Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. november 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/435/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413214896
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1413214896.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia

senátu JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová v právnej veci žalobcov: X/ H.. U.. Q. G., K..
XX.XX.XXXX, O. S. XX, O., štátny občan SR, X/ H.. S. G., K.. XX.XX.XXXX, O. S. XX, O., štátny občan
SR, proti žalovaným: X/ H.. U.. B. G., K.. XX.XX.XXXX, O. K. XX/A, O., štátny občan SR, X/ Q. G., K..
XX.XX.XXXX, O. K. XX/A, O., štátny občan SR, X/ H.. B. G., K.. XX.XX.XXXX, O. K. XX/A, O., štátny
občan SR, všetci právne zastúpení JUDr. Dušanom Mikulášom, advokátom, so sídlom Nejedlého 12,
Bratislava, o určenie vlastníckeho práva na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu
Brátislava IV č.k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 02. apríla 2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. XC XXX/XXXX-XXX zo dňa 2.
apríla p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č.k. XC XXX/XXXX-XXX zo dňa 2. apríla 2014 zamietol
návrh žalobcov o určenie vlastníckeho práva, keď súd nemal preukázané, že by došlo k uzatvoreniu
dohody medzi účastníkmi konania o založení podielového spoluvlastníctva k predmetnému rodinnému
domu pred začatím stavby a nemal ani preukázané, že by došlo ku konsenzu účastníkov konania
chcieť založiť spoluvlastnícky vzťah a ani z okolností veci nie je zrejmé, že predmetný rodinný dom
mal byť v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania. Z toho vyplýva, že žalobcovi 1/, resp.

obidvom žalobcom v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nesvedčí spoluvlastnícke právo
k predmetnému rodinnému domu. Súd mal preukázané, že vlastníkmi predmetného rodinného domu sú
žalovaní 1/ a 2/ tak, ako sú uvedení na liste vlastníctva príslušného katastra nehnuteľností. S poukazom
na tieto skutočnosti súd návrh v celom rozsahu zamietol, t.j. čo do primárneho aj eventuálneho petitu
návrhu.

2. V predmetnej veci sa žalobcovia 1/ a 2/ návrhom osobne podaným okresnému súdu dňa 16.08.2013

domáhali, aby súd určil, že žalobca 1/ je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti a to stavby rodinný
dom s troma bytovými jednotkami, W.. Č.. XXXX, postavený na pozemku parc. č. XXXX/X o výmere
XXX Q. a pozemku parc. Č.. XXXX/X o výmere XXX Q., zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcom
sa v okrese Bratislava IV, obec BA-m.č. Dúbravka, k. ú. Dúbravka, zapísanom na liste vlastníctva Č..
XXXX (ďalej len "predmetný rodinný dom") vo výške spoluvlastníckeho podielu 1 z celku, eventuálne,
aby v prípade nemožnosti určenia spoluvlastníckeho práva žalobcu 1/ súd rozhodol, že určuje, že
žalobca 1/ a žalobca 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetného rodinného domu a to v časti

spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/4 z celku. Návrh odôvodnili tým, že spolu s odporcami v priebehu
roka 1998 mali úmysel funkčne využiť časť pozemku patriaceho matke žalovanej 2/ Júlii Filovej s parc.
č. 1079 využívaného ako záhrada a susediaceho pozemku patriaceho Jane Kubačovej pacr. č. 1078 a
dohodli sa na zhotovení stavby rodinného domu s tromi bytovými jednotkami, aby mohol byť užívanýtroma rodinami - manželmi žalovaní1/ a 2/ a budúcimi rodinami žalobca 1/ a žalovaný 3/. Susediaci
pozemok p. Jany Kubačovej v roku 1999 odkúpili žalovaní 1/ a 2/ za vlastné peňažné prostriedky.
P. Júlia Filová svoj pozemok predať ani darovať nechcela pre nie najlepšie vzťahy so svojou dcérou

žalovanou 2/, preto rozhovory ohľadom tejto záležitosti viedol jej vnuk žalobca 1/ a výlučne vďaka nemu
p. Júlia Filová súhlasila a to aj so zriadením vecného bremena práva prechodu, prejazdu, parkovania
a uloženia inžinierskych sietí, avšak s podmienkou, že to bude aj "pre neho". Žalobca 1/ a žalovaní
sa ešte pred kúpou pozemku od p. Jany Kubačovej dohodli, že predmetný rodinný dom bude v ich
spoluvlastníctve, konkrétne žalobca a žalovaný 3/ mali nadobudnúť spoluvlastnícky podiel každý v

pomere 1 k celku a žalovaní 1/ a 2/ spoluvlastnícky podiel v pomere 1 k celku do svojho BSM. V roku
2001 bolo vydané stavebné povolenie pre výstavbu predmetnej nehnuteľnosti a v roku 2002 žalobca
1/ získal stavebný úver od Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. pre financovanie výstavby predmetného
rodinného domu, pričom tento postup nebol namietaný žiadnymi z žalovaných. Pre potreby iných
konaní bola v roku 2004 rozostavaná stavba zapísaná do katastra nehnuteľností. Úlohy pri zhotovovaní
domu zabezpečovali žalobca 1/ a žalovaný 1/. Ako architekti vypracovali projektovú dokumentáciu,

začali vybavovať administratívnu agendu. Administratívne práce organizačne zabezpečoval žalovaný
1/, samotné zhotovenie stavby bolo vykonávané svojpomocne a niektoré jednotlivé odborné práce
remeselníkmi, ktorých zabezpečil žalobca 1/ alebo žalovaný 1/ podľa toho, kto mal aký vhodný kontakt.
Žalobca 1/ sa na zhotovení stavby podieľal jednak finančne cca XXX.XXX,- Sk, keď z vlastných
peňažných prostriedkov získaných zo stavebného úveru zakúpil tehly, vnútorné zariadenie časti domu

(kuchynskú linku, kúpeľňu, toaletu), a jednak manuálnymi prácami. O tom, že žalobca 1/ investoval
do vlastného majetku, svedčia skutočnosti, že žalobca neuzavrel darovaciu zmluvu alebo zmluvu o
pôžičke,ktoroubyprenechalktorémukoľvekzžalovanípeňažnéprostriedky,nežiadalodplatuanineprijal
žiadne plnenie od žiadneho žalovaného, vrátane žalovaných 1/ a 2/ ako zapísaných spoluvlastníkov.
Následne žalobcovia zakúpili zariadenie do celého bytu v predmetnom rodinného domu a do bytu sa

nasťahovali, pričom nasťahovanie nebolo podmienené žiadnym povolením alebo iným úkon žalovaných
1/ a 2/ ako zapísaných spoluvlastníkov v katastri nehnuteľností. Po krátkom čase začali vznikať nezhody
spôsobené majetníckym vzťahom žalovaných 1/ a 2/ k predmetnému rodinnému domu majúceho
zdanlivú oporu v zapísanom stave na príslušnom liste vlastníctva, inak však jednoznačne v rozpore so
skutočným právnym stavom, čoho dôsledkom bolo odsťahovanie sa žalobcov aj s malými deťmi z bytu v

predmetnomrodinnomdome.Keďžežalobca1/sijevedomý,žeriadneužívaniepredmetnéhorodinného
domuvčastiichbytunebudemožnébezformálnehorozhodnutiaohľadnevlastníctvatejtonehnuteľnosti,
vyzval žalovaných 1/ a 2/ o uzavretie kúpnej zmluva a zápis jeho spoluvlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností podľa dohody v pomere 1 k celku. Žalovaní 1/ a 2/ nespochybnili prínos žalobca 1/, ale
nesúhlasili s predajom spoluvlastníckeho podielu.

