Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. december 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/155/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114200268
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8114200268.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Branislava Brezu v právnej veci žalobcov: 1/ J.. W. E., N..
X.X.XXXX, A. W., Š. X, 2/ W.. N. E., N.. X.X.XXXX, A. W., Š. X, obaja zastúpení: JUDr. Eva Kákošová,
advokátka so sídlom Snina, Partizánska 1057, 3/ V.. Ď. A. D., T.. M., N.. X.XX.XXXX, A. N. R. Č.. XXX,
XXX XX, 4/ V. B., T.. B., N.. X.XX.XXXX, A. K.N. XX, XXX XX W., 5/ J.. P. V., N.. XX.X.XXXX, A. W., B.
XXXX/XX/a, proti žalovaným: 1/ T. C., N.. XX.XX.XXXX, A. W., B. XX, právne zastúpená: JUDr. Ernest
Vokál, advokát so sídlom Prešov, Hlavná 61, 2/ J. V., T.. K., N.. XX.X.XXXX, A. B. XXX/X, XXX XX R.
V. - W., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej 1/ proti rozsudku

Okresného súdu Prešov č.k. 10C/2/2014-197 zo dňa 10.5.2018 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Priznáva sa žalobcom v 1. až 5. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v 1.
rade v plnom rozsahu, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.

III. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalobcom v 1. až 5. rade vo vzťahu k žalovanej v 2.

rade sa nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej súd prvej inštancie) rozhodol takto, cit.:

„I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX kat. územie B. a
to k parcelám CKN č. XXX - zastavenej ploche a nádvoriu o výmere 37 m2, CKN č. XXX - zastavanej
ploche o nádvoriu o výmere 39 m2, CKN č. XXX - zastavanej ploche o výmere 45 m2, CKN č. XXX -
zastavanej ploche o výmer 166 m2 ako aj k rodinnému domu súp. č. XXXX postavenom na parcele CKN
č. XXX, rodinnému domu súp. č. XXXX postavenom na parcele CKN č. XXX a rodinnému domu súp.

č. XXXX postavenom na parcele CKN č. XXX.
a) do podielového spoluvlastníctva žalovanej v 1. rade T. C. a žalovanej v 2. rade J. V. sa prikazuje
rodinný dom súp. č. XXXX postavený na parcele CKN č. XXX a to v spoluvlastníckom podiele o veľkosti
70/88-tin žalovanej v 1. rade T. C. a v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 18/88-tin žalovanej v 2. rade
J. V., všetky nehnuteľnosti doteraz zapísané na LV č. XX k.ú. B..
b) do podielového spoluvlastníctva žalovanej v 1. rade T. C. a žalovanej v 2. rade J. V. sa ďalej prikazuje
parcela CKN č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 45 m2 a novovytvorená parcela č.

XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 43 m2 vytvorená z pôvodnej parcely CKN č. XXX a
to podľa geometrického plánu vyhotoveného J.. Q. Q., č. plánu XX/XXXX zo dňa 25.4.2016 úradne
overeným dňa 16.5.2016 a to v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 70/88-tin žalovanej v 1. rade T. C.a v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 18/88-tin žalovanej v 2. rade J. V., všetky nehnuteľnosti doteraz
zapísané na LV č. XX k. ú. B..

II. a) do podielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. rade J.. W. E. a jeho manželky žalobkyne v 2. rade
W.. N. E., žalobkyne v 3. rade V.. Ď.L. A. D., žalobkyne v 4. rade V. B. a žalobcovi v 5. rade J.. P.
V. sa prikazuje rodinný dom súp. č. XXXX postavený na parcele CKN č. XXX a rodinný dom súp. č.
XXXX postavený na parcele CKN č. XXX a to v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 16/215-tin žalobcovi
v 1. rade J.. W. E. a jeho manželke žalobkyni v 2. rade W.. N. E., žalobkyni v 3. rade V.. Ď. A. D. v

spoluvlastníckom podiele o veľkosti 99/215-tin, žalobkyni v 5. rade V. B. v spoluvlastníckom podiele o
veľkosti 50/215-tin a žalobcovi v 5. rade J.. P. V. v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 50/215-tin, všetky
nehnuteľnosti doteraz zapísané na LV č. XX k. ú. B..
b) do podielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. rade J.. W. E. a jeho manželky žalobkyne v 2. rade W..
N. E., žalobkyni v 3. rade V.. Ď. A. D., žalobkyni v 4. rade V. B. a žalobcovi v 5. rade J.. P. V. sa ďalej
prikazuje parcela CKN č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 39 m2, parcela CKN č. XXX -

zastavaná plocha a nádvorie o výmere 37 m2, a novovytvorená parcela č. XXX/X - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 139 m2 vytvorená z pôvodnej parcely CKN č. XXX a to podľa geometrického plánu
vyhotoveného J.. Q. Q. č. plánu XX/XXXX zo dňa 25.4.2016 úradne overeným dňa 16.5.2016 a to v
spoluvlastníckom podiele o veľkosti 16/215-tin žalobcovi v 1. rade J.. W. E. a jeho manželke žalobkyni
v 2. rade W.. N. E., žalobkyni v 3. rade V.. Ď. A. D. v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 99/215-tin,

žalobkyni v 4. rade V. B. v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 50/215-tin a žalobcovi v 5. rade J.. P.
V. v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 50/215-tin, všetky nehnuteľnosti doteraz zapísané na LV č. XX
k. ú. B..

