Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. apríl 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 6C/94/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114228362
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Harvancová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1114228362.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľa: I. F., D.. XX.XX.XXXX, N. N. XX, O. D. N.,

zastúpený JUDr. Stanislav Jakubčík, advokát, Kutlíkova 17, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody, takto,

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a.
II. Odporcovi sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 13.10.2014 sa navrhovateľ domáha zaplatenia sumy 1.747,40-EUR
titulom náhrady skutočnej škody, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 1.747,40-
EUR od 11.8.2014 a zaplatenia a sumy vo výške 12.000,-EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,15% ročne zo sumy 12.000,-EUR od 11.08,2014 do zaplatenia titulom náhrady nemajetkovej ujmy a

náhrady trov konania.
Návrh zdôvodnil tým, že dňa 16.06.2013 bolo Okresným riaditeľstvom PZ v Košiciach - okolie začaté
trestné stíhanie pod ČVS: ORP-338/OEK-KS-2013 voči nemu ako obvinenému zo zločinu útoku na
verejného činiteľa podľa § 323 ods.1 písm. b) ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na ust.
§ 138 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Navrhovateľ bol zadržaný a predvedený dňa 16.06.2013,
väzba začala plynúť dňa 16.06.2013 o 07.10 hod. Dňa 17.06.2013 podal vyšetrovateľ OR PZ Košice-
okolie podnet na podanie návrhu na vzatie navrhovateľa do väzby, na základe ktorej podal prokurátor

Okresnej prokuratúry Košice okolie návrh na vzatie navrhovateľa do väzby, sp.zn. 1Pv 510/13-6. Dňa
19.06.2013boluznesenímOkresnéhosúduKošice-okolie,podsp.zn.0Tp437/13 zdôvodovuvedených
v § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, navrhovateľa do väzby. Dňa 08.07.2013 boli uznesením do
konania pribratí znalci na posúdenie duševného stavu navrhovateľa. Zo záverov znaleckého posudku
vyplýva, že navrhovateľovi bola diagnostikovaná stredne ťažká mentálne retardácia. Dňa 06.08.2013
prevzal obhajobu navrhovateľa JUDr. Stranislav Jakubčík a dňa 20.08.2013 jeho substituent nahliadol
do vyšetrovacieho spisu. Dňa 22.08.2013 podal navrhovateľ návrh na zastavenie trestného stíhania

spolu so žiadosťou o prepustenie z väzby a žiadosťou o preskúmanie postupu policajta. Trestné stíhanie
proti navrhovateľovi bolo zastavené uznesením prokurátora okresnej prokuratúry Košice- okolie sp.zn.
1Pbv 510/13-23 dňa 27.08.2013. Dňa 31.10.2013 bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené
vyrozumenie prokurátora Okresnej prokuratúry Košice - okolie, v ktorom bolo uvedené, že boli zistené
pochybenia na strane postupu policajta.
Vo vzťahu k navrhovateľovi došlo k porušeniu čl. 3, čl. 14, čl. 15 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Navrhovateľ tak za nezákonné rozhodnutie vo veci označil

uznesenie vyšetrovateľa OR PZ Košice-okolie zo dňa 16.06.2013, ČVS:ORP-338/OEK-KS-2013,
rozhodnutie hliadky OO PZ Moldava nad Bodvou o zadržaní a obmedzení osobnej slobody zo dňa
16.06.2013 a uznesenie sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 19.06.2013
o vzatí do väzby, sp.zn. 0Tp 437/13. Ustanovený ex offo obhajca navrhovateľa v tomto konaní nepodalsťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia proti navrhovateľovi. Vzhľadom k tomu, že si orgány
verejnej správy a ustanovený obhajca nesplnili svoje povinnosti, ide o prípad hodný osobitného zreteľa.
V súlade s judikatúrou NS SR sa za zrušenie rozhodnutia o vznesení obvinenia považuje aj zastavenie