3. Žalobcovia ďalej uviedli, že spoluvlastníctvo k predmetnému rodinnému domu nadobudol žalobca
1/ a žalovaní 1/, 2/ a 3/ jeho zhotovením, keď bol zhotovený pre žalobcu 1/ a žalovaných, a to v
momente, keď bola jednoznačným a nezameniteľným spôsobom zrejmá dispozícia prvého nadzemného
podlažia. Medzi účastníkmi konania bola dohoda, že stavebníkom v stavebnom konaní budú výlučne

žalovaní 1/ a 2/, a to z dôvodu ich spoluvlastníctva k pozemku, na ktorom sa predmetný rodinný dom
začal zhotovovať. Pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva k stavbe postavenej spoločnou
činnosťou viacerých osôb je rozhodujúca dohoda uzavretá medzi nimi o založení spoluvlastníckych
vzťahov. Nemusí mať písomnú formu, keďže nejde o zmluvu o prevode vlastníctva nehnuteľnosti, ale
o zmluvu, na základe ktorej vznikne vlastnícke právo inou právnou skutočnosťou a to zhotovením veci,

ale musí z nej byť zrejmé, že účastníci chceli založiť podielové spoluvlastníctvo, ďalej musí v nej byť
určený pomer spoluvlastníckych podielov, ktoré v predmetnej veci boli určené na základe počtu osôb
uzavierajúcich zmluvu v roku 1998, a zmluva musí byť uzavretá v dobe časovo predchádzajúcej vzniku
stavby. Keďže všetky tieto požiadavky splnené boli, dohoda o založení podielového spoluvlastníctva
z 1998 je platná a účinná a na jej základe vzniklo spoluvlastnícke právo všetkých zmluvných strán a

to zhotovením veci.
Naliehavý právny záujem na požadovanom určení podľa žalobcov je daný rozporom medzi zápisom
vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti v príslušnom katastri nehnuteľností a skutočným stavom,
keď navrhovateľ je spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti. Navyše nie je zrejmé, aké je právne
postavenie navrhovateľov vo vzťahu k predmetnému rodinnému domu a to či majú alebo nemajú

práva a povinnosti spoluvlastníkov, t.j. či majú povinnosť sa podieľať na nákladoch na predmetnej
nehnuteľnosti, či povinnosti voči tretím osobám, ktorým by napríklad vznikla škoda protiprávnym
konaním spoluvlastníkom predmetného rodinného domu.4. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ k návrhu uviedli, že žalovaní 1/ a 2/ sa približne v roku 1998 rozhodli, že
postavia rodinný dom, v ktorom budú žiť spolu so synmi (žalobca 1/ a žalovaný 3/) a prípadne neskôr
aj s ich rodinami. Samotné rozhodnutie o výstavbe vyšlo z iniciatívy žalovaných 1/ a 2/. Z ich strany

nikdy nebola ani len zmienka o tom, že by mala byť takto postavená nehnuteľnosť v podielovom
spoluvlastníctve účastníkov konania, keďže predpokladali, že ju aj tak raz zdedia synovia. Žalovaní 1/ a
2/ boli stavebníkmi, získali územné rozhodnutie, stavebné povolenie, rozhodnutie na povolenie zmeny
stavby pred dokončením, kolaudačné rozhodnutie, v ich prospech bola zapísaná na liste vlastníctva
rozostavaná stavba a tiež predmetný rodinný dom po kolaudácii, ktorú vyvolal Žalobca 1/ udaním na

stavebný úrad, pretože žalovaní dom istý čas užívali neskolaudovaný. Žalovaní 1/ a 2/ si za účelom
výstavby rodinného domu v roku 1999, kým bol žalobca 1/ na základnej vojenskej službe, kúpili pozemok
od V.. S. a neskôr od matky žalovanej 2/ p. X. E.. Nie je pravdou, že všetky tieto záležitosti ohľadom
kúpy pozemku od V.. E. a zriadení vecného bremena nevybavoval žalobca 1/, ale žalovaný 1/. Žalobca
1/ možno jedenkrát bol za V.. E. ohľadom podpisu listiny, ale žalovaný 1/ bol ten, s kým chodila V.. E.
na stavebný úrad, na overovanie podpisov k súhlasu na výstavbu predmetného rodinného domu na

hranici ich pozemkov a taktiež ho poverila zastupovaním vo veci preskúmania územného rozhodnutia a
osadenia stavby "Polyfunkčný bytový dom - Ž. T..". B. S.. Ú.. P.. Rovnako nie je pravdou, že by V.. E. svoj
súhlas so zriadením vecného bremena podmienila bývaním žalobca 1/ v predmetnom rodinnom dome
jednak preto, že to brala tak ako aj žalovaní 1/ a 2/ za samozrejmosť, jednak o takejto podmienke vôbec
nie je zmienka v notárskej zápisnici z r. 2001 a tiež z dôvodu, že V.. E. napadla stavebné povolenie na

predmetný rodinný dom zo dňa 29.11.2001, čo preukazuje, že žalobca 1/ tento súhlas vôbec nezískal.
Napokon, tento súhlas nebol pre riešenie situácie nevyhnutný, pretože žalovaní 1/ a 2/ mali aj iné
riešenie,atodohodusvlastníkomsusediacehopozemkuD.B..R..W..ovybudovanízjazdnéhochodníka,
ako vyplýva z dokumentácie pre územné rozhodnutie G. Y.. XXXX. Táto dohoda sa však z dôvodov
na strane D. B..R..W.. nerealizovala. Taktiež nie je pravdou, že pred kúpou pozemku od V.. S. sa mali

žalobca 1/ a žalovaní 1/, 2/ a 3/ dohodnúť na výstavbe rodinného domu tak, že ho nadobudnú žalovaní
1/ a 2/ do BSM v podiele 1 a žalobca 1/ a žalovaný 3/ si rozdelia ostatnú 1, každý v 1. Takéto riešenie
nepripadalo do úvahy, pretože žalobca bol v tom čase študentom vysokej školy a žalovaný 3/ sa akurát
dostalnavysokúškoluakoštudent,atedanemalimožnosťčoilenrelevantneprispieťnatakútovýstavbu
z príjmov. Žalovaní 1/ a 2/ svojim synom ponúkli, že postavia taký rodinný dom, aby tam mohli aj oni

bývať, avšak bez zmienky o tom, že by ako študenti mali k stavbe nadobudnúť spoluvlastnícky podiel.
Financovanie výstavby rodinného domu realizovali žalovaní 1/ a 2/ cestou predaja rodinného domu v Y.
U. X-H. O. B. P., zobrali si dva úvery a použili celoživotné úvery a pod. Je pravdou, že zriadili stavebné
sporenie v prospech žalobca 1/ a žalovaný 3/, avšak za účelom získania štátnej prémie a neskôr aj
úveru a tiež z dôvodu lepšieho úročenia úveru. Stavebné sporenie však mala aj žalovaná 2/. Peňažné

prostriedky z týchto úverov boli použité na výstavbu domu. Splátky boli realizované zo značnej časti
žalovaní 1/ a 2/, ktorý z výkonu svojho povolania a zamestnania mali vysoký príjem, na rozdiel od príjmov
ich synov ako čerstvých absolventov resp. žalobkyne 2/, ktorá bola na materskej dovolenke a do r. 2010
bola ženou v domácnosti. Žalovaní k stavebného sporeniu uviedli, že Žalobcovia 1/ a 2/ v zmluve o
medziúvere a stavebnom sporení zo dňa 20.05.2002 sú uvedení len ako "stavebný sporiteľ - dlžník" a nie

ako "stavebník". Aj keď časť úveru z Prvej stavebnej sporiteľne a.s. išla z účtu žalobcu 1/ , to neznamená,
že tieto prostriedky boli len jeho. Žalovaná 2/ mu poslala na účet finančné prostriedky formou poštových
poukážok v celkovej hodnote XX.XXX,- Sk, taktiež žalovaný 1/ žalobcovi 1/ prispel sumou XXX.XXX,-
Sk. Mzda navrhovateľa nemohla postačiť na splácanie predmetného úveru, pretože po odrátaní zrážok
zo mzdy, splácania pôžičky v V. W. W. a na byt manželky, príspevku do fondu opráv, platieb za kúrenie,

plyn, elektrickú energiu a vodu by mu ostalo cca X.XXX,- A., z čoho musela vyžiť jeho rodina. Keďže
žalobkyňa 2/ nemala do r. 2010 žiadny príjem, žalovaní 1/ a 2/ prispievali na splácanie úveru. Žalovaní 1/
a2/uviedli,žehocižalobca1/dobrovoľnečiastočnefinančnepodporilvýstavburodinnéhodomu,takako
aj žalovaný 3/, dohoda o založení podielového spoluvlastníctva nikdy nebola uzatvorená, či už písomne
alebo ústne, a dom ani za účelom jeho nadobudnutia do podielového spoluvlastníctva nebol postavený.

