Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. november 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/98/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816206112
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5816206112.4

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcu: Mgr. Imrich Šimulák,
správca konkurznej podstaty úpadcu: Q. M. - AVANT PLUS, s miestom podnikania Hattalova 34/40,
Trstená, IČO: 33 789 169, zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Jozefom Polákom, advokátom,
so sídlom T. XXXX, F. K., proti žalovanému: M. K., nar. X.X.XXXX, bytom W. č. XXX, zastúpený

splnomocneným zástupcom: JUDr. Peter Vevurka, advokát, so sídlom V. XXX/XX, N. o určenie, že
nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Námestovo č. k. 10C/209/2016-436 zo dňa 10. októbra 2019, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Námestovo (ďalej aj „súd prvej inštancie“) zastavil konanie v

hore uvedenej veci, v ktorej sa žalobca domáha určenia, že v petite jeho žaloby bližšie špecifikované
nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v k. ú. M. patria do bezpodielového spoluvlastníctva Q. M., nar.
XX.X.XXXX, bytom C., S. XX/XX a Ing. X. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C., S. XX/XX (výrok I.). Žalobcovi
uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, ktoré budú vyčíslené v uznesení
vydanom po právoplatnosti uznesenia (výrok II.). V dôvodoch svojho rozhodnutia bližšie uviedol, že na
Okresnom súde Námestovo sa pod sp. zn. 8C/196/2010 vedie konanie o vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva úpadcu a Ing. B., ktoré doposiaľ nebolo právoplatne skončené. Za trvania manželstva
úpadcu a Ing. B. na základe kúpnych a zámenných zmlúv nadobudli nehnuteľnosti bližšie špecifikované
v petite žaloby. Nadobúdacie právne úkony boli uskutočnené v roku 2006 a 2007, t.j. počas trvania
manželstva, avšak ako vlastník bola v katastri nehnuteľností evidovaná iba manželka úpadcu Ing. X. B..
Podľa tvrdení žalobcu menovaná bez súhlasu úpadcu zaťažila pozemky a v rámci realizácie záložného
práva sa nehnuteľnosti dostali do dispozície žalovaného, ktorý je aktuálne vedený ako ich vlastník v

katastri nehnuteľností, podľa tvrdení žalobcu nezákonne, pretože súčasný evidenčný stav nezodpovedá
právnemu stavu. Z rozhodovacej činnosti súdu bolo zistené, že na Okresnom súde Námestovo sa vedie
aj konanie pod sp. zn. 9C/53/2013 začaté na základe žaloby doručenej súdu dňa 3.4.2013. V tomto
konaní ako žalobca vystupuje totožný subjekt ako v konaní pod sp. zn. 10C/209/2016 (t.j. v súdenej veci)
a ako žalovaný 1/ Ing. X. B., 2/ Ing. M. K., 3/ Ing. Q. B. a 4/ OVP Orava, s.r.o. Žalobca sa domáha určenia,
že zmluva medzi žalovanými 1/, 3/ a 4/, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Tvrdošín pod č. V

179/2012 je neplatná a tiež, že zmluva uzatvorená medzi žalovanými 1/ a 4/, ktorej vklad bol povolený
Správou katastra Tvrdošín pod č. V 1757/2012 je neplatná a že nehnuteľnosti patria do bezpodielového
spoluvlastníctvamanželovúpadcuaIng.X.B..Tietonehnuteľnostisútotožnéstými,vovzťahukuktorým
sa žalobca domáha v súdenej veci rovnakého určenia, že patria do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie konštatoval, že skutkové tvrdenia odôvodňujúce
žalobu sú v prípade žaloby o určenie, že nehnuteľnosti patria do BSM v konaní pod sp. zn. 9C/53/2013

totožné ako v žalobe v konaní sp. zn. 10C/209/2016. S poukazom na uvedené preto vo veci vedenej
pod sp. zn. 10C/209/2016 existuje prekážka litispendencie, pretože vo veci sp. zn. 9C/53/2013, ktorejkonanie začalo skôr, je rovnaký okruh subjektov na strane sporu, rovnaký predmet konania aj skutkové
odôvodnenie žaloby ako v konaní pod sp. zn. 10C/209/2016, resp. subjektívna strana sporu, predmet
konania a skutkové tvrdenia uvedené v žalobe sa „prekrývajú“ v časti žaloby o určenie, že nehnuteľnosti

patria do BSM. V konaní pod sp. zn. 9C/53/2013 je predmetom konania okrem určenia, že nehnuteľnosti
patria do BSM predmetom konania aj určenie, že záložná zmluva uzatvorená medzi žalovanými 1/, 3/
a 4/ a kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovaným 1/ a 4/ sú neplatné. Z tohto dôvodu ako žalovaný
vystupuje okrem M. K. aj žalovaní 1/,3/ a 4/, ktorí boli účastníkmi kúpnej a záložnej zmluvy. Vzhľadom
na predmetné zistenia a síce, že v konaní pod sp. zn. 10C/209/2016 existuje prekážka litispendencie,