konania alebo oslobodenie spod obžaloby. S ohľadom na formu rozhodnutia o zadržaní, pri ktorom
trestný poriadok nepozná opravný prostriedok, má navrhovateľ za to, že zastavenie trestného stíhania
má, čo sa týka náhrady škody, rovnaké účinky ako zrušenie alebo zmena nezákonného rozhodnutia,
preto náhrada škody patrí aj v súvislosti s nezákonným vykonaním zadržania. I keď ust. § 8 ods. 6 písm.
g) zákona č. 514/2003 Z.z. vylučuje vznik práva na náhradu škody za uznesenie o vzatí do väzby v

prípade, ak bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu, že osoba nie je trestne zodpovedná, nezakladá to
automaticky záver, že takéto uznesenie je vždy zákonné. Navrhovateľ, ako poškodený, má s poukazom
na čl. 5 ods. 5 Dohovoru, nárok na odškodnenie, v prípade nezákonného pozbavenia slobody.
Za nesprávny úradný postup orgánov konajúcich v mene štátu navrhovateľ považuje a)nezákonný
zásah do jeho práv, právom chránených záujmov - samotné pozbavenie osobnej slobody a vzatie
do väzby, b) nečinnosť - neskúmanie existencie a trvania dôvodov väzby, c)nečinnosť a prieťahy

v konaní - nesplnenie si povinnosti vyšetrovateľom bez odkladu zastaviť trestné stíhanie a prepustiť
navrhovateľa na slobodu, c) nečinnosť a prieťahy v konaní - nesplnenie si povinnosti zastaviť trestné
stíhanie bez zbytočného odkladu a prepustiť navrhovateľa na slobodu ani po intervencii právneho
zástupcu navrhovateľa.
Nakoľko navrhovateľ v čase údajného spáchania trestného činu, nebol a nie je trestne zodpovedný, jeho

konanie nenapĺňa znaky trestného činu, je kvalifikovateľné ako trestný čin inak trestný. Dňa 13.07.2013
bol vypracovaný znalecký posudok a musel byť doručený najneskôr 22.07.2013, ale navrhovateľ
bol prepustený na slobodu až 27.08.2013. Uvedené možno kvalifikovať ako nesprávny úradný postup.
Nesprávnosť postupu vyšetrovateľa spočíva v porušení povinnosti bezodkladne po doručení znaleckého
posudku, podať podnet na zastavenie trestného stíhania. Nesprávnosť úradného postupu prokurátora

spočíva v opomenutí zastaviť trestné stíhanie a prepustiť navrhovateľa z väzby na slobodu. Nečinnosť
a prieťahy v konaní sú dané aj tým, že právny zástupca navrhovateľa podal dňa 22.08.2013 návrh na
zastavenie trestného stíhania spolu so žiadosťou o preskúmanie postupu policajta a navrhovateľ bol
prepustený na slobodu až dňa 27.08.2013.
Na základe uvedeného si navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu majetkovej ujmy, a to trov právneho

zastúpeniavovýške1.747,40-EURanáhradunemajetkovejujmyvovýške12.000,-EUR.Nakoľkoväzba
trvala od 16.06.2013 do 27.08.2013 navrhovateľ považuje výšku nemajetkovej ujmy za primeranú.
Odporca podaním doručeným súdu dňa 26.01.2015 žiadal návrh navrhovateľa ako nedôvodný
zamietnuť. Navrhovateľ nepodal sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, hoci bol zastúpený
advokátom a v danom čase nebol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, preto štát nemôže

niesť zodpovednosť za akúkoľvek škodu, ktorá mu vznikla. Orgány činné v trestnom konaní aplikujú
ustanovenia Trestného poriadku, a postupujú počas trestného konania v súlade so zákonom, preto nejde
o neoprávnený zásah do práv. Skutočnosť, že voči jednotlivcovi bolo vedené trestné stíhanie, ktoré
neskončilo právoplatným odsúdením, nezakladá automatický odôvodnenosť jeho nároku na náhradu
škody. S poukazom na ust. § 7 zákona č. 514/2003 Z.z. nemožno vyvodiť, že štát zodpovedá za škodu

