Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. jún 2017

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 18C/67/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110231364
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. René Milták

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1110231364.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom JUDr. René Miltákom v právnej veci žalobcu: Lawyer

Partners, a.s., so sídlom Prievozská 37, Bratislava, IČO: 35 944 471, práv. zast.: Fridrich Paľko, s.r.o.,
Moyzesova 8, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu
škody a o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom takto,

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.
Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa na základe žalobného návrhu zo dňa 02. 07. 2010, ktorý bol doručený súdu dňa 14. 07.
2010 domáhal, aby mu žalovaný z dôvodu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Rimavská

Sobota a nezákonného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatil
a/ náhradu škody 23 034 356,70 Eur, ktorá bola spôsobená porušením práva na prístup súdu tým, že
došlo k premlčaniu práv na zaplatenie pohľadávok žalobcu,
b/ náhradu škody 1 151 717,85 Eur, ktorá objektívne vyjadruje ušlý zisk, pretože poškodený nemohol po
dobu dlhšiu ako dva roky podnikateľsky zužitkovať finančné prostriedky, ktoré by nadobudol prevodom
alebo úhradou súdne uplatnených pohľadávok a ich príslušenstva,
c/ náhradu škody 345,25 Eur, ktorá objektívne vyjadruje úročenie finančného kapitálu poškodeného,

pretože poškodený mal a stále má bez akéhokoľvek výnosu viazaný finančný kapitál, ktorý umiestňoval
do nákupu súdne uplatnených pohľadávok,
d/ náhradu škody 63 829,67 Eur, ktorá bola spôsobená vynaložením finančných prostriedkov na ochranu
legitímnych práv žalobcu, t.j. na úhradu poplatkov právneho zastúpenia, nákladov a telekomunikačné,
poštovné, administratívne a tlmočnícke výdavky, a
e/ nemajetkovú ujmu 596 640,- Eur, ktorá predstavuje spravodlivú satisfakciu za utrpený zásah do
základných práv a kompenzuje každé porušenie práva na prístup súdu, ktoré žalobca uplatňoval

jednotlivo podaním 904 návrhov na začatie súdneho konania.
2. Súd na základe uznesenia č. k. 18C/67/2010-181 zo dňa 29. 04. 2012 (č. l. 181) pripustil zmenu petitu
žalobného návrhu, na základe ktorého žalobca žiadal, aby mu žalovaný zaplatil
a/ náhradu škody 6 905,33 Eur (istina tvorená sumou koncesionárskych poplatkov) a náhradu
škody 23 027 451,37 Eur (príslušenstvo tvorené sumou poplatkov z omeškania),
b/ náhradu škody 59 267,33 Eur (náhrada nákladov spojených s uplatnením istiny), a
c/ nemajetkovú ujmu 596 640,- Eur.

3. Oproti pôvodnému zneniu petitu zo dňa 02. 07. 2010 si tak žalobca už neuplatňoval náhradu
škody 1 151 717,85 Eur (t.j. ušlý zisk) a náhradu škody 345,25 Eur (t.j. úročenie finančného kapitálu
poškodeného).4. Súd na základe uznesenia č. k. 18C/67/2010-181 zo dňa 14. 12. 2015 (č. l. 351) pripustil ďalšiu zmenu
petitu žalobného návrhu, na základe ktorého žalobca žiadal, aby mu žalovaný zaplatil
a/ náhradu škody 6 905,33 Eur (istina tvorená sumou koncesionárskych poplatkov) a náhradu

škody 23 027 451,37 Eur (príslušenstvo tvorené sumou poplatkov z omeškania),
b/ náhradu škody 59 267,33 Eur (náhrada nákladov spojených s uplatnením istiny), a
c/ nemajetkovú ujmu 68 526,67 Eur s tým, že súd konanie v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy 528
113,33 Eur z dôvodu späťvzatia žaloby zastavil.
5. K posúdeniu nároku na náhradu škody a nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, spôsobenej

nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Rimavská Sobota.
6. Žalobca uviedol, že dňa 15. 07. 2005 uzatvoril so Slovenským rozhlasom rámcovú zmluvu o
postúpení pohľadávok, ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávok, spočívajúcich v neuhradení
koncesionárskych poplatkov. Vzhľadom na veľký počet dlžníkov a teda veľký počet žalôb, ktoré
bolo potrebné vyhotoviť, sa rozhodol urobiť svoje podania elektronickými prostriedkami s využitím
počítačového systému. Žalobca spracoval žalobné návrhy a umiestnil ich na DVD nosiče, ktoré spolu s

vysvetľujúcim sprievodným listom zaslal na miestne a vecne príslušné okresné súdy. Napriek tomu, že
zvolený spôsob podania bol realizovaný v súlade so zákonom, niektoré okresné súdy ich odmietli prijať a
vrátiliichžalobcovi.Vtomtoprípadesažalobcadomáhalnáhradymajetkovejškodyanemajetkovejujmy,
ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Rimavská Sobota, ktorý odmietol
prijať podanie žalobcu zo dňa 24. 07. 2006, urobené elektronickými prostriedkami. Žalobca doručil

Okresnému súdu Rimavská Sobota žaloby na vydanie platobných rozkazov, vrátane príloh a to formou
DVD nosiča. Na uvedené podanie reagoval Okresný súd Rimavská Sobota listom, ktorým žalobcovi
oznámil, že nemá k dispozícii elektronickú podateľňu. Z tohto dôvodu vrátil žalobcovi elektronické
dokumenty uchované na DVD nosičoch. Na uvedené stanovisko Okresného súdu Rimavská Sobota
žalobca reagoval listom, v ktorom trval na prijatí svojho podania. Žalobca informoval Okresný súd

Rimavská Sobota na možnosť podania žalobného návrhu elektronickými prostriedkami, podpísané
zaručeným elektronickým podpisom a to od 01. 05. 2002. V tom čase platný a účinný Občiansky súdny
poriadok považoval všetky spôsoby podania za rovnocenné a zo žiadneho ustanovenia nevyplývalo,
že by písomné podanie malo byť pred ostatnými spôsobmi uprednostňované resp. zvýhodňované.
Napriek tejto argumentácii Okresný súd Rimavská Sobota zotrval na zákonnosti svojho postupu.

