Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. máj 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/329/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614220165
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7614220165.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.
Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobkyne P.. X. P., bytom v X. Č.. XXX proti
žalovanej P.. O. X., bytom v O., O. Č.. XXXX/XX, o náhradu nemajetkovej ujmy a iné, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 30.3.2016 č.k. 1C/319/2014-251
takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobkyňu zaviazal nahradiť žalovanej
na trovách konania sumu 1.674,04 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o návrhu žalobkyne, ktorým sa domáhala vo vzťahu

žalovanej náhrady nemajetkovej ujmy a ospravedlnenia z dôvodu zásahu do jej osobnostných práv.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobkyňa je bývalou učiteľkou
ZákladnejškolySlovinky,kdebolazamestnanávobdobíod1.8.1994do31.10.2003.Uvedenéskončenie
pracovného pomeru žalobkyňa napadla žalobou na súde. Žalovaná je riaditeľkou Základnej školy
Slovinky. Žalovaná sa ako fyzická osoba konajúca ako riaditeľka Základnej školy Slovinky verejne

vyjadrovalakosobežalobkyneatonaviacerýchmiestachaprostredníctvomviacerýchmédií.Žalobkyňa
sa domáhala v rámci ochrany osobnosti ospravedlnenia, náhrady nemajetkovej ujmy voči žalovanej za
jej výroky v článku zverejnenom v Slovinskom občasníku 1,2/2014:

1. v médiách (Markíza a Plus jeden deň) bolo jej vyhlásenie veľmi krátke a strohé, v novinách označené
úvodzovkami. Potvrdila som iba fakty, ktoré sa zakladajú na pravde, o čom existujú aj listinné dôkazy

z prešetrovania zo strany rodičov.
2.NadruhémimoriadnezasadnutieRadyškoly9.7.2012bolaprizvanáajspomínanáučiteľkaariaditeľka
školy, aby sa vyjadrili. Aj napriek tomu, že učiteľke sa pozvánka poslala doporučene poštou, na toto
stretnutie sa nedostavila.
3. A možno stačilo vtedy tak málo, ukázať trochu pokory a slušnou formou vysvetliť svoje správanie a
ospravedlniť sa rodičom za svoje správanie ich deťom.

4. Podľa žalobkyne týmito nepravdivými a pravdou skresľujúcimi výrokmi žalovaná zasiahla do jej cti,
ľudskej dôstojnosti, do jej súkromia a narušila jej pracovný a rodinný život. Požadovala preto, aby
žalovaná sa jej ospravedlnila v lehote 100 dní v Slovinskom občasníku a zaplatila jej nemajetkovú ujmu
v sume 10.000,00 eur.

5. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh žalobkyne
nie je dôvodný. Súd bol toho názoru, že predmetom konania je ochrana osobnosti žalobkyne pre výrokyžalovanej, ktoré však urobila ako riaditeľka školy a nie ako fyzická osoba, čo vyplýva z dokladov ňou
predložených na č.l. 39 a 157 spisu. Teda žiadala súdnu ochranu v zmysle § 11 a nasl. za výroky nie
fyzickej osoby - t.j. P.. O.Í. X., ale aj riaditeľky školy, štatutárneho zástupcu školy. Keďže žalobkyňou

namietané difamačné výroky žalovanej vo vzťahu k žalobkyni nemožno priradiť k žalovanej účastníčke
ako fyzickej osobe, ale ako k štatutárnemu zástupcovi školy, súd skonštatoval nedostatok vecnej
pasívnej legitimácie a v dôsledku toho návrh ako nedôvodný zamietol. Súd bol toho názoru, že pre
vedenie sporu na strane žalovanej tak chýba vecná pasívna legitimácia.

6. Výrok o trovách konania odôvodnil súd ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalovanej priznal náhradu
trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia.

7. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozsudok považuje za arbitrárny,
nakoľko súd sa nijakým spôsobom nezaoberal argumentáciou preukazujúcou pasívnu vecnú legitimáciu

