fakticity. V praxi to znamená, že súd neprihliada

len na skutočné príjmy osoby povinnej platiť výživné, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale
vychádza z jej potenciálnych príjmov, to znamená z príjmov, ktoré mohla mať vzhľadom na svoj vek,
zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti,
dopyt na trhu práce (porovnaj Rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/236/2018).

24. Navrhovateľ síce dosiahol plnoletosť, ale stále sa pripravuje na svoje povolanie štúdiom na strednej
škole, nemá žiaden príjem, ani nie je zatiaľ schopný sa sám živiť, teda je nezaopatreným dieťaťom v
zmysle osobitného predpisu, preto sa na neho uvedené ustanovenia Zákona o rodine vzťahujú a matka
(osoba, ktorá podľa návrhu je povinná platiť výživné) je povinná prispievať navrhovateľovi výživným.

25. Pri určení výšky výživného postupoval súd v súlade s cit. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, t.j. prihliadal
tak na odôvodnené potreby oprávneného (navrhovateľa), ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného. Deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

26. Navrhovateľ je študentom strednej školy, je nepochybné, že v súvislosti s týmto štúdiom má náklady

na učebné a školské pomôcky, býva na internáte (poplatok činí 49,20 eur mesačne) a určite aj na
stravu, ošatenie, obuv, hygienické potreby, bývanie či lekársku starostlivosť.

27. Matka navrhovateľa svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery súdu nepreukázala, súd zistil,
že do mája 2021 poberala dávku v hmotnej núdzi (bola posudzovaná celá domácnosť), od 28.6.2021

nie je v evidencií uchádzačov o zamestnanie a nie je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, preto súd
vychádzal z tzv. princípu potencionality príjmu matky , nie z faktického príjmu.

28. S ohľadom na uvedené súd dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach matky
navrhovateľa prispievať na výživu navrhovateľa sumou navrhovanou navrhovateľom, t.j. sumou 30

eur mesačne. Matka navrhovateľa výzvu súdu na zdokladovanie svojich osobných, majetkových a
zárobkových pomerov odignorovala, súdu nepreukázala, aby nebola schopná dosahovať príjem aspoň
vo výške minimálnej mzdy, ktorá za rok 2020 predstavovala v čistom sumu 476,74 eur mesačne a za
rok 2021 sumu 508 eur mesačne.29. Súd má za to, že matka navrhovateľa je objektívne schopná dosahovať príjem dostatočný pre
plnenie vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi v sume 30 eur mesačne, ktorá suma je nepatrne

vyššia ako minimálna výška výživného v zmysle Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky č. 244/2021 Z.z. (29,87 eur). Keďže plnenie vyživovacej povinnosti je prvoradou
zákonnou povinnosťou rodičov, rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky
usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené.

30. Počiatok určenia vyživovacej povinnosti súd určil odo dňa podania návrhu, t.j. dňom 9.7.2021,
keďže v zmysle citovaného ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine výživné pre plnoleté dieťa možno
priznať len odo dňa začatia konania, t.j. odo dňa doručenia návrhu na súd.

31. Súd zároveň zaviazal matku navrhovateľa zaplatiť dlžné výživné za obdobie od podania žaloby t.j.
od 9.7.2021 do 31.3.2022 vo výške 262,25 eur v pravidelných mesačných splátkach po 30 eur, spolu

s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.

32. Súd pri výpočte dlžného výživného vychádzal z priznaného mesačného výživného vo výške 30 eur
za obdobie od 9.7.2021 do 31.3.2022 čo je 262,25 eur ( júl 23 dní - 22,25 eur, 8/21 -2/22 8x 30 ) spolu
262,25 eur.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie môže podať účastník , v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63

C.m.p.)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená
peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.