Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. apríl 2022

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10Csp/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8819200128
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2022:8819200128.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinom Kopinom v spore žalobkyne: U. O., K..

X.X.XXXX, Z. XXX, R.. B. K. I. proti žalovaným: 1./ PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 36482251, 2./ J. W. W..Y..R.., Z. XXX, R.. B. K. I., H.: XXXXXXXX (len v konaní o
nariadenie neodkladného opatrenia), o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy spoludlžníka,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Z r u š u j e s a Uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou, spisová značka 10Csp/4/2019-22

zo dňa 31.01.2019, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie s účinnosťou od nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť trovy konania žalovanému v 1./ rade, vrátane trov konania
Krajského súdu v Prešove ako súdu odvolacieho pod číslom konania 5CoCsp/39/2020 v rozsahu
100%. O výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaný v 2./ rade n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 15.1.2019 žiadala, aby súd uložil žalovanému v 1./ rade
povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy spoludlžníka č. 1 č. XXXXXX-XXXXX, ktorú
žalobkyňa uzavrela so žalovaným v 1./ rade dňa 15.4.2014. So žalovaným v 1./ rade chcel manžel
žalobkyne uzavrieť úverovú zmluvu, načo žalovaný v 1./ rade predložil žalobkyni listiny s tým, že ak
chce aby bol jej manželovi úver poskytnutý, je potrebné aby sa ona stala spoludlžníkom v tomto v tomto
zmluvnom vzťahu. Predložené listiny žalobkyňa podpísala v presvedčení, že je ručiteľkou Zmluvy o

revolvingovom úvere č.XXXXXX-XXXXX zo dňa 15.4.2014. Až od svojho zamestnávateľa, zo Žiadosti
o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 29.10.2018, ktorú žalovaný v 1./ rade predložil zamestnávateľovi
žalobkyne dňa 9.11.2018, sa táto dozvedela, že podpísala aj Dohodu o zrážkach. Aj keď bola táto
uzavretávoformeosobitnejlistiny,nebolaojejdôsledkochnijakopoučenáanemalmožnosťjuodmietnu,
ak chcela úver získať.

2. Žalovaný v 1./ rade požiadal zamestnávateľa žalobkyne - žalovaného v 2./ rade o vykonávanie zrážok

zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by ukladalo žalobkyni
povinnosť plniť niečo žalovanému v 1./ rade, žalovaný v 2./ rade je povinný vykonávať zrážky z jej mzdy
a tento výkon ona nemá možnosť ani obmedziť ani zastaviť. Žalovaný v 2./ rade je podľa zákona povinný
vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne bez ohľadu na existenciu, resp. neexistenciu sporu. Žalovaný v1./ rade ako veriteľ, výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akejkoľvek súdnej kontroly uvedenej
spotrebiteľskej zmluvy, ktorá podľa názoru žalobkyne obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré
by inak podliehali ex offo súdnej kontrole. Žiadosť žalovaného v 1./ rade adresovaná žalovanému v

2./ rade o vykonávanie zrážok, žalobkyňa preukázala listom zo dňa 29.10.2018. Už na prvý pohľad
podľa názoru žalobkyne ide o zmluvu rozpornú s dobrými mravmi. Ide o zmluvu o úvere č. XXXXXX-
XXXXX zo dňa 15.4.2014. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 6.336
eur. V zmysle zmluvy sa dlžník zaviazal že predmetnú sumu vráti v 36-tich mesačných splátkach po
176 eur. V zmluve - bod 4.1 je uvedená zmluvná odmena vo výške 4.136 eur, ktorá bola splatná ku

dňu poskytnutia úveru. Žalovaný v 1./ rade teda skutočne poskytol finančné prostriedky v sume 2.200
eur. Okamžite si započítal zmluvnú odmenu vo výške 4.136 eur. Žalovanému v 1./ rade žalobkyňa
doposiaľ uhradila sumu 2.112 eur. Žalovaný v 1./ rade oznámil listom žalovanému v 2./ rade, že výška
dlhu žalobkyne predstavuje čiastku 10.035,82 eur. Inštitút Dohody o zrážkach nie je podľa žalobkyne
založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa - žalovaného v
1./ rade, o výške pohľadávky s prísl.. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale ako uvádza

judikatúra súdneho dvora, v takom prípade je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu
nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže objektívne vyhodnotiť.