III. Žalobcovia v 1. až 5. rade majú voči žalovanej v 1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV. Vo vzťahu medzi žalobcami v 1. až 5. rade a žalovanou v 2. rade súd náhradu trov konania stranám
nepriznáva."

2.Svojerozhodnutiespoukazomnaust.§123,§124,§137ods.1,2,§139ods.1,2,3,§140,§141ods.
1, 2, § 142 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, ako aj § 70 ods. 1, 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o Katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) odôvodnil
tým, že v prejednávanej veci je nesporné, že podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností
sú žalovaná 1/ v podiele 4/18, žalovaná 2/ v podiele 1/18, žalobcovia 1/ a 2/ v podiele 1/18, žalobkyňa 3/

v podiele 2/6, žalobkyňa 4/ v podiele 1/6 a žalobca 5/ v podiele 1/6 v zmysle čiastočného výpisu z LV ku
dňu 23.11.2017. Veľkosť spoluvlastníckych podielov nebola spochybnená ani žalovanými, pričom súd
prvej inštancie zdôraznil skutočnosť, že v zmysle § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona sú údaje katastra
hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. V tomto smere mal súd prvej inštancie situáciu za vlastnícky
ustálenú. Poukázal tiež na skutočnosť, že dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalovanej 1/

nevzhliadol, najmä z titulu, že u nej mal za preukázané nadužívanie predmetných nehnuteľností nad
rámec jej vlastníckeho práva, čo bolo potvrdené aj právnym zástupcom žalovanej 1/. Na LV č. XX k.ú.
B., obec W. sú síce pod jedným súpisným číslom XXXX evidované, ale X rodinné domy postavené na
parcelách č. XXX, XXX P. XXX. Po rozdelení podielového spoluvlastníctva môže aj naďalej žalovaná 1/
užívať rodinný dom so súp. č. XXXX postavený na parcele C KN č. XXX, ktorý zároveň môže obývať aj jej

svokra S. C. vystupujúca v tomto konaní ako svedkyňa a nie ako strana sporu, čo zároveň znemožňuje
aplikovanie prípadných dôvodov hodných osobitného zreteľa vo vzťahu k jej osobe. Svedkyňa S. C. nie
je vlastníkom sporných nehnuteľností, ani ich nájomcom. Zároveň nič nebráni, aby v tejto nehnuteľnosti
mali trvalý pobyt aj osoby uvedené v oznámení o trvalom pobyte (č.l. 156 spisu) predloženom právnym
zástupcomžalovanej1/.Zozápisniceoobhliadkevykonanejsúdomjezrejmé,žetietoosobytamnemajú

pobyt faktický, ale len administratívny.
Skutočnosť, že rozdelenie nehnuteľností a tým aj zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
je reálne možné, mal súd prvej inštancie preukázané nielen z geometrického plánu č. XX/XXXX, z
ktorého vyplýva, že pôvodná parcela č. XXX o výmere 166 m2 bola rozdelená na parcely č. XXX/X, na
ktorých sa nachádzali nehnuteľnosti - rodinné domy stojace na parcele č. XXX a XXX a na parcelu XXX/

X, na ktorej sa nachádza nehnuteľnosť č. XXX (č.l. 93 spisu) a rovnako táto skutočnosť vyplynula aj z
ohliadky na mieste samom.
Ohľadne námietky právneho zástupcu žalovanej 1/, že právni predchodcovia žalovanej 1/ M. C. P. S.
C. - jej B. nadobudli tieto nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.12.1991 od právnychpredchodcov žalobcov 3/, 4/ a 5/, prvoinštančný súd uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že došlo
k vyplateniu finančných prostriedkov z tejto sumy, avšak nosným je fakt, že návrh na registráciu zmluvy
bol zamietnutý rozhodnutím Štátneho notárstva v W. zo dňa 27.12.1992, pričom týmto rozhodnutím sa

zmluva zrušila (č.l. 152 spisu). Keďže nedošlo k zavkladovaniu predmetných nehnuteľností, nedošlo
ani k vzniku vlastníckeho práva kupujúcimi. Právny zástupca žalovanej 1/ nespochybnil, že zmluva
bola zrušená, nakoľko kupujúci z tejto kúpnej zmluvy M. C. P. S. C. nevedeli čítať a písať, a preto
nakoniec kúpna zmluva, keďže nebola vyhotovená pred notárom za prítomnosti svedkov, ani nebola
zaregistrovaná. Právni nástupcovia predávajúcich z kúpnej zmluvy zo dňa 23.12.1991 (žalobcovia 3/, 4/,

a 5/) na pojednávaní zhodne uviedli, že nemajú vedomosť o tom, že by právni predchodcovia žalovanej
1/ vyplatili ich právnym predchodcom nejaké finančné prostriedky z uvádzanej kúpnej zmluvy.
Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve,
pokiaľ o takéto zotrvanie ako spoluvlastník nemá záujem a vec je reálne deliteľná. Preto komparovaním
vlastníckeho práva a tzv. práva na bývanie namietaného právnym zástupcom žalovanej 1/ dospel k
záveru, že nakoľko právo na bývanie žalovanej strany nebude žiadnym spôsobom dotknuté, zrušením a