Žalobcovi bolo takýmto postupom Okresného súdu Rimavská Sobota zabránené, aby sa dovolal
ochrany svojich legitímnych majetkových práv v občianskom súdnom konaní, spĺňajúcom požiadavky
spravodlivého súdneho procesu. Okresný súd Rimavská Sobota nesplnil povinnosť, vyplývajúcu zo
zákona o elektronickom podpise, uloženou vyhláškou Národného bezpečnostného úradu č. 542/2002
Z. z. a nezriadil na svojom pracovisku za účelom manipulácie s elektronickými dokumentmi elektronickú

podateľňu. Z tohto dôvodu odmietol návrhy na začatie súdneho konania prijať. Žalobcovi tak zmaril
možnosť realizovať práva, vyplývajúce z Občianskeho súdneho poriadku a porušil jeho základné právo
na prístup súdu, zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj ,,Dohovor").
7.Žalovanývrámcipísomnéhovyjadreniazodňa17.10.2011(č.l.154-159)vzniesolnámietkuprekážky

právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata), nakoľko žalobca sa viacerými sťažnosťami podanými
Európskemu súdu pre ľudské práva (ďalej aj ,,ESĽP") domáhal ochrany svojich práv v súvislosti s
neprijatím návrhov na začatie súdneho konania viacerými okresnými súdmi Slovenskej republiky. V
konaní pred ESĽPsi žalobca uplatnil majetkovú škodu v sume 506 928 253,43 Eur a nemajetkovú ujmu 4
681069,49Eurt.j.približne332,-Eurvsúvislostiskaždoujednoužalobou,podanounaokresnomsúdev

Slovenskej republike (vrátane Okresného súdu Rimavská Sobota). ESĽP rozsudkom zo dňa 16.
06. 2009 rozhodol vo veci podaných sťažností tak, že konštatoval porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru s
tým, že žalobcovi priznal sumu 10 000,- Eur spolu s akoukoľvek daňou, ktorá môže byť vyrúbená z titulu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a sumu 8 000,- Eur spolu s akoukoľvek daňou, ktorá
môže byť vyrúbená z titulu nákladov a výdavkov. Žalobca síce požiadal o opätovné preskúmanie prípadu

veľkou komorou Európskeho súdu pre ľudské práva, tejto žiadosti však nebolo vyhovené. Nakoľko s
ohľadomnaobsahrozsudkuESĽPvovecižalobcuprotiSlovenskejrepublikeboloonárokochžalobcuuž
právoplatnerozhodnuté vinomkonaní,žalovanýpožiadalsúd,abykonaniezastavil.Vsúvislosti
s nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Rimavská Sobota žalovaný potvrdil, že žalobca dňa
24. 07. 2006 doručil súdu návrhy na začatie konania, urobené elektronickými prostriedkami, ktoré

však neboli súdom prijaté pre technickú nepripravenosť. V prípade, ak mala žalobcovi vzniknúť škoda
neprijatím návrhov, lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody mu uplynula dňa 24. 01. 2010 a to s
poukazom na ust. § 19 ods. 3 zák. č. 514/2003. Z tohto dôvodu žalovaný vzniesol námietku premlčania.
Žalobca okrem toho nepreukázal existenciu škody. Nároky, ktoré si uplatnil v rámci škody sú hypotetickéa nepreukázané. Žalobcovi nič nebránilo, aby svoje návrhy doručil Okresnému súdu Rimavská Sobota
aj v inej forme ako elektronickými prostriedkami. Z hľadiska hospodárnosti konania by sa Okresný
súd Rimavská sobota aj tak musel oboznámiť s každou žalobou, oznámením, výzvou, potvrdením a

výpisom nedoplatkov atď. S poukazom na ust. § 415 až 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobca
svojím konaním od počiatku nepredchádzal riziku vzniku škody tým, že nevyužil iné spôsoby na podanie
žalobných návrhov. Doručením žaloby zo dňa 24. 07. 2006 došlo k spočívaniu premlčacej
lehoty a premlčané by boli iba tie návrhy, ktoré by boli premlčané už pred podaním žalobného návrhu.
Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu o možnom neúspechu v konaniach z dôvodu prípadnej dôvodnej

námietky premlčania vznesenej v konaní protistranou. Postup žalobcu nenasvedčoval
tomu,žebymalzáujemoúspešnéuplatneniesvojichnárokov.Súdypozavedeníelektronickejpodateľne
opakovane vyzývali žalobcu o dodatočné predloženie návrhov, avšak bezvýsledne, pričom súdy boli
ochotné prijať tieto návrhy s právnymi účinkami zachovanými podľa pôvodného dátumu doručenia.
Žalobca si príslušenstvo pohľadávok v predmetných súdnych konaniach neuplatňoval a teda takáto
škodamunemohlavzniknúťanivprípadepreukázaniapremlčaniapohľadávokkonanímsúdu.Vovzťahu

k listinným dôkazom preukazujúcim vznik nákladov spojených s uplatnením jednotlivých
pohľadávok uviedol, že tieto preukazujú výlučne existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a jeho
právnym zástupcom a spôsob, akým si vysporiadali svoje záväzky, avšak nepreukazujú vznik škody, za
ktorú by mal zodpovedať štát.
8. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS320/2007 zo dňa 03. 12. 2007 (č. l. 29-31) vyplýva

odmietnutie sťažnosti žalobcu vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú
právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Rimavská Sobota v súvislosti s neprijatím podaní
žalobcu urobených elektronickými prostriedkami a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom.

Ústavný súd SR v odôvodnení uviedol, že dňa 05. 10. 2006 mu bola doručená sťažnosť žalobcu, ktorá
bola doplnená podaním zo dňa 04. 10. 2006, doručeným ústavnému súdu dňa 06. 10. 2006, podaním
zo dňa 26. 10. 2006, doučeným ústavnému súdu dňa 27. 10. 2006 a následným ďalším podaním zo
dňa 25. 01. 2007, doručeným ústavnému súdu v ten istý deň. Sťažovateľ uviedol, že dňa 31. 03. 2006
podal Okresnému súdu Rimavská Sobota žaloby o vydanie platobných rozkazov, a to postupom podľa

§ 42 ods. 1 OSP elektronickými prostriedkami, podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa
zák. č. 215/2002 Z. z. formou na troch DVD nosičoch. Spolu s týmito podaniami na DVD nosičoch
doručil Okresnému súdu Rimavská Sobota aj "Sprievodný list návrhu", v ktorom informoval súd o vyššie
uvedených skutočnostiach. Okresný súd na podania reagoval listom zo dňa 03. 04. 2006, v ktorom
uviedol, že po konzultácii s pracovníkmi Ministerstva spravodlivosti SR, Sekcie justičnej informatiky na

Krajskom súde v Banskej Bystrici v prílohe vrátil podanie zo dňa 31. 03. 2006 s tým, že okresný súd nie
je technický vybavený na prijatie takéhoto podania. Následne žalobca reagoval listom zo dňa 26. 04.
2006, v ktorom poukázal na to, že podania boli urobené postupom podľa § 42 ods. 1 OSP a podľa § 132
Vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z., pričom takýto postup je možný od 01. 05. 2002 s tým, že žalobca
nemôže niesť zodpovednosť za to, že okresný súd nemal vytvorené podmienky na prijímanie takýchto

podaní. Žalobca následne dňa 01. 08. 2006 podal okresnému súdu nové podanie obdobným spôsobom
ako v prvom prípade, teda zaslal sprievodný list a jeden DVD nosič, avšak okresný súd
následne listom zo dňa 01. 08. 2006 oznámil žalobcovi, že jeho podanie zo dňa 24. 07. 2006 doručené
súdu dňa 01. 08. 2006 nemôže prijať z rovnakých dôvodov, ako to bolo v prípade skoršieho podania.
Žalobca okrem iného žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 331,94 Eur