3. O uplatnenom nároku súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 10Csp/4/2019-56 zo dňa 13.2.2020, tak že:

I. Žalovaný v 1./ rade je p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov)
Spoludlžníka č. 1 č. XXXXXX-XXXXX z 15.04.2014, k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXX-
XXXXX z 15.04.2014, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 1./ rade, na výkon zrážok zo mzdy
žalobkyne, s účinnosťou od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Z r u š u j e sa uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp.zn. 10Csp/4/2019-22 zo dňa
31.1.2019, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, s účinnosťou od nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. Žalobkyňa voči žalovaným n e m á nárok na náhradu trov konania.

4. Na odvolanie žalovaného v 1./ rade Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 5CoCsp/39/2020-75
zo dňa 17.6.2021 zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu 1. inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

5. Z vyššie uvedeného rozhodnutia vyplýva, že odvolacie námietky žalovaného v 1./ rade sú dôvodné.
Súd prvej inštancie sa nezaoberal námietkou miestnej príslušnosti vznesenej žalovaným v1./ rade
pri jeho prvom úkone, teda pri vyjadrení k žalobe. Skutočne sa jedná o otázku zachovania práva
na zákonného sudcu. Zároveň súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie navrhované žalovaným v
1./ rade, a zároveň ani neuviedol prečo sa tvrdeniami žalovaného v 1/ rade nezaoberal a prečo

nepripojil spis, ktorý žalovaný v 1./ rade navrhol pripojiť, prípadne prečo nevykonal ďalšie dôkazy. Preto
odvolací súd prisvedčil žalovanému v 1./ rade, že súd 1. inštancie sa riadne nevysporiadal s tvrdeniami
žalovaného v 1./ rade a navrhovanými dôkazmi, čím bolo porušené právo žalovaného v 1./ rade na
spravodlivý proces. Súd 1. inštancie nevykonal dôkazy navrhované žalovaným v 1./ rade, hoci tieto mali
preukazovať takú medzi stranami spornú skutkovú okolnosť, ktorá je pre meritórne posúdenie žalobného

nároku významná. Preto súd 1. inštancie sa bude zaoberať sa dôkazmi, ktoré navrhol žalovaný, teda
buďtietodôkazyvykonaťataksavysporiadaťsnámietkoumiestnejpríslušnostiOkresnéhosúduVranov
nad Topľou, s otázkou či sa jedná o spotrebiteľskú vec a či je nárok dôvodný, prípadne nech súd 1.
inštancie vysvetlí, prečo ich vykonanie nie je potrebné. Odvolaciemu súdu sa však javí, že navrhované
dokazovanie je účelné.

6. Podľa § 391 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, (ďalej len CSP“), ak odvolací
súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého
právomoci vec patrí.

7. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia: Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.8. Po vrátení veci nadriadeným súdom z dôvodu zrušenia napadnutého rozsudku v celom rozsahu súd
prvej inštancie vec opätovne prejednal a rozhodol.

9. V súlade s právne záväzným názorom nadriadeného súdu vyjadreným v jeho odôvodnení v súlade
s citovaným § 391 ods. 2 CSP, súd prvej inštancie vykonal všetky sporovými stranami navrhnuté
dôkazy, teda nebolo dôkazu, ktorý by niektorá sporová strana navrhovala a súd by ho na pojednávaní
nevykonal, vrátane pripojenia a vykonania relevantných častí spisu Okresného súdu Bratislava V, sp.
zn. 1CbZm/1114/2015.

