Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 24. apríl 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoCsp/44/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119455712
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:6119455712.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, na ul. Pajštúnskej č. 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Remedium Legal,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Pajštúnskej č. 5, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: C. R., nar.
XX.XX.XXXX, bývajúcej v B., na ul. G. č. XXXX/XX, o zaplatenie sumy 3.981,13 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 07.07.2021 č.k. 7Csp 66/2020-217,
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudok žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenská
sporiteľňa, a.s. a žalovanou bola dňa 11.09.2008 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere,
teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci za zmluvných podmienok,

ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemal možnosť tieto podmienky individuálne
ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok
v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné.
Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od
ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v
súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a

oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

3. Záväzkový vzťah tvoriaci predmet konania je bankový úver, ktorý na rozdiel od úverov, napr. od
nebankových spoločností je regulovaný aj špeciálnou právnou úpravou Zákona o bankách. Banka
je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 483/2001 Z.z. o

bankách podlieha bankovému povoleniu a nad činnosťou bánk zároveň vykonáva dohľad Národná
banka Slovenska.4. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.05.2018 právny predchodca žalobcu postúpil svoju
pohľadávku voči žalovanej na žalobcu. Pred postúpením pohľadávky došlo zo strany právneho
predchodcu žalobcu k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Právny predchodca žalobcu ukončil

záväzkovo-právny vzťah ku dňu 10.07.2017. Následne písomnou výzvou zo dňa 23.01.2018, ktorá bola
zaslaná žalovanej dňa 29.01.2018 po tom, čo bola žalovaná nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní
v omeškaní so splácaním celého dlhu, bola žalovaná vyzvaná na zaplatenie celej dlžnej sumy. Splnenie
zákonných predpokladov pre platné postúpenie pohľadávky preukázané bolo, a preto sa dospelo k
záveru, že na strane žalobcu je daná aktívna vecná legitimácia v danom spore.

5. Medzi pôvodným veriteľom a žalovanou bola uzatvorená zmluva o úvere. Na jej základe bol žalovanej
poskytnutý úver vo výške 6.937,53 eur s dohodnutou mesačnou splátkou úveru 101,97 eur pri počte
splátok 119. Ku dňu 10.07.2017 došlo k vyhláseniu okamžitej splatnosti celého úveru. V prospech
pôvodného veriteľa žalovaná uhradila celkovo sumu 9.094,82 eur. Tieto skutočnosti sporné neboli.

6.Uzatvorenáúverovázmluvajezároveňzmluvouospotrebiteľskomúverevzmyslezákonač.258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Táto zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti uvedeného zákona (§ 1 ods. 2
zákonač.258/2001Z.z.).Právnypredchodcažalobcujeprávnickáosoba,ktorávrámcipredmetusvojho
podnikania poskytuje spotrebiteľské úvery a žalovaná je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Uzatvorená zmluva preto musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa ust.
§ 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z.

7. V zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle ust.
§ 4 ods. 2 písm. d), a to adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo

sťažnosť. Táto náležitosť rozhodne nemôže byť nahradená identifikačnými údajmi veriteľa ako zmluvnej
strany, ktoré sa musia nachádzať v akejkoľvek zmluve.

8. V zmluve absentuje ďalší povinný údaj podľa ust. § 4 ods. 2 písm. e) Zákona o spotrebiteľských
úveroch, a to celková výška poskytnutého úveru. V zmluve je uvedený iba údaj o výške nákladov

spojených s úverom v sume 5.433,08 eur.

9. Vzhľadom na uvedené, poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné v súlade s ust. § 4 ods. 3 Zákona
o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.

10. Žalovaná bola titulom splatenia istiny poskytnutého úveru povinná uhradiť sumu 6.937,53 eur.
Nakoľkovprospechpôvodnéhoveriteľauhradilaužsumu9.094,82eur,niejetitulomistinyúverupovinná
zaplatiť už žiadne finančné prostriedky. Súd prvej inštancie preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú
zamietol.

