Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. november 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/54/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413224655
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1413224655.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr.
Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobkyne: D. G., L.Y. XX, J., zastúpenej S. T. I..
D.S.G.,D..O..M..,IČO:XXXXXXXX,C..O..Š.X,P.,protižalovanému:W..O.G.,T.XX,J.,zastúpeného
advokátom I.. Š. Y., I.Y. X, J., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 20.12.2017, č.k. 25C/454/2013-691,

takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 20.12.2017, č.k. 25C/454/2013-691, z vecí patriacich
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) prikázal do výlučného vlastníctva

žalobkyne:
- nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom J., odborom
katastrálnym, nachádzajúce sa v obci J. - m. č. K. L. E., katastrálne územie K. L. E., a to pozemok
parcela č. XXXX/XXX, o výmere 165 m2, druh pozemku ostatné plochy, pozemok parcela č. XXXX/XXX,
o výmere 98 m2, druh pozemku ostatné plochy, pozemok parcela č. XXXX/XXX, o výmere 83 m2, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria a stavbu - rodinný dom, súpisné číslo XXXX, stojaci na parcele

č. XXXX/XXX, popis stavby J. XX, v celkovej hodnote 300.000 eur,
- hnuteľné veci - zariadenie rodinného domu, súpisné číslo XXXX, stojaceho na parcele č. XXXX/XXX,
popis stavby J. XX, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom J., odborom
katastrálnym, nachádzajúceho sa v obci J. - m. č. K. L. E., katastrálne územie K. L. E., ako celok v
hodnote 20.000 eur,
- zostatok na účte vedenom v D. D., S..D.., č. ú. XXXXXXXXX/XXXX, zodpovedajúci sume 174,22 eura

(výrok I.).
Do výlučného vlastníctva žalovaného z vecí patriacich do BSM prikázal :
- obchodný podiel spoločnosti S. Q., D.. D..O..M.., IČO: XX XXX XXX, so sídlom T. XX, J. - G. J., v
hodnote 202.475 eur,
- obchodný podiel spoločnosti R. D.. D..O..M.., IČO: XX XXX XXX, so sídlom T. XX, J., v hodnote 0 eur,
- pohľadávku žalovaného voči spoločnosti S. Q., D.G.. D..O..M.., IČO: XX XXX XXX, so sídlom T. XX,

J. - G. J., v hodnote 29.604 eur,
- pohľadávku žalovaného voči spoločnosti R. D.. D..O..M.., IČO: XX XXX XXX, so sídlom T. XX, J., v
hodnote 14.323,12 eura,
- zostatok na účte vedenom vo E.J., S..D.., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, zodpovedajúci sume 3.621,89
eura,
- zostatok na účte vedenom v P. J., S..D.., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, zodpovedajúci sume 12.152,21

eura,- zostatok výťažku z predaja bytu č. 4, nachádzajúceho sa na 2. poschodí bytového domu súpisné č.
XXXX na L. A. XX, XX, v J. na parcele č. XXXX a parcele č. XXXX, zapísaného na liste vlastníctva č.
XXXX, vedenom Okresným úradom J., odborom katastrálnym, a spoluvlastníckeho podielu k tomuto

bytu na spoločných častiach a spoločných zariadenia, ako aj spoluvlastníckeho podielu k pozemku
parcela č. XXXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere 190 m2 a parcela č. XXXX,
druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere 189 m2, v podiele 342/10000, zodpovedajúci
sume 66.300 eur (výrok II.). Súd prvej inštancie prikázal chatu zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX,
ako záhradná chata, súpisné č. XXXX, nachádzajúcu sa na parcele č. XXXX/XX, v katastrálnom území

obce B., obec B., okres C., do podielového spoluvlastníctva strán sporu, každému v podiele 1 (výrok III.),
žalobkyni uložil povinnosť uhrádzať záväzok voči E., S..D.. z úverovej zmluvy č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/
XXX zo dňa 18.12.2006 (výrok IV.) a žalovanému uložil titulom vyrovnania podielov na majetku z BSM
zaplatiť žalobkyni sumu 21.281,16 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok V.). O trovách
konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok VI.) a
žalobkyni a žalovanému, každému z nich, uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM

v sume 8.298,25 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok VII. a VIII.).

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa
05.12.2013 domáhala vyporiadania BSM so žalovaným, ktoré zaniklo dňa 17.12.2010 právoplatnosťou
rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 16C/420/2009-150. Žalobkyňa vymedzila masu BSM tak,