10. Po vrátení veci na pojednávaní súd vykonal nasledovné listinné dôkazy: výsluchom žalobkyne,
žiadosťou o úver, zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX, Splátkovým kalendárom k
zmluve, oznámením žalovaného v 2./ rade, ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu a
pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 1CbZm/1114/2015, za účelom preukázania
skutkových tvrdení žalovaného v 1./ rade. Z vykonaného dokazovania v pôvodnom konaní súdu prvej

inštancie, ako aj po doplnení dokazovania súdom prvej inštancie po vrátení veci nadriadeným súdom,
súd po zhodnotení každého dôkazu jednotlivo a všetkých dôkazov vo vzájomnej súvislosti zistil tento
skutkový stav veci:

11. V konaní žalobkyňa žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody

o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) Spoludlžníka č. 1 č. XXXXXX-XXXXX, z 15.4.2014, k Zmluve o
revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXX, z 15.04.2014, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 1./
rade, ako aj dlžníkom a spoludlžníkom č. 2.

12. Dňa 15.4.2014 strany sporu uzatvorili Zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalovaný

v 1./ rade poskytol žalobkyni revolvingový úver vo výške 6.336 eur, ktorú sa dlžník zaviazal splácať v
36-tich mesačných splátkach po 176 eur mesačne. Súčasťou úverovej zmluvy bol aj bod 3 - Dohoda o
zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka, kde je okrem iného uvedené, že zamestnávateľ
žalobkyne bude v riadnom výplatnom termíne zrážať čiastku vo výške 176 eur mesačne a odvádzať
ju na účet žalovaného v 1./ rade. Bez samotného podpisu, ktorým klient vyjadrí súhlas s touto dohodou

o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, je dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov neplatná.

13. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V súd zistil že právoplatným rozsudkom Okresného
súdu Bratislava V zo dňa 12.9.2018, č. k. 1CbZm/1114/2015-130 vyplýva, že žalovaným X. O., H.:
XXXXXXXX, U. O., K.. X.X.XXXX U. Q. X., K.. XX.X.XXXX, bola uložená povinnosť zaplatiť spoločne a

nerozdielne zmenkovú sumu 4.364,80 eur s prísl. a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 15,88%. Zaplatenie tejto sumy vyplýva zo zmluvy o revolvingovom úvere, na ktorý sa žalobkyňa
odvoláva aj v tomto konaní a ktorého predmet konania s týmto úverom súvisí, kde všetci žalovaní
zhodne uviedli, že poskytnutý úver potrebovali použiť na vlastnú spotrebu, nie na účely podnikania.
Protistrana namietala, že zmluva bola uzatvorená ako podnikateľský úver, žalovaný X. O. o úver žiadal

ako podnikateľský subjekt, a zmluvu uzavrel ako podnikateľ. Žalovaný X. O. k žiadosti o úver uviedol
aj predmet podnikania - kovovýroba a predložil aj výpis zo živnostenského registra, kde vyplnil kolónky
týkajúce sa jeho postavenia ako podnikateľského subjektu. Všetci žalovaní trvali na spotrebiteľskom
charaktere úveru. V odôvodnení rozsudku ďalej súd konštatuje že zaviazanosť zmenkou nevznikla v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Do tohto právneho vzťahu s majiteľom zmenky vstúpili žalovaní

v 2./ (t.j. v tomto konaní žalobkyňa) a 3./ rade avalovaním zmenky, ale nie pre účel uspokojenia
súkromných potrieb, ale s cieľom umožniť X. O. vykonávať jeho podnikateľskú činnosť. Preto nemožno
ani tieto dve osoby, ktoré majú úzke väzby na podnikateľa považovať za spotrebiteľov, ak prevezme
ručenie za vlastnú zmenku vystavenú na zabezpečenie záväzkov podnikateľa X. O.. Krajský súd v
Bratislave dňa 26.5.2020 rozsudok Okresného súdu Bratislava V potvrdil.

14. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 17.2.2022 a 5.4.2022 uviedla, že je manžel X. O. bral úver na IČO
z dôvodu že pracoval ako zvárač, túto prácu vykonával ako živnostník, nakoľko zamestnávateľ trval na
tom, že majú pracovať ako živnostníci, nie zamestnanci. Žiadnu inú činnosť nevykonával. Pri podpise
zmluvy mu žalovaný v 1./ rade uviedol že do kolónky môže uviesť že je podnikateľ. Zmluvu podpisovali

na pobočke žalovaného v 1./ rade v Prešove. Ďalším spoludlžníkom je kolega jej manžela. V čase
poskytnutia úveru mala žalobkyňa s manželom dlhy, požičiavali si peniaze od známych. Na účet im
žalovaný v 1./ rade vtedy poslal 2.200 eur a vrátiť mali aj s úrokmi takmer 6.336 eur. Úver však slúžil len
pre potreby rodiny. Žalobkyňa pracuje u žalovaného v 2./ rade a zarobí tam cca. 550 eur v čistom. Natakto pre nich nevýhodný úver pristúpili z dôvodu že žalobkyňa bola v tom čase na materskej a v banke
by im úver neschválili. Mali vtedy dlhy v Poštovej banke aj v SLSP. Žalobkyni je známy aj vyššie uvedený
rozsudok Okresného súdu Bratislava V, ktorý bol vyhodnotený ako riadny civilný, nie spotrebiteľský spor.

Žalobkyňa sa k tomu bližšie nevyjadrila. Po zaplatení asi desiatich splátok, tento úver prestali splácať,
preto žalovaný v 1./ rade požiadal žalovaného v 2./ rade ako jej zamestnávateľa o vykonávanie zrážok
zo mzdy. Sťahovať jej mali maximálne po 30 eur, čo by bola schopná zaplatiť.

15. Svedok X. O. na pojednávaní dňa 17.2.2022 uviedol v čase poskytovania úveru bol živnostníkom,

pracoval ako zvárač a zámočník prostredníctvom iného živnostníka vykonával prácu pre firmu Bukóza.
Pracovaltamdlhodobo,nakoľkotamprenichboloveľapráce.Bukózamupotomponúklatrvalýpracovný
pomer, tak teraz už je zamestnaný normálne ako zamestnanec Bukózy. Mal dlhy na sociálnej aj na
zdravotnej poisťovni ako živnostník, tak tú živnosť pozastavil nakoľko mu Bukóza ponúkla, že ho zoberú
za zamestnanca. Nejakú časť tých dlhov na sociálnu, na zdravotnom poistení z môjho podnikania mu
zamestnávateľ už vyplatil a teraz mu z výplaty sťahujú. Výplatu má okolo 1000 eur, ale v čistom k výplate

mu dávajú okolo 450 okolo 500 eur a zvyšok platia jeho dlhy. Sociálne poistenie vyplatil okolo 3.500 eur,
ešte za neho platia UNION a má ešte nejaké exekúcie. Peniaze nepoužil na podnikanie, použil ich na
opravu auta, bolo to nejakých 500 eur a išlo o súkromné auto mojej rodiny. Kúpil ešte nejaký nábytok
- sedačku a kuchynskú linku do rodiny do domácnosti. Potom mali nejaké dlhy, čo si napožičiavali od
priateľov,myslím,žetobolonejakých300eur.požičanýchmubolo 2.200eur.Pripodpisezmluvyuviedol

že úver nebude používať na podnikateľské účely, tie peniaze si nedával tú pôžičku ani do svojho
daňového priznania ako podnikateľ. Je to tam asi napísané asi preto, že vtedy naozaj bol živnostník
a oni si asi mysleli, že to berie na podnikanie. Tak asi preto to tam tak napísali. Svedok ďalej udáva,
že vtedy bola taká doba, že peniaze nemal, pracoval na dohodu, naskytla sa mu tá práca na živnosť,
ale zarábal málo na tú živnosť, potreboval peniaze predovšetkým na to opravu auta, lebo ináč som

nemal ako chodiť do práce. Predtým chodil aj po bankách, ale banky mu nechceli dať peniaze, pretože
som bol živnostník iba nejakých pár mesiacov. Preto sa obrátil na nebankovky. Rovnako je mu známy
aj rozsudok Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 1CbZm/1114/2015 v spojení s Rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave 2CoZm/18/2019 zo dňa 26.5.2020, ktorým bol citovaný rozsudok Okresného súdu
Bratislava V potvrdený, kde žalobca je PROFI CREDIT, žalovaný v 1./ rade X. O., v 2./rade U. O., v 3./

rade Q. X. a kde žalovaný v 1./, 2./ a 3./ rade boli povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne
zmenkovú sumu vo výške 4364,80 eur spolu so 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy 4364,80 eur
od 7.9.2015 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 14,55 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

