Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. február 2022

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Cdo/157/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5904899926
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:5904899926.4

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu I. I., bývajúceho v M., Š.. I. XXXX/X, proti žalovanej
J. I., bývajúcej v M., R. X. XXXX/XX, zastúpenej Mgr. Ivetou Žerebákovou, advokátkou so sídlom
v Ružomberku, A. Bernoláka 10/1419, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
vedenom na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 3 C 177/2004, o dovolaniach žalobcu a žalovanej
proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 28. mája 2020 sp. zn. 10 Co 15/2019, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie žalobcu a žalovanej o d m i e t a.

Žiadnej zo strán n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Ružomberok (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) v poradí druhým
rozsudkom z 29. októbra 2018 č. k. 3 C 177/2004-1107 vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo

manželov (ďalej len „BSM“) tak, že I. zostatok na účte v Č., Z..G.. H. č. XXXXXXXX/XXXX vo výške 83,29
eur prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu a hnuteľné veci (zariadenie pracovnej izby, automatická
práčka Ardo, mikrovlnná rúra, koberec poloplyš svetlobéžovej farby, luster v obývacej izbe a závesná
lampa, farebný televízor Orava s uhlopriečkou 73 cm, mraznička zásuvková Eurotech), ako aj zostatok
na účte v B. H. G., Z..G.. (predtým V.), č. účtu XXXXXXX/XXXX, k 15. júlu 2003 vo výške 118,22 eur,
zostatok na účte v Č., Z..G.. H. č. XXXXXXXXX (pôvodne XXXXXXXX) k 15. júlu 2003 vo výške 102,50

eur, hodnotu akcií emitenta Slovakofarma, a.s., ISIN CES0009006457 pretransformovaných na ISIN
SK 1120004439 2 x 1.450,- Sk = 96,26 eur, akcie emitenta Cementáreň Lietavská Lúčka, a.s., ISIN
CES0009012950 4 x 150,- Sk = 19,91 eur, akcie emitenta Porfix - pórobetón, a.s., ISIN CES0009014055
6 x 90,- Sk = 17,92 eur, spolu vo výške 1.204,60 eur, prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej; II.
žalovanej prikázal záväzok voči Č., Z..G.., pobočka zahraničnej banky v SR, pobočka Ružomberok,
titulom spotrebného úveru vo výške 663,88 eur; III. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na

vyrovnanie jeho podielu 8.758,20 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že
v rámci vyporiadania BSM bol povinný prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené
na samostatný majetok niektorého z manželov. V tejto súvislosti vymedzil náklady a investície, ktoré
boli realizované zo spoločných prostriedkov manželov patriacich do BSM za trvania manželstva, a to
na zhodnotenie nehnuteľnosti, respektíve v súvislosti s nehnuteľnosťami, ktoré v čase realizovania
investícií boli vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Zdôraznil, že je bezvýznamné, že následne žalovaná

nehnuteľnosti, ku ktorým sa viazali uvedené investície a práce, darovala svojej dcére, nakoľko uvedené
práce boli realizované a boli na ne vynaložené spoločné prostriedky v období, keď žalovaná bola
výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Súd prvej inštancie zhrnul, že celková hodnota
majetku a majetkových hodnôt patriacich do BSM, ktoré boli predmetom vyporiadania, predstavuje
31.624,40 eur a následne ich aj konkrétne vyčíslil. Uzavrel, že každá zo sporových strán teda mala
nadobudnúť podiel na spoločnom majetku vo výške 15.812,20 eur (= 31.624,40 : 2). Keďže žalobca

nadobudol zostatok na účte v hodnote 83,29 eur, hodnotu obchodného podielu vo výške 6.638,78 eur,
teda celkove hodnotu vo výške 6.722,07 eur, žalovaná by mu mala po odpočítaní 1/2 záväzku voči Č. vovýške 331,93 eur vyplatiť sumu 8.758,20 eur. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

2. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) na odvolanie žalobcu i žalovanej
rozsudkom z 28. mája 2020 sp. zn. 10 Co 15/2019 rozsudok súdu prvej inštancie I. zmenil v časti prvého
výroku tak, že vyradil z masy BSM a z rozsahu hnuteľných vecí prikázaných do výlučného vlastníctva
žalovanej „mikrovlnnú rúru“ v hodnote 59,- eur a zároveň znížil hodnotu hnuteľných vecí prikázaných
do vlastníctva žalovanej o sumu 59,- eur, t.j. zo sumy 849,79 eur na sumu 790,79 eur a hodnotu

majetku prikázaného v prvom výroku do výlučného vlastníctva žalovanej zo sumy 1.204,60 eur na sumu
1.145,60 eur; II. potvrdil vo zvyšnej časti prvého výroku; III. zmenil v treťom výroku tak, žalovanej uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom vyporiadania BSM sumu 8.728,70 eur do 30 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku; IV. potvrdil v druhom výroku, v ktorom prikázal žalovanej záväzok voči Č., Z..G.. pobočka
zahraničnej banky SR, pobočka Ružomberok, titulom spotrebného úveru vo výške 663,88 eur. Zároveň
vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. Vo vzťahu k odvolaniu žalovanej

konštatoval, že toto je čiastočne opodstatnené. Uviedol, že neakceptoval odvolaciu námietku žalovanej,
že okresný súd nesprávne zohľadnil výšku investícií do dotknutého bytu, keďže pre záver, či je potrebné
investície do daného bytu realizované zo spoločných prostriedkov manželov zohľadniť pri vyporiadaní
BSM, nie je podstatná otázka vlastníctva (žalovanej) k nemu v okamihu zániku manželstva, ale v
čase, kedy boli zo spoločných prostriedkov manželov vynaložené prostriedky na zhodnotenie tohto

bytu (investície). Odvolací súd sa ďalej stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie ohľadom určenia
výšky investícií, pokiaľ ide o kuchynskú linku, šatníkové skrine a zábradlie, keď tento správne vychádzal
z pôvodného znaleckého posudku č. XX/XXXX. Uviedol, že nebol dôvod vychádzať zo znaleckého
posudku č. XX/XXXX predloženého neskôr žalovanou, nakoľko označené hnuteľné veci neboli priamym
predmetom vyporiadania BSM a v takýchto prípadoch je nevyhnutné vychádzať z pôvodnej výšky

investície do výlučného majetku jedného z manželov. Odvolací súd však dal žalovanej za pravdu,
že okresný súd duplicitne vyporiadal mikrovlnnú rúru - raz ako investíciu do bytu žalovanej vo výške
404,43 eur, zároveň jej mikrovlnnú rúru prikázal do výlučného vlastníctva pri zohľadnení jej hodnoty 59,-
eur. Následne preto vyradil mikrovlnnú rúru v hodnote 59,- eur z masy BSM a z rozsahu hnuteľných
vecí prikázaných do výlučného vlastníctva žalovanej, pričom uvedený postup viedol v zodpovedajúcom

rozsahu aj k zmene výroku o výške vyrovnávacieho podielu. Odvolací súd ďalej posudzujúc dôvodnosť
odvolania žalobcu konštatoval, že toto je neopodstatnené. Vo vzťahu k jeho tvrdeniu o porušení jeho
práva konať pred súdom uviedol, že hoci bol žalobca riadne predvolaný na pojednávanie dňa 2. októbra
2018, vopred nepožiadal o odročenie tohto pojednávania a on ani jeho zástupca neospravedlnili svoju
neúčasť na ňom. Zároveň z hľadiska neúčasti žalobcu, resp. jeho zástupcu na pojednávaní 29. októbra

2018 neboli nijako preukázané tvrdenia žalobcu, že došlo k zraneniu jeho zástupcu JUDr. Turáka
dňa 26. októbra 2018. Dospel preto k záveru, že v konaní nedošlo k porušeniu práva žalobcu na
spravodlivý proces. V súvislosti s ďalšou odvolacou námietkou, že predmetom vyporiadania BSM nemal
byť obchodný podiel v spoločnosti RAJ Komerc, s.r.o., odvolací súd konštatoval, že žalobca svoje
tvrdenie o kúpe predmetného obchodného podielu a jeho výlučnom vlastníctve nepreukázal. Napokon