Ani žalovaný 3/ si nie je vedomý existencie takejto dohody a ostatných skutočností, ktoré uviedol žalobca
1/, hoci by mal možnosť mať na týchto skutočnostiach záujem. Žalobca 1/ čiastočne pomáhal žalovaným
1/ a 2/ pri výstavbe domu aj doložil niektoré faktúry za materiál či zariadenie tej bytovej časti, ktorú
istý čas obýval s žalobkyňou 2/, avšak nepreukázal ich úhradu. Finančný príspevok žalobcu 1/ bol
oproti celkovej hodnote domu len nepatrný, čo preukazuje aj znalecký posudok. Manuálna pomoc bola

z jeho strany len sporadická, neskôr na stavbu nechodil vôbec, keďže od stavebných prác odchádzal
z dôvodu starostlivosti o maloletú dcéru. Žalobkyňa 2/ prvýkrát na stavbu prišla až po jej dokončení.
Žalovaním nie je zrejmé, prečo sa žalobca domáha 1 spoluvlastníckeho podielu, keď finančná ani
manuálna pomoc pri stavbe predmetného bytového domu predstavuje len mizivé percento z celkovejjeho hodnoty. Žalovaný 1/ ďalej uviedol, že žalobca 1/ okrem snahy pomôcť pri vybavovaní vecného
bremena nemal ďalšie zásluhy na príprave stavby predmetného rodinného domu. V čase vybavovania
územného rozhodnutia bol na vojne, na vybavovanie stavebného povolenia nebol kompetentný a ani ho

nerobil. Celú inžiniersku činnosť súvisiacu s vybavovaním povolení a stanovísk zabezpečoval žalovaný
1/ ako autorizovaný architekt oprávnený vykonávať vybrané činnosti vo výstavbe, a to projektovanie,
autorský dozor a inžiniersku činnosť. Všetky výdavky s týmto súvisiace hradili žalovaní 1/ a 2/, žalobca
1/ s týmto nemal žiadne náklady. Majú za to, že navrhovatelia nepreukázali pravdivosť svojich tvrdení,
a preto navrhli, aby súd návrh zamietol a priznal im náhradu trov konania.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania, písomnými
podaniami a ústnymi vyjadreniami účastníkov konania a právnych zástupcov a listinnými dôkazmi,
a to listami vlastníctva Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX U. Č.. XXXX, kópiou katastrálnej mapy zo
dňa XX.XX.XXXX U. XX.XX.XXXX, rozhodnutím Okresného úradu Bratislava IV Č.. XXXX/XXXXX/
XX/Sa/XXH o umiestnení stavby "Rodinný dom - P. G. XX.XX.XXXX, notárskou zápisnicou K. XXX/

XX K. XXX/XX, stavebným povolením Okresného úradu Bratislava IV č. XXXX/XXXX/A/XXX/Sz/
XXH o povolení stavby "Rodinný dom - P. G. XX.XX.XXXX, časťou projektovej dokumentácie stavby
rodinného domu pre vydanie stavebného povolenia (č. l. 31-33 spisu), rozhodnutím Krajského úradu
v Bratislave č. C.-XXXX/XXXX-P. G. XX.XX.XXXX, listinou mestskej časti Bratislava - P. č. R. o určení
súpisného a orientačného čísla z 01.12.2003, rozhodnutím mestskej časti Bratislava - Dúbravka č. P.

- XXXX-XX/XXXX-XXX/A/X/Sz o povolení zmeny stavby pred dokončením z 01.03.2004, projektovou
dokumentáciou k zmene stavby pred dokončením (Č.. J.. XX-XX W.), kolaudačným rozhodnutím
mestskej časti Bratislava - P.O. Č.. W.-XXXX/XXXX-XXXX/BX/Fe z XX.XX.XXXX, faktúrami hradenými
zo stavebného úveru (č. l. 40-49 spisu), nesúhlas s trvalým pobytom z XX.XX.XXXX, príjmovým
pokladničným dokladom, dodacími listami, záručným listom, účtom zákazníka, cenovými ponukami (č.

l. 51-63), žiadosťou o súčinnosť pri nadobudnutí primeraného vlastníckeho podielu z XX.XX.XXXX,
návrhom kúpnej zmluvy spoluvlastníckeho podielu, listom žalovanej 2/ žalobcovi 1/ z XX.XX.XXXX,
čestným vyhlásením žalobkyne 2/ z XX.XX.XXXX, znaleckým posudkom č. XXX/XXXX, notárskou
zápisnicou K. XXX/XXXX G. XX.XX.XXXX, zmluvou o medziúvere a stavebnom úvere z XX.XX.XXXX,
pracovnou zmluvou žalobca 1/ z XX.XX.XXXX a rozhodnutiami o priznaní platu (Č.. J.. XXX-XXX

W.), výpisom z účtu č. XXXXXXXXXX vedeného v V. O. a.s., oznámením o zrušení trvalého pobytu,
oznámením o predpokladanom splatení stavebného úveru z XX.XX.XXXX, poštovými poukážkami (Č..
J.. XXX-XXX W.), výpisy z osobných kalendárov žalovaného 1/ z r. XXXX, XXXX, XXXX U. XXXX,
fotodokumentáciou Č.. J.. XXX, potvrdením V. O. U..W.. o poskytnutí hypotekárneho úveru žalovanému
1/ z XX.XX.XXXX, potvrdením Č., U..W.. o spotrebnom úvere z XX.XX.XXXX, potvrdením B., U..W..

o spotrebnom úvere z XX.XX.XXXX, potvrdením I. O., U..W.. o spotrebnom úvere z XX.XX.XXXX,
potvrdením V. W. W. U..W.. o uzatvorení zmluvy z XX.XX.XXXX, situáciou predmetného rodinného domu
(Č.. J.. XXX-XXX W.), dohodou žalovaní 1/ a 2/ W. D. B..R..W.. o súhlase s postavením prístupového
zjazdného chodníka z XX.XX.XXXX, návrhom žalovanej 2/ na obnovenie dedičského konania po jej
otcovi Š. E. G. XX.XX.XXXX, súhlasmi V.. X. E. so sprístupnením navrhovaného rodinného domu cez

časti parciel v jej vlastníctve G. XX.XX.XXXX, s umiestnením prípojok a trasovaním inžinierskych sietí
z XX.XX.XXXX a s parkovaním osobného motorového vozidla z XX.XX.XXXX, fotodokumentáciou (Č..
J.. XXX-XXX W.), potvrdením F. Q. o uzatvorení zmluvy o úvere, potvrdenie o úhradu za kuchynskú
linku z H. a zmluvou o úvere a ďalších úverových produktoch (Č.. J.. XXX-XXX W.), žiadosťou o vydanie
kreditnej karty U. A. B.O., U..W.., hotovostným daňovým dokladom č. XXXXXXXXXX, výpismi z účtu

č. XXXXXXXXXX vedeného V. O., U..W.. za roky XXXX U. XXXX a ďalším obsahom spisu a zistil
nasledovný skutkový stav:

6. Súd z výpisu z listu vlastníctva Č.. XXXX k. ú. P. zistil, že žalovaní 1/ a 2/ sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi stavby rodinného domu K. XXA - 3 b.j., W.. Č.. XXXX postaveného na parcelách č.

XXXX/X o výmere XXX Q., druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, ktorý je v bezpodielovom
spoluvlastníctve žalovaní 1/ a 2/, a č. XXXX/X o výmere XXX Q., druh pozemku zastavené plochy a
nádvoria, ktorého podielovými spoluvlastníkmi sú žalovaný 1/ a žalovaná 2/, a to každý v pomere 1 k
celku. Právny vzťah k parcele č. XXXX/X je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. P..

7. Okresný úrad Bratislava IV rozhodnutím Č.. XXXX/XXXXX/XX/Sa/XXH z XX.XX.XXXX, ktoré
nadobudloprávoplatnosťdňa16.10.2000,rozhodoloumiestnenístavby"Rodinnýdom-P."preodporcov
1/ a 2/.8. Okresný úrad Bratislava IV stavebným povolením Č.. XXXX/XXXX/A/XXX/Sz/XXH z 29.11.2001, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, povolil žalovaní 1/ a 2/ stavbu "Rodinný dom - P." o dvoch
bytových jednotkách. Krajský úrad v Bratislave na odvolanie V.. X.J. E. rozhodnutím Č.. C.-XXXX/XXXX-

P. z XX.XX.XXXX zmenil vyššie uvedené napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Bratislava IV v časti
podmienky č. 10. a č. 1 ods. 1, rozhodnutie v ostatných častiach potvrdil.

9. Mestská časť Bratislava - Dúbravka listinou o určení (zmene, zrušení) súpisného (orientačného) čísla
č. R. z 01.12.2003 určila rozostavanej stavbe v obci P. na ulici K. W. Č. XXXX a orientačné číslo XXA.

Za vlastníkov stavby boli označení žalovaný 1/ a žalovaná 2/.

10. Mestská časť Bratislava - P. rozhodnutím č. P. - XXXX-XX/XXXX-XXX/A/X/Sz G. XX.XX.XXXX, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, povolilo zmenu stavby pred dokončením čo do prístavby
naväzujúcej na rozostavanú časť rodinného domu, ktorý bude spolu s prístavbou tvoriť jeden celok s
tromi bytovými jednotkami.

11. Mestská časť Bratislava - Dúbravka kolaudačným rozhodnutím Č.. W.-XXXX/XXXX-XXXX/BX/Fe G.
XX.XX.XXXX povolila užívanie stavby "Rodinný dom Bratislava - Dúbravka" nachádzajúceho sa na V..
Č.. XXXX/X U. XXXX/X S.. Ú.. P. stavebníkom žalovaní 1/ a 2/.

12. Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. ako veriteľ so stavebným sporiteľom žalobcovi 1/ ako dlžníkom,
žalobkyne 2/ ako spoludlžníkom a žalovanou 2/ ako ručiteľkou uzavreli zmluvu o medziúvere a
stavebnom úvere zo dňa 20.05.2002, predmetom ktorej bolo poskytnutie medziúveru vo výške
XXX.XXX,- Sk, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení a splnení ďalších
podmienok sa medziúver zmení na stavebný úver vo výške D. XXX.XXX,- Sk. Ku dňu podania žiadosti o

poskytnutie medziúveru je dlžník povinný vložiť minimálne 50 % cieľovej sumy z vlastných prostriedkov
na účet zmluvy o stavebnom sporení. Dlžník sa zaviazal uhradiť plnú výšku stavebného úveru vrátane
úrokov vo výške 4,7 % ročne mesačnými splátkami vo výške X.XXX,- Sk.