vyporiadaním podielového spoluvlastníctva dôjde k sprehľadneniu vlastníckych vzťahov a k zosúladeniu
stavu faktického so stavom právnym, zrušil preto podielové spoluvlastníctvo a vyporiadal ho v zmysle
žaloby.
O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len CSP) a v konaní plne úspešným žalobcom priznal voči žalovanej 1/ nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením. Vo
vzťahu medzi žalobcami 1/ až 5/ a žalovanou 2/ náhradu trov konania stranám sporu nepriznal, nakoľko
žalobcovia od žalovanej 2/ náhradu trov konania ani nežiadali.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná 1/ majúc za to, že sú

dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre nezrušenie a nevyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
V prvom rade súd prvej inštancie nesprávne uzavrel, že žalobcovia uniesli dôkazné bremeno vo vzťahu k
nevyplateniu finančných prostriedkov z kúpnej zmluvy, pretože v predmetnej kúpnej zmluve je uvedené,
že finančné prostriedky boli vyplatené pri podpise kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 25.11.1991. Samotná
okolnosť, že žalobcovia tvrdia opak, túto skutočnosť nepreukazuje. Práve naopak, žalovaná svoje

tvrdenie podoprela nielen textom zmluvy, ale aj svedeckou výpoveďou svojej B. S. C., ktorá peniaze
spolu s manželom vyplatili. Žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia neboli pri podpise zmluvy tých,
pre ktorých neschopnosť písať a čítať nebola zmluva zavkladovaná.
Rovnako je nesprávny záver súdu prvej inštancie, že okolnosti hodné osobitného zreteľa nemôže
uplatniťmimoosobyS.C.,pretožetátovypovedalaoskutočnostiach,ktorénásledneovplyvnilivlastnícky

režim k sporným nehnuteľnostiam. Ďalšou významnou okolnosťou, ktorú súd prvej inštancie nezohľadnil
je, že svojim rozhodnutím vystavil bezdomovectvu XX ďalších osôb, ktoré majú odvodené právo bývania
od vlastníčky, keďže ide o jej rodinných príslušníkov. Nesprávne je konštatovanie súdu, že ich pobyt v
domejelenadministratívnyaniefaktický,nakoľkotonemôžepreukazovaťskutočnosť,ženiesúprítomní
v rodinnom dome 365 dní v roku. Stále je to ich domov a doňho sa aj vracajú. Všetko vyššie uvedené by

sa nestalo, ak by došlo k zavkladovaniu zmluvy, ktorej kúpna cena bola nepochybne vyplatená a keďže
išlo o osoby neznalé práva (nevedeli ani písať, ani čítať), že zaplatením kúpnej ceny a nasťahovaním sa
považovali vec za vlastnícky uzavretú. Rovnako súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil stav užívania
nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve, ktoré nemožno vyhodnotiť v neprospech žalovanej 1/
s poukazom na okolnosti vyplatenia kúpnej ceny a domnienke, že nehnuteľnosť užívajú v rozsahu

vlastníctva žalovanej 1/. Táto skutočnosť zakladá iný záväzkovo-právny vzťah. Zároveň uviedla, že
žalobcovia 1/ a 2/ podali žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným
nehnuteľnostiam v roku 2014, avšak túto zobrali späť z dôvodu, že došlo k porušeniu jej predkupného
práva k týmto nehnuteľnostiam. Mala za to, že touto žalobou obišli jej predkupné právo, nakoľko
žalobcovia 3/ až 5/ predmetné nehnuteľnosti užívať nikdy nebudú. Vzhľadom na tieto okolnosti, ktoré súd

prvej inštancie nevzal do úvahy a nezohľadnil dôvody hodné osobitného zreteľa a svojim rozhodnutím
porušil ústavou chránené právo na obydlie, navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak,
že žalobu zamietne a priznal jej nárok na náhradu trov konania.

4. K odvolaniu žalovanej 1/ zaslal vyjadrenie žalobca 5/, v ktorom navrhol rozsudok súdu prvej inštancie

potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že právny zástupca žalovanej 1/
počas súdneho konania vlastnícke vzťahy nenamietal (č.l. 134 spisu), no v odvolaní ich zrazu uviedol.
Vlastnícke vzťahy sú nespochybniteľné. Tzv. kúpna zmluva z roku 1991 bola zrušená od začiatku,
pretože nebola naplnená, ba sa ani nezačala plniť. Právny zástupca žalovanej 1/ túto zmluvu vyhotovil aprijal splnomocnenie na jej registráciu, túto prácu nemohol dokončiť, pretože žiadne peniaze podľa tejto
zmluvy neboli vôbec vyplatené. Všetci účastníci sporu majú podľa tohto rozsudku presne vymedzené
svoje obydlie a bývanie, svoje súkromie, svoje majetkové pomery v nehnuteľnostiach. Dôvody hodné

osobitného zreteľa a bezdomovectvo tu nemôžu nastať. Žiadne predkupné spoluvlastnícke právo tu nie
je porušené. Súd prvého stupňa rozhodol zákonne, spravodlivo a citlivo. Nik z terajších spoluvlastníkov
nebude zbavený svojho majetku a bude si ho pokojne užívať a rozvíjať si svoj súkromný život.