16. Žalovaný v 1./ rade prostredníctvom právneho zástupcu k vyjadreniam žalobkyne a svedka

uviedol, že výsluch svedka O. je nezákonným dôkazom, pretože bol vykonaný bez splnenia zákonných
podmienok pre vykonanie dôkazu výsluchom svedka, t.j. bez upovedomenia protistrany. Žalovaný
namieta nevierohodnosť svedeckej výpovede pre osobný majetkový záujem svedka na výsledku sporu,
pre jeho pomer k sporovým stranám, pre rozpor tvrdení svedka so skutočnosťami, ktoré už boli
právoplatne posúdené v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava V sp. zn. 1CbZm/1114/2015

a pre rozpor tvrdení svedka s obsahom skutočností vyplývajúcich zo súdneho spisu v tejto veci. Tvrdenia
vypočutého svedka sú v hrubom rozpore s obsahom rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn.
1CbZm/1114/2015, v ktorom sa uvádza posúdenie právnej povahy zmluvného vzťahu vyplývajúceho zo
zmluvy o revolvingovom úvere v kontexte námietok tam žalovaných. Je tak pozoruhodné, že v konaní
vedenom pred Okresným súdom Bratislava pod sp. zn. 1CbZm/1114/2015 svedok X. O. ako žalovaný v

1./ rade aj napriek právnemu zastúpeniu vôbec netvrdil skutočnosti o použití peňažných prostriedkov ako
torobívosvojejsvedeckejvýpovedi.Akpotomvezmemedoúvahyhlavnebod21odôvodneniarozsudku
Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1CbZm/1114/2015, konzultácie svedka s osobou označenou ako
„V. Q. G. E. Z.“, potom je zrejmé, že tvrdenia uvádzané v rámci svedeckej výpovede sú sami o sebe
pochybné. Nedáva a ani nemôže existovať žiadne logické vysvetlenie toho, že svedok X. O. v postavení

žalovaného v 1/ rade v konaní pred Okresným súdom Bratislava V sp. zn. 1CbZm/1114/2015 a právne
zastúpený ani len netvrdil o použití úveru to, čo tvrdil ako svedok. Inak povedané, v rámci rozhodovania
súdu voči svojej osobe ako žalovanej strany sa svedok nebránil tak, ako bráni nárok svojej manželky.
Touto okolnosťou je opätovne potvrdený osobný a majetkový záujem svedka na konaní, jeho výsledku
a teda aj to, že v skutočnosti jeho výpoveď nemôže splniť jediný atribút prípustnej svedeckej výpovede.

Svedok sám uviedol, že právoplatne mu uloženú povinnosť neplní, lebo čaká na výsledok tohto sporu -
zrejme ho sám chápe na odporúčanie „pani Q. G. E. Z.“ asi ako ďalšiu opravnú inštanciu, ktorá by mu
mala poskytnúť ochranu a nápravu toho, čo síce je právoplatné ale na odporúčanie „V. Q. G. E. Z.“ on to
tak nevníma a ani sa tak nespráva. Nevierohodnosť svedeckej výpovede vyplýva aj z typovosti tvrdenísvedka. Napríklad ide o tvrdenie, že peňažné prostriedky z úveru čerpaného od žalovaného si nedával
do daňového priznania. Ide o notorietu opakovanú v početných konaniach, hoci toto tvrdenie odporuje
§ 3 ods. 2 písmeno b) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, podľa ktorého predmetom dane nie je

úver a pôžička. Žiadny úver nie je súčasťou zdaniteľných príjmov a teda v žiadnom, riadne spracovanom
daňovom priznaní ho žiadny daňový subjekt dobrovoľne vedome neuvedie a nemusí uviesť.

17. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

18. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

19. Podľa § 533 Občianskeho zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom,

že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja
dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne. Povaha pristúpenia k záväzku podľa § 533 ods.
1 Občianskeho zákonníka má podľa rozsudku NS SR zo dňa 28.6.2012, sp. zn. 3Cdo/133/2010
zabezpečovací charakter.

20. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

21. Súd mal preukázané listom zo dňa 29.10.2018, doručeným žalovanému v 2./ rade, mu žalovaný
v 1./ rade oznámil, že žalobkyňa je jeho spoludlžníkom a žiada ju o vykonávanie zrážok zo mzdy.
Ďalej oznámil, že ku dňu doručenia listu dlhuje žalobkyňa sumu 4.048 eur a vzhľadom že sa dostal
do omeškania bola mu vystavená vysoká zmluvná pokuta a z toho dôvodu je potrebné žalobkyni
zraziť celkovo sumu 10.035,82 eur. Zároveň žalovaný v 1./ rade oznámil žalovanému v 2./ rade, že ho

písomne vyrozumie o dozrážaní celkovej dlžnej sumy. Rovnako mu oznámil číslo účtu, kam má zrážky
poukazovať.

22. Bolo preukázané, že strany sporu dňa 15.4.2014 uzatvorili Zmluvu o revolvingovom úvere, na
základe ktorej žalovaný v 1./ rade poskytol X. O. revolvingový úver vo výške 6.336 eur, ktorú sa dlžník

zaviazal splácať v 36-tich mesačných splátkach po 176 eur mesačne. Žalobkyňa túto úverovú zmluvu
ako spoludlžníčka manžela - dlžníka Jozefa Bužu. Súčasťou úverovej zmluvy bol aj bod 3 - Dohoda o
zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka, kde je okrem iného uvedené, že zamestnávateľ
žalobkyne bude v riadnom výplatnom termíne zrážať čiastku vo výške 176 eur mesačne a odvádzať
ju na účet žalovaného v 1/ rade.

23. Po doplnení dokazovania v súlade s právne záväzným právnym názorom nadriadeného súdu
vyjadreným v odôvodnení súd žalobu zamietol a to z nesledujúcich dôvodov:

24. Z pripojeného spisu, resp. po vykonaní listinných dôkazov a rozhodnutí nachádzajúcich sa v

pripojenom spise Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 1CbZm/1114/2015 hodnotí, že tento spor nemá
charakterspotrebiteľskéhosporuanevyplývazospotrebiteľskejzmluvy.Týmdávazapravdunámietkam
žalovaného v 1./ rade. V tomto konaní Okresného súdu Bratislava V., sp. zn. 1CbZm/1114/2015 bol
prejednávanýpraktickyidentickýzákladnárokuakojevtomtospore.Atotiž žezmluvouorevolvingovom
úvere bol poskytnutý žalovanému v 1./ rade X. O. (t. j. manželovi žalobkyne) zo strany žalovaného v 1/

rade nespotrebiteľský úver na podnikateľskú činnosť. Nespotrebiteľský charakter tohto úveru judikoval
v tomto konaní Okresný súd Bratislava V. v rozsudku 1CbZm/114/2015-130 zo dňa 12.9.2018. Je
však treba konštatovať, že žalobkyňa v tomto konaní bola v tomto pôvodnom konaní Okresného súdu
Bratislava V. v procesnom postavení žalovanej v 2./ rade. V zmluvnom vzťahu, z ktorého je tento
nárok vyvodený, vystupovala ako spoludlžníčka č.1., ktorá podľa §533 Občianskeho zákonníka na