13. Žalobca 1/ a 2/ vo svojich vyjadreniach uviedli, že finančné prostriedky získali na základe zmluvy

o medziúvere a stavebnom úvere s Prvou stavebnou sporiteľňou a.s. vo výške XXX.XXX,- Sk, kde
žalobcovia vystupovali ako dlžníci a žalovaná 2/ ako ručiteľ. Potvrdil, že obdržal od žalovaného 1/ a
2/ finančné prostriedky, avšak nespomína si v akej výške. Tieto prostriedky však boli využité najmä
pre zabezpečovanie základných potrieb jeho maloletej dcéry, na financovanie časti dovolenky a tiež
na úhrady stavebných materiálov pre predmetný rodinný dom, na ktoré neboli postačujúce finančné

prostriedky zo stavebného úveru navrhovateľov. Iba malá časť finančných prostriedkov poskytnutých
žalovaní bola použitá na financovanie stavebného úveru, nakoľko tieto platby žalovaní poskytované od
02.09.2003 do konca roka 2004 neboli nárokovateľné a neboli pravidelné, čo je podmienkou splácania
stavebného úveru. Preto má za to, že týmto je preukázaná vzájomná súčinnosť žalovaní a žalobcu 1/ pri
príprave a výstavbe predmetného rodinného domu. Nevie zadefinovať, koľko peňazí mu poskytli rodičia

na splátky stavebného úveru, avšak tieto ich peniaze boli len podpora, nakoľko sám mal dostatočný
príjem na to, aby splácal stavebný úver, ktorý si zobral a za ktorý mal zodpovednosť. Vychádza mu však,
že odporkyňa mu v rokoch 2003 a 2004 poskytla XX.XXX,- Sk. Žalobca 1/ k dohode o vzniku podielového
spoluvlastníctva uviedol, že neboli priamo zadefinované spoluvlastnícke podiely, v ktorých sa mala
nadobudnúť nehnuteľnosť. Dohodlo sa však, že dom bude mať tri bytové jednotky a bude sa spoločne

realizovať, čo sa nakoniec aj uskutočnilo. Na financovaní výstavby predmetného domu sa nedohodli,
lebo nemali stanovený rozpočet. Účastníkom stavebného konania sa Nedomáhal sa toho, aby bol
účastníkom stavebného konania, pretože bol naivný a veril svojím rodičom. Podielové spoluvlastníctvo
predmetného rodinného domu vo výške 1/4 k celku odvodzuje z rozsahu bytovej jednotky, ktorú mal
podľadohodyzr.XXXXvlastniťaužívať.Tátodohodaexistujeanapĺňalasa.Žalobca1/saspolupodieľal

na všetkých stupňoch projektu stavby, na vybavovaní povolení stavby predmetného rodinného domu,
na jeho svojpomocnej výstavbe. Žalobcovia uviedli, že preinvestovali do predmetného rodinného domu
celkom sumu X.XXX.XXX,XX Sk (I..X.. XX.XXX,XX A.), ktorá pozostáva z preukázaných komplexných
položiek obsahujúcich prácu a materiál vo výške XXX.XXX,- Sk, preukázaného stavebného materiálu v
sume XXX.XXX,XX Sk a primeranej ceny svojpomocnej práce pre zabudovanie stavebného materiálu

vo výške XXX.XXX,XX Sk, vypočítanej podľa zásady, že stavebný materiál tvorí približne 65 % a práca
35 % kompletnej dodávky stavby.14. Žalovaný 1/ vo svojich vyjadreniach na pojednávaní uviedol, že nespochybňuje, že žalobca 1/ vložil
cca XXX.XXX,- Sk do predmetného rodinného domu a že chodil aj fyzicky pracovať na stavbu, ale len
zo začiatku, potom už nie z dôvodu, že má rodinu, ale považujú za nemorálne, aby žiadal z vložených

XXX.XXX,- Sk jednu štvrtinu nehnuteľnosti, ktorá má hodnotu cca XX.XXX.XXX,- Sk. Neexistuje žiadna
dohoda medzi ním, žalovanou 2/ a žalobcom 1/, na základe ktorej by navrhovateľovi z realizovaného
diela prešla do vlastníctva ? nehnuteľnosti. Vlastníctvo k predmetnému rodinnému domu patrí len jemu
a žalovanej 2/, veď aj tak celá nehnuteľnosť prejde na ich deti. Úvery ich synov boli len podpornými
finančnými prostriedkami na realizácii stavby. Túto žalovaní 1/ a 2/ zabezpečili predajom rodinného

domu, bytu a vysokými úvermi, ktoré dodnes splácajú. Žalovaný 1/ ďalej uviedol, že žalobcovi 1/ zaslal
celkomXXX.XXX,-Sk,atopoštovýmipoukážkamiresp.vyplatenímpeňažnýchprostriedkov,oktorýchsi
žalovaný1/viedolzáznamyvkalendáriaktorýchprevzatiežalobca1/vlastnoručnepodpisoval,žalovaná
2/ zaslala žalobcovi 1/ šekovými poukážkami na jeho účet XX.XXX,- Sk, a ďalšie finančné prostriedky
za rok XXXX v sume XXX.XXX,- Sk a rok XXXX v sume XX.XXX,- Sk, t.j. spolu XXX.XXX,- Sk, z čoho
vyplýva, že v plnej výške preplatili žalobcovi 1/ úver a možno zaplatili aj viac. Z toho vyplýva, že všetky

stavebné materiály, ktoré uvádza žalobca 1/ zaplatili odporcovia tak, že dali svoje finančné prostriedky
žalobcovi 1/ na účet šekmi alebo v hotovosti, ktoré následne žalobca 1/ vložil na svoj účet, z ktorého
úver splácal. Žalovaní vyplatili aj všetkých majstrov na stavbe, ktorí realizovali stavbu rodinného domu.
Žalobca 1/ len sporadicky chodil na stavbu rodinného domu a to aj v sprievode svojej dcéry, ktorej sa
venoval, žalobkyňa 2/ na stavbe nebola ani raz. Žalobcovia investovali len do interiérových doplnkov,

ktoré nie sú súčasťou stavby a ktoré si môžu kedykoľvek vziať.

15. Žalovaná 2/ vo svojich vyjadreniach uviedla, že keď si žalobca 1/ bral úver z V. W. W. U..W.., bol
potrebný prvý vklad, ktorý sama vykonala. V tom čase pracovala v V. O. a keď žalobca 1/ nemal dostatok
finančných prostriedkov, vkladala mu ich na účet, aby mohol uhradiť splátky úveru.

16. Žalovaný 3/ vo svojich vyjadreniach uviedol, že tiež ako žalobca 1/ si zobral úver v V. W. W.
U..W.. a toto mal byť príspevok (vklad) na výstavbu rodinného domu, ktorá sa bude v dedičskom
konaní dediť. Uviedol, že dohoda o podiele k rodinnému domu medzi ním a žalovaní 1/ a 2/ neexistuje.
Taktiež sa podieľal na výstavbe rodinného domu, ktorej sa jeho brat (žalobca 1/) nezúčastňoval. Jeho

matka, žalovaná 2/, bola ručiteľkou stavebného úveru a tento v plnej výške uhrádzala na účet žalobcov.
Poukázal na to, že predmetná stavba bola skolaudovaná a je jasne preukázané, kto je jej vlastníkom
a to žalovaní 1/ a 2/.

17. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 132 ods. 1, § 136 ods. 1 a 2, § 137 ods. 1 a 2, § 46 a

§ 51 Občianskeho zákonníka a preukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom
určení skúmal podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku.

18. Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
(ďalej len "Občiansky zákonník") vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou

zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.

19. Podľa § 136 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých
vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže

vzniknúť len medzi manželmi.

20. Podľa § 137 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci
podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je
právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov

rovnaké.

21. Podľa § 46 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností,
ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

22. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.23. Podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov(ďalejlen"OSP")návrhomnazačatiekonaniamožnouplatniť,abysarozhodlonajmäourčení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

24. Okresný súd v danej veci najskôr skúmal naliehavý právny záujem žalobcov na určení vlastníckeho
práva k predmetnej nehnuteľnosti a v tej súvislosti poukázal na to, že nevyhnutným predpokladom
úspešnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu, ktorý musí žalobca v konaní
preukázať. Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať

na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť
súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba
je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania
alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).