5. K odvolaniu zaslala vyjadrenie tiež žalobkyňa 4/, v ktorom uviedla, že námietky žalovanej 1/ sú

irelevantné a bez dôkazu. Od roku 1991 do roku 2014, t.j. 23 rokov mala žalovaná dostatok času dokázať
platnosť kúpnej zmluvy alebo vypracovať novú kúpnu zmluvu. Jej mama ako účastníčka kúpnej zmluvy
z roku 1991 žiadne peniaze od M. C. P. S. C. nedostala a zmierila sa s tým, že jej podiel budú dediť
jej dedičia. Po rozdelení nehnuteľnosti podľa tohto rozsudku bude mať každý účastník svoje obydlie,
svoje súkromie a námietky o dôvodoch hodných osobitného zreteľa sú nedôvodné. Rozsudok nikoho
nezbavuje vlastníctva, naopak zvyšuje právnu ochranu každého účastníka sporu. Navrhla preto potvrdiť

napadnutý rozsudok a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

6. Prostredníctvom právnej zástupkyne žalobcovia 1/ a 2/ zaslali vyjadrenie k odvolaniu žalovanej, v
ktorom v súvislosti s odvolacím dôvodom, či došlo alebo nedošlo k vyplateniu finančných prostriedkov
z kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 25.11.1991 uviedli, že žalovaná 1/ sama, i prostredníctvom

právneho zástupcu na priame otázky súdu prvej inštancie nespochybnili veľkosť podielov jednotlivých
spoluvlastníkov evidovaných katastrom nehnuteľností, ani podiel žalovanej 1/. Táto neuvádzala a
netvrdila, že sa necíti byť spoluvlastníčkou a ani neuvádzala, že vlastníčkou má byť jej B. S. C.. Žalovaná
1/ sa stala podielovou spoluvlastníčkou titulom kúpnej zmluvy z roku 2009 od pôvodnej spoluvlastníčky
V. Ž., T.. K.. Medzi žalovanou 1/ a svedkyňou, účastníčkou kúpnopredajnej zmluvy z roku 1991 S. C.

je blízky vzťah, žalovaná 1/ je N. svedkyne S. C., preto jej argumentácia, že je na mieste prihliadať
na kúpnu zmluvu z roku 1991 je scestná, zavádzajúca a klamlivá. Nemožno totiž predpokladať, aby
žalovaná 1/ ako osoba, ktorá vie čítať a písať, si kupovala nehnuteľnosť, v ktorej bývala jej svokra iba čo
do podielu, pričom musela mať vedomosť o tom, že jej svokra sa cíti byť vlastníčkou tejto nehnuteľnosti.
Vzhľadom na to, že si kúpila iba podiel, je nepochybné, že tvrdenia žalovanej a jej svokry prezentované

pred súdom čo do dobromyseľnosti užívania nehnuteľností ako ich výlučného vlastníctva sú zavádzaním
súdu. Z uvedeného dôvodu nebola podaná ani v minulosti a ani počas tohto súdneho konania žiadna
žaloba o určenie vlastníckeho práva ani svokrou žalovanej a ani žalovaná 1/ nenapádala veľkosť jej
vlastníckeho podielu. Uvedené okolnosti len potvrdzujú, že svedkyňa S. C. nevyplatila kúpne ceny podľa
zmluvy z roku 1991, inak by sa domáhala svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v celosti a to

bez ohľadu na to, či vie čítať a písať. Žaloba o určenie vlastníckeho práva či už zo strany žalovanej
1/, ale najmä S. C. nebola podaná a tým nebol zápis v katastri nehnuteľností nijak spochybnený a
otázka vlastníctva nehnuteľností sa neriešila ani ako otázka predbežná, nakoľko žalovaná 1/ výslovne
pred súdom veľkosť podielov nespochybnila, ani netvrdila, že vlastníkmi sú iné osoby. Z týchto dôvodov
argumentácia v odvolaní, že prvostupňový súd nesprávne právne vyhodnotil otázku vyplatenia alebo

nevyplatenia kúpnej ceny podľa zmluvy z roku 1991 je pre toto konanie úplne nepodstatná. S. C.
nemohla byť dobromyseľná v užívaní nehnuteľnosti už len s ohľadom na kúpnu zmluvu z roku 2009
jej blízkej príbuznej žalovanej 1/ a jej nečinnosť pri usporiadaní si jej údajných vlastníckych nárokov
od roku 1991, čo nie je možné pri najlepšej vôli tolerovať tvrdeniami o tom, že nevie čítať a písať a
mala by byť neznalá práva. Takáto argumentácia právne neobstojí za stavu verejnosti a hodnovernosti

