Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. jún 2021

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 11C/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819201382
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Svičinová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2021:7819201382.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Antóniou Svičinovou, v spore žalobcu: C.. F. T., O.. XX.XX.XXXX,

Z. V. B. XXX, XXX XX L., proti žalovanému: Okresná prokuratúra Rožňava, Nám. 1. mája 115/11, 048
01 Rožňava, v konaní o žalobe namietajúcej porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta

II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.05.2019 domáhal, aby súd určil, že Okresná
prokuratúra Rožňava svojim konaním popísaným v žalobe, ktorej úkony robila prokurátorka L.. U.,
porušila zásadu rovnakého zaobchádzania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.10.2018 osobne doručil a podal na podateľňu Okresnej prokuratúry
Rožňava podanie označené ako trestné oznámenie spísané v obci L. dňa 15.10.2018 pod sp.zn.
0001/2018/SG-0001. Okresná prokuratúra Rožňava uvedené trestné oznámenie dňa 18.10.2018
odovzdala na preverenie a vybavenie Okresnému riaditeľstvu PZ SR, odboru kriminálnej polície,
o čom žalobcu upovedomila dňa 18.10.2018. OR PZ SR v Rožňave toto trestné oznámenie
odmietlo dňa 23.11.2018 pod číslom ČVS: ORP-518/1-VYS-RV-2018. Proti uvedenej písomnosti

podal žalobca sťažnosť dňa 05.12.2018. Dňa 27.12.2018 Okresná prokuratúra uznesením pod sp.zn.
1Pn 435/18/8808-6 trestné oznámenie a sťažnosť smerujúcu proti uzneseniu o odmietnutí trestného
oznámenia zamietla. Odmietnutím žalobcovho trestného oznámenia a sťažnosti Okresná prokuratúra
porušila všeobecne uznávanú, platnú a záväznú zásadu rovnakého zaobchádzania v neprospech
žalobcuanajehoprávnuujmuavprospechvtedajšiehostarostuobceL.V.I.R.C..S.,ktorázabezpečuje
činnosť obce L. ako stavebného úradu, proti ktorým trestné oznámenie a sťažnosť smerujú, a to tak, aby
vtedajší starosta obce L. V. I. R. C.. S. nemuseli znášať trestnoprávne následky svojho protiprávneho

konania.
3. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.05.2020 žalobca navrhol pripustiť zmenu žaloby, a
to rozšírením pôvodne uplatneného práva na rovnaké zaobchádzanie o ďalšie konania označené ako
prílohy šesť, sedem a osem tohto podania, ktoré sú právnym následkom uvedených ďalších konaní.
Prílohou šesť je uznesenie Okresnej prokuratúry Rožňava č.k. 1Pn 506/19/2208-6 zo dňa 25.03.2020,
ktorým bola sťažnosť žalobcu zo dňa 03.02.2020 podaná proti uzneseniu vyšetrovateľa OR PZ SR
v Rožňave zo dňa 22.01.2020 o odložení veci podľa ust. § 197 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietnutá,

pretože sťažnosť nie je dôvodná. Z odôvodnenia predmetného uznesenia: Uznesením vyšetrovateľa
Okresného riaditeľstva PZ SR v Rožňave, odboru kriminálnej polície, 2. oddelenia vyšetrovania, sp.
zn. ORP-470/2-VYS-RV-2019 zo dňa 22.01.2020, bola podľa ust. § 197 ods. 1 písm. c) Tr. por. s
poukazom na ust. § 9 ods. 1 písm. a) Tr. por. odložená vec podozrenia zo spáchania prečinu zneužívaniaprávomoci verejného činiteľa podľa ust. § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a prečinu porušovania autorského
práva podľa ust. § 283 ods. 1 Tr. zák., ktorý mal byť spáchaný na tom skutkovom základe, že starosta
obce L. v presne nezistenej dobe roku 2010 rozhodol ako užívateľ časti stavby zapísanej na liste

vlastníctva č. XXX, súpisné číslo XXX, nachádzajúcej sa na parcele č. XXX/X v obci L., o zásahu
do stavby, ktorým došlo k odstráneniu pôvodnej zvonice a osadeniu novej zvonice, a to bez súhlasu
autora architektonického diela, a teda v rozpore s ust. § 20 ods. 6 zák. č. 618/2003 Z. z. o autorskom
práve a právach súvisiacich s autorským právom, čím autorovi diela, C.. R.. L. E. spôsobil nemajetkovú
ujmu, nakoľko trestné stíhanie je neprípustné z dôvodu, že je premlčané. Prílohou číslo sedem je

upovedomenie Okresnej prokuratúry Rožňava o spôsobe vybavenia podnetu zo dňa 17.04.2020. Z
upovedomenia vyplýva, že žalobca žiada prokuratúru „o vykonanie dozoru nad dodržiavaním zákonnosti
Okresným úradom Rožňava, katastrálnym odborom, ako orgánom verejnej správy a na prijatie právneho
prostriedku dozoru prokurátora a to protestu prokurátora a aby Okresný úrad Rožňava, katastrálny odbor
vykonal z úradnej povinnosti opravu chybných údajov zapísaných do katastra nehnuteľností v rozpore
so zmyslom znenia ust. § 36 ods. 2, ust. § 39 a ust. § 42 katastrálneho zákona“. V tejto súvislosti

tvrdí, že „na liste vlastníctva č. XXX /majúc zrejme na mysli LV č. XXX), pre katastrálne územie L.
sú zapísané chybné údaje katastra nehnuteľností, ktoré vznikli vykonaním protiprávnej činnosti Obcou
L., právnymi predchodcami Okresného úradu Rožňava, katastrálneho odboru, samotným Okresným
úradom Rožňava a Rímskokatolíckou cirkvou, Farnosťou M. P.“. Za účelom preskúmania a vybavenia
podnetu si Okresná prokuratúra od Okresného úradu Rožňava, katastrálneho odboru, vyžiadala na vec

sa vzťahujúce relevantné písomnosti vrátane písomného stanoviska k predmetu podnetu, z obsahu
ktorých vyplynuli nasledovné právne významné skutočnosti: Vychádzajúc z obsahu listu vlastníctva č.
XXX, k.ú. L., výlučným vlastníkom stavby súp. č. XXX, nachádzajúcej sa na parcele reg. C KN č. XXX/
X, je Rímskokatolícka cirkev, farnosť M. P.. Vlastník je na liste vlastníctva zapísaný na základe návrhu
na vklad zo dňa 19.12.1994, obsahom ktorého je Dohoda o vydaní veci č. 56/1994 zo dňa 10.10.1994

a nadväzujúceho rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva do KN pod č.k. V 671/94 -pvz.
2/95. Z obsahu listiny, ktorou je Stavebné povolenie Obvodného úradu životného prostredia Rožňava č.
ÚRaŠSS 480/1995-Dv zo dňa 24.05.1995 vydané pre investora- Rímskokatolícku cirkev v L. na stavbu
„Rekonštrukcia domu R. N. na kostol v L.“, na pozemku parc. č. XXX/X k.ú. L.“ vyplýva, že výkonom
všetkých činností súvisiacich s prípravou a realizáciou predmetnej stavby investor poveril „Nadáciu L.

R. N. X. L.“. Protokol o odovzdaní a prevzatí stavby zo dňa 20.11.1997 dokumentuje, že tam uvedený
vlastník - Rímskokatolícka cirkev v L. dňa 20.11.1997 prevzal od Nadácie L.B. R. N. zrekonštruovaný
rodný dom R. N. na kostol. V tejto písomnosti sa ďalej uvádza, že „nakoľko stavba je majetkom
Rímskokatolíckej cirkvi v L., priebeh kolaudačného konania zabezpečuje Rímskokatolícka cirkev v L.“.
Napriek tejto skutočnosti, z obsahu Kolaudačného rozhodnutia Okresného úradu v Rožňave sp.zn. SP

97/09460/002-Ro z 24.11.1997 vyplýva, že návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia podala Nadácia
L. R. N. ešte pred odovzdaním predmetnej stavby (t.j. dňa 19.09.1997), nadväzujúc zrejme na poverenie
investora obsiahnutého v stavebnom povolení. Hoci predmetné kolaudačné rozhodnutie bolo vyššie
označeným správnym orgánom vydané na základe návrhu Nadácie L. R. N., vychádzajúc z jeho obsahu,
v kontexte s vydaným stavebným povolením, nie je nemožno vyvodiť vlastnícke právo k stavbe, ktorej

užívanie sa povoľuje v prospech nadácie. Z tohto dôvodu okresná prokuratúra považovala za zákonný
postup Okresného úradu Rožňava, katastrálneho odboru, v konaniach pod reg. č. Z 2176/2017 a Z
2773/2019, v ktorých žalobca žiadal katastrálny odbor o vykonanie záznamu listiny, ktorou je vyššie
označené kolaudačné rozhodnutie. S poukazom na tú okolnosť, že od zápisu práv k nehnuteľnosti
do katastra nehnuteľnosti v posudzovanej veci uplynulo značne dlhé obdobie (26 rokov), prokurátor

nie je oprávnený preskúmať zákonnosť tohto zápisu a reagovať niektorým z prokurátorských opatrení.
Uvedené platí tak pre zápis práv k nehnuteľnostiam na základe Dohody o vydaní veci č. 65/1994
vo veci pod reg. č. V 671/94, ako aj pre zápis budovy pod reg.č. Z 224/95, či zápis vykonaný na
základe žiadosti Rímskokatolíckej cirkvi, farnosti M. P. pod č. Z 548/2002, na ktorý žalobca poukázal
v prílohe podnetu, ale aj na zápis správneho názvu vlastníka a IČO (pod reg. č. R 16/06 - 9/06).

Pokiaľ ide o tvrdené nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe vyššie označeného
kolaudačnéhorozhodnutia,vychádzajúczjehoobsahujezjavné,žetútopísomnosťnemožnopovažovať
za relevantnú listinu dokazujúcu, že vlastníkom spornej nehnuteľnosti je Nadácia L. R. N.. Vlastnícke
právo Rímskokatolíckej cirkvi, farnosť M. P. k budove doposiaľ nebolo vyvrátené žiadnym rozhodnutím
súdu či iného štátneho orgánu. Na vlastnícke právo nemá vplyv ani skutočnosť, že na liste vlastníctva je

predmetná stavba označená nezmeneným druhom stavby 11 - budova pre školstvo, na vzdelávanie a
výskum, keďže ide o bývalú školu prestavanú na kostol. Napriek tomuto nesprávnemu označeniu druhu
stavby je z ostatných údajov listu vlastníctva, najmä zo súpisného čísla budova a parcelného čísla, na
ktorom je postavená, jednoznačne zrejmé, o akú stavbu sa jedná. Ďalej okresná prokuratúra dodáva, žeOkresná prokuratúra Rožňava doposiaľ v žiadnom konaní, tak na trestnom úseku, ale ani na netrestnom
úseku svojej pôsobnosti neuznala, resp. ani neskonštatovala vlastnícke právo Nadácie L. R. N. k
predmetnej stavbe kostola, ako to vo svojej sťažnosti, ktorá tvorí prílohu podnetu, žalobca mylne uvádza.

Pokiaľ žalobca spochybňuje vlastnícke právo súčasného vlastníka zapísaného v katastri nehnuteľností,
má možnosť domáhať sa určenia vlastníckeho práva v civilnom sporovom konaní na príslušnom súde. K
požiadavke výkonu opravy chyby v katastrálnom operáte príslušným katastrálnym odborom je potrebné
uviesť nasledovné: Oprava chýb v katastrálnom operáte je konštituovaná v ust. § 59 zákona č. 162/1995
Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).

Konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte slúži na opravovanie chýb, ktoré najčastejšie spočívajú
v nesprávnom premietnutí obsahu listín do súboru popisných informácií katastra alebo do súboru
geodetických informácií katastra nehnuteľností. Ide najmä o nesprávne údaje na liste vlastníctva alebo
o nesprávne zakreslenie pozemkov do katastrálnej mapy. Z celkovej povahy inštitútu opravy chyby v
katastrálnom operáte, ako aj z judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že tento druh konania nemožno
použiť na určovanie vlastníkov nehnuteľností (resp. iných oprávnených osôb), na riešenie vlastníckych

sporov, na zapisovanie práv k nehnuteľnostiam, na zmenu hraníc pozemkov či na preskúmavanie
zákonnosti zápisov. V tejto súvislosti prokuratúra zastáva názor, že v prípade opravy súčasného stavu
evidovania vlastníctva k spornej nehnuteľnosti na LV č. XXX v k.ú. L. by kataster opravou neriešil len
procesnú otázku, ale zasahoval by do vlastníckych pomerov dotknutých účastníkov, čo nie je účelom a
ani obsahom konania podľa ust. § 59 katastrálneho zákona. Podľa ustálenej judikatúry tak všeobecných,

ako aj ústavného súdu, oprava chýb v katastrálnom operáte sa nemôže týkať vzniku, zmeny alebo
zániku vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, okrem taxatívne vymedzených výnimiek, o ktoré
sa v danom prípade nejedná. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti v posudzovanej veci nie je
daný dôvod na podanie niektorého z prokurátorských opatrení prokurátora a preto podnet odkladám. Z
prílohyosemvyplýva,žeOkresnáprokuratúraRožňavadňa17.04.2020žalobcuupovedomilaospôsobe

vybavenia podnetu zo dňa 16.02.2020 tak, že dňa 16.02.2020 Mestu E. ako stavebnému úradu, podala
upozornenie prokurátora na nečinnosť v konaní o dodatočnom povolení stavby, spojenom s kolaudáciou
stavby, ktoré mesto eviduje pod sp.zn. 3717/19 (343/2020), na základe žiadosti obce L. č. 374/2019 zo
dňa 03.06.2019. Podaným opatrením prokurátora navrhla orgánu verejnej správy začať vo veci konať
a postupovať v zmysle príslušných ustanovení stavebného zákona. Týmto považovala podnet žalobcu

za vybavený.

4. Podľa ust. § 139 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže
počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

5. Podľa ust. § 140 ods. 1 CSP, zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa
uplatňuje iné právo.

6. Podľa ust. § 140 ods. 2 CSP, zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich
skutočností tvrdených v žalobe.

7. Podľa ust. § 142 ods. 1 CSP, o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na
ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola
zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.

8. Keďže žaloba bola žalovanej doručená dňa 14.05.2020 a zmena žaloby bola doručená tunajšiemu
súdu dňa 25.05.2020, súd o nej rozhodol na pojednávaní konanom dňa 22.06.2021 tak, že zmenu
žaloby zamietol. Žalobca touto zmenou žaloby nerozširoval uplatnené právo, ani neuplatňoval právo
iné. Rovnako tak nejde o podstatnú zmenu alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností. Súd výzvou
zo dňa 05.05.2020 doručenou žalobcovi dňa 13.05.2020 vyzval žalobcu o predloženie rozhodnutí, na

ktoré sa vo svojej žalobe odvolával. Reakciou žalobcu na túto výzvu súdu bolo jeho podanie doručené
tunajšiemu súdu dňa 25.05.2020. V prípade reakcie účastníka na výzvu súdu nepôjde fakticky o zmenu
žaloby, ale len o doplnenie (prekvalifikovanie) skutkových tvrdení na základe poučenia súdu. V podstate
ide o upresnenie žaloby.

9. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 01.06.2020 nasledovne:
Zakotvenieprávanarovnakézaobchádzanieupravujezákonč.365/2004Z.z.orovnakomzaobchádzaní
v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(antidiskriminačný zákon). Hoci antidiskriminačný zákon zaviedol tzv. zásadu obráteného dôkaznéhobremena, podľa ktorej je povinnosťou žalovaného preukazovať, že zásadu rovnakého zaobchádzania
neporušil, resp. uviesť konkrétne skutočnosti a dôkazy o tom, že k diskriminácii nedošlo, uvedené
neznamená, že by žalobca ako obeť diskriminácie bola zbavená akýchkoľvek povinností. Aj žalobca

musí uviesť konkrétne okolnosti, za ktorých došlo k diskriminácii a prípadne uviesť aj dôkazy, ktoré má
k dispozícii, čo však žalobca v predmetnej veci nesplnil. Žalobca totiž nijakým spôsobom nepreukázal
konkrétne okolnosti, za ktorých malo dôjsť k diskriminačnému zaobchádzaniu zo strany žalovanej a
neuviedol žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca sa žalobou domáha právnej ochrany
podľa ust. § 9 až § 11 antidiskriminačného zákona tvrdiac, že zo strany žalovanej došlo k porušeniu

všeobecne uznávanej, platnej a záväznej zásady v jeho neprospech a na jeho ujmu a v prospech
vtedajšieho starostu obce L. I. V. R. C.. W. S.. Základ žalobcom tvrdenej diskriminácie spočíva v
nasledovnom: Vo veci Okresnej prokuratúry Rožňava sp. zn. 1Pn 435/18/8808, v ktorej malo podľa
žalobcu dôjsť k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania postupom prokuratúry, bolo na základe
trestného oznámenia C.. F. T. (žalobcu) preverované podozrenie zo spáchania zločinu zneužívania
právomoci verejného činiteľa podľa ust. § 326 ods. 1 písm. a), c), ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom

na ust. § 138 písm. b) Tr. zák. a prečinu marenia úlohy verejným činiteľom podľa ust. § 327 ods. 1 Tr.
zák., ktorých sa mali dopustiť I.W. V., vtedajší starosta obce L. R. C.. W. S., ako odborne spôsobilá
osoba vo veciach stavebného úradu, na tom skutkovom základe, že menované osoby mali v L. svojou
nečinnosťou vo veciach stavebného úradu obce týkajúcich sa výmeny drevenej zvonice na kostole v
obci v roku 2010, ktorá bola uskutočnená bez stavebného povolenia, zabezpečiť neoprávnený prospech

C.. Z. K., ktorý výmenu zvonice zorganizoval tým, že mu svojou nečinnosťou umožnili vyhnúť sa
právnej zodpovednosti za protiprávne konanie. Trestné oznámenie bolo podané dňa 15.10.2018 na
Okresnú prokuratúru Rožňava, ktorá následne postupovala v súlade s ust. § 198 ods. 1 Tr. por. a
trestné oznámenie odovzdala na preverenie vyšetrovateľovi Okresného riaditeľstva Policajného zboru
v Rožňave, odboru kriminálnej polície. O odovzdaní trestného oznámenia bol zároveň upovedomený

aj žalobca ako oznamovateľ trestného oznámenia. Po vykonaní potrebných úkonov a zabezpečení
potrebných dôkazov, vyšetrovateľka PZ vydala vo veci uznesenie v zmysle ust. § 197 ods. 1 písm. d)
Trestného poriadku o odmietnutí veci, sp. zn. ORP-518/1-VYS-RV-2018 zo dňa 23.11.2018, pretože
nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľaust. § 197 ods. 2 Trestného poriadku.
Na základe sťažnosti podanej oznamovateľom proti tomuto uzneseniu vo veci rozhodovala dozorujúca

prokurátorka Okresnej prokuratúry Rožňava, ktorá dňa 27.12.2018 vydala uznesenie sp. zn. 1Pn
435/18/8808-6. Uvedeným uznesením prokurátorky Okresnej prokuratúry Rožňava bola v zmysle ust.
§ 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietnutá sťažnosť oznamovateľa ako nedôvodná. Z vyššie
uvedeného postupu v danej trestnej veci je zjavné, že dozorujúca prokurátorka Okresnej prokuratúry
Rožňava pri vybavení sťažnosti podanej proti uzneseniu vyšetrovateľky o odmietnutí veci postupovala

v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku. V kontexte s vyššie uvedeným zastávam názor,
že na strane žalobcu došlo k zjavne nesprávnemu výkladu príslušných ustanovení antidiskriminačného
zákona v kontexte s trestnoprávnym procesným predpisom, v ustanoveniach upravujúcich postup
orgánov činných v trestnom konaní pred začatím trestného stíhania. V tejto súvislosti považujem za
vhodné poukázať na nasledovné: Trestné konanie definuje Trestný poriadok v ust. § 10 ods. 15 ako

konanie podľa tohto zákona, pričom ho systematicky delí na dve základné časti, a to predsúdne konanie
a súdne konanie. Predsúdne konanie sa delí na dve štádiá: postup pred začatím trestného stíhania a
prípravné konanie. Uvedené dve štádia sú významné z hľadiska riadneho fungovania trestnej politiky v
štáte, riadneho fungovania trestného súdnictva a v neposlednom rade aj pre úspešný boj s kriminalitou.
Postup pred začatím trestného stíhania je zo systematického hľadiska upravený v prvej hlave druhej

časti Trestného poriadku, a to v ustanoveniach § 196 až § 198 Trestného poriadku. Z tohto hľadiska
ho možno definovať ako úsek trestného konania, ktorý sa začína prijatím trestného oznámenia o
skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin alebo iného relevantného podnetu
o takýchto skutočnostiach a končí buď začatím trestného stíhania s prípadným súčasným vznesením
obvinenia konkrétnej osobe alebo niektorým z rozhodnutí podľa ust. § 197 Trestného poriadku, teda

odovzdaním,odloženímaleboodmietnutímveci.Primárnoufunkcioutohtoštádiajeverifikačná(filtračná)
funkcia, ktorej účelom je zabezpečiť, aby do štádia prípravného konania (vyšetrovania alebo skráteného
vyšetrovania) prešli len tie skutky, vyplývajúce z oznámení (podnetov), u ktorých sú splnené kumulatívne
aspoň nasledujúce dve podmienky vychádzajúce z ust. § 119 odsek 1 Trestného poriadku, a to, že
skutok sa stal a zároveň skutok je trestným činom. Zistenie ďalších skutočností uvedených v ust. §

119 ods. 1 Trestného poriadku je úlohou orgánov činných v trestnom konaní a súdu v prípravnom
konaní a v konaní pred súdom, avšak z hľadiska rýchlosti a hospodárnosti trestného konania je potrebné
tieto skutočnosti zisťovať už počas postupu pred začatím trestného stíhania. Dôsledným uplatňovaním
verifikačnej funkcie zároveň dochádza k ochrane nevinných osôb pred nepriaznivými účinkami trestnéhostíhania. Verifikačná funkcia postupu pred začatím trestného stíhania vyplýva aj zo samotnej dikcie
ust. § 199 ods. 1 Trestného poriadku, z ktorej vyplýva, že trestné stíhanie začne policajt len ak nie
je dôvod na postup podľa ust. § 197 ods. 1 alebo ods. 2 Trestného poriadku, teda skončenie veci

inak ako jej posunutím do ďalšieho štádia trestného konania. Po prijatí trestného oznámenia, alebo
po vykonaní jeho doplnenia musí policajt alebo prokurátor o trestnom oznámení rozhodnúť niektorým
z nasledovných spôsobov: uznesením podľa ust. § 199 ods. 1 Tr.por., ktorým začne trestné stíhanie,
uznesením podľa ust. § 197 ods. 1 písm. a) Tr.por. odovzdá vec príslušnému orgánu na prejednanie
priestupku alebo iného správneho deliktu, uznesením podľa ust. § 197 ods. 1 písm. b) Tr.por. odovzdá

vec inému orgánu na disciplinárne konanie, uznesením podľa ust. § 197 ods. 1 písm. c) Tr. por. vec
odloží, ak je trestné stíhanie neprípustné alebo ak zanikla trestnosť činu uznesením podľa ust. § 197
ods. 1 písm. d) Tr. por. vec odmietne uznesením podľa ust. § 197 ods. 2 Tr.por. môže vec odložiť, ak
je trestné stíhanie neúčelné vzhľadom na okolnosti uvedené v ust. § 215 ods. 2 Trestného poriadku.
Ako je už vyššie uvedené, v žalobcom označenej trestnej veci vyšetrovateľ rozhodol uznesením podľa
ust. § 197 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku. V zmysle tohto ustanovenia policajt alebo prokurátor postupuje v

prípade,akniejedôvodnazačatietrestnéhostíhaniaalebonapostuppodľaodseku2tohtoustanovenia.
Vychádzajúc z ust. § 185 ods. 1, ods. 2 Tr. poriadku, proti uzneseniu o odmietnutí veci je prípustná
sťažnosť, čo v danej veci žalobca ako oznamovateľ trestného oznámenia aj využil. O tejto sťažnosti
rozhodovala dozorujúca prokurátorka Okresnej prokuratúry Rožňava spôsobom vyššie naznačeným,
t.j. zamietnutím sťažnosti, postupujúc podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku. Podľa ust. §