(10 000,- Sk) za každé jednotlivé porušenie práv v súvislosti s jednotlivými návrhmi na začatie konania
proti jednotlivým žalovaným, ako aj náhradu trov konania. Podľa názoru ústavného súdu, žalobca sa
o všetkých podstatných skutkových okolnostiach, v ktorých vidí zásah do
svojich základných práv a slobôd, dozvedel najneskôr do 26. 04. 2006. V súlade s ustanovením § 53
ods. 3 zákona o ústavnom súde mu preto najneskôr v uvedený deň začala plynúť

dvojmesačná zákonná lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127 ústavy vo vzťahu k
namietanému porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru spočívajúcom v
neakceptovaní podaní (návrhov na začatie konania) urobených elektronickými prostriedkami zo strany
Okresného súdu Rimavská Sobota. Opakovanie pokusu o podanie žalôb formou elektronických podaní

dňa 01. 08. 2006 preto ústavný súd považoval iba za formálny a účelový úkon zo strany žalobcu, ktorý
nemožnopovažovaťzauplatnenieúčinnéhoaefektívnehoprostriedkunápravyvovzťahu k
namietanému zásahu do jej základných práv a slobôd, ktoré má v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom
súde predchádzať podaniu sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127 ústavy.9. Z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 16. 06. 2009 vo veci sťažnosti č. 54252/07,
3274/08, 3377/08, 3505/08, 3526/08, 3741/08, 3786/08, 3807/08, 3824/08, 15055/08, 29548/08,
29551/08, 29552/08, 29555/08, 29557/08 (č. l. 445-462) vyplýva, že spor vznikol na základe 15-tich

sťažností proti Slovenskej republike, ktorý na súd v zmysle čl. 34 Dohovoru podal žalobca. Žalobca
uviedol, že jeho právo na prístup k súdu bolo porušené v dôsledku toho, že všeobecné súdy opakovane
odmietli prijať jeho podania predložené v elektronickej forme. Sťažovateľ dňa 15. 07. 2005 uzatvoril
so Slovenským rozhlasom zmluvu spolu s ďalšími dodatočnými zmluvami uzavretými dňa 20. 09.
2005 a 27. 01. 2006, čím získal právo výmenou za kompenzáciu vyplatenú

Slovenskému rozhlasu na refundovanie neuhradených koncesionárskych poplatkov v počte 355 917
prípadov, vrátane dodatočných súm za omeškania v týchto platbách. Sťažovateľ sa zaviazal žalovať
tie osoby, ktoré odmietli zaplatiť dlh, na vymáhanie ktorého nadobudol právo. Sťažovateľ pripravil
individuálne žaloby so žiadosťou o vydanie platobných príkazov voči dlžníkom. Z dôvodu počtu
zúčastnených osôb sa žaloby vypracovali prostriedkami počítačového softvéru a boli zaznamenané na
digitálnom prenosnom disku (DVD). DVD nosiče boli zaslané príslušným okresným súdom spolu so

sprievodným listom. Sťažovateľ teda 31. 03. 2006 a 24. 07. 2006 podal žaloby
v elektronickej forme na viacero okresných súdov. Súdy odmietli prijať tieto žaloby s oznámením, že
nemajú zariadenie na obdržanie a spracovanie podaní, ktoré sú spracované
a podpísané zaručeným elektronickým podpisom. V roku 2006, následne potom ako okresné súdy
odmietli prijať žaloby predložené na DVD nosičoch, sťažovateľ podal sťažnosť na Ústavný súd SR ku

každému jednotlivému odmietnutiu s tým, že tieto Ústavný súd SR zamietol s odôvodnením, že boli
predložené mimo zákonnej lehoty dvoch mesiacov. V rozhodnutiach sa uvádza, že sťažovateľ získal
už skôr informácie o tom, že okresné súdy nemajú zariadenie nevyhnutné na spracovanie takýchto
podaní v súvislosti s jeho predchádzajúcimi pokusmi o podanie žalôb elektronickým spôsobom a v
tej dobe nepodal sťažnosť na Ústavný súd SR. Európsky súd v rámci posúdenia sťažnosti uviedol,

že v tomto prípade sťažovateľ uskutočnil alebo zamýšľal uskutočniť veľké množstvo podaní. Tieto
sa dotýkali desiatok tisíc osôb. Ak by boli v tlačenej podobe, spolu s podpornou
dokumentácioubypredstavovalipribližne40miliónovstrán.Vzmysletýchtookolností,výbersťažovateľa
o spôsobe uskutočnenia podaní nemôže byť vnímaný ako zneužitie procesu alebo akokoľvek nevhodne.
Všeobecné súdy v roku 2006 odmietli zaregistrovať podania žalobcu nahraté na DVD nosičoch. Avšak

OSP umožňoval elektronické podanie. Sťažovateľovi nemôže byť vyčítané využitie tejto možnosti,
nakoľko možnosť elektronického podania bola inkorporovaná do vnútroštátneho právneho poriadku v
roku 2002. Sťažovateľ v rámci sťažnosti požadoval sumu 506 928 253,43 Eur ako majetkovú ujmu.
Okrem toho požadoval aj nemajetkovú ujmu v sume 4 681 069,49 Eur, čo je približne 332,- Eur za
každé podanie na vnútroštátny súd. Vláda SR argumentovala, že tu neexistuje príčinná súvislosť medzi

údajným porušením Dohovoru a požadovanou majetkovou ujmou. Požadovaný nárok na nemajetkovú
ujmu považovala za neprimeraný. Súd podotkol, že v tomto prípade rozhodnutie o
spravodlivomzadosťučinenímôžebyťzaloženéibanaskutočnosti,žesťažovateľnemalprospech/úžitok
zo svojho práva na prístup k súdu garantovanom v čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Keďže súd nemôže špekulovať
o tom, aký by bol výsledok konaní, nepovažuje to za bezdôvodné v súvislosti s tým, že žiadateľ utrpel

stratu skutočných možností. Rozhodujúc na základe spravodlivosti, súd priznal žalobcovi 10 000,- Eur
vrátane akejkoľvek dane, ktorá môže byť vyrúbená za finančnú a nefinančnú ujmu. Sťažovateľ taktiež
žiadal 924 685,94 Eur za náklady a výdavky spojené s procesom pred vnútroštátnymi súdmi a 94
047,20 Eur za tie, ktoré sa týkali konania pred ESĽP. V súlade s judikatúrou súdu,
sťažovateľ je oprávnený len na úhradu nákladov a výdavkov, ktoré sú preukázané, a ktoré boli skutočne

a nevyhnutne vynaložené a keď sú racionálne, čo do množstva. V uvedenom prípade a v súlade s
dostupnými informáciami súd považoval za racionálne uložiť sumu 8 000,- Eur za úhradu všetkých
výdavkov. Súd považoval za primerané, že úroky z omeškania sú stanovené vo výške krajnej úrokovej
miery Európskej centrálnej banky, ku ktorej sa pripočítavajú 3 percentuálne body. V tejto súvislosti ESĽP
rozhodol o spojení sťažností, tieto vyhlásil za prijateľné, rozhodol, že došlo k porušeniu čl. 6 ods. 1