uviedol, že nakoľko nebolo ohľadom hodnoty predmetného obchodného podielu ku dňu zániku účasti
žalobcu v označenej spoločnosti sporovými stranami navrhnuté žiadne dokazovanie, okresný súd pri
jehovyporiadanísprávnevychádzalzožalovanouuvádzanejvýškyjehohodnoty6.638,78eur.Otrovách
odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 2 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie (I.),
ktoré odôvodnila s poukazom na § 420 písm. f/ CSP a § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. Namietala, že
odvolací súd svoje rozhodnutie nečakane založil na odlišnom právnom názore, čím jej odňal možnosť
namietať správnosť tohto nového právneho názoru a vyjadriť sa k nemu. Zároveň považovala napadnuté
rozhodnutie za zmätočné, nezrozumiteľné a nepresvedčivé. Mala za to, že odvolací súd vec nesprávne

právne posúdil. Odchýlením sa od zásad vyporiadania BSM podľa § 150 Občianskeho zákonníka
vo vzťahu k investíciám vynaloženým zo spoločných prostriedkov manželov sa odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Uviedla, že ju odvolací súd nesprávne zaviazal vyplatiť investície
do nehnuteľnosti, ktorej ku dňu právoplatnosti rozvodu nebola vlastníčkou, pričom z tohto dôvodu
nevznikol právny nárok na vyporiadanie spoločných investícií. V tejto súvislosti tiež poznamenala, že

odvolací súd nemal vychádzať z hodnôt investícií určených znaleckým posudkom z roku 2005, ale
znaleckým posudkom z roku 2017, keďže v zmysle súdnej praxe pri zisťovaní ceny vecí, ktoré tvoria
predmet BSM platí zásada, podľa ktorej treba vychádzať z ceny, ktorú majú v čase vyporiadania BSM.Vzhľadom na uvedené navrhla, aby dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil odvolaciemu
súdu na ďalšie konanie.

4. Žalobca sa k podanému dovolaniu (I.) písomne nevyjadril.

5. Proti vyššie uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie (II.) aj žalobca (ďalej aj
„dovolateľ“); pri jeho podaní a ani jeho doplnení nebol zastúpený advokátom ani nepreukázal, že má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

6. V prejednávanej veci teda smerujú proti rozsudku odvolacieho súdu dve dovolania (žalobcu i
žalovanej), ktorých prípustnosť bolo potrebné posudzovať osobitne.

I.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35
CSP) najskôr skúmal či je prípustné dovolanie žalovanej a po zistení, že dovolanie podala v stanovenej
lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade
so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané
(§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

8. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon
pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu
odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia
odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421

CSP.

9. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto
v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne

konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

10. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je

dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

11. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

12. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod
sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v
čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

13. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v
konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou
dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť

dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 C.s.p. alebo § 421 CSP v spojení s §
431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva
dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.14. Žalovaná - posudzujúc jej dovolanie podľa obsahu (§ 124 ods. 1 CSP, čl. 11 CSP) - vyvodzuje
prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP namietajúc prekvapivosť a zmätočnosť
(nepreskúmateľnosť) napadnutého rozhodnutia.

15. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia

všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod
porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa
účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za
účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.

16. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne

námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý
proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého
rozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4 Cdo 3/2019, 8 Cdo 152/2018,
bod 26, 5 Cdo 57/2019, bod 9, 10) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá

rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola
účastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na
právnynázorodvolaciehosúdujavilaakovýznamnáprejehorozhodnutie,čirôznymizávažnýmideficitmi
v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia
dôkazov a pod.).

17. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach opakovane uviedol, že z hľadiska prípustnosti dovolania v
zmysle § 420 písm. f/ CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil
vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu,
že k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď 3 Cdo 41/2017, 3 Cdo 214/2017, 8 Cdo 5/2017, 8 Cdo

73/2017). So zreteľom na to pristúpil aj v danom prípade k posúdeniu opodstatnenosti argumentácie
dovolateľky, že procesne nesprávnym postupom súdov bolo zasiahnuté do jej práva na spravodlivý
proces.

18. Dovolací súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie

rozhodnutia, správnosť právnych záverov, ku ktorým súdy dospeli, nie je právne relevantná, lebo
prípadne nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá. Ako vyplýva aj z judikatúry
ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje,
nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu
(napr. I. ÚS 188/06).

19. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie
odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ CSP. V
odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd popísal obsah podstatných skutkových tvrdení strán a
dôkazov vykonaných v konaní, uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, zároveň

citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Odôvodnenie odvolacieho
súdu sa vyporadúva so všetkými podstatnými rozhodujúcimi skutočnosťami. Jeho myšlienkový postup
je v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky rozhodujúce skutočnosti zistené
vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal.

19.1. Odvolací súd sa v odôvodnení dôsledne venoval všetkým odvolacím námietkam žalobcu i
žalovanej. V súvislosti s odvolaním žalovanej uviedol, že súd prvej inštancie správne zohľadnil výšku
investícií do dotknutého bytu a zdôraznil, že pre záver, či je potrebné investície do daného bytu
realizované zo spoločných prostriedkov manželov zohľadniť pri vyporiadaní BSM, nie je podstatná
otázka vlastníctva (žalovanej) k nemu v okamihu zániku manželstva, ale v čase, kedy boli zo spoločných

prostriedkov manželov vynaložené prostriedky na zhodnotenie tohto bytu (investície). Odvolací súd sa
takisto vysporiadal s námietkou žalovanej týkajúcou sa určenia výšky investícií, pokiaľ išlo o kuchynskú
linku, šatníkové skrine a zábradlie, pričom s ohľadom na to, že označené hnuteľné veci neboli priamym
predmetom vyporiadania BSM, konštatoval, že v danom prípade je nevyhnutné vychádzať z pôvodnejvýšky investície do výlučného majetku jedného z manželov. Súčasne dal žalovanej za pravdu ohľadom
vyporiadania mikrovlnnej rúry a dostatočne vysvetlil záver o vyradení predmetnej mikrovlnnej rúry z
masy BSM a následnej zmene výšky vyrovnávacieho podielu, ktorý sa prejavil v zmene prvoinštančného

rozsudku. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že odvolací súd sa riadne vysporiadal aj s námietkami žalobcu,
keďdostatočneobjasnilsvojzáver,ževdanomkonanínedošlokporušeniuprávažalobcunaspravodlivý
proces. Zdôraznil, že riadne predvolaný žalobca sa bez ospravedlnenia nedostavil na pojednávanie
dňa 2. októbra 2018 a ani vopred nepožiadal o odročenie tohto pojednávania s tým, že z hľadiska
neúčasti žalobcu, resp. jeho zástupcu na pojednávaní 29. októbra 2018 neboli nijako preukázané

tvrdenia žalobcu, že došlo k zraneniu jeho zástupcu JUDr. Turáka. Odvolací súd takisto pripomenul,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, že stopercentný obchodný podiel v
spoločnosti RAJ Komerc, s.r.o., kúpil výlučne zo svojich prostriedkov a výlučne do svojho „vlastníctva“.

19.2. Na základe uvedeného možno konštatovať, že odvolací súd pri hodnotení skutkových zistení a
skutkových záverov neopomenul vziať do úvahy žiadnu z namietaných skutočností, či skutočností, ktoré

v konaní vyšli najavo, z uvedeného je zrejmé, ako a z akých dôvodov odvolací súd rozhodol a podľa
názoru dovolacieho súdu má odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu všetky náležitosti v zmysle
§ 393 CSP. Za procesnú vadu konania podľa ustanovenia § 420 písm. f/ CSP nemožno považovať
to, že žalovaná sa s rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožňuje a že odvolací súd neodôvodnil
svoje rozhodnutie podľa jej predstáv. Samotná skutočnosť, že dovolateľka so skutkovými a právnymi

závermi vyjadrenými v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu nesúhlasí a nestotožňuje sa s nimi,
nemôže sama osebe viesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP, pretože do
práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom
úspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil
sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a

požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,
prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I.
ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

20. Dovolací súd zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Súd v opravnom konaní
nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

(podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom
konaní (II. ÚS 78/05).

21. Žalovaná tiež bez ďalšej konkretizácie odvolaciemu súdu vytkla, že svoje rozhodnutie založil

„nečakane“ na odlišnom právnom závere ako súd prvej inštancie, pričom jej neumožnil vyjadriť sa k
tomuto jeho odlišnému právnemu záveru.