11. Výrok o trovách odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.

12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok
zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo vyhovené. Alternatívne požadoval rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že prvoinštančný súd dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, pričom súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

13. Podľa odôvodnenia rozhodnutia, zmluva neobsahuje náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 písm. d)
Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to konkrétne adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ
uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Na prvej strane zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 11.09.2008 je
v záhlaví zmluvy bez akýchkoľvek pochybností uvedené celé označenie právneho predchodcu žalobcu
Slovenská sporiteľňa, a.s., Suché mýto 4, Bratislava, a teda adresa na uplatnenie reklamácie je v zmluve

bez pochybností prítomná v záhlaví zmluvy. Tento údaj je nutné osobitne uviesť len v prípade, ak sa
líši od adresy veriteľa, inak uvádzanie dvakrát rovnakej adresy nemá zmysel. Veriteľ nemal žiadnu inú
adresu,naktorejbyprijímalreklamáciealebosťažnosti,dlžníkichmoholpodaťnaadresusídlaprávnehopredchodcu žalobcu uvedenej v zmluve, a preto nebolo z pohľadu žalobcu potrebné túto adresu uvádzať
idruhýkrátsozdôraznením,žeideoadresu,naktorejmôžežalovanýuplatniťreklamáciualebosťažnosť.

14. Pokiaľ ide o záver, v zmysle ktorého v zmluve absentuje náležitosť uvedená v § 4 ods. 2
písm. e) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to údaj ohľadom celkovej výšky a meny poskytnutého
spotrebiteľského úveru, je potrebné zdôrazniť, že celková čiastka, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť,
je v zmluve uvedená správne, nakoľko spotrebiteľ je bez pochybností schopný posúdiť rozsah svojho
záväzku a to súčtom výšky úveru s celkovými nákladmi spojenými s úverom.

15. V súvislosti s vyššie uvedenými tvrdeniami žalobca poukázal aj na judikatúru Súdneho dvora
Európskej únie, ktorá preferuje proporcionalitu a primeranosť sankcií. Ako uzavrel Súdny dvor Európskej
únie v rozsudku zo dňa 09.11.2019 vo veci C-42/15, článok 23 Smernice 2008/48 sa má vykladať v
tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v
prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto Smernice,

táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej
neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Z vyššie uvedeného
vyplýva,žezaprimeranébysanemalopovažovať,akpreneuvedenieniektorýchnáležitostí,ktorésvojou
povahou nemôžu mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku, sa bude v súlade s
vnútroštátnou úpravou uplatňovať sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, čo bude vyvolávať

voči veriteľovi závažné následky. Prihliadnuc k obsahu zmluvy je nespochybniteľné, že žalovaná mala
jednoznačnú schopnosť rozpoznať rozsah svojho záväzku v dôsledku čoho je aplikácia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru neprimerane prísna a v rozpore s vyššie citovaným rozhodnutím Súdneho dvora
Európskej únie.

16. Žalobca považuje za nesporné, že zmluva obsahuje všetky náležitosti v zmysle Zákona o
spotrebiteľských úveroch, ktorých súčasťou sú aj adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ
uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, ako aj celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru
a považuje za absurdné, aby súd len jednou vetou v odôvodnení rozsudku konštatoval absenciu týchto
náležitostí bez akéhokoľvek vysvetlenia. Posudzovaná zmluva obsahovala všetky náležitosti v zmysle

Zákona o spotrebiteľských úveroch a poskytnutý úver preto nie je možné posudzovať ako bezúročný
a bez poplatkov.

17. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie

žalobcu nie je opodstatnené.

18. V konaní sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktorom v plnom rozsahu odkazuje.

19. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na ust. § 4 ods. 2
písm. d) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, podľa ktorého
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať adresu predávajúceho,

na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.