192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť
výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce
týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa ust. § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený
orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Ustanovenie § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku
upravuje postup, kedy prokurátor alebo policajt po preskúmaní samotného trestného oznámenia, resp.

po jeho doplnení postupom podľa ust. § 196 ods. 2 Trestného poriadku, dospeje k záveru, že v danej
veci nejestvuje podozrenie zo spáchania konkrétneho trestného činu a zároveň nejde ani o priestupok,
iný správny delikt, alebo disciplinárne previnenie. Trestné stíhanie totiž možno začať iba v prípade, ak
konkrétne skutočnosti svedčia záveru o spáchanom trestnom čine. V predmetnej veci vyšetrovateľka PZ
pred rozhodnutím o trestnom oznámení zabezpečila a vykonala potrebné dôkazy za účelom náležitého

zistenia skutkového stavu veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie, v rozhodnutí o odmietnutí veci
riadne zdôvodnila, z akých skutočností vychádzala a akými úvahami sa spravovala pri ich hodnotení.
K odlišnému záveru nedospela ani dozorujúca prokurátorka pri preskúmavaní napadnutého uznesenia
vyšetrovateľky a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. Vydanie uznesenia dozorujúcej prokurátorky
o zamietnutí sťažnosti oznamovateľa bolo založené na komplexnom posúdení všetkých vykonaných

dôkazov, ktoré boli súčasťou vyšetrovacieho spisu, jednotlivo i v súhrne a ich hodnotení v súlade
so základnou zásadou trestného konania vyplývajúcou z ust. § 2 ods. 12 Trestného poriadku. V
danej veci bolo totiž zrejmé, že skutok, ktorý žalobca oznamoval, nie je trestným činom, v dôsledku
čoho orgány činné v trestnom konaní nemohli postupovať iným spôsobom, ako trestné oznámenie
žalobcu odmietnuť a následne sťažnosť žalobcu zamietnuť ako nedôvodnú. Je prirodzené a logické,

že prakticky s akýmkoľvek rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní by mohla byť niektorá z
procesných strán nespokojná, vzhľadom na odlišné procesné postavenie. To však neznamená, že
vydaním predmetného rozhodnutia bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania, resp. že došlo k
akejkoľvek diskriminácii žalobcu, v danej veci v postavení oznamovateľa. Okresná prokuratúra Rožňava
prostredníctvom dozorujúcej prokurátorky vykonávala svoju pôsobnosť v zmysle ust. § 190 ods. 2 písm.

a) Trestného poriadku ako orgán príslušný na rozhodnutie o sťažnosti oznamovateľa proti uzneseniu
vyšetrovateľa PZ, t.j. ako orgán štátu pri plnení jeho úloh vyplývajúcich zo zákona, chrániac verejný
záujem. Išlo pritom výlučne o odborné právne posúdenie zisteného skutkového stavu a vyhodnotenie
vykonaných dôkazov v súlade so zákonom a následné vyvodenie záverov orgánom činným v trestnom
konaní, ktoré nebolo ovplyvnené žiadnou z okolností uvedených v ust. § 2 ods. 1 antidiskriminačného

zákona. Navyše žalobca v podanej žalobe ani žiadny konkrétny dôvod v zmysle tohto ustanovenia,
pre ktorý mal byť diskriminovaný, neuvádza. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca sa svojou žalobou
v podstate domáha preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia prokuratúry, ktoré je výsledkom
postupu podľa Trestného poriadku a bolo vydané v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Trestného
poriadku. V tejto súvislosti zastávam názor, že v rámci civilného sporového konania, aké inicioval

žalobca svojou žalobou, nie je súd oprávnený preskúmavať postup a rozhodnutie prokuratúry pri plnení
jej úloh v trestnom konaní. Preskúmanie zákonnosti a rozhodnutia dozorujúceho prokurátora okresnej
prokuratúry patrí do právomoci prokuratúry v rámci inštančného postupu, ktorý bol v čase vydania
predmetného uznesenia Okresnej prokuratúry Rožňava sp. zn. 1Pn 435/18/8808-6 zo dňa 27.12.2018upravený príkazom generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. 6/2017 o postupe prokurátorov
pri vybavovaní žiadostí o preskúmanie zákonnosti v trestnom konaní. Z vyššie uvedených dôvodov
považujem žalobu žalobcu za zjavne neopodstatnenú a nedôvodnú. Preto navrhujem, aby súd žalobu

v celom rozsahu zamietol.

10. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 30.06.2020 uviedol: K zmyslu
znenia ustanovenia dvanásteho odseku urobenia podania žalovaného k žalobe označeného ako „C..
F. T. c/a Okresná prokuratúra Rožňava, o porušenie zásady rovnakého zaobchádzania - vyjadrenie

k žalobe“ číslo spisovej značky Pc 26/20/8808-5 zo dňa 29. mája 2020, v ktorom žalovaná Okresná
prokuratúra Rožňava tvrdí, nasledovné: „Domáhať sa dodržiavania princípu rovnakého zaobchádzania
a domáhať sa nápravy, pokiaľ dôjde k diskriminácii, nie je možné v každej oblasti života.“ robím
nasledovné vyjadrenie, tak ako je to mnou urobené v zmysle znenia ustanovenia bezprostredne
nasledujúceho odseku tohoto článku urobenia podania číslo urobeného v právnej veci urobenia podania
žaloby namietajúcej porušenie zásady rovnakého zaobchádzania. Zmysel znenia ustanovenia vyššie

uvedeného odseku urobenia podania žalovaného k žalobe označeného ako „C.. F. T. c/a Okresná
prokuratúra Rožňava, o porušenie zásady rovnakého zaobchádzania - vyjadrenie k žalobe“ číslo
spisovej značky Pc 26/20/8808-5 zo dňa 29. mája 2020 je pre prejednania a rozhodnutie funkčne,
kauzálne miestne a vecne príslušného všeobecného súdu prvej inštancie v právnej veci urobenia
podania žaloby namietajúcej porušenia zásady rovnakého zaobchádzania žalovaným právne a aj

skutkovo nepodstatné a irelevantné, nezodpovedá právnym normám pozitívneho právneho poriadku
Slovenskej republiky, najmä princípom právneho štátu, právnemu zmyslu Ústavou Slovenskej republiky
zaručených práv a slobôd a Prokuratúra Slovenskej republiky je povinná dodržiavať zásadu rovnakého
zaobchádzania v každej oblasti svojej činnosti a v každom svojom konaní a z uvedeného vyplýva
Ústavou Slovenskej republiky v zmysle znenia ustanovení neskorších predpisov a zákonom stanovená

povinnosť Prokuratúry Slovenskej republiky chrániť práva a zákonom chránené záujmy fyzických a
právnických osôb a štát a preto robím urobenie podania návrhu, aby naň funkčne, kauzálne miestne a
vecne príslušný všeobecný súd prvej inštancie z uvedených právnych dôvodov neprihliadal. K zmyslu
znenia ustanovenia štrnásteho odseku urobenia podania žalovaného k žalobe označeného ako „C.. F. T.
c/a Okresná prokuratúra Rožňava, o porušenie zásady rovnakého zaobchádzania - vyjadrenie k žalobe“

číslo spisovej značky Pc 26/20/8808-5 zo dňa 29. mája 2020, v ktorom žalovaná Okresná prokuratúra
Rožňava tvrdí, nasledovné: „Hoci antidiskriminačný zákon zaviedol tzv. zásadu obráteného dôkazného
bremena, podľa ktorej je povinnosťou žalovaného preukazovať, že zásadu rovnakého zaobchádzania
neporušil, resp. uviesť konkrétne skutočnosti a dôkazy o tom, že k diskriminácii nedošlo, uvedené
neznamená, že by žalobca ako obeť diskriminácie bola zbavená akýchkoľvek povinností. Aj žalobca

musí uviesť konkrétne okolnosti, za ktorých došlo k diskriminácii a prípadne uviesť aj dôkazy, ktoré
má k dispozícii, čo však žalobca v predmetnej veci nesplnil.“ robím nasledovné vyjadrenie, tak ako
je to mnou urobené v zmysle znenia ustanovení bezprostredne nasledujúcich odsekov tohoto článku
urobenia podania číslo urobeného v právnej veci urobenia podania žaloby namietajúcej porušenie
zásady rovnakého zaobchádzania. Žalobca má síce aj povinnosti uvedené žalovaným, tak ako je to

uvedené vyššie v zmysle znenia ustanovenia odseku 2 tohoto článku urobenia podania číslo urobeného
v právnej veci urobenia podania žaloby namietajúcej porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, ale
v prvom rade je to právo žalobcu predložiť a označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pričom ustanovenia o sudcovskej
koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú a uvedené právo žalobcu je

súčasťou Ústavou Slovenskej republiky v zmysle znenia ustanovení neskorších predpisov zaručeného
práva na spravodlivý proces. Urobením podania vyjadrenia žalovaného k žalobe žalovaný zasiahol
do žalobcovho práva Ústavou Slovenskej republiky v zmysle znenia ustanovení neskorších predpisov
zaručeného práva na spravodlivý proces. Výmena veže nie je v zmysle znenia príslušného ustanovenia
§ 43 zákona Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky z 27. apríla 1950

číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v zmysle znenia
ustanovení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) v zmysle znenia ustanovení neskorších predpisov“) „hotovým výrobkom“ tak, ako
konštatuje a ako sa s tým stotožnil poverený vyšetrovateľ Policajného zboru Slovenskej republiky a
aj Okresná prokuratúra Rožňava, ktorej úkony robila prokurátorka U., ale je uskutočním novej stavby

a to vykonaním podstatnej zmeny stavby, ktorá musí byť pred uskutočním právoplatne povolená
stavebným úradom a pred jej užívaním právoplatne skolaudovaná, pričom uvedené podmienky neboli
dodržané a poverený vyšetrovateľ Policajného zboru Slovenskej republiky a aj Okresná prokuratúra
Rožňava, ktorej úkony robila prokurátorka U. ich nebrali do úvahy a na zreteľ, čím sa dopustili porušeniavšeobecne platnej, uznávanej a Ústavou Slovenskej republiky v zmysle znenia ustanovení neskorších
predpisov zaručenej zásady rovnakého zaobchádzania a jedného z pilierov a princípov právneho
štátu a to v právny prospech osôb dôvodne podozrivých zo spáchania trestnej činnosti a na moju

právnu ujmu. Výkon činnosti štátneho zamestnanca obce zabezpečujúceho činnosť stavebného úradu
je legálne možný iba štátnym zamestnancom obce ako stavebného úradu, ktorý zabezpečuje činnosť
stavebného úradu a spĺňa osobitný kvalifikačný predpoklad na zabezpečovanie činnosti stavebného
úraduatovykonávanímštátnejslužbyvoverejnomprávnom-služobnomprávnomvzťahukslužobnému
úradu stavebný úrad, ktorým je obec, vo verejnom právnom - služobnom právnom pomere k štátu