čo je neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky, pričom toto konanie začalo neskôr než konanie
sp. zn. 9C/53/2013, ktoré je príčinou vzniku litispendencie, okresný súd podľa § 159 a § 161 ods. 1,2
zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), konanie zastavil. O trovách konania
rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP tak, že povinnosť na ich náhradu uložil žalobcovi, ktorý tým, že
podal opätovne žalobu v totožnej veci procesne zavinil zastavenie konania.

2. Proti uvedenému uzneseniu žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) podal odvolanie, v ktorom súdu prvej
inštancie vytýka nesprávne skutkové a právne závery, prekvapivosť, arbitrárnosť a nezákonnosť
rozhodnutia, ktoré bolo navyše vydané v rozpore s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu. Ďalej
uviedol,ževobochposudzovanýchveciachsanejednáototožnýokruhúčastníkovaniototožnýpredmet
konania, keď v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 9C/53/2013 na strane

žalovaných vystupujú ako žalovaní 1/ Ing. X. B., 2/ Ing. M. K., 3/ Ing. Q. B. a 4/ OVP Orava, s.r.o. a
taktiež predmet konania je iný, vo veci sp. zn. 9C/53/2013 ide o určenie neplatnosti právnych úkonov.
S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu (sp. zn. 5Cdo 77/2019 zo dňa 23. novembra 2010 a
sp. zn. 8Sžo 31/2013 zo dňa 31. marca 2014) odvolateľ odvolací súd žiadal, aby napadnuté uznesenie
okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný v podanom vyjadrení odvolací súd žiadal, aby napadnuté uznesenie okresného súdu ako
vecnesprávnepotvrdilstotožňujúcsasjehodôvodmi.Bližšieuviedol,ženapadnutéuznesenievychádza
zo správneho právneho posúdenia veci, nie je arbitrárne, je výsledkom správneho postupu súdu, keď
zistil, že v konaní vedenom pod sp. zn. 9C/53/2013 sa žalobca domáha totožného rozhodnutia proti

subjektu, ktorým je žalovaný v súdenej veci, M. K., ktorý je aj žalovaný v konaní pod sp. zn. 9C/53/2013.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie aj dôkladne a vyčerpávajúco odôvodnil, pričom s týmito dôvodmi
sa žalovaný v celom rozsahu stotožňuje. Je pravdou, že v konaní pod sp. zn. 9C/53/2013 pôvodne
vystupoval ako účastník konania priamo úpadca, Q. M., avšak po vyhlásení konkurzu vstúpil do konania
namiesto žalobcu správca úpadcu Mgr. Imrich Šimulák, čo oznámil súdu svojim podaním do spisu. Aj za

daného stavu je daná totožnosť subjektu na strane žalobcu v oboch konaniach (pod sp. zn. 9C/53/2013
a 10C/209/2016). Tiež je zrejmé, že v oboch konaniach ide o totožnosť predmetu sporu, hoci sa v konaní
pod sp. zn. 9C/53/2013 žalobca domáha aj vyslovenia neplatnosti záložnej zmluvy a neplatnosti kúpnej
zmluvy, s neplatnosťou týchto právnych úkonov sa súd musí vysporiadať ako s predbežnou otázkou v
súdenej veci, rozhodujúcej o žalobe žalobcu, že sporné nehnuteľnosti patria do BSM Q. M. a Ing. X. B..

4. Žalobca vo svojej odvolacej replike zopakoval, že je presvedčený o tom, že prekážka litispendencie
v danej veci neexistuje. Konanie je vedené na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 10C/209/2016
sa začalo na základe žaloby, ktorú podával správca konkurznej podstaty, ktorý pritom realizoval svoju
zákonnú povinnosť v zmysle § 47 ods. 5 Zákona o konkurze a vyrovnaní, naproti tomu konanie vedené

na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 9C/53/2013 podával vo vlastnom mene ešte úpadca v
čase pred vyhlásením konkurzu na jeho majetok. Zároveň momentom vyhlásenia konkurzu na majetok
úpadcu sa konanie vedené na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 9C/53/2013 prerušilo a doposiaľ
nedošlo k udeleniu súhlasu s pokračovaním. Navyše v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo
pod sp. zn. 9C/53/2013 doposiaľ nedošlo ani k vytýčeniu prvého termínu pojednávania a vo veci

