Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. júl 2021

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 21C/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620200334
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2021:5620200334.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcov : 1.) W. Z., nar.

XX. X. XXXX, s trvalým pobytom Z. XXX/XX, Y. W., 2.) F. Č., nar. X. X. XXXX, s trvalým pobytom W.
XXXX/X, Ž., a 3.) W. Y., nar. XX. X. XXXX, s trvalým pobytom O. Č.. XXX, všetci traja zastúpení JUDr.
Miloslavom Hrickom, advokátom, so sídlom ul. 1. mája č. 709, Liptovský Mikuláš proti žalovanému V..
X. M., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom I. XXX/XX, I. X., o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovia v 1. až 3. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy

konania v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou z 8. 2. 2020, doručenou na tunajší súd 10. 2. 2020 sa žalobcovia v 1. až 3. rade voči vtedajším
žalovaným v 1. až 3. rade (aktuálny žalovaný bol v pozícii žalovaného v 1. rade) domáhali rozhodnutia,
ktorým by súd určil, že ku dňu smrti W. Y., nar. X. XX. XXXX, naposledy bytom O. XX, ktorý zomrel 19. 3.
2002 boli bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku registra „E“ parc. č. 1977, orná pôda, o výmere 180
m2, katastrálne územie O., rodičia žalobcov v 1. až 3. rade - F. Y., nar. XX. X. XXXX a W. Y., nar. X. XX.
XXXX, obaja bytom O. XX, a to v spoluvlastníckom podiele 1/1. Tento žalobný návrh odôvodnili tým, že

žalovaní v 1. až 3. rade sú aktuálne evidovaní ako podieloví spoluvlastníci tohto pozemku, a to každý v
spoluvlastníckom podiele 1/3. Ide o pozemok, ktorý tvorí časť záhrady prislúchajúcej k rodinnému domu
súp. č. 31, ktorý rodinný dom je v podielovom spoluvlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade. Tento pozemok
však nadobudli rodičia žalobcov v 1. až 3. rade kúpnou zmluvou z 19. 12. 1963, ktorá bola registrovaná
Štátnym notárstvom v Liptovskom Mikuláši pod č. Reg. I 277/66. Účastníci tejto kúpnej zmluvy 24. 11.
1965 podpísali prehlásenie, na základe ktorého bol vykonaný zápis v evidencii nehnuteľností. Omylom
však do prehlásenia nezahrnuli aj predmetný pozemok registra „E“ parc. č. 1977, k.ú. O.. Z dôvodu,

že nedošlo k zápisu zmeny vlastníctva na základe tejto kúpnej zmluvy do pozemkovej knihy, resp. do
evidencie nehnuteľností, bol pozemok predmetom dedenia po pôvodných vlastníkoch (predávajúcich),
a to postupne až po žalovaných v 2. a 3. rade a V. W., nar. XX. X. XXXX, bytom O.H. XXX. Okresný
súd Žilina uznesením sp. zn. : 9OdK/52/2018 zo 14. 3. 2018 vyhlásil na majetok V. W. konkurz. Pri
speňažovaní majetku tohto dlžníka správca konajúci v jeho mene uzatvoril so žalovaným v 1. rade kúpnu
zmluvu, ktorej predmetom bol (okrem iného) aj sporný pozemok registra „E“ parc. č. 1977. Žalovaný v
2. a 3. rade a ani V. W. (ako bezprostredný právny predchodca žalovaného v 1. rade), však nie sú, resp.

neboli skutočnými (spolu)vlastníkmi pozemku, pretože ich právni predchodcovia svoj spoluvlastnícky
podiel na pozemku predali právnym predchodcom žalobcov v 1. až 3. rade (rodičom týchto žalobcov.)
Preto ani žalovaný v 1. rade nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k spornému pozemku, a to ani
kúpnou zmluvou uzatvorenou pri speňažovaní podstaty v rámci konkurzu oddlžením, hoci podľa § 93ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. - o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov v konkurze
nadobúda kupujúci vlastníctvo aj keď úpadca nebol vlastníkom vo veci. Toto ustanovenie totiž v prípade
oddlženia konkurzom neplatí. Ustanovenie § 93 ods. 3 upravuje právne vzťahy pri speňažovaní majetku

v konkurze podľa druhej časti zákona č. 7/2005 Z.z. V prípade V. W. však išlo o oddlženie podľa štvrtej
časti zákona, ktorá obsahuje komplexnú právnu úpravu oddlženia, vrátane speňažovania majetku (v
ust. § 167n a nasledovne.) Tam však už ustanovenie o možnosti nadobudnutí vlastníctva od nevlastníka
nie je uvedené. Žalovaní v 2. a 3. rade a V. W., a ani ich právni predchodcovia nemohli spoluvlastnícky
podiel na pozemku nadobudnúť do vlastníctva ani vydržaním. Na to, aby sa tak stalo, museli by mať

pozemok v držbe. Pozemok však tvorí záhradu prislúchajúcu k rodinnému domu súp. č. XX, katastrálne
územie O. a nachádza sa v rámci oploteného dvora so záhradou, pričom vždy ho tak užívali a teda mali
aj v držbe výlučne právni predchodcovia žalobcov v 1. až 3. rade a neskôr (až dodnes) žalobcovia v 1. a
2. rade. Právni predchodcovia žalobcov v 1. až 3. rade sa stali vlastníkmi sporného pozemku aj napriek
tomu, že vlastníctvo nebolo zaevidované v pozemkovej knihe, resp. v evidencii nehnuteľností, nakoľko
k nadobudnutiu vlastníckeho práva zo strany právnych predchodcov žalobcu v 1. až 3. rade došlo už

registráciou zmluvy štátnym notárstvom v zmysle vtedy účinného Občianskeho zákonníka. Keďže právni
predchodcovia žalovaných v 2. a 3. rade a V. W. vlastníctvo k spornému pozemku previedli, nemohli
k nemu žalovaní v 2. a 3. rade a V. W. nadobudnúť vlastnícke právo ani dedením. A ak V. W. nebol
vlastníkom pozemku, nemohol potom vlastníctvo k nemu nadobudnúť ani žalovaný v 1. rade. Vzhľadom
na to, že kvôli viacerým zmenám v evidencii katastra nehnuteľností, nemožno nápravu zjednať zápisom

do katastra, žalobcom nezostalo nič iné ako sa domáhať nápravy žalobou na súde. Sporný pozemok
nebol predmetom dedenia po žiadnom z rodičov žalobcov v 1. až 3. rade, hoci bol v ich bezpodielovom
spoluvlastníctve, preto sa žalobcovia domáhajú určenia, že ich rodičia boli ku dňu smrti ich otca, ktorý
umrel skôr, bezpodielovými spoluvlastníkmi sporného pozemku v podiele 1/1.

2. Vo vyjadrení k žalobe z 18. 3. 2020 (č.l. 66 a nasl.) žalovaný v 1. rade (aktuálny žalovaný) uviedol, že
žalobcami uplatnený nárok neuznáva v celom rozsahu a navrhol, aby ho súd zamietol. Spoluvlastnícky
podiel 1/3 na spornej nehnuteľnosti nadobudol od svojho bezprostredného právneho predchodcu V. W.,
ktorý bol evidovaný ako podielový spoluvlastník tohto pozemku s podielom 1/3, a to na LV č. XXXX, k.ú.
O., na základe uznesenia č. D 426/00 - 117, zapísanom do katastra nehnuteľností pod PVZ 92/2003.

