Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. máj 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/92/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1717202479
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:1717202479.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.

Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: N. I., narodený XX.XX.XXXX, bytom I.
X/X, XXX XX C., zastúpený: JUDr. Roman Klimek, advokát, Advokátska kancelária so sídlom v Pezinku,
Radničné nám. č. 5, 902 01, proti žalovanej: S. I., narodená XX.XX.XXXX (predtým I.), bytom H. XXX/
XX, XXX XX Y., zastúpená: JUDr. Ladislav Faludi, advokát, IČO: 45 018 821, so sídlom 9.mája 20, 985
59 Vidiná, o odporovateľnosti právneho úkonu, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Revúca zo dňa 23. júna 2021, č. k.: 8C/36/2017-311, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku I. a II. p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že:
„ I. Súd určuje, že Dohoda o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretá dňa 21.05.2014
vo forme notárskej zápisnice notárkou JUDr. Martou Jurinovou, so sídlom v Lučenci, ul. Št. Moyzesa
č. 53 č. N 332/2014 Nz 19036/2014 NCRls 19420/5014 medzi žalovanou S. I., rod. I., narodenou
XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom H., Q. XX a U. I., rod I., narodený XX.XX.XXXX, r.č.

XXXXXX/XXXX, trvale bytom H., Q. XX, ktorou s účinnosťou odo dňa 21.05.2014 uzavreli medzi sebou
dohodu tak, že: nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Poltár, katastrálny
odbor, nachádzajúce sa v katastrálnom území Y., v obci Y., v okrese C.: parcely registra „C“ evidované
na katastrálnej mape: parc. č. X/X druh pozemku Záhrady výmera 2597 m2, parc. č. X/X Zastavané
plochy a nádvoria výmera 786 m2, parc. č. X/X Zastavané plochy a nádvoria výmera 265 m2, parc. č.
X/X Zastavané plochy a nádvoria výmera 33 m2, parc. č. X/X Zastavané plochy a nádvoria výmera 200
m2, Stavba: súpisné číslo XX Rodinný dom na parc. č. X/X letná kuchyňa na parc. č. X/X, stodola na

parc. č. X/X budú tvoriť výlučné vlastníctvo S. I., rod. I., narodenej XX.XX.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXXX,
trvale bytom H., Q. XX, v celosti v 1/1-ine, je voči žalobcovi právne neúčinná.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania z výroku II. rozsudku
č.k. 8C/36/2017-146 zo dňa 28.11.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č.k.

14Co/142/2019-225 zo dňa 02.07.2020.“
2. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Pezinok dňa 30.03.2017 domáhal určenia
odporovateľnostiprávnehoúkonu,DohodyozúženíBSMuzavretejmedziU.I.(bývalýmanželžalovanej)
a žalovanou v 21.mája 2014 a uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu 46.000 Eur do troch dní odprávoplatnosti rozsudku. Tvrdil, že dňa 3. marca 2010 požičal U. I. sumu 66.388 Eur, ktorú sa dlžník
zaviazal splácať mu v mesačných splátkach po 2.766 Eur, počnúc aprílom 2010. Posledná 24.splátka
mala byť odovzdaná žalobcovi najneskôr do 30.04.2012. V tento deň sa jeho pohľadávka voči U. I. stala

splatnou.
3. Nakoľko U. I. neplnil záväzok, podal žalobu, o ktorej rozhodol Okresný súdu Bratislava III sp. zn.
44C/84/2013zodňa04.11.2013tak,žezaviazaldlžníkanaplnenie.PretožeanipotomU.I.neplnil,podal
dňa 18.07.2014 návrh na vykonanie exekúcie. Tvrdil, že U. I. vlastnil v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov so žalovanou nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v okrese C., katastrálne územie H. v

hodnote 342.000 Eur, keď o hodnote týchto nehnuteľností vypovedal dlžník v trestnom konaní pred
vyšetrovateľom na Okresnom riaditeľstve policajného zboru v Lučenci. Bezprostredne potom, ako sa
stalapohľadávkažalobcuvykonateľnou,dlžníksazačalzbavovaťsvojhomajetku.Dňa15.05.2014spolu
so žalovanou uzavreli kúpnu zmluvu, ktorou predali svoje nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX V. Y.,
R. XXXX/X, H. za 342.000 Eur.
4. Dňa 21.05.2014 na notárskom úrade v Lučenci dlžník U. I. a žalovaná podpísali dohodu o

zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej „Dohoda“) podľa § 143a zák. č. 40/1964 Zb.
(Občiansky zákonník), v ktorej sa dohodli, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v okrese C.,
katastrálnom území Y., sa po ich kúpe stanú výlučným vlastníctvom žalovanej. Zároveň v ten istý
deň žalovaná podpísala kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX v hodnote 92.000 Eur. V čase nadobudnutia výlučného vlastníctva žalovanou

existovalomedzidlžníkomažalovanoumanželstvoajezrejmé,žeuvedenánehnuteľnosťbolavyplatená
žalovanou z finančných prostriedkov, ktoré patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže
tieto boli získané z predaja nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, uzavretie ktorej bezprostredne
predchádzalo uzavretiu kúpnej zmluvy, pričom v tom čase manželia (žalovaná a dlžník) predali
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov za 342.000

Eur. Žalovaná už nevlastní nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, ktoré kúpila do svojho výlučného
vlastníctva dňa 09.06.2014, pretože ich predala kupujúcim N. Z. a J. Z..
5. Okresný súd mal preukázané, že žaloba je dôvodná, keď Dohoda bola právny úkon vykonaný medzi
osobami blízkymi, vychádzal aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 17. 12. 2018, sp. zn. 4
Cdo/163/2007. Dospel k záveru, že Dohoda veriteľa ukracuje, pretože uzavretím Dohody sa majetok

jeho dlžníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov jednoznačne zmenšil, nakoľko týmto úkonom
sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV číslo XXX nadobudnutej z
kúpnej ceny v celosti patriacej do BSM. Uzavretím Dohody sa dlžník zbavil celého svojho majetku a
žalovaná následne túto predala. Súd konštatoval, že žalovaná nepreukázala, že úmysel svojho manžela
nemohlarozpoznaťaniprivyvinutínáležitejstarostlivosti.Zdôraznil,žepráveobranažalovanejspočívala

v jej tvrdení, že ona vyvinula snahu a následne podnikla kroky smerujúce k uzavretiu zmluvy o navýšení
hypotekárneho úveru, o predaji nehnuteľnosti v BSM a najmä že prinútila manžela, aby dňa 21. 5. 2014
uzavrel Dohodu o zúžení BSM, aby zabezpečila sebe a deťom strechu nad hlavou. Taktiež potvrdila, že
vedela o dlhoch manžela U. I. v čase uzatvárania ukracujúceho právneho úkonu, t. j. Dohody a sama sa
snažila prispieť k splateniu dlhov tým, že sa zamestnala ako pestúnka, teda v zmysle záverov uznesenia

Najvyššieho súdu SR že dňa 28. 2. 2011, sp. zn. 30 Cdo/4885/2010 musela byť uzrozumená s tým, že
niektorý veriteľ môže od dlžníka požadovať uspokojenie svojej pohľadávky aj z majetku, ktorý žalovaná
nadobudla na základe právneho úkonu - Dohody. Vo veci aplikoval ust. § 42 a a § 42b ods. 1, 2 OZ.
6. Proti tomuto rozsudku sa odvolala žalovaná, pričom okrem iných námietok poukázala na
ustálenú judikatúru všeobecných súdov, podľa ktorej pri odporovacích žalobách ukrátenie uspokojenia

pohľadávky veriteľa je vecou dôkazného bremena žalobcu. Žalobca musí v konaní preukázať, že
právnym úkonom dlžníka bola ukrátená pohľadávka veriteľa. Odporovateľnými nemôžu byť nikdy tzv.
ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. Na
druhej strane k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa nemôže dôjsť, ak sa síce
zmenší majetok dlžníka, avšak ak vlastní dlžník napriek odporovanému právnemu úkonu a ďalším

svojim dlhom taký majetok, ktorý sám o sebe postačuje k tomu, aby sa z neho veriteľ uspokojil.
Namietala, že žiadala vypočuť žalobcu, aby sa k vyjadreniam svedka U. I. vyjadril, čo súd odmietol.
Tiež namietala, že súd odmietol vykonať dokazovanie za účelom zisťovania skutočného majetku svedka
(či už nepripustením otázok na svedka alebo odmietnutím vykonania listinných dôkazov, zmlúv, ktoré
preukazovali, že svedok disponoval značným majetkom - z vyporiadania ktorého sa údajná pohľadávka

týkala), nakoľko podľa ustálenej judikatúry ku kráteniu nemôže dôjsť, ak sa síce zmenší majetok dlžníka,
avšak ak vlastní dlžník napriek odporovanému právnemu úkonu a ďalším svojim dlhom taký majetok,
ktorý sám o osebe postačuje k tomu, aby sa z neho veriteľ uspokojil.7. Odvolací súd rozsudok okresného súdu v I. a III. výroku podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a
vec v tomto rozsahu vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1, 2
CSP. V dôvodoch poukázal predovšetkým na to, že je potrebné vykonať navrhované dôkazy, ktoré majú

