Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. november 2021

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10C/9/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814202369
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2021:8814202369.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: L. B.,

V.. X.X.XXXX, P. L. V. B., P. V. XXXX/XX, zast. JUDr. Zuzanou Adamovou Tomkovou, advokátom,
Advokátska kancelária Vranov nad Topľou, Boženy Němcovej 1 p r o t i žalovanému: 1. K. O.Q., V..
XX.XX.XXXX, P. T., J. P. XXXX/XX, 2. R. E., V.. XX.X.XXXX, P. T., Q. XXXX, obaja zast. JUDr. Milošom
Kaščákom, advokátom, Advokátska kancelária Vranov nad Topľou, Kalinčiakova 10 o určenie, že na
nehnuteľnostiach neviazne záložné právo t a k t o

r o z h o d o l :

U r č u j e, že na nehnuteľnostiach:
- pozemok reg. F. Q. parc. č. XXX/XXX - orná pôda o výmere 10869 m2, v spoluvlastníckom podieli

1/20 na LV č. XXXX,
- pozemok reg. F. Q. parc. č. XXX/XXX - lesný pozemok o výmere 1437 m2, v spoluvlastníckom podieli
1/20 na LV č. XXXX,
- pozemok reg. F. Q. parc. č. XXX/XXX - lesný pozemok o výmere 270 m2, v spoluvlastníckom podieli
1/20 na LV č. XXXX,
- pozemok reg. F. Q. parc. č. XXX/XXX - lesný pozemok o výmere 388 m2, v spoluvlastníckom podieli
1/20 na LV č. XXXX,

- pozemok reg. F. Q. parc. č. XXX/XXX - lesný pozemok o výmere 112 m2, v spoluvlastníckom podieli
1/20 na LV č. XXXX,

ktoré sú zapísané pre okres L. V. B., obec X., kat. územie X., neviazne záložné právo v prospech
žalovaného v 2. rade, ktoré vzniklo na základe záložnej zmluvy zo dňa 14.09.2011, uzatvorenej medzi
žalovaným v 1. rade ako záložným dlžníkom a žalovaným v 2. rade ako záložným veriteľom s právnymi
účinkami vkladu pod číslo katastrálneho konania L..“

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100% s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca L. Q. sa pôvodne podanou žalobou domáhal, aby súd určil, že zmluva o zriadení
záložného práva v prospech R. E., V.. XX.X.XXXX, P. Q. XXXX, T. podľa zmluvy o pôžičke zo dňa
25.8.2011, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Vranov nad Topľou č sp. L. XXXX/XXXX-XXX/
XX je voči žalobcovi neplatná.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že kúpnou zmluvou zo dňa 29.7.2011 predal svoj spoluvlastnícky podiel
1/20 pod P. k nehnuteľnostiam, pozemky registra F. Q. parcela č. XXX/XXX, orná pôda o výmere 10869
m2, parcely č. XXX/XXX lesný pozemok vo výmere XXXX m2, parcely číslo XXX/XXX lesný pozemoko výmere 270 m2, číslo XXX/XXX, lesný pozemok vo výmere 388 m2 a číslo XXX/XXX, lesný pozemok
vo výmere 112 m2, všetky nachádzajúce v k. ú. X. pôvodne zapísané na K. č. XXXX, k. ú. X., ktorej
vklad bol povolený Katastrálnym úradom, Správa katastra L. V. B. pod číslom vkladu XXXX/XX zo dňa

18.8.2011 ( ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“ ). Na základe rozsudku Okresného súdu Vranov nad
Topľou zo dňa 19.9.2012 sp. zn. 11C/213/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.
21Co/3/2013 v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu súd rozhodol, že kúpna zmluva uzavretá
dňa 29.7.2011 medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným v 1. rade ako kupujúcim je neplatná.
Žalovanýv1.radeakozáložnýdlžníkažalovanýv2.radeakozáložnýveriteľuzatvorilizmluvuozriadení

záložného práva v prospech žalovaného v 2. rade k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom neplatnej
kúpnej zmluvy a ktorej vklad bol do katastra nehnuteľnosti povolený pod číslom L. XXXX/XXXX. Nakoľko
súd právoplatne rozhodol, že kúpna zmluva je neplatná a nikto nemôže na iného previesť viac práv ako
sám má, žalovaný s prihliadnutím na ust. § 123 Občianskeho zákonníka ako nevlastník nemohol tieto
nehnuteľnosti zaťažiť záložným právom. Žalobca vzniesol námietku premlčania záložného práva.

2. V priebehu konania pôvodný žalobca navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby tak, aby rozhodol,
že zrušuje zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 14.9.2011 medzi žalovaným v 1. rade ako
záložným dlžníkom a žalovaným v 2. rade ako záložným veriteľom, ktorej vklad bol povolený Správou
katastra L. V. B. pod číslom L. XXXX/XXXX-XXX/XX, pričom naliehavý právny záujem preukazujú tým,
že v prípade, že bude žalobca úspešný, tak rozsudok bude podkladom pre výmaz záložného práva v

katastri nehnuteľností, odstráni sa stav právnej neistoty, nakoľko vlastníkom nehnuteľností je žalobca,
ale záložný dlžník je žalovaný v 1. rade, predmet zálohu de facto odpadol, aj keď de iure ešte stále
figuruje v katastri a zabráni sa tým ďalším súdnym sporom. Súd zmenu žaloby pripustil uznesením č.k.
10C/9/2014-63 zo dňa 2.7.2015.