25. Žalobcovia v prejednávanej veci tvrdia, že vo veci majú naliehavý právny záujem na určení, či

tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, a to z dôvodu rozporu medzi zápisom vlastníctva k
predmetnému rodinnému domu v príslušnom katastri nehnuteľností a skutočným stavom, keďže, ako
žalobcovia tvrdia, spoluvlastníkom predmetného rodinného domu je tiež žalobca 1/, resp. spolu s
žalobkyňou 2/ v rámci režimu BSM, a to z titulu dohody o založení podielového spoluvlastníctva z roku
XXXX, podľa ktorej im k predmetnému rodinnému domu svedčí spoluvlastnícky podiel v pomere 1/4 k

celku.

26. Podľa názoru okresného súdu, žalobcovia preukázali existenciu naliehavého právneho záujmu,
pretožepoukázalinaskutkovéokolnostiprejednávanejvecivedúceksporumedziúčastníkmiaozrejmili,
že určovacia žaloba je procesne vhodným nástrojom pre vyriešenie sporu, keďže odstraňuje neistotu

vzťahu účastníkov konania. Súd, rovnako ako aj Najvyšší súd ČR v uznesení XX D. XXXX/XXXX, dospel
k záveru, že naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným v
katastri nehnuteľností v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) OSP je daný, ak žalobca, ktorý tvrdí, že je
vlastníkom nehnuteľnosti, nie je zapísaný ako vlastník v katastri nehnuteľností. Ide síce o judikatúru
cudzieho súdu, avšak tento cudzí súd aplikuje ten istý právny predpis, ktorý je platný a účinný aj v

Slovenskej republike.

27. Súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že vlastníkmi predmetného rodinného domu
v katastri nehnuteľností sú zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci manželia žalovaní 1/ a 2/. Aby
súd mohol návrhu žalobcov vyhovieť, skúmal existenciu dohody medzi účastníkmi konania o založení

podielového spoluvlastníctva k predmetnému rodinnému domu, keďže, ako uviedol Najvyšší súd SR v
rozsudku sp. G.. X D. XX/XX, "bez dohody účastníkov o tom, že založia podielové spoluvlastníctvo k
stavbe uzavretej pred začatím stavby, nemôže vzniknúť podielové spoluvlastníctvo k stavbe".

28. Vlastníctvo k stavbe nadobúda stavebník v občianskoprávnom zmysle, teda ten, kto stavbu

uskutočnil s (právne relevantne prejaveným) úmyslom mať ju pre seba. Nie je rozhodujúce, komu bolo
adresované rozhodnutie o stavebnom povolení. Pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva
k domu alebo inej stavbe postavenej spoločnou činnosťou viacerých osôb je rozhodujúca dohoda
o založení spoluvlastníckych vzťahov uzavretá medzi nimi. Na uzavretie dohody o založení
spoluvlastníckych vzťahov sa vzťahujú ustanovenia § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka, najmä musí

z nej byť zrejmé, že účastníci sa aj s prihliadnutím na ďalšie okolnosti vopred dohodli na založení
podielového spoluvlastníctva k stavbe. Bez tohto konsenzu toto podielové spoluvlastníctvo nemôže
vzniknúť. Táto dohoda nemusí byť písomná. Nie je ani potrebné, aby sa v nej účastníci vopred dohodli
o veľkosti spoluvlastníckych podielov pred dokončením stavby. Z obsahu dohody však musí byť zrejmé,
že účastníci chceli založiť podielové spoluvlastníctvo k stavbe, napríklad s tým, že veľkosť podielov

bude závisieť od miery pričinenia sa jednotlivých účastníkov dohody na postavení stavby. Ak podiely
spoluvlastníkov neboli dohodnuté inak, podľa § 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú rovnaké (Y. XX/
XXXX). Ak sa účastníci dohodli na uvedenej podstate tohto úkonu, teda na tom, že založia podielové
spoluvlastníctvo k budúcej stavbe, prípadná absencia ostatných dojednaní spravidla vyskytujúcich sa v
dohodách o vzniku podielového spoluvlastníctva k stavbe (napr. o výške spoluvlastníckych podielov, o

organizačnom či finančnom zabezpečení stavby a o krytí stavebných nákladov, či o budúcom spôsobe
užívania spoločnej stavby) nemá za následok neplatnosť predmetnej dohody.29. S poukazom na vyššie uvedené súd zisťoval existenciu dohody o vzniku podielového
spoluvlastníctva (dohody o založení spoluvlastníckych vzťahov) k predmetnému rodinnému domu, teda
či účastníci konania v čase prijatia rozhodnutia o výstavbe nového rodinného domu sa zároveň dohodli

na tom, že tento bude v ich podielovom spoluvlastníctve. Žalobca v návrhu na začatie konania a vo
svojich vyjadreniach tvrdil, že v roku XXXX on, jeho rodičia (žalovaní 1/ a 2/) a brat (žalovaný 3/) pojali
úmysel postaviť rodinný dom s tromi samostatnými bytovými jednotkami a ešte pred kúpou pozemku od
p. X. S. (na ktorom mala časť rodinného domu stáť) v roku XXXX sa dohodli, že tento rodinný dom bude
v spoluvlastníctve žalovaných 1/ a 2/ ako manželov (BSM) v pomere 1, žalobcu 1/ v pomere 1 k celku

a žalovaného 3/ v pomere 1 k celku. Spoluvlastnícke podiely boli určené na základe predpokladaného
rozsahu užívania jednotlivými spoluvlastníkmi a ich rodinami.

30. Žalovaní 1/ a 2/ ako osoby, ktorým podľa údajov z katastra nehnuteľností svedčí spoluvlastnícke
právo k predmetného rodinného domu, existenciu takejto dohody popreli. Vo svojom vyjadrení uviedli,
že približne v roku XXXX sa rozhodli postaviť rodinný dom, v ktorom budú bývať aj so synmi a neskôr

s ich rodinami, avšak nikdy nebola z ich strany ani zmienka o tom, že by tento rodinný dom mal byť
podielovom spoluvlastníctve, keďže predpokladali, že synovia (t.j. žalobca 1/ a žalovaný 3/) aj tak raz
tento dom zdedia. Existenciu takejto dohody nepotvrdil ani žalovaný 3/, ktorý vo svojom vyjadrení na
pojednávaní výslovne uviedol, že dohoda o podiele k rodinnému domu medzi ním a rodičmi neexistuje,
a potvrdil zámer žalovaných 1/ a 2/ postaviť rodinný dom, v ktorom budú s žalobcom 1/ a žalovaným 3/

spolu žiť (ktorý budú spolu užívať), ale nie že ho zároveň budú spolu vlastniť.

31. Existencii takejto dohody nenasvedčujú ani ďalšie okolnosti veci. Iniciatíva výstavby nového
rodinného domu vzišla od žalovaných 1/ a 2/. Financovanie výstavby tohto rodinného domu zabezpečili
žalovaní 1/ a 2/ jednak, že si na tento účel zobrali dva úvery, a jednak predajom ich rodinného domu

v Rožňave a 4-izbového bytu v P., ktoré žalobca 1/ ani žalovaný 3/ nevlastnili. Žalovaní 1/ a 2/ bez
účasti žalobcu 1/ alebo žalovaného 3/ v roku 1999 kúpili pozemok od V.. S., na ktorom mal predmetný
rodinný dom stáť, a to zo len svojich finančných prostriedkov, čo potvrdili obidve sporové strany. Zo
zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere súd zistil, že tento žalobcovia 1/ a 2/ ako dlžníci a žalovaná
2/ ako ručiteľka uzavreli s Prvou stavebnou sporiteľňou a.s. až 20.05.2002, z čoho vyplýva, že žalobca

1/ sa preukázateľne finančne podieľal (mohol podieľať) na výstavbe rodinného domu až od polovice
roku 2002. Finančná pomoc žalobcu 1/ do mája 2002, kedy boli odkúpené pozemky R. V.. E. U.
S., preukázaná nebola. Taktiež výška mzdy žalobcu 1/, ktorú preukázal pracovnou zmluvou zo dňa
XX.XX.XXXX vo výške XX.XXX,- Sk a rozhodnutiami o priznaní platu (R. XX.XX.XXXX B. B. XX.XXX,-
Sk, B. Y. XXXX B. B. XX.XXX,- Sk) v spojení s okolnosťou, že žalobca 1/ si v roku XXXX G.aložil vlastnú

rodinu, jeho manželka žalobkyňa 2/ nemala príjem až do roku XXXX a v apríli XXXX sa im narodila
dcéra, s čím boli spojené ďalšie výdavky, nenasvedčuje, že žalobca 1/ sa mohol finančne relevantným
spôsobom podieľať na výstavbe.