že aktíva tvorili 1/ výťažok z predaja bytu č. 4, nachádzajúceho sa na 2. poschodí bytového domu,
súpisné číslo XXXX, na L. A. č. XX, XX v J., na parcele č. XXXX a parcele č. XXXX, nachádzajúcom
sa v katastrálnom území obce K., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom
J., odborom katastrálnym (ďalej len „byt na L. A. v J.“) v sume 96.300 eur, 2/ záhradná chata, zapísaná
na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom C., odborom katastrálnym, nachádzajúca sa v

katastrálnom území obce B. (ďalej len „chata v obci B.“), pôvodne neperfektnou zmluvou odpredaná I. T.
za sumu 13.277,57 eura (400.000,-Sk), 3/ rodinný dom v J. na J. A. XX, nachádzajúci sa v katastrálnom
území obce J. - m. č. K. L. E., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela č. XXXX/XXX, druh
pozemku ostatné plochy, o výmere 165 m2, parcela č. XXXX/XXX, druh pozemku ostatné plochy, o
výmere 98 m2 a parcela č. XXXX/XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere 83 m2,

vrátane rodinného domu, súpisné číslo XXXX (ďalej len „rodinný dom na J. XX E. J.“), v hodnote 300.000
eur a jeho zariadenie v hodnote 20.000 eur, 4/ zostatky na bankových účtoch ku dňu právoplatnosti
rozhodnutia o rozvode manželstva, a to na účte č. XXXXXXXXX/XXXX, vedenom v D. D., S..D.. v
sume 174,22 eura, na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedenom vo E., S..D.. v sume 3.621,89 eura a na
účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedenom v P. J., S..D.. v sume 12.152,21 eura, 5/ podiely žalovaného

v obchodných spoločnostiach S. Q., D.. D. O..M.., so sídlom v J. a R., D.. D..O..M.. so sídlom v J.,
ako aj 6/ záväzky týchto spoločností voči žalovanému ako spoločníkovi v sume 29.604 eur (záväzok
spoločnosti S. Q., D.. D..O..M..) a v sume 95.400 eur (záväzok spoločnosti R. D.. D..O..M..). Pokiaľ
išlo o pasíva, tie žalobkyňa vymedzila ako 1/ záväzok strán sporu voči E., S..D.., vyplývajúci zo zmluvy
o poskytnutí flexihypotéky č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 15.12.2006 (ďalej len „záväzok voči

E., S..D..“.), so zostatkom ku dňu zániku BSM v sume 74.339,56 eura, keď za dobu od 01.12.2014 do
09.11.2017 zaplatila sumu 21.259,95 eura, kým žalovaný v období od 18.12.2010 do 30.11.2014 splatil
sumu 21.699,04 eura, 2/ záväzok strán sporu voči B. D. v sume 30.000 eur a 3/ záväzok voči I. T.Á. v
sume 13.277,57 eura, zodpovedajúci kúpnej cene za nezrealizovaný predaj chaty v B.. Podľa mienky
žalobkyne do BSM nepatril pozemok v katastrálnom území obce Š., zapísaný na liste vlastníctva č.

XXXX, vedenom Okresným úradom Š., odborom katastrálnym, ako parcela č. XXXX/XX, druh pozemku
záhrady, o výmere 326 m2, v podiele 1 (ďalej len „pozemok v Š.“) patriaci žalovanému, vo vzťahu ku
ktorému strany sporu notárskou zápisnicou zo dňa 19.07.2007, spísanou I.. K. Š. č. N 346/2007, NZ
28486/2007, NCRIs 28294/2007, zúžili masu BSM, avšak na ktorého nadobudnutie vynaložili finančné
prostriedky z BSM v sume 3.319,39 eura. Pokiaľ išlo o spôsob vyporiadania BSM žalobkyňa navrhla,

aby konajúci súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného výťažok z predaja bytu na L. A. E. J. v
sume 96.300 eur, zostatky na bankových účtoch vedených v peňažných ústavoch vo E., S..D.. S. E. P.,
S..D..,hodnotyobchodnýchpodielovžalovanéhovspoločnostiachS.Q.,D..D..O..M..aR.,D..D..O..M..,
pohľadávky (zrejme mala na mysli záväzky - pozn. odvolacieho súdu) spoločností S. Q., D.. D..O..M..
a R., D.. D..O..M.. voči žalovanému, do jej výlučného vlastníctva prikázal rodinný dom na J. XX E. J.,

vrátane jeho zariadenia, zostatok na bankovom účte v D. D., S..D.. a po vyporiadaní záväzkov strán
sporuvočiE.,S..D..aW..B.D.,akoajpozohľadneníprínosuzBSMdooddelenéhomajetkužalovaného,
navrhla žalovaného zaviazať zaplatiť jej sumu 19.809,34 eura na vyrovnanie podielov z BSM.3. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie a zistil, že medzi stranami v priebehu konania
nebolo sporné, že do zaniknutého BSM patril rodinný dom na J. XX v J. v cene 300.000 eur, vrátane
hnuteľných vecí tvoriacich jeho zariadenie v cene 20.000 eur, na ktorých hodnote sa strany dohodli;

tento konajúci súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne ako celok v zmysle návrhu strán sporu,
spolu so zostatkom na účte vedenom v D. D.L., S..D.., č. ú. XXXXXXXXX/XXXX, v sume 174,22 eura.
Do masy BSM patril tiež zostatok na účte vedenom vo E., S..D.., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, ku dňu
rozvodu manželstva zodpovedajúci sume 3.621,89 eura a zostatok na účte vedenom v P. J., S..D..,
č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, v sume 12.152,21 eura, ktoré zostatky prikázal do výlučného vlastníctva