22. Dovolací súd po preskúmaní prejednávanej veci dospel k záveru, že v danom prípade odvolací
súd nebol povinný postupovať podľa § 382 CSP a vyzývať strany na vyjadrenie k možnému použitiu

iného ustanovenia právneho predpisu, tak ako v dovolaní naznačovala žalovaná, pretože odvolací súd
žalobou uplatnený procesný nárok právne neposúdil podľa takého ustanovenia právneho predpisu, ktoré
by pri doterajšom rozhodovaní vo veci nebolo použité. Súdy oboch nižších inštancií na prejednávanú vec
aplikovali ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka. Právne posúdenie predmetného sporu spočívalo
v spravodlivom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov s ohľadom na zásady upravené

v ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka. Z toho vyplýva, že odvolací súd v danom prípade nepoužil
žiadne „nové“ ustanovenie právneho predpisu, ktoré by doteraz nebolo v konaní použité, resp. ku
ktorému by strany nemali možnosť v doterajšom priebehu konania zaujať svoje stanovisko. A napokon
ani dovolateľka netvrdila, že by v merite veci bolo odvolacím súdom aplikované iné ustanovenie, než
aké už bolo aplikované súdom prvej inštancie.

23. So zreteľom na uvedené dovolací súd uzatvára, že žalovaná neopodstatnene vytýka, že odvolací
súd svojím nesprávnym procesným postupom porušil jej právo na spravodlivý proces tým, že je jehorozhodnutie zaťažené vadou prekvapivosti. Preto ani z tohto dôvodu nemožno prípustnosť dovolania
žalovanej vyvodiť z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP.

24.Žalovanáďalejvyvodzujeprípustnosťsvojhodovolaniapodľaustanovenia§421ods.1písm.a/CSP.

25. Aby na základe dovolania podaného podľa uvedeného ustanovenia mohlo byť rozhodnutie
odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť (najskôr) splnené predpoklady

prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia
ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem
iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným
v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP (porovnaj 2 Cdo 203/2016, 3 Cdo 216/2017, 4 Cdo 64/2018, 6
Cdo 113/2017, 7 Cdo 95/2017 a 8 Cdo 95/2017). K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom
napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd

pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti dovolania. Aj právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá
v CSP, podobne ako predchádzajúca právna úprava, dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť
dovolania.

26. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna (nie skutková otázka).

Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej
riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).

27. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, je charakteristický „odklon“ jej

riešenia, ktorý zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o
situáciu,vktorejsaužrozhodovaniesenátovdovolaciehosúduustálilonaurčitomriešeníprávnejotázky,
odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“.

28. V zmysle záverov najvyššieho súdu vyjadrených v rozhodnutí publikovanom ako judikát R 71/2018

patria do pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ predovšetkým stanoviská alebo
rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu,
alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané

(nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili,
prípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali. Do ustálenej rozhodovacej
praxe dovolacieho súdu treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou
judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí
a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo

Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy
o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené Zborníkoch najvyšších súdov č. I., II. a IV. vydaných SEVT
Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986.

29. V súvislosti s argumentáciou, že jej dovolanie je prípustné podľa ustanovenia § 421 ods. 1

písm. a/ CSP, dovolateľka uviedla, že odvolací súd nesprávne právne posúdil vec tým, že sa odchýlil
od zásad vyporiadania BSM podľa § 150 Občianskeho zákonníka, keď vychádzal pri vyporiadaní
investícií do nehnuteľnosti pochádzajúcich zo spoločných prostriedkov manželov z pôvodných hodnôt
týchto investícií, a zároveň žalovanú zaviazal k vyplateniu investícií do nehnuteľnosti, ktorej ku dňu
právoplatnosti rozvodu už nebola vlastníčkou. Dovolateľka odklon od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu dôvodila poukazom na judikované rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2 Cdo 9/1997 (R 25/1998), R 42/1972, a tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 22 Cdo 2735/2007.