LV č. XXXX bol založený na základe ROEP pre k. ú. O., zapísaným pod Z 1779/07. Na majetok V. W.
bol uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. : 9OdK/52/2018 zo 14. 3. 2018 vyhlásený konkurz podľa
4. časti zákona č. 7/2005 Z.z. Dňa 25. 8. 2018 správkyňa konkurznej podstaty zverejnila v Obchodnom
vestníku č. 100/2018 súpis majetku úpadcu V. W., pričom ako štvrtá v poradí súpisových zložiek bola do
tohto súpisu zahrnutá aj sporná parcela registra „E“ par. č. 1977, v podiele 1/3 so súpisovou hodnotou

4 eurá. Pod tým istým číslom 100/2018 správkyňa konkurznej podstaty zverejnila toho istého dňa v
Obchodnom vestníku aj súpis oddelenej podstaty majetku úpadcu V. W.. Dňa 26. 6. 2018 správkyňa
konkurznej podstaty zverejnila v OV č. 122/2018 podmienky súvisiace so speňažovaním majetku
podliehajúceho konkurzu - I. kolo, a to tak súbor nehnuteľností zapísaných v súpise všeobecnej, ako aj
oddelenej podstaty. V termíne uvedenom v podmienkach speňažovania žalovaný v 1. rade podal listom

zo 6. 7. 2018 správkyni konkurznej podstaty ponuku na odkúpenie nehnuteľného majetku uvedeného
v oboch súpisoch. Navrhovanú kúpnu cenu vo výške 2.000 eur žalovaný v 1. rade zložil v prospech
bankového účtu správkyne konkurznej podstaty. Dňa 16. 7. 2018 zverejnila správkyňa v OV č. 135/2018
výsledok I. kola verejného ponukového konania, pričom ponuka žalovaného v 1. rade bola vyhodnotená
ako najvyššia. Správkyňa následne vyzvala oprávnené osoby, aby so súhlasom dlžníka uhradili cenu

dosiahnutú v ponukovom konaní do 10 dní od skončenia ponukového konania. Nakoľko oprávnené
osoby nerealizovali svoje právo, správkyňa uzavrela so žalovaným v 1. rade, okrem iných aj n spornú
parcelu č. 1977 v podiele 1/3, dňa 18. 9. 2018 kúpnu zmluvu. Vklad tejto kúpnej zmluvy bol povolený OÚ
Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom 20. 12. 2018 pod č. V 4995/2018 tak ako to vyplýva z výpisu z
LV č. XXXX, k. ú. O.. Žalovaný v 1. rade ďalej poukázal na to, že vzhľadom na vznik daňovej povinnosti

od 1. 1. 2019 podal elektronicky 18. 1. 2019 daňové priznanie k nehnuteľnosti správcovi dane - Obci
Východná, a to vrátane spornej parcely č. 1977 v podiele 1/3 (na ktorý pripadá výmera 60 m2.) Následne
listomz15.1.2019navrholžalovanýv1.rade žalobcomv1.a2.radeusporiadanievlastníckychvzťahov
kpozemkutak,žeimsvojspoluvlastníckypodielkspornejnehnuteľnostivrozsahu1/3odpredázakúpnu
cenu vo výške 25 eur/m2. Nakoľko táto ponuka nebola akceptovaná, zaslal žalovaný v 1. rade listom

zo 17. 1. 2020 návrh na uzavretie nájomnej zmluvy na spornú nehnuteľnosť, ktorý však takisto nebol
akceptovaný a došlo k podaniu žaloby v tejto veci. Pri nadobúdaní spoluvlastníckeho podielu žalovaného
v 1. rade od V. W. boli dodržané všetky zákonné podmienky na prevod nehnuteľnosti v režime zákona č.
7/2005 Z.z. Žalovaný v 1. rade bol dobromyseľný pri nadobúdaní tohto podielu, nakoľko jednak nemaldôvod pochybovať v správnosť a hodnovernosť údajov katastra nehnuteľností (zápisu jeho právneho
predchodcu na LV č. XXXX, k. ú. O.), a jednak preto, že táto nehnuteľnosť bola zapísaná do súpisu
všeobecnej podstaty majetku úpadcu, čo jeho dobromyseľnosť len umocnilo. Žalovaný v 1. rade pritom

nespochybnil existenciu nadobúdacieho titulu u právnych predchodcov žalobcov, avšak vzhľadom na
odstupčasu,alenajmävzhľadomnaspôsobnadobudnutiavlastníckehoprávazjehostrany,nemožnouž
v súčasnosti žalobný návrh považovať za dôvodný. Žalovaný v 1. rade uznal, že ust. § 93 ods. 3 zákona
č. 7/2005 Z.z. je systematicky zaradené do jeho 2. časti, pričom oddlženie konkurzom je upravené v 4.
časti, avšak podľa jeho názoru nemožno zo žiadneho ustanovenia tohto zákona vyložiť, že by sa niektoré

ustanovenia druhej časti nemohli primerane aplikovať na postup podľa 4. časti tohto zákona. Nemožno
ani nájsť logické zdôvodnenie, prečo by sa speňažovanie majetku v klasickom konkurze podľa 2. časti,
čo do dobromyseľného nadobudnutia vlastníctva k veci aj od úpadcu - nevlastníka, nemalo použiť aj
pri dobromyseľnom nadobúdaní vlastníctva k veci aj podľa 4. časti tohto zákona. Účelom konkurzu (tak
podľa 2. časti ako aj 4. časti) je za ingerencie štátu (súdu a správcu konkurznej podstaty) uspokojiť
veriteľov dlžníka - úpadcu, v čo najširšom možnom rozsahu, preto žalovaný v 1. rade je toho názoru,

že ústavne konformným je práve taký výklad § 93 ods. 3, že pravidlo v ňom upravené sa vzťahuje na
všetky typy konaní podľa tohto zákona, predmetom, ktorých je speňažovanie majetku zapísaného do
súpisu majetku úpadcu. Žalobcovia netvrdili, že by počas konkurzu podali námietku podľa § 167j zákona
č. 7/2005 Z.z. voči zaradeniu spornej nehnuteľnosti do súpisu všeobecnej podstaty majetku úpadcu V.
W.. Obchodný vestník je verejným informačným systémom, pričom zverejnením jeho údajov sa má za

to, že sú tretím osobám prístupné (§ 2 ods. 4 zákona č. 200/2011 Z.z. - o OV). Žalobcovia v 1. až 3.
rade mali preto možnosť predmetný súpis majetku namietať podľa § 167j ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z.,
avšak takúto námietku správkyni nepodali. Žalovaný v 1. rade sa ako nadobúdateľ spoluvlastníckeho
podielu na spornom pozemku v rozsahu 1/3 k nemu od počiatku správal ako (spolu)vlastník a splnil si
všetky povinnosti, ktoré mu ako evidovanému vlastníkovi zákon ukladal (podal daňové priznanie k dani

z nehnuteľnosti a bez zbytočného odkladu kontaktoval užívateľov tohto pozemku - žalobcov v 1. a 2.
rade s návrhom na vysporiadanie vzájomných vzťahov.) Pre prípad, že by súd bol toho názoru, že § 93
ods. 3 na oddlženie konkurzom podľa 4. časti zákona č. 7/2005 Z.z. nedopadá, je potrebné poskytnúť
mu právnu ochranu z titulu dobromyseľného nadobúdania vlastníckeho práva. Vzhľadom na zápis
(spolu)vlastníckehoprávajehoprávnehopredchodcunaLV,vykonanýsúpismajetkuapostupsprávkyne

konkurznej podstaty a vzhľadom na neexistenciu zápisu námietky podľa § 167j ods. 2 zákona č. 7/2005
Z.z. nemal žalovaný v 1. rade dôvod pochybovať o vlastníckom práve svojho právneho predchodcu - V.
W., pričom bez zbytočného odkladu po nadobudnutí (spolu)vlastníckeho práva (povolením vkladu) sa
začal žalovaný v 1. rade správať ako jej (spolu) vlastník. Na druhej strane žalobcovia v 1. až 3. rade
ako právni nástupcovia po svojich rodičoch v tejto veci konali nedbalo. Z výpisu z LV č. XXXX, k.ú.