Slovenská republika a vo verejnom právnom - štátnozamestnaneckom právnom vzťahu k štátu
Slovenská republika v špeciálnom odbore štátnej služby 2.18 Výstavba a nie na základe poskytovania
odborného poradenstva obci ako stavebnému úradu poskytovaného na základe súkromnoprávneho
- obchodnoprávneho vzťahu - mandátnej zmluvy uzavretej služobným úradom stavebný úrad Obec
L. a obchodnou spoločnosťou Waro real s. r. o., ktorej úkony je oprávnená robiť v právnom mene,
na právny účet a na právnu zodpovednosť uvedenej obchodnej spoločnosti W. S. ako konateľka

uvedenej obchodnej spoločnosti a fyzická osoba spĺňajúca osobitný kvalifikačný predpoklad na výkon
pôsobnosti stavebných úradov, pričom uvedené podmienky na výkon činnosti stavebného úradu Obec
L. neboli dodržané a poverený vyšetrovateľ Policajného zboru Slovenskej republiky a aj Okresná
prokuratúraRožňava,ktorejúkonyrobilaprokurátorkaU.ichnebralidoúvahyanazreteľ,čímsadopustili
porušenia všeobecne platnej, uznávanej a Ústavou Slovenskej republiky v zmysle znenia ustanovení

neskorších predpisov zaručenej zásady rovnakého zaobchádzania a jedného z pilierov a princípov
právneho štátu a to v právny prospech osôb dôvodne podozrivých zo spáchania trestnej činnosti a
na moju právnu ujmu. Nájomná zmluva, ktorá nespĺňa zákonom ustanovené podstatné náležitosti
právneho úkonu, najmä neobsahuje IČO prenajímateľa a nájomcu a nehnuteľnej veci spôsobilej byť
predmetom nájmu uzavretá nájomcom Obec L. a prenajímateľom Rímskokatolícka cirkev v L., ktorý

nebol založený zákonom ustanoveným procesnoprávnym postupom, nevznikol zákonom ustanoveným
procesnoprávnym postupom a spôsobom zaregistrovaním v zákonom ustanovenom osobitnom registri,
nie je subjektom práva, nenadobudol a nepožíva právnu subjektivitu, nenadobudol a nepožíva právnu
spôsobilosť mať práva a právne povinnosti, nenadobudol a nepožíva právnu spôsobilosť vlastnými
právnymi úkonmi nadobúdať práva a právne povinnosti a nemá a nepožíva právnu spôsobilosť byť

účastníkom právnych (najmä, ale nie len občianskoprávnych) vzťahov je absolútne neplatným právnym
úkonom, ktorého predmetom je nájom veže ako predmetu nespôsobilého byť predmetom občianskych
právnych vzťahov a ako nemožné plnenie a ktorého neplatnosti sa nie je potrebné domáhať na
príslušnom orgáne verejnej moci Slovenskej republiky, na absolútnu neplatnosť ktorého je poverený
vyšetrovateľ Policajného zboru Slovenskej republiky a aj Okresná prokuratúra Rožňava, pričom tak

neučinili a poverený vyšetrovateľ Policajného zboru Slovenskej republiky a aj Okresná prokuratúra
Rožňava, ktorej úkony robila prokurátorka U. ich nebrali do úvahy a na zreteľ, čím sa dopustili porušenia
všeobecne platnej, uznávanej a Ústavou Slovenskej republiky v zmysle znenia ustanovení neskorších
predpisov zaručenej zásady rovnakého zaobchádzania a jedného z pilierov a princípov právneho štátu
a to v právny prospech osôb dôvodne podozrivých zo spáchania trestnej činnosti a na moju právnu

ujmu. Poverený vyšetrovateľ aj Okresná prokuratúra Rožňava, ktorej úkony robila prokurátorka U.
protiprávnym konaním stotožnili nehnuteľnú vec - stavbu súpisné číslo XXX postavenú na parcele
číslo XXX/X v katastrálnom území L. evidovanú v súbore popisných informácií katastra nehnuteľných
vecí, v súbore geodetických informácií katastra nehnuteľných vecí a na liste vlastníctva číslo XXX
pre katastrálne územie L. označením jej popisu ako budova pre školstvo, vzdelávanie a výskum,

ktorej protiprávnym vlastníkom odvodzujúcim „nadobudnutie svojho vlastníckeho práva“ od „subjektu
práva“ Rímskokatolícka cirkev v L., ktorý nebol založený zákonom ustanoveným procesnoprávnym
postupom, nevznikol zákonom ustanoveným procesnoprávnym postupom a spôsobom zaregistrovaním
v zákonom ustanovenom osobitnom registri, nie je subjektom práva, nenadobudol a nepožíva právnu
subjektivitu, nenadobudol a nepožíva právnu spôsobilosť mať práva a právne povinnosti, nenadobudol

a nepožíva právnu spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a právne povinnosti a
nemá a nepožíva právnu spôsobilosť byť účastníkom právnych (najmä, ale nie len občianskoprávnych)
vzťahov je Rímskokatolícka cirkev, Farnosť M. P. a nehnuteľnú vec - stavbu označenú ako kostol,
súp. č. XXX, postavenú na pozemku parc. č. XXX/X, kat. úz. L. neevidovanú v súbore popisných
informácií katastra nehnuteľných vecí, v súbore geodetických informácií katastra nehnuteľných vecí a

na príslušnom liste vlastníctva pre príslušné katastrálne územie a poverený vyšetrovateľ Policajného
zboru Slovenskej republiky a aj Okresná prokuratúra Rožňava, ktorej úkony robila prokurátorka U.
vyššie uvedené okolnosti a skutočnosti nebrali do úvahy a na zreteľ, čím sa dopustili porušenia
všeobecne platnej, uznávanej a Ústavou Slovenskej republiky v zmysle znenia ustanovení neskoršíchpredpisov zaručenej zásady rovnakého zaobchádzania a jedného z pilierov a princípov právneho
štátu a to v právny prospech osôb dôvodne podozrivých zo spáchania trestnej činnosti a na moju
právnu ujmu. Subjekt práva Rímskokatolícka cirkev, Farnosť M. P. ako protiprávny užívateľ stavby

kostola podstatným spôsobom zmenenej bez stavebného povolenia a užívanej bez kolaudačného
rozhodnutia a užívacieho povolenia nepreukázal nadobudnutie uvedenej stavby v súlade s právnym
poriadkom a táto stavba ako majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom právnu ochranu
nepožíva. V súčasnosti už neexistujúca stavba nehnuteľná vec - stavba súpisné číslo XXX postavená
na parcele číslo XXX/X v katastrálnom území L. jej označenú popisom na liste vlastníctva číslo XXX pre

katastrálne územie L. ako budova pre školstvo, vzdelávanie a výskum evidovaná v súbore popisných
informácií katastra nehnuteľných vecí, v súbore geodetických informácií katastra nehnuteľných vecí a
na liste vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie L. označením jej popisu ako budova pre školstvo,
vzdelávanie a výskum nadobudol protiprávnym konaním od „subjektu práva“ Rímskokatolícka cirkev
v L., ktorý nebol založený zákonom ustanoveným procesnoprávnym postupom, nevznikol zákonom
ustanoveným procesnoprávnym postupom a spôsobom zaregistrovaním v zákonom ustanovenom

osobitnom registri, nie je subjektom práva, nenadobudol a nepožíva právnu subjektivitu, nenadobudol
a nepožíva právnu spôsobilosť mať práva a právne povinnosti, nenadobudol a nepožíva právnu
spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a právne povinnosti a nemá a nepožíva
právnu spôsobilosť byť účastníkom právnych (najmä, ale nie len občianskoprávnych) vzťahov, ktorý
je tiež nadobudol protiprávnym konaním a to vydaním na základe zmyslu znenia ustanovení zákona

Národnej rady Slovenskej republiky z 27. októbra 1993 číslo 282/1993 Z. z. o zmiernení niektorých
majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam v zmysle znenia ustanovení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám
a náboženským spoločnostiam v zmysle znenia ustanovení neskorších predpisov“) na jej vydanie
neoprávnenej právnickej osobe. Poverený vyšetrovateľ Policajného zboru Slovenskej republiky a

aj Okresná prokuratúra Rožňava, ktorej úkony robila prokurátorka U. vyššie uvedené okolnosti a
skutočnosti nebrali do úvahy a na zreteľ, čím sa dopustili porušenia všeobecne platnej, uznávanej
a Ústavou Slovenskej republiky v zmysle znenia ustanovení neskorších predpisov zaručenej zásady
rovnakého zaobchádzania a jedného z pilierov a princípov právneho štátu a to v právny prospech osôb
dôvodne podozrivých zo spáchania trestnej činnosti a na moju právnu ujmu. K zmyslu znenia ustanovení

pätnásteho odseku až dvadsiateho odseku urobenia podania žalovaného k žalobe označeného ako „C..
F. T. c/a Okresná prokuratúra Rožňava, o porušenie zásady rovnakého zaobchádzania - vyjadrenie k
žalobe“ číslo spisovej značky Pc 26/20/8808-5 zo dňa 29. mája 2020 robím nasledovné vyjadrenie,
tak ako je to mnou urobené v zmysle znenia ustanovení bezprostredne nasledujúcich dvoch odsekov
tohoto článku urobenia podania číslo urobeného v právnej veci urobenia podania žaloby namietajúcej

porušenie zásady rovnakého zaobchádzania. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a to nesplnil
si svoju zákonom stanovenú povinnosť preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania,
pričom som žalobca oznámil funkčne, kauzálne miestne a vecne príslušnému všeobecnému súdu
prvej inštancie skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého
zaobchádzania žalovaným došlo. Žalovaný svojím urobením podania v zmysle znenia ustanovení

pätnásteho odseku až dvadsiateho prvého odseku vyjadrenia k urobeniu podania žaloby dokázal,
že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania žalovaným došlo a to tak ako som to uviedol v
zmysle znenia ustanovení odsekov štyri až jedenásť. K zmyslu znenia ustanovenia dvadsiateho prvého
odseku urobenia podania žalovaného k žalobe označeného ako „C.. F. T. c/a Okresná prokuratúra
Rožňava, o porušenie zásady rovnakého zaobchádzania - vyjadrenie k žalobe“ číslo spisovej značky Pc

26/20/8808-5 zo dňa 29. mája 2020, v ktorom žalovaná Okresná prokuratúra Rožňava tvrdí, nasledovné:
„Z vyššie uvedeného postupu v danej trestnej veci je zjavné, že dozorujúca prokurátorka Okresnej
prokuratúry Rožňava pri vybavení sťažnosti podanej proti uzneseniu vyšetrovateľky o odmietnutí veci
postupovala v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku.“ robím nasledovné vyjadrenie, tak
ako je to mnou urobené v zmysle znenia ustanovenia bezprostredne nasledujúceho odseku tohoto

článkuurobeniapodaniačíslourobenéhovprávnejveciurobeniapodaniažalobynamietajúcejporušenie
zásady rovnakého zaobchádzania. Žalovaný Okresná prokuratúra Rožňava, ktorého úkony robila
prokurátorka U. nepostupovala ako dozorujúca prokurátorka Okresnej prokuratúry Rožňava v zmysle
znenia ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky z 24. mája 2005 číslo 301/2005 Z. z.
Trestný poriadok v zmysle znenia ustanovení neskorších predpisov, v zmysle znenia ustanovení zákona

Národnej rady Slovenskej republiky z 28. marca 2001 číslo 153/2001 Z. z. o prokuratúre v zmysle
znenia ustanovení neskorších predpisov (najmä v zmysle znenia ustanovenia § 3 odseku 1 zákona
o prokuratúre v zmysle znenia ustanovení neskorších predpisov - Prokuratúra je v rozsahu svojej
pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, nazistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti
za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať zákonné prostriedky
tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom

chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu), v zmysle znenia ustanovení zákona
Národnej rady Slovenskej republiky z 28. marca 2001 číslo 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych
čakateľoch prokuratúry v zmysle znenia ustanovení neskorších predpisov a v zmysle znenia ustanovení
Etického kódexu prokurátora prijatom v zmysle znenia ustanovenia § 217a a nadväzujúc na zmysel
znenia ustanovenia § 26 odseku 1 písmena n) zákona Národnej rady Slovenskej republiky z 28.