žalovanej. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu o tak závažnej otázke ako je pasívna vecná legitimácia
žalovanej bolo súdom vyhodnotené a zodpovedané len na základe toho ako sama seba žalovaná
označila v ňou sformulovanom vyhlásení po vykonanom Slovinskom občasníku. Súd sa nijako
nezaoberal ani nevysporiadal s tým, že táto aktivita bola výlučne osobnou pomstou žalovanej, teda
výlučne súkromnou iniciatívou a nešlo o žiaden výkon kompetencií, ktoré prináležia riaditeľke školy,

preto je za toto konanie zodpovedná žalovaná ako fyzická osoba a nie inštitúcia, za ktorú akože mala
konať.Hocižalovanásasnažilazakryťsvojekonanietým,žeodkázalanainévyjadreniavmédiách,kedy
skutočne bola oslovená v pozícii riaditeľky školy. Avšak to nič nemení na skutočnosti, že predmetom
konania bol článok uverejnený v Slovinskom občasníku a teda pričítateľnosť tohto článku právnickej
osoby musí byť vyvodzovaná z okolností, za ktorých bolo vytvorené toto vyhlásenie a nielen z toho, ako

si to žalovaná sama prispôsobila. Za vadu konania a pochybenie súdu považuje, ak sa súd pri hodnotení
pasívnej vecnej legitimácie nevysporiadal s jej podrobnou argumentáciou a dôkazmi prezentovanými v
konaní. Súd v tejto súvislosti neuviedol, ktoré skutočnosti v tomto konaní preukazujú miestny, časový
a vecný vzťah konania žalovanej k plneniu úloh osoby, za ktorú údajne pri predkladaní vyjadrenia pre
Slovinský občasník konala, t.j. za Základnú školu Slovinky, súd sa nevysporiadal s veľkým časovým

odstupomviacakodvarokyasodstupomviacakoštyrimesiaceodzverejneniavyhláseniavSlovinskom
občasníku, súd sa ďalej nijako nevysporiadal so skutočnosťou, že od vyhlásenia žalovanej v Slovinskom
občasníkuneexistovalžiadenverejnýzáujemanižiadnapožiadavkapotakomtovyjadrení,súdsataktiež
nijako nevysporiadal so skutočnosťou, že v inej trestnej veci žalovaná vypovedala ináč a to tak, že
vyhlásenie žalovanej v Slovinskom občasníka urobila preto, lebo vraj žalobkyňa proti nej viedla kampaň.

Súd neumožnil vykonať výsluch rodičov žiakov navrhnutých žalobkyňou. Súd ďalej neumožnil vykonať
výsluch členov redakčnej rady Slovinského občasníka a zamietol označené návrhy na dokazovanie ešte
pred výsluchmi účastníkov. Z výsluchu účastníkov jednoznačne vyplynuli rozpory a protichodné tvrdenia
týkajúce sa okolností a dôvodov uvedenia vyhlásenia žalovanej v Slovinskom občasníku. Skutočnosť,
že išlo o súkromnú iniciatívu žalovanej a nie o výkon funkcie riaditeľky školy už súd prvej inštancie

nijako neskúmal, ale ani sa s týmito skutočnosťami v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal. Súd pri
právnom posudzovaní nijako nevzal do úvahy zákonné vymedzenie kompetencií riaditeľa základnej
školy uvedené v § 5 zákona č. 596/2003 Z.z. Za vadný považuje aj výrok o náhrade trov konania.

8. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd

rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdil. Odvolanie žalobkyne považuje za účelové a
neopodstatnené.

9. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania

postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

10. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že za predčasný a teda aj nesprávny treba
považovať záver súdu prvej inštancie, že žalovaná v konaní nie je pasívne vecne legitimovaná a
navyše súd svojim nesprávnym procesným postupom porušil právo žalobkyne na spravodlivý proces, ak

uznesením zo dňa 2.11.2015 č.k. 1C/319/2014-158 nepripustil, aby do konania ako účastník na strane
žalovaného vstúpila Základná škola Slovinky.11. Súd prvej inštancie žalobkyňou uplatnený nárok posudzoval podľa § 11 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého je na jednej strane právo domáhať sa ochrany
podľa § 11 Občianskeho zákonníka a na druhej strane povinnosť znášať sankcie uložené súdom, je

podmienený tým, že ide o zásah neoprávnený a tiež objektívne spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti.
Účastníkom, ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu nositeľom uvedeného oprávnenia (subjektom
ochrany), je fyzická osoba, do osobnostných práv ktorej bolo zasiahnuté. Účastníkom, ktorý je nositeľom
povinností upustiť od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti alebo odstrániť následky
zásahov,aleboposkytnúťprimeranézadosťučinenie,jefyzickáaleboprávnickáosoba,ktorásadopustila

určitého konania neoprávnene zasahujúceho do chránených osobnostných práv (je pôvodcom, resp.
subjektom zásahu).

12. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je nielen zistenie, že žalobca je
fyzickou osobou, ktorej osobnostné práva boli porušené alebo ohrozené, ale rovnako tiež zistenie, že
žalovaný sa dopustil toho konania, ktoré žalobca v konaní skutkovo vymedzoval a považoval za zásah

do jeho chránených osobnostných práv. Obe zisťovania sú súčasťou skúmania, kto je v tom - ktorom
konaní vecne legitimovaný. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci
ktorého je jeden z účastníkov nositeľom oprávnenie (aktívne legitimovaný) a druhý účastník je nositeľom
právnej povinnosti (je pasívne legitimovaný).

13. Pre právnické osoby upravené v ust. § 18 ods. 2 Občianskeho zákonníka je charakteristické to, že
svoju vôľu nevytvárajú samostatne, ale prostredníctvom tých fyzických osôb, ktoré sú na to určené. Len
prostredníctvom fyzických osôb právnická osoba tiež prejavuje svoju vôľu navonok, koná, robí právne
úkony, zakladá právne vzťahy, vstupuje do právnych vzťahov, uplatňuje práva a plní povinnosti z týchto
vzťahov. Ak bezprostredným pôvodcom zásahu do osobnosti bola fyzická osoba, ktorá bola právnickou

osobou použitá na výkon jej činnosti, treba vyriešiť otázku, či konanie tejto fyzickej osoby je zásahom,
za ktorý nesie zodpovednosť ona sama (bezprostredne konajúca fyzická osoba) alebo táto právnická
osoba.Ust.§11anasl.Občianskehozákonníkaneobsahujeúpravu,ktorábyosobitneriešilatútootázku.

14.Platízásada,podľaktorej,akneoprávnenýzásahdoosobnostibolspôsobenýniekým,ktobolpoužitý

právnickou osobou (alebo inou fyzickou osobou) k realizácii činnosti tejto právnickej osoby (alebo inej
fyzickej osoby), kedy určujúcim je existencia miestneho, časového, vecného vzťahu k plneniu činnosti
takej osoby, potom v týchto prípadoch občianskoprávne sankcie podľa § 13 Občianskeho zákonníka
postihujú samotnú právnickú (alebo inú fyzickú) osobu v zmysle analógie § 420 ods. 2 v spojení s § 853
Občianskeho zákonníka. Z uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ bol neoprávnený zásah do osobnostných

práv fyzickej osoby spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou na realizáciu činnosti tejto
právnickej osoby, považuje sa takýto zásah za zásah spôsobený priamo právnickou osobou. V danom
prípade pre posúdenie, či išlo o takúto činnosť, je určujúca existencia miestneho, časového a vecného
vzťahu k plneniu danej činnosti.

15. Preto ak na základe zhodnotenia všetkých okolností konkrétneho prípadu z hľadiska miestneho,
časového a vecného vzťahu k plneniu činnosti na mieste je záver, že sa činnosť použitej osoby už
nerobila v rámci poverení vymedzených činností, ale išlo o vybočenie (exces) z tohto rámca, postihujú
občianskoprávne sankcie podľa § 13 Občianskeho zákonníka priamo túto použitú osobu.

16. V prejednávanej veci zo žalobného návrhu je zrejmé, že žalobkyňa sa domáhala vo vzťahu k
žalovanejospravedlneniaanáhradynemajetkovejujmyzazásahdojejosobnostnýchpráv,zavyjadrenia
žalovanej v reportáži Televízie Markíza zo dňa 20.3.2014 odvysielanej v reláciách Prvé televízne noviny
a Televízne noviny - hlavné správy, za jej vyjadrenia publikované v denníku Plus jeden deň dňa
22.3.2014 a za uverejnený článok v Slovinskom občasníku č. 1, 2/2014. Súd v dôvodoch rozhodnutia

konštatoval, že žalovaná v konaní nie je pasívne vecne legitimovaný vzhľadom na to, že „žalobkyňou
namietané difamačné výroky žalovanej vo vzťahu k žalobkyni nemožno priradiť k žalovanej účastníčke
ako fyzickej osobe, ale ako k štatutárnemu zástupcovi školy“, čo podľa jeho názoru vyplývalo z dokladov
predložených a to z príspevku uverejneného v denníku Plus jeden deň a v Slovinskom občasníku.