zabezpečenie záväzku prevzatého jej manželom X. O., ako hlavným dlžníkom z tohto úverového vzťahu,
pristúpila k jeho dlhu. Zároveň tento jeho dlh zabezpečila dohodou o zrážkach zo mzdy. Súd tak
prisvedčuje námietkam žalovanej v 1./ rade s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č.
k. 2CoZm/106/2015, že poskytnutie záruky za podnikateľský úver nemá za následok, aby bola osobeposkytujúcej záruky poskytnutá ochrana ako spotrebiteľovi a to z dôvodu, že prísľub úveru a samotná
úverová zmluva sú zmluvami o dodávke služby, avšak záruka je iba prostriedkom, ktorého realizácia je
závislá na samotnom poskytnutí úveru.

25. V tejto línii je hodnotený samotný X. O. ako nespotrebiteľ v tomto úverovom vzťahu, ale podnikateľ.
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V., sp. zn. 1CbZm/1114/2015, a to v ods. 20, ods. 21, ods.
22 odôvodnenia tohto rozsudku, ale zároveň v tejto línii je hodnotená aj žalovaná v 2./ rade (v ods.
23 odôvodnenia tohto rozsudku), ktorá v tomto konaní vystupuje ako žalobkyňa. Súd preto dáva za

pravdunámietkeprávnejzástupkynižalovanéhov1./rade,ženejdeospotrebiteľskýsporanevyplývazo
spotrebiteľského vzťahu, preto v tomto kontexte dohodu o zrážkach zo mzdy so žalobkyňou súd hodnotí
ako platnú, preto túto žalobu zamietol. S poukazom na ust. § 335 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
nakoľko došlo k zamietnutiu žaloby žalobkyne, súd zároveň aj zrušil pôvodne nariadené neodkladné
opatrenia vo veci.

26. Voči rozsudku Okresného súdu Bratislava V., sp. zn. 1CbZm/1114/2015 žalovaný v 1./ až 3./ rade,
vrátane žalovaného v 2./ rade prostredníctvom právneho zástupcu podali odvolanie, kde namietali aj
spotrebiteľský charakter tohto sporu. Krajský súd v Bratislave však rozsudkom č. k. 2CoZm/18/2019-173
zo dňa 26.5.2020 tento rozsudok Okresného súdu Bratislava V. v celom rozsahu potvrdil. Pričom v
odôvodnení poukazoval na abstraktný charakter zmenky, a námietkami spotrebiteľského charakteru

právneho základu ako kauzy vystavenej zmenky sa nezaoberal. Je tak možné usúdiť, že s námietkou
žalovanými v spotrebiteľskom charaktere sporu, resp. v spotrebiteľskom charaktere úverovej zmluvy
ako kauzy vystavenia zmenky avalovanej žalovanou 2./, ktorá v tomto konaní vystupuje ako žalobkyňa,
vylúčil alebo sa nestotožnil s námietkou spotrebiteľského charakteru tohto sporu.

27. K námietke miestnej nepríslušnosti zo strany právnej zástupkyne žalovaného v 1./ rade, súd jej dáva
za pravdu, že nakoľko po zhodnotení súdu vec hodnotí ako nespotrebiteľský spor a u žalovaného v 1./
rade sa tak miestna príslušnosť spravuje § 15 ods. 1 v spojení s § 13 Civilného sporového poriadku,
teda sídlom žalovaného v 1./ rade a podľa tohto sídla by miestne príslušným súdom bol Okresný
súd Bratislava I., ale nakoľko žalovaný v 1./ rade nevystupuje v tomto spore ako jediný žalovaný, ale

označeným bol aj žalovaný v 2./ rade - spoločnosť J. W., ktorý má sídlo v obvode konajúceho súdu, s
poukazom na § 37 CSP je žalobkyni daná na výber miestna príslušnosť, či už jedného alebo druhého
súdu a to aj po zhodnotení v tomto prípade, že nejde o spotrebiteľský spor. Podľa § 37 CSP je tak
zvolená miestna príslušnosť Okresného súdu Vranov nad Topľou korektná a súd s poukazom na toto
ustanovenie bol oprávnený vec prejednať a rozhodnúť.