katastra nehnuteľností. S. C. si žiadne vlastnícke právo nenárokovala, nakoľko nedošlo k vyplateniu
kúpnych cien z jej strany. Právni nástupcovia pôvodných účastníkov zmluvy popreli, aby mali vedomosť
o vyplatení a predaji sporných nehnuteľností, pričom z ich výpovedí vyplýva, že sa cítili byť riadnymi
spoluvlastníkmi nehnuteľností a o údajnom vlastníckom práve S. C. nemali vedomosť. Naopak podrobne
popísali súdu, akým násilným spôsobom sa správali k nehnuteľnostiam, resp. k ostatným podielovým

spoluvlastníkom blízki príbuzní žalovanej 1/. Išlo o jasnú okupáciu nehnuteľností, nadužívaných bez
právneho dôvodu. V súvislosti s údajným bezdomovectvom poukázali na skutočnosť, že ani počas
ohliadky sa nikto v dome nenachádzal a tieto osoby sú síce evidované k trvalému pobytu, čo však nie
je dôkazom o ich užívaní nehnuteľností a že tam majú údajne domov. Žalovaná 1/ nenavrhla žiaden
dôkaz, žiaden výsluch svedkov alebo týchto tzv. užívateľov, hoci ju zaťažuje dôkazné bremeno. Jedinou

osobou, ktorá sa v nehnuteľnosti zdržiavala, bola svedkyňa S. C., aj to však sporadicky, nakoľko sa
táto svedkyňa a tiež žalovaná 1/ zdržiavajú v P.. Uvedené nepochybne vyplýva zo skutočností, že
žalovaná 1/ sa nezúčastňovala súdnych konaní. Svedkyňa S. C. sa bezdomovcom stať nemôže, resp.
nemusí, nakoľko v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa žalovaná 1/ stáva výlučnouvlastníčkou rodinného domu, v ktorom jej svokra môže mať zachovaný trvalý pobyt a taktiež aj ostatných
XX osôb, o ktorých nepochopiteľne žalovaná 1/ tvrdí, že sa stanú bezdomovcami. Táto skutočnosť
závisí výlučne od nej, či ako výlučná vlastníčka domu ponechá B. S. C. a ostatným príbuzným v tejto

nehnuteľnosti trvalý pobyt. Poukázala na zmätočné tvrdenia žalovanej v odvolaní a jej zavádzanie súdu
o dobromyseľnosti svojej a jej svokry. Nie je predsa možné hovoriť o dobromyseľnosti, ak v roku 2009
došlo k odkúpeniu podielu a nie celku a ide o vzájomne blízke osoby, ktoré spolu žijú a komunikujú
a následne po takmer 30 rokoch od údajného odkúpenia v roku 1991 hovoriť o dobromyseľnosti.
Ani odvolací dôvod o porušení predkupného práva neobstojí. Ak by skutočne žalovaná 1/ chcela

realizovať predkupné právo a zväčšiť svoj podiel alebo získať nehnuteľnosti v celosti, mohla tak od
roku 2009 urobiť mnohokrát. Žalobcovia majú právo žalobou o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, a to reálnym rozdelením veci eliminovať neúnosný právny stav ideálneho podielového
spoluvlastníctva. Jediným odvolacím dôvodom majú byť dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré
súd nemá vyporiadať podielové spoluvlastníctvo. Ide pritom o podielové spoluvlastníctvo vyššieho počtu
účastníkov, u ktorých nie je možné vôbec predpokladať vzájomnú súčinnosť pri nakladaní so spoločnými

nehnuteľnosťami a za stavu, že sa nevedie konanie o zmene vlastníctva alebo veľkosti podielov, ako aj
za stavu okupácie nehnuteľností jedným spoluvlastníkom, ktorý umožňuje zneužívajúc právny systém
z titulu len spoluvlastníctva menšinového podielu registrovať veľké množstvo osôb k trvalému pobytu
bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, a práve ktoré nevyporiadanie podielového spoluvlastníctva by
ďalej konzervovalo neúnosný právny stav ďalšie roky, čím by boli nepochybne obmedzovaní ostatní

podieloví spoluvlastníci pri výkone a realizácii ich vlastníckeho práva, čo je taktiež v rozpore s Ústavou
SR. Naopak žalovaná ako výlučná vlastníčka jej prikázaného domu a pozemku môže naďalej ponechať
trvalý pobyt a poskytnúť užívanie nehnuteľností všetkým osobám, ktorým to umožní, všetko v súlade
s veľkosťou jej reálne vyčleneného vlastníckeho podielu. Navrhli preto potvrdiť napadnutý rozsudok a
uplatnili si náhradu trov odvolacieho konania.