O. vyplýva, že minimálne od roku 2007, kedy došlo k ROEP pre k.ú. O. (Z 1779/07) mohli namietať
nesprávnosť údajov katastra nehnuteľností, ktorého údaje boli verejne prístupné. Ide o obdobie 13 rokov,
čo je dostatočne dlhá doba, aby si vlastník všimol, že údaje katastra nehnuteľností nie sú v súlade s
právnymi listinami (nadobúdacími titulmi), ktorými disponuje, a pokiaľ tak žalobcovia v 1. až 3. rade po
tak dlhú dobu neučinili, musia niesť následky svojej nedbalosti. Navyše, je zrejmé, že k nadobudnutiu

(spolu)vlastníckeho práva jeho právnym predchodcom došlo už skôr, ako to vyplýva z nadobúdacieho
titulu ostatných spoluvlastníkov (žalovaných v 2. a 3. rade) - uznesenia o dedičstve sp. zn.: D 426/00 -
117), ktoré bolo do katastra nehnuteľností zapísané pod č. Z 1255/03, PVZ 92/2003. Teda už od toho
momentu mohli žalobcovia v 1. až 3. rade namietať správnosť verejnej listiny - uznesenia o dedičstve
a domáhať sa svojho práva prostredníctvom určovacej žaloby. V tejto súvislosti žalovaný v 1. rade

poukázal na právny názor vyjadrený Ústavným súdom SR v náleze sp. zn. : I. ÚS 549/2015 zo 16.
3. 2016. Navyše v OV č. 14/2019 a následne č. 53/2019 bol zverejnený jednak zámer na zostavenie
rozvrhu výťažku a následne ukončenie konkurzu z dôvodu splnenia rozvrhu v prospech veriteľov dlžníka,
teda pre neho ako nadobúdateľa majetku úpadcu (vrátane spornej parcely) už právne nie je možné
získať časť vyplatenej kúpnej ceny, či už od správkyne konkurznej podstaty, ktorá postupovala s riadnou

odbornou starostlivosťou, resp. od veriteľov dlžníka, ktorí boli riadne uspokojení z rozvrhu výťažku. Na
záver žalovaný v 1. rade poukázal na to, že žalobný návrh žalobcov v 1. až 3. rade v podobe v akej
je formulovaný nie je vykonateľný a v súlade s ustálenou judikatúrou súdov SR, pretože z návrhu nie
je zrejmé, či sa žalobcovia domáhajú, že vec patrí do dedičstva po ich právnych predchodcoch, ako aj
žalobcami navrhované určenie, že právni predchodcovia boli bezpodielovými spoluvlastníkmi nie je v

súlade s § 148 ods. 1 OZ.

3. V podaní z 26. 3. 2020, doručenom na tunajší súd 27. 3. 2020 (č.l. 112 a nasl.) žalovaný v 1.
rade (aktuálny žalovaný) uviedol, že dopĺňa svoje pôvodné vyjadrenie z 18. 3. 2020 a súdu predkladározhodnutie Obce Východná č. 839/2019 z 31. 7. 2019 - platobný výmer o vyrubení dane z nehnuteľnosti
za rok 2019.

4. V podaní z 20. 5. 2020, doručenom na tunajší súd 20. 5. 2020 (č.l. 130 a nasl.) žalovaný v 1. rade
(aktuálny žalovaný) doplnil, že žalobcovia mali dostatok času (minimálne od 31. 7. 2007) zosúladiť stav
v katastri nehnuteľností zo skutočným právnym stavom. Dňom zápisu do katastra nehnuteľností sa
údaje katastra (prešetrené v rámci ROEP) stali hodnovernými a záväznými a tiež verejne prístupnými.
Žalobcom nič nebránilo, aby sa s týmito údajmi (nahliadnutím do katastra, resp. do verejného kataster-

portálu) oboznámili a vykonali príslušné právne kroky na zabezpečenie svojich nárokov. do súčasnosti
však už odvtedy ubehlo takmer 13 rokov, čo je dostatočne dlhá doba na to, aby sa žalobcovia mohli
považovať za nedbalých vlastníkov, resp. nedbalých právnych nástupcov.

5. V replike z 8. 6. 2020, doručenej na tunajší súd 9. 6. 2020 žalobcovia v 1. až 3. rade (k vyjadreniam
žalovaného v 1. rade) uviedli, že pokiaľ žalovaný v 1. rade opisuje skutkové okolnosti, za ktorých mal

nadobudnúť vlastníctvo v rámci konkurzu oddlžením, resp. jednotlivé štádiá oddlženia, ako aj okolnosti
po oddlžení, tak žalobcovia tieto skutkové tvrdenia nepopierajú. K právnemu posúdeniu žalovaného
v 1. rade však uviedli, že sa nesprávali nedbalo, ich právni predchodcovia pri nadobúdaní spornej
nehnuteľnosti splnili všetky podmienky, ktoré v danom čase právny poriadok vyžadoval pre určenie
prevodu vlastníctva. K omylu došlo pri spracovaní prehlásenia, ktoré bolo podkladom pre zápis v

evidencii nehnuteľností, ale na vecno-právne účinky prevodu postačovala registrácia zmluvy na štátnom
notárstve, ku ktorej došlo. Právni predchodcovia žalobcov boli preto odôvodnene v dobrej viere, že
im sporná nehnuteľnosť patrí a ich od dobrej viery odvádzajú svoju dobrú vieru aj žalobcovia v 1. až
3. rade ako ich právni nástupcovia. Rovnako ako ich rodičia nemali ani oni žiaden dôvod domnievať
sa, že im sporná nehnuteľnosť nepatrila. Ani dedenie právneho predchodcu žalovaného v 1. rade, ani

ROEP nespochybňujú, že žalobcovia konajú v dobrej viere a o majetok sa starali so starostlivosťou
riadneho hospodára, a spoliehajúc na to, že zmluva o prevode nehnuteľností bola zaregistrovaná,
nemali dôvod sledovať zápisy v katastri. O zápise nadobudnutia dedením osobitne informovaní neboli
a odôvodnene predpokladali, že v riadne spracovanom ROEP bude zaevidovaný aj prevod vlastníctva
registrovaný štátnym notárstvom. Ide pritom o starších ľudí, pre ktorých nie je bežné pracovať s

internetom a vyhľadávať si údaje v katastri nehnuteľností online. Až do nadobudnutia vlastníctva
žalovaným v 1. rade nikto nevznášal nároky na spornú nehnuteľnosť, hoci ju (od nadobudnutia ich
právnymi predchodcami) užívali a neužíval ju nikto iný. Aj to bol dôvod prečo nesledovali príslušné
zápisy v katastri nehnuteľností. Dobrú vieru a riadnu starostlivosť žalobcov pritom nespochybňujú ani
oznámenia a rozhodnutia uverejnené v Obchodnom vestníku. Sledovanie obsahu Obchodného vestníka

nie je bežné ani medzi odborníkmi, nie to ešte medzi laikmi a nemožno ho považovať za predpoklad
riadneho hospodárenia s vecou. Aplikácii ust. § 93 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v rámci
konkurzu oddlžením podľa 4. časti zákona bráni zásada, že špeciálna právna úprava vylučuje použitie
všeobecnej právnej úpravy. V tomto prípade je špeciálna právna úprava úprava konkurzu oddlžením,
ktorú predstavuje celá 4. časť tohto zákona. V niektorých ohľadoch sa tam odkazuje aj na ustanovenia

mimo 4. časti, avšak nie v otázke nadobudnutia vlastníctva od nevlastníka. Neprichádza tu pritom ani
analogické použitie ust. § 93 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pretože analógia je vo
verejnom práve neprípustná a tento predpis je predpisom verejného práva. Ani ústavne konformným
výkladom nemožno dospieť k použitiu ust. § 93 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii na prípad
oddlženia konkurzom, skôr naopak, pretože z čl. 20 ústavy vyplýva, že každý zásah do vlastníckeho

práva je (popri splnení iných predpokladov) možný iba na základe zákona. Preto akékoľvek obmedzenie
vlastníctva by malo vyplývať zo zákona. Žalobcovia takisto odmietli námietku žalovaného v 1. rade,
že petit žaloby nie je dostatočne určitý a vykonateľný. Podľa žalobcov nie je v rozpore s ust. § 148
Občianskeho zákonníka, práve naopak vychádza z neho, pretože určuje vlastníctvo ku dňu smrti toho
z manželov, ktorý zomrel skôr. Žalobcovia sa nemôžu domáhať určenia, že vec patrí do dedičstva,

bolo by to určenie právnej skutočnosti, ktoré je prístupné iba v prípade, ak to zákon pripúšťa. Preto sa
žalobcovia museli domáhať určenia existencie vlastníckeho práva, čomu zodpovedá nimi formulovaný
petit. Prelomenie zásady „nemo plus iuris“ neodôvodňuje ani zákon, ani dobrá viera žalovaného v 1.
rade, pretože ju vyvažuje dobrá viera žalobcov.

6. Žalovaný v 1. rade (aktuálny žalovaný) právo na dupliku nevyužil.