žalovaného. Pokiaľ išlo o zostatok výťažku z predaja bytu na L. A. E. J., konajúci súd jeho výšku ustálil
na sumu 66.300 eur, keď neuveril tvrdeniam žalovaného, že peniaze z kúpnej ceny v sume 71.000 eur
použil na splatenie 1/ záväzku voči jeho rodičom na nadobudnutie bytu na L. A. E. J. v sume 16.500 eur
(500.000,-Sk), 2/ záväzku z ďalšej pôžičky od W.. B. D. v sume 18.500 eur, ako aj 3/ záväzku voči C.
S. v sume 6.000 eur, ktorých existenciu žalobkyňa popierala a túto nemal konajúci súd za dostatočne
preukázanú len čestným vyhlásením matky žalovaného a svedeckými výpoveďami W.. B. D. a C. S.,

v spojení s bankovými prevodmi na účte žalovaného. Konajúci súd konštatoval, že i keď by žalovaný
preukázal poskytnutie týchto pôžičiek, ako i ďalšej pôžičky zo strany jeho rodičov v sume 36.513,31 eura
(1.100.000,-Sk) na nadobudnutie rodinného domu na J. XX v Bratislave a na jeho zariadenie, neuniesol
dôkazné bremeno ich použitia v rámci BSM. Z existujúcich záväzkov uznal konajúci súd len ten voči
B. D. v sume 30.000 eur, ktorý žalobkyňa nerozporovala a ktorý žalovaný splatil z výťažku z predaja

bytu na L.Y. A. E. J. a záväzok voči E., S..D.. v sume 74.339,56 eura. Strany sporu sa zhodli na tom,
že nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k chate v B., ktorú navrhli zhodne prikázať do ich podielového
spoluvlastníctva, v podiele 1 pre každého, ktorému návrhu konajúci súd v plnom rozsahu vyhovel.

4. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že v priebehu konania sa odstránila spornosť ohľadne zaradenia

obchodného podielu žalovaného v spoločnosti S. Q., D.. D..O..M.. s hodnotou 202.475 eur, ako aj v
spoločnosti R., D.B.. D..O..M.. v nulovej hodnote, do BSM, pričom hodnotu oboch obchodných podielov
konajúci súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, spolu s jeho pohľadávkou voči spoločnosti
S. Q., D.. D..O..M.. v sume 29.604 eur, ako aj pohľadávkou voči spoločnosti R., D.. D..O..M.. Pri
ustálení jej výšky vychádzal zo znaleckého dokazovania na poklade znaleckého posudku č. X/XXXX,

vypracovaného spoločnosťou N. X D.. D..O..M.., keď súdny znalec O.. C. E.W., vypočutý k obsahu
znaleckého posudku, vyčerpávajúco vysvetlil, akým spôsobom ohodnotil pohľadávku žalovaného voči
R., D.. D. O..M.. hodnotou 14.323,12 eura (jej nominálna hodnota predstavovala sumu 95.400
eur), zohľadniac stav spoločnosti ku dňu rozvodu manželstva a jej schopnosť splácať záväzky.

5. Následne, po zarátaní hodnoty podielu vo výške 1 na chate v B., súd prvej inštancie ustálil celkovú
hodnota aktív prikazovaných žalovanému na sumu 335.115,01 eura, kým hodnotu aktív prikazovaných
žalobkyni na sumu 326.813,01 eura a zistiac rozdiel v sume 8.302 eur, uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielov sumu 4.151 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný použil na
nadobudnutie majetku vo svojom výlučnom vlastníctve sumu 3.319,39 eura, zodpovedajúcu hodnote

pozemku v Š., zaťažovala ho v konaní povinnosť vyplatiť žalobkyni polovicu z tejto sumy, t.j. 1.659,70
eura. Súd prvej inštancie vyporiadal i spoločný záväzok strán sporu voči E., S..D.. z úveru č. XXX/
XXXXXX/XX-XXX/XXX, v sume 74.339,56 eura, ktorého výška nebola medzi stranami sporná, keď
povinnosť uhrádzať tento záväzok uložil žalovanej, čo malo za následok, že žalovanému pripadla
povinnosť uhradiť žalobkyni polovicu z tejto sumy, t.j. 37.169,78 eura. Konajúci súd však musel prihliadať

na to, že žalovaný od rozvodu manželstva neužíval rodinný dom na J. XX E. J., pričom do 30.11.2014 v
súvislosti s ním uhradil sumu 21.699,04 eura, o ktorú znížil hodnotu úveru pripadajúceho na žalovaného;
žalovanému tak z tohto titulu vznikla povinnosť vyplatiť žalovanej sumu 15.470,46 eura. Po zarátaní
sumy 4.151 eur, 1.659,70 eura a sumy 15.470,46 eura tak konajúci súd zaviazal žalovaného titulom
vyrovnania podielov na úhradu sumy 21.281,16 eura žalobkyni.

6. Svoje rozhodnutie o veci súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 143, § 149
ods. 1 a ods. 3, § 150 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a §
216 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadnej zo strán
nepriznal právo na ich náhradu. Prihliadal pritom na povahu a okolnosti sporu, keď jeho predmetom
bolo vyporiadanie spoločne nadobudnutého majetku strán sporu a obe strany mali v konaní čiastočnýúspech, keď ich procesný úspech, resp. neúspech spočíval v tom, aký veľký podiel na vyporiadavanom
majetku im pripadol.

8. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o poplatkovej povinnosti vychádzal z ustanovenia § 2 ods. 1 písm.
b) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, keď zohľadniac
rovnaké podiely oboch strán na vyporiadavanom majetku s hodnotou v sume spolu 691.928,01 eura,
zaviazal obe strany na úhradu polovice súdneho poplatku, určeného v maximálne prípustnej výške
(16.596 eur) v sume 8.298,25 eura.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. Podľa jej mienky súd prvej inštancie síce vykonal
všetko potrebné dokazovanie, avšak riadiac sa nesprávnym právnym názorom dospel k nesprávnemu
skutkovému zisteniu ohľadne hodnoty vyporiadavanej pohľadávky žalovaného voči spoločnosti R. D..
D..O..M.., ktorú ustálil na sumu 14.323,12 eura, vychádzajúc pritom zo znaleckého posudku č. X/

XXXX; túto pohľadávku bolo pritom potrebné vyporiadať vo všeobecnej hodnote 95.400 eur. Žalobkyňa
poukázala na to, že úlohou znalca pri vypracovaní znaleckého posudku č. 1/2017 bolo stanoviť
všeobecnú hodnotu podniku (R. D.. D. O..M..) vo vzťahu k preukázaniu hodnoty obchodného podielu
žalovaného ako spoločníka. Znalec pri svojom výsluchu na súdnom pojednávaní vysvetlil, že znalecké
štandardy odporúčajú dospieť v obdobnom prípade (hodnota záväzkov je vyššia ako hodnota majetku

- pozn. odvolacieho súdu) k nulovej hodnote spoločnosti, keďže záporná hodnota firmy nemá logiku,
a preto použil koeficient na ocenenie splatiteľnosti záväzkov voči spoločníkovi. Tento koeficient však
nemožno použiť aj pre ustálenie všeobecnej hodnoty pohľadávky patriacej do BSM pre účely jej
vyporiadania. Pokiaľ súd prvej inštancie prihliadal na tento postup aj na účely vyporiadania pohľadávky
žalovaného voči spoločnosti R. D.. D. O..M.. vychádzal z nesprávneho právneho názoru, čo malo

následne dopad na chybné ustálenie výšky pohľadávky patriacej do BSM. Žalobkyňa podotkla, že
samotná skutočnosť, že dlžník nemá k určitému okamihu zdroje na úhradu svojho záväzku, nemôže
mať pre samotnú existenciu tohto záväzku, ani jeho výšku žiaden význam. Ak by pohľadávka a jej
neschopnosťplatiťtrvalavdobevyhláseniarozsudku,bolbydôvodnajejprikázaniekaždémuzbývalých
manželov v polovici, nie na zníženie jej výšky nejakým koeficientom. Vo všeobecnosti totiž platí, že ak

je nejaká hodnota, ktorá má byť vyporiadaná v rámci BSM problematická, správny je taký postup pri
vyporiadaní, že pohľadávka je zahrnutá do BSM celou svojou nominálnou hodnotou, ale je prikázaná v
rovnakom podiele každému z bývalých manželov tak, aby sa zabezpečilo rovnaké rozloženie tak výnosu
prijejvymožení,akoajrizikaprijejnedobytnosti.Podľamienkyžalobkynesúdprvejinštancienereagoval
na vykonané dôkazy, a to účtovné závierky spoločnosti R. D.. D..O..M.. za obdobie rokov 2010 až 2014,

ich súvahy, najmä pokiaľ išlo o stranu pasív, preukazujúce, že žalovaný pohľadávku voči spoločnosti R.
D.. D..O..M.. v sume 95.400 eur ku dňu zániku BSM vymohol, keď táto sa v priebehu rokov menila,
až na zostatok 4.000 eur v roku 2014. Už v roku 2011 pritom predmetná spoločnosť vyplatila žalovanému
ako svojmu jedinému spoločníkovi sumu 45.400 eur a do konca roka svoj záväzok voči nemu splatila.

10. Žalobkyňa na tomto základe uzavrela, že v prejednávanej veci bolo preukázané, že spoločnosť R. D..
D..O..M.. ako dlžník splatila svoj záväzok k rukám žalovaného, a preto mala byť na ťarchu žalovaného
vyporiadaná pohľadávka žalovaného v sume 95.400 eur, a nie v sume 14.323,12 eura; zohľadniac túto
skutočnosť rozdiel medzi tou časťou pohľadávky, ku ktorej súd prvej inštancie prihliadal (14.323,12 eura)
a plnou výškou pohľadávky (95.400 eur) predstavoval sumu 81.076,88 eura, o polovicu ktorej sumy,

t.j. 40.538,44 eura by sa mala zvýšiť suma, ktorú by jej mal žalovaný vyplatiť na vyrovnanie jej podielu
z BSM. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa žiadala zaviazať žalovaného na vyplatenie sumy 61.819,60
eura, namiesto sumy 21.281,16 eura.

11. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že súd prvej inštancie nepochybil, keď

riadiac sa správnym právnym názorom dospel k správnemu skutkovému zisteniu ohľadne hodnoty
jeho pohľadávky voči spoločnosti R. D.. D..O..M.. Zo znaleckého posudku založeného v súdnom spise
vyplýva, že nominálna hodnota jeho obchodného podielu bola ocenená v zápornej hodnote (- 81.077
eur) a nominálna hodnota jeho pohľadávky na sumu 95.400 eur. Nominálna hodnota oceňovanej veci
však predstavuje len teoretickú, a teda nie reálnu hodnotu, nemôže byť vyčíslená záporne, a preto ani

obchodný podiel nemôže mať mínusovú hodnotu. Znalecké štandardy pre také prípady určujú ustáliť
reálnu všeobecnú hodnotu obchodného podielu na úrovni nula eur, a preto rovnakým spôsobom musí
byť určená aj všeobecná hodnota pohľadávky; pri zápornej výške obchodného podielu sa nominálna
hodnota pohľadávky nerovná jej všeobecnej hodnote, keď v takom prípade i jej hodnota musí byťupravená koeficientom, podľa možnosti jej vymoženia v danom čase; práve takýmto spôsobom bola
určená všeobecná hodnota jeho pohľadávky voči spoločnosti R. D.. D..O..M.. Žalovaný zdôraznil, že
hodnota majetku spadajúceho do BSM sa stanovuje v reálnej, a nie nominálnej alebo nadobúdacej

hodnote, a také ohodnotenie platí nielen vo vzťahu k motorovým vozidlám, nehnuteľnostiam, cenným
papierom a podielom, ale aj vo vzťahu k pohľadávkam. Ako príklad žalovaný poukázal na hodnotu
cenného papiera, ktorého reálna hodnota sa znižuje pod úroveň nominálnej hodnoty za stavu, keď sa
podniku ekonomicky nedarí. Podľa mienky žalovaného postupoval znalec správne, keď určil všeobecnú
hodnotu jeho obchodného podielu v spoločnosti R. D.. D..O..M.. vo výške nula eur a všeobecnú

hodnotu jeho pohľadávky voči spoločnosti v sume 14.323,12 eura. V tomto smere vytýkal žalobkyni
jej postup, keď síce súhlasila s určením všeobecnej hodnoty obchodného podielu v spoločnosti R. D..
D..O..M.. v sume nula eur, nakoľko jeho nominálna mínusová hodnota by jej bola na ťarchu, avšak
následne trvala na započítaní nominálnej, a nie všeobecnej hodnoty jeho pohľadávky pri vyporiadaní
BSM. Zároveň žalovaný uviedol, že i podľa znaleckého posudku nebola jeho pohľadávka voči R. D..
D..O..M.. v čase zániku BSM vymožiteľná vo výške 100 %, keďže v tom čase spoločnosť nedisponovala

likvidnými prostriedkami na jej vyplatenie a nemala ani dostatok majetku na pokrytie svojich záväzkov.
V období po zrušení BSM však hodnota spoločnosti rástla v dôsledku jeho podnikateľskej aktivity a
rastu ziskovosti, najmä zo zdrojov, ktoré už nepatrili do BSM, ale do jeho výlučného vlastníctva. Príjmy
dosiahnuté v rokoch 2012 až 2014 však už patrili do jeho výlučného vlastníctva, a nie do BSM, a preto
pokiaľ tieto zvýšili hodnotu spoločnosti, a tým aj hodnotu jeho pohľadávky voči spoločnosti, na takto

zvýšenej hodnote pohľadávky by sa žalobkyňa už nemala podieľať; pre stanovenie všeobecnej hodnoty
pohľadávky voči spoločnosti je totiž kľúčový dátum zrušenia BSM.

12. Záverom žalovaný uviedol, že hoci nesúhlasil s viacerými bodmi odôvodnenia napadnutého
rozsudku, keď súd prvej inštancie nevzal do úvahy pasíva BSM, ktoré podľa neho preukázal svedeckými

výpoveďami a listinnými dôkazmi, pričom nezohľadnil ani to, že musel napokon znášať celú ťarchu
deklarovaných pôžičiek, nenapadol rozsudok odvolaním. Konanie žalobkyne, ktorá naopak odvolanie
podala, hodnotil ako nemorálne, rozporné so zákonom a poškodzujúce zvyšok dobrých vzťahov, ktoré
medzi stranami sporu ostali.

13. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 písm. c) a § 380 ods. 1 C.s.p.
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné,
a preto je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. V skúmanej veci bolo predmetom konania vyporiadanie BSM. Súd prvej inštancie pri jeho vyporiadní
postupoval v súlade s ustanovením § 149 ods. 1 v spojení s § 150 Občianskeho zákonníka, pričom
rešpektujúc dispozíciu strán sporu s predmetom konania vyporiadaval len tie veci, resp. majetok patriaci
do BSM, ktoré strany sporu urobili predmetom konania. Vychádzal pritom v zmysle § 150 Občianskeho

zákonníka z určenia podielov sporových strán na spoločnom majetku, pričom predpokladom pre
určenie hodnotových podielov bolo určenie rozsahu a ocenenia majetku. Po tomto vyporiadaní z
kvantitatívneho hľadiska nasledovalo kvalitatívne vyporiadanie, t.j. určenie, ktoré veci patriace do BSM
pripadnú každému z bývalých manželov. Pre toto určenie zákon výslovne neustanovuje žiadne hľadiská,
rozhodujúcim je najmä hľadisko účelného využitia veci, pričom súd je pri rozhodovaní oprávnený

vychádzať i zo zhodného návrhu strán sporu. Tie navrhli pri nehnuteľných a hnuteľných veciach, rovnako
ako i pri spoločných bankových účtoch, zhodný spôsob ich vyporiadania, pričom zároveň zhodne zaradili
do masy BSM i obchodný podiel žalovaného v spoločnosti S. Q. D.. D..O..M.. a R. D.. D..O..M.., v
hodnote, ktorá nebola medzi nimi sporná, pričom tento konajúci súd vyporiadal v súlade s ustálenou
judikatúrou a prikázal ho žalovanému ako spoločníkovi oboch obchodných spoločností (k tomu rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.03.2006, sp. zn. 2Cdo 168/2005). Súd prvej inštancie
následne vykonal i tzv. vyporiadanie BSM v širšom zmysle, keď vyporiadaval i pohľadávky a dlhy
vzniknuté za trvania manželstva strán sporu a ich spoločného hospodárenia, ktoré nemohol nechať
stranou. Takéto pohľadávky alebo dlhy síce podľa ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka nepatria
doBSM,avšakvychádzajúczustanovenia§853Občianskehozákonníkamožnonaneprimeranepoužiť

ustanovenia § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka a vyporiadavať ich rovnako ako veci patriace do
BSM, t.j. prikázaním tomu-ktorému bývalému manželovi (manželke) (k tomu zhodnotenie Najvyššieho
súdu ČSSR zo dňa 03.02.1972, sp. zn. Cpj 86/1971, R 42/1972). Súd prvej inštancie postupoval tiež
správne, keď samostatným výrokom rozhodol o tzv. vyporiadacom podiele t.j. o povinnosti žalovanéhozaplatiť žalobkyni určenú sumu z masy BSM, v zmysle zásady, aby každý z bývalých manželov, pri
rovnakej veľkosti podielov, dostal súhrnne rovnakú hodnotu (k tomu rozhodnutie Najvyššieho súdu
Českej republiky vo veci sp. zn. 22Cdo 1725/2006). A práve veľkosť vyporiadacieho podielu v spojení s

ustálením hodnoty pohľadávky žalovaného (ako veriteľa) voči spoločnosti R. D.. D..O..M.. (ako dlžníka)
namietala v priebehu konania, ako aj v odvolaní žalobkyňa, majúc za to, že pohľadávka žalovaného voči
uvedenej spoločnosti zodpovedala ku dňu zániku BSM sume 95.400 eur, a nie sume 14.323,12 eura,
ktorú súd prvej inštancie nesprávne zohľadnil v napadnutom rozsudku a v nadväznosti na to chybne
zaťažil žalovaného povinnosťou vyplatiť žalobkyni sumu 21.281,16 eura na vyrovnanie jej podielu z

BSM. Tejto odvolacej argumentácii žalobkyni treba podľa mienky odvolacieho súdu priznať úspech.

15. Súd prvej inštancie pri ustálení výšky pohľadávky žalovaného voči spoločnosti R. D.. D..O..M..
vychádzal zo znaleckého posudku č. 1/2017, vypracovaného znaleckou organizáciou N. X D.. D..O..M..,
ako aj z výpovede znalca O.. C. E., ktorý ozrejmil spôsob stanovenia všeobecnej hodnoty spoločnosti
R. D.. D..O..M.. na účely určenia všeobecnej hodnoty obchodného podielu žalovaného v predmetnej

spoločnosti. Uviedol, že v situácii, keď hodnota majetku spoločnosti bola významne nižšia ako hodnota
jej záväzkov, znalecké štandardy stanovujú dospieť namiesto zápornej hodnoty k nulovej hodnote
spoločnosti. V takom prípade treba na určenie hodnoty záväzku spoločnosti, ktorý spoločnosť nie je
schopná splatiť v plnej výške, použiť koeficient splatiteľnosti, ktorý však zníži hodnotu tohto záväzku, tak
ako v danom prípade, keď znalecká organizácia stanovila pôvodný záväzok spoločnosti R. D.. D..O..M..