Dohovoru s tým, aby štát ako žalovaný subjekt zaplatil sťažovateľovi v lehote do troch mesiacov od
dátumu právoplatnosti tohto rozsudku podľa čl. 44 ods. 2 2 Dohovoru sumu 10 000,- Eur a
sumu 8 000,- Eur s tým, že vo zvyšku nároky sťažovateľa na spravodlivé zadosťučinenie zamietol.
10. Zo žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 05. 11.
2009 (č. l. 50-77) vyplýva, že žalobca si mal uplatniť na Okresnom súde Rimavská Sobota majetkové

práva podaním zo dňa 24. 07. 2006 (v počte 904 návrhov) a podaním zo dňa 19. 10. 2006 (v
počte 1 988 návrhov). V súvislosti s podaním zo dňa 24. 07. 2006 žalobca uviedol spisovú značku
nezákonného rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 320/07. Podľa názoru žalobcu, Ústavný súd
SR v rozhodnutých veciach nesprávne posudzoval splnenie základných podmienok vo vzťahu k právuna prístup k súdu uplatnenému dňa 31. 03. 2006, namiesto aby tak urobil vo vzťahu k právu
na prístup k súdu, ktoré uplatnil poškodený dňa 19.10.2006 a dňa 24. 07. 2006.
11. Okresný súd Bratislava I v konaní č. 7C/144/2006-326 rozsudkom zo dňa 20. 10. 2008 určil, že

právny vzťah založený Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok, uzavretou dňa 17. 05. 2005,
Realizačnou zmluvou č. 1 uzavretou dňa 20. 09. 2005 a Realizačnou zmluvou č. 2 uzavretou dňa 27. 01.
2006 medzi účastníkmi (Slovenský rozhlas a Lawyer Partners a.s.) naďalej trvá. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 05. 11. 2008. Okresný súd vo svojom rozhodnutí teda deklaroval, že žalobca je
vlastníkom pohľadávok, ktoré boli predmetom postúpenia.

12. Okresný súd Bratislava I na základe rozsudku sp. zn. 16C/163/2010 zo dňa 26. 10. 2015
v obdobnej veci (nesprávny úradný postup Okresného súdu Veľký Krtíš z dôvodu neprijatia
409 žalobných návrhov, podaných zo strany žalobcu elektronickou formou zaručeným elektronickým
podpisom na DVD nosiči) žalobný návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 15. 12. 2015 a vykonateľnosť dňa 15. 12. 2015.
13. Okresný súd Bratislava I na základe rozsudku sp. zn. 19C/124/2010 zo dňa 26.

05. 2015 v obdobnej veci (nesprávny úradný postup Okresného súdu Považská Bystrica z
dôvodu neprijatia 500 žalobných návrhov, podaných zo strany žalobcu elektronickou formou zaručeným
elektronickým podpisom na DVD nosiči) žalobný návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
14. Zodpovednosť spôsobená nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je
jednou z foriem zodpovednosti štátu bez ohľadu na zavinenie a štát zodpovedá za škodu za súčasného

splnenia troch podmienok: a/ existencia nesprávneho úradného postupu, b/ vznik škody ako majetkovej
ujmy, resp. nemajetkovej ujmy, c/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou.
15. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu, spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
16. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

17. Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
18. Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,

keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.
19.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

20. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 17. 2. 2011, sp. zn. 5 Cdo 265/2009, počiatok plynutia
všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa § 101 Občianskeho
zákonníka viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť
alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po
dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv.

21. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca mal prvýkrát podať podanie Okresnému súdu Rimavská
Sobota dňa 01. 08. 2006 (šlo o podanie zo dňa 24. 07. 2006), avšak z obsahu rozhodnutia ústavného
súdu vyplýva, že žalobca mal podať žaloby elektronickými prostriedkami Okresnému súdu Rimavská
Sobota prvýkrát dňa 31. 03. 2006. Okresný súd Rimavská Sobota vrátil žalobcovi doručené DVD nosiče
obsahujúce elektronické podania v prílohe listu zo dňa 03. 04. 2006 a zároveň mu oznámil

dôvody, pre ktoré neboli podania prijaté. Tento list bol žalobcovi doručený v priebehu apríla 2006, a to
najneskôrdo26.04.2006,keďžalobcalistomzuvedenéhodňareagovalnaoznámenieokresnéhosúdu.
22. Z dokazovania vyplýva vznik rozporu medzi tvrdením žalobcu, uvedeným v žalobe na str. 3 (žalobca
uviedol, že podal žaloby elektronickými prostriedkami Okresnému súdu Rimavská Sobota podaním zo
dňa 24. 07. 2006) a skutočnosťou, vyplývajúcou z odôvodnenia rozhodnutia ústavného súdu (ústavný

súd uviedol, že žalobca prvýkrát podal žaloby elektronickými prostriedkami Okresnému súdu Rimavská
Sobota podaním zo dňa 31. 03. 2006, doručeným súdu toho istého dňa; po ich
odmietnutí zo strany Okresného súdu Rimavská Sobota ich žalobca druhýkrát podal prostredníctvom
podania zo dňa 24. 07. 2006, elektronicky doručeným Okresnému súdu Rimavská Sobota dňa 01. 08.2006). V rámci dôkazného bremena bolo povinnosťou žalobcu, aby súdu preukázal skutočnosti, tvrdené
v žalobe. Vzhľadom na to, že z rozhodnutia ústavného súdu vyplývalo, že žalobca prvýkrát podal žaloby
podaním zo dňa 31. 08. 2006, súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, podľa ktorého sa mal prvýkrát

obrátiť na Okresný súd Rimavská Sobota podaniami zo dňa 24. 07. 2006.
23. Tvrdenie žalobcu, uvedené v žalobe na str. 7, podľa ktorého ,, ... Ústavný súd SR v rozhodnutých
veciach nesprávne posudzoval splnenie základných podmienok vo vzťahu k právu na prístup k súdu
uplatnenému dňa 31. 03. 2006, namiesto aby tak urobil vo vzťahu k právu na prístup k súdu dňa
24. 07. 2006, 24. 07. 2006 ..." a tvrdenie žalobcu, uvedené v žiadosti o predbežné prerokovanie

