Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. apríl 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/132/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5319200294
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5319200294.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov

senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: Okresné stavebné
bytové družstvo, so sídlom Gočárova 252, Čadca, IČO: 31 622 704, právne zastúpeného spoločnosťou
Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík, s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1A, Čadca, proti
žalovanému: JUDr. N. L., P. H. XXXX, P., právne zastúpený JUDr. Jurajom Štrbákom, advokátom so
sídlom P. H. XXXX, P., o zaplatenie 5.602,92 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 12C/7/2019-116 zo dňa 17. júna 2021, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť

žalobcovi sumu 5.062,92 eur spolu s úrokom z omeškania v ročnej sadzbe 9 % z priznanej istiny od
30.5.2019 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku III. o trovách
prvoinštančného konania.

N e d o t k n u t ý m z o s t á v a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o zamietnutí žaloby
vo zvyšnej časti.

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom (jeho výrokom I.) okresný súd (ďalej v texte aj ako „súd prvej inštancie“) uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom škody spôsobenej v súvislosti s výkonom advokácie
sumu 5.602,91 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.602,92 eur od 30.5.2019 do
zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti (výrok II.) žalobu
zamietol.

2.S poukazom na ustanovenia § 26 ods.1, 4 zákona č. 586/2003 Z. z. advokácii v spojení s § 420

Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie východiskovo konštatoval, že zodpovednosť za škodu
spôsobenú advokátom v súvislosti s výkonom advokácie je zodpovednosťou objektívnou (bez ohľadu
na zavinenie) a je založená na kumulatívnom splnení troch predpokladov, ktorými sú činnosť súvisiaca
s výkonom advokácie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom
advokácie a vznikom škody. Ich splnenie preukazuje v konaní o náhradu škody žalobca (II. ÚS 678/2015
z 22.10.2015).

3.1.Skutkovo okresný súd ustálil, že žalovaný vykonával pre žalobcu činnosť ako advokát vo forme
právnych úkonov na základe zmluvy o právnej pomoci zo dňa 25.3.2009. Aktívna legitimácia žalobcu
vyplýva zo zmluvy o výkone správy (uzavretej s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov dotknutéhobytového domu) zo dňa 1.2.2011, ktorej predmetom okrem iného je i komplexné zabezpečenie výkonu
správydomuvrátanevymáhaniaškody,nedoplatkovvofondeopráv,údržbyaoprávainýchnedoplatkov.
3.2.Okresný súd v Žiline vyhlásil konkurz na dlžníka I. E. uznesením sp. zn. 3K/24/2016 z 23.12.2016,

ktoré uznesenie bolo zverejnené v obchodnom vestníku dňa 30.12.2016. Od zverejnenia uznesenia vo
vestníku plynula 45-dňová lehota na prihlásenie pohľadávky žalobcu, ktorá vznikla z titulu nedoplatkov
na byte v súvislosti s užívaním bytu, poplatkov I. E. v prospech OSBD Čadca.

4.1.Podľa súdu prvej inštancie žalovaný prihlásil pohľadávku v sume 2795,95 eur a „naďalej 219,33 eur“,

avšakažpouplynutízákonomstanovenejlehoty(45dní),atodňa8.3.2017.Nabyte,ktorývdanomčase
vlastnilI.E.,bolozriadené zákonnézáložnéprávovprospechžalobcu,avšakneprihlásenímpohľadávky
žalovaným v stanovenej lehote nedošlo k prednostnému uspokojeniu pohľadávky zabezpečeného
zákonným záložným právom a tak pohľadávka bola zaradená medzi nezabezpečené a bola uspokojená
pomerne v rozsahu sumy 243,68 eur z pôvodne uplatnenej sumy 2798,95 eur.
4.2.V rámci súdneho sporu bolo preukázané, že záložné právo sa vzťahovalo na byt I. E., ktorý bol v

rámci konkurzného konania speňažený a z tohto výťažku bol pomerne uspokojený i žalobca, avšak iba v
rozsahu sumy 243,68 eur. Zákonné záložné právo na danom byte síce existuje aj naďalej a prechádza
na nového vlastníka, avšak bez prechodu i dlhu pôvodného vlastníka bytu (I. E.), nakoľko po skončení
konkurzného konania v rozsahu, v akom nebola pohľadávka uspokojená, nemôže prejsť na nového
vlastníka bytu.