marca 2001 číslo 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v zmysle znenia
ustanovení neskorších predpisov. K zmyslu znenia ustanovenia dvadsiateho prvého odseku urobenia
podania žalovaného k žalobe označeného ako „V kontexte s vyššie uvedeným zastávam názor, že
na strane žalobcu došlo k zjavne nesprávnemu výkladu príslušných ustanovení antidiskriminačného
zákona 3 v kontexte s trestnoprávnym procesným predpisom, v ustanoveniach upravujúcich postup
orgánov činných v trestnom konaní pred začatím trestného stíhania.“ robím nasledovné vyjadrenie,

tak ako je to mnou urobené v zmysle znenia ustanovenia bezprostredne nasledujúceho odseku
tohoto článku urobenia podania číslo urobeného v právnej veci urobenia podania žaloby namietajúcej
porušenie zásady rovnakého zaobchádzania. Žalovaný Okresná prokuratúra Rožňava, ktorého úkony
robila prokurátorka U. nepostupovala ako dozorujúca prokurátorka Okresnej prokuratúry Rožňava a
okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Rožňava T. v súvislosti s vyjadrením k žaloby úmyselne

nesprávne vykladá ustanovenia stavebného zákona v zmysle znenia ustanovení neskorších predpisov,
Občianskeho zákonníka v zmysle znenia ustanovení neskorších predpisov o právnických osobách,
o veciach a právach a o vlastníckom práve, zákona o zmiernení niektorých majetkových krívd
spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam v zmysle znenia ustanovení neskorších predpisov,
zákona o prokuratúre v zmysle znenia ustanovení neskorších predpisov, zákona o prokurátoroch a

právnych čakateľoch prokuratúry v zmysle znenia ustanovení neskorších predpisov, katastrálneho
zákona v zmysle znenia ustanovení neskorších predpisov a najmä ústavného zákona Ústava Slovenskej
republiky v zmysle znenia ustanovení neskorších predpisov a to tak, že ohýba uvedené zákony v
prospech fyzických a právnických osôb, proti ktorým moje podania smerujú a rozhoduje svojvoľne
mimo uvedených zákonov v prospech fyzických a právnických osôb, proti ktorým moje podania smerujú

tak, aby nemuseli čeliť vyvodeniu právnej zodpovednosti za svoje konanie (napríklad stavebný zákon
nepozná zákonnú definíciu pojmu „hotový výrobok“ Okresná prokuratúra Rožňava uvedený pojem
používa a narába s ním) a poskytuje fyzickým a právnickým osobám, proti ktorým moje podania smerujú
nenáležitú výhodu a zvýhodnenie, ktoré nie je možné vyjadriť v peniazoch a to tak, aby nemuseli čeliť
vyvodeniu právnej zodpovednosti za svoje konanie. Uvedené konanie prokurátorky U. ako dozorujúcej

prokurátorky Okresnej prokuratúry Rožňava a okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Rožňava T.
v súvislosti s vyjadrením k žaloby urobené v právnom mene, na právny účet a na právnu zodpovednosť
Okresnej prokuratúry Rožňava je v rozpore so všetkými ustanoveniami Etického kódexu prokurátora.
Dávam súdu do pozornosti skutočnosť, že žalovaný Okresná prokuratúra Rožňava, ktorého úkony robila
prokurátorka U. v právnej veci trestného oznámenia vyslovila záver, že nejde o stavbu, ale o „hotový

výrobok“ a preto nie je potrebné stavebné povolenie ani kolaudačné rozhodnutie a užívacie povolenie
stavby a skutočnosť, že žalovaný Okresná prokuratúra Rožňava, ktorého úkony robila prokurátorka E.
v právnej dozorovania dodržiavania zachovávania zákonnosti orgánom verejnej moci a štátnej správy
stavebný úrad Mesto E. vyslovila záver, že ide o stavbu, na ktorú je potrebné stavebné povolenie,
kolaudačné rozhodnutie a užívacie povolenie a vydala upozornenie prokurátora. Z vyššie uvedeného

vyplýva skutočnosť, že žalovaný má na uvedené skutkovo a právne totožné právne veci dva rozdielne
právne názory, pričom ani jeden z právnych názorov nie je dostatočne odôvodnený a odchýlenie
sa od príslušných zákonov nie je ani jedným z konajúcich dozorujúcich prokurátorov odôvodnené.
Žalovaný Okresná prokuratúra Rožňava chráni „vlastnícke právo“ „subjektu práva“ nezaloženého a
nevzniknutého označeného ako „Rímskokatolícka cirkev v L.“ a „vlastnícke právo“ subjektu práva

označeného ako „Rímskokatolícka cirkev, Farnosť M. P.“ „vzniknuté odvodením“ od „vlastníckeho
práva“ „subjektu práva“ nezaloženého a nevzniknutého označeného ako „Rímskokatolícka cirkev v
L.“, pričom majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. „Subjekt práva“
nezaložený a nevzniknutý označený ako „Rímskokatolícka cirkev v L.“ a subjekt práva označený ako
„Rímskokatolícka cirkev, Farnosť M. P.“ neviedli účtovníctvo týkajúce sa financovania stavby kostola a

nevedia preukázať financovanie stavby kostola. Účtovníctvo stavby kostola viedla Nadácia L. R. N.E.
L., L. N. R. alapítvány, L., ktorá zaobstarala vo vlastnom právnom mene, na vlastný právny účet a na
vlastnú právnu zodpovednosť finančné prostriedky potrebné na uskutočnenie stavby kostola, archivuje
predmetné účtovníctvo v zmysle znenia ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, čím sastala vlastníkom novej dobromyseľne a v dobrej viere spracovanej pôvodnej nehnuteľnej veci evidovanej
v katastri nehnuteľných vecí na novú nehnuteľnú vec neevidovanú v katastri nehnuteľných vecí.
Nerešpektovaním uvedenej skutočnosti sa žalovaný dopustil porušenia všeobecne záväznej zásady

rovnakéhozaobchádzaniavprávnyprospechvmojichpodaniachoznačenýchsubjektovprávaanamoju
právnuujmu.ObecL.nenadobudol„vlastníckeprávo“kvežikostola,ktorájesúčasťouvecinespôsobilou
byť samostatným predmetom právnych vzťahov najmä občianskoprávnych vzťahov od „subjektu práva“
nezaloženého a nevzniknutého označeného ako „Rímskokatolícka cirkev v L.“ a žalovaný Okresná
prokuratúra Rožňava chráni uvedené „vlastnícke právo“ Obce L., pričom majetok nadobudnutý v

rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Obec L. nakladá s prostriedkami štátneho rozpočtu
získanými na financovanie činnosti stavebného úradu, ktorá je zákonom preneseným výkonom štátnej
správy na Obec L. a to tak, že uvedené prostriedky štátneho rozpočtu protiprávne vypláca obchodnej
spoločnosti Waro real s. r. o., ktorej konateľkou je S.. Nerešpektovaním uvedenej skutočnosti sa
žalovaný dopustil porušenia všeobecne záväznej zásady rovnakého zaobchádzania v právny prospech
v mojich podaniach označených subjektov práva a na moju právnu ujmu. Stavba kostola nie je

zapísaná na liste vlastníctva a v katastri nehnuteľných vecí a už vôbec nie je vo vlastníctve žalovaného
Rímskokatolícka cirkev, Farnosť M. P., pričom vlastnícke právo žalovaného Rímskokatolícka cirkev,
farnosť M. P. nebolo dokázané a preukázané a žalovaný nesprávnym procesnoprávnym postupom
stotožnil stavbu zapísanú na liste vlastníctva a v katastri nehnuteľných vecí a stavbu označenú v
predmetnom kolaudačnom rozhodnutí. Uvedeným konaním sa žalovaný a jeho prokurátori U., E. a

T. dopustili porušenia všeobecne záväznej zásady rovnakého zaobchádzania v právny prospech v
mojich podaniach označených subjektov práva a na moju právnu ujmu a preukázal svoju neodbornosť,
nekompetentnosť, odbornú, morálnu a najmä etickú nespôsobilosť na zastávanie funkcií prokurátora
a neznalosť všeobecne záväzných právnych predpisov. Žalovaný nesprávne, právne nepodložene a
právne neodôvodnene usudzuje a uvádza, že stavbe kostola bolo na to oprávneným orgánom verejnej

moci určené súpisné číslo XXX, pričom uvedená skutočnosť nebola v konaní preukázaná. Uvedeným
konaním sa žalovaný a jeho prokurátori U., E. R. T. dopustili porušenia všeobecne záväznej zásady
rovnakého zaobchádzania v právny prospech v mojich podaniach označených subjektov práva a na
moju právnu ujmu a preukázal svoju neodbornosť, nekompetentnosť, odbornú, morálnu a najmä etickú
nespôsobilosť na zastávanie funkcií prokurátora a neznalosť všeobecne záväzných právnych predpisov.

V prípade nelegálne uskutočnenej zmeny stavby kostola veže sa jedná o bezprecedentný prípad
nelegálne uskutočnenej zmeny uskutočnenej stavebníkom Obec L. bez stavebného povolenia bez
súhlasu vlastníka stavby a užívanej bez kolaudačného rozhodnutia. Žalovaný Okresná prokuratúra
Rožňava nechránila verejný záujem, chránený stavebným zákonom v zmysle znenia ustanovení
neskorších predpisov napriek tomu, že je na to povinná z Ústavy a zo zákona. Moje podania týkajúce

právnej veci uvedenej stavby a jej protiprávne uskutočnenej zmeny žalovaný právne neposudzuje v
kontexte všetkých ustanovení príslušných zákonov, ktoré sa na túto právnu vec vzťahujú a komplexne
s prihliadnutím na všetky skutky, ktoré sú protiprávnym konaním počnúc vydaním veci nezaloženej
a nevzniknutej „právnickej osobe“ Občianskeho zákonníka v zmysle znenia ustanovení neskorších
predpisov a na to neoprávnenej v zmysle znenia príslušných ustanovení zákona o zmiernení niektorých

majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam v zmysle znenia ustanovení
neskorších predpisov. Z mojej strany nejde o nespokojnosť s rozhodnutím žalovaného ako orgánu
činného v trestnom konaní, ale o poukazovanie na neústavnosť, nezákonnosť a zjavnú svojvôľu
postupu, konania a rozhodovania žalovaného ako orgánu činného v trestnom konaní a porušenie zásady
rovnakého zaobchádzania žalovaným, ktoré je z mnou doložených písomností nepochybné a zrejmé.

Na základe vyššie uvedeného spochybňujem vykonanie odbornej prokurátorskej skúšky prokurátorov
U., E. R. T. a ich odbornú a najmä morálnu a etickú spôsobilosť na výkon funkcie prokurátora v zmysle
znenia ustanovení Etického kódexu prokurátora. Urobením podania v právnej veci žaloby namietajúcej
porušenie zásady rovnakého zaobchádzania som uviedol skutočnosti, ktoré odôvodňujú záver, že
žalovaný Okresná prokuratúra porušil zásadu rovnakého zaobchádzania a najneskôr do vydania

meritórneho rozhodnutia v právnej veci samej predložím súdu dôkazy, že žalovaný porušil zásadu
rovnakéhozaobchádzania,ktorésúžalovanémuOkresnáprokuratúraRožňavaužznámezjehovlastnej
úradnej činnosti. V rámci civilného sporového konania nenavrhujem preskúmavať postup a rozhodnutie
prokuratúry pri plnení jej úloh v trestnom konaní, tak ako sa nesprávne a právne neodôvodnene
domnieva žalovaný Okresná prokuratúra Rožňava a prokurátor T., ale navrhujem preskúmanie, či

žalovaný dodržal v trestnom konaní všeobecne platnú zásadu rovnakého zaobchádzania tak, ako to
vyžadujú príslušné všeobecne záväzné právne predpisy a najmä Etický kódex prokurátora.11. Tunajší súd uznesením sp.zn. 11C/7/2020-115 zo dňa 13.11.2020 vyzval žalobcu aby opísal
rozhodujúce skutočnosti, v zmysle ktorých možno dôvodne usudzovať, že došlo k porušeniu zásady
rovnakého zaobchádzania a uviedol skutkové okolnosti, ktorými sa mala žalovaná dopustiť porušenia

zásady rovnakého zaobchádzania.

12. Žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.12.2020 uviedol rovnaké tvrdenia ako v
podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 30.06.2020 a rozšíril svoje vyjadrenie v tom zmysle, že
žalovaný sa dopustil ohýbania práva v právny a aj faktický prospech protiprávneho stavebníka Obec

L., protiprávneho užívateľa stavby kostola Rímskokatolícka cirkev, Farnosť M. P., stavebného úradu
Mesto E., správneho orgánu druhej inštancie na úseku stavebného poriadku a územného plánovania
Okresný úrad Košice, Odbor výstavby a bytovej politiky a W. S. tak, aby nemuseli znášať právneho
následky svojho protiprávneho konania a v môj právny a aj faktický neprospech a tým pádom
aj odstraňovania demokratického poriadku základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto
Ústave Slovenskej republiky, znemožnenia a zmarenia činnosti ústavných orgánov a účinného použitia

zákonných prostriedkov na právnu ochranu základných práv a slobôd každému zaručených Ústavou
Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd a Európskym dohovorom o ľudských právach
a porušenia 14 jedného z pilierov a princípov ústavnosti a právneho štátu a to všeobecne záväznej
zásady rovnakého zaobchádzania, čím došlo a aj naďalej dochádza k porušeniu všeobecne záväznej
zásady rovnakého zaobchádzanie žalovaným orgánom verejnej moci a jeho prokurátormi E., U., K.Á.

T. R. P. T. v právny a aj faktický prospech protiprávneho stavebníka Obec L., protiprávneho užívateľa
stavby kostola Rímskokatolícka cirkev, Farnosť M. P., stavebného úradu Mesto E., správneho orgánu
druhej inštancie na úseku stavebného poriadku a územného plánovania Okresný úrad Košice, Odbor
výstavby a bytovej politiky a W. S. a v môj právny a aj faktický neprospech. Uskutočnením vyššie
označeného a uvedeného konania sa žalovaný dopustil prikrmovania protiprávneho stavebníka Obec

L., protiprávneho užívateľa stavby kostola Rímskokatolícka cirkev, Farnosť M. P., stavebného úradu
Mesto E., správneho orgánu druhej inštancie na úseku stavebného poriadku a územného plánovania
Okresný úrad Košice, Odbor výstavby a bytovej politiky a W. S., aby nemuseli znášať právneho následky
svojho protiprávneho konania, čím došlo a aj naďalej dochádza k porušeniu všeobecne záväznej zásady
rovnakého zaobchádzanie žalovaným orgánom verejnej moci a jeho prokurátormi E., U., K. T. R. P. T. v

právny a aj faktický prospech protiprávneho stavebníka Obec L., protiprávneho užívateľa stavby kostola
Rímskokatolícka cirkev, Farnosť M. P., stavebného úradu Mesto E., správneho orgánu druhej inštancie
na úseku stavebného poriadku a územného plánovania Okresný úrad Košice, Odbor výstavby a bytovej
politiky a W. S. a v môj právny a aj faktický neprospech. Uskutočnením vyššie označeného a uvedeného
konania sa žalovaný dopustil krivenia práva, čím došlo a aj naďalej dochádza k porušeniu všeobecne

záväznej zásady rovnakého zaobchádzanie žalovaným orgánom verejnej moci a jeho prokurátormi E.,
U., K. T. R. P. T. v právny a aj faktický prospech protiprávneho stavebníka Obec L., protiprávneho
užívateľa stavby kostola Rímskokatolícka cirkev, Farnosť M. P., stavebného úradu Mesto E., správneho
orgánu druhej inštancie na úseku stavebného poriadku a územného plánovania Okresný úrad Košice,
Odbor výstavby a bytovej politiky a W. S. a v môj právny a aj faktický neprospech.

13. Žalovaná vo svojom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 22.02.2021 uviedla, že v plnom
rozsahu zotrvá na svojom pôvodnom vyjadrení zo dňa 29.05.2020. Osobitne pritom zdôrazňuje, že
žalobca ako primárny nositeľ tvrdenia a dôkazu toto bremeno neuniesol, keďže ani jedno z množstva
žalobcových podaní neobsahuje vymedzenie kritéria, resp. dôvodu uvedeného v ustanoveniach

antidiskriminačného zákona, na základe ktorého malo dôjsť zo strany žalovaného k odlišnému
zaobchádzaniu. Navyše je v tomto prípade značne problematické identifikovať aspoň dva subjekty v
porovnateľnej situácii, u ktorých malo k takémuto zaobchádzaniu dôjsť. Vychádzajúc z ustanovenia §
11 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred
diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) je pritom zrejmé,

že dôkazné bremeno aj napriek charakteru antidiskriminačného sporu neťaží len žalovanú stranu, ale
ťaží aj žalobcu. Ten musí prioritne uniesť dôkazné bremeno, a teda tvrdiť a zároveň aj predložiť dôkazy
relevantnej výpovednej hodnoty ohľadne skutočností, z ktorých možno usudzovať, že došlo k porušeniu
zásady rovnakého zaobchádzania. Súčasne musí žalobca tvrdiť, že pohnútkou takéhoto odlišného
zaobchádzania je konkrétny dôvod špecifikovaný v ustanoveniach antidiskriminačného zákona. Až

následne sa presúva dôkazné bremeno na žalovanú stranu, ktorá má právo preukazovať tvrdenia,
že zásadu rovnakého zaobchádzania neporušila. V konečnom dôsledku je tak nutné konštatovať,
že v jednotlivých podaniach žalobcu absentujú elementárne náležitosti potrebné prinajmenšom pre
dostatočné vymedzenie sporu, pričom tento obsahový deficit žalobcových podaní pochopiteľne nemôžebyť prekrytý ich kvantitou či rozsahom. Okrem toho, len ťažko možno za diskriminačné považovať
konanie žalovaného, ktorý vykonáva svoju činnosť v zmysle zákona a ktorá mala byť v prípade žalobcu
vykonávaná v rozpore s jeho predstavami. Pripustením úvah prezentovaných žalobcom by v konečnom

dôsledku takýto postup bolo možné uplatniť v prípade rozhodovania hociktorého orgánu verejnej moci,
ak by výsledné rozhodnutie nebolo v súlade s predstavami niektorej zo strán, či účastníkov konania. So
zreteľom na vyššie uvedené žalovaný navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

14. Súd nariadil pojednávanie na deň 22.06.2021. Žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa

17.06.2021 požiadal o odročenie prejednávanej veci z nasledovných dôvodov: z právneho dôvodu
mimoriadne a obzvlášť nepriaznivej epidemiologickej situácie zapríčinenej rozšírením vírusového
ochorenia Covid - 19 a koronavíru SARS - CoV - 2 vo veľkom a značnom rozsahu, z právneho dôvodu,
ktorým je skutočnosť, že patrím medzi fyzické osoby obzvlášť a mimoriadne ohrozené mimoriadne
a obzvlášť nepriaznivou epidemiologickou situáciou a rozšírením vírusového ochorenia Covid - 19
a koronavíru SARS - CoV - 2 vo veľkom a značnom rozsahu z dôvodu vysoko pravdepodobného

poškodenia môjho zdravotného stavu vírusovým ochorením Covid - 19 a koronavírom SARS - CoV
- 2, ktorého ochrana a zachovanie v súčasnom stave je potrebné a z právneho dôvodu, ktorým
je skutočnosť, že vládou Slovenskej republiky bola prijatím uznesenia vlády Slovenskej republiky
vyhlásená mimoriadna situácia z právneho dôvodu mimoriadne a obzvlášť nepriaznivej epidemiologickej
situácie a rozšírenia vírusového ochorenia Covid - 19 a koronavíru SARS - CoV - 2 vo veľkom a značnom

rozsahu.

15. Súd dňa 21.06.2021 oznámil žalobcovi, že v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR
č. 24/2021 Z.z. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase
mimoriadnej situácie a núdzového stavu, ust. § 1 a ust. § 2 z 22.01.2021, s účinnosťou od 28.04.2021:

V čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu sa vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania
a verejné zasadnutia v týchto veciach: a) väzobné veci vrátane rozhodovania o väzbe, b) rozhodovanie
sudcu pre prípravné konanie podľa § 348 ods. 1 písm. a) a b) Trestného poriadku, c) podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, d )rozhodovanie o tom, či sa odsúdený v skúšobnej
dobe osvedčil alebo či sa nariadi výkon trestu odňatia slobody, e) rozhodovanie o uložení ochranného

liečenia, zmene spôsobu výkonu ochranného liečenia, pokračovania v ochrannom liečení, prepustenia
a ukončenia ochranného liečenia, f) konanie vo veciach určenia rodičovstva, g) konanie vo veci
starostlivosti o maloletých vrátane výkonu rozhodnutia, h) konanie o návrat maloletého do cudziny pri
neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, i) konanie vo veciach osvojenia, j) konanie vo veciach
výživného plnoletých osôb, k) konanie o dedičstve, l) konanie o spôsobilosti na právne úkony, m)

konanie o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení, n) konanie o ustanovení opatrovníka, o)
veci azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, p) konanie v civilnom sporovom konaní a v
civilnom mimosporovom konaní, ak strany sporu alebo účastníci konania súhlasili s pojednávaním
v ich neprítomnosti. Okrem vecí podľa odseku 1 sa v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového
stavu vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia aj v ostatných veciach

s výnimkou vecí, ktoré znesú odklad. Keďže žaloba bola podaná na tunajší súdu dňa 14.05.2019
a vo veci doposiaľ nebolo ani jedno pojednávanie, súd nevyhodnotil tento spor ako vec, ktorá by
zniesla odklad v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 24/2021
Z.z. V zmysle vyššie uvedeného súd nepovažuje dôvod uvedený žalobcom v žiadosti o odročenie
pojednávania doručený tunajšiemu súdu dňa 17.06.2021 za dôležitý a preto nebude akceptovať žiadosť

o odročenie pojednávania a ani jeho ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní dňa 22.06.2021. Zároveň
súd oznámil žalobcovi, že v pojednávacej miestnosti je zabezpečený dostatočný časový odstup medzi
pojednávaniami, keďže predmetné pojednávanie je na daný deň a v danej pojednávacej miestnosti
nariadené ako prvé pojednávanie, v pojednávacej miestnosti sa budú nachádzať len tri osoby a to sudca,
žalobca a žalovaný, vetranie pojednávacej miestnosti je zabezpečené a je zabezpečený aj germicídny

žiarič.

16. Žalobca sa napriek vyššie uvedenému predmetného pojednávania nezúčastnil, a preto súd
pojednával v jeho neprítomnosti v zmysle ust. § 180 CSP.

17. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením sa so žalobným návrhom,
predloženými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:18. Žalobca bol dňa 18.10.2018 upovedomený Okresnou prokuratúrou Rožňava, že jeho trestné
oznámenie zo dňa 15.10.2018 podané pre podozrenie zo spáchania zločinu zneužívania právomoci
verejného činiteľa podľa ust. § 326 ods. 1 písm. a), c), ods. 2 písm. a) Trestného zákona a prečinu

marenia úlohy verejným činiteľom podľa ust. § 329 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť
I. V., starosta obce L. a C.. W. S., zabezpečujúca činnosť stavebného úradu obce L., prokuratúra
odovzdala na preverenie a vybavenie OR PZ SR Rožňava, odboru kriminálnej polície, ktoré žalobcu
bude informovať o jeho vybavení.