vplyv na tvrdenia žalovanej týkajúce sa rozsahu majetku U. I., keď jednou zo základných podmienok
odporovateľnosti a predpokladom pre možnosť uplatnenia tohto práva je to, že došlo skutočne k
ukráteniu veriteľa. Odvolací súd sa stotožnil s názorom okresného súdu v tom, že Dohoda o zúžení
bezpodielového spoluvlastníctva manželov je takým právnym úkonom, ktorým dochádza k zmenšeniu
majetku dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu. Okresnému súdu uložil

vykonať dokazovanie navrhnutými listinnými dôkazmi a výsluchom žalobcu na zistenie, či dlžník vlastní
majetok, ako to tvrdí žalovaná, ktorý by postačoval na to, aby sa z neho veriteľ uspokojil. Súd taktiež
bude venovať pozornosť tvrdeniu, že exekúcia nie je úspešná z dôvodu nemajetnosti dlžníka, overí
pravdivosť tohto tvrdenia. Nakoľko vo svojom rozhodnutí okresný súd neuviedol zistenia, ktoré vyplynuli
z výsluchu svedka U. I., uložil mu povinnosť jeho výpoveď v rozhodnutí vyhodnotiť.
8. Následne okresný súd rešpektujúc odvolacím súdom vyslovené právne závery doplnil dokazovanie a

vo veci opätovne rozhodol. Z doplneného dokazovania mal preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná.
Zotrval na svojich zisteniach a právnych záveroch, ktoré vyplynuli už z dokazovania vo veci pred druhým
rozhodnutím ako aj právnych záverov, s ktorými sa stotožnil aj odvolací súd. Dospel k záveru, že
Dohoda, ktorú uzavreli žalovaná s bývalým manželom (dlžníkom žalobcu podľa rozsudku Okresného
súdu Bratislava III č. k. 44C/84/2013-57) dňa 21.05.2014 bola právnym úkonom medzi dlžníkom a

osobou jemu blízkou - manželkou podľa § 116 Občianskeho zákonníka, lebo bola uzavretá za trvania ich
manželstva, pričom poukázal na závery uznesenia NS SR sp. zn. 4Cdo/163/2007 zo dňa 17.12.2008.
Dospel k záveru, že Dohoda veriteľa ukracuje, pretože uzavretím Dohody sa majetok jeho dlžníka v
bezpodielovom spoluvlastníctve manželov jednoznačne zmenšil, nakoľko týmto úkonom sa žalovaná
stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXX nadobudnutej z kúpnej

ceny v celosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Uzavretím Dohody sa bývalý
manžel - dlžník žalobcu zbavil celého svojho majetku a žalovaná následne tiež predala nehnuteľnosť
kúpnou zmluvou uzavretou dňa 24.08.2016. Súd odôvodnil, že pre neúspešnosť žaloby bolo potrebné,
aby žalovaná (na ktorej bolo dôkazné bremeno) preukázala, že úmysel svojho manžela (ktorý sa v
danomprípadepredpokladá)nemohlarozpoznaťaniprivyvinutínáležitejstarostlivosti.Žalovaná-osoba

blízka dlžníkovi (manželka dlžníka) musí preukázať, či a akú činnosť (aktivitu) vyvinula v dobe uzavretia
odporovaného právneho úkonu, t. j. 21.05.2014, aby úmysel dlžníka ukrátiť týmto úkonom veriteľa
poznala (mohla poznať) a, že táto činnosť (aktivita) predstavovala s ohľadom na okolnosti prípadnú
náležitú starostlivosť. Ak by žiadnu takú činnosť (aktivitu) v dobe úkonu nevyvinula alebo ak vyvinutá
činnosť nepredstavovala náležitú starostlivosť, nemôže sa už z tohto dôvodu odporovacej žalobe

ubrániť. Žalovaná v spore nepreukázala žiadnu činnosť (aktivitu) smerujúcu k tomu, že úmysel dlžníka
(bývalého manžela) ukrátiť veriteľa nemohla v dobe uskutočnenia odporovaného právneho úkonu, aj
pri vyvinutí náležitej starostlivosti rozpoznať. Práve naopak, obrana žalovanej spočívala v jej tvrdení, že
ona vyvinula snahu a následne podnikla kroky smerujúce k uzavretiu zmluvy o navýšení hypotekárneho
úveru o 100.000 Eur, o predaji nehnuteľností v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v katastrálnom