28. S poukazom na to, že súd už toto konanie vyhodnotil ako nespotrebiteľské a nevyplývajúce zo
spotrebiteľského vzťahu, súd dáva za pravdu námietke právnej zástupkyne žalovaného v 1./ rade, že
výsluch X. O. ako svedka vykonaný na pojednávaní v tejto veci dňa 17.2.2022 (t.j. pred zrušením a
vrátením veci nadriadeným súdom), ktorý súd vykonal s poukazom na spotrebiteľský charakter sporu

bez návrhu na vykonanie takéhoto dôkazu podľa § 295 Civilného sporového poriadku, takto oprávnený
vykonať nebol, ale stotožňujúc sa s námietkou právnej zástupkyne žalovaného v 1./ rade, že ho mal
vykonať len na návrh podľa §197 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Súd tak konštatuje, že na tento
dôkaz pri hodnotení dôkazov neprihliadal v súlade s námietkou žalovaného v 1./ rade. Je tak treba
hodnotiť, že žalovaný v 1./ rade PROFI CREDIT Slovakia, tak bol v tomto konaní plne úspešný. Súd mu

preto priznal plnú náhradu trov konania a to vrátane trov odvolacieho konania Krajského súdu v Prešove,
sp. zn. 5CoCsp/39/2020, kedy na základe jej odvolania bol pôvodný rozsudok súdu prvej inštancie
zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. V ods. 26 tohto zrušujúceho uznesenia bol
súd zaviazaný nadriadeným súdom rozhodnúť aj o trovách tohto odvolacieho konania podľa § 396 ods.
3 Civilného sporového poriadku a tak aj urobil.

29. Pokiaľ ide o trovy konania žalovaného v 2./ rade spoločnosti LYKOTEX Slovakia, s.r.o. je možné
hodnotiť, že do tohto konania bola „prizvaná“, teda označená ako žalovaný v 2./ rade len z dôvodu toho,
že žalovaný v 1./ rade si voči nemu uplatnil ako voči zamestnávateľovi žalobkyne nárok na zrážanie zo
mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy. Teda k predmetu sporu v zásade žalovaný v 2./ rade v

tomto konaní žiadnym spôsobom neparticipoval a treba hodnotiť, že ani žiadne trovy konania mu v tomto
spore nevznikli. Preto i keď žaloba žalobkyne bola v celom rozsahu zamietnutá aj voči žalovanému v
2./ rade a bolo by tak možné hovoriť o plnom úspechu aj žalovaného v 2./ rade, súd mu žiadne trovy
konania nepriznal.30. Podľa § 13 Civilného sporového poriadku, ( ďalej len CSP ), na konanie v prvej inštancii je miestne
príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.

31. Podľa § 15 CSP, všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická
osoba adresu sídla.

32. Podľa § 37 CSP, ak je miestne príslušných niekoľko súdov, môže sa konať na ktoromkoľvek z nich.

33. Podľa § 337 ods. 3 CSP, zároveň s týmto rozhodnutím vo veci samej súd zrušil aj nariadené
neodkladné opatrenie, ktoré vo veci bolo.
34. Súd je preto názoru, že žalobu bolo potrebné zamietnuť, nakoľko z vykonania dodatočných dôkazov
v zmysle pokynov odvolacieho súdu, ako aj zo skutočností zistených z pripojeného spisu Okresného
súdu Bratislava V, súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne nie je dôvodný a preto rozhodol tak ako je

uvedené v I. výrokovej časti rozsudku.

35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého ustanovenia
platí, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

37. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

38. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

39. Keďže žalovaný v 1./ rade bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, má preto nárok na náhradu trov
konania, ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100%. Žalovanému v 2./ rade v tomto konaní žiadne
trovy nevznikli, preto mu ich súd nepriznal.
40. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania voči žalovanému rozhodne súd
po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Nakoľko sa Adela Bužová, t.j. žalobkyňa, po vyhlásení rozsudku vzdala práva na odvolanie voči nemu,
toto právo jej zaniklo.