Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. november 2020

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 21C/38/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317209787
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2020:8317209787.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu: JUDr. C. W., nar.

X.X.XXXX, D. XXX, XXX XX E. X, právne zastúpený JUDr. Miloš Kaščák, advokát, Kalinčiakova 10,
093 01 Vranov nad Topľou proti žalovanému: Slovenská republika - Generálna prokuratúra SR, Štúrova
2, 812 85 Bratislava v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím pri
výkone verejnej moci, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2.000,-- eur a to v lehote
do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalobcovi sa priznáva nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v celom rozsahu a to z
prisúdenej sumy, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tento súd dňa 20. 11. 2017 žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
21.750,-- eur s príslušenstvom proti žalovaným v 1. rade Slovenská republika, zastúpená Generálnou
prokuratúrou, v 2. rade Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra a v 3. rade Slovenská

republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR.
Žalobuodôvodniltým,žejupodávapodľazákonač.514/2013Z.z. ozodpovednostizaškoduspôsobenú
pri výkone verejnej moci, pretože 18. 11. 2014 mu bolo doručené uznesenie Generálnej prokuratúry
SR z 3. 11. 2014, ktorým v jeho trestnej veci ako obvineného táto rozhodla, že uznesením prokurátora
Krajskej prokuratúry z 12. 5. 2014 bol porušený zákon v neprospech obvineného žalobcu a napadnuté
uznesenie Krajskej prokuratúry Prešove sa zrušilo. Uviedol, že podal žiadosť o predbežné prejednanie
nároku žalovaným, ktorí ju však odmietli akceptovať.

2. Okresný súd Humenné medzitýmnym rozsudkom zo dňa 28. 8. 2018 zamietol žalobu voči žalovaným
v2.av3.rade.Rozsudoksastalprávoplatnýavykonateľný3.11.2018vspojenísuznesenímKrajského
súdu v Prešove zo dňa 21. 10. 2019. Ďalej súd vo veci konal len so žalovaným v 1. rade.

3. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení k žalobe v celom rozsahu odkázal na svoje vyjadrenie k
žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku. Z odpovedí žalovaného žalobcovi o návrhu na

predbežné prerokovanie nároku zo dňa 27. 4. 2014 vyplýva, že táto uviedla, že ohľadom daného
skutku spáchaného obvineným bolo tu dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu. Uznesením
príslušníka OR PZ, Dopravného inšpektorátu v T. Č.: O.-XX/DI/HE-XXXX z 16. 8. 2013 bolo podľa §
199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovejlátky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona. Žalobca ako obvinený mal pri cúvaní naraziť do dvoch
kočiarov s malými deťmi a odmietol sa podrobiť dychovej skúške a po predvedení na lekárske vyšetrenie
lekár konštatoval, že u predvedenej osoby nemožno vylúčiť ľahký stupeň opilosti. Lekárskou správou

zo 16. 8. 2013 bol tento záver potvrdený. Z výpovedí poškodených K. I. a H. W. vyplynulo, že tieto ako
matky detí, do kočíkov ktorých narazil podľa nich zjavne opitý vodič vozidla ev. č. E.-XXXAN a následne
odišiel. Preto hneď zavolali políciu a hliadke oznámili identifikačné údaje vozidla. Žalovaný mal za to, že
dotknuté uznesenie o začatí trestného stíhania bolo podložené konkrétnymi skutočnosťami a uznesenie
o vznesení obvinenia bolo vydané v súlade s § 199 ods. 1. Vyplýva to a z výsluchu členov zasahujúcej

policajnej hliadky Mgr. D. I. a H. T.. Žalobca pri výpovedi uviedol, že s autom pri cúvaní do kočiarov
nenarazil, iba sa k nim priblížil. Alkohol pred a počas šoférovania nepožil. Po príchode domov vypil pivo a
slivovicu so svojím synom. Následne na základe návrhu žalobcu ako obvineného Generálna prokuratúra
SR svojím uznesením z 3. 11. 2014 podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku rozhodla o porušení zákona
v neprospech obvineného žalobcu a vyššie uvedené uznesenia o vznesení obvinenia boli zrušené. Táto
trestná vec bola nakoniec ukončená uznesením policajta Č.: O.-XX/DI-T.-XXXX 30. 3. 2015, ktorým

