Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. december 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/184/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113208415
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7113208415.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek
senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletú
C. B. nar. XX.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v
Košiciach dieťaťa rodičov X. B. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v K. na B. ul. č. XX zastúpenej JUDr. Martinou
Hopferovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Bajzovej ul. č. 2 a M. B. nar.

X.XX.XXXX bývajúceho v K. na T. ul. č. XX zastúpeného advokátkou JUDr. Timeou Schwarcovou so
sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Pražskej ul. č. 4 v konaní o úpravu styku otca s maloletým
dieťaťom o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 21P/53/2013-400 z 24.1.2017
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o úprave styku a výroku o uložení povinnosti rodičom
podrobiť sa odbornému poradenstvu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom upravil styk otca s maloletou C. B. nar. XX.XX.XXXX tak,

že je oprávnený stretávať sa s ňou každú nepárnu nedeľu od 14.00 hod. do 17.00 hod. v Detskom
centre vedľa Obchodného centra Carrefour počas prvých troch mesiacov v prítomnosti matky a bez
prítomnosti všetkých starých rodičov maloletej. Počas letných prázdnin v mesiaci júl v druhom týždni od
pondelka 8,00 hod. do nedele 20,00 hod. s tým, že v tomto týždni bude maloletú otec nosiť o 20,00 hod.
každý deň k matke a príde pre dieťa na ďalší deň ráno o 8,00 hod.. V mesiaci august v druhom týždni
od pondelka 8,00 hod. do nedele 20,00 hod. s tým, že dieťa bude u otca prespávať. Počas vianočných

sviatkov v párnom roku bude dieťa u otca od 8,00 hod. do 19,00 hod. dňa 25.12. a v nepárnom roku od
8,00 hod. 25.12. do 29.12. do 18,00 hod. nepretržite.

2. Rodičom maloletej uložil povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na referáte
poradenskopsychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach v rozsahu
30 - tich hodín za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie. Po uplynutí tohto obdobia je referát
poradenskopsychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach povinný

predložiť súdu správu v lehote 10 dní. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na ich náhradu. Štátu priznal náhradu trov konania od obidvoch rodičov v rovnakom pomere. O
výške trov štátu súd rozhodne samostatným uznesením.

3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zrušil rozsudok
a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodov podľa ustanovení § 365 ods. 1 e), f) a h) CSP

a § 62 ods. 1 CMP. Otec v odvolaní poukázal na vývoj doterajšieho konania týkajúcich sa maloletého
dieťaťa. Uviedol, že prvý raz podal návrh dňa 28.3.2013 na zmenu styku s maloletou a konanie bolo
vedené pod sp.zn. 22P/46/2013. Následne matka návrhom z 10.4.2013 sa domáhala obmedzenia stykuotca s maloletou a 23.4.2013 už zákazu styku otca s maloletým dieťaťom. V tomto istom konaní bolo
vydané uznesenie z 16.4.2013, ktorým súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol a
30.4.2013 vydal uznesenie, ktorým zakázal styk s maloletou. Celé konanie prebiehalo od apríla 2013

do februára 2014. Otec zdôraznil, že matka dieťaťa urobila všetko preto, aby maloleté dieťa nemalo k
otcovi žiaden vzťah a nemá žiaden záujem pripraviť dieťa na stretávanie sa s otcom tak, aby neprežívalo
stres. Navyše matka dňa 15.3.2013 podala na otca aj trestné oznámenie a dňa 5.4.2013 bol predvolaný
na ÚPSVR z dôvodu prejednania sťažnosti podanej na otca a jeho rodičov. Tieto skutočnosti podľa
presvedčenia otca len potvrdzujú, že konanie matky a výchova maloletej už od roku 2013 smeruje

len proti rodičovským právam otca a zámerne ich nerešpektuje dodnes. Otec maloletej poukázal aj
na to, že na výchove maloletého dieťaťa sa výrazne podieľa starý otec, t.j. otec matky, ktorý výchovu
maloletej takisto smeruje proti otcovi dieťaťa a jeho rodičom. Otec uviedol, že niekoľkokrát požiadal súd
o vypočutie jeho rodičov, avšak súd jeho návrhu nevyhovel ani raz. Preto je presvedčený, že súd chránil
predovšetkým záujmy matky. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za zmätočný a nevykonateľný.
Napriek tomu, že mal od roku 2015 preukázané, že matka má nemenný negatívny postoj k otcovi