území H. na liste vlastníctva č. XXX v hodnote 342.000 Eur a najmä v tom, že prinútila manžela, aby
dňa 21.05.2014 uzavreli Dohodu o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov (podľa vlastného
tvrdenia preto, aby zabezpečila sebe a deťom strechu nad hlavou). Žalovaná potvrdila, že nehnuteľnosť
zapísanú na liste vlastníctva č. XXX kúpila do svojho výlučného vlastníctva z prostriedkov tvoriacich
masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a nenamietala ani to, že ju neskôr predala dňa

09.09.2016 N. Z. a J. Z.. Žalovaná tiež potvrdila, že vedela o dlhoch manžela U. I. v čase uzatvárania
ukracujúceho právneho úkonu, t. j. Dohody, sama sa snažila prispieť k splateniu dlhov tým, že sa
zamestnala resp. bola pestúnkou a za danej situácie i v zmysle záverov uznesenia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 30Cdo/4885/2010 z 28.02.2011, na ktoré v konaní poukázal žalobca, musela byť uzrozumená
s tým, že niektorý veriteľ môže od dlžníka požadovať uspokojenie svojej pohľadávky aj z majetku, ktorý

žalovaná nadobudla na základe právneho úkonu - Dohody, ktorým bol veriteľ, t.j. žalobca ukrátený.
9. Žalovanej sa ani po doplnení dokazovania nepodarilo preukázať svoje tvrdenie, že dlžník U. I. vlastní
majetok, ktorý by postačoval na to, aby sa z neho veriteľ - žalobca uspokojil. Výpoveďou svedka I. mal
súd preukázané, že o svojej ťaživej finančnej situácii povedal žalovanej, lebo dlhy už nevedel splácať,
nevedel nájsť riešenie a preto žiadal žalovanú, aby to riešenie našla ona. Riešením bola Dohoda o

zúžení BSM ktorú žalovaná a svedok uzavreli.
10. Proti rozsudku sa odvolala žalovaná proti výroku I. a výroku II. z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
b), e), f), h) CSP. Žiadala napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že súd žalobu zamietne.11.Poukázalanato,žezvýpovedežalobcuvyplynulo,žezmluvaopôžičke(vykonateľnérozhodnutieOS
BA III) a súdom priznaný nárok 46.000 EUR je spôsob vyporiadania zo simulovaného právneho úkonu.
Žalobca potvrdil, že odstúpil U. I. svoj podiel podniku Zberné suroviny Cífer a pôžička vo výške 46.000

EUR bola vyporiadací podiel vzhľadom na škody, ktoré U. I. spôsobil syn žalobcu. Podiel v podniku
Zberné suroviny mal obrovskú hodnotu. Tieto skutočnosti mal potvrdiť navrhnutý svedok U. I., ktorého
opätovný výsluch bol okresným súdom zamietnutý.
12. Bez ohľadu na to, že pohľadávka žalobcu voči U. I. vo výške 46.000 EUR bola žalobcovi priznaná
rozsudkom súdu, ktorý je právoplatne vykonateľný, skutočnosť, že k poskytnutiu žiadnej pôžičky medzi

žalobcom a žalovaným nikdy nedošlo, uvedená skutočnosť je dôvodom, že podľa § 42a ods. 2 OZ
žalovaná ako blízka osoba sa ani pri vynaložení náležitej starostlivosti nemohla dozvedieť, že dohodou
o zúžení BSM sa ukracuje uspokojenie pôžičky (a reálneho právneho úkonu), ktorý nikdy neprebehol.
13. Poukázala na to, že zo zmluvy o prevode hnuteľných vecí tvoriacich súbor podniku a zmluvy o
prevode vlastníckeho práva k veciam vyplýva, že U. I. v rozhodnom čase disponoval majetkom, ktorý
niekoľkonásobne pokrýval pôžičku, preto Dohoda o vyporiadaní BSM nie je a nemôže byť úkonom,

ktorým malo dôjsť, resp. mohlo dôjsť k uspokojeniu žalobcovej právoplatnej a vykonateľnej pohľadávky.
To, či exekútor poslal alebo neposlal správu o stave vedenia exekúcie, či zistil alebo nezistil existenciu
majetku U. I., nie je právne významnou skutočnosťou osvedčujúcou existenciu alebo neexistenciu
majetku U. I.. Tiež skutočnosť, že U. I. mal podať návrh na vyhlásenie osobného bankrotu, nie je
relevantnou právnou skutočnosťou, ktorá by mohla mať vplyv na skúmanie podmienok odporovateľnosti

právneho úkonu z 21. 5. 2014.
14. Podľa nej z racionálneho hľadiska v prípade, že pohľadávka žalobcu na vyporiadací podiel vo výške
46.000 EUR voči U. I. v súvislosti s odstúpením podielu v Zberných surovinách, ktorý nikdy nepatril
do BSM, a mal podľa tvrdenia žalobcu hodnotu 300.000 EUR, mala byť pohľadávka uspokojovaná z
peňažných prostriedkov získaných z predaja zberných surovín.