7. Na pojednávaní konanom 8. 9. 2020 žalobcovia v 1. až 3. rade poukázali na svoje písomné
vyjadrenia a zobrali späť návrh na vykonanie dôkazu ich výsluchom ako strán sporu. Za spornénepovažovali skutkové okolnosti, ale len ich právne posúdenie, a to najmä právne hodnotenie straty,
resp. nadobudnutia (spolu)vlastníckeho práva. Upresnili, že k registrácii kúpnej zmluvy z 19. 12. 1963
došlo 24. 5. 1966, pričom poukázali na odtlačok pečiatky na notárskom protokole N 648/63 z 15. 1.

1964. Poukázali na zmätok u správcu dane (Obce Východná), ktorá aj žalobkyni v 1. rade vydala
potvrdenie o zaplatení dane z tohto pozemku. Nález ústavného súdu, na ktorý sa odvolával žalovaný
v 1. rade (v prospech argumentácie o nadobudnutí vlastníctva od nevlastníka) sa týkal odlišného
skutkového stavu, pretože predmetom konania tam bolo nadobúdanie majetku po privatizácii. Navyše,
z bodu 13. jeho odôvodnenia vyplýva, že v predmetnom konaní nebolo preukázané, že nehnuteľnosti

prevádzal na tretiu osobu nevlastník, takže ústavný súd sa vlastne otázkou nadobudnutia vlastníctva
od nevlastníka ani nezaoberal. Žalobcovia síce pripustili existenciu judikatúry, ktorá pripúšťa ochranu
dobrej viery a nadobudnutie vlastníctva od nevlastníka, ale tieto rozhodnutia sa týkajú nadobúdania
vlastníctva v prípade odstúpenia od zmluvy, t.j. keď nadobúdateľ podľa zmluvy previedol vlastníctvo
ďalej na 3. osobu a neskôr prevádzajúci od tejto zmluvy odstúpil a zmluva a spätne zrušila od začiatku.
Dobrú vieru žalovaného v 1. rade by mal súd posudzovať aj s prihliadnutím na okolnosť, že nadobudol

vlastníctvo k tomu pozemku v rámci konkurzu, kedy sa kupovala mačka vo vreci, nejde teda o prípad
porovnateľný s bežnou kúpnou zmluvou, tu prebehla verejná súťaž a vybral sa ten účastník, ktorý
ponúkol najvýhodnejšiu cenu za celý balík speňažovaného majetku úpadcu.

8. Na pojednávaní 8. 9. 2020 žalovaný v 1. rade (aktuálny žalovaný) uviedol, že sa pridržiava

svojich písomných vyjadrení a dodal, že takisto nepovažoval skutkový stav za sporný. K poslednému
písomnému vyjadreniu žalobcov, kde uviedli, že nepovažovali za potrebné kontrolovať údaje v katastri
nehnuteľností, žalovaný v 1. rade uviedol, že vzhľadom na dobu 13 rokov, odkedy došlo k úprave
zápisu v katastri, kedy bol sporný pozemok zapísaný na list vlastníctva, a kedy sa stal tento údaj
stal hodnoverný a verejne prístupný, uplynula už dostatočne dlhá doba (aj pre laikov), aby mohli

učiniť príslušné právne kroky na vrátenie veci do pôvodného stavu. Žalovaný v 1. rade nemal dôvod
pochybovať o spornosti svojho vlastníckeho práva a o správnosti zápisu v katastri nehnuteľností. Znovu
poukázal na prelomový nález ústavného súdu z roku 2015, kde došlo k prelomeniu „zásady nemo plus
iuris“, ktorý nález už spomínal vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe, a ktorý sa týkal preferovania
ochrany dobromyseľných nadobúdateľov pred ochranou nedbalých vlastníkov, a ktorý podľa neho už

aj všeobecné súdy začínajú v praxi aplikovať, hoci táto dobromyseľnosť sa posudzuje podľa okolností
každého prípadu. Vzhľadom na okolnosti, za ktorých žalovaný v 1. rade uzatváral zmluvu a dĺžku doby
počas ktorej mali žalobcovia možnosť vykonať potrebné právne kroky, sú tak splnené podmienky, aby
súd aplikoval ochranu jeho dobromyseľnosti a zamietol žalobu. Na záver poukázal na rozhodnutie
ústavnéhosúdu,ktorýmužmalabyťprekonanájudikatúraNajvyššiehosúduSRsp.zn.:3Cdo154/2010,

nakoľko v takomto prípade určovacia žaloba neslúži potrebám praktického života, pretože ak by aj súd
skúmal len právny stav veci ku dňu smrti, nevylučuje to prípadne následnú ďalšiu určovaciu žalobu
vydržiteľa alebo dobromyseľného nadobúdateľa, ktorá by bola podaná potom, čo by takýto majetok bol
prejednaný v dodatočnom dedičskom konaní. Žalovaný v 1. rade tiež odmietol, že by sa z hľadiska
ochrany dobrej viery malo rozlišovať medzi kúpnou zmluvou uzatvorenou v rámci konkurzu oddlžením a

bežnou kúpnou zmluvou, naopak tým, že proces konkurzu je zverejňovaný v rámci obchodného vestníka
a kúpnu zmluvu posudzuje pred povolením vkladu správny orgán sú to skutočnosti, ktoré umocňujú jeho
dobromyseľnosť ako nadobúdateľa.

9. Na pojednávaní konanom 8. 9. 2020 súd prvej inštancie vyhlásil rozsudok č. k. : 21C/4/2020 - 173,

ktorým takto rozhodol :

I. Určuje, že ku dňu smrti poručiteľa - W. Y., nar. X. XX. XXXX, naposledy bytom O. XX, ktorý zomrel 19.
3. 2002, boli bezpodielovými vlastníkmi pozemku registra „E“ parc. č. 1977, orná pôda, o výmere 180
m2, katastrálne územie O., obec Východná, okres Liptovský Mikuláš, zapísanom na čiastočnom výpise

z LV č. XXXX - W. Y., nar. X. XX. XXXX, nar. X. XX. XXXX a F. Y., nar. XX. X. XXXX, obaja bytom O.
XX, v spoluvlastníckom podiele 1/1.

II. Zastavuje konanie o vzájomnej žalobe žalovaných v 2. a 3. rade z 25. 3. 2020.

III. Žalovaný v 1. rade je povinný nahradiť žalobcom v 1. až 3. rade k ich ruke spoločnej a nerozdielnej
náhradu trov konania o žalobe v rozsahu 33,33 %, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.IV. Žalobcom v 1. až 3. rade nepriznáva voči žalovaným v 2. a 3. rade nárok na náhradu trov konania
o žalobe.

V. Žalovaní v 2. a 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcom v 1. až 3. rade k ich ruke
spoločnejanerozdielnejtrovykonaniaovzájomnejžalobežalovanýchv2.a3.radez25.3.2020vplnom
rozsahu, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

10. Na základe odvolania podaného žalovaným v 1. rade Krajský súd v Žiline uznesením č. k. :
10Co/148/2020 - 2020 z 30. 12. 2020 (ďalej len „zrušujúce uznesenie“) napadnutý rozsudok v časti
výroku I. o určení, že ku dňu smrti poručiteľa W. Y., ktorý zomrel 19. 3. 2002, boli bezpodielovými
spoluvlastníkmi pozemku registra „E“ parc. č. 1977 m2, orná pôda, o výmere 180 m2, k. ú. O. v
spoluvlastníckompodiele1/3evidovanomnažalovanéhov1.radeW.Y.aF.Y.avovýrokuIIIonárokuna
náhradu trov konania medzi žalobcami v 1. až 3. rade zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie, a vyslovil, že rozsudok okresného súdu zostáva nedotknutý v časti výroku I.
o určení, že ku dňu smrti poručiteľa W. Y., ktorý zomrel 19. 3. 2002, boli bezpodielovými spoluvlastníkmi
pozemku registra „E“ parc. č. 1977 m2, orná pôda, o výmere 180 m2, k. ú. O. v spoluvlastníckom podiele
2/3 evidovanom na žalovaného v 2. rade v rozsahu 1/3 a na žalovanú v 3. rade v rozsahu 1/3 W. Y. a F. Y.,
vo výroku II. o zastavení konania o vzájomnej žalobe žalovaných v 2. a 3. rade a vo výrokoch III. a IV. o

nárokoch na náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcami v 1. až 3. rade a žalovanými v 2. a 3. rade.