3. Uznesením č.k. 10C/9/2014-246 zo dňa 17.9.2020 súd pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu
tak, že z konania vystúpil pôvodný žalobca L. Q. a na jeho miesto do konania vstúpil žalobca L. B. a to
z dôvodu, že pôvodný žalobca predal spoluvlastnícke podiely, ktoré sú predmetom sporu, kupujúcemu
L.Í. B..

4. Ďalším uznesením zo dňa 19.8.2021 súd pripustil zmenu žaloby tak, že tento žiada vydať rozsudok
tak ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

5. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení poukázal na to, že nadobudol od pôvodného žalobcu
spoluvlastnícky podiel 1/20 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, XXXX a XXXX, ku ktorým

spoluvlastníckym podielom je v časti ťarchy na jednotlivých listoch vlastníctva vedený záznam -
zmluva o zriadení záložného práva v prospech žalovaného v 2. rade podľa zmluvy o pôžičke zo dňa
25.8.2011. V ďalšom uviedol, že je členom pozemkového T. T. K. Y. L. E., p. s., pod ktoré predmetné
pozemky patria a zároveň je väčšinovým spoluvlastníkom predmetných pozemkov. Z dôvodu, že na
spoluvlastníckych podieloch, ktoré nadobudol od pôvodného žalobcu, sú zapísané ťarchy, ktoré bez

rozhodnutia súdu nie je možné vymazať z katastra nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem
na pokračovaní v súdnom konaní a na vymazaní záložných práv z katastra nehnuteľností. Zápis
záložných práv vytvára neisté postavenie pre vlastníka, o to viac kvôli tomu, že žalovaný v 1. rade
nadobudol spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam, na ktoré záložné právo zriadil, v rozpore so
zákonom, čo bolo potvrdené rozhodnutím Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 11C/213/2011,

o čom obaja žalovaní vopred vedeli. Majú za to, že žalobca si právom uplatňuje nárok na ochranu
pred záložným právom zriadeným žalovanými v roku 2011. V ďalšom uviedol, že žalovaný v 1. rade
je od roku 2010 priamy susedom pozemkov, ktoré patrili pod pozemkové spoločenstvo T. T. K. Y. L.
E., Y.. T.. a vedel, že k nadobudnutiu spoluvlastníckeho podielu k pozemkom na LV č. XXXX, XXXX
XXXXjepotrebnýsúhlasvýboruspoločenstva,pretojespochybnenájehodobromyseľnosť,keďževedel,

že nadobudnutím spoluvlastníckych podielov od pôvodného žalobcu porušil zákon a napriek výzve
zástupcu spoločenstva na vrátenie veci do pôvodného stavu zo dňa 7.9.2011, podpísal dňa 14.9.2011
zmluvu o zriadení záložného práva, ktorou zriadil záložné právo v prospech žalovaného v 2. rade, ktorý
v tom čase tiež nebol dobromyseľný, nakoľko so žalovaným v 1. rade sa poznali a v roku 2011 boli
spoločníkmivobchodnýchveciach,čopotvrdzujeajvýpiszObchodnéhoregistraspoločnostiY.T..I..N..a

úplne znenie spoločenskej zmluvy uvedenej spoločnosti zo dňa 12.1.2011. Tiež žalobca poukázal na to,
žezmluvaozriadenízáložnéhoprávazodňa14.9.2011uvádzaakopohľadávku,ktorousazáložnéprávo
zabezpečuje,pohľadávkuzozmluvyopôžičkezodňa25.8.2011,predloženávšakbolazmluvaopôžičke
zo dňa 14.9.2011, k čomu žalovaní uviedli, že sa tak stalo omylom. Ak je však sporná pohľadávka, ktorámá záložné právo zabezpečovať, je sporné aj samotné záložné právo a žalovaní v konaní nepredložili
dôkaz o vykonaní záložného práva ani o uplatnení pohľadávky zo zmluvy o pôžičke. V konaní pritom
bola predložená žiadosť zo dňa 23.2.2016 s osvedčeným podpisom žalovaného v 2. rade ako záložného

veriteľa, ktorou žiada o výmaz záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam, preto z uvedenej
žiadosti vyplýva, že žalovaný v 2. rade si bol vedomý toho, že zriadené záložné právo nie je oprávnené.
Podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 14.9.2011 bola pôžička poskytnutá do 31.12.2011, do tejto doby mala
byť splatená. Žalovaný v 2. rade potvrdil, že pohľadávka zo zmluvy o pôžičke nebola žalovaným v
1. rade uhradená a nárok si neuplatnil súdnou cestou, pričom od zriadenia záložného práva uplynulo

takmer 10 rokov, počas ktorej doby záložný veriteľ nepristúpil k výkonu záložného práva, namietajú
preto, že predmetné záložné právo je premlčané. Záložné právo v podobe naturálnej obligácie, ktoré je
nevykonateľné z dôvodu vznesenia námietky premlčania a dovolania sa premlčania, teda nemá zmysle
a nemôže slúžiť potrebám praktického života, preto je potrebné určiť, že záložné právo neexistuje, keďže
je nevykonateľné. K otázke premlčania záložného práva poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 21Cdo 2185/2009, v zmysle ktorého záložné právo je právo, ktoré podlieha premlčaniu, lebo nejde o

majetkové právo - na rozdiel od vlastníckeho práva, ktoré by bolo z premlčania vylúčené, aj keď takisto
má vecnoprávnu povahu. Najvyšší súd ČR vyslovil taktiež možnosť dovolávať sa ochrany v prípade
premlčania záložného práva proti záložnému veriteľovi nielen prostredníctvom námietky premlčania, ale
aj prostredníctvom samostatnej žaloby o určenie, že tu záložné právo nie je. Záložný dlžník sa môže
brániť proti právu záložného veriteľa na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženého

zálohu nielen obranou proti návrhu zálohu na speňaženie zálohu, ale takisto prostredníctvom žaloby o
určenie, že tu záložné právo nie je ( napr. určením, že vec nie je zaťažená záložným právom ), ak je
na takom určení naliehavý právny záujem.