15. Poukázala na ustálenú rozhodovaciu prax všeobecných súdov pri odporovacích žalobách, keď
ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa je vecou dôkazného bremena žalobcu, ktorý musí preukázať,
že právnym úkonom dlžníka bola ukrátená pohľadávka veriteľa. Bez ohľadu na postavenie žalovanej ako
blízkej osoby, ak boli v konaní zo strany žalovanej produkované dôkazy (výsluch svedka U. I. a zmluvy
potvrdzujúce existenciu majetku U. I. v rozhodnom čase) v zmysle zásad dokazovania a prechodu

bremenatvrdeniaadôkaznéhobremenabolonastranežalobcu,abypreukázanéskutočnostispochybnil
a tieto svoje spochybnenia aj relevantne preukázal. Nakoľko žalobca podľa zásady koncentrácie žiadne
iné tvrdenia ani návrhy na dokazovanie nemal, podľa názoru právneho zástupcu žalovanej neuniesol
ani bremeno tvrdenia, ani samotné dôkazné bremeno.
16. K ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa nemôže dôjsť, ak sa síce zmenší majetok

dlžníka, avšak ak vlastní dlžník napriek odporovanému právnemu úkonu a ďalším svojim dlhom taký
majetok, ktorý sám osebe postačuje k tomu, aby sa z neho veriteľ uspokojil. Odporovateľnými nemôžu
byť nikdy tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku
dlžníka. Tiež namietala, že v prípade právneho úkonu, pôžičky medzi žalobcom a U. I. v skutočnosti
aj napriek tomu, že ide o reálny úkon, nedošlo k odovzdaniu ani prijatiu finančných prostriedkov

a simulovalo sa tak finančné vyporiadanie odovzdania polovice podielu podniku Zberné suroviny v
hodnote 18.000.000 Sk. Ku kráteniu nemôže dôjsť, ak sa síce zmenší majetok dlžníka, avšak ak vlastní
dlžník napriek odporovanému právnemu úkonu a ďalším svojim dlhom taký majetok, ktorý sám o sebe
postačuje k tomu, aby sa z neho veriteľ uspokojil.
17. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Napadnutý rozsudok žiadal potvrdiť a priznať náhradu

trov odvolacieho konania.
18. Odvolanie žalovanej opätovne považuje za účelové a právne irelevantné. Žalovaná neuviedla v
odvolaní také skutočnosti, ktoré zakladajú dôvodnosť podania odvolania a napĺňajú niektorý odvolací
dôvod, na ktorý sa v odvolaní žalovaná odvoláva. V odvolaní uvádza tie isté skutočnosti, ako použila v
rámci procesnej obrany na súde prvej inštancie a vo svojom skoršom odvolaní. Tieto dôvody možno skôr

chápať ako kontraproduktívne vo vzťahu k meritu veci, pretože skutkové tvrdenia žalovanej sú často
nepresné, protichodné a sú v zásadnom rozpore s tým, ako bol skutkový stav zistený a ustálený súdom
na základe dokazovania.
19. Žalovaná uviedla skutočnosti, ktoré nemajú oporu v zistenom skutkovom stave a skutočnosti
uvedené v bode III. odvolania sú skôr fabuláciou s cieľom zahmlievať, spochybniť doteraz spoľahlivo

zistený skutkový stav. Žalobca nikdy neuviedol tvrdenia tak, ako ich prezentuje žalovaná vo svojom
odvolaní, čo sa týka predovšetkým tvrdenia, že „priznaný nárok žalobcu na sumu 46.000 EUR je spôsob
vyporiadania sa zo simulovaného právneho úkonu“. Žalobca nikdy o takomto spôsobe vyrovnania ani
len neuvažoval a nevykonal žiadny úkon, ktorým by si chcel týmto spôsobom uspokojiť nároky.20. Žalobca zotrval na všetkých skutočnostiach, ktoré uviedol vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach
ako aj na pojednávaní. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd sa stotožnili s
jeho názorom, čo sa týka skutkového základu žaloby, ako aj právnej kvalifikácie a aj po doplnenom

dokazovaní na základe pokynov odvolacieho súdu možno tvrdiť, že žaloba je dôvodná. Rozsudok súdu
prvej inštancie považuje za vecne a právne správny, náležite odôvodnený. Žalovaná ani v doplnenom
dokazovaní na súde prvej inštancie neuviedla žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok
rozhodnutie odvolacieho súdu tak, ako to požaduje žalovaná.
21. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia

pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.
22. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