19. OR PZ v Rožňave vydalo dňa 23.11.2018 uznesenie, ktorým vec odmietlo podľa ust. § 197 ods. 1
písm.d)Trestnéhoporiadkuveczpodozreniatrestnéhočinu-zločinu-zneužívaniaprávomociverejného
činiteľa podľa ust. § 326 ods. 1 písm. a) písm. c) ods. 2 písm. a), s poukazom na ust. § 138 písm. b)
Trestného zákona a trestného činu - prečinu marenia úlohy verejným činiteľom podľa ust. § 327 ods.
1 Trestného zákona, ku ktorému malo dôjsť tak, že I. V. ako starosta Obce L. a C.. W. S., poskytujúca
obci odborné poradenstvo ako odborne spôsobilá osoba vo veciach stavebného úradu, mali v L. svojou

nečinnosťou vo veciach stavebného úradu obce, vo veci výmeny drevenej zvonice na kostole v obci
v roku 2010, ktorá bola uskutočnená bez stavebného povolenia, zabezpečiť neoprávnený prospech
C.. Z. K., ktorý výmenu zvonice organizoval tým, že mu touto nečinnosťou umožnili vyhnúť sa právnej
zodpovednosti za takéto protiprávne konanie, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo
napostuppodľaust.§197ods.2Trestnéhoporiadku.Zodôvodneniavyplýva,ženazákladevykonaných

výsluchov a zo zabezpečených dokladov vyplýva, že starosta obce L. I. V. sa riadi právnym názorom,
že v prípade výmeny drevenej veže kostola v roku 2010 nešlo o stavbu v zmysle stavebného zákona,
ktorá si vyžaduje stavebné povolenie alebo ohlásenie stavby, ale o hotový výrobok, výmenou ktorého
sa nezasahovalo do nosných konštrukcií stavby, nemenil sa vzhľad stavby a nemenil sa ani spôsob
užívania stavby, taktiež nebolo nijakým spôsobom preukázané, že by starosta obce konal v úmysle

spôsobiť nikomu škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému prospech. Vec bola posúdená aj z pohľadu
skutkovejpodstatymareniaúlohyverejnýmčiniteľompodľaust.§327Trestnéhozákona.Objektomtohto
trestného činu je riadny ničím nerušený výkon právomocí verejných činiteľov, teda záujem na riadnom
a dôslednom plnení úloh verejných činiteľov. Toto ustanovenie sa vzťahuje iba na závažné prípady
porušeniapovinnostiverejnéhočiniteľazavinenéznedbanlivosti,ktorémajúzanásledokzmareniealebo

podstatné sťaženie splnenia dôležitej úlohy. V danom prípade je zrejmé, že od výmeny drevenej zvonice
uplynulo už viac ako sedem rokov, zvonica riadne plní svoj účel v prospech veriacich v obci, jej výmena
bola vykonaná s dobrým úmyslom a v prospech veriacich za prispenia obce ako aj z poskytnutej dotácie.
Či v danom prípade malo alebo nemalo byť stavebné konanie a či obec ako stavebný úrad mala konať,
je predmetom šetrenia a odborného preverenia vykonávaného nadriadeným orgánom, a to Okresným

úradom Košice. Keďže viac ako sedem rokov vymenená veža riadne slúži svojmu účelu k spokojnosti
veriacich ako aj vlastníka nehnuteľnosti, aj prípadné pochybenie zo strany obce ako stavebného úradu
je možné dodatočným spôsobom napraviť a dať do súladu s právnym stavom, nakoľko uskutočnená
výmena drevenej zvonice nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom.
V konkrétnej veci neboli zistené a ani z podaného oznámenia nevyplývajú skutočnosti odôvodňujúce

postup podľa ustanovenia § 199 ods. 1 Trestného poriadku. Nebola naplnená objektívna ani subjektívna
stránka skutkovej podstaty trestného činu - zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa ani prečinu
marenia úlohy verejným činiteľom ako ani iného trestného činu.

20. Voči predmetnému uzneseniu podal žalobca dňa 05.12.2018 sťažnosť v tom zmysle, že poverená

policajtka neúplne a nepresne zistila skutkový stav právnej veci, vôbec nezistila skutočný skutkový
stav, obzvlášť hrubým spôsobom porušila všeobecne záväzné predpisy a úmyselne porušila všeobecne
záväzné predpisy a porušila zásadu rovnakého zaobchádzania. Poverená policajtka uskutočňovala
proces vyšetrovania takým postupom a spôsobom, aby sa starosta obce L. a C.. S. vyhli znášaniu
právnych následkov svojho protiprávneho konania vyvodenia trestnoprávnej zodpovednosti. Poverená

policajtka svojim konaním naplnila všetky štyri zákonom stanovené znaky skutkovej podstaty trestného
činu zneužívania právomoci verejného činiteľa a marenia úlohy verejným činiteľom.

21. Okresná prokuratúra Rožňava uznesením sp.zn. 1Pn 435/18/8808-6 zo dňa 27.12.2018 predmetnú
sťažnosť zamietla, pretože nebola dôvodná. Z odôvodnenia vyplýva, že zabezpečené dokumenty

vyplývajúce z vyšetrovacieho spisu a zistené skutočnosti v danej veci poskytovali vyšetrovateľke
PZ dostatočný a spoľahlivý podklad pre rozhodnutie o odmietnutí veci. Nebolo potrebné dopĺňať
podané trestné oznámenie ďalšími spôsobmi a vyžiadaním iných písomných podkladov. Z odôvodnenia
napadnutého uznesenia vyplýva, že vyšetrovateľka PZ prihliadala aj na písomné doplnenie trestnéhooznámenia, pričom toto doplnenie neobsahovalo také argumenty, ktoré by odôvodňovali iný postup
vyšetrovateľky ako rozhodnutie o odmietnutí veci.

22. Z uznesenia Okresnej prokuratúry Rožňava č.k. 1Pn 506/19/2208-6 zo dňa 25.03.2020 vyplýva,
že sťažnosť žalobcu zo dňa 03.02.2020 podaná proti uzneseniu vyšetrovateľa OR PZ SR v Rožňave
zo dňa 22.01.2020 o odložení veci podľa ust. § 197 ods. 1 písm. c) Tr. por., bola zamietnutá, pretože
sťažnosť nie je dôvodná. Z odôvodnenia predmetného uznesenia: Uznesením vyšetrovateľa Okresného
riaditeľstva PZ SR v Rožňave, odboru kriminálnej polície, 2. oddelenia vyšetrovania, sp. zn. ORP-470/2-

VYS-RV-2019 zo dňa 22.01.2020, bola podľa ust. § 197 ods. 1 písm. c) Tr. por. s poukazom na ust. § 9
ods. 1 písm. a) Tr. por. odložená vec podozrenia zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného
činiteľa podľa ust. § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a prečinu porušovania autorského práva podľa ust. §
283 ods. 1 Tr. zák., ktorý mal byť spáchaný na tom skutkovom základe, že starosta obce L. v presne
nezistenej dobe roku 2010 rozhodol ako užívateľ časti stavby zapísanej na liste vlastníctva č. XXX,
súpisné číslo XXX, nachádzajúcej sa na parcele č. XXX/X v obci L., o zásahu do stavby, ktorým došlo

k odstráneniu pôvodnej zvonice a osadeniu novej zvonice, a to bez súhlasu autora architektonického
diela, a teda v rozpore s ustanovením § 20 ods. 6 zák. č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach
súvisiacich s autorským právom, čím autorovi diela, C.. R.. L. E., spôsobil nemajetkovú ujmu, nakoľko
trestné stíhanie je neprípustné z dôvodu, že je premlčané.

23. Z upovedomenia Okresnej prokuratúry Rožňava o spôsobe vybavenia podnetu zo dňa 17.04.2020
vyplýva, že žalobca žiada prokuratúru „o vykonanie dozoru nad dodržiavaním zákonnosti Okresným
úradom Rožňava, katastrálnym odborom, ako orgánom verejnej správy a na prijatie právneho
prostriedku dozoru prokurátora, a to protestu prokurátora a aby Okresný úrad Rožňava, katastrálny
odbor, vykonal z úradnej povinnosti opravu chybných údajov zapísaných do katastra nehnuteľností v

rozpore so zmyslom znenia ust. § 36 ods. 2, ust. § 39 a ust. § 42 katastrálneho zákona“. V tejto súvislosti
tvrdí, že „na liste vlastníctva č. XXX /majúc zrejme na mysli LV č. XXX), pre katastrálne územie L.
sú zapísané chybné údaje katastra nehnuteľností, ktoré vznikli vykonaním protiprávnej činnosti Obcou
L., právnymi predchodcami Okresného úradu Rožňava, katastrálneho odboru, samotným Okresným
úradom Rožňava a Rímskokatolíckou cirkvou, Farnosťou M.F. P.“. Za účelom preskúmania a vybavenia

podnetu si Okresná prokuratúra od Okresného úradu Rožňava, katastrálneho odboru, vyžiadala na vec
sa vzťahujúce relevantné písomnosti vrátane písomného stanoviska k predmetu podnetu, z obsahu
ktorých vyplynuli nasledovné, právne významné skutočnosti: Vychádzajúc z obsahu listu vlastníctva č.
XXX, k.ú. L., výlučným vlastníkom stavby súp. č. XXX, nachádzajúcej sa na parcele reg. C KN č. XXX/
X, je Rímskokatolícka cirkev, farnosť M. P.. Vlastník je na liste vlastníctva zapísaný na základe návrhu

na vklad zo dňa 19.12.1994, obsahom ktorého je Dohoda o vydaní veci č. 56/1994 zo dňa 10.10.1994
a nadväzujúceho rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva do KN pod č.k. V 671/94 -pvz. 2/95.
Z obsahu listiny, ktorou je Stavebné povolenie Obvodného úradu životného prostredia v Rožňava č.
ÚRaŠSS 480/1995-Dv zo dňa 24.05.1995, vydané pre investora- Rímskokatolícku cirkev v L. na stavbu
„Rekonštrukcia domu R. N. na kostol v L.“, na pozemku parc. č. XXX/X k.ú. L.“ vyplýva, že výkonom

všetkých činností súvisiacich s prípravou a realizáciou predmetnej stavby investor poveril „Nadáciu L.
R. N. v L.“. Protokol o odovzdaní a prevzatí stavby zo dňa 20.11.1997 dokumentuje, že tam uvedený
vlastník - Rímskokatolícka cirkev v L., dňa 20.11.1997 prevzal od Nadácie L. R. N.Á. zrekonštruovaný
rodný dom R. N. na kostol. V tejto písomnosti sa ďalej uvádza, že „nakoľko stavba je majetkom
Rímskokatolíckej cirkvi v L., priebeh kolaudačného konania zabezpečuje Rímskokatolícka cirkev v L.“.

Napriek tejto skutočnosti, z obsahu Kolaudačného rozhodnutia Okresného úradu v Rožňave sp.zn. SP
97/09460/002-Ro z 24.11.1997 vyplýva, že návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia podala Nadácia
L. R. N. ešte pred odovzdaním predmetnej stavby (t.j. dňa 19.09.1997), nadväzujúc zrejme na poverenie
investora obsiahnutého v stavebnom povolení. Hoci predmetné kolaudačné rozhodnutie bolo vyššie
označeným správnym orgánom vydané na základe návrhu Nadácie L. R. N., vychádzajúc z jeho obsahu,

v kontexte s vydaným stavebným povolením, nie je nemožno vyvodiť vlastnícke právo k stavbe, ktorej
užívanie sa povoľuje, v prospech nadácie. Z tohto dôvodu okresná prokuratúra považovala za zákonný
postup Okresného úradu Rožňava, katastrálneho odboru, v konaniach pod reg. č. Z 2176/2017 a Z
2773/2019, v ktorých žalobca žiadal katastrálny odbor o vykonanie záznamu listiny, ktorou je vyššie
označené kolaudačné rozhodnutie. S poukazom na tú okolnosť, že od zápisu práv k nehnuteľnosti

do katastra nehnuteľnosti v posudzovanej veci uplynulo značne dlhé obdobie (26 rokov), prokurátor
nie je oprávnený preskúmať zákonnosť tohto zápisu a reagovať niektorým z prokurátorských opatrení.
Uvedené platí tak pre zápis práv k nehnuteľnostiam na základe Dohody o vydaní veci č. 65/1994
vo veci pod reg. č. V 671/94, ako aj pre zápis budovy pod reg.č. Z 224/95, či zápis vykonaný nazáklade žiadosti Rímskokatolíckej cirkvi, farnosti M. P. pod č. Z 548/2002, na ktorý žalobca poukázal
v prílohe podnetu, ale aj na zápis správneho názvu vlastníka a IČO (pod reg. č. R 16/06 - 9/06).
Pokiaľ ide o tvrdené nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe vyššie označeného