32. Okresný súd na základe uvedeného zistenia dospel k závere, že účastníci konania v roku 1998 pojali

úmyselpostaviťrodinnýdomvovlastníctvežalovaných1/a2/,ktorýbudúakorodinaspolusžalobcom1/
ažalovaným3/príp.sichbudúcimirodinamiužívať,aninieakotvrdiažalobcovia,ževroku1998došloku
konsenzu na dohode o vzniku podielového spoluvlastníctva k predmetnému rodinnému domu. Existencii
dohody o vzniku podielového spoluvlastníctva k stavbe predmetného rodinného domu nenasvedčuje
ani stavebný úver žalobcov z roku 2002. Žalobcovia uviedli, že žalovaní nepredložili dôkazy, že finančné

prostriedky im poskytnuté žalovanými 1/ a 2/ boli účelovo viazané pre splácanie stavebného úveru,
ale žalobcovia ich použili pre osobné a rodinné účely. Súd mal preukázané z poštových poukážok
(Č.. J.. XXX-XXX W.), že žalovaná 2/ poslala žalobcovi 1/ na účet peniaze celkom vo výške XX.XXX,-
Sk, a to celkom v 18 platbách realizovaných od septembra XXXX do K. XXXX, z ktorých mnohé boli
poukázané práve vo výške mesačnej splátky stavebného úveru X.XXX,- Sk, ostatné vo výške vyššej.

Žalobca 1/ ďalej potvrdil prijatie peňažných prostriedkov od žalovaného 1/, o ktorých si viedol záznam
v osobných kalendároch. Na základe vyššie uvedeného a s ohľadom na rodinné pomery žalobcu 1/ a
príjmy žalobkyne 2/ súd obranu žalobcov proti tomuto tvrdeniu žalovaných vyhodnotil ako účelovú. Je
pravdou, že žalovaní 1/ a 2/ výslovne neviazali poskytnutie peňažných prostriedkov na konkrétny účel,
ale vzhľadom na pravidelnosť poukazovania peňažných prostriedkov a vzhľadom na ich výšku mal súd

preukázanú vôľu žalovaní 1/ a 2/ poskytovať tieto peňažné prostriedky práve pre splácanie stavebného
úveru.33. Na základe takto vykonaného dokazovania po zhodnotení dôkazov jednotlivo a vo vzájomných
súvislostiach súd nemal preukázané, že by došlo k uzatvoreniu dohody medzi účastníkmi konania o
založení podielového spoluvlastníctva k predmetnému rodinnému domu pred začatím stavby a nemal

ani preukázané, že by došlo ku konsenzu účastníkov konania chcieť založiť spoluvlastnícky vzťah a
ani z okolností veci nie je zrejmé, že predmetný rodinný dom mal byť v podielovom spoluvlastníctve
účastníkov konania. Z toho vyplýva, že žalobcovi 1/, resp. obidvom žalobcom v rámci bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, nesvedčí spoluvlastnícke právo k predmetnému rodinnému domu. Súd mal
preukázané, že vlastníkmi predmetného rodinného domu sú žalovaný 1/ a 2/ tak, ako sú uvedení na

liste vlastníctva príslušného katastra nehnuteľností. S poukazom na tieto skutočnosti súd návrh v celom
rozsahu zamietol, t.j. čo do primárneho aj eventuálneho petitu návrhu.

34. Okresný súd o trovách konania nerozhodoval, pretože zvolil postup podľa § 151 ods. 3 O.s.p., podľa
ktorého súd o trovách konania z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

35. Proti rozsudku podali odvolanie žalobcovia 1/ a 2/ a namietali, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a že
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobcovia namietali, že okresný

súd nesprávne vyhodnotil vyjadrenia žalovaného v 1. rade, ktoré predniesol na súdnom pojednávaní
konanom dňa XX.XX.XXXX, kde žalovaný v prvom rade konštatuje, že citát: " Ako chcete získať % z
nehnuteľnosti, čo v prepočte vychádza XXX.XXX A. a podložených dôkazov ste predložil len v sume
X,X %. z celkovej sumy." a ďalej žalovaný v prvom rade konštatuje, že citát: "Týmto chcem opätovne
poukázať, že jeho vloženie bolo len cca X% z hodnoty nehnuteľnosti." Prirodzene žalovaný v prvom

rade podiel žalobca v prvom rade bagatelizoval a cenu stavebného materiálu a práce porovnával
s trhovou cenou predmetnej nehnuteľnosti. Nakoľko nie je možné priamo porovnávať tieto hodnoty
stavebného materiálu a práce a hodnoty nehnuteľnosti, ktorá jeho zabudovaním vznikne v Bratislave!
Uvedenétvrdeniežalovanéhov1.radesivrozsudkusúdosvojilspôsobom,ktorýmdospelknesprávnym
skutkovým zisteniam vo vzťahu k výške príspevku žalobcov v 1. o 2. rade na výstavbu predmetnej

nehnuteľnosti. Súd tiež nesprávne vyhodnotil vyjadrenia žalovaného v 1. rade, ktoré predniesol na
súdnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX, kde žalovaný v prvom rade konštatuje, že citát: " Ako
chcete získať X/X% z nehnuteľnosti, čo v prepočte vychádza XXX.XXX A. a podložených dôkazov ste
predložil len v sume X,X %. z celkovej sumy." a ďalej žalovaný v prvom rade konštatuje, že citát: "Týmto
chcem opätovne poukázať, že jeho vloženie bolo len cca X% z hodnoty nehnuteľnosti.", ktoré zjavne

potvrdzujú existenciu dohody z r. XXXX na základe, ktorej Predmetnú nehnuteľnosť žalobca v 1. rade a
žalovaní v 1. až 3 rade pripravovali a realizovali. Uvedené tvrdenie žalovaného v 1. rade si v rozsudku
súd osvojil spôsobom, ktorým dospel k: nesprávnym skutkovým zisteniam vo vzťahu k existencii dohody
z r. XXXX na základe, ktorej predmetnú nehnuteľnosť žalobca v 1. rade a žalovaní v 1. až 3 rade
pripravovali a realizovali.

36. Ďalej namietali, že okresný súd nesprávne vyhodnotil súčinnosť žalobcu v 1. rade, ako dlžníka a
žalobkyne v 2. rade, ako spoludlžníčky s žalovanou v 2. rade, ako ručiteľky stavebného medziúveru
Č.. XXXXXXXXXX V. W. W., U..W.., určeného pre financovanie predmetnej nehnuteľnosti, čo v rozpore
s tvrdením súdu potvrdzuje existenciu dohody G. Y.. XXXX na základe, ktorej predmetnú nehnuteľnosť

žalobca v 1. rade a žalovaní v 1. až 3 rade pripravovali a realizovali.

37. Okresný súd v odôvodnení rozsudku uvádza: že žalobca 1/ sa preukázateľne finančne podieľal
(mohol podieľať) na výstavbe rodinného domu..." a následne nesprávne zamietol návrh na určenie
vlastníckeho práva zo XX.XX.XXXX, keď navrhovatelia v 1. a 2. rade preukázali, že: navrhovateľ v 1.

rade s navrhovateľkou v 2. rade sa spolupodieľali na financovaní výstavby predmetnej nehnuteľnosti.
Podľa originálnych dôkazov doručených súdu dňa XX.XX.XXXX zhrnutých v tabuľke č. 1, ktorú predložili
dňa XX.XX.XXXX, v sumách;
1SPOLU-stavebnýmateriálaprácanazákladepísomnýchdôkazovXXX.XXX,XXSK,Č.X.XX.XXXXX
A.

2 SPOLU - stavebný materiál a práca na základe písomných dôkazov aj s odborne ohodnotenou
svojpomocou, aby mohla vzniknúť Predmetná nehnuteľnosť 1.164.807,46 SK, čo je 38.664,52 EUR.38. Spoluvlastnícky podiel X/X %. predmetnej nehnuteľnosti zodpovedá predpokladanému rozsahu
užívania predmetnej nehnuteľnosti navrhovateľom v prvom a druhom rade. Jedná sa o jednu bytovú
jednotku o výmere približne XX Q. na X. nadzemnom podlaží a nevyhnutné súvisiace vybavenie a

zariadenie Predmetnej nehnuteľnosti na čom sa navrhovateľ v 1. rade a odporcovia v 1.-3. rade B. Y..
XXXX dohodli a túto dohodu aj naplnili zrealizovaním Predmetnej nehnuteľnosti. V prepočte jeden m2
bytu o výmere XX Q. predstavuje pri: celkovej preukázanej sume XX,XXX,XX EUR, hodnotu: XXX,XX
A., čo je primeranou cenou hodnoty stavebného materiálu (XX,XXX,XX A. G. D. XX.XXX,XX A.) bez
sumy pre jeho zabudovanie a časti

kompletnej dodávky práce a materiálu (X.XXX,XX A. G. D. XX.XXX,XX A.), celkovej cene pre
vznik Predmetnej nehnuteľnosti XX.XXX.XX A. hodnotu: XXX,XX A., čo je primeraná cena svojpomocnej
realizácie stavby rodinného domu.