6. Žalovaný v 1. rade žiadal žalobu zamietnuť s tým, že zmluvu o zriadení záložného práva považuje

za platnú, keďže zmluvu o pôžičke ako aj zmluvu o zriadení záložného práva uzavreli so žalovaným
v 2. rade dňa 14.9.2011, v čase uzavretia zmlúv neexistoval žiaden dôvod neplatnosti, nakoľko dňa
18.8.2011 bol na základe rozhodnutia Správy katastra zapísaný ako vlastník nehnuteľností, ku ktorým
je zriadené záložné právo a ktoré v dobre viere nadobudol od žalobcu na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 29.7.2011, aj keď je pravda, že neskôr bola táto určená za neplatnú, avšak k uzavretiu zmluvy o

zriadení záložného práva došlo v čase pred dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu - kúpnej
zmluvy zo dňa 29.7.2011, teda v čase, kedy bol ako vlastník oprávnený s predmetnými nehnuteľnosťami
nakladať. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 221/2010. K svojmu vyjadreniu
priložil kópiu zmluvy o pôžičke zo dňa 14.9.2011.

7. Žalovaný v 2. rade taktiež žiadal žalobu zamietnuť, keď uviedol, že má za to, že tak zmluva o
pôžičkeakoajzmluvaozriadenízáložnéhoprávasúplatné,nakoľkospĺňajúvšetkyzákonompredpísané
náležitosti. V ďalšom uviedol, že na základe zápisu do katastra nehnuteľnosti bol žalovaný v 1. rade
zapísaný ako vlastník nehnuteľností, ku ktorým bolo zriadené záložné právo a v zmysle toho mohol s
nimi aj disponovať, t.j. aj ich zaťažiť záložným právom tak ako to urobil v danom prípade, preto súd má

brať do úvahy, že nemôže byť na škodu to, že neskôr bolo v súdnych konaniach rozhodnuté o tom, že
kúpna zmluva medzi žalovaným v 1. rade a žalobcom, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti, v prospech
ktorých je zriadené záložné právo, je neplatná. V čase uzavretia zmluvy o zriadení záložného práva bol
žalovaný v 1. rade ako skutočný vlastník nehnuteľností oprávnený na uzavretie tohto právneho úkonu a
preto ho považuje za platný a nesúhlasí s vyslovením jeho neplatnosti.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán konania, oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho
prílohami, vyjadreniami strán konania ako aj spisom Okresného úradu Vranov nad Topľou, katastrálny
odbor číslo L. XXXX/XXXX, spisom tunajšieho súdu sp. zn. 11C /213/2011, vyjadrením žalobcu a
predloženými listinami a zistil tento skutkový stav.

9. Pôvodný žalobca k veci uviedol, že čo sa týka tých predmetných pozemkov, tak chcel pomôcť
žalovanému pánovi E., nakoľko tento v susedstve pozemkov, ktoré zdedil, má taktiež nejaké
nehnuteľnosti a nemal na tieto prístup. Pozemky zdedil po svojom dedovi a preto prostredníctvom pána
H. Š. mu pán E. navrhol, aby mu tieto odpredal, pričom k tomuto návrhu alebo k tomuto rozhovoru došlo

v J. s tým, že tam mu bolo aj oznámené, že vlastne podpis na takej zmluve je potrebné overiť. Keďže
nemal pri sebe doklady, žalovaný v 2. rade ho odviezol domov, kde on ešte vtedy povedal, že sa spýta
ešte predsedu ich spoločenstva pána Y. s tým, že pán E. mu na to povedal, že to nie je potrebné, nakoľko
on už s ním hovoril. Potom sa vrátili na Obecný úrad do J., kde bola aj pracovníčka, pán E. už malpripravené zmluvy. Oni ešte chvíľu boli vonku a keď sa potom vrátili s p. E. do vnútra tak už bolo všetko
pripravené, podpísal túto kúpnu zmluvu s tým, že sa ešte pýtal, prečo nepodpisuje aj pán E., na čo mu
tento povedal, že on ju podpíše potom, a že keď všetko už bude na úrade vybavené, tak mu potom pošle

kópiu. No asi o dva týždne alebo o mesiac ho zasa kontaktoval pán Y. s tým, že predal nehnuteľnosť
bez jeho súhlasu. Zmluvou potom disponoval a dozvedel sa vlastne čo predal a za koľko, až keď bolo
konanie na súde, keď podal žalobu pán Y..

10. Žalovaný v 1. rade zotrval na tom, že v čase uzavretia zmluvy o zriadení záložného práva bol

vlastníkom nehnuteľností s tým, že stav je taký, že záložné právo je zriadené, aj keď sa opätovne stal
vlastníkom pôvodný žalobca. K rozdielnym dátumom zmluvy o pôžičke uvedeným na LV a v zmluve
o zriadení záložného práva uviedol, že mohlo sa prípadne jednať o nejaký preklep alebo omyl tak ako
uviedol tú zmluvu zo dňa 14.9.2011 uzavreli, peniaze boli požičané. Uviedol tiež, ku zmluve o pôžičke
nebo, vypracovaný žiadny dodatok.