17. S takýmto záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej nemožno súhlasiť, ak ho súd
nezaložil na dokazovaní a pri rozhodovaní vychádzal iba „z názoru“, že žalovaná výroky urobila ako
riaditeľka školy a nie ako fyzická osoba z dôvodu, že v príspevku uverejnenom v Plus jeden deň a v
Slovinskom občasníku bola označená ako riaditeľka školy. Je tomu tak preto, že vecná legitimácia jepredmetom dokazovania v konaní pred súdom a nachádza svoj výraz v rozhodnutí súdu vo veci samej.
Pasívna vecná legitimácia je u žalovaného daná len vtedy, ak má podľa zisteného skutkového stavu a
právneho posúdenia veci povinnosť, ktorej splnenia sa žalobca domáha.

18. Je nesporné, že žalovaná v čase žalobkyňou tvrdenom zásahu do jej osobnostných práv bola
riaditeľkou Základnej školy v Slovinkách a práve vzhľadom na túto skutočnosť bolo potrebné vyriešiť
otázku, či konanie žalovanej je zásahom, za ktorý nesie zodpovednosť ona sama alebo základná škola,
resp. obec. Bolo preto úlohou súdu prvej inštancie zamerať na dokazovanie na zistenie, či k tvrdenému

neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobkyne žalovanou došlo pri realizácii činnosti úloh
základnej školy, ktoré realizovala žalovaná ako riaditeľka školy a z tohto hľadiska posúdiť existenciu
miestneho, časového a vecného vzťahu k plneniu činnosti Základnej školy v Slovinkách. Súd prvej
inštancie teda svoj záver o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej nezaložil na dokazovaní
a ten vyvodil iba z vyhlásenia žalovanej v hore uvedených článkoch bez toho, aby skúmal existenciu
miestneho, časového a vecného vzťahu k plneniu jej úloh ako riaditeľky základnej školy nezaoberajúc

sa jej kompetenciami dané jej zákonom (§ 5 zákona č. 596/2003 Z.z.), preto treba považovať jeho záver
o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej za predčasný a teda aj nesprávny.

19. Ďalej je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom porušil
práva žalobkyne na spravodlivý proces, ak uznesením zo dňa 2.11.2015 nepripustil, aby do konania ako

účastník na strane žalovaného vstúpila Základná škola Slovinky, odôvodňujúc svoj postup ust. § 95 ods.
1 O.s.p. upravujúcim zmenu návrhu.

20. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa podaním došlým súdu dňa 27.10.2015 okrem iného navrhla,
abypoprižalovanejv1.rade,súdkonalajvočižalovanejZákladnejškoleSlovinky.Zuvedenéhopodania

je zrejmé, že žalobkyňa navrhla, aby súd pripustil do konania vstup ďalšieho účastníka. Uvedený postup
je upravený v § 92 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby do konania
vstúpil ďalší účastník. Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť, je potrebný, ak má vystupovať
na strane navrhovateľa. Nejednalo sa preto o zmenu žalobného návrhu tak, ako to nesprávne uviedol
súd prvej inštancie v uznesení, ale o návrh žalobkyne na pripustenie vstupu ďalšieho účastníka do

konania. Jednalo sa teda o zmenu okruhu účastníkov spočívajúcu v tzv. pristúpení účastníka. Bolo
preto povinnosťou súdu prvej inštancie o návrhu na pripustenie vstupu ďalšieho účastníka rozhodnúť
uznesením. Proti takému uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým bolo vydané rozhodnutie o pristúpení
ďalšieho účastníka do konania je prípustné odvolanie. Ak súd prvej inštancie takto nepostupoval, porušil
svojim nesprávnym postupom práva žalobkyne na spravodlivý proces.

21. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že sú dané žalobkyňou uvádzané odvolacie dôvody,
preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

22. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie za účelom zistenia prípadného nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie žalovanej zaoberať sa existenciou miestneho, časového a vecného vzťahu
žalovanej k plneniu jej úloh ako riaditeľky základnej školy a za tým účelom vykonať dokazovanie
dôkazmi navrhnutými účastníkmi, rozhodne o návrhu na pristúpenie Základnej školy Slovinky do konania
podľa § 92 ods. 1 O.s.p., resp. § 79 C.s.p., ak sú splnené tam uvedené podmienky a následne

posúdi dôvodnosť žalobkyňou uplatneného nároku. Ak opätovne dospeje k závere o neopodstatnenosti
žalobkyňouuplatnenéhonároku,vyporiadasaajsodvolacounámietkoužalobkynevovzťahukpriznanej
náhrade trov konania.

23. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396

ods. 3 C.s.p.).

24. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).