4.3.Navyše, podľa okresného súdu prihlásenie pohľadávky v znení "a naďalej 219,33 eur" nie je
riadnym spôsobom uplatnený nárok žalobcu, o čom svedčí i vyjadrenie Mgr. I., ktorý uviedol, že
v prípade, ak vznikli pohľadávky po vyhlásení konkurzu, tieto môžu byť v taxatívne stanovených
prípadoch považované za pohľadávky proti podstate, t.j. že sa uspokojujú počas konkurzu zväčša v
plnej výške (pokiaľ to podstata dovolí). Pre každú zabezpečenú pohľadávku však musí byť podaná

samostatná prihláška s uvedením zabezpečenej sumy, druhu, poradia, predmetu a právneho dôvodu
vzniku zabezpečovacieho práva. Prihláška takejto pohľadávky však do kancelárie správcu doručená
nebola.

5.Súd prvej inštancie zhrnul, že žalovaný si neplnil riadne povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o

právnej pomoci. Neprihlásil totiž riadne a včas pohľadávku žalobcu do konkurzného konania dlžníka I.
E., pričom oneskoreným prihlásením žalobca stratil možnosť byť uspokojený v plnom rozsahu. Škoda
ako taká teda vznikla v priamej súvislosti s porušením povinností žalovaného ako advokáta v súvislosti s
jeho pochybením, nakoľko bolo preukázané, že si neplnil svoje povinnosti, resp. nepostupoval náležite
s odbornou starostlivosťou. Ak by si žalovaný riadne plnil svoje povinnosti ako advokát, bola by

pohľadávka žalobcu uspokojená v plnej výške, teda v sume 5.846,60 eur. Z tejto pohľadávky však bola
v konečnom rozvrhovom konaní uspokojená iba čiastka 243,68 eur, po odpočítaní ktorej vznikla suma
predstavujúca uplatnený nárok (suma o ktorú sa zmenšil majetok vlastníkov bytov). Žalovaný výšku
škody osobitne nerozporoval.

6.Pokiaľ žalovaný namietal nepredkladanie všetkých podkladov žalobcom pre účely riadneho uplatnenia
pohľadávky, toto bolo podľa okresného súdu vyvrátené výpoveďou svedka N., ktorý potvrdil, že žalovaný
mal prístup k programu, ktorý evidoval všetky nedoplatky/neplatičov (vrátane I. E.), mal k dispozícii v
priestoroch žalobcu kanceláriu a s počítačom a prístup k internetu. Nebolo preto zistené, že žalovaný
ako advokát zastupujúci žalobcu nemohol zabrániť tejto škode ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré

od neho ako advokáta v predmetnej právnej veci bolo možné spravodlivo žiadať, ako predpokladu pre
jeho úplné alebo čiastočné zbavenie sa zodpovednosti za škodu.
7.Okresnýsúdzamietolnávrhnavykonaniedôkazupripojenímkonkurznéhospisu,nakoľkomalzato,že
tvrdenia ohľadne zmeškania lehoty a neprihlásenia pohľadávky sporné neboli, javili sa ako nadbytočné,
navyše súčasťou spisu boli kópia prihlášky ako i vyjadrenie správcu konkurznej podstaty.

8.Okrem istiny priznal súd prvej inštancie žalobcovi i úrok z omeškania v sadzbe 9% ročne počnúc od
30.5.2019 (deň po doručení žaloby žalovanému) do zaplatenia, nakoľko nemal preukázané (skoršie)
účinné doručenie výzvy na úhradu škody žalovanému a v prevyšujúcom rozsahu (úrokov z omeškania
uplatnených žalobcom od 31.1.2019 do 29.5.2019) žalobu zamietol.

9.O nároku na náhradu trov rozhodol okresný súd pri aplikácii súd § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
262 ods. 1 CSP. Minimálny neúspech žalobcu čo do úroku z omeškania vyhodnotil ako nepatrný, bez
vplyvu na posúdenie výšky trov konania.10.Proti tomuto rozsudku, čo do výroku I. a III., podal odvolanie žalovaný a domáhal sa jeho zmeny v
podobe zamietnutia žaloby.