30. Dovolací súd posudzoval opodstatnenosť dovolacej argumentácie žalovanej vo vzájomnej interakcii

ňou nastolených „právnych“ otázok riešených odvolacím súdom a „právnych“ otázok riešených v
judikátoch, ktoré uviedla v dovolaní.30.1. V rozhodnutí sp. zn. 2 Cdo 9/1997 (R 25/1998) najvyšší súd okrem iného uviedol, že predmetom
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo
a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Pri zisťovaní ceny vecí, ktoré tvoria predmet bezpodielového

spoluvlastníctva, platí zásada, podľa ktorej treba vychádzať z ceny, ktorú majú veci v čase vyporiadania.
Inak by bol jeden z manželov nepomerne zvýhodnený alebo znevýhodnený oproti druhému, pretože
vychádzaním z ceny v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva by sa podstatne potieral trhový
systém. V tejto súvislosti najvyšší súd poukázal na to, že od zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov do jeho vyporiadania môže uplynúť pomerne dlhá doba, počas ktorej môže dôjsť k zmenám

na veciach, ktoré do tohto spoluvlastníctva patria.

30.2. V judikáte R 42/1972 (stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu ČSR z 3. februára
1972kvýkladuzákonnýchustanoveníobezpodielovomspoluvlastníctve)saokreminéhouvádza,žepre
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva je rozhodnou nielen skutočnosť, že určitá vec v dobe jeho
zániku ako spoločná existovala, ale i to, v akom stave vec bola (napr. jej kvalita, vek, miera opotrebenia

a pod.). Tento stav je rozhodným i pre ocenenie veci, pričom treba vychádzať z cien zodpovedajúcich
- či už podľa všeobecne záväzných cenových predpisov či vývoja cien vecí - cenám platným v dobe,
kedy sa uskutočňuje vyporiadanie.

30.3. Vec prejednávajúci senát zastáva názor, že obidva dovolateľkou uvádzané judikáty, ktoré majú

slúžiť na doloženie odklonu odvolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ CSP pri posudzovaní
nastolenej otázky, nie sú vo vzťahu k ňou položenej dovolacej otázke priliehavé, a to pre odlišnosť
predmetu ich právneho posudzovania. Právne závery uvedené v označených judikátoch sa totiž
vzťahovali na predmet priameho vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (a cenu vecí,
z ktorých pozostáva), ktorý tvorí všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva a čo existovalo v čase jeho

zániku. Na rozdiel od uvedeného, dovolateľka namietala nesprávne posúdenie hodnoty náhrady toho,
čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jej ostatný majetok (investície do vybavenia nehnuteľnosti v
jej výlučnom vlastníctve), ku ktorej dospeli súdy postupujúc v zmysle zásad pre vykonanie vyporiadania
BSM vyplývajúcich z ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka. V danom prípade totiž veci, výšku
náhrady ktorých namietala dovolateľka, neboli súdmi priamo vyporadúvané ako súčasť BSM v čase jeho

zániku, a teda prikazované do výlučného vlastníctva toho ktorého z bývalých manželov, ale tieto veci
tvorililenvybaveniebytu,ktorývčasepoužitiaspoločnýchprostriedkovnaobstaranietýchtovecípatrildo
výlučného vlastníctva žalovanej. Uvedené judikáty sa zároveň vôbec nezaoberali namietanou otázkou
týkajúcou sa možnosti zaviazať jedného z manželov k vyplateniu investícií do nehnuteľnosti (§ 150 veta
druhá Občianskeho zákonníka) za situácie, keď ku dňu právoplatnosti rozvodu už dotknutý manžel nebol

jej vlastníkom. Vychádzajúc z uvedeného potom dovolateľkou označená rozhodovacia prax po vecnej
stránke nekorešponduje s nastolenou právnou otázkou (právnymi otázkami), a preto nebola spôsobilá
vytvoriť podklad pre vyslovenie prípustnosti dovolania žalovanej podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP a
prípadnej nesprávnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom v posudzovanom spore. Záverom
(obiter dictum) možno dodať, že pre posúdenie výšky náhrady toho, čo sa zo spoločného majetku

manželov vynaložilo na oddelený majetok jedného z nich (§ 150 veta druhá Občianskeho zákonníka)
je rozhodujúce, aká suma sa na tento účel skutočne vynaložila z ich spoločných prostriedkov, a preto
odvolací súd správne vychádzal z pôvodnej výšky (hodnoty) investície do výlučného majetku žalovanej
(manželky) a nie zo zostatkovej ceny obstaraných vecí ku dňu zániku manželstva.