nároku na náhradu škody zo dňa 05. 11. 2009 (č. l. 63), podľa ktorého ,, ... Ústavný súd SR
v rozhodnutých veciach nesprávne posudzoval splnenie základných podmienok vo vzťahu k právu
na prístup k súdu uplatnenému dňa 31. 03. 2006, namiesto aby tak urobil vo vzťahu k právu na
prístup k súdu, ktoré uplatnil poškodený dňa 19.10.2006, 24. 07. 2006 ..." nekorešpondovalo nielen
s odôvodnením rozhodnutia ústavného súdu, podľa ktorého si mal žalobca prvýkrát uplatniť právo na
prístup k súdu dňa 31. 03. 2006, ale aj s rozhodnutím ESĽP, kde žalobca v

rámci sťažnosti sám uviedol, že dňa 31. 03. 2006 a 24. 07. 2006 podal žaloby v elektronickej forme na
viacero okresných súdov s tým, že súdy odmietli prijať tieto žaloby s oznámením, že nemajú zariadenie
naobdržanie aspracovaniepodaní,ktorésúspracovanéapodpísanézaručenýmelektronickým
podpisom (č. l. 455).
24. Z uvedených dôvodov súd vyhodnotil tvrdenie žalobcu o tom, že podaním zo dňa 24. 07.

2006, ktoré bolo podľa rozhodnutia ústavného súdu doručené Okresnému súdu Rimavská Sobota dňa
01. 08. 2006, ústavný súd ,,nesprávne posudzoval splnenie základných podmienok vo vzťahu k právu
na prístup k súdu uplatnenému dňa 31. 03. 2006, namiesto aby tak urobil vo vzťahu k právu na prístup
k súdu, ktoré uplatnil poškodený dňa 19.10.2006, 24. 07. 2006", za účelové s cieľom, aby súd
v tomto konaní nereflektoval na konanie žalobcu, ktorý si v prípade úradného postupu Okresného súdu

Rimavská Sobota pri prijímaní žalôb v elektronickej forme prvýkrát uplatnil právo na
prístup súdu dňa 31. 03. 2006 a teda nie 01. 08. 2006. Ak teda Okresný súd Rimavská Sobota
vrátil žalobcovi doručené DVD nosiče obsahujúce elektronické podania zo dňa 31. 03. 2006 v prílohe
listu zo dňa 03. 04. 2006, a zároveň mu oznámil dôvody, pre ktoré neboli podania prijaté a ak
tento list bol podľa ústavného súdu žalobcovi doručený v priebehu apríla 2006, a to najneskôr do 26. 04.

2006, žalobcovi začala plynúť dňa 27. 04. 2006 trojročná premlčacia lehota, resp. doba na
uplatnenie nároku na náhradu škody a na uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo vzťahu k
štátu, spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Rimavská Sobota, ktorú ESĽP dňa
16. 06. 2009 vyhodnotil ako porušenie práva na prístup k súdu, garantovanom v čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
25. Žalobca v súvislosti s uplatnením nárokov na náhradu škody a nemajetkovej ujmy bez pochybností

preukázal, že ak Okresný súd Rimavská Sobota v roku 2006 odmietol zaregistrovať podania žalobcu
nahraté na DVD nosičoch, pričom Občiansky súdny poriadok umožňoval elektronické podanie, Okresný
súdRimavskáSobotasadopustilnesprávnehoúradnéhopostupu.ESĽPzdôraznil,žežalobcovinemôže
byť vyčítané využitie tejto možnosti, nakoľko možnosť elektronického podania bola inkorporovaná
do vnútroštátneho právneho poriadku v roku 2002. ESĽP podotkol, že v tomto prípade rozhodnutie

o spravodlivom zadosťučinení môže byť založené iba na skutočnosti, že sťažovateľ nemal prospech/
úžitok zo svojho práva na prístup k súdu garantovanom v čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
26. V súvislosti s námietkou premlčania, uplatnenou žalovaným súd zistil, že žalobcovi začala plynúť
lehota na uplatnenie nárokov na náhradu škody z dôvodu nesprávneho úradného
postupu Okresného súdu Rimavská Sobota najneskôr dňa 27. 04. 2006 (t.j. štvrtok), kedy sa

podľa ústavného súdu žalobca mohol dozvedieť o vzniku nároku s tým, že posledný deň trojročnej lehoty
vo vzťahu ku škode (§ 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z.) pripadol na deň 27. 04. 2009 (t.j. pondelok). Ak
žalobca podal žalobu Okresnému súdu Bratislava I dňa 14. 07. 2010, podal ju po uplynutí premlčacej
lehoty, preto súd z dôvodu opodstatnenosti námietky premlčania žalobu v časti o priznanie nároku na
náhradu škody v sume 6 905,33 Eur (istina tvorená sumou koncesionárskych poplatkov), v sume 23 027

451,37 Eur (príslušenstvo tvorené sumou poplatkov z omeškania), a v sume 59 267,33 Eur (náhrada
nákladov spojených s uplatnením istiny) zamietol.
27. Pokiaľ ide o námietku premlčania, uplatnenou žalovaným vo vzťahu k nemajetkovej ujme 68
526,67 Eur, spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Rimavská Sobota, súd v tejto
súvislosti zistil, že žalobcovi začala plynúť trojročná premlčacia doba dňa 27. 04. 2006, keď sa právo

mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 OZ). Okresný súd Rimavská Sobota odmietol prijať podania žalobcu
a vrátil žalobcovi doručené DVD nosiče obsahujúce elektronické podania v prílohe listu zo dňa 03. 04.
2006 a zároveň mu oznámil dôvody, pre ktoré neboli podania prijaté. Tento list bol podľa ústavného súdužalobcovi doručený v priebehu apríla 2006, a to najneskôr do 26. 04. 2006. Súd preto žalobu v časti o
zaplatenie nemajetkovej ujmy 68 526,67 Eur zamietol ako nedôvodnú.
28. Podľa § 226 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá

spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.
29. Podľa § 230 Civilného sporového poriadku, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa
prejednávať a rozhodovať znova.
30. Podľa § 193 druhej vety Civilného sporového poriadku, súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného
súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd.

31. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR, zo dňa 13. 10. 2009, sp. zn. 5 Cdo 120/2009, prekážka
rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec
ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté,
a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné,
či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v
skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného a naopak).

Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z
rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa týka
tých istých osôb v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov (či už
z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne
rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom

pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej
(skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne,
resp. inak.
32. Európsky súd pre ľudské práva je súd na medzinárodnej úrovni preskúmavajúci sťažnosti osôb,
organizácií a spoločností namietajúcich porušenie ich práv zaručených Dohovorom. Dohovor je

medzinárodnou zmluvou, ktorou sa veľký počet európskych štátov (Vysoké zmluvné
strany) zaviazal zaručiť niektoré základné práva. Výsledkom konania na ESĽP je rozsudok, ktorý vynáša
Komora. Rozsudok Komory sa stane právoplatným ak strany vyhlásia, že nepožiadajú o predloženie
veci Veľkej komore; alebo po uplynutí trojmesačnej lehoty odo dňa vynesenia rozsudku, pokiaľ strany
nepožiadali o predloženie veci Veľkej komore; alebo ak porota sudcov Veľkej komory odmietne žiadosť

o predloženie veci Veľkej komore podanú v súlade s článkom 43. Právoplatný rozsudok sa zverejní.
Rozsudok je záväzný pre Vysoké zmluvné strany. Prostredníctvom článku 46 Dohovoru sa Vysoké
zmluvné strany zaväzujú, že sa budú riadiť právoplatným rozsudkom ESĽP vo všetkých prípadoch,
ktorých sú stranami. Vykonateľnosť právoplatných rozsudkov podlieha dohľadu Výboru ministrov.
33. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, spočívajúcej v prekážke rozhodnutej veci (§ 230 CSP),

súd v tejto súvislosti zistil, že ESĽP na základe rozsudku zo dňa 16. 06. 2009 vo veci sťažností žalobcu
č. 54252/07, 3274/08, 3377/08, 3505/08, 3526/08, 3741/08, 3786/08, 3807/08, 3824/08, 15055/08,
29548/08, 29551/08, 29552/08, 29555/08, 29557/08 priznal žalobcovi sumu 10 000,- Eur vrátane
akejkoľvek dane, ktorá môže byť vyrúbená za finančnú a nefinančnú ujmu a to z dôvodu, že žalobca
nemal prospech/úžitok zo svojho práva na prístup k súdu garantovanom v čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ak

všeobecné súdy v roku 2006 odmietli zaregistrovať podania žalobcu nahraté na DVD nosičoch. ESĽP
taktiež priznal žalobcovi 8 000,- Eur a to pokiaľ ide o náhradu škody, spočívajúcej v nákladoch a
výdavkoch, ktoré boli preukázané, a ktoré boli skutočne a nevyhnutne vynaložené.
34. Vzhľadom na skutočnosť, že súd vyhodnotil nároky žalobcu za premlčané, nepovažoval súd za
potrebné bližšie sa zaoberať námietkou prekážky rozhodnutej veci. Z procesnej opatrnosti súd k tejto

námietke uviedol, že rozhodnutie ESĽP má charakter právoplatného rozhodnutia, ktorým je súd v
tomto konaní viazaný (§ 193 druhej vety CSP). Vzhľadom na postavenie ESĽP (nepatrí so sústavy
všeobecných súdov SR), nemožno v danom prípade aplikovať na rozhodnutie ESĽP ust. § 230 CSP,
nakoľko súdne konanie pred ESĽP sa spravuje Dohovorom a teda nie Civilným sporovým poriadkom.
Na vzťah medzi Dohovorom a Civilným sporovým poriadkom z hľadiska vnútroštátneho pohľadu možno

v danom prípade aplikovať najmä ust. § 193 CSP, ktoré zaväzuje vnútroštátny súd, aby rešpektoval
závery rozhodnutia ESĽP, ktorými je viazaný. Ide o obdobnú situáciu, ktorú predvída ust. 391 ods. CSP,
v zmysle ktorej je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Viazanosť právnym
názorom však ešte nemá za následok vznik prekážky rozhodnutej veci.
35. Z vykonaného dokazovania bolo skutkovo nesporné, že DVD nosič, obsahujúci podania zo dňa 31.

03. 2006 a zo dňa 24. 07. 2006 bol žalobcovi Okresným súdom Rimavská Sobota obratom listom ako
neprijatý vrátený z dôvodu, že predmetné podanie okresný súd nepovažoval za podanie v zmysle § 42
ods. 1 O. s. p.36. K uplatnenej škode vo výške súčtu žalovaných istín v sume 6 905,33 Eur súd dodáva, že pri jej určení
(ako súčet žalovaných istín tvorenej pohľadávkami z koncesionárskych poplatkov) vychádzal žalobca
z domnienky, resp. z hypotézy o tzv. 100 % úspešnosti vo všetkých uplatnených nárokoch

na zaplatenie koncesionárskych poplatkov a to nielen vo vzťahu k rozhodovacej činnosti súdu, ale aj so
zohľadnením tzv. 100 % úspešnosti pri ich prípadnom vymáhaní. Z úradnej činnosti súdu je
v tejto súvislosti známe, že mnoho z podaných návrhov žalobcu bolo odmietnutých, mnohé návrhy boli
zastavené pre späťvzatie, alebo pre neodstrániteľnú prekážku konania, nakoľko označenie žalovaných
bolo bez diakritiky. Mnoho návrhov boli zamietnutých pre nedostatok vecnej legitimácie procesnej strany,

či už aktívnej alebo pasívnej. V kontexte s vyššie uvedeným preto žalobcom predložený listinný dôkaz
označený ako Znalecký posudok č. 01/2009 súd vyhodnotil ako irelevantný. Majetkovú škodu nie je
možné založiť na ničím nepodložených domnienkach a hypotézach, preto súd považoval uplatnenú
škodu za dôkazne žalobcom nepreukázanú. Pri takto definovanej škode nemôže ísť o skutočnú škodu,
chápanú ako zmenšenie majetku poškodeného a ani o tzv. inú škodu, t.j. ušlý zisk. Preto absentuje
jasná príčinná súvislosť medzi uplatnenou škodu a nesprávnym úradným postupom Okresného súdu

Rimavská Sobota.
37. K uplatnenej škode, spočívajúcej z poplatkov z omeškania, ktoré by si žalobca mohol uplatniť voči
dlžníkom v celkovej hodnote 23 027 451,37 Eur v zmysle zákona č. 212/1995 Z. z., ale v
dôsledku zmeny legislatívy si ich už nemohol súdnou cestou uplatniť súd konštatuje, že zákon č. 96/2006
Z.z.,ktorýmbolonovelizovanéust.§9zákonač.212/1995Z.z.okoncesionárskychpoplatkochaktorým

bol inštitút poplatkov z omeškania nahradený inštitútom klasických úrokov z omeškania a ktorým bol v
§ 10b daný tzv. generálny pardon", bol prijatý Národnou radou SR dňa 02. 02. 2006 s tým, že účinnosť
nadobudol dňom jeho vyhlásenia, teda v období niekoľko mesiacov pred podaním elektronického návrhu
naOkresnýsúdRimavskáSobotadňa31.03.2006aopätovnedňa 01.08.2006.Pretouplatnená
škoda nie je v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Rimavská Sobota,