7. K odvolaniu zaslal svoje vyjadrenie aj samotný žalobca 1/, v ktorom z obdobných dôvodov navrhol
potvrdiť napadnutý rozsudok a uplatnil si trovy odvolacieho konania. Poukázal na skutočnosť, že kúpna
zmluva z 25.11.1991 bola toho istého dňa predložená štátnemu notárovi k registrácii, pričom registrácia
mala byť urobená 23.12.1991. Na samotnú registráciu sa nedostavili ani predávajúci, ani svedkovia, ani

sám Q.. M., právny zástupca žalovanej 1/, ktorý túto zmluvu tvoril, ručil za ňu a prijal splnomocnenie na
jej registráciu. Príčinou nedostavenia sa povinných bolo finančné nevysporiadanie medzi kupujúcimi a
predávajúcimi podľa tejto zmluvy. Finančné čiastky boli v zmluve uvedené len fiktívne a vôbec neboli
vyplatené ani do registrácie 23.12.1991 a kúpna zmluva sa ani nezačala plniť. Toto Q.. M. vedel a z toho
dôvodu sa ani registrácie kúpnej zmluvy nezúčastnil. Štátny notár čakal s registráciou do 27.12.1992

- 1 rok a následne registráciu kúpnej zmluvy zamietol a zmluvu zrušil (nebola naplnená). V bode VI.
samotnej kúpnej zmluvy stojí, že ak nebude registrovaná, tak sa zrušuje. Toto všetci účastníci zmluvy
dobre vedeli. Aj následne dňa 26.3.2009 Q.. M. dával zavkladovať kúpnu zmluvu T. C., takže o všetkých
týchto problémoch vedel a nekonal. V zmysle rozsudku bude mať žalovaná 1/ vlastnícke právo v dome
na parcele č. XXX a tam bude bývať celá rodina C., tam bude ich obydlie, tam bude zohľadnené aj tzv.

odvodené právo bývania a tam budú mať zaručené všetky občianske a ľudské práva. Iba a len rodina C.
obývala celú nehnuteľnosť a časť nehnuteľnosti nad vlastnícky podiel okupovala a nedovolila ostatným
spoluvlastníkom vstup do spoločnej nehnuteľnosti a užívať ju pod rôznymi hrozbami. Dôvody hodné
osobitného zreteľa neexistujú. Vlastníctvo bude zachované pre všetky strany sporu, len bude vzájomne
oddelené, aby nedochádzalo k osobnému stretu rodiny C. verzus žalobcovia. Týmto rozsudkom bude

všetkýmstranámsporuurčenéobydlie,jehonedotknuteľnosťanezávislosťodexekúciínapanižalovanú
1/.

8. K odvolaniu žalovanej 1/ sa vyjadrila aj žalobkyňa 3/. Uviedla, že kúpna zmluva z roku 1991 bola
zrušená od začiatku pre finančné neplnenie. Ona svoj podiel nadobudla od svojej mamy Z. M. v roku

2006. Vtedy rodina C. na predmetných nehnuteľnostiach nevlastnila nič. Až v roku 2009 žalovaná 1/
kúpilapodielodV.Ž.atútokúpnuzmluvutaktiežrežírovalQ..M.aužvtedyvedel,žejenovouvlastníčkou
práve žalobkyňa 3/. Rozsudok súdu prvej inštancie vymedzuje vlastnícke a užívateľské vzťahy, aby v
budúcnosti nedochádzalo k hrubému napádaniu jej osoby rodinou C.. Navrhla preto napadnutý rozsudok
potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúcev zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a
contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke
odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej 1/ nie je dôvodné.

10. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností
bol vyvedený správny právny záver. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že námietky
odvolateľa pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutia sú nedôvodné. Súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,

stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,
podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalobcu, teda súd
prvej inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu

jeho základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu totiž
postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo
strán konania na súdnu ochranu, túto stranám konania poskytol v požadovanej kvalite. Ani v priebehu
odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo.

11. Podľa § 142 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a
vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a
na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť
a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo

spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných
osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo
predajom veci a rozdelením výťažku.

12. Každý spoluvlastník má právo obrátiť sa na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva, čo vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v
spoluvlastníckom vzťahu. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva musí súd
zistiť spoľahlivo okruh spoluvlastníkov a výšku ich podielov. Občiansky zákonník upravuje jednotlivé
spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre
súd záväzné. Prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva - reálne rozdelenie

medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov - prichádza do úvahy tam, kde predmet spoluvlastníctva je
reálne deliteľný. Ak je predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálne deliteľný
pozemok, jeho rozdelenie treba uskutočniť na základe geometrického plánu overeného príslušným
katastrálnym úradom. Ak je predmetom konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
stavba, jej reálne rozdelenie treba posudzovať v súlade so stavebným zákonom. V predmetnej právnej

veci súd prvej inštancie uvedené zásady v celom rozsahu rešpektoval. Pri zrušení a vyporiadaní
podielovéhospoluvlastníctvazohľadnilveľkosťpodielovjednotlivýchspoluvlastníkovarovnakoajúčelné
využitie veci. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na liste vlastníctva č. XX, k. ú. B., obec W., sú
evidované X parcely, a to parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 37 m2, parcela č.
XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 39 m2, parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o

výmere 45 m2 a parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 166 m2, ako aj rodinné domy so
súpisným číslom XXXX, z ktorých jeden stojí na parcele č. XXX, druhý na parcele XXX a tretí na parcele
XXX. Podielovými spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností sú žalovaná 1/ v podiele 4/18-tiny, žalovaná 2/
v podiele 1/18-tiny, žalobcovia 1/ a 2/ v podiele 1/18-tiny, žalobkyňa 3/ v podiele 2/6-tiny, žalobkyňa 4/ v
podiele 1/6-tiny a žalobca 5/ v podiele 1/6-tiny ako to vyplýva z výpisu z LV zo dňa 23.11.2007, pričom