a jeho rodine bez príčiny a nemieni meniť tento svoj názor, neriešil svojím rozhodnutím postavenie
otca voči maloletej a neriešil obnovenie citovej väzby k maloletej za prítomnosti odborníka. Vyslovil
názor, že podrobovanie poradenstvu považuje za bezpredmetné, keďže matka za tri roky konania
nielen s otcom, ale aj s jeho rodičmi neurobila žiadne ústupky vo svojej výchove a tiež považuje za
nevhodné, aby matka bola prítomná na psychologickom poradenstve, keďže aj znalkyňa potvrdila, že

dieťaťu negatívne rozpráva o otcovi. Výrazne zdôraznil, že je povinnosťou súdu v takýchto prípadoch
zastaviť takéto konanie matky a jej nezdravý vplyv na maloletú a podporiť práva otca dieťaťa a vykonať
vhodné opatrenia. Vyslovil tiež presvedčenie, že matka nemôže byť osobou prítomnou pri stretnutí sa s
otcom, pretože práve ona vytvára nevhodné prostredie a nevhodne vplýva na psychiku dieťaťa. Otec
je presvedčený, že práve matka naďalej určuje súdu svoje podmienky styku a súd nevykonal žiadne

efektívne opatrenia pre výkon rodičovských práv.

4. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletého dieťaťa. Vyslovila presvedčenie, že v
rozhodovacej činnosti súdu nedošlo k napĺňaniu odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm.
e), f) a h) Zákona č. 160/2015 Z.z. z Civilného sporového poriadku a ustanovenia § 62 ods. 1

Zákona č. 161/2015 CMP tak, ako to uviedol otec maloletej. Vyslovila presvedčenie, že konajúci
súd dostatočne prihliadol na všetky okolnosti a zmeny, ktoré nastali od roku 2013, odkedy sa
vedie predmetné konanie. Vykonal všetky dôkazy, ktoré boli potrebné pre riadne zistenie skutkového
stavu a vyslovila názor, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovanie a
nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy. Zdôraznila, že rozhodnutie súdu za daných okolností, aké

pretrvávajú vo vzťahoch medzi účastníkmi konania je rozhodnutie správne a súd zohľadnil aj názory
znalkyne uvedené vo vypracovanom znaleckom posudku, pričom jeho rozhodnutie korešponduje aj s
názorom kolízneho opatrovníka obsiahnutom v správe z realizácie odborného poradenstva na referáte
poradenskopsychologických služieb. V tejto súvislosti poukázala na závery súdnej znalkyne Mgr. R. R.
v znaleckom posudku z 10.6.2016, kedy v bode 3/ v časti záver uviedla, že vzhľadom k vybudovaným

citovým väzbám a preferenciám je vhodné dieťa zveriť matke a styk s otcom upraviť postupne. Keďže
v súčasnosti je prekážkou citové odcudzenie je nutné, aby dieťa spočiatku na neutrálnej pôde najlepšie
za účasti inej dospelej osoby prekonalo blok k otcovi a následne nebude nič brániť tomu, aby sa dieťa s
otcom stretávalo v prítomnosti matky, či iných dospelých osôb. Matka zdôraznila, že znalkyňa nevylúčila
v žiadnom prípade prítomnosť matky pri stretávaní sa dieťaťa s otcom. Vyslovila presvedčenie, že

konajúci súd rozhodol správne, aj pri rozhodnutí o výroku o nariadení výchovného opatrenia v zmysle
ustanovenia § 37 ods. 2 Zákona o rodine, a to predovšetkým preto, aby sa otec maloletej prestal voči nej
správať negatívne pred očami maloletej, čo rovnako platí aj o jeho rodičoch. Navrhla preto, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

5. K písomnému vyjadreniu matky sa vyjadril otec maloletého dieťaťa. Zotrval na svojom stanovisku,
že vidí vážne ohrozenie stability duševného vývinu maloletej, ktorý je už narušený, čo bolo potvrdené
aj znaleckými posudkami, ktoré si nechala vyhotoviť matka. Má za jednoznačné, že matka nechce
pripustiť, aby maloletá bola s otcom bez jej aktívneho dohľadu, a to ani za prítomnosti napr. psychológa.
Stretávanie sa s maloletou za prítomnosti matky považuje za kontraproduktívne. Maloletá za prítomnosti

matky nemá možnosť zmeniť svoje postoje voči otcovi.