ale v súvislosti so zmenou legislatívy. Preto aj v tejto časti žaloby absentuje príčinná súvislosť medzi
uplatnenou škodou a nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Rimavská Sobota.
38. Pokiaľ ide sumu nákladov, trov a výdavkov, spojených s uplatnením žalôb v sume 59 267,33 Eur,
súd uvedený nárok vyhodnotil ako premlčaný. K tomu je však potrebné uviesť, že v konaní pred ESĽP
si žalobca uplatnil celkovú škodu v sume 924 685,94 Eur za náklady a výdavky spojené s procesom

pred vnútroštátnymi súdmi. V súlade s judikatúrou ESĽP, žalobca je oprávnený len na úhradu nákladov
a výdavkov, ktoré sú preukázané, a ktoré boli skutočne a nevyhnutne vynaložené a keď sú racionálne,
čo do množstva. ESĽP po preskúmaní sťažností priznal žalobcovi náhradu škody v sume
8 000,- Eur, predstavujúcej náhradu všetkých výdavkov a to nielen v konaní pred vnútroštátnymi súdmi
(vrátane Okresného súdu Rimavská Sobota), ale aj v konaní pred ESĽP.

39. S poukazom na ust. § 193 CSP sa súd v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom ESĽP pokiaľ
ide o satisfakciu, priznanú žalobcovi pokiaľ ide o náhradu nákladov a výdavkov vynaložených v súvislosti
so žalobami, podanými Okresnému súdu Rimavská Sobota v roku 2006.
40. K posúdeniu nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS320/2007 zo dňa 03. 12. 2007.

41. Žalobca uviedol, že pokiaľ ide o nezákonné rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky,
v súvislosti s nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Rimavská Sobota v roku 2006 podal
sťažnosť pre porušenie základného práva na prístup súdu, pričom žiadal, aby Ústavný súd SR túto
sťažnosť právne posúdil. Ústavný súd SR po predbežnom prerokovaní sťažnosti túto odmietol ako
podanú oneskorene. Podľa názoru žalobcu Ústavný súd SR takýmto postupom nesprávne interpretoval

a aplikoval ustanovenie § 53 ods. 3 zák. č. 38/1993 Z. z. Skutkovo právnu argumentáciu žalobcu
uznal Európsky súd pre ľudské práva za legitímnu a pravdivú a to na základe rozsudku zo dňa 16. 06.
2009, ktorým rozhodol o sťažnostiach vedených pod č. 54252/07, 3274/08, 3377/08, 3505/08, 3526/08,
3741/08, 3786/08, 3807/08, 3824/08, 15055/08, 29548/08, 29551/08, 29552/08, 29555/08, 29557/08
tak,žesťažnostižalobcusúprijateľnéstým,ženazákladepredloženejskutkovejaprávnejargumentácie

došlopostupomvšeobecnýchsúdovkporušeniuzákladnéhoprávažalobcunaprístupsúdu,pretožetoto
právo je humanitnou súčasťou práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
Európsky súd pre ľudské práva zdôraznil skutočnosť, že nároky na začatie súdneho konania podané
elektronickými prostriedkami mali byť všeobecnými súdmi (vrátane Okresného súdu Rimavská Sobota)
prijaté a prejednané. Ústavný súd SR postupoval v rozpore s obsahom garantovaných základných

práv a porušil zákon, ak neprijal sťažnosti žalobcu z dôvodu ich oneskoreného podania. Európsky súd
pre ľudské práva zamietol námietku vlády SR ohľadom nevyužitia všetkých dostupných vnútroštátnych
prostriedkov nápravy žalobcom a jednoznačne tak podľa názoru žalobcu potvrdil, že Ústavný súd SR
mal prijať sťažnosti žalobcu na ďalšie konanie a rozhodnúť o ich podstate.42. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 17. 10. 2011 (č. l. 154-159) uviedol, že nezákonnosť
uznesenia Ústavného súdu SR III. ÚS320/2007 zo dňa 03. 12. 2007 nebola konštatovaná žiadnym
príslušným orgánom, ktorý by rozhodnutie ústavného súdu zmenil, či zrušil.

43. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS320/2007 zo dňa 03. 12. 2007 (č. l. 29-31) vyplýva
odmietnutie sťažnosti žalobcu vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú
právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru postupom Okresného
súdu Rimavská Sobota v súvislosti s neprijatím podaní žalobcu urobených elektronickými prostriedkami

a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom, pričom v odôvodnení uviedol, že dňa 05. 10. 2006
muboladoručenásťažnosťžalobcu,ktoráboladoplnenápodanímzodňa04.10.2006,zodňa 26.
10. 2006, a zo dňa 25. 01. 2007. Podľa názoru ústavného súdu, žalobca sa o všetkých podstatných
skutkových okolnostiach, v ktorých vidí zásah do svojich základných práv a slobôd,
dozvedel najneskôr do 26. 04. 2006. V súlade s ustanovením § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde
mu preto najneskôr v uvedený deň začala plynúť dvojmesačná zákonná lehota na podanie sťažnosti

ústavnému súdu podľa čl. 127 ústavy vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na súdnu
a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl.
6 ods. 1 Dohovoru, spočívajúcom v neakceptovaní podaní (návrhov na začatie konania) urobených
elektronickými prostriedkami zo strany Okresného súdu Rimavská Sobota. Žalobca sa však na ústavný
súd obrátil až sťažnosťou zo dňa 03. 10. 2006, doručenou ústavnému súdu 05. 10. 2006, teda zjavne po

uplynutí zákonom ustanovenej lehoty dvoch mesiacov (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Vzhľadom
na túto skutočnosť ústavný súd vyhodnotil jeho sťažnosť ako oneskorene podanú. Uvedená skutočnosť
neumožňovala žalobcovi rozumne predpokladať, že by pri druhom pokuse o podanie žalôb
elektronickou formou v takom krátkom časovom horizonte malo, resp. mohlo dôjsť k zmene stanoviska
príslušného okresného súdu. Opakovanie pokusu o podanie žalôb formou elektronických podaní 01. 08.

2006 preto ústavný súd považoval iba za formálny a účelový úkon zo strany žalobcu,
ktorý nemožno považovať za uplatnenie účinného a efektívneho prostriedku nápravy
vo vzťahu k namietanému zásahu do jej základných práv a slobôd, ktoré má v zmysle § 53
ods. 1 zákona o ústavnom súde predchádzať podaniu sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127 ústavy.
44. Podľa § 53 ods. 3 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o

konaní pred ním a o postavení jeho sudcov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde"),
možno sťažnosť podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia
alebo upovedomenia o inom zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľa). Táto lehota sa pri
opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu
dozvedieť.