bola podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku postúpená na prejednanie priestupku OR PZ Dopravnému
inšpektorátu v E.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 14. 4. 2015. Postup prokuratúry bol teda v súlade
so zákonom, rovnako aj orgánov činných v trestnom konaní. Nakoniec sa jednalo o dopravný priestupok
a nie o trestný čin. Žalovaný ďalej uviedol, že dobrá povesť žalobcu týmto konaní orgánov činných v
trestnom konaní (OČTK) nemohla byť porušená, pretože v uvedenom čase sa už voči nemu viedli

dve rôzne trestné konania v iných veciach, pričom jedno skončilo právoplatným odsudzujúcim trestným
rozsudkom Okresného súdu Prešov, kde bol žalobca ako obžalovaný uznaný vinným pre trestný čin
sprenevery a následne bol z tohto dôvodu vyčiarknutý zo zoznamu súdnych exekútorov. Rovnako aj v
súčasnosti sa voči nemu vedie na OR PZ T. ďalšie trestné konanie pre trestný čin sprenevery, kde sa
prípravné konanie už končí a bude podaná obžaloba na Okresný súd T.. Z tohto dôvodu nemohlo dôjsť

k zásahu do dobrej povesti žalobcu.

4. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový a právny stav.
Z uznesenia OR PZ T., Č.: O.-XX/DI-T.-XXXX z 2. 2. 2014 vyplýva, že bolo vznesené obvinenie žalobcovi
ako obvinenému za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného

zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že pri cúvaní so svojím osobným motorovým vozidlom ev. č. E.-
XXXAN narazil do kočiarov poškodených K. I. a H. W., v ktorých mali maloleté deti, z miesta nehody
odišiel a preto poškodené privolali hliadku PZ, ktorej oznámili údaje osobného motorového vozidla.
Z výpovedí príslušníkov PZ (privolanej hliadky) Mgr. D. I. a H. T. vyplýva, že títo prišli na uvedené
parkovisko, následne zistili, že uvedené vozidlo patrí žalobcovi, žalobcu vyhľadali doma, tento sa

odmietol podrobiť dychovej skúške, preto ho zadržali pre podozrenie zo spáchania prečinu ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky, lekár konštatoval u predvedenej osoby ľahký stupeň opilosti, čo potvrdil
aj lekárskou správou zo 16. 8. 2013. Preto bola obmedzená osobná sloboda podozrivého žalobcu a
následne bol prepustený zo zadržania a stíhaný na slobode.
Žalobca si podal proti uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť, ktorá však bola Krajskou prokuratúrou

v Prešove zamietnutá.
Následne podal žalobca ako obvinený návrh na generálnu prokuratúru a táto uznesením sp. zn. B./
XXXX-X zo dňa 3. 11. 2014 konštatovala, že bol porušený zákon v neprospech obvineného a zrušila
uznesenie Krajskej prokuratúry Prešov sp. zn. X/XKPt XXX/XXXX/XXXX z 12. 5. 2014. Uviedla, že sa
nepodarilo preukázať, aby v čase skutku (cúvania autom do kočiarov u poškodených) bol obvinený pod

vplyvom alkoholu, pretože tento uviedol, že alkohol požil až následne, doma so synom. Preto nie sú
splnené znaky prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky a napadnuté uznesenia sú nezákonné.

5. Žalobca ako poškodený si následne podal podľa zákona č. 514/2003 Z. z. na Generálnu prokuratúru
SR návrh na predbežné prerokovanie náhrady škody z 3. 12. 2015, kde žiadal náhradu nemajetkovej

ujmy,ktorámubolaspôsobenánezákonnýmrozhodnutímanesprávnymúradnýmpostupom.Generálna
prokuratúra mu vo svojej odpovedi z 27. 4. 2016 tak ako je vyššie uvedená, odmietla zaplatiť
nemajetkovú ujmu a náhradu škody z dôvodu, že OČTK konali v súlade so zákonom.