6. K vyjadreniu otca podala písomné vyjadrenie matka maloletej. V súvislosti s vyjadrením
otca poukázala na správu vo veci priebehu realizácie odborného poradenstva na referáteporadenskopsychologických služieb zo dňa 20.2.2017, z ktorej vyplýva, že v novej situácii pri
nadväzovaní kontaktu bola u maloletej C. zvýšená situačná anxiózna reaktivita a tenzia dieťaťa,
ktorá ale pri nadväzovaní kontaktu v prítomnosti matky ustupuje. Je možné preto konštatovať, že jej

prítomnosť pôsobí na maloletú pozitívne a pomáha jej nadväzovať kontakty. Zo správy je tiež zrejmé,
že pri stretnutiach dieťaťa preferuje prítomnosť matky, má s ňou pekný vzťah a dobrú komunikáciu,
postupne toleruje aj matkinu neprítomnosť, najmä s vedomím, že jej je k dispozícii. Opätovne preto
navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

7. K podaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletej. Uviedol, že nikdy nepopieral, že dieťa nepreferuje
prítomnosť matky. Je to aj normálne, keďže dieťa žije s matkou a nemá vybudovaný žiadny vzťah k
otcovi, ktorý je rovnocenným rodičom dieťaťa. Toto rovnoprávne postavenie otca ako druhého rodiča
maloletej je matkou vedome potlačovaný, čo vyplýva z odborných znaleckých posudkov a celkovo z
vyjadrení matky voči otcovi a jeho rodine. Poukázal na postoj matky k jeho rodine a jeho rodičom, ktorí
maloletejnikdyneublížili,vždychcelimaťsdieťaťomblízkyvzťahakososvojouvnučkou.Avšakanitento

kontakt matka nie je ochotná akceptovať a ani budovať nejaký vzťah maloletej C. voči starým rodičom.
Zdôraznil, že nie je možné, aby matka, na ktorú je maloletá naviazaná, bola prítomná pri budovaní
vzťahu medzi otcom a maloletou, pretože matkina výchova je smerovaná proti otcovi a dokonca táto
výchova je podporovaná aj zo strany starého otca, s ktorým maloletá C. žije v jednej domácnosti. Vyslovil
presvedčenie, že správa úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nesplnila svoj účel a sedenia s matkou a

maloletou C. mali byť smerované k tomu, aby matka zmenila svoj negatívny postoj voči starým rodičom
otca. Toto vykonané nebolo, naopak sa viac rozoberal psychický stav dieťaťa, ktorý už niekoľkokrát bol
preskúmaný inými znalcami. Podľa jeho presvedčenia dôvodom pre poradenskopsychologické služby
bola nevhodná komunikácia matky so starými rodičmi a tento problém táto správa nerieši, čo znamená,
že služby neboli vykonané v zmysle rozhodnutia súdu.

8. K vyjadreniu otca podala písomné vyjadrenie matka maloletej dňa 14.12.2017. Zdôraznila, že za
súčasného stavu nie je v záujme maloletej, aby sa styk otca s maloletou realizoval bez jej prítomnosti
a takýto spôsob styku nekorešponduje ani so závermi znaleckého posudku vypracovaného v konaní
Mgr. R. R.. Uviedla, že sa pridržiavala harmonogramu, ktorý bol stanovený Úradom práce, sociálnych

vecí a rodiny v Košiciach bez možnosti ovplyvňovať obsah jednotlivých konzultácií. Z predmetnej
správy vyplýva, že absolvoval psychologické poradenstvo ku kooperácii v záujme dieťaťa pre uľahčenie
obnovenia kontaktu a komunikácie so starými rodičmi. Opätovne navrhla, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa potvrdil.

9. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.

10. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporovný poriadok (ďalej len CMP).

11. Podľa § 395 CMP, ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, avšak zákon doteraz
ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

12. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súd prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.

Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podpornými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

14. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahudanom § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne
zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine v súlade s § 191 CSP
vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom

starostlivoprihliadalnavšetko,čovyšlozakonanianajavoavrátanetoho,čouviedliúčastníci,vdôsledku
čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožnil. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili
jeho obranu v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho konania
neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odôvodnenie

napadnutého rozsudku spĺňa všetky obsahové náležitosti v zmysle zákonných ustanovení, pričom je
potrebné zdôrazniť, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny
základ rozhodnutia postačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo
účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces

však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp.
nevyhovenie návrhu v konaní. V odôvodnení napadnutého rozsudku sa súd prvého stupňa dôsledne
vysporiadal s podstatnými skutočnosťami, ktoré tvoria odvolaciu argumentáciu otca, ktorá je v zásade
totožná s jeho argumentáciou v priebehu konania na súde prvého stupňa. Odvolací súd na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne
tomu rodičovi, ktorému dieťa nie je rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti. Právo styku
vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, keď v zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR starostlivosť o
deti a ich výchova je právom rodičov, deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva
rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím

súdu na základe zákona“. Právo styku vyplýva z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa,
kde je upravené v článku 7 ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, v
článku 8, ktorý zakotvuje právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s
vylúčením nezákonných zásahov v článku 29 bod 1/, podľa ktorého má výchova dieťaťa k posilňovaniu
úcty k rodičom dieťaťa, ale najmä článku 9 bod 3/, podľa ktorého štáty, ktoré sú zmluvnou stranou

dohovoru uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné
osobné kontakty s rodičmi, iba žeby to bolo v rozpore so záujmom dieťaťa a v súvisiacom článku 18 bod
1,naktorýpriznávaobomrodičomspoločnúzodpovednosťzavýchovuavývojdieťaťa.Vzájomnáradosť
rodiča a dieťaťa v blízkosti toho druhého je základným prvkom rodinného života. Je chránené článkom
8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva tiež pozitívny

záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych
vzťahov. K odvolacím námietkam otca odvolací súd dodáva, že styk s maloletým dieťaťom tak, ako ho
upravil súd prvého stupňa je upravený primerane vzhľadom k vykonanému dokazovaniu. Konajúci súd
prihliadol na závery znaleckých dokazovaní, kde bola jednoznačne odporúčaná postupnosť stretávania
otca s maloletým dieťaťom aspoň počas určitého obdobia za prítomnosti tretej osoby, pričom matka

v žiadnom prípade vylúčená nebola. Naopak aj odvolací súd považuje za vhodné prítomnosť matky
počas prvých troch mesiacov, pretože dieťa má k matke jednoznačne silný citový vzťah, dôveruje jej,
cíti ochranu zo strany matky a vzhľadom k tomu, že dlhodobo sa s otcom nestretávalo, považuje aj
odvolací súd takto upravený styk za daných okolností za najvhodnejší a v prospech maloletého dieťaťa.
Odvolací súd je názoru, že takto upravený styk poskytuje otcovi dostatočný priestor na to, aby sa

postupne začal podieľať na výchove maloletého dieťaťa, aby sa obnovil citový vzťah medzi dieťaťom
a otcom, čo bude umožnené takouto postupnosťou ako rozhodol súd prvého stupňa. Odvolací súd
potvrdil rozsudok aj v časti napadnutého výroku podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referátu
poradenskopsychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, pretože práve
k výrazne konfliktným vzťahom tak medzi rodičmi maloletého dieťaťa, ako aj vzájomne medzi ostatnými

príbuznými považuje odborné poradenstvo za dôvodné a vhodné, čoho výsledkom je aj už predložená
správa. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa §
387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

15. Toto rozhodnutie senátu prijal v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).