nebolo vykonané žiadne dokazovanie. Správca konkurznej podstaty úpadcu a úpadca nie sú totožným
subjektom. Uvedenú skutočnosť ale súd prvej inštancie pri vydávaní napadnutého uznesenia vôbec
nebral v úvahu. V oboch posudzovaných konaniach nejde nielen o totožných účastníkov, ale ani o
totožný predmet konania (určenie neplatnosti právnych úkonov, určenie, že nehnuteľnosti patria do
BSM účastníkov). Žalobca ďalej uviedol, že zákonný sudca v konaní vedenom na Okresnom súde

Námestovo pod sp. zn. 10C/209/2016 sa môže samostatne vysporiadať s riešením predbežnej otázky,
pretoženeplatnosťzáložnejzmluvy,ajkeďjepredmetominéhosamostatnéhokonania,nebolavyriešená
žiadnym rozhodnutím ani len neprávoplatným. Preto nejde o kauzálny vzťah medzi dvoma subjektami,
medzi dvoma subjektívnymi právami, z ktorých jedno podmienené druhým, nakoľko takýto kauzálnyvzťah má svoje miesto predovšetkým v prípadoch, kedy už právoplatným rozhodnutím o veci sa
vyriešila otázka, ktorá má zásadný význam pre ďalší spor, t. j. už od jej existujúceho posúdenia závisí
rozhodnutie tejto ďalšej veci. Vtedy platí, že so zreteľom na právoplatnosť a z toho plynúcu záväznosť

a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia je akékoľvek „nové“ právne posudzovanie právoplatného
súdneho rozhodnutia v inom (ďalšom) spore tých istých strán vylúčené (neprípustné). Podľa názoru
žalobcu vydaním uznesenia o zastavení konania došlo na jeho strane k odňatiu možnosti konať pred
súdom, pretože predbežnú otázku si môže a je povinný okresný súd vyriešiť aj v danom konaní.

5. Žalovaný vo svojej odvolacej duplike tiež zotrval na svojich predošlých vyjadreniach, napadnuté
uznesenie okresného súdu označil za vecne správne. Zdôraznil, že je nesporné, že v konaní pod
sp. zn. 9C/93/2013 sa vedie konanie na základe žaloby Q. M., ktorý je totožný so žalobcom v
súdenej veci, keďže po vyhlásení konkurzu na žalobcu uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn.
4K 21/2014 zo dňa 2.12.2014 vstúpil do konania na strane žalobcu správca Ing. Imrich Šimulák. V
oboch posudzovaných konaniach ide o rovnaký predmet konania a síce, že nehnuteľnosti patria do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vzhľadom k uvedenému potom, ak by bol žalobca úspešný
v oboch konaniach, súd tej istej inštancie by rozhodoval v dvoch veciach dvoma rozsudkami o tom istom
predmete konania.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie okresného súdu

na základe odvolania žalobcu v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 CSP a bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Súd prvej inštancie založil svoje zastavujúce rozhodnutie na konštatovaní existencie neodstrániteľnej

procesnej prekážky, a to litispendencie, ktorá mu bránila v tom, aby ďalej vo veci konal. Z uvedeného
dôvodu a pri aplikácii ustanovení § 161 ods. 1 a 2 CSP konanie v hore uvedenej veci zastavil.

8. Podľa § 159 CSP začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie.
Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.

9. Citované ustanovenie vymedzuje tzv. negatívnu procesnú podmienku, a to prekážku litispendencie.
Uvedená prekážka znamená, že o tom istom predmete a medzi tými istými osobami nemôže byť konanie
začaté na tom istom alebo inom súde. Rozhodujúcim okamihom na posúdenie prekážky litispendenie
je stav v čase začatia konania. Prekážka litispendencie predstavuje neodstrániteľnú vadu konania vo

vzťahu k neskôr začatému konaniu a vedie vždy k zastaveniu konania. Súd na ňu musí prihliadať v
ktoromkoľvek štádiu konania. Totožnosť sporu je daná dvoma kritériami, ktorými sú totožnosť predmetu
sporu a totožnosť strán. Totožnosť strán sa neurčuje z hľadiska procesného postavenia, nie je preto
rozhodujúce, či tá ktorá strana vystupuje v konaní ako žalobca alebo žalovaný. Totožnosť strany nie je
daná, ak v jednom konaní vystupuje strana napr. ako žalovaný, v inom konaní ako intervenient na strane