23. Po zrušení veci odvolacím súdom okresný súd náležitým spôsobom doplnil dokazovanie a vyvodil
z neho správne skutkové zistenia. Odvolací súd sa stotožňuje so zisteným skutkovým stavom ako aj
právnym posúdením, pričom v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odkázal na ustálenú rozhodovaciu prax.
24. Odvolací súd aj po doplnenom dokazovaní zotrváva na svojich názoroch vyslovených v skoršom
rozhodnutí. Pre určenie toho, voči akým úkonom je možné odporovať je rozhodujúce to, či týmto úkonom

dochádza k zmenám (prevodu) majetkových hodnôt na tretiu osobu. Môže to byť preto akýkoľvek úkon.
Rozhodujúce je iba to, či dochádza k uvedeným zmenám a táto zmena je dôsledkom ukrátenia veriteľa
(žalobcov). Zákon jasne stanovuje podmienky pre všetky dôvody za ktorých je možné právnemu úkonu
odporovať, a sú nimi a) pohľadávka veriteľa je vymáhateľná, b) právny úkon dlžníka bol uskutočnený v
posledných troch rokoch, c) právny úkon bol uskutočnený v úmysle ukrátiť veriteľa, d) právnym úkonom

došlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky (in fraudem creditoris).
25. Žalovaná v odvolaní, tak ako aj v predchádzajúcom odvolaní poukazuje na výpoveď svedka I.
(bývalého manžela), z ktorého sa dozvedela, že pôžička, od ktorej žalobca odvíja nárok, reálne nebola
uskutočnená a bola simulovaná, pričom za týmto účelom žiadala vypočuť žalobcu. Odvolací súd vo
vzťahu k judikovanej pohľadávke na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava III vyslovuje záver, že

námietka žalovanej v tomto smere nie je dôvodná. V danom prípade ide o pohľadávku žalobcu, ktorá mu
bola priznaná v riadnom konaní, pričom rozsudok prestavuje vymáhateľný titul, na základe ktorého sa
žalobca oprávnene domáha plnenia od žalovaného. Žalobca U. I. požičal 66.388 EUR, jeho pohľadávka
bola judikovaná Okresným súdom Bratislava III. Pre rozhodovanie v danej veci nie je náležitá námietka
žalovanej vo vzťahu k platnosti tohto právneho úkonu. Svojimi argumentami nemôže zvrátiť rozhodnutie

OSBAIII,ktorýprávoplatnýmavykonateľnýmrozsudkompriznalprávonazaplateniesumy66.388EUR.
Podstatné je to, že pohľadávka veriteľa je vymáhateľná (viď bod 24. vyššie). Okresný súd na doplnenie
uviedol svoje zistenia, z ktorých na dokreslenie situácie vyplynulo, že žalobca previedol na U. I. svoj
podiel vo firme v hodnote 10.000.000 Sk. Nakoľko uznal argument U. I., že syn žalobcu mu spôsobil
dlžobu vo výške 8.000.000 Sk, žalobca za syna tento dlh vyrovnal, a to práve z hodnoty patriacej mu

ako odstupujúcemu členovi združenia. Zostávajúcu sumu 2. 000.000 Sk U. I. nevedel žalobcovi vyplatiť,
čo dopĺňa súdom zistený skutkový stav, že nemal dostatok finančných prostriedkov. Preto sa dohodli, že
túto sumu žalobca nebude požadovať, ale mu ju prenechá s tým, že mu ju podľa dohody bude splácať.
Z tohto dôvodu uzavreli aj písomnú zmluvu o pôžičke. Tieto skutočnosti vyplynuli aj z výpovede svedka
U. I., bod 15 odôvodnenia rozsudku okresného súdu a sú v zhode s listinným dôkazom. Na doplnenie

odvolací súd uvádza, že Okresný súd Bratislava III z rozsudku zo dňa 4. 11. 2013, č. k. 44 C/84/2013-57
vyplýva, že došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke. Z rozsudku je zrejmé aj to, že súd rozhodol rozsudkom
pre zmeškanie, keď mal za to, že sú splnené všetky podmienky pre takéto rozhodnutie a v súlade s
ustanovením § 153b ods. 3 O. s. p. skutkovým základom rozsudku bol žalobcom tvrdený skutkový stav,
keďže ho súd považoval za nesporný. Žalovaný U. I. bol v konaní nečinný, na výzvu súdu, aby sa vyjadril