6. Žalovaný doložil do súdneho spisu uznesenie OR PZ v T. zo dňa 11. 9. 2016, ktorým bolo voči

obvinenému žalobcovi začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie za zločin sprenevery podľa §
213 ods. 1, ods. 2 písm. d), ods. 3 Trestného zákona z dôvodu, že ako súdny exekútor v uvedenom
období spreneveril prostriedky, ktoré boli poskytnuté povinnými v exekučnom konaní a tieto prostriedky
neodviedol oprávneným. Škoda predstavuje v súčasnej dobe sumu 32.466,12 eur. Žalovaný k tomuuviedol, že toto prípravné konanie sa už končí a bude podaná obžaloba na žalobcu na Okresný súd T..
Taktiež uviedol, že z dátumu uvedeného uznesenia je zrejmé, že už v dobe skutku prečinu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky bol žalobca trestne stíhaný aj v tejto veci a teda nemohol dôjsť k poškodeniu

jeho dobrej povesti a nemá nárok na náhradu nemajetkovej ujmy.

7. Z rozsudku Okresného súdu D. sp. zn. XXT/XXX/XXXX zo dňa 8. 1. 2015, právoplatný 29. 5. 2015
vyplýva, že obžalovaný - žalobca bol uznaný vinným z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm.
a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený peňažný trest 3.000,-- eur, náhradný trest odňatia slobody v

trvaní jedného roka a to z dôvodu, že v období od 30. 10. 2003 do 2. 1. 2008 H. E. ako súdny exekútor
po vymožení peňažných prostriedkov od povinných tieto ďalej neodovzdal oprávnenému, čím spôsobil
škodu najmenej vo výške 7.829,02 eur a teda si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak
na cudzom na majetku väčšiu škodu. Žalovaný uviedol, že následne po tomto právoplatnom trestnom
rozsudku bol žalobca vymazaný ministerstvom spravodlivosti zo zoznamu súdnych exekútorov a prestal
vykonávaťčinnosťsúdnehoexekútora.Uviedol,žeobžalobabolapodanánasúduž21.12.2010,pričom

už predtým bežalo prípravné konanie a z toho je zrejmé, že žalobca nemôže v tomto civilnom konaní
tvrdiť, že ním v žalobe uvedeným postupom a rozhodnutím OČTK mu bola spôsobená nemajetková
ujma a poškodená jeho dobrá povesť, pretože už v tom čase sa viedlo toto trestné konanie, za ktoré
bol následne aj právoplatne odsúdený.

8. Žalobca vo veci vypovedal tak, že došlo ku skutku, ktorým mu bol kladený za vinu, avšak on do
žiadnych kočiarov nenabúral, nespáchal žiadny trestný čin ani prečin. V tom čase pôsobil v E. ako
jediný súdny exekútor a potom ako bol zadržaný hliadkou PZ, sa táto udalosť rozšírila a dozvedeli sa o
tom aj jeho známi. Trpela tým jeho rodina, zhoršil sa mu vzťah so synom aj s manželkou. Telefonovali
mu rôzni známi, resp. keď ich stretol, tak sa pýtali na to, že čo vyviedol, čo vlastne spáchal. Z tohto

dôvodu požadoval nemajetkovú ujmu tak ako je uvedené v žalobe vo výške cca 27.000,-- eur. Navrhol
vypočuť ním uvedených svedkov. Boli proti nemu v tom čase vedené aj iné trestné konania, ale tie s
touto vecou nesúvisia.

9. Žalobcom navrhnutý svedok C. D. uviedol, že podniká v rámci eseročky, v minulosti sa dozvedel, že

žalobca mal nejakú dopravnú nehodu s autom, ktorú nezavinil a mal nejaký problém s políciou. Keď
prišiel so žalobcom do kontaktu, videl, že je nesvoj, povedal mu, že má pracovné problémy a problémy
aj so synom. Svedok už nevedel presne uviesť, skadiaľ sa o tejto nehode dozvedel, asi od nejakých
spoločných známych. Nemal vedomosť o tom, aby mal žalobca v tom čase iné problémy s políciou. So
žalobcom sa pozná cca 25 rokov.