45. Súd s poukazom na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva č. zo dňa 16. 06. 2009 vo
veci sťažnosti č. 54252/07, 3274/08, 3377/08, 3505/08, 3526/08, 3741/08, 3786/08, 3807/08, 3824/08,
15055/08, 29548/08, 29551/08, 29552/08, 29555/08, 29557/08 (č. l. 445-462), ktorý konštatoval
porušenie základného práva žalobcu podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd nezistil, že by sa Ústavný súd Slovenskej republiky na základe uznesenia sp. zn. III. ÚS320/2007

zo dňa 03. 12. 2007, ktorým odmietol podanie žalobcu zo dňa 05. 10. 2006, doplnené podaním zo dňa
04. 10. 2006, zo dňa 26. 10. 2006 a zo dňa 25. 01. 2007 z dôvodu oneskoreného podania sťažnosti zo
strany žalobcu, dopustil porušenia zákona č. 514/2003 Z. z.
46.Zdokazovaniavyplýva,žežalobcapodanímzodňa05.10.2006namietalporušeniajehozákladného
práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
postupom Okresného súdu Rimavská Sobota v súvislosti s neprijatím podaní žalobcu urobených
elektronickými prostriedkami a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom.
47. Ústavný súd SR odmietol sťažnosť žalobcu s poukazom na ust. § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
48. Z rozhodnutia ESĽP zo dňa 16. 06. 2009 výslovne nevyplýva, že by sa Ústavný súd SR na

základe uznesenia sp. zn. III. ÚS320/2007 zo dňa 03. 12. 2007 dopustil porušenia zákona. Ak žalobca
v žalobe (č. l. 7) a v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody (č. l. 63) uviedol,
že ,, ... Ústavný súd SR v rozhodnutých veciach nesprávne posudzoval splnenie základných podmienok
vo vzťahu k právu na prístup k súdu uplatnenému dňa 31. 03. 2006, namiesto aby tak urobil vo
vzťahu k právu na prístup k súdu, ktoré uplatnil poškodený dňa 19.10.2006, 24. 07. 2006 ...", šlo o

subjektívne tvrdenie žalobcu, ktoré nevychádzalo z obsahu rozhodnutia ESĽP zo dňa 16. 06. 2009.
ESĽP sa výslovne zaoberal nesprávnym úradným postupom všeobecných súdov Slovenskej republiky
v roku 2006. Ústavný súd SR však do sústavy všeobecných súdov nepatrí (§ 5 ods. 1, ods. 2
zákona č. 757/2004 o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Je potrebné uviesť, žeodmietnutie sťažnosti ústavným súdom z dôvodu zmeškania lehoty na podanie sťažnosti nemožno
vykladať spôsobom, že ústavný súd sa odmietol zaoberať prípadným porušením ústavných práv
žalobcu. Konanie pred ústavným súdom sa spravuje určitými pravidlami, ktoré sa vzťahujú na neurčitý

počet adresátov rovnakého druhu. Žalobca ako sťažovateľ bol povinný v prípade podania sťažnosti
zo dňa 05. 10. 2006 rešpektovať znenie ust. § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého
sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia
alebo upovedomenia o inom zásahu. Obdobne aj konanie pred ESĽP sa spravuje určitými lehotami s
tým, že ak sťažovateľ podá sťažnosť po uplynutí príslušnej lehoty, má to za následok procesný neúspech

sťažovateľa (čl. 35 ods. 1 Dohovoru). Zamietnutie námietky vlády SR Európskym súdom pre ľudské
práva pokiaľ ide o nevyčerpanie všetkých dostupných vnútroštátnych prostriedkov nápravy žalobcom
nemá žiadnu príčinnú súvislosť s odmietnutím sťažnosti Ústavným súdom SR. Práve naopak, ESĽP
tým, že zamietol námietku vlády SR o nevyčerpaní všetkých dostupných vnútroštátnych prostriedkov
nápravy zo strany žalobcu potvrdil, že žalobca vyčerpal všetky dostupné vnútroštátne prostriedky
nápravy (vrátane podania sťažnosti Ústavnému súdu SR). Samotné uznesenie Ústavného súdu SR

sp. zn. III. ÚS320/2007 zo dňa 03. 12. 2007 však v nadväznosti na rozhodnutie ESĽP zo dňa zo dňa
16. 06. 2009 nemôže mať charakter nezákonného rozhodnutia, nakoľko ústavný súd nemôže niesť
zodpovednosť za zmeškanie dvojmesačnej lehoty na podanie sťažnosti zo strany žalobcu. Nakoľko sa
žalobcovi nepodarilo preukázať nezákonnosť uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS320/2007 zo
dňa 03. 12. 2007, súd sa ďalej nezaoberal výškou škody a nemajetkovej ujmy a príčinnou súvislosťou

medzivydanímnezákonnéhorozhodnutiaavznikomujmystým,žežalobuajvtejtočastiakonedôvodnú
zamietol.
49. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je záruka, že
rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu
bolvsúladesozákonom,abybolústavneakceptovateľnýaabyjehorozhodnutiebolomožnékvalifikovať

ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod
zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie základných práv (obdobne napr.
I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05).
50. Z ust. § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyplýva, že súd rozhodne, ktoré z
navrhnutých dôkazov vykoná. Pritom je viazaný najmä tým, že nevykonanie dôkazov súvisí s tým, že

nemajú význam (najmä podstatný) pre vec samú, príp. že už doposiaľ vykonané dôkazy umožňujú
náležité zistenie skutkového stavu. Nevykonanie dôkazov navrhnutých stranou nie je postupom, ktorým
súd odníma procesnej strane možnosť konať pred súdom (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republikyz26.marca1992sp.zn.4Cdo6/1992,uverejnenévZbierkerozhodnutíastanovískSlovenskej
republiky, ročník 1993, zošit č. 3 - 4, str. 127, pod por. č. 37/1993).

51. Z hľadiska časovej hospodárnosti, súd v rámci písomného vyhotovenia rozsudku neuviedol ďalšie
písomné a ústne vyjadrenia strán, ktoré tvoria obsah súdneho spisu, nakoľko ich uvedenie a právne
vyhodnotenie by bolo vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nadbytočné, neefektívne a v rámci
odôvodnenia tohto rozsudku aj nepodstatné. Nie je úlohou súdu v odôvodnení uviesť všetky dôkazné
prostriedky, ktoré boli v súdnom spore vykonané, ale iba tie, ktoré sú najpodstatnejšie, z ktorých súd

vychádzal pri rozhodovaní o opodstatnenosti žaloby a to tak, aby odôvodnenie súdu
bolo presvedčivé a preskúmateľné (§ 220 ods. 2 CSP).
52. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v celom rozsahu úspešný, vznikol mu nárok na priznanie náhrady
trov konania voči neúspešnému žalobcovi. Nakoľko si žalovaný náhradu trov konania neuplatnil, súd mu
nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, Krajskému súdu v
Bratislave, podaním na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach /§ 362 ods. 1 CSP/.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania /§ 364 CSP/.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods. 2 CSP/.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.