voči žalovanému v sume 95.400 eur na sumu 14.323,12 eur; súd prvej inštancie z takto určenej hodnoty
záväzku spoločnosti R. D.. D..O..M.. následne vychádzal. Konajúci súd však opomenul skutočnosť, že
znalecké postupy a štandardy zachytené v znaleckom posudku č. 1/2017 boli použité výhradne na účely
znaleckého dokazovania, ktorého účelom bolo stanovenie hodnoty obchodného podielu žalovaného
v spoločnosti R. D.. D..O..M.. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na stranu 3, ako i na stranu 4

znaleckého posudku, kde znalecká organizácia výslovne uvádza, že posudok je použiteľný výhradne
k účelu, ktorý formuloval zadávateľ v objednávke, a teda nie na iný účel; účel znaleckého posudku
bol pritom zadefinovaný v bode 1.2 posudku ako stanovenie všeobecnej hodnoty obchodných podielov
spoločníkov k 31.12.2010. Znalecká organizácia síce na strane 15 a nasl. znaleckého posudku opísala
spôsob ohodnotenia záväzkov spoločnosti R. D.. D..O..M.. a ich výšku, avšak tento postup uplatnila

len v súvislosti s určením všeobecnej hodnoty podniku, ktorá je súčasne aj všeobecnou hodnotou
obchodného podielu žalovaného (viď strana 8 znaleckého posudku). Ocenenie záväzku spoločnosti R.
D.. D..O..M.. sumou 14.323,12 eura treba potom vnímať len v kontexte ocenenia obchodného podielu
žalovaného v tejto spoločnosti, a nie na iné potreby, t.j. nie aj pre potreby stanovenia hodnoty tohto
záväzku na účely vyporiadania BSM. V tomto smere napokon nemôže ostať bez povšimnutia samotné

konštatovanie znaleckej organizácie, že účtovné hodnoty majetku, vlastného imania, ako aj záväzkov
spoločnosti zodpovedajú skutočnému stavu, pričom v prípade záväzku spoločnosti voči spoločníkom
(tu žalovanému) účtovný stav zodpovedal sume 95.400 eur, z ktorej, ako z účtovnej hodnoty mal potom
konajúci súd pri vyporiadaní BSM vychádzať. Možno plne súhlasiť s názorom žalobkyne, že samotná
skutočnosť, že dlžný subjekt (tu spoločnosť R. D.. D..O..M..) nedisponuje k určitému okamihu zdrojmi na

úhradu svojich záväzkov, nemá pre samotnú existenciu tohto záväzku a jeho výšku význam. Napokon,
v tomto smere a na podporu uvedenej argumentácie mal konajúci súd prihliadať i na žalobkyňou
predložené súvahy v účtovných závierkach spoločnosti za roky 2011 až 2014, ktoré síce uviedol v rámci
opisu zistení skutkového stavu (viď R. D.. D..O..M.. bod 20. odôvodnenia), avšak nevyvodil z nich žiadne
skutkové a následne ani právne závery vo väzbe na záver o hodnote pohľadávky žalovaného voči tejto

spoločnosti; odvolaciemu súdu preto ani nie je zrejmé, či vôbec a ako tieto listinné dôkazy konajúci
súd zohľadnil v rámci vykonaného dokazovania. Z predmetných súvah pritom nepochybne vyplýva,
že záväzok spoločnosti R. D.. D..O..M.. voči žalovanému sa oproti stavu ku dňu 31.12.2010 znížil z
pôvodnej sumy 95.400 eur na sumu 4.000 eur ku dňu 31.12.2014, a teda došlo k splateniu prevažnej
časti záväzku predmetnej spoločnosti voči žalovanému v účtovnej hodnote 95.400 eur; predmetná

spoločnosť nepochybne nesplácala záväzok voči žalovanému v hodnote 14.323,12 eura, ale záväzok
v hodnote 95.400 eur.

16. So zreteľom na vyššie uvedené je zrejmé, že súd prvej inštancie vychádzajúc zo znaleckého
posudku č. 1/2017 na stanovenie všeobecnej hodnoty obchodného podielu žalovaného v spoločnosti

R. D.. D..O..M.. nesprávne ustálil výšku pohľadávky žalovaného voči predmetnej spoločnosti na sumu
14.323,12 eura, ktorá bola znaleckou organizáciou v tejto výške ustálená len pre potreby vypracovania
znaleckého posudku, pričom sa nevysporiadal a nezohľadnil žalobkyňou predložené dôkazy (súvahy
predmetnej spoločnosti za obdobie 2011 až 2014) osvedčujúce, že predmetná spoločnosť postupnesplatila svoj záväzok voči žalovanému ku dňu zániku BSM v sume 95.400 eur, z ktorej mal konajúci
súd vychádzať, a túto hodnotu potom zahrnúť nielen do aktív BSM, ale i do hodnoty tých aktív,
ktoré pri vyporiadaní BSM prikázal do vlastníctva žalovaného; uvedené pochybenie konajúceho súdu

spočívajúce v nesprávnom zistení skutkových okolností ohľadne výšky pohľadávky žalovaného, a tým i
hodnoty aktív BSM sa následne prejavilo i v nesprávnom vyporiadaní BSM strán sporu, t.j. v nesprávnom
právnom posúdení veci.