tento stav je nezmenený aj v súčasnosti. Reálnu možnosť rozdelenia nehnuteľností a následné zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva mal súd prvej inštancie preukázaný nielen z ohliadky na
mieste samom, ale aj z geometrického plánu č. XX/XXXX, vyhotoveného J.. Q. Q. zo dňa 25.04.2016,
ktorý bol úradne overený dňa 16.05.2016. V zmysle tohto geometrického plánu pôvodná parcela č. XXX
o výmere 166 m2 bola rozdelená na parcely č. XXX/X, na ktorej sa nachádzajú rodinné domy stojace

na parcele č. XXX a XXX a na parcelu č. XXX/X, na ktorej sa nachádza rodinný dom stojaci na parcele
č. XXX.13. Civilné sporové konanie je ovládané zásadou kontradiktórnosti, ktorá je vyjadrená v článku 9 CSP
a podľa ktorej strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany
a môžu k ním vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon. Uvedená zásada súvisí aj s tzv.

dôkazným bremenom, keď strana sporu, ktorá chce byť v konaní úspešná, musí uviesť tak bremeno
tvrdenia, t. j. tvrdiť určité skutočnosti a bremeno dôkazu, t.j. tvrdené skutočnosti aj preukázať.

14. V prejednávanej veci žalobcovia nielen tvrdili, ale aj preukázali, že sú podielovými spoluvlastníkmi
predmetnýchnehnuteľnostívychádzajúczlistuvlastníctvač.XXk.ú.B.,obecW.,okresW..Žalovaná1/v

priebehu konania aj sama, aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu nenamietala vlastnícke vzťahy,
až v priebehu odvolacieho konania uviedla, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutočnosť v
súvislosti s nevyplatením finančných prostriedkov z kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 25.11.1991. Práve
v tejto zmluve je uvedené, že finančné prostriedky boli vyplatené pri podpise zmluvy a vyplýva to aj zo
svedeckej výpovede B. žalovanej 1/. Mala za to, že preukázala, že k vyplateniu finančných prostriedkov
skutočne došlo.

15. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle bodu III. kúpnej zmluvy z
25.11.1991 (č.l. 151 a nasl. spisu) kúpna cena je stanovená znaleckým posudkom na sumu 40.576,-
Kčs, z ktorej sumu 10.405,- Kčs vyplatili kupujúci predávajúcej V. B. pred podpisom tejto zmluvy, sumu
10.405,- Kčs predávajúcemu Q. V. pred podpisom tejto zmluvy a sumu 8.812,- Kčs predávajúcej Z. M.

pred podpisom tejto zmluvy a zvyšok kúpnej ceny vo výške 12.000,- Kčs zaplatia kupujúci predávajúcej
Z. M. do 6 mesiacov od registrácie tejto zmluvy. V zmysle bodu VI. účastníci zmluvy berú na vedomie,
že vlastníctvo uvádzanej nehnuteľnosti sa nadobúda až účinnosťou tejto zmluvy, pre ktorú je potrebná
registrácianaštátnomnotárstve.Akzmluvanebuderegistrovaná,taksazrušuje.VbodeVIII.jeuvedené:
kúpna zmluva bola vyhotovená advokátom JUDr. Ernestom Vokálom, ktorého súčasne účastníci zmluvy

splnomocňujú k úkonom súvisiacim s registráciou kúpnej zmluvy. K zavkladovaniu predmetnej kúpnej
zmluvynedošlo.Vychádzajúczvýpisuzlistuvlastníctvač.XX,k.ú.B.,obecW.vlastníkmitamuvedených
nehnuteľností sú strany sporu a to žalovaná 1/ v podiele 4/18, žalovaná 2/ v podiele 1/18, žalobcovia
1/ a 2/ v podiele 1/18, žalobkyňa 3/ v podiele 2/6, žalobkyňa 4/ v podiele 1/6 a žalobca 5/ v podiele
1/6. Za tohto stavu sa odvolacie dôvody javia ako nelogické a vzájomne si odporujúce. Ak by totiž malo

v roku 1991 dôjsť k platnému uzavretiu kúpnopredajnej zmluvy a jej následnej registrácii, vlastníkmi
týchto sporných nehnuteľností by mali byť B. žalovanej 1/ M. C. a S. C. v konaní vypočutá ako svedkyňa.
Na druhej strane sa však žalovaná 1/ považuje za spoluvlastníčku predmetnej nehnuteľnosti, keď svoj
podiel 4/18-tiny nadobudla na základe kúpnej zmluvy pod VXXX/XXXX, ktorá skutočnosť vyplýva aj z LV
č. X, k.ú. B., obec W.. Nakoľko však otázka vlastníctva nehnuteľností sa v predmetnom konaní neriešila

ani ako otázka predbežná, nakoľko žalovaná v 1/ pred súdom veľkosť podielov nespochybnila a ani
netvrdila, že vlastníkmi sú iné osoby, uvedená odvolacia námietka sa javí ako neprípustná novota v
zmysle § 366 CSP. Predmetom tohto konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a
to medzi tými stranami sporu, ktoré sú ako podieloví spoluvlastníci evidovaní Katastrom nehnuteľností
na LV č. XX, k.ú. B., obec W..