žalovaného (k tomu viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 168/2008). Naopak o tých istých
účastníkoch ide aj vtedy, ak v konaní vystupujú nositelia práv z rovnakého právneho vzťahu v opačnom
procesnom postavení, a tiež vtedy, ak v neskoršom konaní vystupujú právni nástupcovia účastníkov z
už skončeného konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 280/2010). Totožnosť predmetu
je daná v prípade, ak predmetom druhého, neskôr začatého sporu, je ten istý nárok, ktorý je uplatňovaný

už v spore prvom. Totožnosť nároku nemôže byť posudzovaná len podľa žalobného návrhu, ale tiež
podľa právneho dôvodu. Týmto dôvodom je právny pomer, o ktorý žalobca svoj nárok opiera, a ktorý
vychádza najavo zo súhrnu skutočností, ktoré žalobca tvrdí na odôvodnenie svojho nároku. Totožnosť
predmetu konania je totožnosť nároku uplatneného z rovnakého skutkového základu, či skutkového
deja. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným

petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (t.j. ak je žalovaný
na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode, uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Cdo 280/2010).

10. V danom prípade odvolací súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že

nedáva dostatočný podklad pre prijatie záveru o existencii neodstrániteľnej prekážky konania. Konanie,
naktorépoukazujeprvoinštančnýsúdvdôvodochsvojhorozhodnutia,ktorésazačaloskôrakovsúdenej
veci (sp. zn. 10C/209/2016) je konanie (sp. zn. 9C/53/2013), ktoré vyvolal toho času už úpadca, Q.
M. a v ktorom ako žalovaní vystupujú: 1/ Ing. X. B., 2/ Ing. M. K., 3/ Ing. Q. B. a 4/ OVP ORAVA, s.r.o. Ideo konanie, v ktorom sa žalobca domáha určenia neplatnosti dvoch zmlúv, evidovanej pod č. V 179/202
medziúčastníkmiOVPORAVA,s.r.o.,Ing.Q.B.aIng.X.B.ač.V1757/2012medziúčastníkmiIng.X.B.,
Ing. Q. B., OVP ORAVA, s.r.o. a M. K. a určenia, že nehnuteľnosti bližšie špecifikované v petite podanej

žaloby patria do nevysporiadanej masy BSM Q. M. a Ing. X. B. (č.l. 133 a nasl. spisu). V preskúmavanej
veci(sp.zn.10C/209/2016),vktorejprvoinštančnúsúdkonštatovalexistenciulitispendencieakožalobca
vystupuje Mgr. Imrich Šimulák, správca konkurznej podstaty úpadcu Q. M. - AVANT PLUS a žalovaný
ako M. K., pričom petitom žaloby je určenie, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese C., obec M.,
k. ú. M., bližšie špecifikované v petite podanej žaloby, patria do bezpodielového spoluvlastníctva Q. M.

a Ing. X. M.. Už len z takto vymedzeného okruhu strán sporu, predovšetkým na strane žalovaných,
odvolací súd dospel k záveru, že v oboch posudzovaných veciach nie je daný totožný okruh strán
sporu, pretože v skôr začatom konaní vystupujú na strane žalovaných aj ďalšie subjekty, Ing. Q. B. a
OVP ORAVA, s.r.o. Z dôvodov napadnutého rozhodnutia nie je tiež celkom zrejme preskúmateľné, či
presne tie isté nehnuteľnosti, ktoré sú uvedené v žalobnom petite vo veci 10C/209/2016 boli predmetom
sporných právnych úkonov vo veci sp. zn. 9C/53/2013. Za daného stavu je preto náležitý tiež odkaz

odvolateľa na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo 31/2013 z 31. marca 2014, v zmysle ktorého
pokiaľ súd pri skúmaní procesných podmienok konania má pochybnosti o ich splnení, potom nemôže
konanie pre tento nedostatok zastaviť, ale túto otázku musí riešiť pozitívne, teda vec musí prejednať.
Opačným výkladom by bol porušený princíp zákazu denegacio iustitiae spočívajúci v tom, že súd je
povinný vykonávať súdnictvo. K odmietnutiu spravodlivosti dochádza, ak súd bez zákonného dôvodu

rozhodne, že neposkytne právnu ochranu subjektu, domáhajúcemu sa súdnej ochrany.

11. Vzhľadom k tomu, že po preskúmaní obsahu spisu, odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci
nie je splnený znak rovnakého okruhu účastníkov, nejde o tú istú vec, napadnuté uznesenie okresného
súdu preto podľa § 389 ods. 1 písm. d/ CSP (dôvody, pre ktoré bolo vydané neexistovali ešte pred jeho

vydaním) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)