ŽalobcomnavrhnutýsvedokB.G.uviedol,žepodniká,pričommáfirmuvD.,žalobcupoznácca20rokov,
v minulosti s ním spolupracoval ako s exekútorom, sú aj v kamarátskom vzťahu. Raz stretol známeho,
ktorý mu uviedol, že čo hovorí na to, čo vyviedol žalobca v E., on o ničom nevedel. Dotyčný mu povedal,
že žalobca mal opitý nabúrať, alebo niečo také a že ho spacifikovali policajti po úteku z miesta nehody.
Potom mi raz telefonoval žalobca, ktorý mi uviedol, že generálna prokuratúra, asi pán Š., zrušil celé

obvinenie. Viem, že E. je malé mesto a muselo sa o tom vedieť. Svedok uviedol, že nevedel o tom, že
v tom čase bol žalobca stíhaný aj v iných veciach.
Žalobcom navrhnutý svedok F. L. uviedol, že má eseročku v L., kde vykonáva realitnú činnosť, žalobcu
pozná celý život, majú kamarátsky vzťah. Od susedov sa dozvedel v E., že mal žalobca nejaký konflikt
s políciou, že mal nabúrať opitý do nejakého kočiara. Viem, že žalobca z tohto dôvodu mal problém so

svojím synom.
Žalobcom navrhnutá svedkyňa G. W., jeho dcéra, uviedla, že pracuje v Košiciach. V uvedenom období
žila v spoločnej domácnosti s otcom a mamou v E. a bola to pre ňu negatívna skúsenosť, pretože otec
sa vracal z futbalu a prišla za ním hliadka polície. Dcéra uviedla, že s políciou sa otec naťahoval už pred
domom, pred plotom, následne policajti vstúpili na pozemok a chceli ho predviesť, pretože im niekto

zavolal, že otec mal spáchať dopravnú nehodu, mal zvaliť nejaký detský kočiar. Ona vtedy vonku osobne
nebola. Následne sa o tom dozvedelo veľa ľudí, pretože otec bol súdny exekútor v E., jej brat zatrpkol
voči otcovi a narušil sa aj vzťah medzi rodičmi. Pýtali sa jej rôzni ľudia, čo vlastne otec spravil. V súčasnej
dobe už otec pracuje v Č.. Vie, že otec prestal vykonávať činnosť súdneho exekútora, nevie z akých
dôvodov.

10. Následne strany nemali ďalšie návrhy na dokazovanie a súd uznesením vyhlásil dokazovanie za
skončené.11. Na uvedený spor sa použijú predovšetkým ustanovenia Zákona č. 514/2003 o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti.

12. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci nezákonným rozhodnutím. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

13. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1)

3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu, 2)
b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo
poverený orgán Policajného zboru,
e) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného

predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
k) orgán príslušný podľa písmen a) až j), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie
nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov
verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal
konať ako prvý.

Ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky.

14.Podľaustanovenia§5odsek1citovanéhozákona,právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto

konaní.

15. Prvé dva predpoklady na náhradu nemajetkovej ujmy vyžadovanej vyššie uvedeným zákonom boli
preukázané, a to nezákonné rozhodnutie (uznesenie o vznesení obvinenia a začatí trestného stíhania),
jeho zrušenie Generálnou prokuratúrou (pre nezákonnosť) a zásah do dobrej povesti osoby - žalobcu.

Za nezákonné rozhodnutie možno považovať vyššie uvedené uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa
16. 8. 2013 Č.: O.-XX/DI-T., ktorým bolo vznesené žalobcovi ako obvinenému obvinenie pre prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku a bolo začaté trestné
stíhanie voči nemu. Po podaní sťažnosti z jeho strany Krajská prokuratúra v D. uznesením X/XKPt XXX/
XX/XXXX zo dňa 12. 3. 2014 jeho sťažnosť zamietla. Uvedené nezákonné rozhodnutia boli následne

zrušené nadriadeným orgánom a to uznesením Generálnej prokuratúry SR zo dňa 3. 11. 2014 sp. zn. B.,
ktorým generálna prokuratúra vyslovila, že uvedenými uzneseniami bol porušený zákon v neprospech
obvineného a zrušila napadnuté uznesenia. Z toho je zrejmé, že bolo vydané nezákonné rozhodnutie o
vznesení obvinenia, ktoré bolo následne zrušené ako nezákonné.