39. Žalobca v 1. rade ako dlžník a žalobkyňa v 2. rade ako spoludlžník stavebného medziúveru č.
XXXXXXXXXX V. W. W., U..W.. v celkovej výške XXX.XXX,XX Sk (XX.XXX,XX A.) nikdy odporcom

nepredali stavebný materiál nadobudnutý týmto úverom a zabudovaný do Predmetnej nehnuteľnosti
ani žalovaný nepostúpili práva a povinnosti dlžníka a spoludlžníka stavebného medziúveru č.
XXXXXXXXXX V. W. W., U..W.. v celkovej výške XXX.XXX,XX Sk (19.916,35 EUR). Z tohto dôvodu sú
žalobcovia stále majiteľmi stavebných materiálov zabudovaných do predmetnej nehnuteľnosti o tým d
spolumajiteľmi predmetnej nehnuteľnosti.

40. Nakoľko súd bez zisťovania skutkového stavu majetkových pomerov žalobkyne v 2. rade nesprávne
vo svojom rozsudku XX.XX.XX14 uvádza: jeho manželka žalobkyňa 2/ nemala príjem až do roku
XXXX a v apríli XXXX sa im narodila dcéra, s čím boli spojené ďalšie výdavky, nenasvedčuje, že
žalobca 1/ sa mohol finančne relevantným spôsobom podieľať na výstavbe." Práve naopak ručiteľka

stavebného medziúveru č. XXXXXXXXXX V. W. W., U..W.., ktorou bola žalovaná v druhom rade,
určeného pre financovanie Predmetnej nehnuteľnosti, nepreukázala, že bola zo strany tejto finančnej
inštitúcie oslovená aby plnila a splácala uvedený stavebný úver za žalobcu v 1. rade, ako dlžníka a príp.
za spoludlžníčku, ktorou bola žalobkyňa v 2. rade. Žalovaná v druhom rade podľa uvedeného nikdy
nesplácala stavebný medziúver č. XXXXXXXXXX V. W. W., U..W.. nakoľko tento úver vo vlastnom mene

splatil žalobca v 1. rade, ako dlžník, o čom predložil súdu dôkazy.

41. Žalobcovia v 1/ a 2/ v odvolaní tiež namietali nesprávne právne posúdenie veci, v súvislosti s tým,
že nakoľko súd vo svojom rozsudku zn.: XC/XXX/XXXX-XXX, H.W.: XXXXXXXXXX, G. XX.XX.XXXX
nerešpektoval, že spoluvlastníctvo k Predmetnej nehnuteľnosti nadobudli žalobca v 1. rade a žalovaní

v 1. až 3. rade jej zhotovením, keď bola zhotovená pre žalobca v 1. rade a žalovaných v 1. až 3. rade.
Ide o originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zhotovením veci a to bez ohľadu na zápis v
katastri nehnuteľností. Samotná stavba vznikla v momente, keď bola jednoznačným a nezameniteľným
spôsobomzrejmádispozíciaprvéhonadzemnéhopodlažia(K.Č.XXCdoXXXX/XXXX)avtommomente
aj vzniklo spoluvlastnícke právo účastníkov konania k predmetnej stavbe. Nie je rozhodujúce, kto bol

účastníkom stavebného konania prípadne kolaudačného konania, keď toto bez ďalšieho nesvedčí o
vlastníckej vôli (obdobne Š., W., Š., Z. a kol., Občanský zákonník I §. X U. XXX S. X. B.., V., D..Z..O.
XXXX W.. XXX U. XXX). Medzi účastníkmi konania bola dohoda, že stavebníkom v stavebnom konaní
t.j. účastníkov v tomto konaní budú výlučne žalovaní v 1. a 2. rade a to z dôvodu ich spoluvlastníctva
pozemku, na ktorom sa Predmetná nehnuteľnosť začala zhotovovať, aj preto je účastníctvo v stavebnom

konaní bez výpovednej hodnoty vo vzťahu k vlastníctvu k Predmetnej nehnuteľnosti.

42. Pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva k domu alebo inej stavbe postavenej spoločnou
činnosťou viacerých osôb je rozhodujúca dohoda uzavretá medzi nimi o založení spoluvlastníckych
vzťahov, ktorá nemusí byť písomná, keďže nejde o zmluvu o prevod vlastníctva nehnuteľnosti, ale

o zmluvu na základe ktorej vznikne vlastnícke právo inou právnou skutočnosťou a to zhotovením
veci. Z dohody však musí byť zrejmé, že účastníci chceli založiť podielové spoluvlastníctvo k stavbe
napríklad s tým, že veľkosť podielov bude závisieť na miere participácie jednotlivých účastníkov dohody
na postavení stavby alebo na predpokladanej miere užívania stavby jednotlivými účastníkmi dohody,
prípadne podľa počtu participujúcich osôb (obdobne Q.. S., Podílové spoluvlastnictví v občanském

zákoníku, 2008, D..Z..O., sír. 46). V spornej vecí je spoluvlastnícky podiel počtom osôb uzavierajúcich
zmluvu v roku XXXX. Byty v Predmetnej nehnuteľnosti sú postavané ako samostatné bytové jednotky,
samostatne užívateľné, od seba nezávislé - na I. nadzemnom podlaží je umiestnený súbor obytných
miestností s vlastnými vedľajšími miestnosťami a to s kuchyňou, toaletou a kúpeľňou, na II. nadzemnompodlažísúumiestnenédvasamostatné,osovosúmerné,súboryobytnýchmiestnostírovnakosvlastnými
vedľajšími miestnosťami a to s kuchyňou, toaletou a kúpeľňou. Dohoda o založení podielového
spoluvlastníctva môže byť platne uzavretá len v dobe, ktorá časovo predchádza vzniku stavby. Žalobca

v I. rade a žalovaní v i. až 3, rade uzatvorili dohodu o založení podielového spoluvlastníctva pred
začatím zhotovovania predmetnej nehnuteľnosti, preto je takáto dohoda platná a účinná a v jej dôsledku
vzniklo spoluvlastnícke právo všetkých strán a to zhotovením veci. Navyše žalobcovia v I. a 2. rade
majú tiež za to, že podielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť aj tam, kde stavbu vykonáva viac osôb,
ktoré o vlastníctve k novej veci neuzatvorili žiadnu dohodu, pričom z okolnosti veci nie je zrejmé, že

malo ísť o stavbu vo vlastníctve len niektorej z týchto osôb. Tak je tomu najmä vtedy, ak viacero osôb
bez dohody o vlastníctve k stavbe zhotoví stavbu za účelom spoločného užívania a podieľa sa na jej
vzniku vlastnými prácami a dodaním materiálu. Uzavretie zmluvy o zhotovení veci na zákazku viacerými
objednávateľmivsebetotižzahŕňaajdohoduonadobudnutíspoluvlastníctvakzhotovovanejvecí,pokiaľ
nebolo dohodnuté niečo iné (R. Q.. S., V. W. B. R. G., XXXX, D..Z..O., W.. XX).

43. K odvolaniu žalobcovi v1/ a 2/ sa písomným podaním zo dňa X.X.XXXX vyjadrili žalovaní 1/ až 3/
tak, že v tomto konaní sa nestotožňovali so skutočnosťami uvádzanými v žalobe a na pojednávaní a
preto považujú žalobu za nedôvodnú. Podľa žalovaných súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu
vykonal dokazovanie, dospel na základe takto vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam,
rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, a to už aj vzhľadom na nadmieru

dostatočné odôvodnenie rozsudku. Žalobcovia v 1.. a 2. rade sa taktiež na poslednom pojednávaní vo
veci vyjadrili, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, preto nie je na mieste ani ich tvrdenie,
že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú ďalšie skutočnosti, resp. dôkazy, ktoré neboli doteraz
uplatnené. Akékoľvek dôkazy, prípadne skutočnosti mali žalobcovia v 1. a 2. rade možnosť navrhnúť
alebo uviesť ešte počas pojednávania vo veci, ale tak nepostupovali. Napriek tomu možno deklarovať,

že sa nejedná o dôkazy alebo skutočnosti, o ktorých by nemohli mať už skôr vedomosť a mali možnosť
ich uviesť, resp. navrhnúť ich vykonanie. Poukázali na to, že vo veci boli vykonané nielen 3 dlhšie
trvajúce pojednávania, kde boli účastníci dostatočne vypočutí, no boli vo veci podané aj viaceré podania,
vyjadrenia, výpočty a podobne, teda dokazovanie sa vykonávalo nielen ústnou, ale aj písomnou formou.
Tvrdili, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem podľa §80 písm. c) O. s. p. Žalobkyňa v 2.

rade sa zároveň v prílohe žaloby samotnej vyjadrila, že si neuplatňuje voči žalovaným uvedený nárok
na určenie vlastníckeho práva.