kolaudačnéhorozhodnutia,vychádzajúczjehoobsahujezjavné,žetútopísomnosťnemožnopovažovať
za relevantnú listinu dokazujúcu, že vlastníkom spornej nehnuteľnosti je Nadácia L. R. N.. Vlastnícke
právo Rímskokatolíckej cirkvi, farnosť M. P. k budove doposiaľ nebolo vyvrátené žiadnym rozhodnutím
súdu či iného štátneho orgánu. Na vlastnícke právo nemá vplyv ani skutočnosť, že na liste vlastníctva
je predmetná stavba označená nezmeneným druhom stavby 11 - budova pre školstvo, na vzdelávanie

a výskum, keďže ide o bývalú školu prestavanú na kostol. Napriek tomuto nesprávnemu označeniu
druhu stavby je z ostatných údajov listu vlastníctva, najmä zo súpisného čísla budova a parcelného
čísla, na ktorom je postavená, jednoznačne zrejmé, o akú stavbu sa jedná. Ďalej okresná prokuratúra
dodáva, že Okresná prokuratúra Rožňava doposiaľ v žiadnom konaní, tak na trestnom úseku, ale ani
na netrestnom úseku svojej pôsobnosti neuznala, resp. ani neskonštatovala vlastnícke právo Nadácie
L. R. N. k predmetnej stavbe kostola, ako to vo svojej sťažnosti, ktorá tvorí prílohu podnetu, žalobca

mylne uvádza. Pokiaľ žalobca spochybňuje vlastnícke právo súčasného vlastníka zapísaného v katastri
nehnuteľností, má možnosť domáhať sa určenia vlastníckeho práva v civilnom sporovom konaní na
príslušnom súde. K požiadavke výkonu opravy chyby v katastrálnom operáte príslušným katastrálnym
odboromjepotrebnéuviesťnasledovné:Opravachýbvkatastrálnomoperátejekonštituovanávust.§59
zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam

(katastrálny zákon). Konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte slúži na opravovanie chýb, ktoré
najčastejšie spočívajú v nesprávnom premietnutí obsahu listín do súboru popisných informácií katastra
alebo do súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností. Ide najmä o nesprávne údaje na liste
vlastníctva alebo o nesprávne zakreslenie pozemkov do katastrálnej mapy. Z celkovej povahy inštitútu
opravy chyby v katastrálnom operáte, ako aj z judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že tento druh

konania nemožno použiť na určovanie vlastníkov nehnuteľností (resp. iných oprávnených osôb), na
riešenie vlastníckych sporov, na zapisovanie práv k nehnuteľnostiam, na zmenu hraníc pozemkov
či na preskúmavanie zákonnosti zápisov. V tejto súvislosti prokuratúra zastáva názor, že v prípade
opravy súčasného stavu evidovania vlastníctva k spornej nehnuteľnosti na LV č. XXX v k.ú. L. by
kataster opravou neriešil len procesnú otázku, ale zasahoval by do vlastníckych pomerov dotknutých

účastníkov, čo nie je účelom a ani obsahom konania podľa ust. § 59 katastrálneho zákona. Podľa
ustálenej judikatúry tak všeobecných, ako aj ústavného súdu, oprava chýb v katastrálnom operáte sa
nemôže týkať vzniku, zmeny alebo zániku vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, okrem taxatívne
vymedzenýchvýnimiek,oktorésavdanomprípadenejedná.Sozreteľomnavyššieuvedenéskutočnosti
v posudzovanej veci nie je daný dôvod na podanie niektorého z prokurátorských opatrení prokurátora

a preto podnet odkladám.

24. Okresná prokuratúra Rožňava dňa 17.04.2020 žalobcu upovedomila o spôsobe vybavenia podnetu
zo dňa 16.02.2020 tak, že dňa 16.02.2020 Mestu E. ako stavebnému úradu, podala upozornenie
prokurátora na nečinnosť v konaní o dodatočnom povolení stavby, spojenom s kolaudáciou stavby,

ktoré mesto eviduje pod sp.zn. 3717/19 (343/2020), na základe žiadosti obce L. č. 374/2019 zo dňa
03.06.2019. Podaným opatrením prokurátora navrhla orgánu verejnej správy začať vo veci konať a
postupovať v zmysle príslušných ustanovení stavebného zákona. Týmto považovala podnet žalobcu za
vybavený.

25. Žalobca predložil množstvo ďalších listinných dôkazov, z ktorých nevyplýva nič podstatné pre toto
konanie, tieto listiny nepreukazujú tvrdenia žalobcu o tom, že by malo dôjsť k diskriminačnému konaniu
a preto súd tieto dôkazy nevykonal.

26. Žalovaná na pojednávaní konanom dňa 22.06.2021 uviedla, že zotrváva na svojich písomných

vyjadreniach a zastáva názor, že žalobca v žiadnom prípade nepreukázal žiadne konkrétne okolnosti,
za ktorých by malo dôjsť k diskriminačnému zaobchádzaniu zo strany žalovanej a neuviedol žiadne
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Na strane žalobcu došlo k zjavne nesprávnemu výkladu
príslušných ustanovení antidiskriminačného zákona v kontexte s trestnoprávnym procesným predpisom
v ustanoveniach, ktoré upravujú postup orgánov činných v trestnom konaní pred začatím trestného

stíhania. Z tohto dôvodu navrhla žalovaná žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

27. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach
a ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon),dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia,
náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného
postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka,

politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného
postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

28. Podľa ust. § 2a ods. 1 antidiskriminačného zákona, diskriminácia je priama diskriminácia, nepriama
diskriminácia, obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih; diskriminácia je aj pokyn na

diskrimináciu a nabádanie na diskrimináciu.

29. Podľa ust. § 2a ods. 2 antidiskriminačného zákona, priama diskriminácia je konanie alebo
opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo
alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii.

30. Podľa ust. § 2a ods. 3 antidiskriminačného zákona, nepriama diskriminácia je navonok neutrálny
predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v
porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo
prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na
dosiahnutie takého záujmu.

31. Podľa ust. § 2a ods. 4 antidiskriminačného zákona, obťažovanie je také správanie, v dôsledku
ktorého dochádza alebo môže dôjsť k vytváraniu zastrašujúceho, nepriateľského, zahanbujúceho,
ponižujúceho, potupujúceho, zneucťujúceho alebo urážajúceho prostredia a ktorého úmyslom alebo
následkom je alebo môže byť zásah do slobody alebo ľudskej dôstojnosti.

32. Podľa ust. § 2a ods. 5 antidiskriminačného zákona, sexuálne obťažovanie je verbálne, neverbálne
alebo fyzické správanie sexuálnej povahy, ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť
narušenie dôstojnosti osoby a ktoré vytvára zastrašujúce, ponižujúce, zneucťujúce, nepriateľské alebo
urážlivé prostredie.

33. Podľa ust. § 2a ods. 6 antidiskriminačného zákona, pokyn na diskrimináciu je konanie, ktoré spočíva
v zneužití podriadenosti osoby na účel diskriminácie tretej osoby.

34. Podľa ust. § 2a ods. 7 antidiskriminačného zákona, nabádanie na diskrimináciu je presviedčanie,

utvrdzovanie alebo podnecovanie osoby na diskrimináciu tretej osoby.

35. Podľa ust. § 2a ods. 8 antidiskriminačného zákona, neoprávnený postih je také konanie alebo
opomenutie, ktoré je pre osobu, ktorej sa týka, nepriaznivé a priamo súvisí a) s domáhaním sa
právnej ochrany pred diskrimináciou vo svojom mene alebo v mene inej osoby alebo b) s podaním

svedeckej výpovede, vysvetlenia alebo súvisí s inou účasťou tejto osoby v konaní vo veciach súvisiacich
s porušením zásady rovnakého zaobchádzania, c) so sťažnosťou namietajúcou porušenie zásady
rovnakého zaobchádzania.

36. Podľa ust. § 9 ods. 1 antidiskriminačného zákona, každý má podľa tohto zákona právo na rovnaké

zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou.

37. Podľa ust. § 9 ods. 2 antidiskriminačného zákona, každý sa môže domáhať svojich práv na
súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch
alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten,

kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil
protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie; ak ide o nedodržanie zásady rovnakého
zaobchádzania z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, môže sa tiež
domáhať neplatnosti právneho úkonu, ktorého účinnosť bola podľa osobitného predpisu pozastavená.

38. Podľa ust. § 11 ods. 2 antidiskriminačného zákona, žalovaný je povinný preukázať, že neporušil
zásadu rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne
usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo.39. O diskrimináciu ide vtedy, ak dochádza k rozdielnemu zaobchádzaniu s jednotlivcami, ktorí sa
nachádzajú v obdobných situáciách, bez objektívneho a rozumného zdôvodnenia. Za objektívne a
rozumné zdôvodnenie sa považuje zdôvodnenie, ktoré sleduje legálny cieľ a rešpektuje rozumový

rámec primeranosti medzi použitými prostriedkami a zamýšľaným cieľom. S poukazom na rozhodnutia
NS SR sp.zn. 3 Cdo 171/2008, ÚS SR sp.zn. IV.ÚS 16/2009, súd zastáva názor, že len subjektívny
názor žalobcu, jeho samotný pocit, či vnútorné presvedčenie o diskriminácii jeho osoby nie je dôvodom
na prijatie záveru, že vo vzťahu k nemu mohlo dôjsť k diskriminačnému postupu. Z ust. § 11 ods.
2 antidiskriminačného zákona totiž vyplýva, že dôkazné bremeno v sporoch týkajúcich sa porušenia

zásady rovnakého zaobchádzania nezaťažuje len a výlučne žalovanú stranu, ale zaťažuje aj žalobcu.
Žalobca musí prioritne uniesť dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností, z ktorých možno odvodiť, že
došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii jeho osoby. Žalobca musí tvrdiť a zároveň aj predložiť také
dôkazy (uniesť dôkazné bremeno), z ktorých možno dôvodne usúdiť, že k porušeniu zásady rovnakého
zaobchádzania došlo. Súčasne musí tvrdiť, že pohnútkou diskriminačného konania je napr. jeho rasa či
etnická príslušnosť (pôvod), vek, sexuálna orientácia, farba pleti, jazyk, národný alebo sociálny pôvod,

majetok, rod alebo iné postavenie. Až následne sa presúva dôkazné bremeno na žalovanú stranu, ktorá
má právo preukazovať svoje tvrdenia, že neporušila zásadu rovnakého zaobchádzania.

40. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebola preukázaná existencia nerovnakého zaobchádzania so
žalobcom, nebol daný predpoklad na poskytnutie ochrany v zmysle ustanovení antidiskriminačného

zákona. Žalobca svoju dôkaznú povinnosť neuniesol, keď ním predložené listinné dôkazy nepreukazujú
také okolnosti, z ktorých by bolo možné dôvodne usudzovať, že došlo k porušeniu zásady rovnakého
zaobchádzania.Žalobcaanivjednomzosvojichpodanínešpecifikoval,vakomkonaníspočívarozdielne
zaobchádzanie, len poukazoval na rozhodnutia, ktoré boli nepriaznivé voči jeho osobe, resp. nebolo
rozhodnuté tak, ako si to žalobca predstavoval. Žalobca tvrdil len to, že žalovaná sa dopustila porušenia

všeobecne platnej, uznávanej a Ústavou Slovenskej republiky v zmysle znenia ustanovení neskorších
predpisov zaručenej zásady rovnakého zaobchádzania a jedného z pilierov a princípov právneho štátu,
a to v právny prospech osôb dôvodne podozrivých zo spáchania trestnej činnosti a na jeho právnu ujmu.
V konaní neboli žalobcom preukázané žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že došlo k
priamej alebo nepriamej diskriminácii, a preto súd žalobu zamietol.

41. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

42. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

44. Napriek tomu, že žalovaná bola v konaní úspešná, trovy konania jej nevznikli, a preto súd nepriznal
žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, do

15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Rožňava písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej
značky konania (§ 127 ods. 1, 2 CSP), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 a 3 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.