16. V súvislosti s odvolacou námietkou ohľadne dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane
žalovanej 1/, odvolací súd uvádza, že rovnako ako súd prvej inštancie ani odvolací súd tieto nevzhliadol
a nebolo ich potrebné ani skúmať.

17. Občiansky zákonník v ust. § 142 ods. 2 nevysvetľuje, čo treba rozumieť pod dôvodmi hodnými
osobitného zreteľa. Keďže tieto osobitné dôvody nie sú taxatívne ani demonštratívne v zákone uvedené,
je na súde, aby z výsledkov vykonaného dokazovania sám vyvodil, zhodnotil ich existenciu a závažnosť,
čo by mu umožnilo rozhodnúť, či treba zamietnutím návrhu poskytnúť právnu ochranu niektorému zo
spoluvlastníkovtým,žesaspoluvlastníctvokspoločnejvecinaďalejzachováanezruší.Existenciatýchto

dôvodov musí byť natoľko závažná, aby bola nimi opodstatnená výnimočnosť takéhoto rozhodnutia.
Logicky musí ísť o skutočnosti takého významu a intenzity, že keby ich nebolo, súd by žalobe vyhovel.
Dôvody hodné osobitného zreteľa musia teda spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri nich záujem
žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený, sa v porovnaní so záujmom žalobcov zrušiť
podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší.

18. K zamietnutiu návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže dôjsť iba
výnimočne. Je to v prípade, ak vec tvoriaca predmet spoluvlastníctva nie je reálne deliteľná a ďalším
dvom spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nej (to je prikázanie veci zanáhradu a jej predaju) bránia dôvody hodné osobitného zreteľa. Ich existenciu súd musí starostlivo
skúmať individuálne, v každej prejednávanej veci.

19. Návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu nemôže
súd zamietnuť z dôvodov hodných osobitného zreteľa, pokiaľ je tu možné vyporiadanie spoluvlastníctva
rozdelením veci (R 41/1988).

20. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo reálnym

rozdelením medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Zamietnutie návrhu na zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prichádza do úvahy iba vtedy, ak vec tvoriaca predmet
spoluvlastníctva nie je reálne deliteľná a ďalším dvom spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, teda prikázaniu veci za náhradu a jej predaju bránia dôvody hodné osobitného zreteľa.
Odvolacia námietka žalovanej 1/ ohľadne dôvodov hodných osobitného zreteľa teda nemôže v danom
prípade obstáť. Súd prvej inštancie jasne vysvetlil, z akých dôvodov podielové spoluvlastníctvo strán

sporu zrušil a následne vyporiadal a to komparovaním vlastníckeho práva a tzv. práva na bývanie
namietaného právnym zástupcom žalovanej 1/ ohľadne ďalších XX osôb prihlásených k trvalému pobytu
v spornej nehnuteľnosti a vysvetlil, že právo na bývanie žalovanej strany nebude žiadnym spôsobom
dotknuté a nič im nebráni, aby v tejto nehnuteľnosti mali trvalý pobyt aj naďalej. Uvedené úvahy sú ale
nadbytočné, nakoľko v danom prípade došlo k reálnemu rozdeleniu sporných nehnuteľností a dôvody

hodné osobitného zreteľa, ktoré by bránili zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva ohľadne
sporných nehnuteľností, nebolo potrebné skúmať a naviac ich ani súd nevzhliadol.

21. Za tohto stavu bolo dôvodné žalobe vyhovieť, podielové spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať.
Nakoľko k jeho zrušeniu a vyporiadaniu došlo v súlade s ust. § 142 ods. 1 OZ odvolací súd napadnutý

rozsudok vo veci samej potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

22. Nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie ohľadne náhrady trov konania zodpovedá ust. § 255 ods.
1 CSP, ako aj postoju strán sporu, keď v konaní úspešným žalobcom priznal vo vzťahu k žalovanej 1/
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a vo vzťahu medzi žalobcami a žalovanou 2/ náhradu

trov konania strán nepriznal, keďže žalobcovia od žalovanej 2/ náhradu ani nežiadali, odvolacím súdom
boli potvrdené aj výroky III. a IV. ohľadne náhrady trov konania ako vecne správne.

23. O trovách odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcami 1/ až 5/ a žalovanou 1/ bolo rozhodnuté
podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli v

plnom rozsahu úspešní žalobcovia, a preto im súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom
o výške náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

24. Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcami 1/ až 5/ k žalovanej 2/, rovnako
boli žalobcovia plne úspešní, avšak z obsahu vyjadrení žalobcov k odvolaniu, ako aj z ich návrhov v

priebehu celého konania vyplýva, že náhrada trov konania od žalovanej 2/ žalobcovia nežiadajú. Za
stavu, že žalovaná 2/ so žalobou súhlasila a v odvolacom konaní bola pasívna, odvolací súd s poukazom
na základne princípy CSP (článok 3 a článok 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku) nárok na náhradu
trov odvolacieho konania žalobcom vo vzťahu k žalovanej 2/ nepriznal.

25. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).