11. Žalovaný v 2. rade k veci uviedol, že problém je v pôvodnom žalobcovi, ktorý je klamár, nebojí sa to
o ňom takto povedať, a ktorý od začiatku zavádzal jeho ako aj žalovaného v 1. rade a to vzhľadom na
to, že pôvodný žalobca pri prevode svojho podielu na nehnuteľnostiach na žalovaného v 1.rade tomuto
výslovne uviedol, on bol pritom prítomný, že všetkým ostatným spoluvlastníkom ponúkol predkúpne
právo.Nevieakýmspôsobomtomalurobiť,ktomusanevyjadroval.Potomvlastnenastaltenproblém,že

sa tie pozemky museli vrátiť a medzitým si žalovaný v 1.rade od neho požičal peniaze. Pôvodný žalobca
po skončení konania na okresnom súde, kde sa viedlo konanie o neplatnosť tejto kúpnej zmluvy potom
jemu osobne sľúbil, nakoľko s ním bol v kontakte aj cez jeho suseda, ktorý pôvodne tú kúpu a predaj
sprostredkoval, že všetky veci vysporiada, že si je vedomý toho, že vlastne v dôsledku jeho konania
nastal takýto problém. Takto ich zavádzal asi rok, nakoniec sa to nestalo. Pôvodný žalobca mu sľúbil

v podstate aj taký spôsob vyrovnania, že by mu dal iné pozemky, nakoľko v dôsledku toho, že vlastne
on požičal peniaze žalovanému v 1.rade tak mu vznikla škoda, vlastne aj v dôsledku tohto správania
pôvodného žalobcu si neuplatnil svoj nárok z tej pohľadávky zo zmluvy o pôžičke od žalovaného v 1.
rade, aby tam vlastne nenastúpil exekútor a neviedla sa exekúcia. V opačnom prípade, keby takýto
prísľub od pôvodného žalobcu nemal, tak by to už dávno urobil. Došlo medzi nimi k ďalšej komunikácii

aj prostredníctvom syna pána pôvodného žalobcu s tým, že podmienkou toho, aby sa dojednalo to,
čo bolo navrhované bolo, že on mal stiahnuť záložné právo z katastra nehnuteľnosti alebo požiadať
o výmaz. Na základe týchto skutočností potom dňa 23.2.2016 dal aj overiť svoj podpis na podaní,
ktoré predkladá aj súdu žiadosť o výmaz záložného práva s tým, že zo strany pôvodného žalobcu bola
požiadavka, aby to nešlo cez jeho právneho zástupcu, keďže ako cituje, tento sa vyjadril, že bolo mu

povedané právnym zástupcom, že môžu na tom zarobiť a malo sa to všetko udiať prostredníctvom pána
H. Š., ktorý mal na jednej strane zabezpečiť predloženie žiadosti o výmaz záložného práva a taktiež aj
zabezpečiť kúpnopredajnú zmluvu na iné nehnuteľnosti, ktoré by boli vlastne kompenzáciou za zrušenie
záložného práva. Ohľadom tohto predložil súdu aj kúpnu zmluvu resp. návrh kúpnej zmluvy, kde to
bolo dojednané tak, že kupujúcim bude H. Š. a potom sa nehnuteľnosti prevedenú na neho alebo na

niekoho z príbuzných s tým, že potom pán Š. mal potom dať pôvodnému žalobcovi notársky overené
zrušenie záložného práva. Žalovaný ďalej uvádza, že napriek týmto dojednaniam pôvodný žalobca
nakoniec nesplnil to, čo sľúbil a v dôsledku toho potom ani nebola tá žiadosť o výmaz záložného práva
predložená na okresný úrad, katastrálny odbor, mal ju u seba pán Š., ale potom čo sa pôvodný žalobca
vyjadril, že právnym zástupcom mu bolo uvedené, že nemá sa toto udiať, nemá to urobiť tak potom

vlastne tie ďalšie kroky nenasledovali. Tieto listiny a skutočnosti uviedol na preukázanie toho, že zo
strany pôvodného žalobcu bol tu nejaký prísľub na vysporiadanie danej záležitosti, no tento svoje sľuby
nedodržal.Pôvodnýžalobcažiadal,abysineuplatnilsvojnárokvočižalovanémuv1.radesúdnoucestou
z dôvodu, že následne by tam mohlo byť potom zriadené exekučné záložné právo a teda nehnuteľnosť
by bola blokovaná. Teda poukázal na to, že pôvodný žalobca od začiatku zavádza a klame. Ohľadom

nárokuzozmluvyopôžičkeuzatvorenejmedzinímažalovanýmuviedol,žekonanieotakomtonárokusa
nevedie, no bude zvažovať či k takémuto kroku nepristúpi. Uviedol tiež, že z predmetnej sumy zo zmluvy
o pôžičke nedošlo k vráteniu žiadnej sumy a taktiež si neuplatnil výkon záložného práva na predmetné
nehnuteľnosti. Záložné právo je na sumu 15.000 eur, o ostatných aktivitách prípadne ďalších vzťahoch
založených medzi ním a žalovaným v 1. rade si myslí, že nemá povinnosť sa v tomto konaní vyjadrovať,

ale tá zmluva o pôžičke, ktorou súd disponuje zo dňa 14.9.2011, táto je platná, áno potvrdzujú, že takúto
zmluvu uzatvorili.12. Kúpnou zmluvou zo dňa 29.7.2011 pôvodný žalobca ako predávajúci previedol na žalovaného v 1.
rade ako kupujúceho predmetné nehnuteľnosti.

