Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. máj 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/62/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218203057
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2218203057.4

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň
JUDr. Ľubice Spálovej a JUDr. Andrey Dudášovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého F. O.,
nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, so
sídlom Ádorská 41, 929 01 Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka - Z. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
A. cesta XXXX/XX, XXX XX W. Z., zastúpená Mgr. Matejom Krajčim, PhD., advokátom, so sídlom

Záhradnícka 51, 821 08 Bratislava, otec - S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, XXX XX W. Z.,
zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kubik, advokát, s. r. o., so sídlom Poľná cesta 966/9,
929 01 Dunajská Streda, o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu otca na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.
k. 12P/47/2018-795 zo dňa 21. apríla 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolacie konanie z a s t a v u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. zvýšil výživné na maloletého F.
zo sumy 130 eur na sumu 180 eur mesačne počnúc dňom 28.06.2018, výrokom II. rozhodol, že dlh na
zročnom výživnom vzniknutý otcovi za obdobie od 28.06.2018 do 30.04.2021 v sume 15 eur je povinný

otec zaplatiť spolu s bežným výživným za mesiac máj 2021, výrokom III. upravil rozsah styku otca s mal.
F. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý týždeň v sobotu v mesiacoch máj a jún tohto
roka v čase od 09.00 h do 10.00 h a následne od júla tohto roka každú párnu sobotu roka v čase od
09.00 h do 15.00 h. Matka je povinná dieťa na styk pripraviť a v stanovenom čase odovzdať otcovi v
mieste bydliska dieťaťa a otec je povinný v stanovenom čase na rovnakom mieste dieťa matke vrátiť.
V prípade, že sa z vážnych dôvodov nemôže styk otca s dieťaťom uskutočniť, sú povinní rodičia sa o

tomto dôvode navzájom informovať, najneskôr 18 hodín pred začiatkom styku. Výrokom IV. rozhodol, že
mení v časti úpravy výživného a úpravy rozsahu styku rozsudok tamojšieho súdu č. k. 15P/1/2014-175
zo dňa 23.01.2015 a výrokom V. žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania.

1. 1. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 25 ods. 1, 2, 4, §
36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v ďalšom texte “Zákon o rodine“).

1. 2. Vecne dôvodil tým, že naposledy súd rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému F. rozsudkom č. k. 15P/1/2014-175 zo dňa 23.01.2015, ktorým bola schválená dohoda
rodičov maloletého. Maloletý bol zverený do starostlivosti matke, výživné sa otec zaviazal platiť sumou
130 eur mesačne, styk otca s maloletým ponechali rodičia bez úpravy. Maloletý mal v tom čase 6 rokov,

bol žiakom 2. triedy základnej školy. Matka mala príjem z podnikania podľa daňového priznania za
rok 2013 s nulovou daňovou povinnosťou, v priemere mala príjem 131,66 eura mesačne, s dieťaťombývala u svojich rodičov, vlastnila rozostavaný dom. Otec preukázal príjem rovnako z podnikania
daňovým priznaním za rok 2013 vo výške 379,38 eura mesačne, býval v byte svojej tety. Po vykonanom
dokazovaní súd rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 12P/47/2018-321 zo dňa 29.04.2019 tak, že zvýšil

otcovi výživné na 180 eur mesačne od podania návrhu a upravil styk otca s maloletým na každú prvú
sobotu v mesiaci o deviatej do desiatej hodiny. Na odvolanie matky aj otca odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení okrem iného
uviedol, že pri posúdení dôvodnosti návrhu na zvýšenie výživného mal súd prvej inštancie zistiť nielen
súčasné príjmy, výdavky a majetkové pomery rodičov a porovnať ich s ich pomermi v čase ostatného

rozhodovania, ale rovnako aj zistiť odôvodnené potreby maloletého a tieto porovnať s jeho potrebami
v čase ostatného rozhodnutia o výživnom. Vo vzťahu k zmene úpravy styku otca s maloletým nebolo
vykonané riadne dokazovanie na zistenie vzájomného vzťahu rodiča a dieťaťa a zistený optimálny model
stretávaniasaotcasosynomdobudúcnosti.Preprotichodnosťtvrdeníotcaamatkyodvolacísúdnariadil
súdu prvej inštancie doplnenie dokazovania znaleckým dokazovaním.