k veci, nereagoval. Súd posúdil povinnosť žalovaného podľa § 657 OZ ako zmluvu o pôžičke. Nebol
preto žiadny dôvod na to, aby súd vykonával dôkaz výsluchom U. I., ktorého naviac súd už vypočul
na pojednávaní dňa 28.11.2018. Nakoľko pohľadávka je judikovaná, nie je žiadny dôvod spochybňovať
alebo zaoberal sa jej dôvodom. Okresný súd správne poukázal na dôvody odporovateľnosti právneho
úkonu, keď pod písmenom a) poukázal na prvý predpoklad, a to, že pohľadávka veriteľa je vymáhateľná.

Táto podmienka bola nepochybne splnená, čo okresný súd dostatočne odôvodnil a s jeho závermi
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Pre posúdenie tohto predpokladu nie je rozhodujúce, či
žalovaná bola účastníkom tohto konania a na vykonateľnosti vydaného rozsudku žiadnym spôsobomnemôže nič zmeniť ani výsluch vo vzťahu k okolnostiam podpisu daného dokumentu. Odvolací súd preto
túto námietku nepovažuje za dôvodnú.
26. Odvolací súd sa stotožňuje aj s posúdením druhej podmienky, že právny úkon dlžníka bol

uskutočnený v posledných troch rokoch. Okresný súd rozhodnutie v tomto smere správne odôvodnil.
27. Vo vzťahu k tretej podmienke odvolací súd konštatuje, že závery okresného súdu sú taktiež správne.
Úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení
a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami, alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto
osôb. Táto vyvrátiteľná právna domnienka uľahčuje právnu pozíciu veriteľa, hoci aj tu existuje zákonná

výnimka. Uvedené neplatí, ak druhá strana (blízka osoba) dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri
náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať. Náležitá starostlivosť a schopnosť rozpoznať úmysel dlžníka
sú skutkové okolnosti, ktoré treba zisťovať konkrétne, diferencovane a špecificky v každom jednotlivom
prípade. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú námietku v tom zmysle, že žalovaná a bývalý manžel
už neboli si osoby blízke, čo žalovaná tvrdila. Toto tvrdenie považuje odvolací súd za účelové, keď
citované ustanovenie § 116 OZ definuje blízku osobu aj manžela, a to bez vzťahu k subjektívnym

pocitom manželov navzájom, teda sa neskúma miera ich náklonnosti, či averzie v prípade nezhôd. Bolo
preukázané, že bola to práve žalovaná, ktorá v snahe zachrániť majetok iniciovala predaj nehnuteľností,
z ktorej kúpnej ceny čiastočne bol vyplatený aj hypotekárny úver v banke, či iné dlhy. Pre naplnenie tohto
predpokladu nie je potrebné, aby žalovaná mala vedomosť o danej konkrétnej pohľadávke žalovaného
vzniknutej z právneho úkonu so žalobcom. Práve z týchto zistení vyplynula aj iniciatíva žalovanej,

aby uzavreli Dohodu o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Sama sa snažila prispieť
k splateniu dlhov tým, že sa zamestnala, resp. bola pestúnkou. Nie je podstatné, či žalovaná vedela
alebo nevedela o obchodných aktivitách bývalého manžela. U. I. však vypovedal, že o jeho finančných
ťažkostiach sa žalovaná dozvedela, keď vzali úver z banky 100.000 EUR. Žalovaná a teraz už bývalý
manžel U. I. počas trvania manželstva nepristúpili k zrušeniu BSM počas trvania manželstva. Príjmy

z podnikania tak plynuli do rodiny, stali sa súčasťou BSM, ktoré výhody požívala aj žalovaná, spolu
nadobudlinehnuteľnostiniezanedbateľnejhodnoty.Bolopreukázané,žeminimálnehypotékunezvládali
splácať, teda žalovaná vedela minimálne preukázateľne o tomto dlhu. Žalovaná namietala, že z výsluchu
svedka U. I. vyplynuli určité skutočnosti, preto žiadala vypočuť žalobcu, čo odvolací súd vykonal.
28. Jednou zo základných podmienok odporovateľnosti a predpokladom pre možnosť uplatnenia

tohto práva je to, že došlo skutočne k ukráteniu veriteľa. Pod ukrátením veriteľa je treba rozumieť
také zmenšenie majetku dlžníka, ktoré neumožní uspokojenie pohľadávky veriteľa celkom alebo aj
sčasti. Samotným zmyslom odporovacej žaloby, uvažované z pohľadu žalujúceho veriteľa, je dosiahnuť
rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že je voči nemu neúčinný dlžníkom urobený právny úkon,
ktorý skracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej

žalobe vyhovené, by malo predstavovať podklad na to, že sa veriteľ môže na základe titulu spôsobilého
na výkon rozhodnutia (exekučného titulu) vydaného proti dlžníkovi domáhať nariadenia výkonu
rozhodnutia (exekúcie) postihnutím toho, čo odporovaným (právne neúčinným) právnym úkonom, ušlo
z dlžníkovho majetku, a to nie proti dlžníkovi, ale voči osobe, s ktorou alebo v ktorej prospech bol
právny úkon urobený (pozri aj rozhodnutie NS ČR 30Cdo/5123/2009). Odvolací súd sa zhoduje s

názorom okresného súdu v tom, že Dohoda o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov je
takým právnym úkonom, ktorým dochádza k zmenšeniu majetku dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie
vymáhateľnej pohľadávky žalobcu.
29. Dlžníkove právne úkony skracujú pohľadávku veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku
dlžníka a aj v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže

dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci - nebyť týchto úkonov - by sa
z majetku dlžníka uspokojil (pozri aj rozhodnutie NS ČR 30do/794/2006). Zákonná požiadavka pre
odporovateľnosť právneho úkonu môže byť splnená len pri súčasnom naplnení dvoch podmienok, a
to 1/ majetok dlžníka má v dôsledku odporovateľného právneho úkonu objektívne menšiu hodnotu v
porovnaní so stavom pred týmto úkonom, 2/ zmenšenie majetku dlžníka má za následok, že veriteľ

sa z tohto majetku nemôže uspokojiť, hoci nebyť odporovateľného právneho úkonu by sa uspokojil.
Z uvedeného vyplýva, že odporovateľnými nemôžu byť tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých
nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. Uzavretú dohodu však nemožno považovať
za tzv. ekvivalentný právny úkon, takým je napr. uzavretie záložnej zmluvy.
30. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS ČR 30Cdo/5123/2009), podľa ktorého ku skráteniu

pohľadávky veriteľa nemôže dôjsť vtedy, ak dlžník napriek odporovanému úkonu a prípadným dlhom
vlastní majetok, ktorý postačuje, aby sa z neho veriteľ uspokojil; v takom prípade nie je úkon dlžníka
odporovateľný (porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 1. novembra 2004, sp. zn. 30 Cdo
2474/2003).31. Z doplneného dokazovania vyplynulo, že U. I. nedisponoval žiadnym preukázateľným majetkom,
exekúcia nebola úspešná, nebol zistený žiadny majetok. Dňa 01.06.2020 bolo vydané upovedomenie o
zastavení starej exekúcie, dňa 09.11.2020 bol zrušený exekučný príkaz prikázaním pohľadávky z účtu

v banke, následne bol povinný oddlžený v zmysle zák. č. 7/2006 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
a o zmene a doplnení niektorých zákonov a súdny exekútor prikázal odblokovať všetky bankové účty
povinného. Na pojednávaní dňa 23.06.2021 zástupca žalobcu preukázal písomným dôkazom, že návrh
na vyhlásenie konkurzu fyzickej osoby bol doručený Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 22.08.2019
a konkurz bol vyhlásený dňa 13.09.2019. V ňom navrhovateľ - dlžník hneď v prvom bode vyhlásenia

uviedol: „dlžník vyhlasuje, že je platobne neschopný, do toho stavu sa nepriviedol úmyselne, a pri
preberaní záväzkov sa nespoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť oddlžením“. Súčasne predložil súdu aj
upovedomenie o vyhlásení konkurzu pod číslom sp. zn. 5OdK/870/2019. Hoci žalovaná tvrdí, že podiel
v podniku Zberné suroviny mal obrovskú hodnotu, nie je zrejmé, prečo nesplácali hypotéku, prečo došlo
k predaju nehnuteľností, v konečnom dôsledku spôsobom, ktorý mal zabezpečiť bývanie žalovanej, a
prečo aj túto nehnuteľnosť žalovaná predala. V konaní bolo preukázané, že došlo k ukráteniu žalobcu

ako veriteľa. Odvolací súd stotožniac sa s rozsudkom okresného súdu v celom rozsahu ho ako vecne
správny potvrdil.
32. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto
mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
33. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo

zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád

neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.