11. Dňa 12. 4. 2021 bol na tunajší súd doručený návrh žalobcov v 1. až 3. rade na pripustenie zmeny
žaloby z 11. 4. 2021 (č.l. 232 a nasl.), ktorej žalobný petit by znel : „Určuje sa, že žalovaný 1/ nie je
podielovým spoluvlastníkom v spoluvlastníckom podieli 1/3 pozemku parcela KNE č. 1977, orná pôda,

o výmere 180 m2, k. ú. O. a jeho bezpodielovými spoluvlastníkmi ku dňu smrti W. Y., nar. X. XX. XXXX,
naposledy bytom O. XX, ktorý zomrel 19. 3. 2002, boli F. Y., I.. XX. X. XXXX a W. Y., I.. X. XX. XXXX,
obaja bytom O. XX.“

12. Na pojednávaní konanom 6. 7. 2021 súd prvej inštancie uznesením pripustil zmenu žaloby v zmysle

návrhu žalobcov v 1. až 3. rade z 11. 4. 2021, čo odôvodnil tým, že výsledky doterajšieho konania nie
sú prekážkou konania o zmenenej žalobe (§ 143 ods. 1 CSP), ako aj záväzným právnym názorom a
pokynom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 a ods. 3 CSP), podľa ktorého je viac ako žiadúce takúto zmenu/
rozšírenie žaloby pripustiť (viď ods. 23 odôvodnenia zrušujúceho uznesenia.)

13. Na pojednávaní konanom 6. 7. 2021 žalobcovia v 1. až 3. rade uviedli, že žalovaný v 1. rade
pri nadobúdaní spoluvlastníckeho podielu na spornom pozemku nebol dobromyseľný vzhľadom na
všetky okolnosti daného prípadu, a preto nemohol ani originárnym spôsobom uvedeným v náleze
ústavného súdu z roku 2015 nadobudnúť spoluvlastnícke právo k predmetnému pozemku. Žalovaný
totiž nebol dosť obozretný, pretože v rámci konkurzu nekupoval len jednu nehnuteľnosť, ale všetky

nehnuteľnosti patriace do vlastníctva jeho právneho predchodcu (úpadcu), kupoval mačku vo veci. Čo
sa týka objektívnej možnosti žalovaného overiť si nadobúdací titul jeho právnych predchodcov, a to
či sú zapísaní v katastri nehnuteľnosti správne alebo nesprávne, takúto objektívnu možnosť mal aj
žalovaný, pretože listina na základe, ktorej nadobudli pozemok právni predchodcovia žalobcov pozemok
bola založená v zbierke listín pozemkovej knihy, hoci nebola zapísaná do katastra nehnuteľností. Ak

by žalovaný nazrel do tejto zbierky listín mohol by zistiť, že sporný pozemok bol predmetom prevodu
na právnych predchodcov žalobcov spolu s ostatnými pozemkami. Ďalej, nadobúdal sa nie pozemok
prístupný, tvoriaci samostatný celok, ale spoluvlastnícky podiel k pozemku, ktorý sa nachádzal v rámci
záhrady rodinného domu niekoho iného, obklopený pozemkami niekoho iného, bez prístupovej cesty,
v podstate šlo o recept na problémy, a dala sa očakávať zvýšená obozretnosť zo strany kupujúceho

ohľadne oprávnenosti vlastníctva jeho právnych predchodcov. Vo zvyšnom rozsahu žalobcovia len
opakovali niektoré zo svojich argumentov zo svojich vyššie uvedených písomných podaní v tejto veci.

14. Žalovaný v 1. rade (aktuálny žalovaný) na pojednávaní konanom 6. 7. 2021 uviedol, že v celom
rozsahu sa pridržiava svojich písomných vyjadrení, ako aj prednesov na predchádzajúcom pojednávaní.

V rámci ponukového konania v rámci konkurzu, kedy správca konkurznej podstaty prostredníctvom
obchodného vestníku ponúka na predaj súbor majetku nie je vzhľadom na krátkosť lehoty v ktorej sa
má zaslať návrh z objektívnych dôvodov pre potencionálneho kupujúceho preveriť si vlastnícke právo
svojho právneho predchodcu k týmto nehnuteľnostiam a na tento účel poukázal na ust. § 93 ods. 3zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý umožňuje nadobudnúť v konkurze vlastnícke právo aj
od nevlastníka. Ku svojej objektívnej možnosti nazrieť do zbierky listín pozemkovej knihy, na ktorú
poukazovali žalobcovia žalovaný uviedol, že nemal žiadnu vedomosť o tom, že by takáto kúpna zmluva

zo 60. rokov, ktorým by jeho právni predchodcovia previedli sporný pozemok na právnych predchodcov
žalobcov existovala, keďže nemal dôvod o pochybnosti správnosti zápisu v katastri nehnuteľnosti, a
preto ani nemal dôvod hľadať v zbierke listín takýto doklad, a keby aj takú vedomosť mal, tak táto
zbierka listín nie je verejne prístupná, teda jemu ako tretej osobe, ktorá nebola právnym nástupcom po
účastníkoch vkladového konania by neumožnili do tejto listiny nazrieť. Vo zvyšnom rozsahu len poukázal

na niektoré vyjadrenia zo svojich písomných podaní.

15.Vzhľadomnazáväznýprávnynázorodvolaciehosúdu(§391ods.2CSP),podľaktoréhosaskutkové
okolnosti javia v plnej miere ako nesporné (viď ods. 23 odôvodnenia zrušujúceho rozsudku), ako aj
vzhľadom na to, že všetky skutkové tvrdenia strán sporu bolo možné pre nepopretie protistranou, resp.
pre zhodnosť tvrdení, o ktorých neboli dôvodné pochybnosti možné považovať za nesporné (§ 151 CSP,

resp. § 186 ods. 2 CSP), bolo možné považovať dokazovanie vykonané na pojednávaní 8. 9. 2020 za
nadbytočné. Dokazovanie k nesporným skutkovým tvrdeniam sa nevykonáva (z. hospodárnosti konania
podľa čl. 17 CSP.) Súd prvej inštancie si preto pre účely ďalšieho konania a rozhodnutia všetky tieto
skutkové tvrdenia osvojil ako zistený skutkový stav.

16. Za nesporné tak bolo možné považovať skutkové tvrdenia strán sporu, že žalovaný je zapísaným
podielovým spoluvlastníkom pozemku registra „E“ parc. č. 1977, o výmere 180 m2, so spoluvlastníckym
podielom v rozsahu 1/3, a to na LV č. XXXX, k.ú. O., obec Východná, okres Liptovský Mikuláš, ktorý
zápis bol vykonaný na základe titulu nadobudnutia - kúpnej zmluvy V-4995/2018 (vklad povolený 20.
12. 2018), ktorá kúpna zmluva bola uzatvorená 1. 10. 2018 medzi správkyňou konkurznej podstaty

konajúcej v mene právneho predchodcu žalobcu (úpadcu) V. W., nar. XX. X. XXXX, bytom O.H. XXX
ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim v rámci konkurzu oddlžením podľa 4. časti zákona č.
7/2005 Z.z. - o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Žilina
sp. zn. : 9OdK/52/2018 zo 14. 3. 2018, potom ako bol 25. 5. 2018 správkyňou konkurznej podstaty v
Obchodnom vestníku č. 100/2018 zverejnený súpis majetku úpadcu, zahŕňajúci aj jeho spoluvlastnícky

podiel na predmetnom pozemku v rozsahu 1/3 a prebehlo ponukové konanie, v rámci ktorého bola
ponuka žalovaného zo 6. 7. 2018 na odkúpenie nehnuteľného majetku úpadcu vo výške 2.000 eur
vyhodnotená ako najvyššia. Následne žalovaný vzhľadom na vznik daňovej povinnosti od 1. 1. 2019
podal vo vzťahu k tomuto podielu daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti správcovi dane - Obci
Východná a oslovil žalobcov v 1. a 2. rade s návrhom na usporiadanie vlastníckych vzťahov, kde