44. Vo vyjadrení žalovaní poukázali na to, že žalobcovia v 1. a 2. rade opierali svoj nárok o údajnú
dohodu o výstavbe domu v podielovom vlastníctve. Žalobcovia sa začali o podielové spoluvlastníctvo na

dome zaujímať až 3 roky po jej kolaudácii, zároveň 11 rokov od začatia samotnej výstavby domu. Po celý
čas boli stavebníkmi stavby žalovaní v 1. a v 2. rade ako manželia, ktorí mali nadobudnúť a aj nadobudli
vlastníctvo k stavbe jej kolaudáciou. Údajná dohoda, o ktorú sa žalobcovia opierajú, nemala mať
písomnú formu. Existenciu takejto dohody však žalobcovia v 1. až 3. rade v plnom rozsahu odmietajú,
pričom žalovaný v 3. rade ako nevlastník nehnuteľnosti si nikdy akýkoľvek nárok voči nehnuteľnosti

neuplatňoval. Žaloba mohla byť podaná iba žalobcom v 1. rade, a to voči žalovaným v1. a 2. rade,
keďže iba im svedčí vlastnícke právo podľa aktuálneho výpisu z listu vlastníctva.

45. Žalobcovia opierali ich tvrdenia aj o existujúcu judikatúru, ktorá však bola mierne vytrhnutá z
kontextu,keďžesícejemožné,abydošlokuzatvoreniudohodyozriadenípodielovéhospoluvlastníctvak

nehnuteľnosti aj nepísomnou formou, avšak musí byť daný aj istý spôsob určenia výšky spoluvlastníctva
konkrétnych podielových spoluvlastníkov, čo navrhovatelia nepreukázali. Opierali ich tvrdenia iba o isté
investície, ktoré mali do stavby domu vložiť, no pri týchto sa jednalo o rôzne plnenia, ktoré boli v
konečnom dôsledku financované z prostriedkov žalovaní v1. a 2. rade, keďže títo financovali úhradu
úveru poskytnutého žalobcovi v 1. rade a tento rovnako ako žalovaný v 3. rade bral úver iba za účelom

výpomoci a získania jednorázových finančných prostriedkov pre jeho rodičov - žalovaných v 1. a 2. rade.

46.Voviacerýchprípadochsižalobcoviaprotirečili,najmäkeďnaotázku,akomalispoluvlastníckypodiel
nadobudnúť, odpovedali, že mal byť na nich zo strany žalovaných v 1. a 2. rade tento spoluvlastnícky
podiel po kolaudácii prepísaný. Z čoho vyplýva, že nespochybňovali ani len to, že kolaudácia, na základe

ktorej nadobudli vlastnícke právo k stavbe žalovaní v 1. a 2. rade bola úplne v súlade s ich údajnou
dohodou. Vychádzajúc z takéhoto pohľadu na vec by sa jednalo skôr o nesplnenie záväzku darovať
alebo odplatne previesť spoluvlastnícky podiel na žalobcov, ak by takýto záväzok existoval. Miera
reálne preukázaného podielu na financovaní niektorých položiek stavby zo strany žalobcu v 1. rade,aj keď boli tieto položky viacmenej prefinancované žalovanými v 1. a 2. rade, je v pomere s hodnotou
určenou znaleckým posudkom mnohonásobne nižšia než je hodnota spoluvlastníckeho podielu, ktorého
vlastníctva sa žalobcovia domáhajú. Ani vnímané existujúce indície, neskôr nepreukázali možnosť

existencie dohody o podielovom spoluvlastníctve, keďže pôvodná stavba podľa projektu mala mať 2
bytové jednotky a až neskôr po získaní vedľajšieho pozemku (v priebehu výstavby domu) zo strany
žalovaných v 1. a 2. rade, došlo k zmene projektu, na základe ktorého bola postavená stavba domu s
3 bytovými jednotkami. Takáto alternatíva pred začatím stavby nebola ani istá ani vopred dohodnutá
účastníkmi konania.

47. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaní navrhli rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť
a priznať im náhradu trov odvolacieho konania v sume X XXX,XX A. ako trovy právneho zastúpenia
voči žalobcom.

48. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470 ods. l, ods. 2, §
379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej
len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky
pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý
verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov nemožno priznať úspech.

Rozsudok verejne vyhlásil dňa 8. novembra 2017; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany
sporu, upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.).
Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi
rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie
správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.

49. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli
najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania [za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku
(zákon č. 99/1963 Zb., O.s.p.), ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. s účinnosťou od 1.7.2016],
majúc na zreteli ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v

konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (predovšetkým
podľa ustanovenia § 204 ods. l, § 205, § 212 ods. 1, ods. 3, § 213 ods. l O.s.p.). Rozhodujúcim
pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli
najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase
vyhlásenia jeho rozsudku. Napokon táto zákonná zásada platí aj po 1.7.2016 (§ 383 C.s.p.). Odvolatelia

v odvolaní neuvádzali podstatné, rozhodujúce, konkrétne, právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné
rozhodnutie, po preskúmaní veci odvolacím súdom.

50. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a
vec správne právne posúdil a na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo

ani v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 157
O.s.p. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 212
ods. 3 O.s.p., takú ani odvolatelia netvrdili, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktoré
by musel odvolací súd prihliadať.

51. Pre úplnosť odvolací súd zdôrazňuje, že otázku vzniku podielového spoluvlastníctva možno
posúdiť vychádzajúc z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XC P. XX/XXXX, XX/
XXXX G., v ktorom dovolací súd vyslovil právny názor v otázke vzniku podielového spoluvlastníctva
v spojení s § 136 a § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka, že "Bez dohody účastníkov o tom, že
založia podielové spoluvlastníctvo k stavbe uzavretej pred začatím stavby, nemôže vzniknúť podielové

spoluvlastníctvo k stavbe." Z tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ako vyplýva z odôvodnenia
rozhodnutia, aj súd prvej inštancie a odvolací súd tiež poukazuje na uvedený právny názor. Na
uzatváranie takejto dohody sa vzťahujú všeobecné ustanovenia § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka
o právnych úkonoch. Zákon na jej uzavretie nepredpisuje žiadnu konkrétnu formu, preto môže byť
dohoda urobená buď výslovne (za použitia slov) tak, že sa slová prednesú ústne (ústna forma), alebo

zaznamenajúpísomne(písomnáforma),alebotiežinýmnežvýslovnýmspôsobom(konkludentne),ktorý
nevzbudzuje pochybnosti o tom, čo chceli účastníci prejaviť (§ 35 ods. 1 OZ). Či už je takýto právny
úkon urobený v tej alebo inej forme, na jeho platnosť sa vyžaduje splnenie požiadaviek určitosti a
zrozumiteľnosti ustanovených zákonom (§ 37 OZ). Z obsahového hľadiska musí byť z dohody zrejmé,že účastníci tohto právneho úkonu sa aj s prihliadnutím na ďalšie okolnosti vopred dohodli (teda skôr,
než sa začalo so stavbou), na založení podielového spoluvlastníctva k stavbe. Bez zmluvného konsenzu
účastníkov o tom nemôže dôjsť k uzavretiu dohody o vzniku podielového spoluvlastníctva k stavbe.

Ak sa však účastníci dohodli na uvedenej podstate tohto úkonu, teda na tom, že založia podielové
spoluvlastníctvo k budúcej stavbe, nemá prípadná absencia ostatných dohovorov, ktoré sa spravidla
vyskytujú v dohodách o vzniku podielového spoluvlastníctva k stavbe (napr. o výške spoluvlastníckych
podielov, o organizačnom či finančnom zabezpečení stavby a o krytí stavebných nákladov, či budúcom
spôsobe užívania spoločnej stavby) za následok neplatnosť predmetnej dohody. Aj podľa rozsudku

Najvyššieho súdu SR z XX.X.XXXX, X D. XX/XX, pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva
k domu alebo inej stavbe postavenej spoločnou činnosťou viacerých osôb, je rozhodujúca dohoda
uzavretá medzi nimi o založení spoluvlastníckych vzťahov. Táto dohoda nemusí byť písomná. Nie je ani
potrebné, aby sa v nej účastníci vopred dohodli o veľkosti spoluvlastníckych podielov pred dokončením
stavby. Z obsahu dohody musí však byť zrejmé, že účastníci chceli založiť podielové spoluvlastníctvo
k stavbe napr. s tým, že veľkosť podielov bude závisieť od miery pričinenia sa jednotlivých účastníkov

dohody na postavení stavby. Ak podiely spoluvlastníkov neboli dohodnuté inak, sú rovnaké (§ 137 ods.2
O. z.). Y. XX/XXXX.

52. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.

S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami
sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým
odvolatelia, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.

rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa XX.X.XXXX, Č.. XXXXX/XX, B. B. J. D. B. U.
proti V.; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn.
X D. XXX/XXXX, X D. XX/XXXX, X D. XXX/XXXX, X D. XX/XXXX).

53. Okresný súd o trovách konania nerozhodoval, pretože zvolil postup podľa § 151 ods. 3 O.s.p., podľa

ktorého súd o trovách konania z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

54. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,
ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisovorovnakomzaobchádzaní aoochranepreddiskriminácioualeboodborovouorganizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v

tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej

obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).