17. Odvolací súd v tejto súvislosti, neviazaný rozsahom odvolania (§ 379 písm. c) C.s.p.), udáva, že súd

prvej inštancie pri rozhodovaní o vyporiadaní BSM strán sporu, nepostupoval dôsledne a neuskutočnil
vyúčtovanie BSM, ktoré by našlo odraz v odôvodnení rozsudku, keď do celkovej hodnoty aktív nezahrnul
všetok vykonaným dokazovaním zistený majetok. Riadne vyúčtovanie BSM pritom predpokladá správne
zistenie celkovej hodnoty aktív, t.j. vecí a pohľadávok patriacich do BSM, celkové zistenie pasív (ktoré
sa odpočítavajú v plnej výške) a z takto zistenej hodnoty majetku sa ustáli podiel pripadajúci každému
z bývalých manželov (v danom prípade rovnaký podiel, keďže neboli zistené skutkové okolnosti pre

aplikáciu dispartity podielov). Z podielu, ktorý sa každému z manželov dostáva v podobe aktív, je
potrebné tento zvýšiť v rozsahu, v akom má vybrať zostatok dlžnej pohľadávky, v akom nemusí nahradiť
do spoločného majetku to, čo sa vynaložilo na jeho ostatný majetok alebo znížiť jeho podiel v rozsahu, v
akom sa mu nedostalo to, čo zo svojho majetku vynaložil na spoločný majetok, resp. čo zo svojho zaplatil
na spoločný dlh. Rozdiel medzi takto stanovenými podielmi u každého z bývalých manželov a podielom,

ktorý každému z manželov patrí, musí byť rovnaký a predstavuje sumu na dorovnanie podielov (k
tomu uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.01.2013, sp. zn. 6Cdo 128/2012).

18. Konajúci súd sa podľa mienky odvolacieho súdu vyššie uvedenými zásadami neriadil, keď z
odôvodnenia napadnutého rozsudku, až na bod 29. (v ktorom konajúci súd len stroho konštatoval

celkovú hodnotu aktív BSM v sume 691.928,01 eura) nie je zrejmá celková hodnota aktív BSM, do
ktorého rámca nepochybne patria nielen hnuteľné a nehnuteľné veci (320.000 eur - rodinný dom na
J. XX E. J. a jeho zariadenie, 13.277,57 eura - chata v B.), zostatky na spoločných bankových účtoch
(174,22 eura v D., 3.621,89 eura vo E., S..D.., 12.152,21 eura v P. J., S..D..), nevyporiadaná kúpna
cena z predaja spoločnej nehnuteľnosti (66.300 eur, nakoľko pôvodná kúpna cena 96.300 eur bola

znížená o hodnotu uhradeného spoločného dlhu 30.000 eur), hodnoty obchodných podielov žalovaného
v spoločnostiach (202.475 eur), vrátane pohľadávok žalovaného voči týmto spoločnostiam (29.604 eur
a 95.400 eur), ale i ostatné pohľadávky vzniknuté počas trvania manželstva, t.j. v danom prípade i
pohľadávka na vyporiadanie sumy 3.319,39 eura, ktorá bola vynaložená zo spoločných finančných
prostriedkov na oddelený majetok žalovaného (pozemok v Š.). Konajúci súd v odôvodnení rozsudku

opomenuluviesťvýškupodielu,ktorýpripadákaždémuzbývalýchmanželovzozistenejhodnotymajetku
(celkové aktíva mínus celkové pasíva, za ktoré treba považovať existujúci spoločný záväzok voči E.,
S..D.. v sume 74.339,56 eura, keď nebolo sporné, že spoločný záväzok voči B. D. v sume 30.000 eur
žalovaný uhradil zo spoločných finančných prostriedkov, a výsledná hodnota sa podelí dvomi). Takto
zistený podiel každého z manželov mal následne konajúci súd porovnať s hodnotou aktív, ktoré sa tomu

ktorému z manželov pri vyporiadaní dostalo, t.j. s hodnotou aktív prikázaných do jeho vlastníctva (čo by u
žalobkyne predstavovalo sumu spolu 326.813,01 eura a u žalovaného sumu 419.511,27 eura, nakoľko z
prostriedkov v BSM nadobudol pozemok v Š.), pričom v prípade žalobkyne hodnotu jej aktív (326.813,01
eura) znížiť o sumu záväzku voči E., S..D.., ktorý prevzala (74.339,56 eura); zistený rozdiel (83.518,91
eura) mal potom konajúci súd považovať za hodnotu vyrovnacieho podielu, ktorý je žalovaný, ktorému

sa z aktív BSM dostala vyššia hodnota, povinný zaplatiť žalobkyni, znížiac ho o sumu, ktorú uhradil po
zániku BSM zo svojich finančných prostriedkov na spoločný záväzok vo E., S..D.. (21.699,04 eura).

19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a ich sumarizáciou dospel odvolací súd k záveru, že
odvolaním napadnuté rozhodnutie nie je vecne správne, a preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa §

389 ods. 1, písm. c) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. V ňom bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym
názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný. Súd prvej inštancie vec
opätovne prejedná, so zameraním sa na tie skutočnosti, ktoré žalobkyňa v odvolaní dôvodne namietala
a ktoré mu boli vytknuté odvolacím súdom, ustáli skutkový stav potrebný pre svoje rozhodnutie a svoje

závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220
ods. 2 C.s.p. tak, aby bolo v plnej miere naplnené právo strán sporu na spravodlivé súdne konanie.20. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania (§
262 ods. 1, § 396 ods. 3 C.s.p.).

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).