13. Správa katastra L. V. B. rozhodnutím číslo vkladu L. XXXX/XX zo dňa 18.8.2011 povolila vklad
vlastníckeho práva mimo iného aj k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného v 1. rade
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.7.2011 uzavretej medzi pôvodným žalobcom ako predávajúcim a
žalovaným v 1. rade ako kupujúcim.

14. Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom č.k. 11C/213/2011-99 zo dňa 19.9.2012 rozhodol tak,
že určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa 29.7.2011 medzi žalovaným v 1. rade L. Q. ( v tomto konaní
pôvodnýžalobca)akopredávajúcimažalovanýmv2.radeK.O.(vtomtokonanížalovanýv1.rade)ako
kupujúcim, ktorej predmetom bol predaj predmetných nehnuteľností je neplatná, ktorý bol rozsudkom
Krajského súdu v Prešove č.k. 21Co/3/2013-147 potvrdený.

15. Pôvodný žalobca bol podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/20 parcely číslo XXX/XXX o výmere
10869 m2 zapísanej na LV č. XXXX, parcely č. XXX/XXX vo výmere 1437 m2 zapísanej na LV č. XXXX
a parcely číslo XXX/XXX o výmere 270 m2, číslo XXX/XXX vo výmere 388 m2 a číslo XXX/XXX vo
výmere 112 m2 zapísanej na LV č. XXXX, pričom všetky parcely sa nachádzajú v k. ú. X. a ako titul
nadobudnutia je uvedený rozsudok OS VT č. 11C/2123/2011 a rozsudok KS PO č. 21Co/3/2013. Na

všetkých uvedených parcelách ako to vyplýva z časti C Ťarchy uvedených listov vlastníctva je uvedená
ťarcha na základe zmluvy o zriadení záložného práva v prospech R. E. ( žalovaného v 2. rade ) podľa
zmluvyopôžičkezodňa25.8.2011č.sp.L.XXXX/XXXX- XXX/XX.ŽalobcaL.B.sastalspoluvlastníkom
uvedených parciel na základe kúpnych zmlúv zo dňa 3.3.2017, vklad povolený pod L. XXX/XXXX zo
dňa 29.3.2017-XX/XX a kúpnych zmlúv, na základe ktorých bol povolený vklad pod L.-XXX/XXXX z

21.6.2017-XXX/XX, L.-XXXX/XXXX z 13.9.2017-XXX/XX, L.-XXXX/XXXX z 27.11.2017-XXX/XX a L.-
XXXX/XXXX z 14.8.2018-XXX/XX.

16. Zo zmluvy o pôžičke predloženej žalovaným v 1. rade súd zistil, že túto uzavreli žalovaný v 2. rade
ako veriteľ a žalovaný v 1. rade ako dlžník podľa dátumu uvedeného v zmluve dňa 14.9.2011 s tým, že

podľa čl. I. sa veriteľ zaviazal požičať dlžníkovi finančnú čiastku 15.000 eur a prenechať ju dlžníkovi do
31.12.2011, zmluvné strany sa dohodli, že predmetná pôžička je bezúčelová a bezúročná a podľa čl.
III. sa ju dlžník zaviazal vrátiť veriteľovi najneskôr do 31.12.2011. Podľa čl. V. poskytnutie pôžičky bolo
podmienené podpísaním záložnej zmluvy, na základe ktorej bude zriadené záložné právo k predmetným
nehnuteľnostiam.

17. Žalovaný v 2. rade ako záložný veriteľ a žalovaný v 1. rade ako záložný dlžník uzavreli dňa 14.9.2011
zmluvu o zriadení záložného práva, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva k predmetným
nehnuteľnostiam pre zabezpečenie pohľadávky s príslušenstvom plynúcej zo zmluvy o pôžičke zo dňa
25.8.2011 uzavretej medzi záložným veriteľom a záložným dlžníkom, pričom pohľadávka záložného

veriteľa predstavuje sumu 15.000 eur s príslušenstvom.

18. Zo spisu Katastrálneho úradu v Prešove, Správa katastra L. V. B. číslo vkladu L. XXXX/XXXX
zo zmluvy o zriadení záložného práva súd zistil, že tento obsahuje návrh na vklad práva do katastra
nehnuteľností, zmluvu o zriadení záložného práva a rozhodnutie o povolení vkladu.

19. Okresný úrad L. V. B., katastrálny odbor vo svojom vyjadrení zo dňa 15.1.2016 ku skutočnostiam
ohľadom dátumu zmluvy o pôžičke, z ktorej pohľadávka je zabezpečená záložným právom uviedol, že
v samotnom procese konania správny orgán preskúmal predloženú zmluvu o zriadení záložného práva
podľa ust. § 31 katastrálneho zákona, či táto spĺňa podmienky na povolenie vkladu záložného práva,

kde zistil, že hodnota pohľadávky uvedená v zmluve o zriadení záložného práva je rovnaká ako hodnota
pohľadávky zo zmluvy o pôžičke, pričom titulom jej určenia v zmluve o zriadení záložného práva je
zmluva o pôžičke zo dňa 25.8.2011. Pri právnom posúdení stavu veci správny orgán vychádzal z právnej
úvahy uvedenej v § 151b ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom právna úprava v súčasnosti neukladá
a rovnako v čase predmetného katastrálneho konania neukladala povinnosť účastníkom k záložnej

zmluve prikladať zmluvu o pôžičke, správny orgán preto takúto povinnosť od účastníkov nevyžadoval
a títo predložením zmluvy o pôžičke zo dňa 14.9.2011 konali nad rámec svojich právnych povinností.
Pri povoľovaní vkladu správny orgán vychádzal iba z údajov uvedených v predmetnej zmluve o zriadenízáložného práva. Súčasne súdu predložil zmluvu o zriadení záložného práva a zmluvu o pôžičke obe
zo dňa 14.9.2011.