spôsobenú rozhodnutím o zatknutí, zadržaní alebo iným pozbavením osobnej slobody, ktoré nebolo
zrušené pre nezákonnosť alebo pri ňom nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Keďže väzba v
sebe obsahuje obmedzenie osobnej slobody, pod ktoré možno subsumovať aj zadržanie a obmedzenie
osobnej slobody navrhovateľa, titulom náhrady škody môže byť len rozhodnutie o väzbe. Nakoľko u
navrhovateľa bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu nepríčetnosti v čase trestného činu, pre ktorý bol

trestne stíhaný, nevznikol mu nárok na náhradu škodu z titulu rozhodnutia o väzbe.
Ohľadne namietaného nesprávneho úradného postupu odporca uviedol, že súd v občianskom súdnom
konaní nie je oprávnený ustáliť či posudzovať, či v trestnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému
postupu. Navrhovateľ si mal v súvislosti s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov uplatniť pred Ústavným súdom SR. Aj počas konania mal navrhovateľ k dispozícii účinné

prostriedky nápravy. Podľa názoru odporcu sa orgány činné v trestnom konaní nedopustili v trestnom
konaní vedenom pod sp.zn. 0tp 437/13 nečinnosti resp. zbytočných prieťahov. Navrhovateľ nepreukázal
dôvodnosť a výšku uplatňovaného nároku v časti majetkovej škody ani nepreukázal vznik nemajetkovej
ujmy.
Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 07.09.2015 doplnil zdôvodnenie uplatňovaného návrhu

tým, že zadávateľom znaleckého posudku č. 77/2013 vypracovaným dňa 13.07.2013, bolo Okresné
riaditeľstvo PZ Košice -okolie, a to na základe písomného príkazu sudcu pre prípravné konanie
Okresného súdu Košice - okolie, sp.zn. 0Tp/296/2013 zo dňa 28.06.2013. Opatrením Okresného súdu
Košice - okolie zo dňa 17.06.2013 sp.zn. 0Tp/270/13 bol navrhovateľovi ustanovený obhajca JUDr.A. A., ktorý v rozpore s advokátskym poriadkom ako aj advokátskou etikou, nebránil riadne práva
a záujmy navrhovateľa. Právny zástupca navrhovateľa JUDr. Jakubčík vykonal opakované návštevy
navrhovateľa v dňoch 14.08.2013 3a 23.08.2013. Účelom návštevy dňa 14.08.2013 bolo poskytnúť

navrhovateľovi jemu zrozumiteľným spôsobom informácie o stave konania a zistiť jeho potreby a
podmienky výkonu väzby. Dňa 20.08.2013 bolo vykonané nahliadnutie do spisu a dňa 22.08.2013
vypracovaný návrh na zastavenie konania spolu so žiadosťou o prepustenie z väzby a žiadosťou
o preskúmanie postupu policajta. Dôvodom návštevy okresného prokurátora Okresnej prokuratúry
Košice - okolie dňa 23.08.2013 bola podľa navrhovateľa práve snaha o dodržiavanie ustanovení

Trestného poriadku. Navrhovateľom tvrdeným nesprávnym úradným postupom bolo zasiahnuté do práv
poškodeného na prejednanie veci v primeranej lehote čl. 5 ods. 3 Dohovoru. A to nielen tým, že bol
pozbavený osobnej slobody, ale aj tým, že nebol umiestnený do vhodného ústavu s ohľadom na jeho
zdravotné postihnutie.
Podaním doručeným súdu dňa 27.10.2015 navrhovateľ uviedol, že vzhľadom na závery znaleckého
posudku č. 77/2013, možno v jeho prípade hovoriť o dôvodoch tzv. zvláštnej zraniteľnosti. Bolo

povinnosťou policajta, prokurátora, sudcu pre prípravné konanie, okamžite po doručení znaleckého
posudku, prepustiť navrhovateľa na slobodu. Postup orgánov činných v trestnom konaní tak bol v
zrejmom rozpore s požiadavkou na prednostné a urýchlené rozhodovanie o prepustení z väzby v
rámci čl. 5 Dohovoru. Obdobie cca 4 týždňov, počas ktorých znalecký posudok bol vo vyšetrovacom
spise, nemožno považovať za primerané. Dôvodnosť uplatňovaného nároku titulom nemajetkovej ujmy