predmetný podiel ponúkol odpredať za sumu 25 eur/m2, ktorý návrh však nebol akceptovaný. Právny
predchodca žalovaného V. W. bol na LV č. XXXX, k. ú. O. bol zapísaný ako podielový spoluvlastník
spornej nehnuteľnosti so spoluvlastníckym podielom v rozsahu 1/3 na základe titulu nadobudnutia -
uznesenia č. D 426/00 - 117, zapísanom pod PVZ 92/2003, pričom LV č. XXXX bol pre k. ú. O., založený
nazákladeROEPvroku2017podč.Z1779/07. Vpozemkuparc.č.1977ideopozemok,ktorýtvoríčasť

záhrady prislúchajúcej k rodinnému domu súp. č. XX, ktorý rodinný dom je v podielovom spoluvlastníctve
žalobcov v 1. a 2. rade. Tento pozemok nadobudli rodičia žalobcov v 1. až 3. rade kúpnou zmluvou
z 19. 12. 1963, ktorá bola 24. 5. 1966 zaregistrovaná Štátnym notárstvom v Liptovskom Mikuláši pod
č. Reg. I 277/66. Účastníci tejto kúpnej zmluvy 24. 11. 1965 podpísali aj prehlásenie, na základe
ktorého mal byť vykonaný zápis vo vtedajšej evidencii nehnuteľností. Omylom však do prehlásenia

nezahrnuli aj predmetný pozemok, a preto nedošlo k zápisu zmeny vlastníctva k pozemku na základe
tejto kúpnej zmluvy do pozemkovej knihy, resp. do evidencie nehnuteľností, a z toho dôvodu bol neskôr
tento pozemok predmetom dedenia po pôvodných vlastníkoch (právnych predchodcov žalovaného ako
predávajúcich), postupne až po bezprostredného právneho predchodcu žalovaného (V. W.), a preto
nebol predmetom dedičského konania po rodičoch žalobcov v 1. až 3. rade, vrátane otca žalobcov - W.

Y., nar. X. XX. XXXX, ktorý zomrel 19. 3. 2002.

17. Takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil, pričom dospel k nasledovným
právnym záverom.

18. Na úvod právneho posúdenia je potrebné vysvetliť, že podľa (§ 111 ods. 1) zákona č. 141/1950
Z.z. - Občianskeho zákonníka (účinného od 1. 1. 1951 do 31. 3. 1964) sa v období od 1. 1. 1951
do 1. 7. 1957 vlastníctvo k nehnuteľnosti nadobúdalo už samotnou zmluvou o prevode nehnuteľností,
pričom zápis do pozemkovej knihy zostal zachovaný, avšak vo vzťahu k zmene vlastníka nemal (oprotiminulosti) konštitutívny význam (mal len evidenčný charakter.) Teda aj ak nedošlo k intabulácii zmluvy
došlo uzavretím zmluvy k prevodu vlastníctva k nehnuteľnosti. Dôsledkom tohto stavu bolo množstvo
zmien v osobách vlastníkov nehnuteľností bez toho, aby táto zmena našla svoj odraz v pozemkovej

knihe. Ešte v priebehu účinnosti tohto Občianskeho zákonníka (od 1. 1. 1951 do 31. 3. 1964) došlo
k prijatiu (samostatného) zákona č. 26/1957 Zb. (účinného od 1. 7. 1957 do 31. 3. 1964), ktorý pre
svoje obdobie účinnosti (bez súčasnej zmeny právnej úpravy v Občianskom zákonníku) v § 18 ods. 1
podmienil platnosť zmluvy o prevode nehnuteľností zápisom do poplatkového registra (registráciou na
štátnom notárstve), teda už v období od 1. 7. 1957 do 1. 4. 1964 (napriek úprave v účinnom Občianskom

zákonníku) bola podmienkou nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe zmluvy jej
registrácia na štátnom notárstve (zápis v pozemkovej knihe mal naďalej len evidenčný charakter.)
V období od 1. 4. 1964 do 1. 1. 1993 bola podľa § 134 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. - nového
Občianskeho zákonníka k zmluve o prevode nehnuteľnosti potrebná jej registrácia štátnym notárstvom,
s tým, že vlastníctvo prechádzalo touto registráciou zmluvy. V tomto období pozemkovú knihu nahradila
tzv. evidencia nehnuteľností, avšak ani vtedy nebol podmienkou nadobudnutia vlastníckeho práva k

nehnuteľnosti zápis v evidencii nehnuteľností. Až od 1. 1. 1993 sa na základe § 133 ods. 2 Občianskeho
zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb.) upravilo, že ak sa prevádza nehnuteľnosť na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností (obnovil sa intabulačný princíp z obdobia
pred 1. 1. 1951.)

19. V danom prípade kúpna zmluva ohľadne nehnuteľnosti (pozemku registra „E“ parc. č. 1977,
katastrálne územie O.) bola 19. 12. 1963 uzatvorená medzi rodičmi žalobcov v 1. až 3. rade
(ako kupujúcimi) a právnymi predchodcami žalovaných v 1. až 3. rade (ako predávajúcimi.) Po
účinnosti nového Občianskeho zákonníka (po 1. 4. 1964), konkrétne 24. 5. 1966 bola kúpna zmluva
zaregistrovaná Štátnym notárstvom v Liptovskom Mikuláši pod č. Reg. I 277/66. V čase registrácie

účinné znenie Občianskeho zákonníka na nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti (na základe zmluvy
o prevode nehnuteľnosti) vyžadovalo len jej registráciu na štátnom notárstve s tým, že touto registráciou
došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Teda 24. 5. 1966 došlo k nadobudnutiu vlastníckeho
práva k predmetnému pozemku rodičmi žalobcov v 1. až 3. rade, a to napriek tomu, že tento prevod
nebol (z dôvodu omylu) zapísaný do (vtedajšej) evidencie nehnuteľností. Takýto zápis do evidencie

nehnuteľností mal len evidenčný (deklaratórny), a nie konštitutívny charakter.

20. Ďalej treba povedať, že z právneho názoru odvolacieho súdu (kde sa poukazuje aj na prelomový
nález Ústavného súdu SR z 3. 5. 2017, sp. zn. : I. ÚS 151/2016), ktorý bol pre súd prvej inštancie podľa
§ 391 ods. 2 CSP záväzný, vyplynulo, že (pôvodný) žalobný návrh, ktorý (vo vzťahu k žalovanému v

1. rade, aktuálneho žalovanému) smeroval (len, bez ďalšieho) k určeniu, že ku dňu smrti poručiteľa
(otca žalobcov v 1. až 3. rade), t.j. ku 19. 3. 2002, boli rodičia žalobcov v 1. až 3. rade bezpodielovými
spoluvlastníkmi pozemku, je procesne neprípustný, a to pre absenciu naliehavého právneho záujmu
podľa § 137 písm. c) CSP, a preto už len z tohto dôvodu by bolo potrebné takúto žalobu (bez vecného
posúdenia existencie spoluvlastníckeho práva žalovaného v 1. rade k pozemku) zamietnuť. Absencia

naliehavého právneho názoru je daná jednak tým, že rozsudkom zásadne nemožno určiť existenciu,
prípadne neexistenciu práva, resp. právneho vzťahu za dobu minulú, ale výrok v rozsudku o určovacej
žalobe musí zodpovedať právu, resp. právnemu vzťahu v prítomnom čase, t.j. v čase vyhlásenia
rozsudku (§ 217 ods. 1 CSP), a jednak tým, že žaloba (len) na určenie, či poručiteľ bol vlastníkom veci
ku dňu smrti (už) nie je právne akceptovateľná (došlo k zmene rozhodovacej praxe súdov), pretože

neslúži potrebám praktického života, nakoľko, ak by aj súd skúmal (len) právny stav veci ku dňu smrti
poručiteľa, nevylučovalo by to následnú určovaciu žalobu žalovaného (ako eventuálneho nadobúdateľa
veci na základe určitého právneho titulu, napr. vydržania), ku podaniu ktorej by došlo potom, ako by bol
takýto novoobjavený majetok poručiteľa prejednaný v dodatočnom dedičskom konaní, a ktorá žaloba
by smerovala proti osobám ustanoveným v dodatočnom dedičskom konaní (o tomto novoobjavenom