20. Z úplného znenia spoločenskej zmluvy o založení obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným
Y. T..I..N.. vyplýva, že spoločnosť bola založená dňa 12.1.2011, pričom spoločníkmi boli mimo iných aj
žalovaní v 1. a 2. rade.

21. Podľa výpisu z Obchodného registra spoločnosti Y. T..I..N.. spoločnosť bola zapísaná dňa 8.2.2011

a aj z tohto vyplýva, že spoločníkmi boli mimo iných aj žalovaní v 1. a 2. rade a žalovaný v 1. rade bol
od 8.2.2011 aj konateľom spoločnosti.

22. Ako to vyplýva z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, žalovaný v 1. rade je výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti v k. ú. X. v ňom zapísaných, ktoré nadobudol mimo iných aj na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 20.8.2010.

23. Vo veci súd rozhodol rozsudkom zo dňa 11.10.2016 tak, že zrušil zmluvu o zriadení záložného
práva zo dňa 14.9.2011 medzi žalovaným v 1. rade ako záložným dlžníkom a žalovaným v 2. rade ako
záložným veriteľom, ktorej vklad bol povolený Správou katastra L. V. B. pod číslom L. XXXX/XXXX-
XXX/XX.

24. Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 13Co/1/2017 zo dňa 15.2.2018 rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia mimo iného uviedol, že súd
prvej inštancie správne skúmal to, či na určení, ktorého sa žalobca domáhal, ja daný naliehavý právny
záujem. Tiež uviedol, že zrušenie záväzkového vzťahu je výrazom vôle zmluvnej strany a nie je možné

ju nahradiť konštitutívnym rozhodnutím súdu. Právomoc súdu je obmedzená na posúdenie platnosti/
neplatnosti takéhoto prejavu vôle, resp. na posúdenie dôsledkov inej namietanej skutočnosti, akou
skutočnosťou je aj vznesenie námietky premlčania nároku. Z obsahu odôvodnenia rozsudku prvej
inštancie je nepochybné, že nárok žalobcu považoval za dôvodný v dôsledku premlčania záložného
práva, jeho nevykonaním v trojročnej premlčacej dobe v súlade s ust. § 101 Občianskeho zákonníka. V

ďalšom citoval ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP s tým, že odvolací súd nesprávny procesný postup súdu
prvej inštancie videl v zjavnom rozpore medzi odôvodnením rozhodnutia a jeho výrokom, ktorého cieľom
malo byť dosiahnutie výmazu záložného práva v katastri nehnuteľností. Úlohou súdu prvej inštancie
bude rozhodnúť o nároku žalobcu opakovane tak, aby bola dosiahnutá vykonateľnosť výroku jeho
rozhodnutia a aby obsah jeho odôvodnenia bol súladný s jeho výrokom a v novom rozhodnuté rozhodne

aj o nároku strán konania na trovy konania.

25. Právny zástupca žalobcu v záverečnom prednese poukázal na to, že zo strany žalobcu majú za
to, že doterajšie dokazovanie vykonané v tejto veci pred rozhodnutím krajského súdu, aj následne
po rozhodnutí krajského súdu v Prešove, odôvodňuje oprávnenosť návrhu, ktorý podal žalobca a to

v zmysle návrhu, ktorý pripustil súd uznesením z 19.8.2021. Z vykonaného dokazovania a najmä
z výsluchov žalovaných vyplýva, že pohľadávka, ktorú zabezpečuje záložné právo zapísané na
nehnuteľnostiach, na listoch vlastníctva XXXX, XXXX D. XXXX v katastrálnom území X., tieto sú sporné,
nakoľko nebola dokázaná zhoda zmluvy o pôžičke so zmluvou o zriadení záložného práva. Zároveň z
ich výsluchov, resp. výpovedí vyplynulo, že záložné právo nebolo vykonané a pohľadávka veriteľa voči

dlžníkovi nebola uplatnená. Majú teda za to, že záložné právo bolo premlčané, nakoľko si ho záložný
veriteľ neuplatnil v rámci stanovenej zákonnej lehoty, čo preukazuje aj samotná žiadosť s podpisom
žalovaného v 2. rade ako záložného veriteľa, ktorou žiadal o výmaz záložného práva k predmetným
nehnuteľnostiam, ktorá žiadosť však na katastri nehnuteľností zapísaná nebola. Túto žiadosť predložil
do spisu žalovaný a jedná sa o žiadosť zo dňa 23.2.2016. Nakoľko zo súdnej praxe vyplýva, že vlastník

má právo sa domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva aj v prípade, ak záložné právo bolo premlčané,
máme za to, že žalobca, aj keď je nastupujúcim žalobcom po pôvodnom žalobcovi, v danej veci, má
naliehavý právny záujem, aby záložné právo viaznuce na jeho nehnuteľnostiach, aj keď v podiele, bolo
vysporiadané a z tohto dôvodu, aby bolo určené, že tu záložné právo nie je. Preto navrhli, aby súd
rozhodol v zmysle pripusteného návrhu a zároveň si uplatnili v prípade úspešnosti trovy konania.