navrhovateľ odvodzoval od nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 14.01.2004 sp.zn. III ÚS 255/03, nakoľko
vzhľadom na povahu porušenia uvedené nemožno napraviť vo forme reštitúcie, ale iba kompenzácie.
Nakoľko navrhovateľ je tzv. zraniteľnou osobou, štát ma pozitívnu povinnosť takúto osobu chrániť. V
prípade navrhovateľa došlo k neprimeranému zásahu do jeho základných práv, konkrétne do práva na
slobodu a práva nebyť podrobený tzv. zlému zaobchádzaniu.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a)nezákonným rozhodnutím,
b)nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c)rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d)nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 6 ods. 1 cit. zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje

o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 6 ods. 2 cit. Zákona, právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal
proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto
podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 8 ods. 5 cit. Zákona, Právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má ten, kto

bol vzatý do väzby, ak
a)bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie,
b)bol oslobodený spod obžaloby alebo
c)vec bola postúpená inému orgánu.
Podľa § 8 ods. 6 cit. Zákona, Právo na náhradu škody nevznikne

a)ak si osoba uloženie trestu, ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama,
b)pri zahladení odsúdenia alebo odpustení alebo zmiernení trestu udelením individuálnej milosti alebo
amnestie prezidentom republiky,
c)ak súhlas daný poškodeným alebo príslušným štátnym orgánom, ktorý bol potrebný na začatie
trestného stíhania alebo pokračovanie v ňom, bol vzatý späť, hoci sa tento súhlas podľa osobitného

predpisu vyžaduje,
d)ak dôjde k zastaveniu trestného stíhania z dôvodu, že je trest, ku ktorému môže stíhanie viesť,
celkom bez významu popri treste, ktorý pre iný čin bol obvinenému už uložený alebo ktorý ho podľa
očakávania postihne, alebo že o skutku obvineného bolo už rozhodnuté iným orgánom disciplinárne,
kárne alebo cudzozemským súdom alebo cudzozemským úradom a toto rozhodnutie možno považovať

za dostačujúce,
e)ak došlo k podmienečnému zastaveniu trestného stíhania podľa osobitného predpisu,
f)ak bol schválený zmier podľa osobitného predpisu,g)ak bola osoba spod obžaloby oslobodená alebo trestné stíhanie zastavené, pretože nie je trestne
zodpovedná, alebo ak po právoplatnosti rozhodnutia zanikla trestnosť činu alebo medzinárodná zmluva,
ktorábolavyhlásenáspôsobomustanovenýmvzákone,aleboamnestiaprezidentarepublikynedovoľuje

trestné stíhanie, čin prestal byť zmenou zákona trestným činom alebo miernejší trest bol uložený preto,
že na trestný čin zákon ustanovil miernejší trest,
h)ak ide o väzbu nariadenú v konaní o vydaní do cudziny; to neplatí, ak škoda bola spôsobená
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánov Slovenskej republiky, alebo
i)ak škoda bola spôsobená rozhodnutím cudzieho orgánu uznaného alebo prevzatého na výkon na

územie Slovenskej republiky.
Podľa § 9 ods. 1 cit. Zákona, Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo

výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa § 9 ods. 3 cit. Zákona, Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného
zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného

pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch
v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa
Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo
povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom.

Podľa § 15 ods. 1 cit. Zákona, Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.
Súd vykonal vo veci dokazovanie, keď sa oboznámil s návrhom na začatie konania, vyjadreniami
účastníkov,listinnýmidokladmizaloženýmivsúdnomspise,vykonalvýsluchnavrhovateľaanavrhnutých
svedkov, pripojil v konaní spisový materiál Okresnej prokuratúry Košice-okolie sp.zn. 3Pv 664/13.
Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je existencia

nezákonného rozhodnutia, existencia škody a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným
rozhodnutím, za splnenia podmienky využitia riadnych opravných prostriedkov a zrušenia nezákonného
rozhodnutia.
Navrhovateľ ako nezákonné rozhodnutie vo veci označil uznesenie vyšetrovateľa OR PZ Košice-okolie
zo dňa 16.06.2013 o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, ČVS:ORP-338/OEK-KS-2013,