11.Pokiaľ žalobca tvrdil, že vytvoril technické podmienky, aby si žalovaný sám vyhľadával podklady pre
uplatňovanie pohľadávok a zároveň sám mal sledovať prostredníctvom internetu, na ktorých vlastníkov
bytovýchdomovbolvyhlásenýkonkurz,odvolateľpoukazovalnaustanoveniečlánkuV.zmluvyoprávnej
pomoci, v zmysle ktorého mal žalobca predkladať doklady potrebné k uplatneniu jeho nárokov. Žalovaný
teda neporušil žiadne svoje povinnosti a nie je daná ani príčinná súvislosť medzi údajne vzniknutou

škodou a konaním žalovaného.
12.Osobitne zdôraznil, že žalobca je povinný produkovať tvrdenia a dôkazy vyplývajúce z hypotézy
aplikovanej právnej normy, teda preukázať, že žalobcovi vznikla škoda, v akej výške a preukázať
príčinnú súvislosť medzi porušením povinností žalovaného a vzniknutou škodou.
13.Okrem toho žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby. Žalobca totiž
nepreukázal, či zastupuje vlastníkov bytového domu z dôvodu, „že uhradil na ich účet istinu s tým,

že porušil svoju povinnosť“. Vlastníkom daného bytového domu žiadna škoda nevznikla z dôvodu, že
pohľadávku majú zabezpečenú zákonným záložným právom. Žalobca, resp. iný subjekt, by sa mohol
domáhať z titulu porušenia právnej povinnosti vo vzťahu len vtedy, ak by preukázal, že pohľadávku
uhradil na účet daného bytového domu a v tomto prípade by už mohla byť „teoreticky preukázaná jeho
aktívna legitimácia“.

14.Podľa odvolateľa súd prvej inštancie nemal preukázanú prvú podmienku vzniku nároku na náhradu
škody a to existenciu škody „v súlade s uplatneným predmetom sporu - petit a základ nároku“. Zároveň
žalobcanepreukázalpríčinnúsúvislosťmedziporušenímpovinnostíavzniknutouškodou.Záložnéprávo
k bytu sa zriaďuje priamo zo zákona a viaže sa priamo na byt, nie na osobu vlastníka bytu. Z vykonaného
dokazovaniabolopreukázané,žeajposkončeníkonkurznéhokonanianaďalejostalozapísanézákonné

záložné právo, nakoľko toto nezaniká ukončením konkurzného konania.

15.V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť,
alternatívne odvolanie odmietnuť pre jeho vady (chýbajúce odvolacie dôvody a oneskorenosť).
16.Zopakoval všetky podstatné skutkové a právne závery súdu prvej inštancie a uzavrel, že s ohľadom

na pochybenie žalovaného ako advokáta vznikla žalobcovi škoda vo výške 5.602,92 eur, ktorá
predstavuje rozdiel medzi sumou vo výške 5.846,60 eur (ktorá by bola uhradená žalobcovi z konkurzu
za predpokladu riadneho postupu žalovaného) a sumou 243,68 eur, ktorú žalobca získal z konkurzu.

17.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),pozistení,žeodvolaniebolopodanévzákonomstanovenej

lehote (§ 362 ods. 1 CSP), subjektívne legitimovanou (neúspešnou) stranou sporu (§ 359 CSP), vec
preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP (z titulu čoho nedotknutým zostal rozsudok okresného
súdu v odvolaním nenapadnutom výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby) a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 219 ods. 3 v spojení s 378 ods. 1 CSP)
rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny

18.Nenáležitým je procesný návrh žalobcu na odmietnutie podania. Žalovaným predostretý opravný
prostriedok je totiž podaný včas a obsahuje aj vymedzenie odvolacích dôvodov.

19.Zákonným dôsledkom opísaného je nevyhnutnosť realizácie odvolacieho prieskumu, po vykonaní

ktorého je však nevyhnutné konštatovať neopodstatnenosť odvolacích tvrdení žalovaného.