26. Právny zástupca žalovaných v záverečnom prednese žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že záväzok
z pôžičky nebol uhradený a preto záložné právo je oprávnene zriadené. V prípade úspechu si uplatnili
náhradu trov konania.27. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Súdy obvykle považujú právny záujem žalobcu na usporiadaní vlastníckych vzťahov v evidencii
nehnuteľností za notorietu, pretože bez listinného dôkazu o vlastníctve nemožno nehnuteľnosť scudziť,
dosiahnuť na ňu stavebné povolenie, použiť ju na zabezpečenie veriteľovej pohľadávky zriadením

záložného práva a podobne. Väčšina vlastníckych určovacích žalôb je vyvolaná nedoloženými právnymi
vzťahmi k nehnuteľnostiam. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení bude daný spravidla
vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo kde by sa bez tohto požadovaného
určenia stalo jeho právne postavenie neistým.

Vzhľadom na uvedené má súd za to, že v danej veci už pôvodný žalobca ako aj žalobca naliehavosť

právneho záujmu preukázali.

28. Podľa 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110 ). Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané

právo veriteľovi priznať.

Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté
ustanovenie § 105 . Záložné práva
sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka ( § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej

príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151j ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie
je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného

práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe
podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,
ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom
nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu
aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

29. Podľa § 1 ods. 1 zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov ( ďalej len „katastrálny zákon“ ) kataster
nehnuteľností (ďalej len „kataster“) je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou
katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom

bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo
správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných
právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len „právo
k nehnuteľnosti“).

Podľa § 22 ods. 1 katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam,
rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave
chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu.

Podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 , ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo
zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a
spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce
z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich ozverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú
záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia
záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich

uspokojenie.

30. Záložná zmluva musí byť zásadne uzavretá v písomnej forme medzi záložcom a záložným veriteľom.
V písomnej zmluve sa popri záložcovi a záložnom veriteľovi musí určiť pohľadávka, ktorá sa záložným
právom zabezpečuje a predmet záložného práva, inak by bola záložná zmluva neplatná.

Obligatórnou náležitosťou zmluvy o zriadení záložného práva je presné určenie zabezpečenej
pohľadávkyapredmetuzáložnéhopráva.Pripeňažnejpohľadávke,ktorábolapredmetomzabezpečenia
aj v predmetnej zmluve o zriadení záložného práva, bude takým určením obvykle jej vyčíslenie ( suma ),
ak ale zmluva o zriadení záložného práva neobsahuje ( neurčuje ) hodnotu zabezpečenej pohľadávky,
musí sa v zmluve určiť najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, čím sa má

zabrániť prípadným sporom ohľadne výšky zabezpečenia pohľadávky.

31. Pôvodný žalobca ako vlastník predmetných nehnuteľností sa podanou žalobou v spojení so
zmenou žaloby domáhal zrušenia zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 14.9.2011 uzavretej medzi
žalovaným v 2. rade ako záložným veriteľom a žalovaným v 1. rade ako záložným dlžníkom, ktoré

záložné právo bolo zriadené na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 14.9.2011
uzavretej medzi žalovaným v 1. rade ako dlžníkom a žalovaným v 2. rade ako veriteľom, keď súd
vzhľadom na predložené listinné dôkazy ako aj na vyjadrenia strán konania mal za preukázané aj
ich zhodným vyjadrením, že záložné právo zabezpečovalo pohľadávku zo zmluvy o pôžičke zo dňa
14.9.2011, napriek tomu, že na predmetných listoch vlastníctva, na ktorých je zapísané vlastnícke právo

žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam, je uvedený dátum zmluvy o pôžičke 25.8.2011, pričom žalobca
namietalpremlčanievýkonuzáložnéhopráva.Žalobcavďalšompriebehukonaniažiadalpripustiťzmenu
žaloby s tým, že žiada, aby súd určil že na predmetných nehnuteľnostiach neviazne záložné právo v
prospech žalovaného v 2. rade.

32. Záložné právo je právom, ktoré podlieha premlčaniu, pretože nejde o majetkové právo, ktoré by bolo
z možnosti premlčania vylúčené. V § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka je upravené premlčanie práva
domáhať sa uspokojenia zo zálohu ( premlčanie záložného práva ) a premlčacia lehota tohto práva je
upravená v § 101 Občianskeho zákonníka, nakoľko v ďalších ustanoveniach nie je ustanovené inak a
je trojročná. Premlčaniu teda záložné právo podlieha v trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť

odo dňa, keď vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu, čo v danom prípade
vzhľadom na dojednanie v zmluve o pôžičke nastalo dňom nasledujúcim po 31.12.2011, nakoľko do
uvedeného dátumu bol žalovaný v 1. rade ako dlžník povinný vrátiť poskytnutú pôžičku žalovanému v
2. rade ako veriteľovi, ktorý potvrdil, že pohľadávka žalovaného v 1. rade zo zmluvy o pôžičke uhradená
nebola a taktiež si doposiaľ tento nárok neuplatnil ani súdnou cestou s odkazom na prebiehajúce

mimosúdne rokovania a údajné prísľuby žalobcu na usporiadanie ich vzájomných vzťahov, no táto
skutočnosť nič nemení na plynutí a v konečnom dôsledku aj uplynutí premlčacej doby právo žalovaného
v 2. rade ako veriteľa zo zmluvy o pôžičke.