rozhodnutie hliadky OO PZ Moldava nad Bodvou o zadržaní a obmedzení osobnej slobody zo dňa
16.06.2013 a uznesenie sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 19.06.2013
o vzatí obvineného do väzby, sp.zn. 0Tp 437/13.
Základným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle
citovaného ustanovenia § 6 ods. 1 veta prvá uvedeného zákona je zrušenie alebo zmena právoplatného

rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, a to pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom. Pre
správnu interpretáciu tohto ustanovenia nestačí vychádzať len z jeho jazykového znenia, teda z
doslovného gramatického výkladu, ale je nevyhnutné uplatniť výklad systematický a teleologický. Z
hľadiska systematického výkladu, objasňujúceho obsah právnej normy vo vzájomných súvislostiach
s inými právnymi normami, možno dospieť k záveru, že pokiaľ citované ustanovenie § 18 ods. 1

zákona č. 514/2003 Z.z. je umiestnené vo štvrtej časti označenej ako spoločné ustanovenia, prichádza
do úvahy jeho praktické uplatnenie (a teda zahrnutie trov konania, ktoré vznikli i v konaní, v ktorom
bola vec postúpená inému orgánu, do náhrady škody) aj v prípade zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktorej podmienky upravuje § 6 tohto zákona. Z hľadiska výkladu
teleologického, vychádzajúceho zo zmyslu a účelu právneho predpisu, ktorým je v prípade uvedeného

zákona ochrana základného práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom v zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno lipnúť
na formálnom zrušení (zmene) tvrdeného nezákonného rozhodnutia, ale je potrebné splnenie tejto
podmienky vykladať extenzívne.V prípade rozhodnutia hliadky OO PZ Moldava nad Bodvou o zadržaní a obmedzení osobnej slobody
zo dňa 16.06.2013 je potrebné vychádzať z účelu ust. § 85 a nasl. Trestného poriadku, že osobu
podozrivú zo spáchania trestného činu môže policajt zadržať, ak je tu niektorý z dôvodov väzby podľa

§ 71 ods. 1alebo 2 alebo ak ide o podozrivú osobu podľa § 204 ods. 1, aj keď proti nej doteraz nebolo
vznesené obvinenie. Navrhovateľ bol zadržaný bez predchádzajúceho súhlasu prokurátora, nakoľko vec
nezniesla odklad, keďže navrhovateľ bol pristihnutý pri trestnom čine. Policajt, ktorý zadržanie vykonal,
bezodkladne t.j. dňa 17.06.2013 oznámi vykonané zadržanie prokurátorovi a spísal o ňom zápisnicu, v
ktorej označil miesto, čas zadržania a bližšie okolnosti zadržania, ako aj jeho podstatné dôvody a uvedie

osobné údaje zadržanej osoby. Rovnopis zápisnice doručil dňa 17.06.2013 prokurátorovi. Policajt, ktorý
zadržanie vykonal, navrhovateľa oboznámil s dôvodmi zadržania, vypočul ho, poučil ho v zmysle §
85 ods. 6 Trestného poriadku o práve zvoliť si obhajcu a vzniesol voči nemu obvinenie. Vychádza sa
z premisy, že pri zadržaní nemusí byť stupeň dôvodnosti podozrenia taký vysoký, ako sa vyžaduje
pre obvinenie, a potom na obžalobu, a zákonodarca ani nepredpokladá, že orgány činné v trestnom
konaní už v dobe zadržania podozrivého zhromaždili dostatočné dôkazy na obvinenie. Účelom výsluchu

počas zadržania podľa ustanovenia § 85 ods. 1 Trestného poriadku je doplniť vyšetrovanie a potvrdiť,
alebo vyvrátiť konkrétne podozrenie, na ktorom bolo zadržanie založené. Na zadržanie podozrivého
postačuje, že subjekt vykazuje dôvodné podozrenie, že spáchal konkrétny trestný čin, ktorý sa vyšetruje
(postačuje tiež, že je začaté trestné stíhanie vo veci) a existuje niektorý z dôvodov uvedených v § 71
ods. 1 Trestného poriadku. Posúdenie splnenia týchto podmienok prináleží orgánom činným v trestnom