majetku) ako dedičom po poručiteľovi (žalobcom v 1. až 3. rade), a v ktorej by sa riešila otázka
existencie, resp. neexistencie (spolu)vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade (aktuálnym žalovaným),
čo by bolo v rozpore s preventívnou funkciou určovacej žaloby, ktorou je snaha predchádzať ďalším
zbytočným sporom, pretože nie je žiaden rozumný dôvod, aby otázka existencie (spolu)vlastníckeho
práva žalovaného v 1. rade sa neskúmala už v konaní o určenie, či k času smrti poručiteľa bola

vec v jeho vlastníctve. Odvolací súd preto zrušil napadnutý rozsudok prvej inštancie a vrátil mu vec
na ďalšie na ďalšie konanie, aby tak (vzhľadom na nejednotnosť súdnej praxe) umožnil žalobcom
náležite procesne zareagovať na právny názor prezentovaný v zrušujúcom uznesení odvolacieho
súdu s tým, že ak zo strany žalobcov v 1. až 3. rade dôjde k zmene/rozšíreniu žalobného návrhu(v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu) vyslovil záväzný právny názor, že
takúto zmenu/rozšírenie žaloby musí súd prvej inštancie pripustiť a následne posúdiť danosť/existenciu
(spolu)vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade k pozemku. Pred pojednávaním konaným 6. 7. 2021

však žalobcovia v 1. až 3. rade podali návrh na pripustenie zmeny/rozšírenia žaloby v súlade s právnym
názorom odvolacieho súdu, teda navrhli, aby výrok rozsudku znel tak, že sa určuje, že žalovaný v 1.
rade (aktuálny žalovaný) nie je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/3 k spornému pozemku a že
jeho bezpodielovými spoluvlastníkmi ku dňu smrti otca žalobcov v 1. až 3. rade boli rodičia žalobcov v
1. až 3. rade. Túto zmenu/rozšírenie žaloby vzhľadom na záväzný právny názor odvolacieho súdu ako

aj z dôvodu, že výsledky doterajšieho konania nepredstavujú prekážku pre konanie o takto zmenenej
žalobe (§ 143 ods. 1 CSP) súd prvej inštancie pripustil uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom
6. 7. 2021, a následne (v zmysle záväzného pokynu odvolacieho súdu) súd prvej inštancie pristúpil k
vecnému posúdeniu existencie (spolu)vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade (aktuálneho žalovaného)
k spornému pozemku v rozsahu 1/3.

21. Súd prvej inštancie pritom stotožňujúc sa s právnym názorom vysloveným vo všeobecne
koncipovaných ods. 14 až 20 odôvodnenia ďalšieho prelomového nálezu Ústavného súdu SR zo 16.
3. 2016 sp. zn. : I. ÚS 549/2015, ktorým došlo k odkloneniu sa od pôvodnej rozhodovacej praxe, ktorá
dobrej viere priznávala význam len potiaľ, že jej nositeľ mal iba práva oprávneného držiteľa, a že teda
mohol na základe dobrej viery nadobudnúť vlastnícke právo iba vydržaním, a teda súd prvej inštancie

vychádzajúc zo zásady všeobecnej spravodlivosti a osobitných okolností tohto prípadu spočívajúcich
v tom, že žalovaný ako nadobúdateľ spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 1/3 k spornému pozemku,
ktorý dôveroval v správnosť zápisu spoluvlastníckeho práva jeho právneho predchodcu (V. W.) v katastri
nehnuteľností (na LV č. XXXX, k. ú. O.), o ktorom súčasne nemal žiaden dôvod pochybovať, ako aj
ktorý dôveroval v správnosť zahrnutia tohto pozemku do súpisu konkurznej podstaty úpadcu (V.I. W.)

správkyňou konkurznej podstaty v rámci konkurzu oddlžením, v ktorom bola pri speňažovaní majetku
tohto úpadcu uzatvorená kúpna zmluva medzi správkyňou konkurznej podstaty a žalovaným ohľadne
predmetného spoluvlastníckeho podielu, a nemajúc súčasne dôvod na nahliadnutie a ani objektívnu
možnosť nahliadať do neverejnej zbierky listín evidencie nehnuteľností, v ktorej by sa mohol oboznámiť s
existenciou a obsahom kúpnej zmluvy, na základe ktorej objektívne previedli jeho právni predchodcovia

pozemok na právnych predchodcov žalobcov, teda žalovaný (objektívne) nemajúc žiadnu (legálnu)
možnosť zistiť, či jeho právny predchodca (V. W.) bol alebo nebol objektívnym spoluvlastníkom tohto
pozemku v podiele 1/3, a nemajúc pritom tiež vzhľadom na ukončenie konkurzu oddlžením už ani
možnosť na vrátenie kúpnej ceny za tento podiel od správkyne konkurznej podstaty, ktorá postupovala
s riadnou odbornou starostlivosťou, resp. od veriteľov dlžníka, ktorí boli riadne uspokojení z rozvrhu

výťažku, čím by sa žalovaný v prípade určenia, že nie je spoluvlastník dostal do situácie, ktorá pre neho
nemá žiadne riešenie, ako aj súčasne vychádzajúc z okolností, že (dovtedy) objektívni spoluvlastníci
tohto pozemku (žalobcovia v 1. až 3. rade, resp. predtým ich právni predchodcovia) mali možnosť
(minimálne od roku 2007, kedy došlo k ROEP pre k. ú. O.) skontrolovať si existenciu nezapísania ich
vlastníckehoprávakspornémupozemkuvkatastrinehnuteľnosti(aakakostaršieosobynebolispôsobilí

učiniť tak sami prostredníctvom internetu, mohli tak urobiť písomnou žiadosťou na OÚ, katastrálnom
odbore sami, resp. prostredníctvom spôsobilej osoby, napr. aj advokátom, ktorého si vedeli zvoliť pre
účely zastupovania v tomto konaní), a rovnako mali aj možnosť sledovaním zverejneného obsahu
obchodného vestníka zistiť, že ich pozemok bol ako súčasť konkurznej podstaty úpadcu (V. W.) zahrnutý
do ponukového konania, súd prvej inštancie dospel k záveru, že nadobúdací právny titul žalovaného

(kúpnu zmluvu uzatvorená v rámci speňažovania majetku jeho právneho predchodcu v konkurze
oddlžením),hocbyajbolauzavretánastranepredávajúceho(V.W.)akoobjektívnehone(spolu)vlastníka
(čo však súd z dôvodu hospodárnosti už neposudzoval, pretože ak by bol spoluvlastníkom prešlo by na
žalovanéhoprevodomvkonkurzespoluvlastníckeprávokpozemkuažalobabybolatakistozamietnutá),
nemožnoibaztohtodôvoduautomatickypovažovaťzaabsolútneneplatnú,aževdanomprípadetakide

o originárny spôsob nadobudnutia (spolu)vlastníckeho práva (len) na základe dobrej viery nadobúdateľa
(žalovaného), t.j. spôsobu nadobudnutia odlišného od vydržania, ktoré vyžaduje okrem dobrej viery
aj držbu po určený čas, nakoľko kolízia princípov ochrany dobrej viery a ochrany vlastníckeho práva
pôvodných vlastníkov (v zmysle zásady „nemo plus iuris ad allium transfere potets quam ipse habet“),
ku ktorej v tomto prípade došlo, vzhľadom na uvedené osobitné okolnosti prípadu a zásadu všeobecnej

spravodlivosti (a keďže nemohlo byť zachované maximum z oboch princípov) musela byť vyriešená
v prospech princípu ochrany dobrej viery dobromyseľného nadobúdateľa (žalovaného.) Vyššie riziko
totiž musí znášať ten, kto má aspoň nejakú možnosť zistiť, že zapísaný stav nezodpovedá skutočnému
právnemu stavu, čo v okolnostiach daného prípadu boli žalobcovia v 1. až 3. rade, resp. predtým ichprávni predchodcovia, a ktorých v tomto zmysle preto možno vyhodnotiť ako nedbalých vlastníkov.
Princíp ochrany dobrej viery je jeden z kľúčových prejavov princípu právnej istoty, ktorý sa odvíja od
princípu právneho štátu zakotvenému v čl. 1 ústavy. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto

nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy
nemohol byť istý svojím vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu. Preto
aj keď z Občianskeho zákonníka explicitne nevyplýva všeobecný spôsob nadobudnutia vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka iba na základe dobrej viery nadobúdateľa, uplatňujúc ústavno-
konformný výklad jeho ustanovení v súlade čl. 1 ústavy zakotvujúcim princíp právneho štátu, od ktorého

sa odvíja princíp ochrany dobrej viery nadobúdateľa, je nutné pripustiť, že jeho ustanovenia implicitne
upravujú takýto originárny spôsob nadobudnutia vlastníctva a je mu potrebné poskytnúť ústavnoprávnu
ochranu. V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na právny názor vyplývajúci z nálezov Ústavného súdu
ČR (sp. zn. : III. ÚS 415/15, resp. III. ÚS 247/14), na ktoré poukazuje aj uvedený nález slovenského
ústavného súdu, ktorý právny názor taktiež pripúšťa tento originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho
práva dobromyseľným nadobúdateľom, ktorému je potrebné poskytnúť ústavnoprávnu ochranu, ak tento

dobromyseľný nadobúdateľ odvodzoval svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri
nehnuteľností od právneho úkonu, ktorý by aj bol neskôr posúdený ako absolútne neplatný, a podľa
českého ústavného súdu už len zistenie, že v konkrétnych okolnostiach prípadu osoba bola v dobrej
viere, zakladá poskytnutie ochrany jej vlastníckemu právu.

22. Súd sa nemohol stotožniť s argumentáciou žalobcov v 1. až 3. rade, ktorá spochybňuje závery
prelomového nálezu ústavného súdu sp. zn. : I. ÚS 549/2015 s odôvodnením, že sa týka inej skutkovej
situácie, kedy sa ani nejednalo o nadobudnutie vlastníctva od nevlastníka (poukazujúc na ods. 13 jeho
odôvodnenia.) V ods. 14 až 20 odôvodnenia predmetného nálezu totiž ústavný súd vo všeobecnej rovine
vyslovil právny názor aplikovateľný aj na skutkové okolnosti tohto prípadu.

23. K argumentácii žalobcov, že žalovaný kupoval spoluvlastnícky podiel k spornému pozemku v
rámci balíka viacerých nehnuteľností patriacich úpadcovi, kupujúc tak „mačku vo vreci“ a mal byť
z tohto dôvodu, a aj vzhľadom na to, že uvedený pozemok netvoril reálne samostatný celok, ktorý
by bol prístupný, pretože bol oplotením zahrnutý k inému pozemku a obklopený pozemkami vo

vlastníctve iných osôb, obozretnejší pokiaľ ide o skúmanie skutočných vlastníckych vzťahov, čím (keďže
k tomu zo strany žalovaného nedošlo) bola podľa žalobcov narušená jeho dobrá viera pri nadobúdaní
(spolu)vlastníckeho práva k pozemku, súd uvádza, že s takýmto záverom sa nemôže stotožniť, pretože
ak by si aj bol žalovaný pri nadobúdaní tohto podielu v rámci konkurzu oddlžením v plnom rozsahu
vedomý týchto skutkových okolností, nemalo by to vplyv na posúdenie jeho dobrej viery pri nadobúdaní

spoluvlastníckehopodielu.Otázkaužívacíchpomerovnesúvisísotázkouvlastníckychpomerov,apokiaľ
ho mali tieto problematické užívacie pomery viesť k potrebe dôkladnejšieho preskúmania objektívnych
vlastníckych vzťahov, tak ani za týchto okolností by žalovaný objektívne nemal žiadnu možnosť dospieť
k inému záveru o skutočných vlastníckych vzťahoch.

24. Správne však bolo právne posúdenie žalobcov, že nadobudnutie spoluvlastníckeho práva k
spornémupozemkuvydržanímneprichádzaloužalovaného(aniujehoprávnychpredchodcov)doúvahy
(napriek jeho dobrej viere), pretože v danom prípade chýbal základný predpoklad pre vydržanie, a to
držba pozemku, keďže vzhľadom na to, že tento pozemok bol užívaný žalobcami v 1. a 2. rade, a
predtým ich právnymi predchodcami (spolu s iným pozemkom v rámci jedného oploteného areálu) bolo

zrejmé, že žalovaný a ani jeho právni predchodcovia nikdy nemali sporný pozemok vo faktickej moci,
ktorá je však pojmovým znakom držby. Nadobudnutie zapísaného spoluvlastníckeho práva k spornému
pozemku u žalovaného však súd prvej inštancie (ako už bolo vyššie uvedené) odvodil od iného právneho
dôvodu ako vydržania.

25. Takisto sa je možné stotožniť s argumentáciou žalobcov, že aplikácia § 93 ods. 3 zákona č. 7/2005
Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorá je systematicky zaradená do 2. časti tohto zákona, a teda týka
sa „klasického“ konkurzu, sa pre absenciu osobitného ustanovenia, ktoré by to výslovne umožňovalo,
nemôže aplikovať aj v rámci konkurzu oddlžením podľa 4. časti tohto zákona, s poukazom na to, že
tomu bráni zásada, že špeciálna právna úprava vylučuje použitie všeobecnej právnej úpravy s tým,

že špeciálnou je právna úprava konkurzu oddlžením v 4. časti zákona, pričom neprichádza do úvahy
ani analogické použitie ust. § 93 ods. 3, pretože analógia je vo verejnom práve neprípustná. Rovnako
možno súhlasiť s ich záverom, že ani ústavne konformným výkladom nemožno dospieť k použitiu
ust. § 93 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii na prípad oddlženia konkurzom, skôr naopak,pretože z čl. 20 ústavy vyplýva, že každý zásah do vlastníckeho práva je možný iba na základe zákona,
avšak výslovné zákonné ustanovenie v tomto smere chýba. Stotožnenie sa s touto argumentáciou
žalobcov však viedlo len k záveru, že žalovaný nenadobudol spoluvlastnícky podiel od svojho právneho

predchodcu na základe aplikácie § 93 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Nadobudnutie
zapísaného spoluvlastníckeho práva k spornému pozemku u žalovaného však súd prvej inštancie (ako
už bolo vyššie uvedené) odvodil od iného právneho dôvodu.

26. Z uvedených dôvodov zamietol súd žalobu v časti, v ktorej sa žalobcovia v 1. až 3. rade domáhali

určenia, že žalovaný nie je spoluvlastníkom sporného pozemku v podiele 1/3.

27. Súd však zamietol žalobu aj v časti, v rámci ktorej sa žalobcovia v 1. až 3. rade domáhali určenia,
že ku dňu smrti otca žalobcov v 1. až 3. rade, t.j. ku 19. 3. 2002 bol sporný pozemok v bezpodielovom
spoluvlastníctve ich rodičov, pretože (viazaný právnym názorom odvolacieho súdu poukazujúcim na
nález Ústavného súdu SR sp. zn. : I. ÚS 151/2016 z 3. 5. 2017) takúto žalobu treba považovať za

procesne neprípustnú, a to pre absenciu naliehavého právneho záujmu podľa § 137 písm. c) CSP, ktorý
je daný (aj) tým, že rozsudkom nemožno určiť existenciu, resp. neexistenciu práva, resp. právneho
vzťahu za dobu minulú, ale výrok rozsudku o určovacej žalobe musí zodpovedať právu, resp. právnemu
vzťahu v prítomnom čase, t.j. v čase vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 2 CSP.) K zamietnutiu žaloby v tejto
časti však nedošlo z dôvodu, že žalobný petit by bol procesne neprípustný pre absenciu naliehavého

právneho záujmu podľa § 137 písm. c) CSP z dôvodu, že by obsah žalobného petitu nerešpektoval
preventívnu funkciu určovacej žaloby, ktorej účelom je predchádzať zbytočným sporom (vzhľadom na
upravený žalobný petit sa existencia spoluvlastníckeho práva žalovaného vecne skúmala už v tomto
konaní.)

28. Porovnajúc žalobný petit a výrok rozsudku súd dospel k záveru, že plne úspešnou stranou sporu bol
žalovaný, a preto mu podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP priznal proti žalobcom v 1. až
3.radenároknanáhradutrovkonaniavplnomrozsahu,pričompodľa§262ods.2CSPsúčasnevyslovil,
že o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá príslušný súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský
súd v Žiline.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.