1. 3. Vyhodnotením dokazovania vykonaného aj po zrušení napadnutého rozsudku a vrátení veci na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh na zvýšenie výživného
je dôvodný a je potrebné zvýšiť výživné otcovi. Obaja rodičia medzičasom riešili bytovú otázku, splácajú
úvery, ani jeden však nevykazuje príjem, umožňujúci znášať preukazované úverové zaťaženie, z čoho
súdvyvodil,žeobajamajúpríjmynadrámecvykázaných.Vkonaníotecsícevykázalnízkypríjem(ktomu

mal príjem z predaja svojich vozidiel), nepreukázal (ani netvrdil), že by mu nejaké dôvody bránili už skôr
zabezpečiť si riadny, pravidelný a stály príjem, až v závere konania sa riadne zamestnal, preukázateľne
bolo však v jeho možnostiach a schopnostiach zabezpečiť si príjem aspoň vo výške 700 eur mesačne, z
čoho je potom schopný platiť maloletému výživné vo výške 180 eur, pričom súd otca zaviazal na platenie
výživného v tejto výške od podania návrhu, keďže už v tom čase bolo zvýšenie výživného dôvodné.

Takéto výživné spolu s prídavkom na dieťa a výživným od matky umožní uspokojiť odôvodnené potreby
dieťaťa. Vyživovaciu povinnosť otcovi súd zvýšil spätne, a to od podania návrhu. Otcovi od podania
návrhu do rozhodnutia o výživnom vznikol dlh 15 eur, keď od prvého rozhodnutia súdu platiť výživné vo
zvýšenej miere, splácal aj dlh na výživnom.

1. 4. Vo vzťahu k žiadanej úprave styku súd prvej inštancie zistil, že je potrebné styk otca s dieťaťom
upraviť, pretože rodičia sa sami dohodnúť nedokážu a neupravenie styku (ponechať ho podľa návrhu
matky neobmedzený) by nebolo v záujme maloletého. Ako vyplynulo zo záverov znaleckého posudku,
hoci matka prezentuje, že nemá záujem obmedzovať stretnutia maloletého s otcom, nie je dostatočne
aktívna v tom, aby maloletý zmenil svoj negatívny postoj. Na druhej strane je potrebné vytknúť aj otcovi

slabé, až skoro žiadne prejavy záujmu o maloletého, alibisticky odôvodnené tým, že „aj tak z toho nič
nebude...“. Deti sú veľmi vnímavé osobnosti, aj maloletý vníma správanie a nastavenie rodičov jedného
proti druhému (nielen verbálne, ale aj neverbálne), preto je najmä na rodičoch, aby pred maloletým
neprejavovali animozitu vo vzťahu k druhému rodičovi. S prihliadnutím na požadované zvyšovanie
frekvenciestretnutí(keďjednomesačnéstretnutiaužprebiehajúdlhodobo,aniesúefektívne)súdupravil

styk častejšie, spočiatku na prvé dva mesiace každý týždeň v rozsahu jednej hodiny a následne pri
predpoklade efektívnej spolupráce rodičov a rozvoja väzby otca s maloletým na väčší časový rozsah
po dvoch týždňoch, aby mala priestor aj matka na vytváranie víkendového programu s dieťaťom.
Pokiaľ obaja rodičia za spolupráce ostatných dospelých pomôžu maloletému (v znení záverov znalca)
prebudovať „vzorce správania“, nebude potrebná časom súdna úprava styku.

1. 5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 52
a § 57 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (v ďalšom texte „C. m. p.“).

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu výrokov o výživnom a styku otca s maloletým

podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého z dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. f)
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (v ďalšom texte „C. s. p.“), pretože súd dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a z dôvodu podľa § 62 ods. 1 C.
m. p., pretože súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Matka považuje
rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci určenia výšky výživného za vecne nesprávne, nesúhlasí s ním

a súdom určenú výšku výživného považuje za nedostatočnú. Poukázala na zmenu pomerov v dôsledku
plynutia času a rovnako tak aj na zmenu podmienok bývania a s tým súvisiacu zmenu výdavkov na
zabezpečenie bývania maloletého dieťaťa. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec nie je zrejmé,
ktoré matkou uvedené výdavky a v akej miere, súd zohľadnil a ktoré nie. Tiež nie je zrejmé, ako sa súdvysporiadal s tou skutočnosťou, že výživné je jediným príspevkom otca pre maloletého. Matka dlhodobo
zabezpečuje všetku osobnú starostlivosť o dieťa, pričom poukazuje aj na to, že dieťa má zdravotné
problémy, je vo vývoji, má svoje mesačné výdavky na hygienické potreby, stravu a všetka starostlivosť

a finančné zabezpečenie dieťaťa, vrátane financovania mimoškolských aktivít, ďalšieho vzdelávania,
letných táborov, ako i výletov dieťaťa je tak na nej. Matka navrhla, aby odvolací súd v časti výroku, ktorým
súd rozhodol o výživnom, zmenil napadnutý rozsudok tak, že zvýši výživné na maloletého Richarda zo
sumy 130 eur na sumu 270 eur počnúc dňom 28.06.2018. Výživné za obdobie od podania návrhu do
vyhlásenia rozsudku je otec povinný splácať k rukám matky maloletého v splátkach po 50 eur mesačne,

splatných spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody splátok. Matka tiež navrhla, aby súd vo
veci styku otca s maloletým ponechal tento bez obmedzenia.