konaní. Vzhľadom k uvedenému, preto voči postupu policajta o zadržaní a obmedzení osobnej slobody
nie je prípustný opravný prostriedok, nakoľko Trestný poriadok vyžaduje postup podľa ust. § 85 ods.
4 Trestného poriadku, tak aby zadržanú osobu bolo možné odovzdať súdu najneskôr do 48 hodín,
inak musí byť zadržaná osoba prepustená na slobodu písomným príkazom prokurátora s primeraným
odôvodnením.

Prokurátor podnet na podanie návrhu na vzatie do väzby obvineného (navrhovateľa) prevzal dňa
17.06.2013 a v rovnaký deň podal na súd návrh na vzatie obvineného (navrhovateľa) do väzby.
Sudca pre prípravné konanie podľa § 87 ods.2 Trestného poriadku, dospel k záveru, že u obvineného
(navrhovateľa) je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, preto uznesením
sp.zn. 0Tp 437/13 zo dňa 19.06.2013 rozhodol o vzatí obvineného do väzby. Vzhľadom k uvedenému

možno ustáliť, že uznesenie o vzatí do väzby v sebe obsiahlo aj rozhodnutie hliadky OO PZ Moldava
nad Bodvou o zadržaní a obmedzení osobnej slobody zo dňa 16.06.2013.
Súd tak pristúpil k skúmaniu, či namietané uznesenie Okresného riaditeľstva PZ o začatí
trestného stíhania zo dňa 16.06.2013, ČVS:ORP-338/OEK-KS-2013, možno považovať za nezákonné
rozhodnutie podľa ust. cit. Zákona. Medzi účastníkmi nebolo sporným, že navrhovateľ nepodal proti

uvedenému uzneseniu sťažnosť, t.j. riadny opravný prostriedok.
Zákon explicitne nezakotvuje, čo sa považuje za nezákonné rozhodnutie štátu. Zákonnosť či
nezákonnosť rozhodnutia vo všeobecnosti je otázkou súladu s objektívnym právom. Aj napriek tomu,
že pojem nezákonné rozhodnutie nie je v zákone jednoznačne definovaný, je možné konštatovať, že
pod nezákonným rozhodnutím sa dá rozumieť akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré bolo z

dôvodu nezákonnosti zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Preto, ak navrhovateľ, práva dané
mu zákonom v stanovených lehotách nevyužil, nemôže za vznik prípadnej ujmy niesť zodpovednosť
štát. Podľa ust. § 6 ods. 2 cit. Zákona predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za nezákonnosť
rozhodnutia je vyčerpanie možnosti podať proti nezákonnému rozhodnutiu riadne opravné prostriedky,
ak nejde o prípad hodný osobitného zreteľa. Zákonodarca tým chcel umožniť výnimku z obligatórnej

povinnosti vyčerpania riadnych opravných prostriedkov. Vo všeobecnosti možno ustáliť, že za "prípad
hodný osobitného zreteľa" možno považovať prípad, kedy nepodanie riadneho opravného prostriedku
bolo spôsobené skutkovým alebo právnym stavom, ktorý vylučoval alebo znemožňoval jeho podanie.
Mohlo by ísť o okolnosti na strane orgánu, ktorý nezákonné rozhodnutie vydal, čo v danom prípade
preukázané nebolo, alebo okolnosti na strane účastníka, napr. účastník nemal zjavne spôsobilosť na

právne úkony. Z predloženého znaleckého posudku č. 77/2013 vyplýva, že navrhovateľ trpí stredne
ťažkou mentálnou retardáciou, pričom v čase spáchania trestného činu nebol schopný rozpoznať
nebezpečenstvo a protiprávnosť svojho konania a nebol schopný svoje konanie ovládať a nechápe
trestnosť svojho konania. Z uvedeného však nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že v danom čase t.j. v čase
doručenia uznesenia o vznesení obvinenia bol navrhovateľ pozbavený spôsobilosť na právne úkony