31. Dovolací súd ďalej uvádza, že vzhľadom na teritoriálnu pôsobnosť CSP nemožno do ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu zaraďovať rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky (R
71/2018). Ak teda dovolateľka v dovolaní poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22
Cdo 2735/2007 ako na rozhodnutie spadajúce pod ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od
ktorej sa odvolací súd odklonil, tak uvedenú argumentáciu dovolateľky nemožno považovať za súladnú

s ustanovením § 421 ods. 1 písm. a/ CSP.

32. Z týchto dôvodov dovolací súd dospel k záveru, že žalovaná v dovolaní nedôvodne tvrdí, že jej
dovolanie je prípustné podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP.

34. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovanej v časti, v ktorej namietala vady
zmätočnosti podľa § 420 písm. f/ CSP, odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP ako dovolanie, ktoré smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné a v časti, v ktorej namietala nesprávne právneposúdenie veci podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, odmietol podľa § 447 písm. f/ CSP ako dovolanie, v
ktorom dovolací dôvod nie je vymedzený spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP.

II.

35. V ďalšom pristúpil dovolací súd k posúdeniu či je prípustné dovolanie žalobcu. Po zistení, že
dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 424 CSP), skúmal bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), či sú dané procesné

predpokladypreuskutočneniemeritórnehodovolaciehoprieskumuadospelkzáveru,žedovolanietreba
odmietnuť.

36. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/
dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa,b/dovolateľom

právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

37. Postup súdu prvej inštancie v prípade nesplnenia osobitnej podmienky dovolacieho konania (§ 429
ods. 1 CSP) upravuje § 436 ods. 1 CSP, podľa ktorého vtedy, keď má dovolanie vady podľa § 429 CSP a
dovolateľ nebol riadne o povinnosti podľa § 429 CSP poučený v odvolacom konaní, súd prvej inštancie

vyzve dovolateľa na odstránenie vád a poučí ho o následkoch neodstránenia vád dovolania.

38. Ustanovenie § 436 ods. 1 CSP predstavuje jedinú (výnimočnú) procesnú situáciu, v ktorej súd prvej
inštancie prihliada na existenciu vád dovolania a dovolateľa vyzýva na ich odstránenie. Tento postup
súdu prvej inštancie sa týka výlučne vád dovolania v zmysle § 429 ods. 1 CSP a ich výskytu v prípade

absencie (alebo nedostatočného) poučenia dovolateľa odvolacím súdom.

39. Procesná situácia, pri ktorej súd prvej inštancie prihliada na vady dovolania a dovolateľa vedie
k ich odstráneniu, nenastáva v prípade existencie vád podľa § 429 CSP vtedy, keď bol dovolateľ
riadne poučený odvolacím súdom o náležitostiach dovolania a zastúpení dovolateľa v dovolacom konaní

(rovnako táto situácia nenastáva pri zistení iných vád, než sú vady dovolania v zmysle § 429 CSP). V
takomprípadesúdprvejinštanciedovolateľanevyzývanaodstránenieváddovolaniaaspisbezďalšieho
predkladá na rozhodnutie dovolaciemu súdu.

40. V danom prípade žalobca nie je zastúpený advokátom a nepreukázal, že sám má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa. Dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu obsahuje
riadne poučenie o náležitostiach dovolania a povinnom zastúpení dovolateľa advokátom v dovolacom
konaní (§ 393 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 429 CSP). Pre úplnosť dovolací súd uvádza, že
hoci v doplnení dovolania z 23. novembra 2020 (č. l. 1252) dovolateľ uviedol advokátsku kanceláriu SP
& R s. r. o. ako svojho právneho zástupcu v dovolacom konaní, na výzvu súdu prvej inštancie ohľadom

predloženia plnomocenstva k predmetnému právnemu zastúpeniu uvedená spoločnosť reagovala, že
žalobcu v prejednávanej veci nezastupuje, čo v ďalšom konaní potvrdil aj sám dovolateľ listom zo 17.
februára 2021 (č. l. 1274). Vzhľadom na to, že osobitná podmienka dovolacieho konania (§ 429 ods. 1
a 2 CSP) ostala nesplnená, nemožno uskutočniť meritórny dovolací prieskum.

41. Z tohto dôvodu dovolací súd odmietol dovolanie žalobcu podľa § 447 písm. e/ CSP bez toho, aby
sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

III.

42. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

43. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.