3. K odvolaniu matky sa vyjadril otec, ktorý rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za zákonné a
spravodlivé. Otec je názoru, že je nepochybný nárast výdavkov na maloletého vzhľadom aj na jeho vek
od ostatného rozhodnutia súdu o výživnom (rok 2015). Odôvodnené výdavky na maloletého sa však

nezvýšili aritmetickým súčtom výdavkov, do takej miery, ako to prezentuje matka. Životná úroveň otca,
jeho možnosti a schopnosti podstatným spôsobom sa nezmenili od ostatného rozhodovania o výživnom,
oproti tomu sa však zlepšili majetkové pomery matky. Súd prvej inštancie teda na základe skutočností
zistených a preukázaných v priebehu konania správne rozhodol o zvýšení výživného pre maloletého o
sumu 50,- eur mesačne. Otec je toho názoru, že i keď súd prvej inštancie neupravil styk otca s maloletým

úplnepodľapožiadaviekotcaastým,čobypovažovalzaideálne,či„normálne“,aspoňjetumožnébadať
evidentnú snahu súdu napraviť škody vzťahu otca a maloletého a vymaniť maloletého spod absolútneho
vplyvu matky v súlade so závermi znaleckého dokazovania vykonaného vo veci. Odvolací súd nemôže
dopustiť,abytátosnahavyšlanazmar.Pretojenevyhnutné,abystykotcasmaloletýmupravilaponechal
aspoň v rozsahu, v akom určil súd prvej inštancie. Navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

4. Kolízny opatrovník maloletého F. vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnutý rozsudok
potvrdiť ako vecne správny.

5. Matka v odvolacej replike uviedla, že s obsahom vyjadrenie otca nestotožňuje a má za to, že

tvrdenia otca tvoriace obsah jeho vyjadrenia predstavujú len subjektívnu analýzu skutočností tvoriacich
obsah odvolania matky a svojim obsahom nijak nevyvracajú námietky/argumentáciu matky vo veci
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Matka uviedla, že sa pridržiava svojho odvolacieho
návrhu.

6. Otec sa v odvolacej duplike pridržiaval svojho názoru, že súd prvej inštancie úplne
a správne zistil skutkový stav veci, čo sa týka schopností a možností účastníkov podieľať sa na výžive
maloletého a správne určil výšku vyživovacej povinnosti otca. Podľa otca súd prvej inštancie postupoval
správne, keď sa snažil poskytnúť zvýšený priestor otcovi ohľadne styku s maloletým napriek odporu
matky.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - matka dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 C. s. p. a § 7 ods. 1 C. m. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie
má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C. s. p.) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie

dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) C. s. p. a 62 ods. 1 C. m. p.), na nariadenom odvolacom pojednávaní (§
385 ods. 1 C. s. p.) zistil, že matka maloletého Richarda na podanom odvolaní netrvá a berie ho späť.

8. V prejednávanej právnej veci rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom tak, ako je uvedené v úvodnej
časti odôvodnenia tohto uznesenia.

9. Podľa § 369 ods. 3 C. s. p., ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd
odvolacie konanie zastaví.

10. Späťvzatie odvolania je dispozitívny úkon účastníka konania, ktorý odvolanie podal. Na účinné

späťvzatie sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, ani súhlas súdu a možno ho urobiť až do okamihu,
kým odvolací súd o podanom odvolaní nerozhodne. Po späťvzatí odvolania odvolací súd rozhodne len
o zastavení odvolacieho konania.11. Vzhľadom na dispozitívny úkon matky maloletého, ktorá na pojednávaní dňa 18.5.2022 vzala
odvolanie späť, odvolací súd postupoval v zmysle citovaného ustanovenia § 369 ods. 3 C. s. p. a
odvolacie konanie zastavil.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 C. m. p. v spojení s § 396 ods.
1 C. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak. Odvolací súd pritom nevzhliadal dôvody na priznanie náhrady trov konania podľa
§ 55 C. m. p..

13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).