alebo jeho spôsobilosť bola obmedzená. Za nezákonné preto nemôže byť automaticky považované
každé začatie trestného stíhania, resp. každé vznesenie obvinenia, ktoré neviedlo k právoplatnému
odsúdeniu obvineného, resp. obžalovaného, bez posúdenia a zohľadnenia osobitostí trestného prípadu.V prejednávanom prípade súd zároveň na základe obsahu pripojeného vyšetrovacieho spisu
ČVS:ORP-338/OEK-KS-2013 dospel k záveru, že na vydanie uznesenia o začatí trestného stíhania a
vznesení obvinenia orgánmi činnými v trestnom konaní voči navrhovateľovi boli v čase jeho vydania

splnenévšetkyzákonnépredpoklady.Včasevydaniapredmetnéhouzneseniatotižexistovalazdoposiaľ
v trestnom konaní vykonaného dokazovania pravdepodobnosť o tom, že skutok sa stal tak ako bolo
uvedené, obvinený (navrhovateľ) sa ku skutku priznal, a z výpisu z registra trestov bolo zistené, že
obvinený(navrhovateľ) už bol 1 krát súdne trestaný dňa 29.01.2010 za zločin útoku verejného činiteľa.
V tejto súvislosti súd plne odkazuje na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 163/2013-50 zo dňa

13.11.2013, ktorý je potrebné analogicky použiť aj v tomto prípade. Uznesenie o vznesení obvinenia
neobsahuje konečný záver o spáchaní trestného činu a vine obvineného. Toto rozhodnutie je vydané na
základe dôvodného podozrenia, že obvinený spáchal trestný čin (ak na podklade zistených skutočností
je dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin bol spáchaný určitou osobou).
Ohľadne uznesenia sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 19.06.2013
o vzatí obvineného do väzby, sp.zn. 0Tp 437/13, súd aplikoval ust. § 8 ods. 6 písm. g) cit. Zákona. Z

uznesenia Okresnej prokuratúry Košice- okolie sp.zn. 1Pv 510/13-14 zo dňa 27.08.2013 vyplýva, že
dôvodom zastavenia trestného stíhania voči obvinenému (navrhovateľovi) stíhaného za zločin útoku
na verejného činiteľa bolo skutočnosť, že v čase činu nebol pre nepríčetnosť trestne zodpovedný,
navrhovateľovi tak nevzniklo právo na náhradu škody.
Vzhľadom k uvedenému súd ustálil, že ani jedno z navrhovateľom namietaných nezákonných

rozhodnutí, o ktoré opieral svoj nárok, nespĺňajú predpoklady v zmysle ust. § 6 ods.1 a 2 cit. Zákona,
pre uplatnenie si nároku na náhradu škody, preto má súd za to, že navrhovateľ nepreukázal dôvodnosť
svojho nároku na náhradu škody spôsobenej odporcom v dôsledku existencie nezákonných rozhodnutí.
Navrhovateľ namietal aj nesprávnosť úradného postupu, a to nezákonného zásahu do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb, nečinnosti a prieťahov v konaní spočívajúcu v tom, že i keď dňa

13.07.2013 bol vypracovaný znalecký posudok, obvinený ( navrhovateľ) bol na slobodu prepustený
až 27.08.2013. Nesprávnosť úradného postupu podľa názoru navrhovateľa tak spočívala v opomenutí
povinnosti zastaviť trestné stíhanie podľa § 215 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku a prepustiť
obvineného z väzby na slobodu, a to i napriek intervencii obhajcu obvineného.
Navrhovateľ pri uplatnenom nároku konštatuje, že odporca mu má zodpovedať za škodu aj z titulu

nesprávneho úradného postupu. Tento je v zákone uvedený v § 9 znení účinnom po novele zákonom
412/2012 od 01. 01. 20013 (bez prijatia intertemporálnych ustanovení) v nasledovnom znení:
Súdený prípad sa posudzuje podľa § 9 ods.3 citovaného zákona, z ktorého je zrejmé, že pri posudzovaní
nesprávnosti úradného postupu vyšetrovateľa policajného zboru v porušení povinnosti urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote alebo v nečinnosti pri výkone verejnej moci a

zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie
postupu vyšetrovateľa policajného zboru prokurátorom.
Na základe žiadosti právneho zástupcu obvineného (navrhovateľa) o preskúmanie postupu policajta, mu
Okresná prokuratúra Košice - okolie zo dňa 02.09.2013 oznámila, že pri preskúmaní postupu policajta
boli zistené pochybenia.