20.Správne odvolateľ tvrdí, že bolo povinnosťou žalobcu preukázať vznik škody a príčinnú súvislosť
medzi porušením povinností žalovaného a vzniknutou škodou.
21.Podľa okresného súdu však žalobca tak aj učinil, čo jednoznačne vyplýva z napadnutého rozsudku

a tvorí nosný obsah/predmet jeho odôvodenia. Opísané všeobecné tvrdenie (bod 20 tohto rozhodnutia)
žalovaného preto nemôže predstavovať relevantné spochybnenie konkrétnych a logicky vystavaných
záverov/úvah okresného súdu.

22.Evidentne účelovou je námietka odvolateľa, v zmysle ktorej mu žalobca mal predkladať doklady

potrebné k uplatneniu nárokov.
23.Žalovaný totiž nespochybnil tvrdenie žalobcu, že žalovanému vytvoril podmienky k výkonu právnej
pomoci a to tak, že žalovaný mal k dispozícii v priestoroch žalobcu kanceláriu a prístup k internetu a
programu, ktorý evidoval všetky nedoplatky/neplatičov (vrátane I. E.). Za tejto situácie nie je zrejmé,aké doklady by nad rámec opísaného mal žalobca žalovanému odovzdať (pre potreby uplatnenia/
prihlásenia pohľadávky) a neodovzdal. Inými slovami, ak žalovaný potreboval k uplatneniu nárokov ešte
iné/ďalšie doklady (mimo tých, ktoré mu žalobca sprístupnil), je nepochybné, že mal (v zmysle musel)

o ne požiadať, inak sa stráca akýkoľvek význam výkonu právnej pomoci zo strany osoby znalej práva.
Žalovaný však navyše/ani len netvrdil, že k omeškaniu s prihlásením pohľadávky došlo z dôvodu, že by
mu žalobca relevantné/nevyhnutné (a aké/ktoré) doklady neodovzdal včas (ale až dodatočne).

24.Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu žalobcu, túto správne posúdil súd prvej inštancie - viď bod

3.1. veta druhá tohto odôvodnenia a nič na tomto určujúcom závere nemenia zavádzajúce úvahy
odvolateľa opísané v bode 13 tohto odôvodnenia. Obdobne konkrétnym a preskúmateľným spôsobom
sú zodpovedané (viď predovšetkým bod 5 tohto odôvodnenia) otázky, v čom spočíva uplatňovaná/
priznaná škoda a príčinná súvislosť medzi škodou a konaním žalovaného. Opäť len všeobecný nesúhlas
odvolateľa s týmito konštrukciami okresného súdu nie je spôsobilý ich kvalifikovane spochybniť.
25.Bez právnej relevancie napokon ostáva aj tvrdenie odvolateľa, že zákonné záložné právo ostáva

naďalej zapísané v prospech žalobcu. Právnym základom rozhodnutia, resp. priznaného nároku je totiž
skutočnosť, že dlh konkrétnej osoby bol v dôsledku konania žalovaného uspokojený len v obmedzenej
výške, a túto pohľadávku (v rozsahu, v akom nebola uspokojená v konkurze) už nie je možné (bez
ohľadu na zapísané záložné právo) inak uspokojiť/vymáhať.

26.Zhrnúc konštatované krajský súd dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené a potvrdil
napadnutý rozsudok okresného súdu vo veci samej.

27.Žalovaný výslovne napadol rozsudok okresného súdu aj vo výroku o trovách prvoinštančného
konania, avšak výlučne v súvislosti s namietanou správnosťou rozhodnutia vo veci samej (t.j. vo vzťahu

k trovám neformuloval žiadnu konkrétnu odvolaciu námietku) . Nadväzne potvrdil krajský súd rozsudok
okresného súdu aj v od meritórneho rozhodnutia závislom výroku o trovách prvoinštančného konania.
Okresný súd náležite aplikoval zásadu miery úspechu v spore, vrátane akceptovateľného vyhodnotenia
(minimálnej) miery významu čiastočne nepriznaných úrokov z omeškania.

28.O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s 396 ods. 1 CSP.
Žalovaný nebol so svojím odvolaním úspešný ani v časti, preto úspešnej protistrane - žalobcovi patrí
voči nemu nárok na náhradu trov konania tohto štádia konania v plnom rozsahu. O konkrétnej výške
týchto trov rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 v spojení s § 251 CSP.

29.Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutialehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v §
429 ods. 2 CSP.