20. Zmluva o úvere túto podstatnú náležitosť neobsahuje. Za splnenie tejto povinnosti nemožno
považovať uvedenie adresy sídla právneho predchodcu žalobcu v záhlaví zmluvy v rámci jeho
ďalších identifikačných údajov. Tieto údaje vyplývajúce z výpisu z obchodného registra len umožňujú

identifikovať právneho predchodcu žalobcu nezameniteľným spôsobom ako poskytovateľa úveru
žalovanej. Uvedením identifikačných údajov ako je obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa
si právny predchodca žalobcu splnil len svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona
č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, pričom táto náležitosť nie je totožná
s náležitosťou vyplývajúcou z ust. § 4 ods. 2 písm. d) tohto právneho predpisu. Z ust. § 4 ods. 2

písm. d) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy nevyplýva, aby adresa
predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, mala byť totožná so
sídlom tohto subjektu. Navyše, v prípade bánk pôsobiacich, tak ak právny predchodca žalobcu, na
území celého Slovenska prostredníctvom pobočiek, nie je vylúčené, aby reklamácia alebo sťažnosťnemohla byť vybavená prostredníctvom niektorej z nich v mieste čo najbližšom bydlisku spotrebiteľa. S
neuvedením tejto náležitosti zákon č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ust.
§ 4 ods. 3 spájal sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.

21. Rovnako je potrebné sa stotožniť so záverom, podľa ktorého zmluva o splátkovom úvere neobsahuje
údaj o celkovej výške úveru, teda náležitosť vyplývajúcu z ust. § 4 ods. 2 písm. e) zákona č. 258/2001
Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. V prípade úveru vo výške 6.937,53 eur suma 189,17
eur predstavujúca spracovateľský poplatok mala byť a aj bola uhradená pri uzatvorení úverovej zmluvy z

prostriedkovúveru.Jetedanepochybné,žežalovanýdospotrebiteľskéhoúveruzahrnulispracovateľský
poplatok. Súčasťou celkovej výšky spotrebiteľského úveru nie je spracovateľský poplatok, pretože
uvedený poplatok treba považovať len za náklady spotrebiteľského úveru. Už samotný zákon č.
258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ust. § 2 písm. a) a písm. c) rozlišoval
medzispotrebiteľskýmúveromacelkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúverom.
Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa rozumeli všetky náklady,

vrátane úroku a poplatkov, ktorú sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru. Ak žalovaný do
celkovej výšky spotrebiteľského úveru zahrnul aj spracovateľský poplatok, ide o postup v rozpore s
požiadavkami odbornej starostlivosti vo vzťahu k poskytnutiu úveru, pričom takéto konanie zákonodarca
považuje za nekalú obchodnú praktiku a súčasne ju zakazuje. Žalovanej bol teda poskytnutý v
skutočnosti úver nie vo výške 6.937,53 eur, ale vo výške 6.748,36 eur (6.937,53 eur - 189,17 eur).

22. Ak zákon č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ust. § 4 ods. 2 písm.
e) vyžadoval, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala celkovú výšku a menu poskytnutého
spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, je nepochybné, že celková výška úveru
muselabyťuvedenásprávne.Sabsencioutejtonáležitostibolaspájanásankciavpodobebezúročnostia

bezpoplatkovosti úveru (§ 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy).

23. Právne bezvýznamný je poukaz žalobcu na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vydané
vo veci C-42/15. Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 sa
vzťahoval na zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov, ktorého účelom bolo prebrať do slovenského práva Smernicu 2008/48. Tento rozsudok
sa teda v žiadnom prípade netýkal výkladu ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Z článku 30 Smernice 2008/48/ES vyplýva,
že táto Smernica sa nevzťahuje na zmluvy o úvere, ktoré sú platné v čase nadobudnutia účinnosti
vnútroštátnychopatreníprijatýchod12.05.2010.Jenesporné,žepredmetnáSmernicaboladoprávneho

poriadku Slovenskej republiky transponovaná až prijatím zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, teda sa nevzťahuje na zmluvy o spotrebiteľských úveroch uzatvorených na základe zákona
č. 258/2001 Z.z.

24. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok ako

vecne správny potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1
C.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalovanej v súvislosti s odvolacím konaním
žiadne trovy nevznikli.

26. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).