Z pripojeného spisu Okresnej prokuratúry Košice-okolie sp.zn. 1Pv/510/13 súd zistil, že sudca
Okresného súdu Košice - okolie pod sp.zn. 0Tp/296/2013 vydal dňa 28.06.2013 príkaz na vyšetrenie
duševného stavu obvineného (navrhovateľa). Nakoľko v danom prípade bolo trestné konanie v
prípravnom konaní, rozhodnutie o tom, či pominuli dôvody väzby príp. dôvod na jej ďalšie trvanie, bol
oprávnený urobiť len prokurátor (§ 79 ods. 1 Trestného poriadku).

Zo záznamu o individuálnej previerke zo dňa 12.07.2013 má súd za preukázané, že prokurátor
Okresnej prokuratúry k 12.07.2013 nemal k dispozícii znalecký posudok o zdravotnom stave obvineného
(navrhovateľa). Zo spisového materiálu vyplýva, že právny zástupca obvineného (navrhovateľa) podal
dňa 23.08.2013 a následne aj dňa 26.08.2013 návrh na zastavenie trestného stíhania obvineného
(navrhovateľa) a žiadosť o prepustenie z väzby. Prílohou uvedených podaní bol znalecký posudok

č.77/2013 vo veci vyšetrenia duševného stavu obvineného(navrhovateľa). Podaním zo dňa 26.08.2013
Okresné riaditeľstvo PZ, odbor kriminálnej polície Košice- okolie zaslalo spisový materiál na Okresnú
prokuratúru Košice - okolie, na rozhodnutie o prepustení obvineného z väzby. Dňa 27.08.2013
Okresná prokuratúra Košice-okolie uznesením č.k. 1Pv/510/13-14 podľa § 215 ods. 1 písm. e)
Trestného poriadku, rozhodla o zastavení trestného stíhania proti obvinenému (navrhovateľovi), za

zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. c) Trestného zákona,
pretože obvinený(navrhovateľ) nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný. Uznesením
č.k. 1Pv/510/13-15 zo dňa 27.08.2013 vydaným Okresnou prokuratúrou Košice - okolie, bol obvinený
(navrhovateľ) ihneď prepustený na slobodu.Na základe žiadosti právneho zástupcu obvineného (navrhovateľa) o preskúmanie postupu policajta
podľa § 210 Trestného poriadku, Okresná prokuratúra Košice - okolie zo dňa 02.09.2013 konštatovala,
že pri preskúmaní postupu policajta boli zistené pochybenia, s tým, že vyšetrovateľovi bolo udelené

disciplinárne opatrenie. Uvedené vyjadrenie však nemožno bez ďalšieho považovať za potvrdenie
nesprávnosti úradného postupu, porušením povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote alebo v nečinnosti pri výkone verejnej moci a zbytočný prieťah v konaní.
Na základe uvedeného súd ustáli, že nie je splnená už prvá podmienka zodpovednosti, a to existencia
nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ súdu nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia a nesprávneho
úradného postupu odporcu ako jednu zo základných podmienok pre určenie zodpovednosti žalovaného
subjektu, bolo nadbytočným zaoberať sa uplatňovaným nárokom na náhradu škody a náhradu
nemajetkovej ujmy. Na základe uvedeného, preto súd návrh navrhovateľa zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, veta prvá O.s.p. a úspešnému odporcovi
nepriznal náhradu trov konania, keďže mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, dvojmo, na tunajší
súd. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
pre zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.
Akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnésúdnerozhodnutie,oprávnenýmôže podať
návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.