16. Čo sa týka ďalšieho nároku žalobcu na nemajetkovú ujmu, súd ju žalobcovi priznal, lebo preukázal
splnenie vyššie uvedených podmienok. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade,
ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na
ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života.Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (209/1992 Zb.), každý má
právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

17. Predmetom sporu nebol nárok na náhradu škody, ale nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa §
17 vyššie uvedeného zákona. V tomto prípade súd konštatuje, že boli splnené podmienky na náhradu
nemajetkovej ujmy, avšak nie v žalovanej výške 21.750,-- eur, ale len vo výške 2.000,-- eur, ktoré súd
žalobcovi priznal, ako dostatočnú sumu. Podľa vyššie uvedeného § 17 súd pri skúmaní výšky náhrady
nemajetkovej ujmy prihliada aj na osobu poškodeného, jeho doterajší život, závažnosť vzniknutej ujmy,

okolnosti, za ktorých k nej došlo a závažnosť vzniknutých následkov.
V tomto prípade súd zistil, že suma 2.000,-- eur je postačujúca a to vzhľadom na to, že je síce pravda,
že v uvedenej dobe pracoval v E. ako súdny exekútor len žalobca, a teda je predpoklad, že tam bol
všeobecne známy, avšak žalovaný v konaní preukázal, že v uvedenom období sa voči žalobcovi ako
obvinenému viedli dve iné závažné trestné konania.
Súd vzhľadom na osobu poškodeného a jeho doterajší život konštatuje, že v uvedenej dobe síce nebol

právoplatne odsúdený, avšak viedli sa proti nemu už dve vyššie uvedené trestné konania pre zločin
sprenevery, pričom za jeden z nich bol už aj právoplatným trestným rozsudkom Okresného súdu Prešov
odsúdený a následne bol z tohto dôvodu vymazaný zo zoznamu súdnych exekútorov. Táto skutočnosť
podľa súdu najviac zasiahla do osobnostných práv žalobcu a stala sa verejne známou. Taktiež sa voči
nemu viedlo a vedie aj ďalšie trestné konanie pre prečin sprenevery, ktoré bežalo už aj v čase uvedeného

skutku.
Čo sa týka okolností, za ktorých došlo k vzniknutej nemajetkovej ujmy, súd tu prihliadal na skutočnosť, že
postup orgánov činných v trestnom konaní sa v čase spáchania skutku javil ako dôvodný, pretože tu bolo
dôvodné podozrenie zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky zo strany žalobcu.
Preto aj vydané uznesenie o vznesení obvinenia v tom čase bolo dôvodné. Skutok, ktorý sa mal stať tak,

že žalobca mal so svojím osobným motorovým vozidlom nabúrať do kočiarov svedkýň, ktoré následne
privolali políciu, potvrdili jednak poškodené K. I. a H. W., ako aj privolaná hliadka, príslušníci PZ D. I.
a H. T. a v podstate ho potvrdil aj žalobca, ktorý však tvrdil, že do kočiarov nenabúral a že v tom čase
alkohol nepožil, ale ho požil až po príchode domov. V tom čase OČTK nemohla vedieť, kedy žalobca ako
podozrivý zo spáchania skutku požil alkoholické nápoje. Až po výpovedi jeho syna a jeho sa nepodarilo

preukázať,žebyužvčasetohtoskutkupožilžalobcaalkoholickánápojeatedaspáchalprečinohrozenia
pod vplyvom návykovej látky. Generálna prokuratúra svojím vyššie uvedeným uznesením, ktorým zrušila
uznesenie o vznesení obvinenia uviedla, že sa nepodarilo preukázať, aby v čase spáchania skutku bol
žalobca pod vplyvom návykovej látky a teda nie sú splnené podmienky podľa Trestného zákona pre
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Samotný skutok však spochybnený nebol, skutok sa stal.

Následne bol riešený ako dopravný priestupok. Kedže nešlo o svojvoľný postup a rozhodnutie polície a
OČTK, postačuje v tomto prípade ako odškodnenie nemajetkovej ujmy aj suma 2000-eur.

18. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd pri hodnotení výšky nemajetkovej ujmy došiel k záveru, že suma
2.000,-- eur je vzhľadom na osobu žalobcu a okolnosti skutku postačujúca a v prevyšujúcej časti žalobu

zamietol.

19. Súd podotýka, že strany konania nemali do ukončenia dokazovania už žiadne návrhy na
dokazovanie.

20. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 a § 262 CSP a to tak, že úspešnému žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, čo sa týka prisúdenej sumy. Súd nerozhodoval
podľa pomeru úspechu a to z dôvodu, že predmetom konania bola nemajetková ujma, pričom výška
nemajetkovej ujmy závisí od úvahy sudcu, od vykonaného dokazovania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podľa ust. § 362 CSP podáva v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Humenné.

Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.