Z úpravy § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka je tiež zrejmé, že trojročná premlčacia doba záložného

práva neuplynie skôr, než uplynie premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky, čo je dôsledkom
vzájomnej previazanosti právneho vzťahu založeného záložnou zmluvou a zmluvou, na základe ktorej
vznikla zabezpečovaná pohľadávka. Zmysel právnej úpravy spočíva v tom, že v situácii, keď obe
premlčacie doby ( premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky a premlčacia doba záložného práva )
môžu, ale nemusia začať plynúť v rovnaký deň, nezodpovedalo by akcesorickej povahe záložného

práva, ak by existovala zabezpečená pohľadávka, vo vzťahu ku ktorej premlčacia doba ( ktorá môže byť
aj dlhšia ako trojročná ) neuplynula, a súčasne záložného práva, vo vzťahu ku ktorému už premlčacia
doba uplynula. Tomu korešponduje aj ustanovenie § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka. To však platí
iba v prípade, ak nie je zároveň premlčané aj právo záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo
zálohu, resp. ak síce premlčané je, avšak záložca nevzniesol námietku premlčania.

Pre prípad, že záložca a obligačný dlžník sú rozdielne osoby, zároveň z citovaných ustanovení vyplýva,
že zatiaľ čo námietku premlčania pohľadávky môže účinne vzniesť iba obligačný dlžník ( avšak niezáložca ), v spojení s § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že námietku premlčania práva domáhať
sa uspokojenia zo zálohu, môže vzniesť iba záložca
( avšak nie obligačný dlžník zabezpečenej pohľadávky ).

Pokiaľ ustanovenie § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka predlžuje plynutie premlčacej doby práva
domáhať sa uspokojenia zo zálohu tak, že ustanovuje, že záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka, vychádza z toho, že je potrebné skúmať iba to, kedy uplynie premlčacia
doba zabezpečovanej pohľadávky, avšak nie to, či bola dlžníkom vo vzťahu k právu veriteľa domáhať

sa splnenia zabezpečovanej pohľadávky aj vznesená námietka premlčania. Vznesenie námietky
premlčania záložného práva je významné iba vo vzťahu k právu záložného veriteľa domáhať sa
uspokojenia zo zálohu, pričom je zrejmé, že túto námietku môže vzniesť iba záložca a po prvý raz tak
môže ( úspešne ) urobiť až v momente, keď uplynula premlčacia doba aj zabezpečovanej pohľadávky.

33. Je nepochybné, že v danej veci obe premlčacie doby uplynuli, že žalovaný v 2. rade ako

záložný veriteľ nezačal s predajom zálohu a pôvodným, ale aj terajším žalobcom bola vznesená
námietka premlčania. Žalovaný v 2. rade ako záložný veriteľ stráca možnosť domáhať sa proti vôli už
terajšieho žalobcu ako záložcu uspokojenia zo zálohu, pretože jeho záložné právo je premlčané, ktorého
premlčania žalobca namietal. Teda je nepochybné, že záložný veriteľ sa už nebude môcť domáhať
predaja alebo iného speňaženia zálohu a teda ani uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku

speňaženého zálohu a teda záložné právo nemôže byť v ďalšom, resp. do budúcna spôsobilým právnym
prostriedkom pre uspokojenie zabezpečenej pohľadávky. Pokiaľ došlo k premlčaniu záložného práva,
tak ako to v tejto veci uzavrel súd, môže sa žalobca dovolávať premlčania pri každej obrane proti výkonu
práva záložného veriteľa na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu, ale
tiež prostredníctvom žaloby o určenie, že tu záložné právo nie je, ak je na takom určení naliehavý

právny záujem. Žalobca dôvodí tým, že záložné právo má už len povahu naturálnej obligácie, ktoré
je nevykonateľné z dôvodu vznesenia námietky premlčania. Keďže súd mal naliehavý právny záujem
na určení v zmysle aj pripustenej zmeny žaloby, berúc do úvahy aj právny názor vyslovený odvolacím
súdomprezentovanýmvyššie,pretožalobevyhovelarozhodoltak,ženapredmetnýchnehnuteľnostiach
neviazne záložné právo v prospech žalovaného v 2. rade, ktoré vzniklo na základe zmluvy o zradení

záložného práva uzavretej medzi žalovaným v 1. rade ako záložným dlžníkom a žalovaným v 2. rade ako
záložným veriteľom, keďže žalobca ako osoba, ktorá nebola účastníkom zmluvy o zriadení záložného
práva a keďže nedošlo k zániku záložného práva z niektorého zo zákonom predpokladaných spôsobov,
nemá žiadnu inú zákonnú možnosť domôcť sa výmazu predmetného záložného práva ako záznamom
na základe rozhodnutia súdu.

34. Súd vzhľadom na vyššie uvedené nevykonal ani dokazovanie výsluchom svedka H. Š. a taktiež za
bezvýznamné pre toto konanie považoval skutočnosti uvádzané žalovaným v 2. rade jednak ohľadom
uzatvárania kúpnej zmluvy ale najmä ohľadom prípadného navrhovaného mimosúdneho vyriešenia
sporu vrátane listín vyhotovených v tejto súvislosti, nakoľko tieto sa nikdy nestali právne záväzné.

35. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí ( § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku ).
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a túto
priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, keďže súd žalobe vyhovel.

Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník. V rozhodnutí o výške náhrady trov konania rozhodne súd aj o trovách odvolacieho
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.